Pre krátkosť času si odpustím úvodné filozofovanie a prešiel by som, ak dovolíte, ku konkrétnym pripomienkam k predloženej správe.

K strane 2: Popri konštatovaní množstva návrhov zákonov, ktoré vláda prerokovala a predložila, sa treba zmieniť aj o tom, že celý rad dôležitých návrhov zákonov sľubovaných vládou už na minulý rok sa dodnes do parlamentu nedostal. Iné návrhy zákonov pripravované včas sa vo vláde prerokúvali neraz aj s niekoľkomesačným, nie vždy pochopiteľným oneskorením, a do parlamentu priali doslova na poslednú chviľu. Týka sa to, okrem iných, práve aj niektorých zákonov vo sfére životného prostredia. Vo viacerých prípadoch tak došlo k citeľnému nedodržaniu termínov zakotvených v príslušných federálnych hmotno-právnych normách, a tak k stále rastúcemu oneskorovaniu sa eko-legislatívneho procesu za Českou republikou.

Na strane 5 sa konštatuje - citujem: "Rozvojové impulzy smerujú okrem iného do rozvoja výrob, ktoré vedú k úspore energie a materiálov. " Koniec citátu. Dalo by sa to niekoľkými vetami konkretizovať? Nejako mi to totiž neladí so skutočnosťou, že energetická efektívnosť nášho národného hospodárstva, už pred novembrom 1989 jedna z najnižších na svete, sa počas pôsobenia tejto vlády, a pochopiteľne, aj tohto parlamentu, nielenže nezvýšila, ale naopak, ešte sa znížila.

Na tej istej strane sa tvrdí, že vláda vyhlásila podporu racionálnym štrukturálnym zmenám. Niektoré praktické kroky, ako napríklad nezanedbateľná vládna podpora rozširovaniu neefektívnej Hlinikárne v Žiari nad Hronom svedčia však, žiaľ, o opaku.

Mimoriadnu pozornosť si vyžaduje konštatovanie na strane 6. Citujem: "Relatívne prudký rast nezamestnanosti zatiaľ

nesúvisel s reštrukturalizáciou ekonomiky, racionalizáciou, či zatváraním neefektívnych výrob. " Koniec citátu. Bolo by veľmi nebezpečné, keby toto poznanie predstavovalo bariéru pre zásadnú reštrukturalizáciu našej štrukturálne neúnosnej a neefektívnej ekonomiky. Umelo udržiavaná zamestnanosť v ekologicky a zdravotne závadných, zastaralých a v ekonomicky neefektívnych výrobách predsa nemôže byt prijateľným riešením nielen z hľadiska ekonomického a environmentálneho, ale ani sociálneho, ak len nechceme spochybniť fakt, že dimenzia ľudského zdravia a života je kľúčovou sociálnou dimenziou. Skrátka, brániť sa rastu nezamestnanosti nákladným a násilným udržiavaním všestranne nežiadúcich výrob pri živote, je opakom perspektívnej aktívnej politiky zamestnanosti. Najmä ak nedostatok sústavnej starostlivosti o túto krajinu, vyžadujúci státisíce párov rúk, je zjavný na každom kroku.

V časti o privatizácii na stranách 7 až 8 chýba čo i len zmienka o problémoch tzv. ekologickej zadĺženosti privatizovaných podnikov a problémoch s tým spojených. Dávam do pozornosti materiál Ministerstva životného prostredia českej republiky, ktoré iniciatívne vypracovalo zoznam podnikov podlá tohto kritéria a upozorňuje naň prípadných záujemcov o privatizáciu týchto podnikov.

Na strane 8 dolu sa píše o úpravách cien ropy, palív a energie, ako aj o obmedzovaní dotácií podnikovej sfére. Tu sa žiada dodať, že nadmerne dotované veľkoobchodné ceny energie a dotácie do energetiky, pokiaľ nie sú účelovo viazané na ozdravenie tohto celkovo zastaralého a životné prostredie enormne zaťažujúceho odvetvia, výrazne deformujú ekonomické vzťahy v celom národnom hospodárstve a paradoxne preferujú z veľkej časti práve tie odvetvia, ktoré chceme a musíme utlmovať.

Na strane 9 sa hovorí o oddĺžení perspektívnych podni-

kov. Na publikovanom zozname podnikov určených na oddĺženie sa však nachádza aj celý rad takých, o perspektívnosti ktorých treba vážne pochybovať.

