Poslanec R. Brestenský;
Vážené dámy, vážení páni,
zopakujem body, o ktorých som navrhol hlasovať an blok, z ktorých navrhujem vyňať bod 16, o ktorom v súvislosti s návrhom pána poslanca Hubu budeme musieť hlasovať osobitne. Navrhujem hlasovať an blok a prijať body spoločnej správy l, 3, 6, 9, 11, 14, 19, 23, 24, 26, 27, 29, 30, 32 a 33 - druhú alternatívu, t. j. text "pričom príjmy z tejto činnosti podliehajú".
Podpredseda SNR M. Zemko;
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 78 poslancov. /
Kto je za spoločné prijatie tých bodov spoločnej správy, ktoré uviedol pán spravodajca?
/Za návrh hlasovalo 74 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasoval l poslanec. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. /
Zisťujem, že body spoločnej správy, ako ich uviedol pán spravodajca, sme an blok prijali.
Poslanec R. Brestenský;
Tým sme naplnili aj návrhy uvedené v bodoch 7, 10, 12, 21 a takmer celý návrh uvedený v bode 20 a tým, že sa hlasovanie o ňom vylučuje, lebo sa prijal bod 19. Z bodov, ktoré som neodporučil prijať, v rozprave nebol napadnutý žiaden, takže môžeme o nich hlasovať spolu. Teda ide o body 2, 4,
5, 13, 15, 17, 22, 25 a 28 spoločnej správy. Neodporúčam prijať body, ktoré som uviedol.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 79 poslancov. /
Kto je za spoločné prijatie bodov spoločnej správy tak ako ich uviedol spoločný spravodajca? /Za návrh hlasovalo 6 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. /
Zisťujem, že ďalší okruh bodov spoločnej správy, ako ich uviedol pán spravodajca, sme neprijali.
Poslanec R. Brestenský:
Ďalej navrhujem hlasovať o bode 31, ktorý navrhuje slovo "včítane" nahradiť slovom "vrátane".
Podpredseda SNR M. Zemko:
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 79 poslancov. /
Kto je za prijatie bodu 31 spoločnej správy?
/Za návrh hlasovalo 57 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. /
Zisťujem, že bod 31 spoločnej správy sme prijali.
Poslanec R. Brestenský:
Ďalej tu boli návrhy prednesené v rozprave. Najprv sú návrhy predložené spoločným spravodajcom. Tu si dovolím podotknúť, že o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Huba k § 4 písmeno e/ a k §6 odsek 3, možno hlasovať i potom, keď sa odsúhlasia úpravy uvedené v bode l a 2, ktoré som navrhol v rozprave, pretože tu sa hovorilo o vypustení určitého textu, čo je totožné s návrhom pána poslanca Hubu s tým, že sa tam ešte upravia určité čísla, ktoré nie sú zahrnuté v tomto návrhu. Takže kto je za to, aby v § 4 písmeno e/ sa text ukončil za slovami "štátnej poznávacej značky"? To je môj prvý pozmeňujúci návrh.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán spravodajca, ako je to s bodom 8? Poslanec R. Brestenský:
Bod 8 som pôvodne navrhol an blok neprijať. Ospravedlňujem sa, pravdepodobne som ho zabudol zopakovať pred hlasovaním. Prosím, aby sme hlasovali o bode 8 spoločnej správy. Odporúčam ho neprijať.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Prosím, pokračujeme v hlasovaní o bode 8.
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 79 poslancov. /
Kto je za prijatie bodu 8 spoločnej správy?
/Za návrh hlasovalo 14 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. /
Zisťujem, že bod 8 spoločnej správy sme neprijali. Poslanec R. Brestenský:
Bod 16 som navrhol prijať, iný návrh mal pán poslanec Huba, zvýšenie 10 % na 50 %, v spoločnej správe sa navrhuje 25 %. Navrhol som bod 16 prijať, svoj názor nemením.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Prezentujeme sa.
