kej situácii to vidím ako riešenie, ako konštruktívne východisko. Dovoľte, aby som všetkým novým členom predsedníctva pogratuloval. Zároveň na začiatku obednajšej prestávky zvolávam už nové predsedníctvo na krátke zasadnutie. Rozdiel, ktorý je medzi hlasmi ostatných poslancov a pánom Csákym nech je akousi náhradou za to, že poslanca z MKDH sme doteraz trikrát nezvolili. Berme to tak, že je všetko v poriadku.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Páni poslanci, navrhujem obedňajšiu prestávku. Predsedníctvo sa teraz zíde v malej zasadačke. Po obede začneme rokovať o 13. 30 hodine.
/Po prestávke. / Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Páni poslanci, budeme pokračovat v rokovaní. Ďalším bodom programu je
Návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.
Materiál ste dostali ako tlač Slovenskej národnej rady č. 257b a spoločnú správu ako tlač 257c. Za skupinu poslancov návrh odôvodní poslanec Ján Chmelo. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Poslanec J. Chmelo;
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé dámy, vážení páni,
dovoľte, aby som vám predložil už po tretíkrát návrh novely zákona o majetku obci. Pristupujeme opäť k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa má zmeniť a doplniť zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorého prerokovanie sme 28. februára 1992 na 22. schôdzi Slovenskej národnej rady prerušili ešte pred rozpravou a na 23. schôdzi politické grémium navrhlo odložiť túto novelu na 24. schôdzu, čo potom plénum odsúhlasilo. Rozhodli sme vrátiť uvedenej iniciatívnej skupine poslancov na dopracovanie ich návrh s tým, že po komplexnom dopracovaní tohto návrhu zákona Slovenskej národnej rady sa uskutočni jeho vecné a komplexné prerokovanie na dnešnej 24. schôdzi Slovenskej národnej rady.
Predkladám vám prepracovaný návrh novely zákona Slovenskej národnej rady o majetku obci, tlač Slovenskej národnej rady 257b. Pôvodný návrh neriešil komplexne navrátenie celého tzv. historického pozemkového majetku, ktorý mali obce vo svojom vlastníctve k 31. decembru 1949, do ich vlastníctva. Uvedené sme sa síce pokúsili konvalidovať doplňujúcim návrhom, ktorý sme rozdali pred rokovaním o tomto návrhu na 22. schôdzi, ale potom sme uznali, že ide o vážnu otázku, že je nutné rešpektovať výhrady niektorých výborov a opäť sa vrátiť k prerokovaniu vo všetkých výboroch Slovenskej národnej rady. Závažnosť ukazuje i predložené uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 172 zo 17. 3. 1992, v ktorom súhlasí s naším návrhom s tým, aby sa do neho zapracovali pripomienky uvedené v prílohe, ktorú sme všetci obdržali.
Domnievame sa, čo ukázalo i prerokovanie vo výboroch Slovenskej národnej rady, že sme v dopracovanom návrhu zákona akceptovali pripomienky výborov k pôvodnej tlači č. 257, čo nakoniec korešponduje aj s uznesením Slovenskej národnej rady č. 104 z 20. 3. 1991 o umožnení prinavrátenia poľnohospodárskych a lesných pozemkov obciam, ktoré vlastnili tieto pozemky k rozhodnému dňu roku 1949.
Dovoľte mi pri tejto príležitosti vysloviť poďakovanie legislatívnemu odboru Kancelárie Slovenskej národnej rady, najmä JUDr. Benešovi, ktorý nám intenzívne pomáhal pri zostavovaní koncepcie návrhu a pri jeho dopracovaní.
