O bodoch 14 a 15 odporúčam hlasovať spolu a schváliť, ale v osobitnom hlasovaní nie v hlasovaní an block.

Bod číslo 10 odporúčam neschváliť a žiadam hlasovať o doplňujúcom návrhu, ktorý naformulujem, keď mi bude udelené slovo.

Bod 16 odporúčam schváliť. Návrh bod bodom 19 neodporúčam schváliť. Bod 20 odporúčam schváliť.

Toto by bolo všetko, čo by som mal k spoločnej správe. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem, otváram rozpravu k návrhu zákona. Ako prvý sa prihlásil spravodajca.

Poslanec V. Sládek;

Navrhujem doplniť bod 4 v článku I bod 30. Týka sa to § 27. Teda odsek 4 by znel: "Ak obecné zastupiteľstvo nevyhovie protestu prokurátora podanému proti inému rozhodnutiu ako všeobecne záväznému nariadeniu, obecné zastupiteľstvo predloží protest súdu. Ak súd rozhodne, že rozhodnutie obecného zastupiteľstva odporuje zákonu, považuje sa za neplatné od začiatku. " To by bolo celé znenie. Mám to pripravené písomne aj so zdôvodnením.

Ďakujem za slovo. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem spravodajcovi. Písomne nie sú do rozpravy prihlásení žiadni poslanci. Hlási sa pán minister Rakús.

Minister zdravotníctva SR A. Rakús:

Vážený pán predsedajúci,

vážení poslanci Slovenskej národnej rady,

rád by som sa vyjadril k bodu 20 spoločnej správy, ktorú predniesol spoločný spravodajca. K bodu 20, kde sa k § 74 ods. 2 hovorí, že by mal byt vypustený, by som chcel vyjadriť hlboký nesúhlas s takýmto stanoviskom, ktorý by som rád zdôvodnil.

Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o niektorých opatreniach v miestnej samospráve a v štátnej správe v článku VIII novelizuje § 74 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu tak, že doterajšie znenie označuje ako ods. l a dopĺňa ho odsekom 2. Platné znenie § 74 určuje, že štátnu správu na úseku zdravotníctva vykonávajú na obvodných úradoch štátni obvodní lekári a na okresných úradoch štátni okresní lekári. Pretože ani po prijatí takejto úpravy zákona č. 20/1966 Zb. zákonom č. 419/1991 Zb. sa výkon štátnej zdravotníckej správy na obvodných a okresných úradoch výrazne nezlepšil, bol do vládneho návrhu predloženého zákona zaradený článok VIII. Jeho znenie konkretizuje činnosti obvodných a okresných úradov, ktoré majú vykonávať v súlade so súčasne platným znením § 74 štátni obvodní lekári a štátni okresní lekári, a to je dôležité samostatne. Ide o tieto činnosti: podávanie záväzných posudkov podľa § 4, riadenie, vykonávanie a zabezpečovanie hygienického dozoru a dávanie záväzných pokynov na odstránenie zistených závad, vrátane zákazu určitej činnosti a príkazu na zničenie zdravotne závadných požívatín a iných výrobkov, riadenie, a ak je to potrebné, aj vykonávanie a zabezpečovanie opatrení proti vzniku a šíreniu prenosných chorôb a chorôb z povolania a ustanovenie mimoriadnych opatrení pri epidémii. Čiže ide o činnosti výsostne zdravotnícke.

Tieto vymenované činnosti vykonávajú štátni obvodní lekári a štátni okresní lekári samostatne, ak ide o vydávanie záväzných posudkov podľa § 4 ods. 2a 3 o vykonávaní mimoriadnych opatrení podľa § 5 ods. 2 a o dávaní záväzných pokynov na odstránení zistených závad podlá § 7 ods. 1. Všetky taxatívne vymenované prípady sú také, ktoré vyžadujú odborné medicínske posúdenie a je potrebné konať okamžite, aby bolo zabránené poškodeniu alebo ohrozeniu zdravia občanov.

