Výsledkom celej akcie oddĺženia je vyše desaťmiliardový dlh na konte Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

O nevyhnutnosti širokej privatizácie v národnom hospodárstve nie je potrebná polemizovať, avšak vládna privatizačná politika spojená s nekritickou preferenciou kupónovej metódy na úkor možných štandardných spôsobov privatizácie bola príliš úzko zameraná na jediný ciel, ktorým je tranformácia vlastníctva. Len v nepostačujúcej miere sa zohľadnili také aspekty privatizácie, ktoré by viedli k rozvoju trhu, k zvýšeniu konkurencie, ponuky, k vytvorenia trhu spotrebiteľa. Nevytvorili sa dostatočné podmienky pre rozvoj malého a stredného podnikania, vstupov pracovníkov a managementov do privatizácie vlastných podnikov formou lízingovej kúpy majetku. Za aktívnejší v tomto smere možno považovať postup českého ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, ale i vlády Českej republiky, ktorá si vopred vyhradila zoznam konkrétnych kľúčových podnikov, ktorých privatizačné projekty priamo posudzovala a schvaľovala. Takýto aktívny prístup sme od vlády Slovenskej republiky postrádali. Taktiež sme postrádali vecnú koncepciu privatizácie, ktorá by vyjadrila špecifiká tohto procesu v jednotlivých sektoroch hospodárstva.

Pri realizácii priamych predajov domácim, ale i zahraničným záujemcom nebol vo veľkej privatizácii zvládnutý dôležitý výberový systém, ku ktorému vláda Slovenskej republiky zaviazala odvetvové rezorty i ministerstvo privatizácie svojím uznesením č. 451 z roku 1991. Slovenské ministerstvo privatizácie napriek tomu, že malo schválené zásady súťažného výberu, nenaplnilo v dostatočnom rozsahu princípy verejnej súťaže pri posudzovaní konkurenčných projektov a ani v jednom prípade, pokiaľ nevezmeme do úvahy formálne zverejnenie 59 podnikov, na ktoré bolo možné podať konkurenčné projekty. Týmto sa nevykonala dostatočná zábrana proti subjektívnemu rozhodovaniu o konkurenčných privatizačných pro-

jektoch, kde nemožno vylúčiť presadzovanie rôznych osobných záujmov, ani celospoločenské straty.

Nepodarilo sa do vstupu zahraničného kapitálu aktívnejšie zapojiť Slovenskú národnú agentúru pre zahraničné investície a rozvoj a obrat v tomto smere nepriniesli ani odvetvové ministerstvá. Niektoré si svoju účasť v tomto procese predstavovali tak, ako napríklad Ministerstvo výstavby a stavebníctva Slovenskej republiky, ktoré v minulom roku oznámilo podnikom, aby si hľadali zahraničných partnerov s tým, že tento faktor bude prémiovým ukazovateľom pre vedúcich organizácii. Za týchto podmienok sa vstup zahraničného kapitálu do procesu privatizácie vyznačoval značnou živelnosťou.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

z hľadiska poučenia sa pre budúcnosť nemožno obísť, že činnosť vlády v hospodárskej sfére postrádala väčšiu dávku pragmatizmu, odvážnejších prístupov pri prekonávaní recesie, väčšej rozhodnosti pri získavaní kompetencii potrebných pre riešenie ekonomických problémov v Slovenskej republike. Dôsledkom terajšej politiky vlády Slovenskej republiky je hlboká recesia ekonomiky, ktorej prekonanie bude úlohou až novej vlády.

Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Ďalší sa prihlásil pán poslanec Kmeť za klub Kresťansko-demokratického hnutia.

Poslanec V. Kmeť;

Vážený pán predseda Slovenskej národnej rady, vážená vláda Slovenskej republiky, panie poslankyne, páni poslanci, ctení hostia,

predstupujem pred vás z poverenia zahraničného výboru predložiť hodnotiacu správu o plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na úseku zahraničných vzťahov.

Predseda SNR F. Mikloško:

Ospravedlňujem sa, za zahraničný výbor, nie za klub KDH. Poslanec V. Kmeť;

Po takmer dvoch rokoch fungovania slovenského parlamentu a vlády nám prichodí bilancovať, čo sme za toto obdobie dokázali realizovať, aj to, čo sa nám eventuálne nepodarilo vyriešiť.

