Čiastočne som sa už dotkol druhého vystúpenia pána Budaya. Dovolím si povedať pár veci aj k jeho druhému vystúpeniu. Predovšetkým problém vlastníctva tu nebudem rozoberať. Povedal to pán poslanec Galanda, takisto pán poslanec Pirovits to dostatočne vysvetlil. Vlastníctvo zaväzuje, to je základná vec. Keď vychádzame zo zákona č. 229 z roku 1991 o pôde, § 11 ods. 3 hovorí o tom, že fyzickým osobám sa vracia tento majetok, ale - citujem "je na vôli oprávnenej osoby, či bude požadovať vydanie pôvodného pozemku alebo prechod iného pozemku vo vlastníctve štátu". Čiže je na vôli tejto osoby. Takisto sme v príslušnom paragrafe ponúkli, že obec môže tento majetok, túto pôdu prevziať, alebo nemusí, je to na jej rozhodnutí.
Hovorilo sa tu o zákone Českej národnej rady o obecnom majetku - neviem presne, aký je jeho presný názov. Je pravda, že tam je ustanovenie, že pozemky v národných parkoch neprechádzajú do vlastníctva obce, ale tento zákon bol prijatý pred zákonom č. 229/1991 Zb. o pôde. Tak ako som citoval, tu je umožnené fyzickým osobám zobrať pôdu. Keď zoberieme to, čo navrhoval pán Macko, keď hovoril, že polovica patri fyzickým osobám a polovica bude obecné vlastníctvo, ide cca o 50 ha, nevidím dôvod, aby bola táto malá čiastka vyňatá, aby bolo explicitne v zákone povedané, že to neprechádza do vlastníctva obcí. Predsa obec, som o tom presvedčený, sa dohodne s výskumom, aby to išlo ďalej. Veď sú tam vložené veľké peniaze.
Keď si zoberieme bod 9 stanoviska vlády, predostrie sa nám celý diapazón pozemkov, ktoré neprechádzajú na obec, lebo týmto to zakazujeme. Keď sa dotknem len ochranného pásma liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd, poznáme prvé, druhé a tretie ochranné pásmo. Nezasahuje to len do katastra kúpeľného mesta alebo obce, ale aj do druhého katastra, je to široké ochranné pásmo. Prijatím písmena g/ by sme vlastne nič nevrátili, ako to veľmi dobre povedal pán
poslanec Pirovits. So spoločným spravodajcom sme niekoľko hodín konzultovali túto otázku. Nestotožňujem sa s návrhom, ktorý predložil pán poslanec Buday a ktorý podporil pán poslanec Huba.
Pani Marhulíková podporuje prinavrátenie historického pozemkového majetku. Dotkol som sa toho v predkladacej správe. Povedal by som, že opakovala moje slová. Čo sa týka § 15d, domnievam sa, že lepšie znenie je v bode 10 stanoviska vlády, ktorý si osvojil pán spoločný spravodajca.
Na záver chcem povedať ešte jednu vec. V § 3 zákona číslo 138 o majetku obci je taxatívne vypočítané množstvo vecí, ktoré vtedy do majetku obcí neprechádzalo. Keď ešte k tomu teraz priradíme písmeno g/, potom obce, dovolím si tvrdiť, nebudú mať nič z hľadiska pozemkov. Preto neodporúčam tieto návrhy, ktorých som sa dotkol, a prosím vás, kolegyne a kolegovia, aby sme vrátili obciam pozemky, ktoré vlastnili k 31. 12. 1949 tak, ako to bolo povedané z úst niekoľkých poslancov, aká bola aj požiadavka obci cez Združenie miest a obcí Slovenska.
