Z asociácie k Európskemu spoločenstvu začíname mať prvé úspechy. Môžem vám zodpovedne povedať za ľahký priemysel, že ho plne využívame, a už sa to ukázalo. Z recesie poklesu ľahkého priemyslu na index 68 % v roku 1991 očakávame 100 až 110 % v roku 1992. Naše podniky, a nemnohé, skutočne vykazujú mimoriadne hospodárske výsledky. A to je adaptácia na novú trhovú ekonomiku.

Neviem, odkiaľ pán poslanec Weiss zobral to, čo tu hovoril o polovičnom dovoze ropy. Áno, doviezli sme polovičnú ropu, lebo ju nespotrebovávame, lebo máme o 40 % väčšiu energetickú náročnosť našich podnikov, ako majú priemyselne vyspelé krajiny, práve na báze tažkých vykurovacích olejov, ľahkých vykurovacích olejov, ktoré majú veľa síry a zanešvárujú naše prostredie, naše ovzdušie kysličníkmi síry a kysličníkmi dusíka. Myslím si, kritika je správna, keď je vecná, konštruktívna a nabádajúca, ale myslím si, že naša opozícia sa správa deštruktívne. To nie je nijaká pomoc tejto vláde.

Ďakujem vám. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi ministrovi. S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Weiss a pani poslankyňa Oravcová.

Poslanec P. Weiss:

Som rád, že pán minister Holčík priznal, že potrebuje pomoc opozície. Škoda, že sa o ňu neuchádzal v tomto dvojročnom období, boli by sme mu ju radi poskytli. Ostaňme však vo vecnej rovine. Hovoríme predsa o dvojročnom plnení programového vyhlásenia vlády. Vláda predsa vychádzala z určitej situácie, ktorá bola objektívnym dedičstvom po 42 rokoch ko-

munistického režimu. Sám som na túto tému niekoľkokrát hovoril. Treba rozlíšiť to, čo je zapríčinené týmto dedičstvom, čo je zapríčinené menšou akcieschopnosťou vlády Slovenskej republiky a čo je zapríčinené nedostatočnou federálnou politikou slovenskej politickej reprezentácie. Mal som tu už na túto tému rozsiahle expozé, nechcel som ho tu opakovať.

Pán minister, mohol by som pokračovat aj v ďalších veciach, pretože analyzujeme aj predvolebné ústupky vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a Slovenskej republiky v hospodárskej politike, ktoré majú za cieľ pred voľbami urobiť obraz vlády trošku lepším, a potom tie problémy, ktoré sa presunú, dopadnú na novú vládu, ktorá príde po nasledujúcich voľbách. Napríklad snahy vlády o zrušenie mzdovej regulácie v prvej polovici roku 1992 nevytvoria neistotu pre podnikovú sféru a nebudú úderom pre novú vládu? A krátkodobé opatrenia na udržanie zamestnanosti nad hranicou efektívnosti - pýtam sa práve vás, pán minister, prečo vláda donekonečna odkladá likvidovanie naozaj neperspektívnych podnikov? V druhej polovici roka, pokiaľ sa neurobia zásadnejšie kroky v hospodárskej politike, možno čakať prudký nárast nezamestnanosti.

Myslím si, že som tu predkladal vecné ekonomické argumenty. Myslím si, že ideologizácia takýchto problémov je nadbytočná, a zdá sa mi, pán minister, že prichádza vždy vtedy, keď chýbajú argumenty.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Weissovi. Pani poslankyňa Oravcová sa hlási s faktickou poznámkou.

Poslankyňa M. Oravcová:

Chcem sa poďakovať pánovi ministrovi Holčíkovi, že svojim vystúpením vlastne potvrdil slová pána Weissa. Deštruktívna kritika sa prejavuje vtedy, ak sa iba kritizuje a nenavrhuje konkrétne riešenie. V prípade vystúpenia pána kolegu Weissa to tak nebolo a jeho záver vyznel v konkrétne návrhy.

