ný štát na tomto území, takéto niečo chcel urobiť a dokonca sľuboval, a takisto tie peniaze náležite, podlá sľubov pána poslanca Ondruša, znehodnotil.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
S faktickou poznámkou - pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:
Chcel by som zdôrazniť, že dnes prerokovávame správu o činnosti vlády Slovenskej republiky a nie fínskej. No, a čo sa týka pána poslanca Ondruša, práve nám predviedol taký typický stranícky diskusný príspevok.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Granec. Pripraví sa pán poslanec Varjú.
Poslanec E. Granec:
Vážené predsedníctvo, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,
chcem sa vám prihovoriť v krátkosti za klub poslancov Demokratickej strany. Po tom, čo som si v rozprave k tomuto bodu programu vypočul, som tak trocha v rozpakoch, čo povedať, čo nepovedať a či má vôbec zmysel niečo povedať. V rozprave doteraz odznelo veľa kritiky. Kritika je dôležitá, kritika je vážna, kritika je žiadúca, ale len vtedy, keď je
naozaj len konštruktívna, inak stráca na zmysle. Ak je efektívnosť zvýraznená aj v pozitívnych činoch, je to ďalšie plus. Klub poslancov Demokratickej strany nemá pocit, že ti najostrejší kritici z radov opozičných strán a opozície ako takej vôbec, by ukázali dostatok dobrej vôle a podpory činnosti vlády v uplynulom období.
Skutočne si treba uvedomiť, že predchádzajúce roky zanechali túto našu spoločnosť v tom stave, v akom sa nachádza. Ak si niekto chce vytvárať ilúzie, že tento stav sa dá zmeniť v nejakom krátkom čase jedného-dvoch rokov, nepamätám, že by niekto pred dvoma rokmi býval takýto časový rozmer uvádzal. A pri všetkých úvahách do budúcna pochybujem, že by si to dovolil i teraz, v predvolebnom období.
Treba zdôrazniť, že vláda pracovala za mimoriadne ťažkých podmienok. V období nepredvídaného rozpadu východného trhu musela zvládnuť začiatok reformy, vypracovať koncepciu oživenia ekonomiky, a to zdôrazňujem ešte raz, za mimoriadnych okolnosti. Dovoľujem si povedať, že práve týmito mnohými vystúpeniami opozícia dokazuje i dnes to, čo som pred chvíľočkou povedal. Táto dnešná kritika programu vlády vychádza z hypertrofických nadnesených úsudkov, úvah, ktoré pôsobia deštruktívne, demagogicky, zavádzajúco. Vychádza z politických ambícii, ktoré potláčajú zmysel pre realitu, zmysel pre spravodlivosť a zmysel pre skromnosť. Veľa hluku a veľa hurhaju podnecuje obyvateľstvo tejto krajiny negatívne. Nemôžeme, samozrejme, vidieť to, čo vláda nestihla urobiť, ale nemôžeme nevidieť tie kroky, ktoré sú za nami a ktoré sú tu hmatateľné, a pokiaľ nepríde k zmenám v ekonomike tak, ako je postavená, skutočne je možnosť, aby sa to recesné dno v dohľade prekonalo.
Chcem povedať niečo k zdravotníctvu, k programu rezortu, ktorý mi je najbližší. Zdravotníctvo je v pozornosti obyvateľstva, dá sa povedať, že v značnej miere, ale myslím
si, že nie celkom správne orientovanej pozornosti. Úroveň zdravotníckej starostlivosti nemožno skvalitniť, nemožno zvýšiť bez zainteresovania všetkých občanov, ale i práce všetkých rezortov, ktorých činnosť akýmkoľvek spôsobom súvisí so zdravím občana. Najväčší problém, tak ako v mnohých iných rezortoch, je v absolútnom nedostatku financií. Ministerstvo zdravotníctva napríklad zdedilo rozostavené objekty v sume cca 10 miliárd korún. Vieme, že potrebujeme lepšie podmienky. Vieme, že potrebujeme oveľa lepšie prístrojové vybavenie a tiež lepšie ohodnotenie práce všetkých zdravotníckych pracovníkov za ich zodpovednú prácu často vo veľmi stresových situáciách. Je to vďaka postojom zdravotníkov, ich obetavosti, zodpovednosti, je to tým, že zdravotníci veľa nerozprávajú, ale zato robia, pomáhajú pri navracaní zdravia, a to dni i noci, nepretržite. Keby sa stavali ku svojim povinnostiam tak, ako mnohí z nás, vážení poslanci, bolo by to asi veľmi zle a s dopadom veľkej kritiky.