/Prezentovalo sa 82 poslancov. /
Kto je za prijatie bodu 16 spoločnej správy?
/Za návrh hlasovalo 45 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. /
Zisťujem, že bod 16 spoločnej správy sme prijali.
Poslanec R. Brestenský:
Tým máme vyčerpané všetky body, pretože prijatím bodu 16 sme vyčerpali aj to, čo je v bode 18 spoločnej správy. Môžeme pristúpiť k návrhom z rozpravy. § 4 písmeno e/ som navrhol ukončiť za slovami "štátnej poznávacej značky" a ostatný text za týmito slovami vypustiť.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 81 poslancov. /
Kto je za prijatie prvého pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Brestenského?
/Za návrh hlasovalo 46 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. /
Zisťujem, že prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Brestenského sme prijali.
Poslanec R. Brestenský:
Ďalej som navrhol v § 6 ods. 3 ukončiť text bodkou za slovami "druhy pohonu" a ostatný text vypustiť.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 76 poslancov. /
Kto je za druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Brestenského?
/Za návrh hlasovalo 49 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. /
Zisťujem, že sme prijali aj druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Brestenského.
Poslanec R. Brestenský:
Tretí návrh znel v § 6 v ods. l doplniť vetu tohoto znenia: "Sadzby stanovené v prílohe sa pre autobusy neoslobodené od dane, určené výlučne na prepravu osôb, znižujú
o 30 %. " Hovoril som, že úprava oproti textu zo 40 na 30 je preto, že sme to prerokovali s predkladateľmi a dospeli sme k dohode na 30 %.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 81 poslancov. /
Kto je za tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Brestenského?
/Za návrh hlasovalo 33 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov. /
Zisťujem, že tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Brestenského sme neprijali.
Poslanec R. Brestenský;
Štvrtý návrh - na základe konzultácie s prekladateľmi som navrhol vzhľadom na zmenu v ústavnom zákone č. 143 z roku 1968 v neskoršom znení v § 10 v druhej vete návrhu zmeniť slová "daňový úrad" za slová "orgány colnej správy. "
Podpredseda SNR M. Zemko;
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 81 poslancov. /
Kto je za štvrtý pozmeňujúci návrh pána poslanca Brestenského?
/Za návrh hlasovalo 37 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. /
Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov. /
Zisťujem, že ani štvrtý pozmeňujúci návrh pána poslanca Brestenského sme neprijali.
Poslanec R. Brestenský:
V nadväznosti na zmenu v § 15 odsek l, ktorá bola v spoločnej správe v bode 26, ktorý sme prijali, navrhujem takisto doplniť text: "a to vo výške, ktorá z ročnej daňovej povinnosti pripadá pomerne na zvyšujúce mesiace tohoto obdobia" i v odseku 2 § 15 návrhu zákona.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 77 poslancov. /
Kto je za piaty pozmeňujúci návrh pána poslanca Brestenského?
/Za návrh hlasovalo 31 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov. /
Zisťujem, že sme neprijali ani piaty pozmeňujúci návrh pána poslanca Brestenského.
Poslanec R. Brestenský:
Ďalej pán poslanec Huba mal dva pozmeňujúce návrhy, a to prvý k § 4 písm. e/, o ktorom môžeme hlasovať, a druhý k § 6 ods. 3, kde sme už odsúhlasili inú zmenu, takže o tomto návrhu už hlasovať nebudeme môcť, je to v rozpore.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 79 poslancov. /
Kto je za pozmeňujúci návrh pána poslanca Hubu?
/Za návrh hlasovalo 41 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. /
Zisťujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Hubu sme prijali.
Poslanec R. Brestenský:
Týmto sú vyčerpané všetky pozmeňujúce návrhy k návrhu zákona.
Podpredseda SNR M. Zemko:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
/Prezentovalo sa 80 poslancov/.
Kto je za návrh zákona v znení schválených pripomienok?