Podpredseda SNR M. Zemko:

O slovo sa hlási pán poslanec Tatár, potom pán minister Pavle.

Poslanec P. Tatár:

Vážené kolegyne, kolegovia,

myslím, že predsa len treba niektoré veci vysvetliť hlbšie. Naozaj som nechcel zdržiavať. Je to veľmi jednoduché. Keď som hovoril, že je fajn, keď aj SDĽ hovorí, že treba dokončiť transformáciu, že to oceňujeme, myslel som to vážne a úprimne. Keďže polemika pokračovala, dovolím si vysvetliť, prečo je tomu tak. Chápanie transformácie asi nie je celkom dokonalé. Keď jedni hovoria, teda my, hovoríme o hospodárskom zázraku, ktorý môžeme dosiahnuť, ak nepoľavíme, a druhí hovoria o agónii a úpadku, predsa len v chápaní musí byť nejaký rozdiel. Spomeniem citáciu návrhov pána Weissa, o ktorých pani Oravcová hovorila, že sú to konkrétne návrhy. Bol tam jeden konkrétny návrh dopracovať privatizáciu s otázkou, ako by sa mala zvýšiť výkonnosť. To je známka toho, že som bol príliš prehnane fajn, keď som hovoril, že je dobre, keď ste si osvojili transformáciu, lebo privatizácia sa nepýta, ako sa má zvýšiť výkonnosť. Privatizáciu neobhajujeme slovami, ale ju robíme, a privatizácia aj so svojou výkonnosťou sa obhajuje a obháji sama. To je jednoduché.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem poslancovi Tatárovi. Prosím pána ministra Pavleho v zmysle § 19.

Minister dopravy a spojov SR V. Pavle:

Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, vážená vláda,

dovoľte mi, aby som zareagoval na pripomienku pána poslanca Brestenského v súvislosti s privatizáciou Poštovej novinovej služby. V programe vlády je demonopolizácia štátneho podniku Správa pôšt a telekomunikácii Bratislava, a teda aj Poštovej novinovej služby. V uplynulom týždni som sa z novín Zmena a Nový čas dozvedel, čo sa pripravuje a vlastne to, čo pán poslanec predniesol. V zmysle zákona o štátnom podniku riaditeľ štátneho podniku nemusí informovať ministra v priebehu prípravy privatizácie o detailoch, a teda ani v tomto prípade pán riaditeľ Martinko ma o veci neinformoval, ale ubezpečujem vás, že žiadosť o výnimku z S 45 zákona č. 92/1991 Zb. o prevode vlastníctva ešte nebola doručená na ministerstvo dopravy a spojov. V súvislosti s vaším upozornením určite budem dbať na to, aby táto výnimka bola vláde Slovenskej republiky predložená v poriadku.

Ďakujem vám. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi ministrovi Pavlemu. O slovo sa prihlásil podpredseda vlády pán Vavro.

Podpredseda vlády SR A. Vavro:

Vážená Slovenská národná rada,

mal som v úmysle prihlásiť sa až potom, čo odznejú všetky príspevky, aby som sa mohol, podľa možnosti, pokúsiť reagovať na všetky, ale domnievam sa, že už je príhodná chvíľa a že už odznelo veľa, na 60 treba reagovať.

V tejto diskusii sa opäť hovorí o rade vecí, o ktorých by som sa bol domnieval, že už v nich musí byť úplne jasno, že už sa nebudú opakovať a že už o nich nebude nikto hovoriť. Ďalej v tejto diskusii odznelo niekoľko nie celkom presných informácii, ktoré sa šíria. Všimnite si, prosím, že hovorím o nepresných informáciách, nehovorím o mystifikáciách a tobôž nehovorím o klamstvách, jednoducho odznelo tu niekoľko nepresných informácii. Ďalej teraz vo vystúpení pána poslanca Weissa odzneli odporúčania, ako treba robiť hospodársku politiku vlády. Ti, ktorí tieto odporúčania počúvajú a nie sú práve ekonómovia, nepoznajú zámery hospodárskej politiky vlády, môžu mat dojem, že tam odznelo skutočne niečo prenikavé, niečo, čo obsahuje odporúčania, ktoré môžu vývoj ekonomiky zásadne zmeniť. Hovorím tu hneď na začiatku, a môžem to dokumentovať jedno za druhým, že tam nie je nič, čo by mohlo doplniť hospodársku politiku vlády, pretože mnohé z týchto odporúčaní sú púhymi želaniami alebo sú v nej obsiahnuté dávno, pretože sú úplne samozrejmou a jednoznačnou súčasťou hospodárskej politiky vlády.