Záujem o prácu zdravotníctva nakoniec mnohí z nás prejavili svojou hromadnou neúčasťou a ignoráciou pri rokovaní o zdravotníckej problematike. Máme v živej pamäti, keď sme prerokúvali zákon o slovenskej tlačovej kancelárii a po ňom nasledoval Národný program podpory zdravia, ktorý tu prednášal minister Rakús za hromadného odchodu väčšiny poslancov, ktorých tu zostalo 48. Takisto pri návrhu zákona o fonde zdravia bolo pri hlasovaní prítomných 82 poslancov, a to ešte jedným hlasom ste stihli neodsúhlasiť navrhované pol percento z rozpočtu ako základ tohoto fondu. Z tohoto vidno, že kritiky je dosť i do zdravotníctva, ale osobnej zainteresovanosti ako povinnosti poslanca je menej.
Chcem v stručnosti len načrtnúť niektoré veci, ktoré ministerstvo zdravotníctva za týchto ťažkých finančných nedostatkov predsa len v uplynulom období riešilo. Bola to dekompozícia ústavov národného zdravia, príprava na privatizáciu, pripravený je prechod na zdravotné poistenie. Bol vy-
pracovaný široko koncipovaný program podpory zdravia, boli vytvorené stavovské komory. Samozrejme, je ešte veľa toho, čo čaká na realizáciu, na zmodernizovanie zdravotníctva, kvality života, kvality zdravia nášho obyvateľstva. Potrebuje to čas, trpezlivosť i plnú chuť pomôcť, chce to spoluprácu vo všetkých týchto pozitívnych krokoch. Ovšem k tomu všetkému je potrebný a nevyhnutný i politický kľud.
Chcem upriamiť pozornosť na to, že bez zodpovednosti každého z nás voči sebe i voči obyvateľom tejto krajiny nezmôžeme nič. Chcem podotknúť, že vo víkendovej službe mal som možnosť byť pri zrode niekoľkých nových ľudí - života. Bol som pri zomierajúcej žene na zhubné ochorenie, ktorá chcela veľmi žiť. Je možné, že tento pocit získania a uvedomenia si krehkosti bytia človeka snáď chýba mnohým, ale chcel by som vám celkom úprimne povedať, že treba si uvedomiť hodnotu zdravia, hodnotu ceny života, hodnotu ceny každého z nás. Chcem v tomto smere povedať, že sa chcem v rámci vzťahov, ktoré vyžadujú dobré vzťahy pri riešení každého problému, ospravedlniť každému z vás, s ktorým som snáď mohol jednať lepšie, a tiež poslancovi za mnou, ktorý minule toľko vyrušoval a zahriakol som ho. Myslím si, že to ide i bez toho, že by sa do toho zainteresoval mandátový a imunitný výbor a že by sme museli prerušovať rokovanie a nepostupovať v zmysle našich povinnosti.
