pre vyhotovenie stenografického záznamu mi ich po svojom vystúpení odovzdali písomne.
Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem ti, pán poslanec, a prosím ta, aby si zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov. Otváram týmto rozpravu o piatom bode programu. Do rozpravy sa zatiaľ písomne prihlásili dvaja poslanci - pán poslanec Pirovits a pán poslanec Bartakovics. Slovo pán poslanec Pirovits. Pripraví sa pán poslanec Bartakovics.
Poslanec L. Pirovits;
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia,
zrovnoprávnením všetkých foriem vlastníctva a prijatím zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a iného poľnohospodárskeho majetku sa začala nová etapa aj v oblasti právnej úpravy pozemkového vlastníctva. K problematike vlastníckych vzťahov k pozemkom bolo prijatých viac právnych predpisov. Predložený návrh zákona o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam sa opiera o ustanovenie § 879 Občianskeho zákonníka, podlá ktorého vlastnícke vztahy k nehnuteľnostiam vyskytujúcim sa len na území Českej republiky a Slovenskej republiky, najmä tzv. osadnícke vztahy, urbariáty a komposesoráty, upraví zákon národnej rady príslušnej republiky. Podlá môjho názoru ani táto dikcia nepredpokladá inak upraviť inštitút držby a ani inštitút vydržania. Som presvedčený a plne si vedomý toho, že touto právnou úpravou sa sleduje najmä zámer uskutočniť poriadok v pozemkovo-právnych vzťahoch, ale myslím si, že ani uskuč-
nenie tohoto zámeru práve dnes nemôže ísť mimo rámca zákonnej právnej úpravy vlastníctva.
Na 16. schôdzi Slovenskej národnej rady v súvislosti s prerokúvaním návrhu zákona o pozemkových úpravách a najmä jeho ustanovenia o domnelom vlastníkovi som sa podrobne vyjadril k inštitútu držby a vydržania, ako aj o určitých rizikách, ktoré vyplývajú z takých ustanovení, ktoré dávajú možnosť na špekulácie, s možnosťou využitia niektorých pochybných ustanovení o vlastníctve. Najproblematickejšia časť návrhu zákona, podlá môjho názoru, je časť druhá, ktorá upravuje podmienky a postup pri zápise neevidovaných vlastníckych vzťahov - nie tzv. neodložených, ale ako je tam formulované, neevidovaných vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam vyskytujúcim sa na území Slovenskej republiky. Inštitút držby a vydržania je komplexne a jednotne upravený v Občianskom zákonníku. Chránená je iba držba oprávnená, ktorá vyžaduje splnenie dvoch podmienok - nakladanie s vecou ako so svojou a dobrú vieru, že držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patri.
Pri pochybnostiach v zmysle novely Občianskeho zákonníka sa predpokladá, že držba je oprávnená. Je otázne, či skúmanie resp. rozhodovanie o týchto predpokladoch patrí do právomoci notárstva, po prípadnom prijatí zákona o notárskej činnosti notára, alebo iba objektívnemu orgánu - súdu. Podlá môjho názoru posudzovanie predpokladov a rozhodovanie o týchto predpokladoch patrí do kompetencie súdu. Teda v zmysle Občianskeho zákonníka vydržať môže iba oprávnený držiteľ. Na druhej strane v zmysle ustanovenia § 2 predloženého návrhu ochranu požíva alebo môže požívať za určitých okolnosti aj držba neoprávnená alebo iný právny vzťah, ktorý nemá nič spoločného s držbou. Vyplýva to najmä z ustanovenia § 2 ods. 3 návrhu zákona, podľa ktorého osoba zapísaná v evidencii nehnuteľnosti má postavenie oprávneného dražiteľa
iba po dobu plynutia času od uskutočnenia zápisu do evidencie nehnuteľností, teda predpokladá iba držbu skutočnú, to znamená pripadne aj takú, ktorá nespĺňa znaky oprávnenej držby, keďže sa neskúma právny vzťah pred uskutočnením zápisu do evidencie nehnuteľností, teda okolnosť, ako príslušný subjekt nehnuteľnosť nenadobudol.