Teraz by som si dovolil povedať niečo k tomu, čo tu odznelo niekoľko razy, k tomu, ako nejde na Slovensko zahraničný kapitál. Tu odznelo aj veľmi presné číslo - prišlo do Česko-Slovenska toľko a toľko a z toho na Slovensko prišli púhe 4 %. Teda nesmierne málo, a bolo by sa treba nad tým vážne zamyslieť, najmä vtedy, keby to bola pravda. Na rozdiel od tých, ktorí o týchto číslach hovorili, mám veľmi

presné čísla, ktoré hovoria o tom, koľko zahraničného kapitálu na Slovensko prialo. Treba najskôr povedať, že prisuň zahraničného kapitálu na Slovensko nikto centrálne nesprostredkúva, je to vo veľkej miere závislé od aktivity podnikov. To, o čom sa tu hovorilo, sa týkalo zahraničných úverov, ktoré prijali samotné podniky, pretože od roku 1991 majú české a slovenské podniky právo čerpať úvery v zahraničí, čiže sa môžu obrátiť na hociktorú zahraničnú banku, tejto banke ponúknuť projekt, a ak táto banka uzná tento projekt za úverovaniahodný a úverovaniaschopný, poskytne úver. Od štátnej banky česko-slovenskej je z hľadiska menového a z hľadiska vzťahu k platobnej bilancii potrebný súhlas. V roku 1991 české a slovenské podniky prijali priame úvery za 16 miliárd korún, pričom slovenské podniky z toho prijali 5, 2 miliardy korún, čo je 31, 3 %, teda je to o 27 bodov viac, ako uvádzané 4 %. Samozrejme, o ďalších úveroch sa rokuje. Slovenské energetické podniky majú dostať úver vo výške približne 8 miliárd korún, čiže slovenský podiel vzrastie ešte ďalej, čiže je to inak. Pritom treba povedať aj to, že niet sa z čoho tešiť, pretože úver má jednu nepríjemnú vlastnosť, že ho treba vrátiť. V tejto súvislosti je dôležité jedno, že to neboli 4 %, čiže to bola nepresná informácia alebo mystifikácia. Naša tlač, pri všetkej úcte k nej, je nesmierne vnímavá na tieto informácie. Táto informácia sa šíri a opäť je z toho záver, že na Slovensku sú to púhe 4 %.

Ďalej sa tu veľmi často hovorilo, a to je veľmi obľúbená téma a veľmi obľúbené tvrdenie, že nesmierne poškodzuje slovenskú ekonomiku, ak uplatňujeme unitárnu hospodársku politiku, ktorá nie je vhodná pre Slovensko a ktorá neberie do úvahy jeho špecifiká. Pýtam sa, ako má vyzerať tá neunitárna, Slovensko podporujúca, Slovensku vyhovujúca a slovenskej ekonomike zodpovedajúca hospodárska politika? Či existuje taká hospodárska politika, ktorá by mala nejaký nacionálny rozmer, pretože ekonómia disponuje určitými nástrojmi, kategóriami, atď., a ako možno tieto využívať v jednotnom meno-

vom a trhovom priestore, aby viac a vo vyššej miere zodpovedali potrebám slovenskej ekonomiky? Predtým, než sa dá odpoveď na túto otázku, treba zodpovedať inú otázku: Čím je predurčená hospodárska politika, ktorú treba v tejto ekonomike robiť? Hospodárska politika je predurčená tým, aký bol minulý vývoj ekonomiky, aký je stav ekonomiky, aká je štruktúra ekonomiky. Je predurčená problémami, ktoré máme s odbytom produkcie tým, že sme stratili trhy, čo je veľmi slušné pomenovanie pre stav, že sa rozpadol komunistický hospodársky systém, skrátka, stratili sme trhy. To všetko sú činitele, ktoré pôsobia úplne nesporne a ktoré nemožno zmeniť, pretože sú nezávislé od nášho želania, proste sú tu.