Ospravedlňujem sa za zdĺhavosť a ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Granecovi. V zmysle § 19 udeľujem slovo pánovi poslancovi Ftáčnikovi.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážené poslankyne a poslanci,
dovoľte krátke stanovisko klubu SDĽ. Klub Strany demokratickej lavice vo štvrtok protestoval proti výroku pána poslanca Sládeka, ktorý vybočil z rámca parlamentnej slušnosti a korektnej atmosféry, ktorá dovtedy na rokovaní Slovenskej národnej rady vládla. Pán predseda Slovenskej národnej rady dnes nášmu klubu navrhol riešenie, že cez obednajšiu prestávku zasadne mandátový a imunitný výbor a ten predloží v zmysle zákona svoju správu Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, ktoré sa zíde dnes večer. Pán predseda Slovenskej národnej rady vyzval náš klub na účasť na rokovaní.
Ospravedlnenia od pána poslanca Sládeka sme sa nedočkali. Preto sme v zmysle nášho stanoviska zo štvrtka vyčkali na rokovanie mandátového a imunitného výboru, ktoré práve pred chvíľou skončilo. Sme si vedomí, že konečné rozhodnutie v zmysle rokovacieho poriadku prináleží Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, ale keďže máme záujem na korektnom a vecnom priebehu schôdze, budeme sa ďalej zúčastňovať rokovania.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Ftáčnikovi. V zmysle § 19 udeľujem slovo pánovi poslancovi Sládekovi.
Poslanec V. Sládek:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,
veľmi nerád vystupujem, ale nepriamo som bol vyzvaný, tak som sa postavil za tieto mikrofóny. Zdá sa, že snahou Strany demokratickej ľavice bolo dostať Slovenskú národnú radu do veľmi humornej situácie, aj keď si myslím, že by sme mali rokovať o podstatne závažnejších veciach. Nechápem však, prečo je otázka postavená tak, že výrok jedného nijako nie významného poslanca Slovenskej národnej rady, jej jednej stopäťdesiatiny, má za následok zablokovanie pléna a práce zákonodarného zboru. Veľmi emotívne bola nastolená otázka ospravedlnenia sa. Žiaľ, aj keď ju tak vehementne položil poslanec, ktorý je právnikom, nebolo v nej komu a za čo sa ospravedlniť. Až písomné podanie dnes ráno o 9. 45 hodine, ktoré dal klub SDĽ, sa o tom zmieňuje. Ale z výroku pána poslanca Báránya naozaj nebolo jasné, komu a za čo.
Keďže ľudská pamäť je niekedy nedokonalá, spomeniem iba podlá mňa oveľa závažnejšie výroky, na ktorých som bol osobne zainteresovaný a pritom neboli dôvodom na urážanie sa, hystériu a neracionálne konanie. Prepáčte, že budem hovoriť o niektorých veciach, ktoré sme tu zažili za posledné dva roky. Nebol napadnutý návrh z mája minulého roka, aby Slovenská národná rada vyhlásila príslušnosť k profesionálnemu aparátu komunistickej strany a službu v ŠtB za členstvo v zločineckých organizáciách. Možno sa na to pamätáte, bolo to, ak sa nemýlim, na 14. schôdzi, keď s tým vyšla iniciatívna skupina poslancov. Bolo to podstatne závažnejšie, ako nejaké pokrytectvo.
Ďalej tiež to bol môj výrok, ktorý som dal do médií, a podotýkam, že vtedy to bolo aj žalovateľné, ak by to nie-
kto bol chcel žalovať, alebo bolo by sa mu to zdalo žalovateíné, že považujem fašizmus iba za humánnejšiu verziu komunizmu. Osobne som dosť prekvapený, že tieto podstatne tvrdšie formulované názory neboli podnetom na iniciovanie Mandátového a imunitného výboru Slovenskej národnej rady.