/Za návrh hlasovalo 77 polancov. /
Kto je proti?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. /
Konštatujem. že sme schválili vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o cestnej dani. /Potlesk. /
Poslanec R. Brestenský:
Dámy a páni, ďakujem za spoluprácu. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem, pán spravodajca.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím vás, neodchádzajte, budeme pokračovať v rokovaní. Vraciame sa k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky a mali by sme hlasovať o navrhnutej komisii. Zopakujem ešte navrhované zloženie komisie. Predseda pán František Mikloško a členmi komisie sú títo páni: Peter Tatár, Ján Masarik, Eduard Granec, Ladislav Pirovits, Štefan Macko, Róbert Brestenský, Juraj Plesník, Ivan Ľupták, Pál Csáky, Štefan Harna a Jozef Pokorný.
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Krajčovič. Poslanec M. Krajčovič:
Pán predsedajúci, chcel by som sa spýtať pléna, že pokiaľ na rokovaní nie sú poslanci klubu SDĽ, prečo majú byt aj v tejto komisii. Ako sa k tomu vyjadria, keď nesedia tu a neprerokúvajú s nami tento problém?
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán predseda Mikloško.
Predseda SNR F. Mikloško:
Som toho názoru, že, komisiu treba odsúhlasiť. Pokiaľ členovia SDĽ sa nebudú chcieť zúčastniť rokovania, nezúčast-
nia sa ani práce komisie. Nechajme ten problém otvorený, hlasujme o komisii ako celku.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Prosím, budeme sa prezentovať.
/Prezentovalo sa 81 poslancov. /
Kto je za navrhované zloženie komisie?
/Za návrh hlasovalo 73 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrh hlasovali 3 poslanci. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. /
Zisťujem, že sme zvolili komisiu na vypracovanie návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady k správe o plnení a aktualizácii Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Otváram rozpravu k tomuto bodu. Ako prvý sa hlási pán poslanec Ľupták.
Poslanec I. Ľupták:
Vážený pán predseda,
pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
správa o plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, tlač Slovenskej národnej rady číslo 309, bola prerokovaná vo výboroch súčasne s plnením úloh z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky za príslušné rezorty. Programové vyhlásenie prerokovali a uznesenia k nemu prijali všetky výbory, okrem Ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady a Výboru Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vztahy. Uvedené
výbory prerokovali iba parciálne správy o plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v príslušných rezortoch. Predloženú správu o plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky berú na vedomie bez ďalších pripomienok nasledujúce výbory: Výbor Slovenskej národnej rady pre obchod a služby, Výbor Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu, Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady a Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady.
S predloženou správou vyslovil nesúhlas Výbor Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva. Konštatuje, že správa má charakter zovšeobecňovania pohľadov na jednotlivé problémy bez ich konkretizácie a nespĺňa podmienky odpočtovej správy. Výbor odporučil Predsedníctvu Slovenskej národnej rady požiadať vládu Slovenskej republiky o prepracovanie predloženej správy a na rokovanie 24. schôdze Slovenskej národnej rady predložiť prepracovanú správu bez jej opätovného prerokovania vo výboroch Slovenskej národnej rady. Ako viete, predsedníctvo si tieto odporúčania neosvojilo, preto prerokovávame pôvodnú správu.
Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady, Výbor Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport berú správu na vedomie s pripomienkami a kritickými konštatovaniami. Toľko informácia o prerokovaní správy v jednotlivých výboroch Slovenskej národnej rady.
