Súčasťou programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je i správa o zmierňovaní zlého stavu životného prostredia v najviac postihnutých oblastiach Slovenska. Táto správa špecifikuje a kvantifikuje postihnuté oblasti, zdroje znečistenia a ich dopad na životné prostredie. Nedomnievam sa však, ako správa konštatuje, že osobitne znečistené oblasti je možné riešiť rovnomerne a plošne. Myslím, že treba v prvom rade riešiť najviac postihnuté oblasti, ktoré sú centrami znečistenia a tieto riešiť prednostne. Že sa tak čiastočne robí, o tom svedčia parciálne správy o jednotlivých oblastiach, ktoré vláda prerokovala, a ďalšie má pripravené na prerokovanie. K nim prijíma i opatrenia či uznesenia vlády, ktoré nie sú však vždy konkrétne, ich plnenie nie je dostatočne razantné. Pri schvaľovaní jednotlivých projektov mal by sa brat ohľad najmä na tie, ktoré pochádzajú z regiónov, ktoré vláda označila za zaostalé, a teda neschopné vlastnými silami a prostriedkami finančne kryť. Preto sa prihováram za to a žiadam, aby sa k riešeniu problémov životného prostredia pristupovalo podľa regiónov diferencovane a prednostne boli riešené najviac postihnuté oblasti.
Pri rôznych príležitostiach som vo svojich vystúpeniach poukazoval na jednu oblasť, ktorá sa nerieši a je pritom potencionálnym zdrojom nových výrob, zamestnanosti a riešenia ekológie. Je to využitie, skôr nevyužívanie drevnej hmoty. Nielen, že ma na to upozornili moji voliči a občania z môjho okolia, ale sám som sa o tom presvedčil na mnohých miestach v slovenských lesoch. To, čo zostáva v našich lesoch nevyužité, nemá obdobu ani v tých štátoch, ktoré majú prebytok energie. V tejto súvislosti sa núkajú nové výroby, ako napríklad lesná technika, pece a zariadenia na spaľovanie drevnej hmoty a biomasy, a to na dlhé roky s možnosťou zamestnania tisícov občanov. Kritizoval som aj program znižovania zamestnanosti v lesnom hospodárstve v súvislosti so znížením ťažby dreva na rok 1992, ale sami vidíme, že v le-
soch je práce dosť. A neobstoja tu ani argumenty nedoriešených vlastníckych vzťahov k lesom. Preto si myslím, a upozorňujem na to najmä pána ministra lesného a vodného hospodárstva, že je načase, aby sa tejto otázke konečne venovala pozornosť a začala sa riešiť s plnou vážnosťou. Opak by bol hazard, ktorý nám nikto neodpusti.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Hübelovi. Slovo má pán poslanec Táraj. Pripraví sa pán poslanec Brestenský. Súčasne si dovoľujem informovať poslancov, ktorí medzičasom stratili poradie, že prídu na rad po odznení príspevkov riadne prihlásených poslancov. Ide o poslanca pána Jakuša, pána Dobrovolného, pána Csákyho a pána Varjúa.
Poslanec Š. Táral:
Vážený predsedajúci, vážení členovia vlády, vážení poslanci,
dovoľte mi povedať stanovisko klubu KDH k plneniu programového vyhlásenia slovenskej vlády. Dovoľte mi prečítať krátke stanovisko, i keď už moji predrečníci, najmä poslanci z HZDS, veľmi podrobnou kritikou zhodnotili činnosť vlády Slovenskej republiky, čím však nechtiac zároveň poukázali na množstvo problémov, ktoré vláda musela riešiť za toto dvojročné obdobie.