Na strane 10 dolu sa jedným dychom pozitívne hodnotí modernizácia a ekologizácia výroby ocele v Podbrezovej a výroba hliníka v Žiari nad Hronom, hoci ide o príklady principiálne odlišné.

Na strane 11 hore sa uvádza, že vláda Slovenskej republiky prijala energetickú koncepciu Slovenskej republiky do roku 2005. Pokiaľ viem, vzala ju len na vedomie, čo nie je to isté. V tejto súvislosti sa priznáva, že energetická náročnosť produkcie neklesla. Skutočnosť je ešte horšia. Energetická náročnosť na jednotku produkcie podľa štatistík dokonca vzrástla. Chýba veta-dve na margo tejto alarmujúcej skutočnosti, ktorú osobne považujem za jedno z najnepríjemnejších prekvapení ponovembrového vývoja.

Na strane 13 v súvislosti s vodným dielom Gabčíkovo postrádam čo i len zmienku o plnení resp. neplnení uznesenia Slovenskej národnej rady č. 246 z 31. januára 1992 k tejto problematike.

Na strane 17 v strede sa spomína transformácia bývalých hygienických staníc na ústavy hygieny a epidemiológie. Z hľadiska nezávislosti a operatívnosti výkonu hygienickej služby išlo, podlá mňa i podľa viacerých hygienikov, o krok späť, ktorý navyše protirečí uzneseniu pléna Slovenskej národnej rady z októbra 1990. Zaujímal by ma preto názor pána ministra zdravotníctva. Nepovažujem tiež za šťastné, že sa v tomto volebnom období vláde nepodarilo predložiť zásady novely zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu.

Na strane 23 v súvislosti so štátnym fondom kultúry Pro Slovakia postrádam informáciu o tom, ako sa vláde darí plniť

zákonom stanovenú povinnosť odvádzať 0, 5 % zo štátneho rozpočtu na tento fond ročne. Chýba tiež zdôvodnenie, prečo sa tak oneskoruje predloženie novely zákona o pamiatkovej starostlivosti.

V časti venovanej životnému prostrediu na strane 25 treba s veľkou rezervou brať úvodné konštatovanie o systematickom vytváraní predpokladov pre priaznivý vývoj životného prostredia v nasledujúcom období.

Na tej istej strane v strede sa uvádza, že systém ekonomických nástrojov už v tomto období začne prakticky usmerňovať a stimulovať hospodárske subjekty k minimalizácii spotreby prírodných zdrojov a poškodzovania životného prostredia. Je to prekvapujúco optimistické konštatovanie, kontrastujúce s už spomínanou doterajšou praxou neúspechov a nevyužitých možností v tejto oblasti. Preto by som veľmi privítal dve-tri konkrétne vety na túto tému, vrátane bližšej špecifikácie slovného spojenia "už v tomto období".

V časti venovanej hodnoteniu plnenia legislatívneho programu vlády v tejto oblasti chýba zdôvodnenie výrazného časového oneskorenia sa zákonov týkajúcich sa životného prostredia v porovnaní s českou republikou. Chýba tiež zdôvodnenie, prečo napriek všetkým uzneseniam Výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, pléna Slovenskej národnej rady, i samotnej vlády, zostalo budovanie Slovenskej komisie pre životné prostredie z hľadiska komplexnosti kompetencii na polceste, na rozdiel od českej republiky, kde české ministerstvo životného prostredia zastrešuje starostlivosť o životné prostredie skutočne ako celok.

Na záver mi dovoľte, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predsa len zopár zovšeobecnení. Nemyslím si, že túto vládu treba zastrašiť. Budovala, podobne ako tento parlament, zá-

klady novej spoločnosti. Aj keď to môže znieť ako okrídlená fráza, ale fráza to nie je. Vystriedal sa v nej celý rad kompetentných a zároveň slušných ľudí, ktorí sa učili, ako napokon my všetci, za pochodu a dokázali sa stať v nejednom prípade skutočnými profesionálmi. Nerobím si ilúzie, že nasledujúca vláda bude lepšia. Ak tvrdím, že táto vláda mala urobiť napríklad v oblasti, ktorú gestoruje náš výbor, viac, netvrdím to preto, že by bola urobila málo, ale preto, že táto prechodná doba vyžadovala urobiť za rok viac ako sa predtým urobilo za desaťročie. Ak kritizujem, robím tak tiež preto, že v Čechách sa v porovnateľnej sfére a v porovnateľných veciach urobilo skutočne viac.