Dovoľte mi ešte zaujať stanovisko k vecnému obsahu správy. V pôvodnom Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky premiéra pána Mečiara z júna roku 1990 v súvislosti so základnou úlohou transformovať ekonomiku z centrálneho byrokratického systému na trhový mechanizmus sa vláda
v oblasti hospodárskej politiky zaviazala reformné kroky vykonávať tak, aby neohrozili základné funkcie ekonomického systému, konzultovať jednotlivé kroky reformy s verejnosťou, reálnymi politickými silami, odbormi a zapojiť najlepších teoretikov a praktikov Slovenska, smerovať reformu k posilneniu postavenia, ale aj zodpovednosti republík v rámci federácie, uplatniť princíp suverenity národných orgánov nad národným bohatstvom a hospodárstvom na území republiky, vytvárať priestor pre rozsiahlu komercionalizáciu a privatizáciu a pre zvyšovanie zainteresovanosti zamestnancov predajom obligácií, účastín a podielov, v súvislosti s liberalizáciou cien riešiť otázky príslušnej kompenzácie pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva, najmä dôchodcov a rodín s deťmi.
Hospodársky vývoj už v prvých mesiacoch roku 1991 naznačoval, že ekonomika smeruje k podstatne hlbšiemu prepadu a recesii, než sa pôvodne predpokladalo. Hospodársky pokles pritom nedoliehal na obe republiky v rovnakej miere a dôsledky unitárne ponímanej ekonomickej transformácie od začiatku pôsobili v Slovenskej republike ťaživejšie. V rámcových parametroch prvej etapy transformačného procesu, ktoré vymedzila federálna vláda v decembri 1990 v memorande určenom pre Medzinárodný menový fond, sa uvažovalo neprekročiť v roku 1991 hospodársky pokles o viac než 5 %. Celkové medziročné spomalenie dynamiky hospodárstva však už v prvom štvrťroku roku 1991 charakterizoval pokles národného dôchodku o 3 %. Podľa údajov správy rekonštruovanej vlády Slovenskej republiky z mája 1991 o aktualizácii a konkretizácii Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Nezamestnanosť sa v memorande predpokladá celoštátne ohraničiť na úrovni 350 tisíc osôb, t. j. asi 4, 5 % práceschopného obyvateľstva, avšak na Slovensku počet nezamestnaných už k 20. 4. 1991 dosiahol 114 tisíc občanov, t. j. 4, 6 % práceschopného obyvateľstva, pričom tento podiel bol takmer o 50 % vyšší než v Českej republike.
Podobne nevyšiel zámer udržať rast cien v prvých mesiacoch roku 1991 na hranici 25 %, keď za prvý štvrťrok 1991 index spotrebiteľských cien vzrástol o 35, 9 % a nepodarilo sa udržať pokles reálnych príjmov na úrovni predpokladaných 20 %. Začali sa prejavovať dôsledky objektívne horších vstupných podmienok Slovenska v porovnaní s Českou republikou, predovšetkým väčší podiel produkcie zameranej na prvotné spracovanie surovín spojený s väčšími dopadmi zo zdraženia cien dovážaných vstupov v dôsledku výraznej devalvácie koruny. Pritom štátna regulácia cien bola orientovaná v prospech odberateľov, medzi ktorými boli zastúpené viac české podniky.
V tejto súvislosti nemožno obísť postup federálnej vlády, ktorá v posledných dňoch roku 1990 bez náležitého prerokovania s národnými vládami vykonala tak závažné rozhodnutia, akými bola dodatočná úprava kurzu československej koruny z 24 na 28 korún za l dolár a zavedenie 20-percentnej dovoznej prirážky, ktoré sa výraznou mierou podieľali na podstatne vyššom raste cien, než boli pôvodné predpoklady. Výraznejšie boli dopady konverzie zbrojnej výroby na Slovensku, väčší dopad z obmedzenia zahraničnoobchodných aktivít s krajinami bývalej RVHP. Ich podiel na obchode Slovenskej republiky v roku 1990 predstavoval 49 %, zatiaľ v Českej republike predstavoval 41 %. Nevýhodnejšie rozmiestnenie a koncetrácia priemyslu vyvolávajú tvrdšie dopady z poklesu výroby a úpadku podnikov na vývoj regionálnej nezamestnanosti. V priemere ťažšie sú klimatické a geografické podmienky v poľnohospodárstve a lesníctve, menej rozvinutá infraštruktúra. To ukazovalo na potrebu urýchlene prijať postupy na zastavenie negatívneho vývoja.