Klub KDH je si vedomý, že Slovenská národná rada prvýkrát hodnotí činnosť vlády, ktorá vzišla zo slobodných a demokratických volieb. Uvedomujeme si, že činnosť vlády bola v hospodárskej politike ovplyvnená východiskovým stavom na-
šej ekonomiky a nepriaznivým medzinárodným vývojom, a to, ako to tu už bolo spomenuté rozpadom východných trhov, krízou z vojny v Perzskom zálive a neskôr občianskou vojnou v Juhoslávii. Okrem toho činnosť vlády bola sťažená aj inými nepriaznivými vplyvmi, a to vývojom v politickej sfére, najmä oslabením koalície, rozdelením dvoch koaličných strán. Za takýchto okolností a podmienok slovenská vláda na čele s Jánom Čarnogurským niesla zodpovednosť so všetkými rizikami. Uvedomujeme si, že dlhodobé ciele, na ktoré sa vzťahuje najmä dnešná kritika, neboli za dobu činnosti vlády splnené. Správa o plnení programového vyhlásenia vlády však dáva dostatočné informácie o mnohých pozitívnych krokoch v každej oblasti.
Iste, o predloženej správe možno polemizovať. Ten, kto nesúhlasí s celospoločenskou transformáciou, pozitíva činnosti vlády sotva nájde. Keďže zložité spoločenské a ekonomické premeny majú dlhodobý charakter, nemožno ich objektívne a vyčerpávajúco hodnotiť za tak krátke, dvojročné obdobie. Čo však už dnes možno hodnotiť, to je legislatívna aktivita slovenskej vlády ako nevyhnutná podmienka týchto procesov, veď stovka predložených návrhov zákonov počas dvoch rokov nemá v európskych pomeroch obdobu, a to nehovoriac o atmosfére a o podmienkach pre túto prácu.
Celková politická stabilita spoločnosti je hlavným výsledkom činnosti vlády Slovenskej republiky. A tu treba pripomenúť, že sa riešenie všetkých problémov nieslo v dodržiavaní ústavnosti. Ak má byť naše hodnotenie činnosti vlády Slovenskej republiky reálne a realistické, musíme konštatovať, že urobila veľa. Záverom jej preto vyslovujeme uznanie a navrhujeme plénu Slovenskej národnej rady, aby správu o plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky zobrala na vedomie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancov Tarajovi. Slovo má pán poslanec Brestenský. Namiesto pána poslanca Jakuša sa pripraví pán poslanec Weiss.
Poslanec R. Brestenský;
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
na minulej 23. schôdzi Slovenskej národnej rady pán premiér veľmi otvorene a nekompromisne v krátkosti zhodnotil činnosť terajšej vlády, že vláda Slovenskej republiky nie je schopná plniť povinnosť výkonnej moci svojbytného štátneho útvaru na území Slovenska. Tým teda nepriamo povedal, že vláda i doteraz vykonávala len funkcie dispečerské a organizačné na úrovni podriadenej zložky. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky z roku 1990 a jeho aktualizácia však mali stanovený širší rozsah činnosti a vyššie ciele, ktoré si vyžadovali iné kompetencie a úpravu iného znenia novelizácie ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii v znení zmien, ktoré boli do dnešného dňa postupne prijaté. Nemyslím tým len nedostatočnú novelizáciu navrhnutú Českou národnou radou a Slovenskou národnou radou v novembri 1990. Je predsa zrejmé, že vzhľadom na to vláda nemohla konať vo všetkých veciach náležite tak, aby v plnom rozsahu naplnila svoje programové vyhlásenie. Je jednoznačne zrejmé, že slovenská vládna koalícia dostatočne zastúpená vo Federálnom zhromaždení sama nevytvorila dostatočný priestor pre "svoju" vládu na Slovensku.
Pán poslanec Granec tu hovoril o tom, že opozícia nepodporovala vládu. Priatelia, veď mnohokrát keby opozícia pri správnych návrhoch, ktoré tu vláda predložila, nebola hlasovala za, tak na Slovensku vďaka nedostatočnej podpore koalície, koaličných poslancov v ich vláde, slovenskej vláde, by sa tu už dávno boli zopakovali vládne krízy. A nie jedna. Boli by minimálne štyri.
