statkov, teda z nájomného za nehnuteľnosti, teda neobmedzujme vlastníctvo obciam, ktoré im patrí.

Hlavnou diskutabilnou otázkou je tu rešpektovanie tzv. územného princípu alebo princípu podlá stavu majetku ku dňu zoštátnenia, to znamená k roku 1949. Poznamenávam, že sa nestotožňujem s názorom, podlá ktorého ak sa vychádza z územného princípu pri usporiadaní majetku obce, aj zákon číslo 138/1991 Zb. by mal rešpektovať územný princíp v prípade prinavrátenia pôdy obciam. Považujem to za nevecný a slabý argument alebo konštatovanie.

Prvý môj argument - netreba zabudnúť, že akceptovanie územného princípu v zákone číslo 138 o majetku obcí sa charakterom dotýka celkom iného majetku, než poľnohospodárska a nepoľnohospodárska pôda, keďže v týchto prípadoch došlo k postupnému nadobudnutiu majetku organizáciami a orgánmi, a išlo o majetok, ktorý nebol zoštátnený, kým nehnuteľnosť ako pôda existuje odjakživa a došlo k jej zoštátneniu. Hlavným argumentom na to, aby sme prinavrátili pôdu skutočným vlastníkom a k stavu v roku 1949, je samotná reštitúcia. Reštitúcia je reštitúciou iba vtedy, ak prinavráti majetok vlastníkovi a k stavu, kedy došlo k zoštátneniu. Vo väčšine prípadov pôda je v katastrálnom území príslušnej obce. Je iba málo prípadov, keď existuje mimo neho, ale máme tu rešpektovať vlastníctvo a nie určitý princíp. Inak samotná reštitúcia nebude úplná a bude dokonca aj nespravodlivá. Ak obec sa chce zbaviť svojho vlastníctva, dohodne sa na výmene alebo svoj majetok odpredá, ale na základe zmluvnej voľnosti bez predchádzajúceho zásahu zo zákona. Navrhujem teda prijať alternatívu v odseku 1, ako je v tlači 257b. Dokonca navrhujem prijať ju aj s poznámkami, ako je to na strane 4, to znamená odsek l prevziať z alternatívy, odsek 2 ostáva a odsek 3, ako je to uvedené na strane 4, bude odsekom 3.

Ďakujem vám za pozornosť.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Ako ďalší sa prihlásil poslanec Buday. Poslanec M. Buday:

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni poslanci,

pochopiteľne, sú obavy z toho, že do vlastníctva obcí môžu na základe návrhu zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo. 138 z roku 1991 Zb. o majetku obci, tlač 257b, prejsť i lesné i iné pozemky, ktoré sú dnes súčasťou národných parkov a ďalších chránených území. Nechcem teraz špecifikovať, čo je príčinou týchto obáv. Jedna obava však vystupuje do popredia - obava z toho, že sa v najcennejších častiach prírody Slovenska nepodarí zabezpečit ochranu prírodných hodnôt tak, ako si to vyžadujú už dané ochranné podmienky a obmedzenia smerujúce k ochrane. Vzťah vlastníkov pôdy k prírodným hodnotám už nebude optimálny, chýba kontinuita v rámci následných generácií.

Nestotožňujeme sa s názorom prekladateľa, ktorý je uvedený v dôvodovej správe na strane 20 v druhom odseku. Sme toho názoru, že lesná pôda a lesy nachádzajúce sa v chránených územiach, to znamená ochranné lesy a lesy osobitného určenia, nie je potrebné obciam vrátiť z dôvodov ich obmedzenej hospodárskej využiteľnosti obcami. Stanú sa pre obec príťažou, obec ich nebude môcť produkčné využívať. Je tomu tak i preto, že uvedené nehnuteľnosti plnia z pohľadu ochrany prírody, teda z celospoločenského hľadiska, významné funkcie.