Disproporcie v náhľadoch na spôsob riešenia, predovšetkým v otázkach ďalšieho posilnenia právomoci republík v hospodárskej oblasti a prijatia určitých korekcií pri realizá-
cii ekonomickej reformy na Slovensku viedli k rozpadu vládnej koalície na na jar roku 1991. Rekonštruovaná vláda premiéra pána Čarnogurského, ktorej správu o plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky nám prichodí posúdi t, po prevzatí štátnej správy koncom prvého polroku 1991 vo svojom aktualizovanom programovom dokumente z júna 1991 sa okrem iného zaviazala priebežne analyzovať sprievodné javy ekonomickej reformy a formovať ďalší postup s cieľom eliminovať negatíva ekonomického vývoja resp. oslabiť intenzitu ich prejavu, priaznivý vývoj štátneho rozpočtu využiť pre rozsiahlu stimuláciu dopytu vo výrobnej sfére jeho obyvateľstva, podporovať predovšetkým racionálne využitie jestvujúcich výrobných kapacít cestou ich modernizácie a rekonštrukcie a využitia ľudského potenciálu, oživenia produkčnej aktivity, podpory odbytu, ochrany domácej poľnohospodárskej výroby, podporovať vznik a rozvoj nových súkromných podnikov, oslobodenie od platenia dane novovznikajúcich podnikateľských subjektov, pristupovať k privatizácii spolu s demonopolizáciou ako vzájomne sa podmieňujúcim stránkam procesu ozdravenia a dynamizácie podnikateľských aktivít, preklenúť model koordinácie zahraničnej pomoci na úrovni ČSFR označený ako nefunkčný a diskriminujúci republikové orgány a riešiť ho aktivizáciou činnosti agentúry vlády Slovenskej republiky pre zahraničné investície, klásť dôraz na minimalizáciu sociálnych dopadov na obyvateľstvo, prijať opatrenia reagujúce na nepriaznivý dopad transformácie ekonomiky na jednotlivé regióny Slovenska.
Aké sú výsledky ročnej vlády premiéra pána Čarnogurského, o tom predložená správa o plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky dáva len hmlistú odpoveď. Materiál postráda konkrétnejšie údaje o vývoji a stave hospodárstva, o prejavoch a dôsledkoch vykonaných aktivít v Slovenskej republike. Pri hodnotení činnosti tejto vlády je potrebné oprieť sa o konkrétne fakty a štatistické údaje. Pokiaľ sa týka hospodárskej politiky, programový odpočet kon-
štatuje, že súčasná vláda prevzala riadenie ekonomiky v období, keď deformácie spôsobené za viac než 40 rokov centrálneho plánovania dosiahli veľký rozsah a čerpanie extenzívnych zdrojov rastu už zreteľne signalizovalo stagnáciu a pokles produkcie. S tým nemožno nesúhlasiť, avšak je to len časť pravdy. Súčasná vláda nedokázala zabrániť hlbokému prepadu produkcie, ktorý hospodárstvo Slovenska dostal na pokraj rozvratu.
Vláda síce v polovici roku 1991 skonkretizovala program rozvojových impulzov, vyhlásila podporu racionálnym štrukturálnym zmenám, avšak tieto neboli dostatočne zdrojovo podložené napríklad vhodnou úverovou politikou, resp. prostriedky vynaložené napríklad na oddĺženie podnikov nepriniesli adekvátne výsledky. Pokles národného dôchodku Slovenskej republiky za rok 1991 v porovnaní s rokom 1990 sa podlá oficiálnych štatistických údajov odhaduje na 17, 5 až 19, 5 %. Pokles priemyselnej produkcie dosiahol 24, 7 % a objemu stavebných prác 33, 6 %. Podstatne varovnejšia je však dynamika tohto zníženia, keď pokles produkcie meraný na mesačných údajoch presiahol koncom roka 1991 v zrovnaní s rokom 1990 úroveň 40 %, a ďalej sa prehlbuje. Napríklad len za február tohto roku poklesol objem priemyselnej výroby produkcie v Slovenskej republike oproti januáru o ďalších 8, 2 %.