Nebezpečnejšie je ustanovenie § 4 ods. 5, podlá ktorého ak boli zničené, stratené alebo poškodené pozemkovo-knižné operáty a nemožno inak preukázať spôsob získania vlastníctva alebo predchádzajúceho vlastníka, preukazuje sa len držba nehnuteľnosti. Z použitého slova "získania" vlastníctva a nie jeho nadobudnutia tiež vyplýva určité rešpektovanie aj takej držby, ktorá nie je oprávnená, alebo takého faktického stavu, ktorý nie je ani držbou v zmysle občianskeho práva. V prípadoch, keď skutočne nič neexistuje na preukázanie vlastníctva, by mal po dokazovaní rozhodovať súd.
Teraz by som si dovolil predložiť niektoré návrhy na preklenutie problému resp. na prispôsobenie terajšieho stavu, ako to vyplýva z návrhu Občianskeho zákonníka. Predovšetkým navrhujem vypustiť z ustanovenia § 2 odseky 2, 3 a 4. To znamená, že v každom prípade ten, ktorý sa uchádza o toto osvedčenie, musí predložiť určité písomnosti o tom, ako sa táto nehnuteľnosť dostala do držby. Ak vznikajú pochybnosti, v zmysle ustanovenia Občianskeho zákonníka držba je oprávnená, tieto odseky považujem za zbytočné. Ak neexistuje nič, v takom prípade by som dotyčného odkázal na dokazovanie pred súd, na podanie návrhu určovacej žaloby.
Môj druhý návrh je v § 3 ods. 2 medzi slová "pre držiteľa" vsunúť slovo "oprávneného", to znamená, že osvedčenie možno vydať len pre oprávneného držiteľa. Samozrejme, to vyplýva zo skutočnosti, ktoré som hovoril. Nad slovo "nehnuteľnosť" v tom istom odseku dať číslo 7, a tým pod čiarou je
aj odkaz na príslušný právny predpis, § 129 a nasledovné ustanovenie, ak vypadnú odseky 2, 3 a 4.
Štvrtý návrh je ustanovenie § 4 ods. 5 vypustiť. To znamená, že ak boli zničené, stratené alebo poškodené pozemkovo-knižné operáty a nie je možné inak preukázať spôsob získania vlastníctva alebo predchádzajúceho vlastníka, preukazuje sa len držba nehnuteľnosti. Myslím si, že v tomto prípade by mal rozhodovať súd. To nepatrí notárovi. Dovoľujem si navrhnúť vypustiť to v záujme čistý tohoto právneho poriadku.
Piaty návrh - v ustanovení § 5 písm. a/ slovo "vyjadrenie" nahradiť slovami "čestné prehlásenie". To znamená, že k žiadosti sa ďalej pripája čestné prehlásenie dvoch vo veci nezaujatých osôb. Myslím si, že tým dôjde k tomu, že to má určitú následnú sankciu a ide o sprísnenie určitej požiadavky. Podlá môjho názoru je oprávnená požiadavka, aby, ak sa niekto vyjadruje, dal k tomu aj svoje čestné prehlásenie, ak má znalosti o určitých skutočnostiach.
Čo sa týka písmena b/ toho istého ustanovenia § 5, navrhujem modifikovať ho nasledovne: "vyjadrenie obce o okolnostiach dôležitých pre vydanie osvedčenia". Myslím si, že ak sa vyjadrí určitá osoba, alebo ak dá čestné prehlásenie, obec to potvrdiť nemôže. Obec sa prípadne môže nezávisle vyjadriť o okolnostiach dôležitých pre vydanie osvedčenia, ale nie potvrdzovať hodnovernosť vyjadrení a naviac, nie hodnovernosť čestného prehlásenia.
Ako siedmy svoj návrh by som si dovolil navrnúť vypustenie ustanovenia § 19, podlá ktorého za vlastnícke hranice medzi pozemkami sa považujú hranice podlá ich skutočného užívania, ak ich vlastníci uznávajú a nie sú medzi nimi sporné. Myslím si, že toto ustanovenie nepatrí do toho návrhu zákona, je to riešené v zákone o katastri nehnuteľností.
Pritom sú tam iné okolnosti, je tam vyznačenie v evidencii nehnuteľností, v katastrálnych operátoch atď. Z týchto dôvodov by som si dovolil navrhnúť vypustenie ustanovenia § 19. To by boli moje návrhy na preklenutie problémov, o ktorých som sa zmienil.
Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi Pirovitsovi. Slovo má pán poslanec Bartakovics. Pán poslanec, musím sa vám ospravedlniť, že som vás pôvodne informoval tak, že sa tento bod nebude prerokovávať. Ako vidíte, došlo k zmene.
Poslanec Š. Bartakovics:
Vážený predsedajúci, vážený parlament,
po prijatí zákona č. 303 Zb. z roku 1991 o pozemkových úpravách štátne notárstvo na čele s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky začalo stále silnejšie útoky proti § 40 tohto zákona, až natoľko, že nakoniec tento paragraf zablokovali. Pamätáme sa, že náš spomínaný zákon bol sotva jednomesačný a ministerstvo už svojim prípisom z 26. 9. 1991 nariadilo - citujem: "aby štátne notárstva nezačali konanie vo veciach, pokiaľ návrh bol podaný v zmysle § 40". Je pravda, že nakoniec sa na základe brania na zodpovednosť zo strany parlamentu tento paragraf prípisom ministerstva zo dňa 9. 12. 1991 stal právoplatným. Štátne notárstva boli upravené, aby vo veciach podlá § 40 konali. Ovšem treba vedieť, že ministestvo týmto svojím protiústavným činom veľmi poškodilo administratívu, vybavovanie záležitosti, vyvolalo dezinformáciu a neistotu medzi právnickými osobami, a medzitým prišiel hraničný termín. A tak počet žiadostí na vyspo-
riadanie dedičstva podľa § 40 podaných do zákonom stanoveného termínu, t. j. do 19. februára 1992, je takmer nepatrným podielom už v minulosti vykonaných dedičských konaní, kde došlo k nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov poručiteľa len jedným z dedičov. Treba vedieť, že 60 % neusporiadaných pôdnych majetkovo-právnych vzťahov charakterizuje práve takýto stav.
Preto by bolo dôležité, aby ctený parlament dal novú právnu možnosť predĺžením termínu tak, ako je to uvedené v predloženom návrhu zákona, tlač 283. Ten istý ciel sleduje i návrh zákona číslo 273 predložený parlamentnou skupinou s tým základným rozdielom, že - citujem: "vysporiada toto zníženie dedičských podielov štátne notárstvo bezplatne", kým § 22 návrhu zákona č. 283 navrhuje poplatok 500 Kčs. Preto dôrazne upozorňujem ctený parlament, aby nebral do úvahy návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady len tak, ak § 22 návrhu zákona č. 283 bude znieť podlá bodu 20 spoločnej správy č. 283a.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem poslancovi Bartakovicsovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Pirovits a potom pán poslanec Zoričák.
Poslanec L. Pirovits:
Chcel by som upozorniť na to, že je tu hlboké nedorozumenie čo sa týka vydávania osvedčení a čo sa týka § 40 alebo tejto úpravy. Tam sa buď vyberá alebo nevyberá, ale osvedčenie sa nevydáva. Osvedčenie sa vydáva práve pri nedoložených právnych vzťahoch. Pokiaľ ide o § 40, tu je nedorozumenie, v týchto prípadoch sa nevydáva. Je veľmi tvrdé voči ostat-
ným, ktorí si budú uplatňovať svoje nároky na súde, podajú určovaciu žalobu a budú platiť neviem koľko percent z nehnuteľnosti. Navrhujem vyňať bod 19 na strane 7 spoločnej správy. Vôbec nechápem, prečo by sa do 31. 12. 1992 nemali vyberať určité poplatky. V týchto vzťahoch sa nevydávajú osvedčenia. V týchto vzťahoch sa strany buď dohodnú a neskôr v súdnom konaní ide o vyrovnanie dedičských podielov, ale osvedčenie nevydáva ani súd, ani štátny notár. Na toto by som chcel poukázať. Z toho titulu si dovoľujem navrhnúť vyňať bod 19 a podporujem návrh ako je vo vládnom návrhu, teda minimálne 500 Kčs. Inak sa budú vydávať osvedčenia pripadne zadarmo aj v pochybných vzťahoch, keď si to notár nemôže preveriť, vydá osvedčenie za žiadny poplatok, ak sa skutočný vlastník neuchádzal o vlastníctvo.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Pirovitsovi. Pán poslanec Zoričák.