Okrem vyššie uvedených druhov lesnej pôdy sa to týka aj poľnohospodárskej pôdy, lúk a pasienkov v chránených územiach. Máme za to, že environmentálne funkcie týchto pozemkov a ich ochrana slúži tiež v prospech jednotlivých obci a ich obyvateľov. Navyše sa na týchto pozemkoch nachádzajú jedinečné druhy fauny a flóry, väčšinou ohrozené a vo viacerých prípadoch endemické, to znamená, že sa nachádzajú len na danom území a nikde inde vo svete. Zabezpečenie ochranných druhov je významnou úlohou aj povinnosťou štátu. Aj preto, aj pre iné hodnoty je príroda národných parkov a ostatných chránených území národným bohatstvom.

Viem, že mnohí môžu negatívny postoj k navracaniu lesných a poľnohospodárskych pozemkov, ktoré sú teraz súčasťou národných parkov a ďalších chránených území, kvalifikovať trebárs ako pokus o porušovanie ústavného zákona z 29. januára 1991, ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia ČSFR. Prv, než podám konkrétny návrh na doplnenie prerokúvaného doplnku zákona Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí, prečítam vám znenie niektorých článkov citovaného ústavného zákona, ktoré stanovujú, za akých okolností je možné obmedziť nároky obcí na navrátenie pozemkov.

Článok 11 odsek 3 hovorí: "Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Jeho výkon nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie nad mieru stanovenú zákonom. " Ten istý článok odsek 4 hovorí: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu. " článok 14 odsek 3: "Tieto slobody možno obmedziť zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj z dôvodu ochrany prírody. " Článok 35 odsek 1: "Každý má právo na priaznivé

životné prostredie. " Ten istý článok odsek 3: "Nikto nesmie pri výkone svojich práv ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje, druhové bohatstvo prírody a kultúrne pamiatky nad mieru stanovenú zákonom. "

V zmysle doterajších mojich slov podávam do návrhu poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí tento návrh:

Osvojujem si stanovisko vlády Slovenskej republiky, ktoré už tu bolo pertraktované, a to v bode 9, kde sa v § 15c ods. 1 hovorí: "Do vlasníctva obcí neprechádzajú z majetku Slovenskej republiky pozemky" - a potom je tam pod písmenom g/ tento text: "alebo ich časť". Je to text, ktorý si dovolím trochu pozmeniť. Písmeno g/ bude znieť takto: "alebo ich časti určené na obranu štátu, alebo sa stali súčasťou lesného pôdneho fondu, vrátane lúk, pasienkov a vodných plôch v národnom parku, alebo sú na území štátnej prírodnej rezervácie, chráneného náleziská, chráneného parku, chránenej záhrady, chránenej študijnej plochy, chráneného prírodného výtvoru, pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa, trvalej lesníckej výskumnej plochy, alebo je významným chráneným prvkom, alebo je kúpeľným územím, alebo je ochranným pásmom prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd stolových prvého stupňa podlá osobitných predpisov".

Dôvod: Ide o chránené územia uvedené v § 5 zákona Slovenskej národnej rady číslo l z roku 1955 Zb. o štátnej ochrane prírody, podlá ktorého lesné pozemky, pripadne aj iné pozemky z titulu ochrany prírody je potrebné ponechať vo vlastníctve štátu. K tomu chcem dodať toľko, že v národných parkoch okrem lesov ide o lúky a pasienky volného charakteru nad hranicou lesa. Ďalej chcem povedať, že lesy v štátnych prírodných rezerváciách na Slovensku tvoria len jedno per-

cento územia Slovenska. Národné parky na území Slovenska tvoria 4 percentá. Vynechávame z nasej požiadavky kategóriu chránená krajinná oblasť, ktoré tvoria 16 percent rozlohy Slovenska. Tam nemáme kategorickú požiadavku nevracať pôdu obciam.

V Českej republike bol prijatý zákon českej národnej rady číslo 172 z roku 1991 Zb., v ktorom podlá § 4 ods. 1 písmeno a/ nepatria do vlastníctva obcí pozemky lesného pôdneho fondu v národných parkoch. Nechcem tu proklamovať kopírovanie ustanovení českého zákona, ale v záujme ochrany najcennejších časti slovenskej prírody takéto ustanovenie v našom zákone, ktorý sa nám predkladá, citeľne chýba.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem pánovi poslancovi. Prosím, hlási sa pán poslanec Galanda.