V auguste 1990 uznesením Slovenskej národnej rady č. 143 bolo zriadené ministerstvo medzinárodných vzťahov ako ústredný orgán štátnej správy pre zapojenie Slovenskej republiky do dvojstrannej i mnohostrannej medzinárodnej politiky hospodárskej, vedecko-technickej a kultúrnej spolupráce a tiež pre aktívnu prezentáciu Slovenska v zahraničí. Jeho založenie bolo v počiatkoch rôzne chápané. Vyskytli sa aj názory, že jeho vznik bol protiústavný. Pokiaľ prvá etapa existencie a činnosti ministerstva sa niesla v znamení hľadania vhodnej skladby kompetencii vo vzťahu k Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, v druhej etape kládlo ministerstvo dôraz na koncepčnú prácu, na rozvoj vonkajších vzťahov Slovenska k zahraničiu.

Koncepcia dlhodobých úloh vlády Slovenskej republiky v oblasti zahraničných vzťahov bola schválená zahraničným výborom v auguste roku 1991. Vychádzala z programového vyhlásenia vlády a jeho aktualizácie. V oblasti bilaterálnej spolupráce sa podarilo nadviazať partnerské vzťahy so susedmi. Veľmi dobrá spolupráca charakterizuje vztahy so Slovinskom, Chorvátskom, ale aj so Srbskom, Rumunskom a viacerými štátmi Spoločenstva nezávislých štátov. Slovenské národné záujmy sa stretli so značným porozumením v Nemecku, Taliansku a Bulharsku, zaznamenal sa vzrast záujmu vo Veľkej Británii a vo Francúzsku. Zvlášť dôležité je pochopenie slovenských problémov konverzie americkou administratívou. Rokovanie ministra medzinárodných vzťahov na Ministerstve zahraničných vecí Spojených štátov, v kongrese a v Bielom dome pozitívne ovplyvnili názory tamojších politických kruhov na snahy slovenskej politickej reprezentácie v štátoprávnych rokovaniach s Českou republikou.

Regionálna spolupráca predstavuje veľkú časť aktivít ministerstva medzinárodných vzťahov. Dobrým príkladom je ekonomicky prospešná a zmluvne podchytená spolupráca so slobodným štátom Bavorsko, ale aj s ďalšími regiónmi a štátmi - s Valónskom, Švajčiarskou Jurou, New Hampshirom. Pred podpisom sú dohody s Albertou, Quebecom, Pensylvániou, Katalánskom a Benátskom. Uzatvorené dohody nie sú zatiaľ naplno využívané sčasti pre nepružnosť rezortov, ale aj preto, lebo chýba rutinne zabehnutý mechanizmus medzirezortnej spolupráce a informovanosti. Rozvíja sa spolupráca prihraničných regiónov.

V oblasti mnohostrannej spolupráce sa vyvinulo značné úsilie o zapojenie Slovenska do niektorých aktivít Organizácie spojených národov. Ministerstvo medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky sa snaží o vytvorenie dokumentačného a školiaceho centra Organizácie spojených národov pre ľudské práva v Bratislave. V spolupráci so strediskom na predchá-

dzanie konfliktov Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe sídliacej vo Viedni a v spolupráci s Federálnym ministerstvom zahraničných veci vo februári 1992 sa v Bratilave uskutočnil seminár o konverzii zbrojného priemyslu na civilnú výrobu. Vláda Slovenskej republiky aktívne spolupracovala na rokovaniach česko-slovenskej koordinačnej komisie s Európskym združením voľného obchodu, aj na príprave európskej dohody. Na ministerstve medzinárodných vzťahov vzniká útvar, ktorý bude koordinovať aplikáciu dohody do hospodárskeho a legislatívneho systému Slovenskej republiky. Pripravuje sa zriadenie informačnej kancelárie Slovenskej republiky pri Európskych spoločenstvách v Brusseli. V rámci Hexagonály pripadla ministerstvu kultúry a Slovenskej komisii pre životné prostredie úloha garantov. Ministerstvo medzinárodných vzťahov koordinovalo založenie konzorcia pre prípravu a výstavbu Svetového strediska obchodu v Bratislave.

Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky ministerstvo medzinárodných vzťahov pôsobí v oblasti koordinácie zahraničnej pomoci. Iniciatívou ministerstva došlo k zmene koordinácie zahraničnej pomoci na úrovni federácie, ktorá bola zo strany slovenských rezortov kritizovaná. Bola zriadená federálna rada, v ktorej sú zastúpené obe republiky s právom veta. V septembri bola zriadená Slovenská národná agentúra pre zahraničné investície. Poskytuje informácie zahraničným záujemcom i domácim hospodárskym subjektom, pripravuje sieť zástupcov v zahraničí. Rokuje sa aj o Tokiu, Londýne i San Francisku. Od januára vydáva informačný mesačník Slovakia.

Veľká pozornosť bola venovaná spolupráci s krajanmi v oblasti prehĺbenia väzieb nielen kultúrnych a spoločenských, ale aj ekonomických, predovšetkým s potenciálom, ktorým disponujú niektorí krajania v zámorí a ktorý možno využiť pre rozvoj Slovenska. Naproti tomu v niektorých krajinách najmä postkomunistickej Európy naši krajania pomoc po-

trebujú. Spolupráca ministerstva medzinárodných vzťahov a Matice slovenskej v oblasti krajanov bude zmluvne čoskoro podchytená. Predstavitelia vlády Slovenskej republiky navštívili krajanov v Rumunsku, Maďarsku, Poľsku, bývalej Juhoslávii aj v zámorí. Ministerstvo medzinárodných vzťahov vydáva bulletin s názvom Krajania.

V rámci ministerstva pôsobí oddelenie pre výber a prípravu pracovníkov zahraničnej služby. Postupne sa spracúva a využíva databáza kandidátov, ktorá pozostáva z viac ako 300 uchádzačov. S federálnym ministerstvom bolo dohodnuté, že prax na Ministerstve medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky sa rovná praxi na Federálnom ministerstve zahraničných vecí v Prahe. V súčasnosti v dvojročnom postgraduálnom kurze na Ústave medzinárodných vzťahov Právnickej fakulty Univerzity Komenského študuje 20 študentov v dennom štúdiu, ďalší diplomati zo Slovenska sa školia na Akadémii vo Viedni, na univerzitách v Linci, Londýne a vo švédskom Centre riadenia. V oblasti medzinárodno-právnej expertov ministerstva medzinárodných vzťahov zaradovali do česko-slovenských odborných teamov, ktoré pripravovali dôležité zmluvy, napríklad s Maďarskom, Poľskom, aj v rámci Hexagonály, i Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe prevažne o národnostných menšinách.

Bol spracovaný návrh smerníc vlády pre uzatváranie medzinárodných dohôd Slovenskou republikou. Tu však treba podotknúť, že súčasná právna úprava podlá článku 7 ústavného zákona č. 103/1991 Zb. neurčuje presne orgán Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý by bol oprávnený dávať poverenie republikám uzatvárať medzinárodné dohody v ich mene a v rámci ich kompetencie.

V oblasti konzulárnej agendy je rozvinutá priama spolupráca s 11 konzulátmi v Bratislave. Tu tiež treba konšta-

tovať, že nie je doriešená právna úprava kompetencii Slovenskej republiky vo vzťahu k zastupiteľstvám na Slovensku.

V auguste 1991 bol v ranči ministerstva zriadený tlačovo-informačný odbor. Uskutočnilo sa množstvo tlačových konferencií ministerstva medzinárodných vzťahov doma aj v zahraničí, pripravilo a publikovalo sa viac ako 500 príspevkov pre domáce i zahraničné masmédiá. Monitorujú a vyhodnocujú sa ohlasy zahraničných oznamovacích prostriedkov na dianie na Slovensku v zahraničí, vrátane tendenčných a skresľujúcich toto dianie. Ministerstvo vydáva informačný bulletin a pripravilo a vydalo prvé číslo odbornej revue "Medzinárodné otázky". Iniciovalo zostavenie stručných dejín Slovenska a ich vytlačenie v angličtine. Širšej verejnosti boli určené ankety "Krajan roka" a "Svetová jedenástka". V auguste minulého roku bol zriadený diplomatický klub v Bratislave.