Poslanec A. Zoričák;
Vážení páni ministri, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vám predložil návrh na zmenu § 11 návrhu zákona. Tlač, ktorú vydal slovenský výkonný výbor súkromných vlastníkov lesov a legislatívna komisia, majú niektorí páni poslanci rozdanú na stoloch. Vzhľadom na to, že sme predpokladali schválenie samostatného zákona o spoločenstvách, ako to predpokladal i § 879 novely Občianskeho zákonníka, v záujme zjednodušenia procesu obnovenia spoločenstiev ako nedielnych spoluvlastníckych združení odporú-
čam, aby znenie navrhovaného zákona obsahovalo minimálne aspoň tieto ustanovenia - § 11:
1. Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa obnovujú útvary bývalých urbariaristov, komprosesoráty a podobné spoločenstevné útvary ako občianske spoluvlastnícke združenia, ktoré boli zrušené podlá osobitných predpisov.
2. Vzťahy medzi členmi spoločenstva sa obnovujú vo formách, v akých existovali pred svojim zrušením, členovia spoločenstva tieto vzťahy upravia zmluvou alebo stanovami.
3. Predstaviteľ spoločenstevného útvaru ustanovený podlá vnútorných predpisov spoločenstva je vo vzťahu k tretím osobám zmocnený ku všetkým právnym úkonom, ku ktorým dochádza pri činnosti spoločenstva.
4. Tu máme tri varianty: Variant A - u vlastníckych práv k spolumajiteľskému podielu, ku ktorým sa oprávnená osoba neprihlási v zákonnej lehote, sa predpokladá, že tieto ostatní spoluvlastníci nadobudli vydržaním v pomere k výške ich podielov. Variant B - u vlastníckych práv k spolumajiteľskému podielu, ku ktorým sa oprávnená osoba neprihlási v lehote do 10 rokov odo dňa účinnosti tohto zákona, sa predpokladá, že tieto ostatní spoluvlastníci nadobudli vydržaním v pomere k výške ich podielov. Variant C - do doby než sa oprávnená osoba prihlási k svojmu spolumajiteľskému podielu, prípadne k spolumajiteľskému podielu svojho právneho predchodcu, sa predpokladá, že tento ostatní spoluvlastníci nadobudli vydržaním v pomere k výške ich podielov.
5. Právne pomery obnovených spoločenstiev budú upravené samostatným zákonom.
Dovolil by som si odporučiť práve variant C. Tam sa nespomína lehota, čiže do doby než sa oprávnená osoba pri-
hlási k svojmu spolumajiteľskému podielu, prípadne k spolumajitelskému podielu svojho právneho predchodcu, sa predpokladá, že tento ostatní spoluvlastníci nadobudli vydržaním v pomere k výške ich podielov. Vzhľadom na to, že je odložený a neprijatý zákon o lesoch, táto otázka je pre podielnikov, pre tieto spoločenstvá veľmi dôležitá, veľmi na to čakajú. Prosím preto o pochopenie a bol by som rád, keby sme sa všetci dohodli a tento návrh znenia § 11 schválili.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec Zoričák, ide o úplne nové znenie § 11? Poslanec A. Zoričák;
Áno. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Hlási sa pán poslanec Pirovits s faktickou poznámkou, potom pán poslanec Fogaš.
Poslanec L. Pirovits.
Chcel by som skorigovať niektoré svoje poznámky v tom zmysle, že by som navrhol nové ustanovenie § 22 ohľadom poplatkov za vydanie osvedčenia, a to nasledovne: "Za vydanie osvedčenia podlá tohto zákona sa vyberá poplatok 500 Kčs okrem prípadov podlá § 15 tohoto zákona, ktorý je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. " Ide o to, že sa vydáva aj v prípade, že sa nedohodnú, to znamená, keď štátne notárstvo to uzná aj podlá bývalého § 40, aby sa na tieto prípady nevzťahoval, keďže tam bolo rozhodnuté, že sa poplatok nevyberá. To znamená, že za vydanie osvedčenia podlá
tohto zákona sa vyberá poplatok 500 Kčs okrem prípadov podľa ustanovenia § 15 tohoto zákona. To budú prípady vyrovnaní dedičských podielov.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem. Pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš;
Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia,
mám drobnú poznámku na úvod a potom možno jedno vážnejšie upozornenie.