Navrhovaná úprava výkonu štátnej zdravotníckej správy na obvodných a okresných úradoch vyplýva z potreby zabezpečenia odborného posudzovania pri výkone štátnej správy, ako aj vytvorenie legislatívneho priestoru na vykonanie okamžitých opatrení potrebných na zabezpečenie ochrany zdravia občanov. V stanovisku národohospodárskeho a rozpočtového výboru, branno-bezpečnostného výboru a výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport je spochybnená spôsobilosť štátnych obvodných a štátnych okresných lekárov na výkon týchto činnosti, napríklad zastavenie stavby alebo výroby. Nie je možné spochybňovať odbornosť štátnych obvodných a štátnych okresných lekárov na takúto činnosť, pretože v § 7 ods. l je uvedené, že stavba alebo výroba sa zastaví vtedy, ak porušením predpisov vznikli alebo by sa mohli spôsobiť vážne zdravotné závady, a to do doby urobenia nápravy. Nejde teda o trvalé zastavenie, a navyše, zdravotné závady je odborne spôsobilý na obvodnom a okresnom úrade posúdiť len štátny obvodný a štátny okresný lekár.

Cieľom navrhovanej zmeny zákona č. 20/1966 Zb. je zlepšenie výkonu štátnej zdravotníckej správy na obvodných a okresných úradoch a zabezpečenie odborného a rýchleho rozhodovania štátnej správy v oblasti zdravotníctva. Rád by som ešte poznamenal, že ide o veľmi delikátny bod, ktorý sa ukázal byť naozaj problematickým a o ktorom sme dlho, takmer pol roka diskutovali a vyjasňovali si stanoviská s ministerstvom vnútra. Nakoniec sme dospeli k takémuto riešeniu, ktoré je

konsenzom práve týchto dlhých rokovaní. Bol by som preto veľmi nerád, keby sa takým nie dostatočne zváženým názorom celé toto naše vzájomné úsilie zmietlo zo stola. Z týchto dôvodov odporúčam Slovenskej národnej rade, aby článok VIII schválila v predloženom znení.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Ďalej sa prihlásil poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Vážený pán predsedajúci, vážené plénum, vážení páni ministri,

navrhujem zmenu v S 13 ods. 5 písm. c/, kde sa hovorí, že to požaduje petícia skupiny obyvateľov obce v počte 40 % všetkých oprávnených voličov v obci. Navrhujem číslo 40 % zmeniť na 20 %, a to z toho dôvodu, že pri 40 % by akýkoľvek starosta alebo primátor, nech by s ním bola akákoľvek nespokojnosť, bol prakticky neodvolateľný. Odvodzujem to z toho, aká bola účasť na komunálnych voľbách, keď prakticky niektoré obce nedosiahli vo voľbách ani 4O-percentnú účasť. To je môj návrh na zmenu.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Ďalší je poslanec Huba. Pripraví sa poslanec Galanda.

Poslanec M. Huba;

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

zostavovatelia spoločnej spravodajskej správy zrejme prehliadli jedno odporúčanie Výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, ktoré by som si tu dovolil zopakovať a požiadať aj plénum o podporu, pretože to je odporúčanie Slovenskej národnej rade zaviazať vládu Slovenskej republiky, aby vecnú podstatu vypúšťaného odseku 4 § 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. zakotvila do pripravovaných vládnych návrhov zákonov Slovenskej národnej rady o ochrane prírody a krajiny a ochrane pamiatok. Na osvieženie pamäti, ide tam o inventarizáciu prírodných a kultúrnych hodnôt v katastri obce, ktorú uznávame, že nebola vhodne zapasovaná v zákone o obciach. Myslíme si, že jej vecná podstata je správna a namieste, preto sme volili toto odporúčanie, ktoré by sme prosili podporiť.