Poslanec M. Galanda:

Mám len niekoľko stručných poznámok. Najprv k prvej téze o majetku. Súhlasím s tým, že majetok zaväzuje. Je to neraz bremeno. To som tu nanášal, keď sme prvýkrát prerokúvali zákon o majetku obci. Ale myslím si, že sa zhodneme aj na tom, že obciam musíme dať to, čo im patrilo, alebo aspoň minimum toho, čo potrebujú na to, aby obce boli samostatnými právnickými osobami, ktoré môžu žiť samy osebe. Bol by som rád, keby kľúčovým problémom nebolo to, či použijeme klasický reštitučný princíp, teda historický princíp alebo územný princíp. Nech hlasovanie dopadne hocijako, u jedného alebo u druhého princípu bol by som za to, aby sme zákon ako celok podporili.

Moja druhá poznámka sa týka vystúpenia kolegu poslanca Budaya. Vážim si ho, viem, že je skutočným ochranárom, má k tomu prístup a viem, prečo to prednáša. Je to obava o to, ako dopadne slovenská príroda, naše lesy a národné parky. Súhlasím aj s tým, že národné bohatstvo môže byt definované osobitným zákonom a nie je to nič protiústavné alebo v rozpore s Listinou ľudských práv a slobôd. Nedá mi však nepoložiť niekoľko otázok. O čo lepší a zodpovednejší je vlastník, ak je to fyzická či právnická osoba, o čo lepšie sa môže starať obec alebo štát napríklad o lesy a národné parky?

Tu je druhý problém, ak dochádza k porušovaniu určitého režimu. Potom je problém v tom, že pokutujú štátne orgány, väčšinou štátne inštitúcie, že to majú zabezpečovať medzi sebou, a to nie je najlepší model. Osobne by som bol radšej, keby sme urýchlene mali určitú právnu aj celkovú koncepciu špeciálneho režimu v lesoch a národných parkoch. Tento zákonný rámec by upravil správanie sa všetkých vlastníkov, všetkých právnických a fyzických osôb. Niečo iné je vzťah vlastník-užívateľ a niečo iné je realizácia zákonov v praxi.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Pani poslankyňa Marhulíková. Poslankyňa O. Marhulíková:

Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení členovia vlády,

bola som prihlásená už na minulom rokovaní ako prvá, ale dovoľte, aby som zaujala stanovisko a podporila pôvodný historický návrh, a tým i vlastnícky princíp. Stotožňujem sa so stanoviskom Združenia miest a obci Slovenska. Dovoľte preto z tohto stanoviska podporiť pôvodný historický, a tým

i vlastnícky princíp. Preto navrhujem upraviť bod 2 alternatívy k ods. 1, ide o odsek 2, takto: "Ak obec uvedená v odseku l zanikla, prechádza vlastníctvo podľa odseku l na obec, ktorá sa stala jej právnym nástupcom. " Druhú vetu uvedenú v návrhu zákona žiadam vypustiť.

Súčasne žiadam vypustiť aj návrh uvedený v spoločnej správe výborov Slovenskej národnej rady, a to v článku I nedávať nový § 3 písm. h/, aby sa majetkom obce nestali pozemky v národných parkoch. Dovoľte to len veľmi stručne zdôvodniť. Tento návrh, to znamená návrh § 15a ods. l je v rozpore so zmyslom zákona, a to navrátiť pôdu pôvodným vlastníkom. Pôvodným vlastníkom v čase odňatia bola obec ako samostatný právny subjekt, ktorá ho nadobudla právnym a zákonným spôsobom. Ak jej bolo vlastníctvo pôdy k 31. 12. 1949 protiprávnym spôsobom odňaté a teraz jej nemá byť vrátené, ale dané inému právnemu subjektu, inej obci, ide vlastne o páchanie ďalšieho bezprávia a nie o odstránenie neprávneho stavu. Je to teda i v rozpore s § 11 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb., ktorý dáva vôľu oprávnenej osobe, či bude požadovať pôvodné pozemky alebo náhradné. Obec by tak nemala možnosť výberu danú týmto zákonom ako pôvodný vlastník. Poukazujem na § 124 Občianskeho zákonníka, že všetky formy vlastníctva požívajú rovnakú ochranu. Preto by obecné vlastníctvo nemalo byť diskriminované vo vzťahu k vlastníctvu štátu a fyzickým osobám. Odkazujeme na ochranu vlastníctva a jeho nedotknuteľnosť. Prijatím tohto zákona by išlo o diskrimináciu vlastníckeho práva. Napríklad v našom regióne mesto Spišská Belá by takto prišlo o cca 4 000 ha lesnej pôdy, i Veľký Slavkov o 1 600 ha lesa.