Ďakujem pekne za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Prosím spravodajcu, aby sa vyjadril. Poslanec M. Miček:
Osobne si myslím, že všetko, čo tu malo odznieť, už odznelo, ale aj tak si dovolím jednu pripomienku k návrhu pána poslanca Budaya. Spomínal tu pozemky, ktoré sú určené na obranu štátu. Myslím si, že predkladatelia tento problém riešili v § 15c ods. 1 písm. g/. Tam sa píše: "pozemky, ktoré do vlastníctva štátu prešli z obci, ktoré zanikli podľa
osobitného predpisu31". Odkaz 31 znie: "zákon č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch". Takže to je viac-menej bezpredmetné. S pánom Budayom sme sa dohodli, že túto časť svojho návrhu vypúšťa. Je potrebné podotknúť, že pokiaľ chceme robiť úplnú reštitúciu a pokiaľ nechceme, aby došlo k ďalším krivdám, v tomto momente je potrebné rešpektovať stav, ktorý bol pred rokom 1950, teda vlastnícky vzťah obcí k poľnohospodárskej a nepoľnohospodárskej pôde.
Takže len toľko. Pán predsedajúci, dovolil by som si vás vyzvať, aby sme pristúpili k prerokovávaniu jednotlivých bodov spoločnej správy a bodov z diskusie.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Máme jeden technický problém. Navrhovali ste, aby sa najprv hlasovalo o otázke princípu - historický alebo územný. Nie je to zahrnuté v spoločnej správe. Vždy rokujeme najskôr o bodoch spoločnej správy. Toto by sme mali prekonať obdobne, ako sme to už raz urobili pri hlasovaní o štátnom rozpočte. Ak páni poslanci nenamietajú, dal by som najskôr hlasovať o tomto, z čoho by potom vyplynulo ďalšie predkladanie bodov - kladné alebo záporné. Prosím, aby pán spravodajca presne formuloval, o čom budeme hlasovať v tomto prvom základnom triedení.
Pán poslanec Fogaš má faktickú poznámku. Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán podpredseda, očakávali sme, že dostaneme na stôl stanovisko súvisiace s riešením tohoto problému predovšetkým po stránke odbornej, pokiaľ ide o stanovisko geodézie a kartografie. Keďže sa tu neobjavilo, prosil by som, aby sa mohol náš klub zísť a dohodnúť sa, aký princíp podporíme.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Som povinný to rešpektovať, len upozorňujem, že týmto štýlom neprerokujeme tých 37 zákonov.
Vyhlasujem prestávku do 15. 45 hodiny. Prosím o dochvíľnosť.
/Po prestávke. / Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím spravodajcu, aby naformuloval základnú otázku, ktorá sa týka historického alebo územného princípu.
Poslanec M. Miček;
V úvode by sme mali rozhodnút o tom, či pristúpime k riešeniu § 15a, teda o prechode vlastníctva podlá územného princípu alebo podľa tzv. historického vlastníctva. Vzhľadom na to, že spoločný spravodajca aj predkladateľ odporúčali prijať princíp historického vlastníctva, odporúčam hlasovať o tom, kto je za historický princíp. Pokiaľ by sa historický princíp prijal väčšinou, okamžite by bol vylúčený územný princíp. Pokiaľ by sa tento princíp neprijal, nebola by nadpolovičná väčšina hlasov, bol by prijatý územný princíp.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Keďže nie sú námietky, predpokladám, že je to jasné.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 96 poslancov. /
Kto je za návrh spoločného spravodajcu?
/Za návrh hlasovalo 82 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. /
Konštatujem, že sne prijali historický princíp. Poslanec M. Miček:
K spoločnej správe v rozprave odzneli dve pripomienky, a to k bodu 3 a k bodu 7. Bod 3 som navrhol prijať an blok, bod 7 som navrhol neprijať. Z toho dôvodu teraz upravujem svoj pôvodný návrh spoločnej správy, aby sme an blok hlasovali o bodoch l, 5 a 8, ku ktorým žiadne pripomienky neodzneli.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 95 poslancov. /
Kto je za spoločné prijatie bodov l, 5 a 8?
/Za návrh hlasovalo 92 poslancov. /
Kto je proti?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. /
Konštatujem, že tieto tri body sme prijali. Poslanec M. Miček;
Ďalej nasledujú body, ktoré som odporučil an blok neprijať. Ide o body 2, 4, 9, 10, 11 a 12. Prijatím bodu 5 sa vylučuje bod 6 a bod 7 bol v rozprave pripomienkovaný, takže o ňom budeme musieť hlasovať osobitne.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 90 poslancov. /
Kto je za prijatie bodov 2, 4, 9, 10, 11 a 12?