Zároveň využívam príležitosť a chcel by som podporiť to, čo povedal pán minister Rakús, aj keď je možné, že formulácia tam nie je celkom jednoznačná, čo môže byt jej negatívom, ale to, čo sleduje, je prakticky identické s uznesením Slovenskej národnej rady z októbra 1990, kde sme žiadali od vlády Slovenskej republiky, aby do pripravovaných nových zákonov resp. novely zákona č. 20 zakotvila čo najväčšiu nezávislosť orgánov hygienickej služby a operatívnosť. To je práve to, čo zdôrazňoval pán minister. To, čo sa tu navrhuje, je určitý kompromis - ako to sám povedal - medzi postojom ministerstva vnútra a postojom jeho rezortu. Myslím si, že podobne ako ostatné ustanovenia v tomto veľkonovelizačnom zákone, by sme mali brať ako "konsenzuálne", ku ktorým sa dospelo po veľmi dlhých sporoch zúčastnených. Myslím si, že aj z tohto hľadiska by sme tento návrh mali podporiť a byť radi, že sa dospelo k akému-takému konsenzu.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Poslanec Galanda. Pripraví sa poslanec Fogaš. Poslanec M. Galanda;

Pán predsedajúci, vážené poslankyne, páni poslanci, ctení členovia vlády,

chápem, že predložený vládny návrh dvojnovely rieši iba niektoré momentálne akútne problémy, ktoré sa vyskytli, reaguje na určité veci, ktoré život a naša prax priniesla, preto nebudem do vecného obsahu nejak zasahovať. Dovolím si dať len malú technickú pripomienku k § 13a. V odseku 5 po písmene c/ nasleduje odsek, ktorý znie: "Obecné zastupiteľstvo sa môže trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov uzniesť na voľbe nového starostu. " Z čistej logiky mi vyplýva, že ak sa uznesú na voľbe nového starostu, viac-menej to znamená odvolanie doterajšieho starostu. Keďže to explicitne nikde nie je zakotvené, je tu určité riziko výkladu tohto zákona. Preto si dovoľujem navrhnúť zrušiť bodku a túto vetu doplniť o text "a tým odvolá doterajšieho starostu". Mám určitú informáciu aj z ministerstva vnútra, že k jedným alebo dvom takýmto rozporom už došlo a momentálne nevedia, ako ten stav riešiť. To by bol môj pozmeňujúci návrh.

Zároveň si dovolím povedať, že zložitá je problematika odvolávania a nastupovania nových poslancov, ale nechcem to tu rozvádzať a riešiť. Dovolím si ešte využiť túto príležitosť a poprosiť, keď budeme prerokovávať bod 24 alebo bod 27, keby nám poverený člen vlády, napríklad minister vnútra, alebo niekto z predsedníctva, napríklad pán Sládek ako predseda výboru pre štátnu správa a územnú samosprávu podal in-

formáciu, ako bolo realizované naše uznesenie ohľadom reformy miestnej štátnej správy, pripadne ešte väčšiu informáciu o tom, aké stanovisko k tomu zaujala vláda. Reagujem na to ako poslanec, ktorý má o problematiku miestnej štátnej správy a samosprávy väčší záujem. Bol by som rád, keby táto informácia bola zverejnená aj pre starostov a obyvateľov Slovenska.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Pán poslanec, keby tento váš návrh boli poznali v stredoveku, nemuselo byt avignonské oddelenie pápežov. Ďalší je pán poslanec Fogaš. Pripraví sa pán poslanec Kerti.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

spoločný spravodajca odporučil prijať bod 7 spoločnej správy, ktorý smeruje k bodu 19 vládneho návrhu zákona, pričom by sme tam mali vlastne prijať úpravu, podľa ktorej sa bude ďalej postupovať v súlade s § 244 Občianskeho súdneho poriadku, ktorého úplné znenie bolo vyhlásené pod číslo 70. Bod 19 vládneho návrhu vlastne hovorí o tom, ako postupovať, ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva starostom pozastavený. § 13 ods. 5 by nebol posledným, ale vloží sa nový odsek, ktorý by znel: "Ak výkon uznesenia obecného zastupiteľstva starostom bol pozastavený z dôvodu, že odporuje zákonu, môže sa obecné zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov do 14 dni od pozastavenia výkonu uznesenia uzniesť, že svoje uznesenie dá preskúmať súdu. "

Mám pochybnosti o tom, že je možné takýmto spôsobom postupovať. Preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov v konaní pred súdom je upravené skutočne v S 244 a nasledujúcich Občianskeho súdneho poriadku, ale treba povedať, že v správnom súdnictve súdy preskúmavajú vlastne na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Ďalej zákon upravuje vlastne dva druhy takéhoto konania. To je rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov a potom je to rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov. Ak by malo ísť o postup podlá druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, teda rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov, vlastne tu je predpoklad, že existuje konkrétny žalobca a konktérne žalovaný, tak ako to stanovuje § 250 Občianskeho súdneho poriadku, pričom ten v odseku 2 predpokladá, že žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím správneho orgánu ukrátená na svojich právach, pričom podať žalobu môže fyzická alebo právnická osoba, s ktorou v správnom konaní sa nekonalo ako s účastníkom, hoci sa malo. Ďalej zákonodarca bližšie vysvetľuje obsah pojmu účastník.