A teraz je druhá otázka, aké sú nástroje na prekonanie týchto problémov. To sú tie nástroje, ktoré sú obsiahnuté v hospodárskej politike, ale chcel by som predovšetkým upozorniť na tie, ktoré nemajú iba púhy systémový charakter, ale ktoré sú závislé od vonkajších činiteľov, a to je predovšetkým vstup zahraničného kapitálu. Dnes som tu totiž počul jedno samo osebe veľmi dobré odporúčanie, že sme mali viac preferovať štandardné formy privatizácie a nie nejakú kupónovú privatizáciu. Vynikajúce odporúčanie majúce jeden obrovský nedostatok, a dosť podstatný, že nie je volný kapitál a nie sú peniaze, čiže potrebujeme zahraničný kapitál, úplne nevyhnutne ho potrebujeme, pričom zahraničný kapitál neznamená len peniaze, pretože ide o súhrnné pomenovanie pre vstup nových technológii, novej techniky, výrobných postupov atď., bez ktorých nie je možné, aby sme ekonomiku po období nášho minulého hospodárenia dostali na európsku a svetovú úroveň.

Ako sa zahraničný kapitál správa? Zahraničný kapitál má isté nároky, isté požiadavky, isté pravidlá, podlá ktorých postupuje. Zásadne nikomu nepomáha, sleduje len jedno, aby sa zhodnotil. Tí, ktorí ním disponujú a ktorí ho vlastnia, majú ho predovšetkým preto, lebo postupujú veľmi obozretne

a veľmi uvážlivo. Skúmajú ekonomickú situáciu každej krajiny, do ktorej zahraničný kapitál vstupuje, do ktorej sa peniaze požičiavajú, v ktorej sa umiestňujú. Základným predpokladom je menová stabilita, neinflačný vývoj, v prípade postsocialistických ekonomík je to vnútorná vymeniteľnosť, preto, aby existovali spoľahlivé hodnotové kritériá, a preto, aby bolo možné transferovať zisky do zahraničia. Čiže, ak slovenská ekonomika chce, aby jej pomáhal zahraničný kapitál, alebo aby mohla využívať zahraničný kapitál, musí nevyhnutne spĺňať všetky tieto kritériá. Sú to tie isté kritériá, ktoré sú obsiahnuté v kritizovanej unitárnej hospodárskej politike. Pýtam sa, ktoré z nich možno vynechať a ktoré z nich možno robiť inak, a pritom chcieť, aby k nám vstupoval zahraničný kapitál, ten zahraničný kapitál, ktorý je nevyhnutnou súčasťou a nevyhnutným predpokladom pre oživenie slovenskej ekonomiky a pre jej transformáciu?

Čiže, ak by sme si na chvíľu predstavili to, že by sme uskutočňovali samostatnú slovenskú hospodársku politiku, alebo inak povedané, skúsme si na chvíľu predstaviť samostatné Slovensko, ktoré o všetkom rozhoduje samo, sú dve možné alternatívy, o ktorých sa dá uvažovať, alebo dve možné situácie. Jedna je tá, ak by sme chceli pokračovať v reforme a chceli by sme rátať so vstupom zahraničného kapitálu. To nie je otázka voľby, či áno alebo nie, je to otázka nevyhnutnosti, pretože vlastné zdroje nestačia. Čiže, keby sme chceli pokračovať v ekonomickej transformácii, využívať zahraničný kapitál, museli by sme uskutočňovať tú istú politiku, ktorú uskutočňujeme teraz, iba s jedným alebo niekoľkými rozdielmi oproti súčasnému stavu, že by sme mali nevýhody z menšieho trhu, že by boli ohrozené kooperačné väzby s českými podnikmi, že by boli problémy s nevyrovnanou platobnou bilanciou vzhľadom na exportnú výkonnosť slovenskej ekonomiky a že by sme mali obrovské, a myslím si, neprekonateľné problémy s dlhovou službou. To je jedna situácia.