Ministerstvo medzinárodných vzťahov sa aktívne podieľalo na príprave rokovaní o štátoprávnom usporiadaní. V oblasti zahraničných vzťahov spracovalo návrh na vymedzenie a rozdelenie kompetencií republík a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a tiež navrhlo mechanizmus tvorby a realizácie spoločnej zahraničnej politiky. To, že tento podnetný materiál nenašiel u partnerov z Českej republiky širší ohlas, môže byť spôsobené aj tým, že v českej republike nepôsobil ústredný orgán pre medzinárodné vzťahy podobný slovenskému.

Dôležitým predpokladom efektívnej práce orgánu pre medzinárodné vzťahy je vybudovanie spoľahlivého informačného systému, čo sa podarilo v rámci úzkej a konštruktívnej spolupráce s Federálnym ministerstvom zahraničných vecí resp. s jednotlivými odbormi, avšak doteraz nie je doriešená problematika prenosu a spracovania utajovaných informácii z fe-

derálneho ministerstva. Riešenie sa stretá s technickými i kompetenčnými problémami.

Protokolárny odbor organizačne zabezpečuje všetky významnejšie štátne a vládne návštevy na Slovensku. Doteraz sa však nepodarilo dopracovať pravidlá jednotného štátneho protokolu. Tu sa predpokladá spolupráca a rokovanie s Ministerstvom medzinárodných vzťahov Českej republiky. Nevyriešenou zostáva aj naďalej otázka šidla ministerstva medzinárodných vzťahov. Súčasný stav, keď sídli na dvoch od seba značne vzdialených miestach, nemožno celkom dobre považovať ani za núdzové riešenie. Ani jedno miesto nemá ani len časť priestorov reprezentačného charakteru, čo je pre inštitúciu tohto typu nevyhnutné. Nezostáva nič iné, len dúfať, že kompetentné miesta sa touto otázkou budú seriózne zaoberať a urýchlene prijmú zodpovedajúce riešenie.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady v štvrťročných intervaloch priebežne sledoval plnenie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v rezorte ministerstva medzinárodných vzťahov. 9. apríla na svojom zasadnutí prerokoval plnenie úloh za dvojročné funkčné obdobie. Dosiahnuté výsledky nás oprávnili konštatovať, že vláda Slovenskej republiky v oblasti zahraničných vzťahov svoje programové vy-

hlásenie plní. Slovensko je v geopolitickom okolí chápané viac ako región. Svedči o tom vážnosť i úroveň vzťahov, ktoré politická reprezentácia Slovenska za krátke funkčné obdobie nadviazala. Slovensko je ponímané ako subjekt stredoeurópskeho priestoru, s ktorým sa musí počítať teraz aj v budúcnosti. Prichodí sa poďakovať všetkým tým, ktorí majú na tejto skutočnosti podiel. Hoden je robotník svojej práce.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. Ďalší sa hlási poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

Dámy a páni,

mali sme možnosť oboznámiť sa so správou o plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Táto správa síce miestami chce byť dokonca i sebakritická, ale vcelku hodnotí vládu Slovenskej republiky div nie ako spasiteľku nášho národa. Aká však je skutočnosť, slovenská realita? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Neutešená, ba priam katastrofálna. Čo nevidieť budeme mať na Slovensku 400 000 nezamestnaných, teda štyrikrát viac ako v Čechách. V agónii je naše poľnohospodárstvo a otázkou je iba to, kedy sa zrúti úplne. Cieľavedome sa pracuje na likvidácii baníctva. Pritom je zaujímavé, že česká vláda na rozdiel od vás, páni ministri a členovia vlády, si dovolí banský priemysel dotovať. Načo sa však trápiť a riešiť problémy? Veď čo sa vám stalo, keď ste na Slovensku pripustili riešenie konverzie, ktoré nemá v novej histórii obdobu? Nič. Iba cca 100 000 ľudí sa ocitlo takmer zo dňa na deň bez práce.

Takzvaná sociálna sieť má také veľké oká, že ľudia cez Au beznádejne prepadávajú. Narastá počet samovrážd, ktorých motívom je sociálna beznádejnosť. Lekári a zdravotnícky personál pracujú v tak zložitých podmienkach, že sa vynára otázka, dokedy to ešte vydržia. Na liečenie vážnych ochorení nie sú prostriedky, musia sa organizovať zbierky. Ak sa nevyzbiera dostatočná suma, človek zomrie. Plody demokracie v plnej miere žnú veksláci a špekulanti. Prepady a vraždy sa stali súčasťou nášho každodenného života. Ľudia nie sú v bezpečí nielen na ulici, ale ani vo vlastných bytoch. Takzvané Havlove deti šíria strach a hrôzu.