Od chvíle, ako vláda predložila svoje programové vyhlásenie v júli 1990 až po dnešok, som sa nedokázal zbaviť dojmu, že vláda berie životné prostredie ako čosi navyše, čo sa pletie popod nohy, zavadzia, pýta peniaze a brzdi nás v rozlete. V tomto smere, žiaľ, viacerí členovia vlády nezapreli svoje marxistické vzdelanie, ktorým trpíme všetci, najmä tú časť z neho, že voda a vzduch nemajú hodnotu. Nedokázali pochopiť nevyhnutnosť prechodu na proekologicky či trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti ako nevyhnutnosť existenčného a nealtematívneho charakteru. Nedokázali vždy pretrhnúť hrádze rezortizmu a adekvátne reagovať na výzvu reality, ktorá je vo svojej podstate nadrezortná a prierezová. I dobré uznesenia prierezového charakteru, ktorých vláda prijala nemálo, nenašli často odozvu pri tvorbe rozpočtov, ktoré sa pridŕžali úzko rezortistického poňatia. Z potreby ozdravenia nášho života skrátka vláda neurobila kategorický imperatív, ale čosi, čo sa dá v záujme splnenia iných, údajne dôležitejších úloh odsunúť na neurčito. Kvôli spravodlivosti však treba povedať, že ani zďaleka celá vina nepadá len na hlavu vlády, že čo sa týka k vzťahu k životnému prostrediu, išlo v mnohých smeroch o zlyhanie celospoločenské.

Ďakujem.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Hubovi. Slovo má pán poslanec Miroslav Ondruš.

Poslanec M. Ondruš:

Vážené dámy, vážení páni,

na začiatku tohoto volebného obdobia vzišla vláda nesúca pomenovanie vláda národnej obete. Bola tak pomenovaná preto, lebo všetkým reálne zmýšľajúcim ľuďom boli už vtedy jasné nevyhnutné sprievodné znaky ekonomickej reformy a zhoršenie životnej úrovne obyvateľstva. Situáciu navyše sťažovala i nepriaznivá verejná mienka vytváraná väčšinou masmédií. Neľahká a nepriaznivá bola tiež politická situácia. Tú komplikovali predovšetkým tie politické zoskupenia, ktoré nemajú žiadny vlastný ekonomický či sociálny program, a ak, tak maximálne jednobodový, a realizovali sa snahou o rôzne radikálne riešenia vyvolávajúce emócie, ale pramálo užitočné.

Ako príklad môžeme uviesť diskusiu ohľadne jazykového zákona, ktorý odsúval ekonomické zákony, či neustále pokusy o vyhlásenie zvrchovanosti, ktoré trvajú dodnes a ktoré napríklad v januári zneisťovali občanov pri nástupe veľkej privatizácie. Možno že to bol aj ich ciel, ale našťastie naši občania sa nedali zmiasť týmito vecami, zaregistrovali si kupónové knižky v hojnom počte a v podstate vyslovili dôveru ministrovi Miklošovi ešte skôr, ako Slovenská národná rada.

Nie náhodou sa ako prvej venujem práve privatizácii, a nie náhodou bolo toto ministerstvo najčastejšie napádané opozíciou. Na tomto poli sa totiž vláde a najmä ministrovi

privatizácie podarilo urobiť obrovský krok vpred od komunistickej ku civilizovanej ekonomike. Rozdiel medzi socialistickými a súkromnými službami je viac ako badateľný. Ľudia už nemusia behať po obchodoch ako zmyslov zbavení vždy, keď chcú zohnať prášok na pranie, či niečo iné. Heslo "Náš zákazník, náš pán" zmiznutie z nášho života po roku 1948 dostalo opäť reálny obsah. Tieto veci boli umožnené okrem iného aj toľkokrát kritizovanou cenovou liberalizáciou. Tá však bola vynútená i novým pohľadom na riešenie sociálnej problematiky. Ľavicové plošné riešenie sociálnych otázok napríklad dotáciou cien sa ukázalo byt absolútne nezmysluplné. Potraviny kupujú v podstate všetci, a takto bral sociálnu výpomoc ten, kto zarábal 2000 korún mesačne avšak aj ten, kto zarábal 5, 10 či viactisíc korún za mesiac.