Druhá je situácia, ktorú si takisto možno predstaviť, že samostatné Slovensko nikým a ničím nezväzované - pripusťme to - by robilo hospodársku politiku, ktorá by mala údajne viest k oživeniu ekonomiky. To znamená, že by do ekonomiky emitovalo väčšie množstvo peňazí, že by robilo deficitnú rozpočtovú politiku a rad ďalších krokov, ktoré sa tu odporúčali a ktoré okrem iných odporúčal aj pán poslanec Weiss. Dôsledky tejto hospodárskej politiky by boli úplne jednoznačné - inflačný vývoj, znehodnotenie meny a úplná strata dôvery zahraničných investorov a ich chuti investovať tu. Všetko, čo hovorím a čo je veľmi zjednodušené, má jednu jedinú vlastnosť, že je to všetko veľmi blízke možnému vývoju, že to s vysokou mierou pravdepodobnosti kopíruje možný stav, tie dve možné situácie.

Takže k otázke unitárnej a neunitárnej hospodárskej politiky, ktorá je proslovenská, sa domnievam, že existuje taká hospodárska politika. Chcem veriť, a je pre to rad dôkazov a dokumentov hovoriacich o tom, že hospodárska politika, ktorá sa uskutočňuje, má dva potrebné rozmery, že na jednej strane je to hospodárska politika, ktorá berie do úvahy všetky charakteristiky jednotného česko-slovenského trhu, na druhej strane je to hospodárska politika, ktorá v dostatočnej miere reaguje na problémy, ktoré s väčšou intenzitou vystupujú na Slovensku, s väčšou intenzitou preto, že to je výsledok vývoja z minulosti. To si treba uvedomiť, že to nie je žiadna národná osobitosť, je to výsledok minulého vývoja a rozhodovaní, ktoré sa tu urobili. Ale domnievam sa, že to už je všeobecne známa floskula.

Veľa sa hovorilo, a právom, o probléme nezamestnanosti. To je neobyčajne vážny problém. To je problém, v ktorom sa zauzľujú mnohé problémy, a tie sú o to zložitejšie, o to sú tieto otázky vážnejšie, že sú nesporné rozdiely medzi českou ekonomikou a slovenskou ekonomikou. Niektoré z týchto problémov sú vysvetliteľné a niektoré je veľmi ťažko vysvetliť.

To bola príčina, prečo som sa obrátil na odborníkov so žiadosťou, aby dali na túto bezpochyby zaujímavú otázku odpoveď, pretože rozdiel medzi štvorpercentnou mierou nezamestnanosti a dvanásťpercentnou mierou nezamestnanosti je príliš veľký, aby sa dal vysvetliť iba tými príčinami, ktoré azda každému zídu na um pri povrchnom hľadaní odpovede. Ak by ste, prosím, mali trpezlivosť, pokúsil by som sa vám stručne uviesť hlavné príčiny, ktoré sú kvantifikovateľné podlá jednotlivých faktorov. Súčet všetkých týchto faktorov dáva odpoveď na rozdiel medzi 4 a 12 bodmi v miere nezamestnanosti.