Dovoľte ešte jeden pozmeňujúci návrh, a to v tlači 257b § 15d odporúčam preformulovať takto: prvú vetu vypustiť a zmeniť "Nárok na pozemky a objekty uvedené v § 15a a 15b a majetkové práva s nimi súvisiace musí obec uplatniť do 31. 12. 1992, inak právo zaniká. " Ďalej by nasledovala veta:

"Pre postupy na prechod vlastníctva a jeho evidenciu sa použije § 9 zákona č. 229/1991 Zb. a § 14 zákona č. 138/1991 Zb. " Ďalej pokračovať: "Lehoty tu ustanovené na plnenie začínajú však plynúť až od účinnosti tohto zákona. "

To je všetko. Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;

Ďakujem. Ďalej sa hlási poslanec Huba. Poslanec M. Huba;

Vážené dámy, vážení páni,

tiež by som chcel podporiť návrh pána poslanca Budaya, ktorý si osvojil stanovisko vlády, nebudem ho znova citovať. Viem, na čo tu okrem iného narážame. To je katastrofálna skúsenosť za uplynulých 40 rokov s anonymným vlastníctvom štátu. Sme alergickí na to, keby niečo malo zostať štátu a nemalo sa to priznať či už súkromným vlastníkom alebo obciam. To všetko chápem. Na druhej strane si myslím, že skúsenosť s tým vlastníctvom bola všeobecná, že nešlo len o štátne vlastníctvo, ktoré bolo takto čudne spravované, ale nakoniec aj vlastníctvo privátne. Je to náš chorý vzťah k akémukoľvek vlastníctvu, k akémukoľvek správcovstvu. Preto teraz, keď sa učíme zaobchádzať s obecným majetkom, a nakoniec aj so súkromným majetkom, budeme sa musieť naučiť zaobchádzať aj s nejakým majetkom, ktorý tieto dve kategórie presahuje. To je typický prípad napríklad národných kultúrnych pamiatok alebo ešte typickejší prípad štátnych prírodných rezervácií alebo národných parkov, ktoré sú všade na svete chápané ako vlastníctvo celonárodné, logicky presahujúce záujmy tej-ktorej obce. Preto budeme musieť vytvoriť inštitút správy týchto verejných vecí, ktoré zaberajú veľmi

malé percento plochy na Slovensku, a naučiť sa chrániť a spravovať nejako inštitucionálne aj tieto veci presahujúce chápanie obecných alebo súkromných veci.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Pán poslanec Pirovits - faktická poznámka. Poslanec L. Pirovits:

Chcel by som nadviazať na slová pána poslanca Hubu. V tejto veci sa s nim nestotožňujem z toho dôvodu, že vlastníctvo zaväzuje a nie je ničím obmedzené. Keď je tam vyššia priorita ako je vlastníctvo, v tom prípade môže byť obmedzené. Je to obmedzené aj zo zákona, vzťahuje sa naň osobitný režim. To znamená, že táto zmena tu musí nastať, inak reštitúcia nie je reštitúciou. Ale vlastník bude zaviazaný. Potom sú tam ďalšie možnosti. Jednak tento majetok nemusí prevziať. Ak tento majetok prevzal, stále má možnosť sa dohodnúť s užívateľom. Samozrejme, obce potrebujú tieto statky z toho titulu, aby zvyšovali príjmovú položku svojich príjmov. Je to verejný statok, majú na to právo ak ho mali vo svojom vlastníctve. Prijatím písmena g/ v plnom rozsahu vôbec nedôjde k reštitúcii. Sú tu iné možnosti. Treba ponechať voľnosť, dispozitívnosť práve z titulu vlastníctva, ale nezasahovať do toho. Vlastník bude zo zákona viazaný. Ak nie, vyjde iný zákon. Dokonca je to možné aj vyvlastniť vo verejnom záujme. Podlá nového znenia zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku je možné vyvlastniť iba vo verejnom záujme. Ak tam bude vyššia priorita, štát alebo organizácia môže tieto možnosti voči vlastníkovi využiť.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Ďalej sa hlási poslanec Zoričák.