Podlá ustanovenia § 4 navrhovaného zákona v ods. l sa uvádza, že osvedčenie sa bude vydávať na žiadosť držiteľa. V ďalších ustanoveniach však nájdeme konkrétne pokyny na procedurálne uskutočňovanie určitých úkonov zo strany štátneho notára. Preto by som odporúčal v tomto ustanovení drobnú zmenu: osvedčenie sa nevydáva na žiadosť, ale navrhoval by som slovo "žiadosť" nahradiť slovom "návrh". Táto pripomienka odznela aj v ústavnoprávnom výbore a bola prijímaná, ale keďže ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, neobjavila sa v spravodajskej správe. Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá má svoj dosah z hľadiska čistoty zákona.
Súhlasím s tým, čo tu vecne povedal pán poslanec Bartakovics. Myslím, že možno súhlasiť so všetkými, ktorí sa budú zastávať vecného riešenia problémov uvedených v § 13 až 18 predlohy vládneho návrhu. Podlá mojej mienky je tam však jeden procedurálny problém, o ktorom považujem za potrebné
povedať, aby sme si skôr ako budeme hlasovať, uvedomili, že ten problém existuje, pripadne, aby pán podpredseda vlády sa ho pokúsil vysvetliť.
O čo tu ide? § 13 zakladá priestor na riešenie tých vzťahov, kedy pri prerokúvaní dedičstva došlo k skrivodlivosti. Tá skrivodlivosť bola relatívna. V tom období, kedy sa dedičstvo prerokovalo, nehnuteľnosti spravidla užívala socialistická organizácia a sám nadobúdateľ, teda dedič, z toho nemal žiadny podiel. Preto sa aj znižovali podiely dedičov. Dnes, keď dochádza k transformácii družstiev aj ostatných hospodárskych útvarov, samozrejme, nehnuteľnosti i pôda nadobudli na hodnote, a preto je potrebné zjednať nápravu. S tým plne súhlasím a domnievam sa, že je potrebné hľadať priestor ako to urobiť. Vzniká otázka, či to môžeme urobiť my, a či to môžeme urobiť týmto zákonom Slovenskej národnej rady.
Úplné znenie zákona o československej federácii vyhlásené pod číslom 103 z roku 1991 v článku 37 zveruje do pôsobnosti Federálneho zhromaždenia prijímanie zákonov upravujúcich konanie pred súdmi. Výkon týchto patrí v plnom rozsahu orgánom republík. Teda zákonodarná úprava patrí federácii, výkon patrí republike. Keď budeme postupovať podlá § 13, teda tam, kde dôjde k dobrovoľnému zjednaniu nápravy, nie je žiadny problém, pretože prostredníctvom darovania je možné dosiahnuť, aby sa podiely vyrovnali. § 15 predpokladá, že dokonca uznaním dedičských podielov, teda vyrovnaním dedičských podielov a uznaním vlastníckych vzťahov oprávnenej osoby sa založí podklad pre vydanie osvedčenia podlá ustanovení predkladaného zákona. Ak ale nedôjde medzi dedičmi k dohode, má rozhodnúť súd. A tu sa dostávame k tomu problému, ktorý procedurálne vidím.
V nadväznosti na ustanovenie § 25 notárskeho poriadku sa v konaní pred štátnymi notárstvami používajú ustanovenia
občianskeho súdneho poriadku, ak nie je v notárskom poriadku uvedená odchylná, teda špeciálna úprava, alebo ak to povaha veci nevylučuje. Na rozhodnutia štátneho notárstva sa preto vzťahujú príslušné ustanovenia občianskeho súdneho poriadku o rozsudku súdu alebo uznesení, a to § 153 v znení - a teraz citujem: "Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. " Ide vlastne o starú rímsku zásadu, známu zásadu, ktorá platí ešte z rímskeho procesu, teda o zásadu, ktorá spočíva v prekážke veci rozsúdenej. V tej istej veci, ktorá bola právoplatne rozhodnutá, sa nesmie znova konať. Nazývame to res judicata. Takéto rozhodnutie sa dokonca stáva podlá dnes platného právneho stavu titulom pre nariadenie výkonu rozhodnutia.