Kolegovia, ktorých sa to týka, môžu namietať, že neišlo o ich politickú stranu, že sú noví, nezaťažení dedičstvom minulosti a podlá toho sa aj správajú. Rád by som sa spýtal pánov z klubu Strany demokratickej lavice, aký je ich názor na preberanie dedičstva ako takého - najmä ich právnikov - či je možné časť prevziať a časti sa zriecť. Nevzbudzuje veľkú dôveru, ak sa vzdávate ideovej podstaty programu komunistickej strany, ale s potešením disponujete s nezanedbáte Inou časťou jej majetku, alebo čo len s časťou jej majetku. Nevzbudzuje dôveru, keď sa deklarujete ako nová politická demokratická a obrodená sila, ale vaši zástupcovia tvrdo protestujú, ak niekto čo len morálne chce odsúdiť praktiky bývalej štátostrany. Po dvojročnej skúsenosti som toho názoru, že vám prináleží všetka úcta ako dôstojným nástupcom komunistickej strany, ktorí sa snažia zachovať v slovenskej spoločnosti pri živote čo najviac ideológie marxizmu-leninizmu.
Nemám rád, ak sa hocikto skrýva za kolektív. Kolektívna zodpovednosť znamená pre mňa osobnú nezodpovednosť a de facto aj nezodpovednosť toho kolektívu, ktorý sa skladá z ľudí. Aj keď to bude niekedy veľmi nepohodlné, nemožno tolerovať prax minulých rokov, keď za konkrétne nedostatky niesol zodpovednosť anonymný kolektív, či dokonca akési objektívne príčiny. Moje výroky pred plénom Slovenskej národnej rady vo štvrtok 30. apríla rozhodne nemali pôvod v hlasovaní pána Weissa, predsedu Strany demokratickej ľavice, aj keď toto hlasovanie bolo natoľko čarovné, že mi nedá, aby som ho neglosoval. Pre svoju osobnú potrebu a podlá osobnej skúsenosti, nie skúsenosti klubu Občianskej demokratickej únie,
za posledné dva roky rozdeľujem hlasovania do troch kategórii. Prvou sú zásadné otázky, ktoré považujem za dôležité pre budúce smerovanie spoločnosti, mám veľkú zainteresovanosť na výsledku a snažím sa aj presvedčiť plénum, alebo aspoň časť pléna. Druhou sú hlasovania v situáciách, keď si je poslanec vedomý, že jeho hlas neovplyvni výsledok, ale chce verejne vyjadriť svoj názor. Tretou a našťastie najčastejšou skupinou sú hlasovania o podstate veci bez akéhokoľvek politického či ideologického pozadia, napríklad pozmeňovacie návrhy k textom návrhov zákonov a podobne. Nesústredenosť alebo chybné hlasovanie je z ľudského hľadiska ospravedlniteľné iba v poslednej skupine vzhľadom na množstvo noriem, ktoré zvykneme prerokúvať, aj keď to nesvedčí o veľkej profesionalite dotknutého. Ale pri chybovosti v prvých dvoch skupinách sa vynára otázka svojprávnosti poslanca v zmysle politickom, nie v zmysle občiansko-právnych úkonov. Sú body, pri ktorých sa poslanec jednoducho nemôže pomýliť, ak nechce úplne spochybniť svoju schopnosť vykonávať mandát. Ospravedlňujem sa, ale iba za túto odbočku, a rád by som uviedol dva drobné príklady, z ktorých vychádza môj názor. Je to názor naozaj dvojročný.
Prvou je - o čom bolo aj v médiách, o čom sme sa aj tu bavili, otázka sa neuzavrela - iniciatíva pána poslanca Ftáčnika, aby Predsedníctvo Slovenskej národnej rady rozhodovalo na základe ním predloženého dokumentu o veci. Podotýkam, aj nim upravovaného dokumentu. Nebudem sa rozširovať, iba sa pýtam právnikov, ako sa kvalifikuje čin, keď sa ako predmetný dôkaz predloží decíznemu orgánu žalobcom upravená listina?
Druhá záležitosť tiež tu vyvolala dosť veľa rozruchu. Vraciam sa na 18. schôdzu Slovenskej národnej rady. Pri zostavovaní programu sme hlasovali o dvoch pozmeňovacích návrhoch. Dovolím si pripomenúť ich podstatu. To bolo hlasovanie číslo 2 a hlasovanie číslo 3. Dátum: 13. 11. 1991. O čo šlo?