Na prvom mieste sú výrazné rozdiely vo vývoji štruktúry zamestnanosti v podnikoch s viac ako so 100 zamestnancami a naopak, v podnikoch, v ktorých je menej ako 100 zamestnancov. V Českej republike sa výrazne zvýšila zamestnanosť v tých podnikoch, ktoré sú menšie, ktoré majú menej ako 100 zamestnancov. Ak by Slovenská republika chcela dosiahnuť úroveň zamestnanosti malých podnikov v Českej republike, mala by zamestnanosť v malých podnikoch zvýšiť približne o 80 000 osôb, čim by sa bodový rozdiel v nezamestnanosti medzi Českou republikou a Slovenskou republikou znížil

0 3, 24 %. Tu ide o výraznú štrukturálnu charakteristiku slovenskej ekonomiky, ktorá sa vyznačuje tým, že súc budovaná v industriálnom období, či v období socialistickej industrializácie, je tu neporovnateľne viac veľkých podnikov, ako v Českej republike. Tieto veľké podniky sú veľmi málo pružné a veľmi málo schopné sa prispôsobovať, kdežto české, ktoré sú menšie, sú schopné prispôsobiť sa v oveľa väčšej miere. Podlá analýzy, ktorú čítam, ktorú urobila komisia vlády pre hospodársku stratégiu, s týmto činiteľom je spojený rozdiel vyjadriteľný v bodovom hodnotení 3, 24 %.

Ďalší faktor je rozdielny nárast počtu individuálne podnikajúcich občanov. Podlá živnostenského zákona ku koncu minulého roku bol počet podnikateľov v Českej republike

1 060 000 osôb a v Slovenskej republike 295 000 osôb. Možno

odhadnúť, že formou hlavného zamestnania skutočne vykonávalo podnikateľskú činnosť v Českej republike približne 500 000 a na Slovensku 210 000 osôb. Pre dosiahnutie úrovne zamestnanosti Českej republiky by zamestnanosť vo sfére súkromných podnikateľov v Slovenskej republike mala byť vyššia približne o 15 000 osôb, čim by sa ten 8 bodový rozdiel ďalej znížil o 0, 61 %.

Ďalej je výraznejší spôsob riešenia dopadu poklesu zamestnanosti u pracujúcich dôchodcov v Českej republike. Tam sa v oveľa vyššej miere ako na Slovensku postupovalo voči dôchodcom tak, že sa prepúšťali, kým na Slovensku je počet pracujúcich dôchodcov vyšší. V Českej republike sa počet dôchodcov znížil o 150 000 osôb a ďalej 36 000 osôb v rámci uvoľňovania pracovníkov požiadalo o predčasný starobný dôchodok. V Slovenskej republike do dôchodku resp. predčasného dôchodku odišlo spolu 50 000 osôb. Na dosiahnutie úrovne Českej republiky by teda malo na Slovensku odísť do dôchodku ďalších 40 000 osôb, čim by sa bodový rozdiel v miere nezamestnanosti znížil o ďalších 1, 42 bodu.

Ďalej existujú rozdiely v intenzite zamestnávania našich občanov v cudzine a obmedzenia zamestnávania cudzincov v jednotlivých republikách. Oba tieto vplyvy predstavujú v Českej republike 50 000 osôb, v Slovenskej republike 10 000 osôb. Vyplýva to z geografickej polohy Českej republiky. Pri rovnakých možnostiach aj v Slovenskej republike zvýšenie počtu osôb odchádzajúcich za prácou do zahraničia by znamenalo o 12 000 osôb viac, čím by sa miera nezamestnanosti znížila o 0, 48 bodu.

Výrazný rozdiel je ďalej v podiele rómskeho obyvateľstva na nezamestnanosti. Na celkovej nezamestnanosti Slovenskej republiky sa vysokou mierou podieľa rómske obyvateľstvo. Pri dosiahnutí úrovne nezamestnanosti rómskych občanov v Českej republike, teda keby bola taká istá miera nezamest-

nanosti rómskych občanov na Slovensku, ako je v českej republike, by sa miera nezamestnanosti na Slovensku znížila o 1, 62 bodu, teda o 40 000 osôb.