Môžete namietnuť, že tu nepôjde o správne konanie. Napriek tomu inú formu prerokúvania takéhoto rozhodnutia Občiansky súdny poriadok napravuje. Ak by sme teda chceli, že aj v tomto prípade bude daná právomoc súdu preskúmať uznesenie obecného zastupiteľstva, museli by sme upraviť Občiansky súdny poriadok. Podľa mojej mienky to nie je možné, pretože ide o zákon, ktorý je upravený, ide o federálnu normu, a nie je možné, aby sme ho tu nejakým iným spôsobom upravili. Preto sa domnievam, že toto ustanovenie nemôžeme prijať v tej polohe, ako je teraz predložené. Odporúčam preto, aby bod 19 bol vypustený, prípadne aby sa hľadalo iné riešenie. To je § 13 - za odsek 5 sa vkladá nový odsek 6.

To isté sa týka aj bodu 7 spoločnej správy. Podlá mojej mienky nie je možné postupovať podľa § 244 a nasledujúcich. To skutočne nemáme nikde upravené.

Pokiaľ ide o zástupcu starostu, v odseku 3 § 13a zastupovanie starostu ide o úpravu, ktorá, podlá mojej mienky, do zákona v takejto podobe nepatri. Je hádam raritou, aby sme v zákone upravovali, ktoré úkony môže zástupca uskutočňovať, ktoré nemôže, pripadne ukladali zastupiteľstvu ako to má ďalej členiť. Preto odporúčam odsek 3 preformulovať tak, že tam zostane iba posledná veta, a to v tomto znení: "Obecné zastupiteľstvo ustanoví okruh úkonov a činnosti, ktoré je zástupca starostu oprávnený vykonávať. " Tam si potom upraví aj tie prípady, kedy je potrebné, aby zástupca svoj úkon predtým prerokoval v obecnej rade. Všetko ostatné by som odporúčal vypustiť. Ide totiž o to, že napríklad ani námestníci ministrov nemajú nikde upravené, čo majú konať, keď nie je prítomný minister. Prečo chceme starostovi a jeho zástup-

•

covi takýmto spôsobom upravovať a komplikovať život?

Ešte jedna krátka poznámka k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predniesol pán spravodajca. Ide o nový odsek, podlá ktorého obecné zastupiteľstvo, keď nevyhovie protestu prokurátora podaného proti inému rozhodnutiu ako všeobecne záväznému nariadeniu, obecné zastupiteľstvo predloží protest súdu. Opäť na to, aby na základe protestu prokurátora sa dostala táto vec na súd, by musel byť upravený Občiansky súdny poriadok. Občiansky súdny poriadok v znení ostatnej novely v § 35 pripúšťa účasť prokurátora a vlastne aj jeho aktivitu v celom konaní iba v konaniach o spôsobilosti na právne úkony, v konaní o vyhlásení za mŕtveho a v konaní o zápise do obchodného registra. V iných prípadoch prokurátor dnes už v občianskom súdom procese vystupovať nemôže. Naviac, protest prokurátora nie je žalobou v tom slova zmysle, ako majú na mysli ustanovenia § 244 a nasledujúce, konkrétne ustanovenie § 250b, kde sa žaloba musí podávať do dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia atď. Protest prokurátora vo vzťahu k súdnemu konaniu vlastne nie je ani takýmto podnetom. Ak by sme pripustili, že protest prokurátora bude podnetom na začatie preskúmajúcej činnosti zo strany súdu, museli by sme opäť meniť Občiansky súdny poriadok. Takže odporúčam toto ustanovenie neprijať.