Situácia nie je lepšia ani v iných oblastiach. V 123 obciach na Slovensku niet slovenskej školy. Občanom slovenskej národnosti vo veľa prípadoch sú odmietané úkony miestnych zastupiteľstiev v slovenskom jazyku. Podobne je to dokonca i s cirkevnými obradmi.

Uvedené príklady nie sú demagógiou, ale, bohužiaľ, slovenskou realitou, za ktorú je plne zodpovedná táto vláda. Poviete si, ľahko sa kritizuje. Pýtam sa, koľko problémov by sa vyriešilo, keby z čiastky takmer 11 miliárd dolárov, ktorými sa Česká a Slovenská Federatívna Republika zadĺžila, bolo Slovensku pridelených 35 % a nie iba 4 %? Je predsa rozdiel medzi 4 miliardami dolárov a 400 miliónmi dolárov. Prečo sa tomu tak nestalo? Prečo peniaze neprišli i na Slovensko? Zrejme preto, dámy a páni, že táto vláda sa viac zaujímala o politikárčenia, ako o potreby a záujmy obyvatelov Slovenska. Pýtam sa záverom, môže však vláda, ktorá nemá skutočné právomoci, ale o všetkom sa rozhoduje v Prahe, robit aj niečo iné?

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem pánovi poslancovi. Na jeho veľmi jasné a konkrétne námety zrejme bude vláda odpovedať. Chcem len konštatovať, že podľa účasti poslancov Slovenskej národnej strany na pléne sa mi zdá, že aj vaša strana je v agónii. /Smiech v sále. /

Prosím poslanca Hofbauera.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predseda,

vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady,

vážený pán predseda vlády, vláda,

panie poslankyne, páni poslanci,

vypočuli sme si prejav pána Kmeťa, ktorý charakterizoval svoje vystúpenie ako stanovisko Zahraničného výboru Slovenskej národnej rady. Nie je to stanovisko zahraničného výboru, pretože stanovisko, ktoré tu odznelo, nebolo vo výbore vypracované, prerokované a schválené. Možno je to stanovisko určitej skupiny poslancov tohto výboru.

Dovoľte preto, aby som sa vyjadril k problematike zahraničnej politiky a zahraničných vzťahov z programového vyhlásenia a plnenia programového vyhlásenia vlády. Hodnotenie plnenia programu vlády Slovenskej republiky je mierne povedané nezvyklým krokom. V civilizovaných a demokratických krajinách nebýva zvykom, aby vláda nedávala parlamentu priebežný odpočet zo svojho vládnutia v jednotlivých časovaných krokoch tak, aby poslanci parlamentu a najmä občania, voliči mohli konfrontovať rozsah súladu zámerov a realitu dosahovaných cieľov. Ako člen zahraničného výboru sa preto chcem zamerať najmä na zahraničnopolitickú problematiku v rámci aparátu vlády.

Ministerstvo medzinárodných vzťahov nemalo tradíciu v štruktúre ústredných orgánov Slovenskej republiky. Predbehlo svoj vývoj do tej miery, že ministerstvo začalo fungovať de facto skôr, než de jure. Personálny stav jeho aparátu tvorili pri stave jeho zrodu dvaja ľudia: minister Milan Kňažko a jeho šofér. Prvé reakcie zo strany federálnej vlády na ambície slovenskej vlády rozšíriť svoju sféru záujmu aj do oblasti medzinárodnej bola negatívna, podráždená a otvorene nepriateľská. Pre Federálne ministerstvo zahraničných

veci sa javilo neprijateľné, aby Slovenská republika komunikovala so zahraničím ináč, než cez federálno-českú úroveň. Návšteva ministra Dienstbiera a námestníka Dobrovského krátko po ustanovení tohto rezortu mala za ciel buď zrušenie Ministerstva medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky alebo aspoň odstránenie pojmu "ministerstvo" z názvu. Už len tento fakt dokumentuje úplnú nezrozumiteľnosť slovenských emancipačných ušili pre českú politickú scénu.