V dopracovanom návrhu sme volili územný princíp navrátenia tzv. historického pozemkového majetku obcí tak, ako sme tento princíp ustanovili v zákone Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obci, napríklad ustanovenia v § 2 ods. l, ods. 2 a tiež v odseku 3 tohoto zákona. Teda veci prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Pri pozemkoch sme sa držali uvedeného princípu s tým, že do vlastníctva obce prechádza pôda, ktorá sa nachádza v jej katastrálnom území a je majetkom Slovenskej republiky, tak ako je to navrhnuté v § 15a nášho návrhu. K územnému princípu sa priklonila i vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č. 172 zo 17. 3. 1992 - príloha bod č. 4. K tomu však treba dodať, že niektorí poslanci a nakoniec i výbory Slovenskej národnej rady na priklonili k alternatíve predloženej v našom návrhu, tlač. 257b § 15a ods. l a 2, ktorá počíta s riešením previesť pozemky do vlastníctva pôvodnému vlastníkovi, teda obce, aj keď sa nachádzajú na území inej obce, ale patrili obci ku dňu 31. 12. 1949. Tento problém bol detailne prerokovaný vo výboroch Slovenskej národnej rady. Preto je potrebné vyjadriť sa k nemu samostatným hlasovaním, nakoľko podľa spoločnej správy - tlač 257c sa priklonili k územnému princípu štyri výbory Slovenskej národnej rady, k alternatíve
dva výbory a tri výbory k tejto problematike nezaujali stanovisko. Dodávam, že Ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady sa priklonil k alternatíve, teda volil plné navrátenie pozemkov obciam.
Musím však podčiarknuť skutočnosť, že pôvodným vlastníkom v čase odňatia bola obec ako samostatný právny subjekt, ktorá ho nadobudla právnym a zákonným spôsobom. Ak vlastníctvo pôdy bolo obci k 31. 12. 1949 protiprávnym spôsobom odňaté, a teraz jej nemá byt vrátené, ale dané inému právnemu subjektu, t. j. inej obci, ide vlastne o ďalšie bezprávie a nie o odstránenie neprávneho stavu. Preto sa osobne prikláňam k vráteniu tzv. historického pozemkového majektu a odporúčam schváliť alternatívu v ustanovení § 15a novely zákona o obecnom zriadení.
Osobitne sa problematickým javil časový termín 31. 12. 1949, od ktorého navrhujeme realizovať navrátenie bývalého obecného pozemkového majektu do vlastníctva obcí. Tento termín bol dostatočne vysvetlený na rokovaniach výborov Slovenskej národnej rady a tiež potvrdený ako správny v stanovisku doc. Rapanta z právnickej fakulty, ktorý sme ešte na 22. schôdzi dostali všetci k dispozícii. Teda domnievam sa, že nie je nutné sa týmto osobitne zaoberať.
Do vlastníctva obcí sa navrhuje previesť tá časť národného majetku v štátnom vlastníctve Slovenskej republiky, ktorá je v držbe iba právnických osôb a ktorá sa im po 1. januári 1950 prenechala na poľnohospodárske využitie, prípadne bezodplatne odovzdala do trvalého užívania. V štátnych poľnohospodárskych, lesných, pripadne aj iných organizáciách neskôr k tomuto majektu vzniklo právo hospodárenia. Pri tomto sa musím zastaviť a poukázať na ustanovenie § 15d nášho návrhu v tlači 257b. Podlá navrhovaného riešenia by na obec prešiel len majetok a súvisiace práva, pričom všetky pohľadávky a záväzky, ktoré sa viažu na tento majetok, ostanú po-
vinnej organizácii, tretej osobe alebo ich prevezme za povinnú osobu Slovenská republika. Toto riešenie by bolo v istom slova zmysle zvýhodnenie obci najmä pri zvýšení hodnoty prinavráteného majektu.
V návrhu sme vychádzali z právneho stavu, ktorý v minulom čase existoval, a z toho vyplývajúcich legislatívnych postupov, teda záväzky a zaťaženie majetku mohli byť uskutočnené len so súhlasom správcu majetku, t. j. národného výboru. Existoval však inštitút trvalého užívania majektu. Národný majetok resp. jeho časti boli odovzdané do trvalého užívania iným ako štátnym organizáciám. Trvalé užívanie majetku podlá vtedajšej legislatívy sa veľmi približovalo vlastníckemu právu, i keď ho nenahradzovalo. Iné organizácie ako štátne sa mnohokrát správali ako vlastníci, teda zaťažovali majetok, pozemky i bez súhlasu správcu. Treba dodať, že i keď sa s prenechanými pozemkami často nakladalo v rozpore so zákonom, alebo ten, kto ich využíval, sa správal ako vlastník, nikdy nestratili svoj charakter národného majetku, a to ani keď organizácie boli povinné nechať si trvalé užívanie zapísať do evidencie nehnuteľností. V mnohých prípadoch sa totiž stávalo, že majetok i bez súhlasu správcu bol zhodnotený alebo zostávajú s ním spojené záväzky a pohľadávky. Podľa nášho návrhu by tieto musela vysporiadať buď štátna organizácia alebo v mene Slovenskej republiky poverený štátny orgán, čo by mohlo neprimerane zaťažiť štátny rozpočet Slovenskej republiky.