Inak sám sa domnievam, že tento vládny návrh zákona je v určitom slova zmysle raritou. Podlá mojich prepočtov sa dotýka 5, kolegovia tvrdia, že až 7 právnych noriem. Domnievam sa, že skôr zneprehladňuje náš právny stav, ako ho vylepšuje.

To je všetko, ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Poslanec Ftáčnik, potom poslanec Kerti. Poslanec M. Ftáčnik;

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

moje dva pozmeňovacie návrhy sa týkajú článku II prerokúvaného zákona. Prvý pozmeňovací návrh sa týka bodu 4, v ktorom zákonodarca chce odstrániť určitý rozpor medzi Zákonníkom práce a znením nami prijatého zákona o miestnej štátnej správe, pretože v tom znení, ako je to teraz platné, sa kombinuje menovanie a voľba prednostu obvodného úradu starostami obcí príslušného územného obvodu. Tento rozpor so Zákonníkom práce chce vláda vyriešiť vo svojom návrhu tým, že vypustí voľbu prednostu starostami. Navrhujem, aby sme v článku II bode 4 prijali iné znenie. Konkrétne navrhujem, aby § 6 ods. l znel takto: "Na čele obvodného úradu je pred-

nosta, ktorý je volený starostami obcí územného obvodu nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov. " Znamená to, že keby sa prijalo toto znenie, nevypadla by voľba, alebo vypadlo by menovanie. Prečo dávam prednosť voľbe prednostu pred menovaním? Preto, že by sa zaručilo objektívnejšie obsadzovanie funkcie, pričom by, samozrejme, bolo vhodné, aby sa volilo z dvoch alebo z viacerých kandidátov, ktorí by predtým mohli prejsť konkurzným konaním. Na rozdiel od predkladateľa zákona sa domnievam, že práve pri menovaní sa preferuje politizovanie pred odbornosťou. Doterajšie skúsenosti ukázali, že ani úspešné vykonanie konkurzného konania nedáva záruku pred menovaním do funkcie, ak konkurz nevyhrala osoba vhodná podlá politickej príslušnosti.

Domnievam sa, že voľba prednostu by bola zárukou pred opätovnými zmenami prednostov po nadchádzajúcich voľbách. Tiež si myslím, že by sa posilnilo postavenie obcí pri rozhodovaní o veciach v štátnej správe. Voľba prednostu im dáva možnosť zvoliť si takého predstaviteľa, ktorého považujú za najvhodnejšieho, čím sa ešte viac akceptuje požiadavka úzkej prepojenosti štátnej správy a samosprávy.

Môj druhý pozmeňovací návrh v článku II sa týka bodu 8, kde je zakotvený iný inštitút, ale v podobnom zmysle z hľadiska prednostu okresného úradu. Tam sme prijali formuláciu, že minister vnútra menuje prednostu okresného úradu po vyjadrení konferencie starostov príslušného regiónu. Vo vládnom návrhu je, aby tento inštitút - vyjadrenie konferencie starostov - bol vypustený. V dôvodovej správe sa zdôvodňuje, že to nemá právny vplyv na pracovno-právny vzťah. Naviac, posudzovanie kandidátov zo strany starostov ako reprezentantov politických strán stavia odborné schopnosti kandidátov na druhé miesto. Osobne som presvedčený, že starostovia a primátori, ktorí sú zvolení, sú v prvom rade predstavitelia alebo reprezentanti občanov. Ak si spomínate na voľby, teda komunálne voľby, a na princíp, akým sa v nich voli-

lo, úloha politickej strany sa redukovala len na návrh kandidáta. Občania volili osobnosti, ak sa to dá tak povedat. Čiže úloha starostov a primátorov v žiadnom prípade nemôže byt posudzovaná ako reprezentantov politických strán. Takisto si myslím, že ak je v danom regióne pluralitne zloženie starostov, a to vo všetkých regiónoch je, pretože starostovia sú takmer zo všetkých politických strán minimálne zastúpených v tomto parlamente, nie je dosť dobre možná nejaká politická preferencia pri vyjadrovaní konferencie starostov príslušného územného obvodu. Myslím si, že nemožno súhlasiť so zdôvodnením dôvodovej správy, ktoré sa snaží odstrániť tento inštitút, ktorý osobne považujem za demokratický. Preto dávam pozmeňovací návrh, aby sme vypustili bod 8 článku II predkladaného zákona.