Pri hlasovaní číslo 2 tiež iniciatívna skupina poslancov, ktorej text SOB predniesol, navrhovala, aby sme vypísali referendum s otázkou: "Ste za vytvorenie samostatného slovenského štátu?" Navrhovali sme prakticky hlasovanie v Slovenskej národnej rade, nech sa poslanci vyslovia, následné referendum, aby sa vyslovili občania Slovenska, a ak hlasovania budú rozporné, bola tam aj vetička, aby poslanci Slovenskej národnej rady sa vzdali svojho mandátu. Za tento návrh hlasovalo 33 poslancov, ale proti hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovanie číslo 3, to bol návrh pána poslanca Andela. Navrhoval, aby sme rokovali o Deklarácii o zvrchovanosti Slovenskej republiky, teda, aby bola daná možnosť plénu Slovenskej národnej rady, aby prijalo tento dokument bez toho, aby sa opýtalo občanov na ich názor. Za tento návrh hlasovalo 65 poslancov. Ak prekryjete mená 60 ľudí, ktorí boli proti referendu ako takému, ako inštitútu priamej demokracie, a 65 ľudí, ktorí chceli rozhodnúť bez opýtania sa občanov, dostanete 28 mien. Z tých 28 mien - to si môže každý vybrať z protokolu, môže si ich porovnať - hádajte, aká bola majorita jednotlivých klubov. Všimol som si iba jeden klub. Je to klub Strany demokratickej lavice. Majú nadpolovičnú väčšinu medzi tými 28-mi, je ich 15. Je to pán poslanec Ftáčnik, pán poslanec Bárány, pán poslanec Belan, pán poslanec Bruncko, pani poslankyňa Oravcová, pán poslanec Nižňanský, pán poslanec Plesník, pán poslanec Trepáč, pani poslankyňa Uramová, pán poslanec Weiss, pán poslanec Dobrovolný, pán poslanec Fogaš, pán poslanec Hudec, pán poslanec Jakuš, pán poslanec Kliman.
Považujem to za veľmi závažné prejavenie názoru, pretože vlastne títo poslanci, ktorí takýmto spôsobom mienia rozhodovať, nechcú priznať občanovi nárok na to, aby sa mohol vyjadriť k veciam verejným. To je môj osobný názor. Takže,
podlá mojich hodnotových kritérií ten inkriminovaný termín, ktorý som použil, to dosť značne napĺňa. Podľa mňa, iba takouto analýzou možno odhaliť praktiky, ktoré majú za následok čo najväčšie odďaľovanie občana od rozhodovania o veciach verejných. Istotne sa v slovnej zásobe slovenčiny dajú nájsť aj podstatne tvrdšie termíny, napríklad "zrada záujmov", teda o tom nehovorím, to iba napríklad, alebo "zbabelosť".
Záverom chcem povedať niekoľko slov k svojmu vystúpeniu z 30. apríla tohto roku. Padali tu termíny o veľkých urážkach. Rozmýšľal som nad tým textom a hľadal som tam, čo okrem pokrytectva ešte mohlo uraziť. Nevedel som, že urážkou bolo iba to pokrytectvo. Moje vystúpenie sa týkalo zverejňovania určitých faktov z tajných archívov bývalej ŠtB. Týkalo sa ich však iba okrajovo. Podstata tkvie už v samotnej existencii akýchkoľvek tajných zoznamov, listov, uznesení, v existencii exkluzívnych zdrojov informácií o osobách, o zdravotnom stave obyvateľstva, stave životného prostredia, ekonomiky, či pozývacích listov. Tzv. tajné materiály, tzv. skutočnosti týkajúce sa štátneho tajomstva, prístupné iba úzkej skupine vyvolených, je nutné obmedziť na čo najmenšiu mieru, to je môj názor, pretože ti, ktorým sú prístupné, môžu podľahnúť pocitu výlučnosti, nadradenosti, pocitu moci ovplyvňovať budúcnosť i konanie svojich spoluobčanov. Proti takýmto praktikám vždy budem a nikdy nevymeškám žiadnu príležitosť, ak mi ju osud ponúkne, aby som protestoval. Premýšľal som, čo ďalej z textu podnietilo pána poslanca Báránya, pretože sám nepovedal, komu sa ospravedlniť a za čo sa ospravedlniť. Ak pominiem termín pokrytci, o ktorom som teda hovoril už v predošlom, vyvstáva mi moje tvrdenie, že Strana demokratickej lavice sa vzdala proletárskeho intercionalizmu a ateizmu. Ak je to tak, ak poslanci z klubu Strany demokratickej lavice to dementujú, veľmi rád sa im ospravedlním. Stačí, ak sa k týmto zásadám verejne prihlásia.