/Za návrh hlasovali 4 poslanci. /
Kto je proti prijatiu týchto bodov?
/Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. /
Konštatujem, že tieto body neboli prijaté. Poslanec M. Miček;
Teraz by sme mali hlasovať o bode 3 spoločnej správy vzhľadom na to, že sa prijal historický princíp. Návrh spoločného spravodajcu, teda môj návrh bol tento bod prijať, teda aby sa vypustilo slovo "spoločného". Potom ešte v rozprave vystúpila pani poslankyňa Marhulíková, ktorá odporučila v § 15a ods. 2 vypustiť celú druhú vetu. To znamená, že o tomto bode budeme musieť hlasovať dvakrát. Prvý raz o tom, aby sa vypustilo slovo "spoločného" - toto odporúčam prijať. Druhýkrát potom o návrhu pani poslankyne Marhulíkovej, ktorá navrhuje vypustiť celú druhú vetu. Takže prosím hlasovať o bode 3, ktorý odporúčam v takejto podobe prijať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 95 poslancov. /
Kto je za prijatie bodu 3?
/Za návrh hlasovalo 77 poslancov. /
Kto je proti?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. /
Konštatujem, že bod 3 bol prijatý. Poslanec M. Miček;
Ďalej bol tu sporný bod 7, ktorý bol v rozprave pripomienkovaný. Dá sa povedať, že prvú časť tohoto bodu - na ktorých sa nachádzajú územia chránené podlá tohoto zákona viac — menej má v spoločnom bode aj pán Buday, ale ide tu najmä o trvalé lesnícke výskumné plochy, ktoré napadol pán poslanec Macko. Osobne odporúčam tento bod neprijať. Pokiaľ tento bod neprijmeme, potom bude bezpredmetné aj hlasovanie o návrhu pána poslanca Mačku.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 97 poslancov. /
Kto je za prijatie bodu 7?
/Za návrh hlasovalo 18 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. /
Ďakujem. Tento bod nebol prijatý. Poslanec M. Miček;
V podstate spoločnú správu sme už ukončili. V rozprave som vystúpil ako prvý a osvojil som si body zo stanoviska vlády. Sú to body číslo 1, 2- len odkaz č. 12 -, bod 4, 5, 6, 7, 8, 10, 11 a 14. V rozprave priamo k týmto bodom nezazneli pozmeňujúce návrhy, takže by som ich odporučil prijať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 97 poslancov. /
Kto je za spoločné prijatie bodov ako ich uviedol spravodajca?
/Za návrh hlasovalo 84 poslancov. /
Kto je proti?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. /
Konštatujem, že tieto body boli prijaté. Poslanec M. Miček:
Teraz by som pristúpil k ďalším diskutujúcim. Ako prvý, ale v poradí ako druhý vystúpil v rozprave pán poslanec Pirovits, ktorý nepredložil žiaden pozmeňujúci návrh. Viacmenej podporil historický princíp, ktorý sme už schválili.
Ako ďalší vystúpil pán poslanec Buday, ktorý si osvojil upravený bod 9 stanoviska vlády. Tento bod má text: "Do vlastníctva obcí neprechádzajú z majetku Slovenskej republiky pozemky alebo ich časti, ktoré sa stali súčasťou lesného pôdneho fondu, vrátane lúk, pasienkov a vodných plôch v národnom parku alebo sú v území štátnej prírodnej rezervácie, chráneného náleziská, chráneného parku, chránenej záhrady, chránenej študijnej plochy, chráneného prírodného výtvoru, pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa alebo je kúpeľným územím, alebo je ochranným pásmom prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd stolových prvého stupňa podľa osobitných predpisov31". Toto je návrh pána poslanca Badaya. Stanoviská ste počuli, počuli ste stanovisko spravodajcu, moje stanovisko, takže ja by som nechal o tom hlasovať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 94 poslancov. /
Kto je za pozmeňujúci návrh poslanca Budaya?
/Za návrh hlasovalo 40 poslancov. /
Kto je proti tomuto návrhu?
/Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. /
Doplňujúci návrh poslanca Budaya nebol prijatý. Poslanec M. Miček;
Ako ďalšia vystúpila v rozprave pani poslankyňa Marhulíková. Taktiež podporila historický princíp, ale mala pripomienky k § 15a ods. 2, kde požadovala vypustiť druhú vetu. Prečítam celý odsek. "Ak obec uvedená v odseku l zanikla, prechádza vlastníctvo podľa odseku l na obec, ktorá sa stala jej právnym nástupcom. " Tu by odsek skončil. Odporúča vypustiť: "Ak je právnym nástupcom viac obcí, prechádza pôda podľa odseku l do ich spoločného vlastníctva rovnakým dielom. To isté platí, ak sa obec uvedená v odseku l rozdelí na dve alebo viac obcí. " Myslím si, že to je pomerne rozumný návrh, ale rozhodnite sa sami. Odporúčam hlasovať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 94 poslancov. /
Kto je za návrh poslankyne Marhulíkovej?
/Za návrh hlasovalo 42 poslancov. /
Kto je proti tomuto návrhu?
/Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. /
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec M. Miček:
V ďalšom pani poslankyňa Marhulíková podporila bod l spoločnej správy, čo sa aj stalo, ten bol prijatý, a navrhla text § 15d ods. 1. Vzhľadom na to, že sme prijali textáciu vládneho návrhu, nie je potrebné o tomto hlasovať.
V ďalšom vystúpil pán poslanec Huba, ktorý podporil pána Budaya. Pán poslanec Zoričák podporil historický princíp a pán poslanec Macko navrhol v § 15c ods. l písm. h/, ktoré sme v podstate už hlasovaním o spoločnej správe zamietli.
Pán predsedajúci, to sú všetky pozmeňujúce návrhy a návrhy z rozpravy k tejto novele zákona.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. V zmysle rokovacieho poriadku budeme teraz hlasovať o návrhu zákona ako celku v zmysle prijatých pripomienok.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 98 poslancov. /
Kto je za predložený vládny návrh zákona?
/Za návrh hlasovalo 87 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. /
Konštatujem, že sme schválili návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obci. /Potlesk. /
Poslanec M. Miček;
Pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som obciam poprial veľa prijemných starosti s majetkom, ktorý nadobudnú dňom účinnosti tohoto zákona.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Budeme pokračovať v programe. Tretím bodom programu je
Vládny návrh zákona Slovenskej na rodnej rady o niektorých opatreniach v miestnej samospráve a v štátnej správe.
Materiál ste dostali ako tlač 310 a spoločnú správu ako tlač 310a. V zastúpení ministra vnútra Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ivan Šimko. Prosím, aby sa ujal slova.
Minister spravodlivosti SR I. Šimko:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,
predložený vládny návrh zákona o niektorých opatreniach v miestnej samospráve a v štátnej správe bol vypracovaný na základe poznatkov zhromaždených v správe o doterajšej činnosti a poznatkoch komisie vlády pre posúdenie kladov a nedostatkov v riadení samosprávy a štátnej správy. Jeho predloženiu vláde a následne Slovenskej národnej rade predchá-
dzala široká diskusia s orgánmi štátnej správy tak na miestnej, ako aj na ústrednej úrovni, s mnohými obcami a s primátormi miest Bratislavy a Košíc. Stanoviská, ktoré tieto orgány a obce k návrhu zaslali, boli rôzne, a čo sa týka ich obsahu mnohokrát aj navzájom protirečivé. Zladiť tieto jednotlivé názory do organického celku nebola jednoduchá úloha. Môžem vás však ubezpečiť, že návrh bol vypracovaný tak, aby čo najobjektívnejšie vyjadroval potreby praxe a zohľadnil požiadavky pripomienkujúcich.
Predložený vládny návrh zákona obsahuje novelizáciu niekoľkých zákonov. Jeho ťažisko je v novele zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a v novele zákona Slovenskej národnej rady č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy. Okrem toho sa týmto návrhom majú novelizovať aj zákony o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a o meste Košice, ďalej zákon o územnom a správnom členení Slovenskej republiky, zákon o priestupkoch a zákon o starostlivosti o zdravie ľudu - to sú však drobné novelizácie.