Za nedlhé obdobie od volieb v júni 1990 do aprílového nezákonného zvrhnutia Mečiarovej vlády koaličným Predsedníctvom Slovenskej národnej rady a do zdvihnutia moci ležiacej na ulici novou vládou, novým premiérom, tento rezort sa začal výrazne zapisovať do povedomia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky i na medzištátnej politickej scéne. Prehľad ciest slovenských politikov do zahraničia v roku 1991 ma však privádza do začudovania, pretože cesty premiéra Vladimíra Mečiara do Spolkovej republiky Nemecko, Maďarska, Juhoslávie, Poľska, Talianska a vtedajšieho Zväzu sovietskych socialistických republík i podľa vyjadrení predstaviteľov Federálneho ministerstva zahraničných veci - námestníka ministra pána Matějku - boli v súlade s kompetenciami federácie a národných republík a boli diplomaticky a komerčne úspešné. Tie isté cesty Predsedníctvo Slovenskej národnej rady pri doslova paranoickom hľadaní čohokoľvek, čo by mohlo ako-tak odôvodniť zvrhnutie vtedajšej vlády, boli znevážené a dehonestované. V materiáloch Ministerstva medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky, ktoré obdržal Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady, tieto cesty pán minister Demeš opäť priradil k pozitívam slovenskej medzinárodnej politiky. Táto skutočnosť ukazuje nielen na dvojnásobne schizofrenický vzťah k hodnoteniu vlády Vladimíra Mečiara, no i na priam patologickú nenávisť k jeho osobe zo strany vládnucej koalície. Dámy a páni, nenávisť je cit a citmi by sa racionálna politická scéna riadiť nemala.

Pán minister Demeš nadviazal na začatú prácu ministra Kňažka. Nenadviazal zle, a z práce tohto mladého rezortu je cítiť záujem a dynamičnosť vedúceho tohto ministerstva. Škoda, že tieto pozitíva boli hneď v úvode zahmlené straníckymi čistkami v aparáte ministerstva, ktoré mi až príliš dôverne pripomínali neslávne kapitoly kádrovej práce pred novembrom 1991. Popri rade pozitív tohto rezortu nedá mi nepripomenúť závažné nedostatky. Značný rozsah neuspokojivého fungovania tohoto rezortu má na svedomí jeho katastrofálne materiálne vybavenie. Ministerstvo medzinárodných vzťahov sídli na dvoch miestach v Bratislave a cesta námestníka ministra k ministrovi trvá bežne trištvrte hodiny. Ministerstvo medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky by malo byť vstupnou reprezentačnou bránou pre vysokých zahraničných predstaviteľov na pôde ústredného orgánu vlády Slovenskej republiky. Namiesto toho sídlo ministra pripomína skôr sklad nábytku. Za situácie, že došlo k uvolneniu radu budov veľmi vhodných pre ústredný orgán vlády, vláda nevyvinula žiadne adekvátne úsilie na zabezpečenie tohto elementárneho predpokladu priaznivého fungovania ministerstva medzinárodných vzťahov, a to, aby sídlilo v budove adekvátnej svojmu významu. Toto vyplýva z hlbokého a úprimného nezáujmu o túto pre Slovensko tak dôležitú problematiku.

Ministerstvo medzinárodných vzťahov do súčasnosti zápasí o zriadenie šifrovacieho strediska, prostredníctvom ktorého by mohlo byt priamo spojené so zahraničnými zastupiteľskými úradmi. V týchto smeroch vláda vyvinula nulové úsilie. Nie je sa konečne ani čo diviť. Je to vláda v prevažnej miere čechoslovakistická, ktorá pochybuje o svojej vlastnej národnej identite a ktorá neusiluje energicky o rovnocenné postavenie Slovenskej republiky v rodine európskych národných republík. Prečo by aj vládla, keď vládu našla ležať na ulici, a to, čo sa nájde, sa spravidla ani necení.