V poľnohospodárstve popri poklese hrubej produkcie za rok 1991 o 3, 9 % došlo k zníženiu úžitkovej hospodárnosti zvierat. Napríklad dojivosť kráv klesla o 18, 8 %, vo výkrme hovädzieho dobytka poklesli priemerné denné prírastky na kus o 15, 9 %. V dôsledku nezvládnutého vývoja sa v poľnohospodárskej prvovýrobe dosiahol stav, ktorý azda nemá vo svete obdobu, keď dane a odvody z organizácií poľnohospodárskej prvovýroby na spoločenskú akumuláciu boli v priebehu roku 1991 vyššie než dotácie do odvetvia. Pritom nedošlo k zohľadneniu vplyvov na objemy štátnej akumulácie z potravinár-
stva, predaja potravín a subdodávateľských odvetví. Obmedzenie trhu potravín sa závažnou mierou odrazilo na útlme celého hospodárstva Slovenskej republiky.
Nezamestnanosť na Slovensku dva a polkrát prevýšila pôvodné predpoklady ekonomickej reformy a za rok 1991 dosiahla úroveň 11, 82 % práceschopného obyvateľstva. V súčasnosti, t. j. v prvom štvrťroku 1992, sa nezamestnanosť v Slovenskej republike pohybuje na úrovni 12, 2 % práceschopného obyvateľstva a trojnásobne prevyšuje nezamestnanosť v Českej republike. Je zrejmé, ktorá časť česko-slovenskej federácie nesie rozhodujúcu váhu dôsledkov unitárne postavenej ekonomickej reformy. V kontexte s poklesom výroby a produktivity práce vystupuje terajšia stagnácia v súčasnom vývoji nezamestnanosti len ako dočasná a hrozí výbuchom. Nezamestnanosť na Slovensku je časovanou bombou a vláda nevykonala dostatočne účinné opatrenia predovšetkým v smere oživenia výroby a odbytu, tvorby nových pracovných príležitosti a podobne, ktorými by uvedené nebezpečenstvá eliminovala. Len v dôsledku očakávaných problémov s umiestnením absolventov škôl a učilíšť sa v predikcii Slovenského štatistického úradu pripúšťa vzostup nezamestnanosti v Slovenskej republike koncom prvého polroka na 16 %. Pri klesajúcej výrobe situáciu zachraňuje obyvateľstvo a podniková sféra prejavom sociálnej solidarity, ktorá však vyúsťuje do zníženia produktivity a do rastu umelej zamestnanosti pri pokračujúcom poklese reálnych príjmov občanov. Len za február tohto roku to bolo zníženie o 8%.
Pokles výroby a rast nezamestnanosti, ako konštatuje odpočet vlády, zatiaľ nesúvisí s reštrukturalizáciou ekonomiky, racionalizáciou či zatváraním neefektívnych výrob, ale bol spôsobený znížením odbytu našich výrobkov. Práve z tohto zorného uhla s kritickým pohľadom treba posudzovať i výsledky označené vo vládnej správe ako určité pozitíva. Ide pre-
dovšetkým o zníženie nerovnováhy dopytu na trhu a spomalenie inflácie. Bolo dosiahnuté za cenu neúmerne hlbokého úpadku. Došlo k podstatnej redukcii výroby, úhrnného spoločenského dopytu a k všeobecnému znehodnoteniu peňazí v hotovosti a úspor. Kúpna sila výdavkov domácností, podnikovej sféry i štátneho rozpočtu sa znížila o viac ako tretinu.