Významným návrhom na novelizáciu zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení je úprava postupu v prípade, že starosta považuje uznesenie obecného zastupiteľstva za nezákonné a uplatní svoje oprávnenie pozastaviť uznesenie obecného zastupiteľstva. Ďalej sa navrhuje celý nový paragraf, ktorý sa zaoberá problematikou zastupovania starostu a podmienkami návrhu na voľbu nového starostu. Ide o riešenie, ktoré by malo odstrániť mnohé nejasnosti a neprávosti. Návrh zákona ďalej spresňuje aj postavenie obecného úradu, prináša zmenu pri ustanovovaní hlavného kontrolóra do funkcie a spresňuje postavenie starostu a poslanca pri dlhodobom uvoľnení na výkon funkcie.
Aj návrh novely zákona o organizácii miestnej štátnej správy obsahuje niektoré významné ustanovenia. Ide napríklad
o prechod kompetencií bývalých miestnych národných výborov z obvodných úradov na obce, spresnenie postavenia prednostu okresného úradu vo vzťahu k iným štátnym orgánom a návrh, ktorý postavenie prednostov úradov dáva do súladu so Zákonníkom práce. V rámci tejto novely sa vykonávajú aj niektoré presuny pôsobnosti z obvodných úradov na obce. Ide o pôsobnosti, ktoré mali miestne a mestské národné výbory, ktoré v novembri 1990 neprešli na obce, ale na obvodné úrady. V návrhu zákona sa v samostatnom článku rieši aj problematika náležitostí všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy z hľadiska ich tvorby a vyhlasovania. Ide o úpravu, ktorá doteraz celkom chýbala, ale jej potreba vyplýva z ústavných predpisov upravujúcich kompetenciu miestnych orgánov štátnej správy.
Vzhľadom na skutočnosť, že tak zákon o obecnom zriadení, ako aj zákon o organizácii miestnej štátnej správy boli od ich účinnosti dotknuté niekoľkými ďalšími zákonmi, počíta sa aj s vyhlásením ich úplného znenia, čo prax zrejme uvíta.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
predložený vládny návrh rieši iba nevyhnutné a viacmenej nesporné úpravy v organizácii a činnosti miestnej správy. Nemá za ciel uskutočniť ďalekosiahle štrukturálne zmeny. Na takýto postup je potrebný väčší časový odstup a oveľa hlbšia koncepčná príprava. Z tohto hľadiska ide teda o prvú väčšiu čiastkovú korekciu organizácie a činnosti miestnej správy. Problémy, ktoré miestna správa má, sa totiž nedajú vyriešiť jednou zákonnou novelou. Vzhľadom na bezkonfliktnosť vládneho návrhu odporúčam jeho prijatie.
Ďakujem.
Prvý Popdredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi ministrovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Sládka, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.
Poslanec V. Sládek:
Vážená Slovenská národná rada, vážení členovia vlády, dámy a páni,
máme pred sebou návrh zákona o niektorých opatreniach v miestnej samospráve a v štátnej správe. Ako viete, nová koncepcia verejnej správy bola založená na organizačnom odčlenení obcí, resp. orgánov obci od orgánov štátu. Prakticky poldruharočná činnosť obcí a nových orgánov miestnej štátnej správy priniesla niektoré konkrétne poznatky o kladoch i nedostatkoch realizovanej reformy. Predložený návrh možno hodnotiť aj ako čiastkový výsledok práce Komisie vlády Slovenskej republiky na posúdenie kladov a nedostatkov v riadení miestnej samosprávy a štátnej správy. Takisto návrh obsahuje legislatívnu úpravu tých skutočnosti, ktorých realizácia podlá doterajšej právnej úpravy prinášala v praxi problémy, odstraňuje niektoré medzery, na ktoré Výbor Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu upozorňoval príslušné vládne orgány v rámci svojej kontrolnej právomoci. Návrh novelizuje už spomenutých šesť zákonov Slovenskej národnej rady.