Ministerstvu práce a sociálnych veci, ako celej vláde patri vďaka za to, že v prostredí stále viac demagogizovanom a populizovanom dokázala od nivelizujúcej socialistickej sociálnej starostlivosti odstúpiť a postupne prechádza na systém osvedčený vo vyspelých krajinách. Som presvedčený, že po jeho uvedení do života bude kladne prijatý aj väčšinou našich spoluobčanov. Prehodnotiť na tomto poli zrejme bude treba príliš liberálne poskytovanie dávok v nezamestnanosti, keď máme situáciu, že nestimulujú, že podporu často berú nie ľudia, ktorí boli z práce prepustení, ale ktorí sami dali výpoveď alebo ktorí nikdy nepracovali.

Transformovať sa darí i v ostatných odvetviach našej spoločnosti, či je to napríklad zdravotníctvo nabiehajúce už od 1. januára budúceho roku na osvedčený systém zdravotného poistenia, alebo kultúra, kde sa ministrovi podarilo odštátniť, a ktorá už nebude takto podliehať politickým zmenám. Tu by som chcel povedať na margo vystúpenia jedného môjho predrečníka, ktorý kritizoval, že zdravotníctvo nemá peniaze a ľudia musia robiť zbierky. Podľa mňa, vyčítať to terajšej vláde je veľmi nekorektné, nakoľko si dobre pamätám na si-

tuáciu spred pár rokov, kedy môjmu známemu, ktorý mal choré diéta, povedali, že buď si zaplatí operáciu vo Francúzsku alebo mu zomrie. Akurát rozdiel bol v tom, že vtedy nemohol urobiť zbierku, nakoľko komunistická propaganda to jednoducho nedovolila. Podľa nej naše zdravotníctvo bolo najlepšie na svete, ale to, že sme mali napríklad dvojnásobnú dojčenskú úmrtnosť ako vo svete preto, že sa na to nedávali peniaze, nikto nevidí. Čiže asi nie táto vláda môže za to, že treba robiť zbierky, a vyčítať jej to považujem za netaktné.

Ďalej bola kritika ministerstva kultúry. Tiež si myslím, že sa tam podarilo urobiť hádam najväčší krok vďaka tomu, že kultúra je riadená samosprávne, teda, keď sa zmení minister, nie je možné, aby sa zmenili aj tendencie v kultúre, aby sa to opäť ideologizovalo ako toľkokrát predtým.

Čo sa týka ministerstva školstva, bol mu vyčítaný veľký počet nezamestnaných absolventov. Tu by som chcel zase upozorniť, že v minulosti bola u nás totálne zlá štruktúra školstva. Napríklad máme málo právnikov, tí zarábajú veľké peniaze, ale ročne vychováme niekoľko stovák rôznych strojárskych, baníckych, poľnohospodárskych inžinierov, ktorí nemajú uplatnenie. Teraz zrejme aj naďalej budú absolventi nezamestnaní minimálne dovtedy, dokiaľ nevzniknú nové školy a tieto sa nepremenia, čo iste každý súdny človek uzná, že za dva roky je absolútne nemožné.

Takisto v štátoprávnych otázkach sa po odchode bývalého premiéra a s nim ďalších ministrov, ktorí boli proti spoločnému štátu, vystupovala vláda pozitívne a štátotvorné. Aj keď nie všetci členovia vlády sú za spoločný štát Čechov a Slovákov, v rozhodujúcich chvíľach, ako napríklad počas schvaľovania rozpočtov dokázala vláda zaujať jasné a pozitívne stanovisko.

Vážené dámy, vážení páni, pred časom pri preberaní tohoto bodu poslanec Ftáčnik povedal, že vláda dosiahla výsledky pozitívne i negatívne a keďže Strana demokratickej lavice sedí v laviciach opozície, upozorní skôr na negatíva. Keďže ODÚ sedí v laviciach koalície, venoval som sa viac pozitívnym výsledkom činnosti tejto vlády. Koniec-koncov domnievam sa, že ak by sme rátali všetky plusy a všetky mínusy počas tohto dvojročného obdobia, výsledkom by bolo veľké plus a nie veľké mínus. Myslím si, že pri zhrnutí to je najdôležitejšie a treba to v tejto chvíli povedať nahlas.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Ondrušovi. Slovo má pán poslanec Jakuš. Nie je prítomný, stráca poradie. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Brestenský. Pripraví sa pán poslanec Komár.