Ďalšia vec ktorá ma udivuje, priznám sa, že to nemám zmapované, je to, čo som čítal v dvoch nezávislých periodikách, a to v Novom čase a v Zmene, ohľadne privatizácie Poštovej novinovej služby, kde jednoznačne jeden zo základných pilierov vládneho programu bola demonopolizácia. A to, akým spôsobom je privatizácia Poštovej novinovej služby pripravená, nie je demonopolizácia. Neriešená je otázka iných neštátnych subjektov pre distribuovanie periodík a inej tlače. Domnievam sa, že ak vláda - neviem, či už schválila výnimku zo zablokovaného štátneho majetku -, ale ak tak urobila, vlastne by porušila svoje vlastné programové vyhlásenie.
Dámy a páni, ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Brestenskému. Slovo má pán poslanec Weiss. Pripraví sa pán poslanec Dobrovolný.
Poslanec P. Weiss:
Vážené dámy, vážení páni, vážená vláda,
väčšina z nás si ešte dobre pamätá vzrušenú a zároveň slávnostnú atmosféru, v ktorej sa po slobodných voľbách prerokúvalo programové vyhlásenie vlády, na čele ktorej stál
Vladimír Mečiar, ale aj na prísľuby, ktoré v tomto programovom vyhlásení odzneli. A komuže by sa nevryli do pamäti expresívne výrazy premiéra novej vlády, ktorá údajne zdvihla moc volne pohodenú na ulici, vyslovené na adresu opozície pred rokom. Ktože by si nepamätal sebavedomé tvrdenia o vynikajúcom národnom programe tejto vlastne menšinovej vlády, o programe, ktorý skončil v Milovách. A kto by si nepamätal slová pána Čarnogurského, že koncepcia, s ktorou prichádza jeho vláda, má ucelený, teoreticky prepracovaný program ekonomickej reformy a viac alebo menej dopracovanú hospodársku politiku jednotlivých krokov, a že nehrozí výpredaj našich národných záujmov.
Dnes, po takmer dvoch rokoch resp. po roku, máme na stole dokument, ktorý je pokusom tejto vlády zhodnotiť, ako sa naplnili programové ciele. Kým prejdem k svojmu stanovisku k niektorým aspektom tohto dokumentu, dovolím si opäť ako pred rokom poznámku k verejnej mienke, pretože tá snáď viac, ako údaje z hospodárskych štatistík, vypovedá o situácii v spoločnosti. Nie, teraz nemám na mysli predvolebné preferencie, ale opakované a štatisticky významné výsledky tých výskumov verejnej mienky, ktoré ukazujú nespokojnosť prinajmenšom 75 % občanov Slovenskej republiky s vývojom našej spoločnosti v roku 1991 a veľmi nízku úroveň dôvery vo vládu. Či sa to niekomu páči alebo nie, aj to je významný ukazovateľ úspešnosti vlády. A tým, ktorí opäť budú ako pred rokom spochybňovať argumentáciu tohto druhu, by som chcel pripomenúť, že vo svojej reakcii na vystúpenie novomenovaného predsedu vlády 24. 4. 1991 som povedal, že pán Čarnogurský na myšlienku národnej zhody a hľadania konsenzu dal vo svojom vystúpení odpoveď nie, že mu vlastne nevadí rastúca polarizácia politických síl. Po ročnej skúsenosti si dovolím povedať, že práve politická polarizácia, ktorá sa vytvorením novej vlády spustila, že práve neschopnosť vlády naplniť prísľub pôvodného programového vyhlásenia, že do rozhodovania o najzávažnejších problémoch budeme zapájať najskúsenej-
ších odborníkov, reprezentantov politických strán a hnutí bez ohľadu na ich svetonázor a náboženstvo, že práve tieto skutočnosti sa podstatným spôsobom podpísali na celkovej spoločenskej a hospodárskej situácii. Preto nie je príliš dôveryhodné, keď predstavitelia vládnucich strán a hnutí zvaľujú problémy na opozíciu, s ktorou odmietali spolupracovať.