Dočasná ekonomická rovnováha a pribrzdenie inflácie sú predovšetkým výsledkom ochoty a trpezlivosti občanov utiahnuť si opasky, zmieriť sa so stagnáciou a s poklesom úrovne zdravotníctva, školstva a sociálnych služieb, a tiež výsledkom zmrazenia technického a investičného rozvoja. Prechodná stabilizácia cenovej hladiny a nízky deficit bežného účtu platobnej bilancie nemohli vyvážiť rozmer poklesu ekonomickej aktivity a strát vyplývajúcich z nevyužitia ekonomického potenciálu hospodárstva. Hra na prebytkový rozpočet viedla k tomu, že neboli vykonané žiadne cielené a rozsiahlejšie investície do rozvoja infraštruktúry. Došlo k zrúteniu investičného trhu.
Pri reálnej existencii hlbokej odbytovej a finančnej krízy väčšiny podnikov a pri ešte neexistujúcom trhovom mechanizme nebolo možné vystačiť s obecne a plošne uplatňovanou reštiktívnou politikou. Bolo potrebné aktívne prehodnotiť, na ktorých trhoch a v akej miere je politika reštrikcie namieste a vykonať praktické oživovacie kroky. V tomto smere vláda nebola ochotná akceptovať pripomienky nielen opozičných strán a hnutí, ale ani námety z vnútra vlastných politických zoskupení. Do hospodárskej politiky orientovanej jednoznačne na reštikciu dopytu nebol zakomponovaný žiadny výraznejší dynamickejší prvok. Absencia v týchto krokoch viedla k reprodukcii východiskových deficitov do globálne nižšej a ešte deficitnejšej úrovne s následným prepadom hospodárstva do hlbokej recesie. S poklesom produkcie a celkovej výkonnosti ekonomiky klesli i reálne možnosti zvratu ne-
gatívneho vývoja. Z týchto dôvodov v deklaratívnej polohe zostal aj program na podporu exportu v Slovenskej republike a návrh programu podpory ekonomických aktivít vedúcich k úspore energie a dovážaných surovín, nakoľko na krytie týchto programov sa nenašiel v štátnom rozpočte dostatok finančných prostriedkov.
Vládne a bankové inštitúcie pri hodnotení prvej fázy reformy venovali príliš malú pozornosť hospodárskemu poklesu, ktorého význam skôr bagatelizovali, zato však výrazne akcentovali úspešné protiinflačné pôsobenie makroekonomickéj reštrikcie. K prehĺbeniu hospodárskych problémov prispela aj príliš opatrná úverová politika centra a bánk. Pritom v monopolizovanom prostredí zvýšenie úrokových sadzieb, ktoré sa mohlo bez výraznejšieho odporu premietať do cien, bolo stimulárom inflačného vývoja. Taktiež neselektívne uplatňovanie kvantitatívneho obmedzenia úverov pri návyku podnikov vyrábať bez ohľadu na peňažné inkaso a likviditu sa prejavilo v dramatickom raste vzájomného zadĺženia podnikov a v ich platobnej neschopnosti.
Napriek uplatňovanej reštriktívnej politike sa vláde nepodarilo udržať vyrovnaný stav štátneho rozpočtu, keď deficit za rok 1991 dosiahol 10, 2 miliardy korún, t. j. 9 % celkového rozpočtu. Pritom tento deficit sa rozplynul v spotrebe a neposlúžil naštartovaniu reálnych štrukturálnych a adaptačných procesov. Rozplynuli sa aj prostriedky vyčlenené na oddĺženie podnikov. Napríklad platobná neschopnosť organizácii rezortu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorých podiel na priemyselnom potenciáli Slovenska činí takmer polovicu, vzrástla medzi začiatkom a koncom roku 1991 na trojnásobok, pri zvýšení druhotnej platobnej neschopnosti 4, 5-násobne. Ku koncu roka 1991 bolo platobne neschopných podnikov až 96, 5 %. Podobná situácia sa však avizuje i v ďalších rezortoch Slovenskej republiky.