Poslanec R. Brestenský:

Vážené dámy, vážení páni,

dosť dobre neviem, kam mieril pán poslanec Ondruš s jednobodovými programami, ale som presvedčený, že každá strana, ktorá je v tomto parlamente, má určite širší hospodársky program. Tá, na kandidátke ktorej som bol ja, ho má dosť široký a podrobne prepracovaný. Dovolím si podotknúť jednu malú poznámku. Pán poslanec Ondruš svojou poznámkou o kupónových knižkách predviedol komunistické zosobňovanie problémov, ako to robili okresní a iní tajomníci v minulosti.

Ďakujem.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kerti.

Poslanec A. Kerti:

Vážení, dovolím si upozorniť pána kolegu Ondruša, že asi sa nepozeral spoza tribúny na lavice, lebo povedal, že SDĽ sedí v opozícii. Tu nikto zo SDĽ nesedí.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. Pán poslanec Komár.

Poslanec V. Komár:

Vážená vláda,

Vážená Slovenská národná rada,

programové vyhlásenie vlády malo smerovať k nastoleniu spravodlivosti. Ako sa jej to podarilo, myslím, že každý si utvorí obraz sám. Tento parlament neprijal novú ústavu napriek tomu, že to bola prioritná úloha nášho dvojročného obdobia. Naopak, po takzvanej nežnej revolúcii komunistická prekonaná ústava ďalej platí a je nutné ju dodržiavať, i keď je z nej niekedy viac škody než úžitku. Dokonca na zabezpečenie jej dodržiavania sa zriadil aj ústavný súd. Pýtam sa, akou ústavou sa bude ústavný súd riadiť? Ústavou ČSSR? Načo budú vynakladané milióny na jeho prevádzku, keď všetci vieme, že Ústava ČSSR má hodnotu tak akurát zdrapu popísaného papiera? Alebo ústavný súd bude vychádzať z nami prijatých zákonov, o ktorých je známe, že aj po novelizácii sú to často nepodarky? Prečo došlo k urýchlenému vytvoreniu ústavného

súdu, keď bolo povedané, že sa vytvorí až po prijatí ústavy? Alebo niekto potreboval dobre platené miesto?

Vážení poslanci, dovolím si poukázať na to, ako voluntaristických komunistov vystriedali iní voluntaristi. Prečítam vám vyjadrenie ministerky Wolekovej z 23. schôdze - citujem: "Čiže ak ja, a to ma poslankyňa dobré správy, v podstate som ilegálne rozšírila správu úradov práce o ďalších 19 ľudí, lebo ich je tam teraz 29, a z toho je 10 riadnych pracovníkov z počtu ministerstva, urobila som ich skutočne 19 na úkor tých mzdových prostriedkov, ktoré sme mali pre úrady práce. " Páni poslanci, minister, ktorý by sa priznal k ilegálnej činnosti v parlamente, na ministerstvo by si v právnom a demokratickom štáte už išiel iba pre osobné veci. Žiaľ, u nás sú kriminálnici ti poslanci a ministri, ktorí majú odvahu deklarovať svoju suverenitu, a nie tí, čo kriminálne činy páchajú.

Pýtam sa preto pána generálneho prokurátora Bachu, čo mieni podniknúť voči pani ministerke, ktorá verejne v parlamente priznala ilegálnu činnosť pri zriaďovaní správy úradov práce? Pýtam sa ho, čo podnikol vo veci môjho podania podozrenia z trestnej činnosti zneužívania právomoci verejného činiteľa ministerkou Wolekovou? Ako mieni ďalej konať, keď pani ministerka protesty prokurátora neberie absolútne do úvahy a zákon o mimosúdnych rehabilitáciách si vysvetľuje po svojom?

Pani ministerka Woleková sa vo svojej odpovedi poslankyni Kmeťovej sťažuje z nárastu odvolaní. Ak by na svojich úradoch mala poriadok a držala tam poctivých a spravodlivých ľudí, takéto problémy by nemala. Dokonca by nemusela ani rozširovať zbytočne byrokratický aparát, ktorému nejde o občana a riešenie jeho problémov, ale o plat.