Ďalej tam bolo spomenuté hlasovanie o zaradení bodu programu o osobnosti Milana Rastislava Štefánika, ktorý sme vďaka pánovi podpredsedovi Zemkovi veľmi dôstojne, veľmi krátko a veľmi vecne naplnili. Dovoľte, aby som si pohľadal text tohto bodu. Je to hlasovanie z 27. 4. 1992 číslo 26. Za hlasovalo z prítomných 133 poslancov 102 poslancov. Sú tam štyria poslanci Strany demokratickej lavice. Ak by chceli, precitám ich mená, ale vystupujem skôr ako zlý muž, tak budem čítať z ostatných koloniek. Proti nebol nikto, zdržali sa dvanásti: pán poslanec Ftáčnik, pán poslanec Bárány, pán poslanec Belan, pán poslanec Bruncko, pán poslanec Hudec, pán poslanec Jakuš, pani poslankyňa Oravcová, pán poslanec Pavlický, pán poslanec Plesník, pán poslanec Trepáč, pani poslankyňa Urámová a pán poslanec Varjú. Nehlasoval, asi už druhý raz sa pomýlil počas 24. schôdze, predseda Strany demokratickej lavice pán Peter Weiss. Myslím si, že toto hovorí niečo o zbabelosti. Asi v takomto kontexte aj vo svojom vystúpení, ktoré nebolo napísané, preto bolo také, ako bolo, som zabudol na termín zbabelosť, za to sa ospravedlňujem. Mal som ho použit.
Na záver na základe prv povedaného žiadam klub Strany demokratickej lavice ako osoba, aby sa mi ospravedlnil za to, že žiadal moje ospravedlnenie, a to po prvé - na terajšom pléne Slovenskej národnej rady, po druhé - na svojom najbližšom stretnutí so zástupcami masmédií - toto nežiadam, ale mal by som drobnú prosbu, ak by sa to dalo uverejniť v nezávislom denníku Pravda - a po tretie, aby sa ospravedlnil poslancom pléna Slovenskej národnej rady, ktorí poznajú vážnu situáciu a rokovali ďalej, za zablokovanie ich rokovania, pretože kládol svoje malicherné, ješitne a úzko stranícke záujmy nad záujem verejný - prerokúvanie zákonov Slovenskej národnej rady.
Dámy a páni, ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Sládekovi. Faktická poznámka - pán poslanec Bárány, potom v zmysle § 19 - pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni,
prekvapilo ma nie ani tak to, čo hovoril pán kolega Sládek, ale skutočne ma prekvapil neobvykle pokojný tón jeho vystúpenia, v ktorom súc čoby posledným sudcom aspoň časti tohto pléna zaujímal stanovisko k hlasovaniam, výrokom, postupom niektorých kolegov poslancov. Ak pánovi kolegovi Sládekovi nebolo jasné, aké ospravedlnenie som žiadal, potom skutočne možno moja žiadosť bola nepotrebná, lebo pán kolega Sládek zjavne nepochopil, čo som od neho chcel, a možno plne ani podstatu sporu, ktorá sa tu v tej chvíli viedla. Výrok, za ktorý sme žiadali ospravedlnenie pána poslanca Sládeka, teda nebol excesom vyplývajúcim z rozčúlenia, ale zjavne prejavom konfrontačnej, a nie som si tak istý, či plne demokratickej línie, ktorú asi programovo presadzuje. A skutočne, ospravedlnenia sa žiadajú vlastne za excesy, za to, čo človek povie v hneve, možno v hneve sporu.