Dámy a páni,
správa vlády, ktorú máme pred sebou, má prevažne konátatačný a popisný charakter, neanalyzuje efektívnosť prijatých a realizovaných vládnych opatrení a v prevažnej miere ani ich sociálno-ekonomické dôsledky. Na viacerých miestach je vnútorne protirečivá, nekomplexná, evidentne vznikla systémom skladačky, a dokonca sa ani neusiluje budiť dojem, že ide o materiál vlády ako celku. Preto mi dovoľte, aby som sa pokúsil iba o analýzu niektorých aspektov hospodárskej politiky vlády v uplynulých dvoch rokoch.
Základný ciel hospodárskej politiky zastaviť pokles a v roku 1992 dosiahnuť oživenie hospodárstva vo všetkých segmentoch dopytu sa nepodarilo realizovať a nie sú predpoklady, že sa to do konca roku podarí. Základný nástroj štruktúrnych zmien, programy, ako napríklad Program rozvojových impulzov, Program podpory exportu, priority hospodárskej politiky vlády Slovenskej republiky, sa nerealizovali v predpokladanom rozsahu a niektoré vládne programy sa dodnes nepripravili. Neboli pre ne, na rozdiel od vlády Českej republiky, rezervované prostriedky v štátnom rozpočte a aj v prípadoch, kde sa spustili, sú výsledky vlastne zanedbateľné.
Vláda Slovenskej republiky nevypracovala ucelenú politiku voči podnikovej sfére. Hrubo zanedbala svoju nenahraditelnú povinnosť napomáhať adaptácii podnikov, koncepčnosť
nahrádzala opatreniami ad hoc, ktoré boli nekonzistentné, protirečivé a nemohli riešiť základné tažkosti podnikovej sféry. Paradoxne zúžila priestor pre podnikateľské správanie štátnych podnikov, rozšírila sa sféra priameho riadenia štátnych podnikov, napríklad § 45 zákona o veľkej privatizácii, destabilizoval sa podnikový management, okrem iného aj lustráciami, a nevytvorila sa dostatočná motivácia. Makrohospodárska politika nevytvorila prostredie priaznivé pre adaptáciu podnikov. Vláda Slovenskej republiky, o tom sa tu už hovorilo, nepripravila a nepresadzovala koncepčnú privatizačnú politiku a touto nepripravenosťou vytvorila v podnikovej sfére predprivatizačnú agóniu, ktorá je jedným z najdôležitejších dôvodov krízy podnikov. Vláda nemá ucelenú predstavu, aké účinky bude mat na podniky uskutočňovaná kupónová privatizácia. Je to evidentné z toho, že nevytvorila a nevytvára predpoklady pre účinné uskutočňovanie kontroly managementu v budúcich privatizačných podnikoch. Naopak, vládne strany prijali rozhodnutie, ktoré jednu z možností kontroly oslabí. Ide o desaťpercentné obmedzenie účasti IPF na podnikoch.
Pokračovanie hospodárskeho poklesu, nenaštartovanie reálnych štruktúrnych a adaptačných procesov má za následok, že vývoj začiatkom roku 1992 má naďalej dramatický spád, ktorý sa odráža markantne vo zväčšovaní rozdielov v hospodárskej úrovni medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. Napríklad výroba v priemysle v Českej republike poklesla v porovnaní s prvými dvomi mesiacmi roku 1991 o 31 % a v Slovenskej republike až o 47 %, produktivita práce v Českej republike o 17 % a v Slovenskej republike o 35 %. A tak by som mohol pokračovat. Tento diferenciačný proces bol zrejmý už v priebehu roku 1991. Vláda Slovenskej republiky ale z podstatne horších výsledkov v Slovenskej republike, ktoré si mimoriadne naliehavo žiadali korekcie v hospodárskej politike, neurobila podstatnejšie závery ani v programovom vyhlásení, ani vo svojej praktickej politike.