Poslanec A. Zoričák:

Vážené dámy, vážení páni,

reagujem len niekoľkými myšlienkami na vyslovené stanoviská za alebo proti. Ešte raz si dovolím zopakovať myšlienky, ktoré tu boli možno v inej podobe. Je spoločensky vhodné a spravodlivé držať sa pri riešení otázky navrátenia majetku poľnohospodárskej a lesnej pôdy obciam, ktorým patrili pred 25. februárom 1948, včítane porastov na týchto pozemkoch. Ide totiž v podstate o štátom vyvlastnený majetok a teda o princíp reštitúcie, ktorý uplatňujeme v zásade aj voči iným subjektom, iným vlastníkom. Z tohto princípu obce nemožno vyňať.

Chcel by som reagovať, teda podporujem vystúpenie pani poslankyne Marhulíkovej, pretože týmto problémom sme sa spolu zaoberali práve v regióne, kde sa nachádza najväčší národný park na Slovensku. Žijeme v tomto prostredí. Osobne sa veľmi často zúčastňujem zasadnutí týkajúcich sa regionálneho združenia podtatranských a tatranských obci. Práve tento problém je v súčasnosti veľmi aktuálny, tieto otázky sa stále nastolujú. Jednoznačne sa staviam, prosím a žiadam vás, aby ste sa zamysleli nad touto vecou a voľbou. Je tu v každom prípade opodstatnenosť vrátiť majetok obciam, ktorým tento majetok patril pred 25. februárom.

Skúsenosť s vlastníctvom - bol tu spomenutý pojem kontinuita. Máme vôbec skúsenosť po štyridsiatich rokoch, môžeme si dovoliť povedať, že noví vlastníci alebo nastávajúci vlastníci, teda pokračovatelia alebo dediči budú horšie hospodáriť ako štát? Myslím si, že nikto z nás nemá tieto skúsenosti. Som presvedčený, že kontinuita existuje napriek tomu, že tu bola veľká pauza. Mám také skúsenosti, že títo ľudia budú rešpektovať zákon, ktorý bude hovoriť o obmedze-

niach v zmysle osobitného režimu na týchto územiach. Trvám na tom - či sa na mňa bude pán Huba ako veľký ochranár hnevať alebo nie, takisto pán Buday - v tomto prípade s nimi nesúhlasím. Napriek tomu tvrdím, že tiež patrím do skupiny ochranárov a cítim sa byt tiež ochranárom.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;

Ďakujem. Poslanec Macko. Poslanec Š. Macko;

Vážený slovenský parlament, vážení páni ministri,

navrhujem doplnok do § 15c ods. l, a síce doplniť písmeno h/ nasledovného znenia: "na ktorých boli zriadené trvalé lesnícke výskumné plochy" - odkaz pod čiarou "§ l ods. 3 písm. g/ vyhlášky č. 14/1978 Zb. " O čo tu v podstate ide?

Lesnícky výskum má po celom Slovensku určité plochy, na ktorých sa dlhodobo sledujú a opakovane robia šetrenia biologického rázu. Mnohé z týchto plôch boli zriadené pred 40 rokmi a vzhľadom na dlhú výrobnú dobu v lesníctve, ktorá dosahuje až 80, 100, 120 rokov, sú to veľmi cenné objekty, o ktoré by lesnícky výskum nerád prišiel. Ich cieľom je získanie nových a overovanie už získaných poznatkov predovšetkým o prírodnom rastovom procese a jeho reakcii na zámernú alebo nedostatočne ovládanú a predvídanú antropickú činnosť. Je to teda osobitne významné vzhľadom na stále sa zvyšujúce poškodenia imisiami. Ide predovšetkým o trvalé výskumné plochy, poloprevádzkové výskumné plochy a trvalé monitorovacie plochy, na ktorých sa sleduje zdravotný stav. častou trvalých výskumných plôch sú aj medzinárodné výskumné plochy,