Ďakujem vám za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Pán poslanec Kerti. Pripraví sa pán poslanec Strýko.

Poslanec A. Kerti:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

som si vedomý toho, že budem v poradí tretí, ktorý bude hovoriť k bodu 20 spoločnej správy, ovšem mám ešte niekoľko iných poznámok a poznatkov k tejto problematike, aj iný uhol pohľadu, ktorý neváham nazvať praktickým, preto by som sa k tejto veci ešte vyjadril. Pochopiteľne, chcem na úvod požiadať pána spoločného spravodajcu, pokiaľ by bolo možné, aby revidoval svoj názor a upustil od návrhu prijať bod 20 spoločnej správy.

O čo prakticky ide? Po prvé - tento bod resp. novelizácia rieši tak ožehavý problém, ako je špecializovaná zdravotnícka správa. K tejto nedošlo už pri schvaľovaní zákona o miestnej štátnej správe, teda v tejto forme miestna štátna správa ide pod vedením ministerstva vnútra. Pochopiteľne, že je veľmi dôležité zvážiť všetky aspekty, ktoré tu spomenul pán minister Rakús, lebo skutočne sú to kroky nevyhnutné pre verejné zdravotníctvo. Po druhé - je nesmierne dôležité, že samotný Národný program podpory zdravia predpokladá zdokonalenie štátnej správy v zdravotníctve. Treba si uvedomiť, že prakticky toto je prvý krok k tomu, aby táto štátna správa získala určitú autonómiu v oblasti, ktorá je nevyhnutná.

Nesmierne vážna je praktická situácia. Tu by som zase chcel upozorniť pána spoločného spravodajcu - predpokladám, že návrh novelizácie vychádza z toho, že chceme čo najviac uplatniť nové a dobré skúsenosti. Pokiaľ by ste nevedeli, tento systém už na niektorých okresných a obvodných úradoch existuje a beží. Štátni obvodní a štátni okresní lekári majú svoje pečiatky. Veľmi sa to osvedčilo. Čiže tu neskáčeme do neznáma, ale ide vlastne o dokončenie jedného procesu, ktorý sa zdá byť prirodzený. Preto by som si dovolil požiadať vás ako dlhoročný pracovník hygieny, že bod 20 je skutočne teraz kľúčový z hľadiska zdravotníckeho, a bolo by dobré tento bod nechváliť.

Ďakujem vám za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Zatiaľ ako posledný je prihlásený pán poslanec Strýko.

Poslanec M. Strýko:

Vážená Slovenská národná rada,

ešte predtým ako poviem svoje návrhy, súhlasím s návrhmi, ktoré tu odzneli z úst pána poslanca Ftáčnika. Moje návrhy budú obdobného charakteru. Ide totiž o to, že na strane 6 v bode 23 vládneho návrhu zákona sa hovorí o tom, že sa majú vypustiť slová "na dobu neurčitú obecné zastupiteľstvo na návrh starostu". Ide o menovanie šéfa obecného úradu, prípadne potom následne riaditeľa magistrátu. Doterajší stav je taký, že na návrh starostu obecné zastupiteľstvo alebo plénum zvolí šéfa magistrátu. Vládny návrh zákona hovorí o tom, že starosta ho priamo vymenuje bez ohľadu na plénum, bez ohľadu na poslancov.

Chcem povedať, že takýto princíp považujem za hlboko nedemokratický. Nerozumiem predkladateľovi, prečo bolo treba zrušiť nepochybne demokratický princíp, aby šéf magistrátu či obecného úradu bol zvolený plénom na návrh starostu. Myslím, že ak by sme prijali tento návrh, naše obecné úrady alebo magistráty by sa stali dokonale jednofarebnými podlá politickej príslušnosti. Tam by sa to vymietlo všetko až po vrátnika. Bohužiaľ, taká je prax. V prípade, že plénum musí súhlasiť s tým, čo starosta navrhne, je tam istá veľmi vážna kontrola. Myslím si tiež, že obecný úrad či magistrát okrem iného slúži nielen starostovi, ale aj plénu. Aj plénum má voči nemu isté právomoci, takže by malo mať možnosť ho voliť. Myslím, že ak by sme teda prijali tieto návrhy, z fakticky neodvolateľného starostu by sme urobili malého diktátora.