Programový pristúp vlády Slovenskej republiky k usmerňovaniu federálnej hospodárskej politiky chýbal u všetkých vlád po novembri 1989. Ani v konkrétnych otázkach federálnej hospodárskej politiky vláda Slovenskej republiky nebola schopná primerane presadiť hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Môžem uviesť viaceré príklady. Ide napríklad o neschopnosť presadiť záujmy slovenského poľnohospodárstva pri príprave federálnej poľnohospodárskej politiky, ako aj - hoci sa to netýka Slovenskej národnej rady - zablokovanie diskusie o poľnohospodárskom programe vo Federálnom zhromaždení poslancami vládnucej koalície. V tomto smere je symptomatické, s akou tolerantnosťou prijali členovia vlády návrh podpredsedu federálnej vlády a ministra financií riešiť zložitú situáciu v slovenskom poľnohospodárstve výstavbou golfových ihrísk.
Ďalším aspektom je nedostatočné zohľadnenie potrieb hospodárstva Slovenskej republiky v colnej politike federácie, nedostatočné presadzovanie hospodárskych záujmov Slovenskej republiky v Európskej dohode alebo v Asociačnej dohode. Spor sa redukoval iba na preambulu Asociačnej dohody a nie na obsah. Vláda Slovenskej republiky sa neusilovala udržať tie kompetencie, ktoré je racionálne presadzovať na úrovni národných vlád, napríklad pôsobnosť v podpore vývozu sa presunula na vládu ČSFR, väčšie právomoci pri riešení nezamestnanosti delegovala na vládu ČSFR, proti čomu vláda Českej republiky ostro protestovala. V konkrétnych prípadoch rozdeľovania prostriedkov z federálneho rozpočtu do podnikovej sféry vláda Slovenskej republiky nevyvinula dostatočné úsilie na to, aby sa primeranejšie na nich podieľali podniky Slovenskej republiky.
Rozsahom najväčší je nepomer podielu, akým sa na nevládnej pomoci, pomoci vládnych organizácií a na úveroch okrem úverov Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky podieľala hospodárska sféra Slovenskej republiky. Kým v Čes-
kej republike účasť presahuje starnilióny dolárov, účasť Slovenskej republiky stámilióny korún. Využitie zahraničných úverov na štruktúrny rozvoj a adaptáciu napríklad odhodlania vlády v jeho prospech niečo urobiť sa podstatnejšie nepresadil.
Kriticky hodnotíme aj dosiahnuté čiastkové výsledky resp. neuskutočnené zámery. Napríklad pokladáme za nedostatočnú podporu súkromného sektoru, ktorá sa nedá redukovať iba na finančnú podporu. Nevytvárajú sa predpoklady na rozvoj infraštruktúry. Prostriedky pre ne - domáce alebo zahraničné úverové prostriedky - sú zanedbateľné. Vláda Slovenskej republiky odkladala riešenie diverzifikácie zásobovania ropou. Oproti roku 1988 klesol vývoz sovietskej, teraz ruskej ropy, na polovicu a je ťažké predvídať ďalší vývoj. Zraniteľnosť slovenského hospodárstva sa tým stáva neúnosná.
Kritické výhrady máme aj voči nedemokratickému spôsobu riešenia niektorých hospodárskych otázok. O závažných hospodársko-politických rozhodnutiach a ich dôsledkoch sa nielen verejnosť, ale aj táto Slovenská národná rada dozvedali ex post. Uvediem napríklad dohody s Medzinárodným menovým fondom a Svetovou bankou, najnovšie Európsku dohodu. Nedostatočná informovanosť nie je iba nejakým organizačným nedostatkom, ale zrejme aj výsledkom zámerného blokovania informácií okrem iného aj Slovenským štatistickým úradom. Ako je napríklad možné, že správa o stave a vývoji národného hospodárstva Slovenskej republiky v roku 1991 nezahrnuje základné informácie o stave slovenského hospodárstva, ako napríklad o národnom dôchodku, o hrubom domácom produkte, o platobnej bilancii Slovenskej republiky a podobne, ktoré neumožňujú objektívne hodnotenie slovenského hospodárstva?