plochy vo výskumných objektoch a základniach, plochy komplexného výskumu, ale aj trvalé výskumné plochy pre riešenie čiastkových výskumných projektov. Nie je to nejaká veľká plocha. Na celom území Slovenska je to 243, 82 ha, z toho približne 60 % je v štátnych lesoch. V tomto prípade teda prichádza do úvahy približne polovica z 97, 5 ha. Totiž z tých 40 %, ktoré reprezentujú 97, 5 ha, je približne polovica obecných a približne polovica u individuálnych vlastníkov lesa. V tomto prípade by sa to týkalo približne 50 ha. Čo sa tam sleduje? Zachovanie genofondu lesných drevín, zakladanie a pestovanie lesa, hospodárska úprava lesov, ekológia a ekofyziológia lesných drevín a permanentné monitorovanie zdravotného stavu lesov. Z toho, čo ste počuli, je zrejmé, že skutočne ide o nie nevýznamné plochy a pre nie nevýznamný výskum. Preto by som vás prosil, aby ste tento návrh podporili. V súvislosti s tým potom treba z bodu g/, čo tu navrhoval pán Buday, vylúčiť časť trvalé výskumné plochy. Má to logiku aj z toho dôvodu, že údaje, ktoré tam uvádzal, sú s odkazom na iný zákon a iný paragraf, ako je v tomto prípade trvalých lesných výskumných plôch, ktoré boli zákonom stanovené v roku 1978.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem poslancovi Mackovi. Pán poslanec Buday chce reagovať.

Poslanec M. Buday:

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni,

prepáčte, že vystupujem ešte raz, ale nebude to faktická poznámka, pretože tých poznámok mám trošku viac, budem sa

snažiť podať ich v skrátenej podobe. Poviem vám, aké sú teraz vztahy k vlastníctvu lesov na konkrétnom príklade. Pred necelými dvomi týždňami som sa zúčastnil poslaneckého prieskumu aj s jedným ekologickým novinárom v chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Tam ide o jeden obrovský problém. V normálnom hospodárení s lesmi, ktoré predstavujú lesné správy, lesné závody, je aj taký proces, že ľudia chodia do lesných porastov vyťahovať semenáčiky listnatých drevín pre potreby lesného závodu, ktoré potom slúžia na obnovu lesa. Čo sa však stalo? Dnes je doba, kedy sa ide aj za ziskom, a niektorí ľudia, ktorým dnes hovoríme priekupníci, prišli na jednu veľmi zaujímavú záležitosť vo Východných Karpatoch. Totiž iniciujú ľudí, aby chodili do lesných porastov a vyťahovali semenáčiky. Za tieto semenáčiky im platia vyššiu sumu, ako by činil ich zárobok v lesnom závode. Lesné závody platili 27 halierov za jeden vytiahnutý semenáč, to je jednoročný alebo dvojročný prútik. Priekupníci ich vykupujú za oveľa vyššiu sumu. V Čechách, kde na tieto listnáče čakajú, prípadne v Nemecku a v Rakúsku platia nehorázne vyššie sumy, takže priekupník dostane za takýto semenáč 3 koruny. Len tejto jari vo Východných Karpatoch došlo k vytiahnutiu semenáčikov v počte niekoľko miliónov kusov. To znamená, že sa tu točia obrovské peniaze. Treba povedať, že zatiaľ zo strany štátnej správy, zo strany chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty aj polície ide v podstate o bezúspešný boj proti mafiám. To len na ilustráciu toho, aký je vzťah vlastníkov pôdy. Nehovorím teraz priamo o obecných lesoch, hovorím napríklad o lesoch, ktoré sú vedené pod súkromným vlastníctvom. Týchto súkromných vlastníkov dnes nezaujíma, že si vlastne vykynožia les, že odtiaľ uniká genofond bukových lesov, že vlastník tohto lesa nebude mat čím obnoviť svoj les, hlavná vec je, že sa točia peniaze, že im ide o prvoradý záujem. Aj preto tvrdím, že je tu určitá nedôvera voči iným formám vlastníkov lesov v chránených územiach. Zároveň s tým vyvstáva otázka, či obce ako vlastníci lesov ustrážia lesy v chránených územiach pred občanmi svo-

jej obce, ktorých nič nezastaví pred drancovaním a vidinou obrovských ziskov.