Pokiaľ ide o takýto prejav konfrontácie a nepriateľstva, tam už asi ospravedlnenie očakávať nemožno. Skutočne bude asi potrebné publikovať väčší rozsah, väčšie množstvo hlasovaní tohto zákonodarného orgánu. Myslím, že takáto publikácia pred voľbami o širšom okruhu otázok by aspoň časti voličskej základne otvorila oči, upozornila na to, kto, s čim, kedy vystupoval, čo, kedy hovoril a za čo aj hlasoval.
Snáď ešte dve veci. Ako vidím, pán kolega Sládek svojho prinajmenšom osobného vnútorného nepriateľa už našiel. Prekvapilo ma však, keď na záver svojho vystúpenia žiadosťou o rozsiahle ospravedlnenie skoro zosmiešňoval miesto, na ktorom sa nachádzame.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Barányovi. Slovo má pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,
mám štyri vecné poznámky k vystúpeniu pána poslanca Sládeka. O aký výrok alebo o aké ospravedlnenie žiadal náš klub, to si pán Sládek mohol vypočuť dnes ráno v predsedníctve, kde pán predseda Slovenskej národnej rady čítal podanie, ktoré sme podali 30. 4. vo štvrtok. Tam to bolo uvedené. Nechápem, prečo zosmiešňoval toto podanie, pretože tak ako iní poslanci, aj my máme na takéto podanie právo.
Čo sa týka zablokovania rokovania tohto zákonodarného zboru, veľmi pozorne som počúval predsedu Slovenskej národnej rady vo štvrtok minulý týždeň, mám obavy, že pán Sládek tu nebol, keď povedal, že 150 mínus 22 dosť dobre nemôže zablokovať parlament, teda 22 poslancov, ak by ostatní mali toľko disciplíny a boli na rokovaní prítomní. Bol som pre-
kvapený, že aj dnes mal tento parlament, bez nášho poslaneckého klubu, problémy s uznášaniaschopnosťou.
Jednu poznámku k hlasovaniu o zvrchovanosti a referende o samostatnosti. Pán Sládek možno nevie, že môžu byť aj poslanci, ktorí majú svoju predstavu o zvrchovanosti Slovenskej republiky a súčasne sú proti samostatnosti Slovenskej republiky. Mohol by si prečítať vystúpenie, ktoré tu predniesol predseda Občianskej demokratickej únie pán Porubjak. Keď voľne parafrázujem, povedal, že zvrchovanosť Slovenskej republiky nie je naplnená, ale on si vie predstaviť aj naplnenie, povedzme, zmluvou s Českou republikou. Chcem tým len naznačiť, že je možný aj iný myšlienkový pochod, ako povedal pán Sládek.
Moja posledná poznámka sa týka otázok dedičstva, kto si čo doniesol a kto čo zdedil. Mám obavy, že v mnohých nás, ak nie takmer vo všetkých, je niečo, čo sme zdedili z doby minulej. Mám pocit, že aj pánovi poslancovi Sládekovi zostalo niečo, čím sa snaží vydávať svoju pravdu za pravdu jedinú a mohol by sa rovnako, ako my všetci, čo tu sedíme, zamyslieť nad tým, ako sa s tými dedičstvami, ktoré sme toľko predtým kritizovali, a možno i po novembri, vlastne dokážeme vysporiadať.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi. Slovo má pán predseda.