Aké sú, dámy a páni, podlá názoru klubu poslancov Strany demokratickej lavice, základné kroky hospodárskej politiky, ktoré by mali byť zamerané na zastavenie recesie, na
hospodársky rozvoj a reštrukturalizáciu slovenského národného hospodárstva. Po voľbách je potrebné zjednotiť sa politicky na základných krokoch ako zastaviť súčasný hospodársky pokles a súčasne nezabrzdiť transformačný proces. Je nevyhnutné pripraviť takú hospodársku politiku, ktorá bude rešpektovať požiadavky hospodárstva Slovenskej republiky a ktoré sa primerane presadia aj vo federálnej politike. Spoločný štát s Českou republikou môže mat zmysel totiž iba vtedy, ak prinesie výhody obidvom republikám a nebude prostriedkom na presadzovanie záujmov jednej republiky na úkor druhej. Čo je, podlá nášho názoru, potrebné urobiť?
Po prvé - je nevyhnutné pripraviť stratégiu rozvoja hospodárstva Slovenskej republiky, jeho hospodárskych vzťahov voči Európskym spoločenstvám a k svetovej deľbe práce. Pri príprave stratégie sa musí využiť mechanizmus participácie štátu, podnikovej sféry, finančných inštitúcii, aj pomoc nezávislých vedeckých inštitúcii. Ide o to, aby sa vláda začala zaoberať zásadnými otázkami koncepčne, a nie iba hasila vznikajúce problémy.
Po druhé - cieľom makroekonomickej politiky musí byť naštartovanie zásadných štruktúrnych zmien v hospodárstve, inovačný rozvoj a hospodársky rast. Nechceme tento ciel dosiahnuť prostriedkami, ktoré by znamenali inflačné kroky. Preto sa nespoliehame iba na makroekonomickú politiku, peňažnú, rozpočtovú, úverovú, ale chceme podporiť rast presadzovaním priemyselnej mikroekonomickej politiky. V makroekonomickej politike, podlá nášho názoru, treba pripustiť rozpočtový deficit v prípade, že sa tým podporia investície do výroby a infraštruktúry, úverovú politiku zamerať na rozvoj. Ide napríklad o zníženie diskontnej sadzby, ponechanie úverového stropu. V daňovej politike poskytovať vo väčšom rozsahu daňové úľavy a možnosti urýchleného odpisovania. V colnej politike poskytovať občasnú ochranu domácej produkcie. Colné zaťaženie je jedno z najväčších v krajinách OECD.
V mzdovej politike vytvoriť predpoklady, aby sa mzdová regulácia mohla postupne odstrániť.
Po tretie - prostriedkami mikroekonomickej politiky navrhujeme stimulovať investičný dopyt a jeho zameranie na reštrukturalizáciu a inovačný rozvoj, aby sa dosiahlo zvýšenie konkurencieschopnosti našej produkcie. V opačnom prípade pripadne zvýšenie kúpyschopného dopytu obyvateľstva sa odrazí iba na zvýšenom odbyte produktov z dovozu. Ďalej pokladáme za nevyhnutné zvýšiť národné angažovanie sa na programe podpory vývozu, teda robiť cestu do sveta podnikom, ktoré sú vývojaschopné. Stimulovať kúpyschopný dopyt obyvateľstva v širokom rozsahu nie je zatiaľ možné. Je však možné uskutočniť aspoň niektoré korekčné kroky libralizácie cien uskutočnenej v nekonkurenčnom prostredí. Jednou z možností je využiť niektoré trhové nástroje a pripadne aj také administratívne kroky, ako je pokračovanie v obmedzovaní obchodného rozpätia na znižovanie cien potravín, na neprimerané zvýšenie cien ktorých dopláca výrobca aj spotrebiteľ. Nemožno sa predsa uspokojiť donekonečna so situáciou, keď pre poľnohospodára je nákupná cena l kg hovädzieho mäsa 28 korún a maloobchodná cena 80 či 90 korún. Zníženie výdavkov na potraviny by znamenalo zvýšenie kúpyschopného dopytu na trhu spotrebných tovarov a zvýšenie odbytu pre naše podniky.