Ešte k pánovi poslancovi Zoričákovi chcem podotknúť, že v podtatranských obciach sa zmenila situácia v tom zmysle, že v týchto podtatranských obciach väčšina občanov už nie je pôvodná, že sú tam občania z iných končín Slovenska, ktorí tam prišli bývať, že ich vzťah k tatranským lesom nemusí byť taký istý, ako bol pre 40 až 50 rokmi.

Ešte k pánovi poslancovi Mackovi, ktorý žiada vynat z tej časti, ktorú som si osvojil, trvalé lesnícke výskumné plochy - súhlasím s tým, vyčiarknem ich z toho a podporujem návrh pána poslanca Háčku.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Ak dovolíte, mám tiež faktickú poznámku k dvojnásobnému vystúpeniu pána poslanca Budaya. Domnievam sa, že základný vlastnícky princíp, ktorý tu skloňujeme v rôznych zákonoch, sme si už na iných prípadoch overili. Má svoju podstatu. Osobne ma veľmi vzrušuje, keď sa dopočujem podania, podlá ktorého vlastníci sú tí najhorší drancovatelia, ale štát alebo jeho inštitúcia je jedinou zárukou, ktorá to pred ďalším drancovaním zachráni. Podlá môjho názoru je to veľmi skreslené podanie. Nevidím žiadnu záruku ani v tzv. štátnych organizáciách, aby to chránili lepšie ako obce alebo združenia vlastníkov. Myslím si, že tento pohľad, kde stále chceme nahradzovať súkromný majetok štátnym, je pomýlený.

Keďže sa do rozpravy ďalší nehlásia, vyhlasujem rozpravu k návrhu zákona za skončenú.

Pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť.

Poslanec J. Chmelo;

Vážení páni, vážené dámy,

začal by som od konca, od príspevku pána poslanca Budaya. To, že do Tatier prišli bývať iní ľudia, snáď tu nebudeme riešiť. Myslím si, že všetci občania Slovenskej republiky alebo aj iní majú vzťah k prírode. Takisto tento zákon nerieši, či sa v lese kradne. Na ilustráciu si dovolím citovať pár viet z listu, ktorý som dostal pri príležitosti prerokúvania tohto návrhu zákona. Je to od starostu obce Pohronská Polhora. Konštatuje asi toľko, že mu obecné zastupiteľstvo uložilo atakovať ministerstvo lesného a vodného hospodárstva v tom zmysle, že Lesný závod Brezno neoprávnene ťažil drevo z obecného lesa. Píše, že v mesiacoch november a december 1991 a v januári 1992 vyťažili z obecného lesa temer 500 m3 bučiny, ktorá tam mohla podlá ťažobného plánu rásť ešte najmenej 20 rokov. Ako sa k tomu stavia obec? To je záverom tohto listu: Žiadame, aby bola finančná čiastka za vyťažené drevo poukázaná na osobitný účet obce Pohronská Polhora. Finančné prostriedky budú použité na obnovu lesných porastov. Uvedená čiastka podlá našich prepočtov predstavuje asi 500 tisíc korún. Tu máte jeden lapidárny dôkaz o tom, ako obec, teda jej čelný predstaviteľ - starosta sa postavil k tomuto problému. Na jednej strane štátna organizácia, ktorá neoprávnene vyťažila toľko dreva, a na druhej strane je tu obec, ktorá chce lesný fond obnoviť.

Pán Pirovits sa prihováral za princíp prinavrátenia historického majetku. Chcem podotknúť, že v predloženom návrhu sme vychádzali z filozofie zákona, ktorého znenie sme prijali 20. 3. 1991, samozrejme s tým, že sme ponúkli poslancom alternatívu, ku ktorej sa ako predkladatelia prikláňame tak, ako som povedal v predkladacej správe.