Ďalej je rozdielna účinnosť opatrení prijatých na podporu zamestnanosti absolventov škôl. Nižšia účinnosť tohto faktoru a menší počet volných pracovných miest v Slovenskej republike zapríčiňuje vyššiu nezamestnanosť približne o 20 000 absolventov v porovnaní s Českou republikou, čo vyjadruje rozdiel miery nezamestnanosti asi 0, 8 bodu.

To sú hlavné príčiny, ktoré, keď sa zrátajú, dávajú odpoveď na tých 8 % rozdielu, pretože súčet týchto faktorov, ktoré som čítal, predstavuje 7, 37 bodu. Ďalej k tomu ešte treba prirátať vplyvy, ktoré pochádzajú z minulosti, náš benevolentnejší legislatívny systém, súbeh vyplácania odstupného a hmotného zabezpečenia, 12-mesačnú dobu poskytovania hmotného zabezpečenia, atď. V tomto je vysvetlenie výrazného rozdielu, pre ktorý bez takejto analýzy veľmi ťažko nájsť odpoveď, v čom to spočíva. Z toho vyplýva záver, a v ekonomike a v ekonómii je to obzvlášť dobrý postup, lebo ekonómia je veda o číslach a merateľných veličinách, že je veľmi výhodné vždy si dať otázku a pokúsiť sa nájsť na ňu odpoveď nie len nejakou všeobecnou frázou, ale na základe analýzy skutočnosti a jednotlivých faktorov, ktoré pôsobia. Takže toľko k otázke zamestnanosti a nezamestnanosti.

Ďalej z pripomienok a odporúčaní, ktoré tu odzneli, by som sa chcel zmieniť ešte o jednej veci, ktorá je vážna a významná. Niektorý z pánov poslancov hovoril o tom, že vláde Slovenskej republiky sa podarilo zdecimovať okrem iného aj slovenské baníctvo. Skutočnosť je, prirodzene, opäť o niečo iná, pretože vláda sa veľmi starostlivo zaoberala situáciou v slovenskom baníctve, o to starostlivejšie, o čo ťažšie bolo rozhodnúť o tom, kde vziať 880 miliónov korún na dotáciu, ktorú žiadalo slovenské baníctvo. Argument, že je

to problém pre 12 500 ľudí, je vážny, ja ho za vážny skutočne pokladám, pretože ide o ľudí, ktorí vykonávajú ťažkú prácu, ktorí si iste zaslúžia za túto prácu uznanie, zaslúžia si mat istotu a perspektívu. Na druhej strane tých 880 miliónov korún možno vziať len z iných oblasti rozpočtu. Ak je to na jednej strane problém pre 12 500 baníkov, neuvážené rozhodnutie by sa týkalo oveľa väčšieho počtu ľudí, ktorým by znížilo možnosti uspokojenia potrieb v zdravotníctve, v školstve atď. Preto bolo treba veľmi starostlivo analyzovať všetky príčiny, ktoré vedú k tomu, že treba dať 880 miliónov korún. Riešenie, ktoré sa našlo, ukazuje, že tento problém možno prekonať aj pri dotácii, ktorá je nižšia. Pritom sa ešte domnievam, že to nie je riešenie optimálne, pretože je to rozhodnutie, ktoré ešte v sebe obsahuje rad neekonomických faktorov. Je to riešenie, ktoré preferuje snahu zachovať slovenské baníctvo a neakcentovať to, čo by malo byt v ekonomike rozhodujúce, to znamená využívať zdroje energie, ktoré sú najlacnejšie.

Takže na záver už iba to, že všetky odporúčania, ktoré tu odzneli, trúfam si povedať, sú obsiahnuté v hospodárskej politike vlády. Možno to dokázať na základe dokumentov, ktoré existujú, a napokon na základe dokumentu, ktorý sa pred necelými dvoma týždňami prerokúval v Národohospodárskom a rozpočtovom výbore Slovenskej národnej rady. Vtedy som mal dojem, že Národohospodársky výbor Slovenskej národnej rady správu o opatreniach na realizáciu priorít hospodárskej politiky vlády zobral na vedomie bez vážnejších výhrad. Naopak, mal som podľa priebehu diskusie odôvodnený dojem, že dokument, ktorý sa predložil, je pokladaný za dokument obsahujúci nástroje, ktoré sú schopné riešiť jeden z určujúcich cieľov prítomnosti, to znamená postupné prekonávanie recesie a oživovanie slovenskej ekonomiky. Ak bude záujem, môžem o týchto opatreniach, ktoré sú podrobne rozpracované, ešte hovoriť ďalej.