A po štvrté - urýchlene treba dopracovať privatizačnú politiku, ktorá bude navrhovať riešenie základnej otázky, ako zmena vlastníckych vzťahov povedie k zvýšeniu výkonnosti hospodárstva. To si vyžiada urýchlene urobiť ďalšie kroky na rozvoj inštitúcii trhu.
Dámy a páni,
jednu vetu na záver. Nesúhlasíme s ospravedlňovaním obrovského hospodárskeho procesu ako nevyhnutnej dane z pre-
chodu na trhové hospodárstvo. Za ním sú aj a predovšetkým výsledky hospodárskej politiky vlády.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Weissovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hübel. Pripraví sa pán poslanec Dobrovolný.
Poslanec J. Hübel:
Vo vystúpení pána poslanca Weissa naprosto nesúhlasím minimálne s dvomi vecami, keď povedal, že na management podnikov vplýva lustračný zákon. Výsledky lustrácii v podnikoch sú známe až v tomto termíne, to znamená, že nemohol to v žiadnom prípade ovplyvniť, ľudia nemohli vedieť, na čom sú. Po druhé - teraz mi to vypadlo, prihlásim sa s faktickou poznámkou ešte raz.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Zatiaľ v zmysle § 19 vystúpi pán poslanec Tatár. Poslanec P. Tatár:
Vážené dámy, páni,
dovoľte mi krátko, aby sme predsa len dali nejaké parametre tejto diskusii. Aj keď zdanlivo vyzerá, že hovoríme o tých istých veciach, nehovoríme vždy o tých istých veciach. Preto sa zdá, že sú tu konflikty, ale treba sa na to dívať aj tak, že je celkom fajn, keď aj SDĽ hovorí, že je za transformáciu. Sme veľmi radi, že nakoniec sa dali presved-
čiť týmto smerom, a toto je naprosto v poriadku. Druhý problém však je, môžem vyjsť zo záveru, ktorý sme počuli pred chvíľočkou, že vlastne všetky problémy, ktoré v našom hospodárstve máme, zrazu by mohli byt ako nevyhnutná daň prechodu na trhové hospodárstvo, ako keby toto bola tzv. výhovorka vlády. Vláda nemá žiadnu výhovorku. Vláda len jasne povedala, že je to nevyhnutná daň prechodu socialistického alebo komunistického hospodárstva na trhové hospodárstvo. Toto je úplná definícia príčin. Dovolím si to zopakovať jedine preto, že verím, že nikto, nijaký náš obyvateľ na to nezabúda, ale aby vedeli, že vieme o tom aj my tu.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Hübel.
Poslanec J. Hübel:
Iba dokončím to, na čo som zabudol. Spomenul som si, kým som sa vrátil. Tá druhá vec je, že hovoriť pri hodnotení programového vyhlásenia o tom, že niekto tu povedal, že namiesto výstavby alebo podpory poľnohospodárstva treba budovať nejaké golfové ihriská, ak to povedal nejaký poslanec vo svojom vystúpení, je to individuálny názor, ale v oficiálnych dokumentoch vlády, v programovom vyhlásení, ani v poľnohospodárskej politike, ktorú predložil pán minister Kršek, som to nikde nenašiel.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem. Ešte sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Bárány.