Umožnenie opätovného rozhodovania o dedičstve bez predchádzajúceho zrušenia rozhodnutia notárstva riadnym alebo mimoriadnym opravným prostriedkom by mohlo byt porušením uvedenej právnej zásady, ktorá sa inak uplatňuje v každom civilizovanom právnom systéme. Nie je pritom rozhodujúce, v akom rozsahu sa bude právoplatné rozhodnutie meniť, teda či len v časti alebo celé. Zrejme sa to vždy bude týkať tej časti, kde došlo k vysporiadaniu alebo k určeniu dedičských podielov. Osobne teda pripúšťam, že okrem použitia riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku možno dosiahnuť opätovné prejednanie právoplatne skončenej veci, teda aj týchto dedičských vecí, ale, podlá mojej mienky, na základe osobitného zákona, ktorý by mal byť zákonom Federálneho zhromaždenia a zároveň by zrušil predchádzajúce právoplatné rozhodnutie štátnych notárstiev pre ich rozpor so zákonom. Teda išlo by o obdobný predpis, akým sme vlastne postupovali pri rehabilitáciách a potom aj pri reštitúciách. Myslím si, že to je problém, a prosil by som podpredsedu vlády, aby sa naň pokúsil odpovedať, či dokážeme tento problém preklenúť alebo je potrebné, aby sme uvedené ustanovenia prijali len v tej podobe, pokiaľ nebudú zasahovať prostredníctvom súdu do už právoplatne založených právnych vzťahov.
Ďalej z textu § 13 až 17 zákona pre mňa nie je jasné, a prosím tiež na to odpoveď, za aké dlhé obdobie spätne by bolo možné prejednať zníženie dedičských podielov. Teda až dokiaľ môže súd ísť, pokiaľ ide o zásahy, pred rok 1990. Podlá mňa hraničným dátumom by mohol byť 25. február 1948, ale je možné ísť dokonca aj po deň nadobudnutia účinnosti zákona 139 z roku 1947 Zb., ktorý zabraňoval rozdeľovaniu pôdy pri dedení. Čiže tu treba povedať hranicu. Od roku 1947 alebo od roku 1948 budú podliehať vyrovnaniu tieto rozhodnutia, ktoré prijalo štátne notárstvo?
Moja posledná otázka k tomuto problému. Bol by som rád, aby sme si tu povedali zase na rovinu, v akej cene sa uskutoční vyrovnanie dedičských podielov. Bude sa rozhodovať v cenách platných v čase vydania dedičského rozhodnutia alebo sa bude rozhodovať v cenách platných vtedy, keď sa bude vydávať súdne rozhodnutie. Tieto otázky treba, podlá mojej mienky, zodpovedať, a ak to bude potrebné, bolo by vhodné, aby sme sa pred hlasovaním ešte o nich poradili v kluboch.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Fogašovi. Hlási sa ešte niekto? Pán poslanec Asványi, pán poslanec Brestenský, pán poslanec Galanda.
Poslanec L. Asványi:
Vážené dámy a páni,
pán podpredseda vlády bol už vyzvaný na niekoľko odpovedi. Nám ešte jednu otázku a požiadavku na odpoveď by som pripojil. Pýtam sa, či § 17 navrhovaného zákona je vôbec
platný alebo zostane platný. Nie som právnik, ale to, čo tu právnici vysvetľovali okolo dedičstva a urovnania spravodlivého rozdelenia medzi oprávnenými osobami, vzbudzuje vo mne pochybnosť, že tento paragraf už nie je platný alebo nechce byt platný. Totiž ide o to, že žiadosti podané do termínu stanového v § 40 zákona Slovenskej národnej rady 330 podľa tohoto paragrafu platia, majú byt ukončené predpokladám do konca tohoto roku alebo kedykoľvek, ale mali by byt bezplatné. Tam o päťsto korunách, o sto korunách sa nemá čo hovorit. To je uvedené v nami schválenom zákone. Prečo teraz ideme spochybňovať platnosť toho? Boli sme tu alebo sme tu mali byt všetci a tento zákon ešte nikto neodvolal. Len bývalý pán minister spravodlivosti alebo jeho námestník si dovolil jedným listom zrušiť to, čo tu 150 poslancov schválilo. Ešte raz sa pýtam, či § 17 bude platný tak, ako je tu uvedený, resp. v tých intenciách, ako je to uvedené v zákone Slovenskej národnej rady 330.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Najskôr v zmysle § 19 má slovo pán poslanec Tatár, potom sa s faktickou poznámkou hlásili pán poslanec Pirovits, pán poslanec Brestenský, pán poslanec Galanda.