Preto po mnohých konzultáciách s poslancami Slovenskej národnej rady, s legislatívnym odborom Kancelárie Slovenskej národnej rady, s pánom ministrom financií Dančom sa prikláňame k návrhu vlády Slovenskej republiky vyjadrenom v prílohe k uzneseniu číslo 172 zo 17. 3. 1992 v bodoch 8, 10 a 11 s tým, že s prechodom majetku na obce prechádzajú na ne záväzky a pohľadávky s týmto majetkom spojené, a to do výšky nadobudnutého majetku tak, ako sme ustanovili v marci 1991
pri odsúhlasovaní zákona o majetku obci v § 4 tohto zákona. Tým je nutné vypustiť článok 3 v tlači 257b.
Niektoré ďalšie návrhy vlády, ktoré sú uvedené v prílohe k uzneseniu č. 172, a to body l, 5, 6 a 7 akceptujeme, nakoľko vecne nemenia zmysel nášho návrhu, ale legislatívne sú čistejšie a jasnejšie. Ostatných vecí som sa dotkol v predkladacej správe na 22. schôdzi Slovenskej národnej rady. Domnievam sa, že sú dané vecné dôvody na prijatie tohto komplexne prepracovaného návrhu, i keď s majetkom, najmä keď sa "rozdáva", vždy je niekto spokojný a zase iný nespokojný. Som presvedčený o tom, že po rozprave a najmä po hlasovaní ponúkneme obciam najoptimálnejšie riešenie prinavrátenia toho, čo im patrilo v roku 1949. Dovoľte mi teda vyjadriť presvedčenie, že uvedené dokážeme.
Ešte by som chcel podotknúť, že máme k dispozícii stanovisko Združenia miest a obci Slovenska zo 16. 4. 1992, kde sa k tejto problematike vyjadrujú. Je to na stole pri prezentácii. Takisto podotknem k územnému resp. historickému princípu, že z mojich rozhovorov so starostami resp. s primátormi jednotlivých obci, aj s predstaviteľmi regionálnych združení Združenia miest a obci Slovenska vyplýva, že sa jednoznačne prikláňajú k historickému prinavráteniu ich pozemkov, ako ich vlastnili k rozhodnému dňu v roku 1949.
Ďakujem za podporu v mene obci a pevne verím, že tento zákon po naťahovačkách až v troch plénach prijmeme.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána Miroslava Mičeka, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch.
Poslanec M. Miček:
Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, členovia vlády, kolegyne, kolegovia,
osobne si myslím, že po dôkladne už druhýkrát prednesenej spravodajskej správe k novele tohoto zákona by som sa mal zamerať iba na určité neuralgické body, ktoré boli problémové v procese prerokovávania v poradí už na tretej plenárnej schôdzi. Úvodom musím konštatovať, že všetky pripomienky, ktoré som mal k prvej predkladacej správe k tejto novele zákona, dá sa povedať, boli splnené. Boli to najmä tie, na ktoré som upozorňoval v tom zmysle, že novela bola predložená nekomplexné, nerešpektovala určitý právny stav, ako napríklad zákon o ochrane prírody, o TANAP-e, o kultúrnych pamiatkach a podobných záležitostiach.
Ako si iste všetci spomíname, na minulej plenárnej schôdzi, keď sme odročili prerokovanie tejto novely, politické grémium odporučilo, aby vláda prerokovala tento návrh zákona resp. jeden z neuralgických bodov, či sa prikloníme k územnému resp. katastrálnemu princípu navrátenia majetku, teda pôdy, alebo k historickému, s geodeticko-kartografickým úradom, a oboznámila plénum, o aké množstvá pôdy pôjde, pokiaľ by sme sa priklonili k historickému princípu. Chcel by som sa spýtať zástupcu ministerstva financií, či tento proces prebehol, či to bolo prerokované, z toho dôvodu, že zatiaľ poslanci neobdržali žiadne odborné stanovisko vlády k tejto problematike. Dostali sme iba stanovisko Združenia miest a obcí Slovenska, z ktorého budem citovať v ďalšej predkladacej správe. To je jedna z otázok pre vládu, ktorá by nás mohla poinformovať, ak to prerokovala s týmto úradom, k akému záveru došla. Keď nie, budem pokračovat ďalej.