Preto navrhujem v súlade s tým, čo tu odznelo z úst pána poslanca Ftáčnika, aby na strane 6 sme neprijali bod 23, na strane 11 neprijali body 5 a 7 - to je obdoba zákona o Bratislave - a na strane 12 body 3 a 5 - to je zákon o Ko-

šiciach -, aby plénum malo právo zvoliť šéfa obecného úradu a magistrátu ako je to dosial. Osvedčilo sa to. Neviem, prečo treba takýto demokratický postup škrtnúť.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem pekne. Ako posledný sa hlási poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák:

Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, dámy a páni,

mám len jeden krátky návrh k odseku 5 v § 13a na strane 5 predloženého vládneho návrhu zákona. Ide tu o spôsob a postup pri odvolávaní starostu. Posledný riadok bodu c/ hovorí o tom, že zároveň sa môže obecné zastupiteľstvo uzniesť na tom, že funciu starostu bude do zvolenia nového starostu vykonávať zástupca starostu. Na toto zastupovanie sa vzťahuje ods. 4. Ak by sme aj počítali s pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol k tomuto bodu predložený, teda že trojpätinovým rozhodnutím obecného zastupiteľstva je starosta odvolaný, v skutočnosti by sme sa museli vysporiadať s filozofiou zákona o obecnom zriadení, lebo keby sme pripustili možnosť, aby takýmto spôsobom bol starosta odvolaný, vlastne by sme vôľu zvoleného obecného zastupiteľstva nadriadili vôli občanov. Starosta bol zvolený priamo občanmi, a v tomto prípade by mohlo dôjsť k tomu, že o jeho odvolaní by rozhodovala iba úzka skupinka ľudí, a to trojpätinová väčšina členov obecného zastupiteľstva. Teda považoval by som za prípustné a správne, keby obecné zastupiteľstvo v odôvodnených prípadoch malo možnosti konať - tie prípady sú tu presne vyšpecifikované, myslím si, že veľmi správne, ale malo by kompetencie iba čo sa týka vypísania nových volieb. Pokiaľ pripustíme takýto stav, ani neviem, akú analógiu by som vedel

uviesť, hádam odvolanie prezidenta Spojených štátov senátom, čo tiež je možné iba v prípade porušenia ústavy alebo nejakej vlastizrady a podobných záležitosti. Navrhujem teda v bode c/ ods. 5 na strane 5 vypustiť túto vetu: "Zároveň sa môže uzniesť na tom, že funkciu starostu bude do zvolenia nového starostu vykonávať zástupca starostu. Na toto zastupovanie sa vzťahuje ods. 4. "

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ešte pán poslanec Pirovits. Poslanec L. Pirovits:

Vážená Slovenská národná rada,

dovoľte, aby som zareagoval na niektoré argumenty pána

•

poslanca Fogaša. Môžem sa s nim stotožniť, čo sa týka niektorých jeho pripomienok, ale pokiaľ ide o prokurátorský dozor, myslím si, že do určitej miery poukázal na niektoré nesprávne ustanovenia najmä čo sa týka Občianskeho súdneho poriadku, keďže ide vlastne o účasť prokurátora v začatom konaní. V tomto návrhu k tomu nedošlo. Nové ustanovenie § 27 ods. 2 nepovažujem za zásah do federálneho zákona, keďže zákon o prokuratúre upravuje postup prokurátora v otázkach všeobecného dozoru, ale tento návrh vymedzuje iba rozsah, v ktorých prípadoch podlieha rozhodnutie obcí dozoru štátu.

Na vydanie takého zákona, podlá môjho názoru, oprávňuje § 5 zákona o obecnom zriadení. Tu by som poukázal na odsek 2 tohoto ustanovenia, podlá ktorého obce podliehajú dozoru štátu v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi. Tu práve dochádza k tomu, aby sme preklenuli dieru, ktorá v právnom