Poslanec E. Bárány:
Budem veľmi stručný. V prvej časti svojej faktickej poznámky pán poslanec Hübel hovoril, že zatiaľ výsledky lustrácii nie sú známe a preto nemohli veľmi vplývať na podniky, lebo až teraz sa stávajú známymi. Najväčší vplyv, podlá mňa, nemá ani tak konkrétna kádrová výmena v dôsledku lustrácii, ale mali lustrácie ako ďalší faktor zneisťujúci management po relatívne dlhú dobu.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Slovo má pán minister Holčík. Minister priemyslu SR J. Holčík:
Vážený pán podpredseda, vážená Slovenská národná rada,
nedá mi, aby som vecne nezareagoval na niektoré námietky pána poslanca Weissa, ktorý tu vzniesol kritiku vlády pri uplatňovaní hospodárskej politiky. Asi budeme skutočne patriť medzi národ s najkratšou pamäťou. Prirýchlo sme zabudli na minulé roky uplatňovania socialistickej ekonomiky v trhovom priestore RVHP a na škody, ktoré nám táto ekonomika spôsobila za 43 rokov drancovania. Skutočne, dnes sú to príčiny následkov, alebo následky príčiny, ktorá bola spôsobená v minulosti a ktoré teraz perfektne demagogicky využíva opozícia na kritiku toho, čo vláda za rok urobila alebo neurobila. Nie je to daň za prechod na trhovú ekonomiku. Je to daň za celú minulosť, ktorá sa tu odohrávala. Je to daň z rozpadu obrovského trhového priestoru Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Akosi sme prirýchlo zabudli, že do roku 1989 až 73 % česko-slovenského exportu, vrátane slovenského,
bolo práve do tohoto priestoru, najmä do bývalého Sovietskeho zväzu. Chcem upozorniť, že vlani to bolo 19, 5 %. Tu sú korene, príčiny úpadku aj slovenskej ekonomiky a slovenského hospodárstva. O to, že vláda robila kroky na oživenie, svedči skutočnosť, že za dva polroky, čiže v minulom polroku, aj v prvom, uvolnila 4 miliardy, teda prostriedky na oživenie ekonomiky dáva. Samozrejme, že sa nemôžu prejaviť okamžite, lebo to vyžaduje určitý adaptačný proces, kedy sa tie prostriedky využijú na budovanie nových programov, ktoré sme založili. Sám v mojom ministerstve reagujem programom na využívanie domácich zdrojov surovín. Prostriedky sme na to dali, ovšem výsledky môžeme očakávať za rok, za dva.
Bola tu poznámka na agóniu našich podnikov. Musím vám zodpovedne povedať, že to je agónia zostávajúcich podnikových managementov, ktoré sa nevedia alebo nechcú prispôsobiť trhovej ekonomike. Vo štvrtok a v piatok som absolvoval návštevu podnikov v Gemeri. Také podniky určite skrachujú, a veľmi rýchlo, ktoré si neuvedomia, že musia samé iniciovať zmenu výrobného programu a nebudú zotrvávať na tých programoch, ktoré doposiaľ mali a ktoré nemajú nijakú nádej na export a tobôž na domáci trh.
Privatizačné projekty - aj týmto sa podnikové managementy bránia za každú cenu. Aj tak kritizovaný § 45 - podnikové managementy si veľmi dobre uvedomia, že príchodom zahraničného kapitálu takéto managementy nenájdu nikdy nijaké uplatnenie. Ako propagujeme našu slovenskú ekonomiku? Tak, že podnikové managementy nevedia pripraviť prospektové materiály, nevedia pripraviť informácie. Ako vysielame signály do sveta o slovenskom priemysle? Myslím si, že veľmi mizerne. Presvedčil som sa teraz pri návšteve vo štvrtok v jednej sklárni. Ponúkali mi na propagáciu - prosím, počúvajte dobre - technologický výkres. Je to výsmech.