Rád by SOB sa ešte dotkol prejavu pána predsedu Mikloška, ktorý mal pod názvom "Kto mečom bije, mečom zahynie. " Pýtam sa, ako je možné, že predseda Slovenskej národnej rady, ktorý vie, že slovenský premiér má zoznamy ľudí zapletených s ŠtB, vie presne, že pán premiér podlá týchto zoznamov dosadzuje týchto ľudí do funkcii, mlčí. Mlčal vtedy a mlčí i teraz. Kde je ten zoznam ľudí, ktorých Mečiar obsadzoval do funkcii a ktorí boli všetci na agentúrnych zväzkoch a ktorí, ako pán predseda tvrdil, takto nám tu dodá. To, čo urobil Mečiar, je podlosť, ale ako mám charakterizovať kresťana, pána predsedu Miklošku, ktorý kvôli niekoľkým ľuďom, ktorí nechceli byť menovaní, nechal Mečiara túto podlosť páchať, a poškodiť tak záujmy nielen jednotlivých občanov, ale celého Slovenska? Kresťan, ktorý vie, že sa pácha zlo a tomu nezabráni, je prinajmenšom spoluvinník, a ak tak robí len preto, aby zakryl niektorých svojich známych, je horší než ten, ktorý toto zlo spáchal. Čo sa týka pána Mečiara, na jeho osočovanie z tlačovky budem reagovať v masmédiách.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi. V zmysle § 19 udeľujem slovo pani ministerke Wolekovej.

Ministerka práce a sociálnych vecí SR H. Woleková;

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

myslím, že si všetci dobre pamätáte na môj zápalistý boj o schválenie novely zákona číslo 83, keď som bojovala za Slovenský úrad práce v Banskej Bystrici. V zápale boja som použila i slovíčko "ilegálny", ale môžem vás ubezpečiť, že

nič ilegálneho sa tam nedialo. Tých desať pracovníkov, o ktorých tu bola reč, sme tam urobili na základe dohody s ministerstvom financií. Rokovali o tom naši pracovnici asi tri týždne, kým ministerstvo financií súhlasilo s prevodom časti našich prostriedkov. Išlo o 270 000 mzdových prostriedkov z jedného riadku nášho rozpočtu do iného riadku. Čiže k žiadnej ilegálnej činnosti nedošlo. To som naozaj použila len v zápale boja o Slovenský úrad práce.

Na margo pána poslanca Komára by som chcela povedať, že veľmi krivdi a ubližuje pracovníkom úradov práce, aj správ sociálneho zabezpečenia, ako aj oddelení sociálnych veci na okresných a obvodných úradoch. Ak viacerí z poslancov dnes rozprávali o ťažkej sociálnej situácii nášho obyvateľstva, tak to sú práve ti ľudia, ktorí pomáhajú túto situáciu občanovi denno-denne riešiť. A práve preto, že majú práce nad hlavu, sa možno pomýlia častejšie, ako to bývalo v minulosti, preto je viac odvolaní. Ale práve preto, že tie odvolania sú, je to pre mňa dôkaz, že dnes občan vždy, na všetkých našich úradoch sa svojho práva domôže, pretože má možnosť použiť ďalšie a ďalšie opravné prostriedky na to, aby úradník, ktorý o ňom rozhodol, a nerozhodol v zmysle zákona, svoje rozhodnutie opravil. Takže bola by som rada, keby som mohla všetkých týchto pracovníkov, či už nášho rezortu alebo z rezortu ministerstva vnútra, teda okresných úradov, takýmto spôsobom aspoň sčasti pred vami obhájiť.

Ďakujem pekne. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pani ministerke. Slovo má pán poslanec Dobrovolný. Nie je prítomný, stráca poradie. Nasleduje pán poslanec Vladimír Ondruš.

Poslanec V. Ondruš:

Vážená Slovenská národná rada, vážení členovia vlády,

pán poslanec Ľupták tu predniesol úzko stranícky výklad k správe o činnosti vlády. Iste, táto správa neprináša informácie o plnení plánovaných prírastkov výroby, či už chladničiek, rozhlasových prijímačov, ocele, hliníka a podobne. Prináša však informácie o postupe ekonomickej reformy, transformácie a záchrany hospodárstva pred totálnym úpadkom, ku ktorému kráčalo míľovými krokmi, tak ako v ostatných socialistických krajinách. Preto by bolo dobré, keby pán poslanec Ľupták porovnával s okolitým svetom. Toto porovnanie by nevyznelo tak zle. Napríklad udržanie výmenného kurzu koruny, i keď ho stanovila federálna vláda, tá zlá federálna vláda, o ktorej hovoril pán poslanec, pre mňa je rozhodujúce, že ho stanovila reálne a podarilo sa ho udržať. Pán poslanec Ľupták tiež hovoril hrozivo o poklese výroby, rastúcej nezamestnanosti, katastrofickom hodnotení vývoja a činnosti vlády. Držme sa však reality.