Z plnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky sa nebolo možné dozvedieť rad zásadných koncepčných otázok, a už vôbec sa nedalo nič zistiť o odpovediach na ne. Parlament ako kontrolný orgán vlády sa nič nedozvedel priebežne ani finálne o koncepcii našej zahraničnej politiky. Veľa hluku sa narobilo okolo Pentagonály a neskôr Hexagonály, no odpočet tejto aktivity vo vzťahu k Slovenskej republike konverguje k nule. Bombastický hurhaj sa vytvoril v súvislosti s Vyšegradskou trojkou. No aké sú reálne pozitíva týchto medzinárodných aktivít, ak si odmyslime pozlátku, oslavné komentáre a vzletné humanistické nič nehovoriace príhovory na týchto stretnutiach? Pre nás nulové. Nerealizovali sa a do zabudnutia zapadli do apríla 1991 rozpracované zahraničné aktivity Slovenskej republiky. Škoda.

Naša zahraničná politika a medzinárodné vzťahy s najbližšími susedmi sa iba málo pohli z mŕtveho bodu. Hovorím o Maďarsku, Poľsku, Ukrajine, Rusku a Rumunsku. Ani s jedným z nich nemáme usporiadané nové zmluvné vzťahy. Postup vzťahov Slovenskej republiky s Maďarskom určuje nie koncepcia slovenskej vlády, ale misijné cesty ministra Vavrouška, po ktorých postoj maďarskej strany sa vždy zhorší, s maďarskými partnermi sa vari bojíme komunikovať a prenechávame iniciatívu tomuto protislovenskému pseudoekológovi?

Ministerstvo medzinárodných vzťahov a celá politika vlády Slovenskej republiky mala v uplynulom období výrazne prispieť k otvoreniu okien Slovenska do sveta a k dokumentovaniu toho, že v srdci Európy žije vyspelý, kultúrny a demokratický národ. Nič z toho sa nerealizovalo. Čechoslovakisticko-federálna politika reprezentovaná Pražským hradom a Federálnym ministerstvom zahraničných vecí za výdatnej pomoci Česko-slovenskej tlačovej kancelárie zaplavuje svet lžami a dezinformáciami o Slovensku a o Slovákoch. Slovenská vláda ponížene mlčí. Ani raz neprotestuje, čim aktívne napomáha k vytváraniu zdeformovaného pohľadu vo svete

na Slovákov a na Slovensko. Jej pristúp je konečne pochopitelný, veď sa sama dostala k moci vďaka tým, ktorí nás znevažujú. A tak Rita Klimová pokojne môže vo Washingtone luhársky oznamovať svetu, že Slováci majú vrodený antisemitizmus. Pokojne je možné otravovať ovzdušie lžami Hlasu Ameriky. Je to lživý a nenávistný hlas. A naša slovenská vláda opäť ponížene mlčí.

Pravdivý obraz Slovenska vo svete by sa mal vytvárať najmä cez naše zastupiteľské úrady, prostredníctvom našich masmédií. Aké informácie tam však plynú, keď riaditeľnom Česko-slovenskéj tlačovej kancelárie je exšéfredaktor skrachovanej Verejnosti a naše ambasády s výnimkou Lidových novín, Rešpektu z českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, tuším, žiadnu tlač nedostávajú. Prečo sa ministerstvo medzinárodných vzťahov alebo vláda Slovenskej republiky nezmohli aspoň na to, aby naše zastupiteľské orgány vo významných štátoch dostávali pravidelne aj slovenskú tlač?

Osobitnou kapitolou sú zahraničné iniciatívy a cesty premiéra vlády aj členov vlády. Cestu predsedu vlády Vladimíra Mečiara tento ctihodný parlament skúmal takmer mikroskopom - kde Vladimír Mečiar bol, čo povedal, prečo to povedal, čo nepovedal, a ako to, že to nepovedal, aké rokovania, s kým a prečo mal, aké dohody podpísal a prečo nepodpísal iné dohody a s inými, aké uzavrel obchodné dohody, ako keby predseda vlády bol obchodný cestujúci. Bola to trápna činnosť - pre mňa osobne. Zahraničný výbor túto činnosť robil so záujmom a koaličné Predsedníctvo Slovenskej národnej rady s pôžitkom. Zdržím sa komentára. O to ľahšiu prácu sme mali so zahraničnými cestami súčasného predsedu vlády pána Jána Čarnogurského. Nedozvedeli sme sa totiž o nich prakticky nič s výnimkou toho, čo sa bolo možné dočítať v bežnej tlači. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady nikdy nevyjadrilo nespokojnosť s týmto stavom a zahraničný výbor v zásade tiež nie.