Predseda SNR F. Mikloško:
Vážená Slovenská národná rada,
dovoľte, aby som ako doteraz ešte stále úradujúci predseda Slovenskej národnej rady vyslovil uspokojenie nad tým, že môžeme pokračovať ďalej, že sme sa pohli o krok ďalej, že sme vyriešili tento problém. Dnes nám mandátový a imunitný výbor v predsedníctve oznámi výsledok svojho rokovania, a môžeme pokračovať v programe. Som zároveň rád, že pán Sládek nedal svoju žiadosť o ospravedlnenie s ultimátom, že tu nebude dovtedy prítomný, lebo by nám chýbal v predsedníctve. Ďakujem, pokračujeme v schôdzi.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Áno. V zmysle § 19 má slovo pán poslanec Csáky. Pán Csáky už odišiel. Ďalej pán poslanec Varjú. Nie je tu, príde neskôr. Pán poslanec Hübel.
Poslanec J. Hübel:
Vážené dámy, vážení páni,
často počúvame názor, že trhová ekonomika je nesociálna. Neexistuje však nijaké osobitné vymedzenie špeciálnej sociálnej a nesociálnej trhovej ekonomiky. Fungujúca trhová ekonomika je svojou podstatou vždy sociálna, lebo vytvára zdroje pre silnú sociálnu politiku. Koaličná vláda v období posledných dvoch rokov sociálnu politiku robila. Vytvorila sa hustá sociálna sieť, a musím povedať, že ju nezriedka zneužívajú aj tí, ktorí nechcú pracovať. V minulosti bolo známe heslo takmer na každom plote fabriky, ale na prístupe do brány "Kto nepracuje, nech neje. " Dnes by sa skôr hodilo povedať, že jedia aj ti, ktorí nepracujú. Preto si myslím,
že by bolo načase sa zamyslieť nad tým, komu a v akom rozsahu sociálne prispievať, komu a v akom rozsahu pomáhať, keď máme aj takých, ako sme už počuli, že napriek tomu, že sa im ponúkajú pomerne dobre zaplatené miesta, tieto miesta odmietajú, iní sa odmietajú rekvalifikovať. Zrejme asi nepochopili, o čo tu ide.
Tým v žiadnom prípade nechcem tvrdiť, že vo vzťahu k jednotlivým sociálnym skupinám je úplne dostatočná naša sociálna politika. Preto sa koriguje, a tam, kde je to naliehavé, zákony sa novelizujú. V poslednom období sme zabrzdili, už to tu bolo povedané, rast nezamestnanosti. Nezamestnanosť zaznamenala v posledných mesiacoch dokonca mierny pokles. To sú reálne výsledky našej sociálnej politiky, ktoré nemôže nikto uprieť. Vieme, že nezamestnanosť po veľkej privatizácii vzrastie. Sme však presvedčení, že naša ekonomická politika ju umožni znížiť minimálne v najbližších 4 rokoch na štandard vyspelých európskych krajín. Nikdy sme nesľubovali nič, čo sme nemohli splniť. V predvolebnom programe VPN sme jasne povedali, že obdobie týchto dvoch rokov bude znamenať aj pokles životnej úrovne. Ak však dnes niekto tvrdí, že sme v situácii podobnej kríze v tridsiatych rokoch, každodenný život ho presvedčuje o opaku.
Čestný politik hovorí občanom čestne, čo od neho môžu čakať. My dnes hovoríme, že ak budeme pokračovať v nastúpenej ceste, môžeme dosiahnuť do štyroch rokov zásadný obrat, obrat k ekonomickému rastu, čo sa prejaví, samozrejme, aj na raste životnej úrovne, a že môžeme dosiahnuť ekonomický úspech podobný tomu, čo vošlo do povojnových dejín ako hospodársky zázrak. Sme presvedčení, že sú na to potrebné tri základné podmienky: po prvé stabilita spoločného štátu, po druhé dobudovanie demokratických a právnych štruktúr a po tretie pokračovanie v nastúpenej ceste ekonomickej transformácie. To je naša cesta, aj cesta ODÚ k úspechu a prospechu každého občana.