Aký je vývoj v iných krajinách, ktorých sa dotýka napríklad rozpad RVHP? Vo Fínsku, kde podiel exportu do ZSSR tvoril pätinu z celkového exportu, sa prechod na zúčtovanie vo volných menách podieľal na vzniku 6-percentného poklesu hrubého domáceho produktu v roku 1991. A pritom Fínsko nerealizuje ekonomickú reformu, neopúšťa plánovité riadenie národného hospodárstva, ale využíva všetky výhody dlhodobého vývoja trhového hospodárstva, primeranej infraštruktúry, internacionalizácie ekonomiky a rozvinutého zahraničného obchodu. Napriek tomu ho pokles neobišiel.

Samozrejme, zostáva problém objektívnych dôvodov úbytku exportu, konverzie zbrojárskeho priemyslu a miery poklesu v dôsledku reformných krokov. Ak abstrahujeme od jedno-

duchých riešení, napríklad, že by pán poslanec Ľupták zakúpil zopár tankov alebo priniesol 100 000 pracovných príležitostí z Moskvy, zostáva iba hodnotiť postup reformy nie ideologicky, ale vecne, a dnes už aj hodnotiť predovšetkým možnosti oživenia hospodárstva zastavujúce ekonomickú depresiu. Vzhľadom na stranícke prístupy diskutérov to však považujem za nereálne. Pán poslanec Ľupták tiež hovoril o miere obeti, o miernejších sociálnych dôsledkoch ekonomickej reformy. Nehovoril však, ako to dosiahnuť. Zázraky sa totiž nedejú.

Pán poslanec Andel má tiež jednoduché recepty riešenia hospodárskych problémov, či už uhoľného baníctva alebo konverzie. Rád by tiež prideľoval doláre na Slovensko plnými hrsťami. Potrebuje k tomu právomoci slovenskej vlády, najlepšie úplné. Iste, chýba mu vyhlásenie zvrchovanosti Slovenska a vytvorenie samostatného Slovenska, tak ako iným chýba konfederácia. Navrhovatelia slovenskej samostatnosti či konfederácie odmietli referendum o tejto otázke. Museli by totiž vysvetliť občanom, čo samostatnosť či konferederácia znamená ekonomicky. Napríklad aj takú maličkosť, ako je výmena peňazí a menová reforma. A nová slovenská koruna by ťažko mohla mať rovnaký kurz ako dnešná česko-slovenská. Výmenný kurz by dopadol na občanov Slovenska so všetkými dôsledkami - rastom cien, nezamestnanosti a inflácie. Páni poslanci, hovorte preto otvorene o svojich politických programoch. Samostatné Slovensko či konfederácia znamená pre občanov výmenu peňazí a menovú reformu, nie vlastné úrady a funkcie.

Vážení poslanci, správa o plnení programového vyhlásenia vlády by si zaslúžila vecné prerokovanie a najmä pripomienky opozície. Po vystúpeniach poslancov opozície, ako napríklad pána poslanca Hofbauera, je zrejme jasné, že sa neuskutočni takáto diskusia. Ako člen vládnej koalície by

som hovoril iba o pozitívach činnosti vlády. Navrhujem preto, aby sme správu vlády vzali na vedomie.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Ondrušovi. Slovo má pán poslanec Granec. Pripraví sa pán poslanec Varjú. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Hofbauer a potom pán poslanec Brestenský.

Poslanec R. Hofbauer:

Skutočne vrelo súhlasím, aby súčasná rozprava sa viedla konštruktívne a vecným duchom, ale z tohoto vystúpenia som sa napríklad vôbec nedozvedel stanovisko Občianskej demokratickej únie, ani samotného pána poslanca Ondruša, len jeho komentáre k iným poslancom. Tieto veci snáď možno vydiškurovať aj v kuloároch tohoto snemu a netreba s tým zaťažovať plénum.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Pán poslanec Brestenský. Poslanec R. Brestenský:

Vážené dámy, vážení páni,

z predchádzajúceho vystúpenia som nepochopil, či ODÚ) sľubuje menu peňazí, ak teda dostane dosť hlasov, pretože neviem o tom, že by ktorýkoľvek subjekt, ktorý chce svojbyt-