V tomto momente, pokiaľ môžem, by som prerušil svoju spoločnú správu, pokiaľ by pán minister mal záujem oboznámiť nás, lebo to má veľký dopad na prerokovávanie tejto novely.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Pán minister v tomto okamihu odišiel. Poslanec M. Miček;
Takže budem pokračovať ďalej a oboznámil by som vás v krátkosti so stanoviskom Združenia miest a obci Slovenska, kde k tejto problematike uvádzajú: v 706 mestách a obciach vlastnia lesnú pôdu vo výmere od 200 do 12 000 ha, čo predstavuje 26 % lesnej pôdy na území Slovenskej republiky. Tieto by prišli o svoje pôvodné vlastníctvo. Ide napríklad o Banskú Štiavnicu, Kremnicu, Spišskú Belú, Banskú Bystricu, Košice, Levoču, Krupinu, Kežmarok, Brezno, Veľký Slavkov, Pukanec, atď. Stanovisko Zzdruženia miest a obcí Slovenska je viac-menej také, že sa prikláňajú k historickému princípu, s čim sa stotožňujem aj ja. Pokiaľ nebudem poznať stanovisko vlády, budem podporovať tento princíp, teda princíp historický, a z toho dôvodu takéto stanovisko zaujmem aj pri prerokúvaní spoločnej správy.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Pán minister hovorí, že nemá ďalšie stanoviská, čiže nemôže zareagovať na vašu požiadavku.
Poslanec M. Miček;
Potom by som pokračoval ďalej. Dovoľte mi, aby som pristúpil k prerokúvaniu spoločnej správy, tlač 257c. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady uznesením č. 803 z 3. marca 1992 pridelilo návrh skupiny poslancov Slovenskej ná-
rodnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138 z roku 1991 Zb. o majetku obci, upravené znenie návrhu tlače Slovenskej národnej rady 257, tlač Slovenskej národnej rady 257b, na prerokovanie všetkým výborom Slovenskej národnej rady, okrem Mandátového a imunitného výboru Slovenskej národnej rady. Citovaným uznesením Predsedníctvo Slovenskej národnej rady zároveň požiadalo o stanovisko k tomuto návrhu vládu Slovenskej republiky. Po doručení tohto stanoviska vlády Slovenskej republiky mali výbory Slovenskej národnej rady návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady, tlač Slovenskej národnej rady 257b, prerokovať do 19. marca 1992.
Výbory Slovenskej národnej rady uvedený návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady prerokovali v určenej lehote, a to od 10. až 17. marca 1992. Žiadané stanovisko vlády Slovenskej republiky do dňa vypracovania tejto spoločnej správy výborov Slovenskej národnej rady nebolo doručené. Pri prerokúvaní návrhu skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na prvú novelizáciu zákona Slovenskej národnej rady č. 138 z roku 1991 o majetku obcí vo výboroch Slovenskej národnej rady tento neodsúhlasil iba Ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady. Podlá uznesenia Ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady z 10. marca 1992 č. 465 nezískal tento návrh súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru vyžadovaný podlá § 48 ods. l zákona Slovenskej národnej rady č. 44 z roku 1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady na prijatie platného uznesenia. Zo 16 členov tohto výboru bolo prítomných 12. Za návrh hlasovalo 8 členov a 4 sa zdržali hlasovania. Ostatných 9 výborov Slovenskej národnej rady však vyslovilo súhlas s návrhom skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138 z roku 1991 Zb. o majetku obcí, tlač Slovenskej národnej rady 257b, a odporúčali ho Slovenskej národnej rade schváliť.