Z novoupravených inštitútov treba pozitívne hodnotiť najmä článok V, ktorý upravuje vyhlasovanie všeobecne záväzných predpisov niektorých orgánov štátnej správy ako jednej z významných podmienok realizácie koncepcie právneho štátu, ako aj návrh povinnosti okresných úradov pravidelne zverej-
ňovať základné údaje o svojej činnosti i činnosti obvodných úradov, ktoré majú význam pre styk z verejnosťou a pre spoluprácu s inými štátnymi orgánmi, občanmi, pripadne inými právnymi osobami. Je to v článku II bod 7.
Všetky výbory Slovenskej národnej rady predložený návrh zákona prerokovali, vyslovili s nim súhlas a odporučili Slovenskej národnej rade po prerokovaní pripomienok návrh zákona schváliť. Z pripomienok a návrhov, ktoré výbory schválili, majú viaceré legislativno-technický a spresňujúci charakter. K týmto by som sa vrátil úplne na záver správy. Za zásadnú pripomienku považujem návrh Ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady uvedenú pod bodom 30, ktorá navrhuje vypustiť bod 30 vládneho návrhu. V článku I bod 7 - číslo 30 sú ustanovenia, ktoré sa dotýkajú bezprostredne pôsobnosti prokuratúry vo vzťahu k obciam.
Ústavným zákonom č. 294/1990 Zb. boli zrušené národné výbory, v ktorých sa spájal výkon štátnej správy so samosprávou obcí a zároveň bolo upravené postavenie obcí ako základných jednotiek miestnej samosprávy. Orgány územnej samosprávy - obecné zastupiteľstvá a starostovia - vykonávajú svoju činnosť na základe ústavy a zákonov a v súlade s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát, sú povinné zachovávať ich a v každom konaní sa nimi riadiť. Nemožno však vylúčiť, že orgány samosprávy nebudú vždy postupovať v súlade so zákonmi a že sa môžu vyskytnúť prípady ich rozhodovania v rozpore s právnymi predpismi.
Poznatky Slovenskej národnej rady, jej výborov a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o uplatňovaní zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení nasvedčujú, že v praxi dochádzalo k porušovaniu tohto zákona, napríklad pri uplatňovaní § 13 tohto zákona, keď obecné zastupiteľstvo v rozpore s týmto ustanovením odvolalo starostu zvoleného obyvateľmi obce v priamych voľbách. V niektorých prípadoch obecné
zastupiteľstva a starostovia postupovali a rozhodovali v rozpore so zákonom aj v iných veciach, v ktorých neplnili úlohy štátnej správy. Tieto prípady nemožno nechať bez povšimnutia. Treba ich nielen zisťovať, ale najmä treba zabezpečiť nápravu prostriedkami štátu, ak ju neuskutočnia samosprávne orgány vo svojej pôsobnosti.
Platný právny stav, teda § 5 ods. 2 a § 27 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení však neumožňuje nápravu nesprávnych rozhodnutí orgánov samosprávy, teda rozhodnutí, ktoré porušujú platné zákony, a umožňuje len nápravu nezákonných všeobecne záväzných nariadení obci a nezákonných rozhodnutí starostov vydaných pri rozhodovaní o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb vydaných pri plnení úloh štátnej správy, ktoré boli prenesené na obce. Ide tu teda o medzeru v právnom poriadku, pretože zákon o obecnom zriadení v § 7 ods. 2 predpokladá, že obce podliehajú dozoru štátu, a to v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi, avšak odkaz na tieto zákony chýba. Novela zákona to rieši v článku I v bode 7, pričom tento bod návrhu nespochybnil žiaden výbor, ani ústavnoprávny výbor. Zákon o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. a ani iný zákon totiž zatiaľ neupravuje spôsob nápravy nezákonného postupu, najmä nečinnosti a nezákonných rozhodnutí starostov obcí, ako aj obecných zastupiteľstiev vtedy, keď nejde o všeobecne záväzné nariadenie, ani o rozhodovanie v rámci plnenia úloh štátnej správy, ktoré boli zákonom prenesené na obce, ale o ostatné veci vyplývajúce zo samosprávneho postavenia obce a zo zákonnej úpravy pôsobnosti jej orgánov. V týchto prípadoch podľa platného právneho stavu nemožno ich nezákonný postup ani nezákonné rozhodnutie napraviť.