Poslanec P. Tatár:
Vážená Slovenská národná rada, vážený pán podpredseda vlády,
vstupujem do diskusie okolo procedurálnych postupov, ktoré v sebe zahrňuje § 40 zákona č. 330 z roku 1991. To je časť tejto novely, ktorá je smerom k občanovi, smerom k vlastníkovi. Vieme dobre, že v praxi tento paragraf umožňoval veľmi mnohé dobré a urýchľujúce postupy napriek tomu, že okolo neho bolo toľko polemiky. Takže jeho zmysel pre občana, pre vlastníka, plne podporujem. Takisto podporujem
všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré zneli v tom zmysle, aby doba účinnosti tohto paragrafu bola predĺžená. Nerád by som toto viedol k nejakej právnickej polemike. Je možné, že by sme mohli uprednostniť takéto, aj keď nie nejaké dokonalé právnické riešenie, pretože pre transformáciu poľnohospodárskych družstiev, pre vysporiadanie všetkých vlastníckych vzťahov, pre tú záľahu úradných krokov, ktoré sú potrebné, je aj notárska úroveň nesmierne potrebná - urýchliť to, umožniť to občanovi. Z tohto hľadiska sa prihováram za tie pozmeňujúce návrhy, ktoré boli v zmysle tlače 273 poslaneckého návrhu, ktoré tu povedal pán Bartakovics, ktoré hovoril pán Pirovits. Ešte raz to zopakujem, nie ako právnu polemiku, ale ako službu každému jednotlivcovi, ktorý skôr či neskôr bude musieť chtiac-nechtiac prísť do styku s úradmi pre svoje vlastníctvo 40 rokov potláčané a zanedbané.
Ďakujem pekne. Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi Tatárovi, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Pirovits. Pripraví sa pán poslanec Brestenský.
Poslanec L. Pirovits;
Chcel by som poznamenať, a to vyplýva aj z ustanovení § 17, že podané návrhy v zmysle zákona 330 sú platné. Jedine nedošlo ku konaniu, ale sú podané včas. Ti, ktorí to včas nepodali, k nadobudnutiu účinnosti tohoto zákona budú mat ešte určitú lehotu uplatniť si nárok do 31. 12. Doteraz nebola úprava, ktorá by predpisovala štátnemu notárstvu, ako má postupovať. Práve táto úprava predpíše určitý návod, upravuje to potom v polohe súdu. To znamená, že ak sa nedohodli, notár nemôže toto vlastníctvo osvedčiť, o vysporiadaní dedičstva rozhoduje súd. To znamená, že doteraz podané
návrhy sú platné, ak boli podané včas a sú na štátnom notárstve. Nikto to nemôže spochybniť. Dokonca tento zákon, § 17 to všetko potvrdzuje.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem. Pán poslanec Brestenský.
Poslanec R. Brestenský:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni,
pán spoločný spravodajca neodporučil prijať bod 16 spoločnej správy. Prihováram sa za opak a poviem prečo. Z dvoch dôvodov. Po prvé - text navrhnutý v spoločnej správe pre § 13 vlastne zahŕňa do určitej miery i tzv. formálne dedičské konania, ktoré sa mnohokrát uskutočnili. To je prvá veľmi dôležitá vec. A druhá - úpravy uvedené v bode 16 vlastne riešia problematiku, o ktorej hovoril pán poslanec Fogaš vo veci konania súdov. Čiže, ak to predpíšeme notárstvam, na čo máme právo ako Slovenská národná rada, tento problém odpadá. To je, podlá mňa, dosť dôležité, lebo veľká časť tejto činnosti bude v kompetencii notárstiev.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Asványi, potom pán poslanec Galanda.