K navrhovanému alternatívnemu riešeniu § 15a bod 4 článku I - prechod vlastníctva podľa tzv. územného princípu alebo podľa princípu tzv. historického pôvodného vlastníka - zaujali výbory Slovenskej národnej rady tieto stanoviská: súhlas s návrhom, aby sa pozemky z majetku Slovenskej republiky a na nich sa nachádzajúce veci previedli do vlastníctva tej obce, v katastrálnom území ktorej ležia, t. j. riešením podlá § 15a, vyslovili Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady, Výbor Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva, Výbor Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, teda štyri výbory Slovenskej národnej rady.
Súhlas s alternatívou § 15a v odseku l, podlá ktorej sa navrhuje previesť pozemky do vlastníctva tej obce, ktorá bola ich pôvodným vlastníkom k 31. decembru 1949, vyslovili Výbor Slovenskej národnej rady pre obchod a služby a Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady, teda dva výbory Slovenskej národnej rady. Stanovisko k tejto problematike nezaujali Výbor Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu, Výbor Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vztahy a Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady, teda tri výbory Slovenskej národnej rady.
Žiadne pripomienky k návrhu nemali Výbor Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu, Výbor Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vztahy a Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady. Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady, Výbor Slovenskej národnej rady pre obchod a služby, Výbor Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva, Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady, Výbor Slovenskej národnej rady pre
životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport odporúčajú návrh upraviť o ich pripomienky resp. pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k článku 1.
Tu by som chcel poprosiť pána predsedajúceho, hoci pod bodom č. l v spoločnej správe je niečo iné, predtým, ako budeme prerokovávať spoločnú správu, budeme musieť rozhodnúť, ku ktorému princípu sa prikloníme. To bude predchádzať prvému bodu hlasovania spoločnej správy, t. j. ako som spomínal, rozhodnutia výborov. Osobne sa prikláňam k historickému princípu.
Teraz by som pristúpil k jednotlivým bodom spoločnej správy. Úvodom k bodu l vás musím, panie poslankyne a páni poslanci, poprosiť o jednu opravu. Ide tu o jeden nedostatok, ktorý nastal pri prerokovávaní v národohospodárskom a rozpočtovom výbore, kde sa nedopatrením dostal zlý text. Správny text má znieť: "Vypustiť text pod bodom 3 a bod 4 prečíslovať ako bod 3. " Prosím, aby ste si to opravili. Zopakujem to ešte raz. "Vypustiť text pod bodom 3 a bod 4 prečíslovať ako bod 3. " Tak má znieť správny text. Tento bod odporúčam prijať. Pokiaľ by sme tento bod neprijali, zlegalizovali by sme nedostatok práce likvidátorov pôsobiacich pri likvidácii národných výborov. Osobne si myslím, že tam nastali určité problémy pri odovzdávaní majetku obciam, že nie všetok bol odovzdaný. Nevidím dôvod, aby sme zákonom legalizovali tento ich postup.
Bod 2 odporúčam neprijať. V podstate tu ide o rozšírenie § 3 písm. h/, ktoré sa dopĺňa o pozemky v národných parkoch. Myslím si, že táto možnosť je daná v § 15c ods. 2, kde možno na seba previesť vlastníctvo k pozemkom, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia vlastníckeho práva alebo osobitný režim ich užívania, ako je to v tomto prípade. Teda, pokiaľ obce dostanú pozemky národných parkov, tam platí osobitný režim,
podľa ktorého sa budú musieť riadiť. Osobne si myslím, že tu by malo dôjsť k úplnej reštitúcii, to znamená, že aj tieto pozemky by sa mali vrátiť obciam, ktoré na nich budú pracovať v zmysle osobitných zákonov, osobitného režimu.
K bodu 3 - tam je dôležité, ktorý princíp prijmeme, či to bude historický princíp alebo princíp územný, teda katastrálny. Práve tu je to rozhodujúce. Pokiaľ by to bol územný princíp, teda katastrálny, tento bod navrhujem neprijať, ale pokiaľ by to bol princíp historický, navrhujem ho prijať. To sa potom pri prvom hlasovaní vylúči - čo navrhujem, buď áno alebo nie.
Bod 4 navrhujem neprijať. Tu by som potom v rozprave dal svoj vlastný pozmeňujúci návrh, kde by som sa priklonil k stanovisku vlády. Pokiaľ by ste chceli vedieť, v bode 5 ide o odsek 2 § 15a, čo prechádza s poľnohospodárskou a nepoľnohospodárskou pôdou. Ide tam o lesné porasty, ktoré sa na nej nachádzajú. Tu by som odporučil ho neprijať a navrhnem nové riešenie.