V záujme zabezpečenia nápravy aj takýchto rozhodnutí a opatrení obci, ktoré boli vydané mimo správneho konania, možno využiť oprávnenia prokuratúry v rámci jej všeobecného
dozoru tak, ako sa to predpokladá v článku I bod 7 prerokúvaného návrhu. Takisto sa toho dotýka ustanovenie bodu 30 predloženého návrhu.
Slovenská národná rada je oprávnená na takéto rozhodnutie, lebo úprava miestnej samosprávy, vrátane úpravy dozoru štátu voči obciam, patri do jej výlučnej zákonodarnej pôsobnosti. Pritom takéto rozhodnutie nemožno považovať za rozhodnutie v rozpore so zákonom č. 60/1965 Zb. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ale len o suverénne rozhodnutie najvyššieho orgánu štátnej moci Slovenskej republiky využiť orgány prokuratúry v Slovenskej republike, za činnosť ktorých generálny prokurátor Slovenskej republiky zodpovedá v plnom rozsahu Slovenskej národnej rade.
Za najzávažnejšiu otázku treba považovať otázku príslušnosti na rozhodnutie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu starostu, ale aj obecného zastupiteľstva v oblasti samosprávnej činnosti obce, ak mu tento orgán nemieni vyhovieť. Podľa § 15 ods. 2 druhej vety zákona č. 60/1965 Zb. o prokuratúre v znení neskorších predpisov ak orgán, ktorý vydal nezákonné rozhodnutie a ktorému prokurátor podal protest, nevyhovie plne protestu sám, je povinný predložiť ho nadriadenému alebo dozerajúcemu orgánu, ktorý o proteste rozhodne. Obec, ani jej orgány - obecné zastupiteľstvo a starosta - nemajú nadriadený ale dozerajúci orgán, ktorému by bolo možné protest predložiť podlá spomínaného ustanovenia.
Na zrušenie nezákonného uznesenia obecného zastupiteľstva vo všeobecnosti a nezákonného rozhodnutia starostu vydaného mimo správneho konania teda niet žiadneho príslušného orgánu, takže by ho mala určiť Slovenská národná rada svojim zákonom. Preto odporúčam ako riešenie do prijatia nových ústav, aby sa ustanovenie bodu 3 novonavrhovaného odseku 2
§ 27 zákona o obecnom zriadení vzťahovalo aj na protesty podané proti rozhodnutiam obecného zastupiteľstva. To znamená, že v článku I v bode 30 novonavrhovaný ods. 2 ustanovenia § 27 navrhujem doplniť o bod 4 nasledujúceho znenia:
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Pán poslanec, teraz dávate správu ako spravodajca, takže teraz by sme potrebovali stanovisko spravodajcu za výbory, nie za vás.
Poslanec V. Sládek;
V poriadku, môžem sa zmieniť ešte k poslednému bodu spoločnej spravodajskej správy, potom by som predložil návrh na hlasovanie o spoločnej spravodajskej správe a potom by som sa prihlásil do rozpravy a tento návrh predniesol.
Nakoniec sa chcem zmieniť o bode 20 spoločnej správy. Náš výbor s podporou niektorých ďalších troch výborov odporúča § 74 ods. 2 vypustiť, pretože je veľmi nejasne koncipovaný, je nepriamou novelou zákona č. 20/1966 Zb. s tým, že na zabezpečenie úloh v tejto oblasti je dostačujúci doterajší právny mechanizmus.
Na záver mi dovoľte navrhnúť hlasovanie podlá bodov spoločnej spravodajskej správy. Návrhy výborov uvedené pod bodmi l, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 11, 12, 13, 17 a 18 navrhujem prijať spoločne. O ďalších pripomienkach navrhujem hlasovať samostatne.
Bod 9 odporúčam na rozhodnutie pléna. Týka sa novelizácie § 13a. Ide tam o to, že starosta má právo navrhnúť osobu za svojho nástupcu.