Inak k tomu, čo tu takisto odznelo, že vláda robí v prítomnosti opatrenia, ktoré sa snažia byt populárne, a necháva ťažisko problémov a zlý účet pre inú vládu, trúfam si povedať a som si istý, že sa dá dokázať, že hospodárska politika, ktorú vláda robí, nemá žiadny znak z toho, čo som hovoril. Účet, ktorý sa vystaví a odovzdá ďalšej vláde, nebude mať žiadny znak takého hospodárenia, ktoré by bolo poznačené tým, že volebné obdobie a funkčné obdobie vlády končí.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. V zmysle § 19 údelu jem slovo pánovi poslancovi Andelovi a potom podpredsedovi vlády pánovi Porubjakovi.

Poslanec M. Andel:

Vystúpenie pána Vavru síce bolo časovo pomerne dlhé, ale nech sa na mňa nehnevá, nedal uspokojivé odpovede na niektoré otázky. Bolo to viac-menej konštatačné. Vo svojom vystúpení som hovoril o konkrétnych číslach. Pán Vavro dal nejakú filozofickú odpoveď. Stále sme nedostali, podlá môjho názoru, aj podlá názoru nášho klubu, odpoveď na otázku 4 miliardy a 400 miliónov dolárov. Zároveň by som chcel poprosiť pána Vavru, keby prognózy o budúcnosti samostatného Slovenska nechal na odborníkov, pretože v súčasnosti, ako vyzerá Slovensko, tých naturistov, bohužiaľ, už máme dosť.

Ďalej bolo tu spomínané, že podniky na Slovensku sú oveľa menej pružné ako v Čechách. Prosím vás pekne, čo urobila súčasná vláda pre to, aby tie podniky sa aspoň čiastočne vyrovnali podnikom v Čechách, aby boli viac pružné?

Ďalej - v Českej republike sa postupovalo inak ako na Slovensku v oblasti zamestnanosti dôchodcov. Prečo slovenská vláda nepostupovala podobne? Prečo sú tu veľké rozdiely? Ďalej sú rozdiely v intenzite zamestnanosti cudzincov a našincov. Opäť sa pýtam, prečo sú tie rozdiely? Mám sa právo pýtať, vy máte povinnosť odpovedať. Ďalej, prečo je aj v nadväznosti na to rozdielna účinnosť nezamestnanosti v Českej republike a v Slovenskej republike? Opäť sa pýtam, prečo? To všetko sa tu konštatovalo bez toho, aby sa určili nejaké východiská, lebo konkrétne problémy, prečo sú tieto rozdiely medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, existujú.

Ďalej sú rozdielne vplyvy minulosti v Českej republike a Slovenskej republike. Opäť sa pýtam, prečo? Všetko bolo konštatované, nič konkrétne sa nepovedalo.

Ďalej vláda nevie, kde zobrať dotácie na slovenské baníctvo. Ide cca o 880 miliónov korún. Myslím si, že dotácie na české baníctvo sú oveľa vyššie, ako sú na Slovensku. Prečo opäť nevieme nájsť nejaký zdroj? Zrejme to väzí v tom, čo som povedal, na ktorú otázku nebolo odpovedané. Je rozdiel medzi 4 miliardami dolárov a 400 miliónmi dolárov. Lenže skutočne vláda by sa mala venovať riešeniu potrieb a požiadaviek obyvateľov Slovenska, nie politikárčiť.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Andelovi. V zmysle § 19 udeľujem slovo pánovi podpredsedovi Vavrovi. Pán podpredseda Porubjak sa vzdal slova.