Bod 5 v podstate odporúčam prijať. Ide tu o presnejšiu dikciu ako predkladajú navrhovatelia. Touto dikciou sa v podstate kryje aj bod 6, čiže prijatím bodu 5 sa vylúči bod 6.
V bode 7 ide v podstate o ten istý problém, ktorý je v bode 2. Tento odporúčam neprijať. Osobne si myslím, že sa to dá kryť § 15c ods. 2. Ako som spomínal, pokiaľ ide o úplnú reštitúciu, obce sa budú riadiť osobitným režimom, teda platnými zákonmi, ktoré v súčasnej dobe platia, a budú musieť ich rešpektovať, či už ide o chránené územia alebo lesnícke porasty.
Bod 8 odporúčam prijať z toho dôvodu, že tu ide o jasnejšiu a zrozumiteľnejšiu dikciu, ako je v pôvodnom návrhu predkladateľov.
Body 9, 10, 11 a 12 odporúčam neprijať. Budem mat pozmeňujúce návrhy v rozprave, kde budem vychádzať z koncepcie vlády. Osobne si myslím, že tu je druhý neuralgický bod, kto prevezme záväzky pri prideľovaní tohto majetku. Prikláňam sa k tomu, aby záväzky do výšky hodnoty odovzdaného majetku prevzali obce vzhľadom na to, že po získaní tohto majetku obce môžu s týmto majetkom buď podnikať, buď ho prenajať, buď predať, teda obce budú mat možnosť naložiť s týmto majetkom a uhradiť pohľadávky. K bodom 9, 10, 11 a 12, ktoré navrhujem neprijať, prednesiem svoje pozmeňujúce návrhy.
Záverom by som chcel ešte poprosiť diskutujúcich, aby mi svoje prípadné pozmeňujúce návrhy odovzdali písomne, aby som si ich mohol potom podlá poradia zoradiť.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem spravodajcovi, otváram rozpravu k predloženému návrhu zákona. Ako prvý sa do nej prihlásil spravodajca pán poslanec Miček.
Poslanec M. Miček:
Panie kolegyne a páni kolegovia, poprosil by som vás, keby ste si vzali stanoviská vlády Slovenskej republiky k návrhom skupiny poslancov Slovenskej národnej rady, z ktorých budem vychádzať. Moje návrhy sa viac-menej týkajú týchto pozmeňujúcich návrhov. Budem sa zmieňovať iba o tých, ktoré si osvojujem. O tých, ktoré si neosvojujem, sa nezmienim.
Osvojujem si bod č. l stanoviska vlády. V podstate tu je umožnené obciam, aby si mohli svoje problémy riešiť aj cestou veľkej privatizácie, teda privatizačných projektov. Nie je to tu striktne dané vzhľadom na to, že obec sa môže sama rozhodnút. Takže toto by som si osvojil.
V bode 2 si osvojujem iba druhú časť, t. j. odkaz číslo 12, kde je legislatívno-technické vylepšenie tohto odkazu. V pôvodnom zákone č. 138/1991 Zb. odkaz č. 12 znie: "článok 10 Ústavy ČSFR číslo 100/1960 Zb. v znení neskorších predpisov". Tu sú tie neskoršie predpisy vymenované. Je to legislativno-technické vylepšenie návrhu. Osvojujem si iba druhú časť.
Osvojujem si bod 4, a to v tom zmysle, že na konci znenia ods. l je potrebné vypustiť slová "a 4". Je to tam zdôvodnené - preto, že na prechod vlastníctva k nehnuteľnostiam sa vzťahuje výlučne § 2 zákona. Je to pravdivé, takže odporúčam vypustiť "a 4". Ďalej je ešte v bode 4 jedno odporúčanie, aby sa slová "nepoľnohospodárska pôda" nahradili slovami "lesná pôda a iné pozemky". Je to zatiaľ sporný názor, lebo celý tento zákon hovorí o poľnohospodárskej a nepoľnohospodárskej pôde, nie o lesných a iných pozemkoch. Pokiaľ by sme mali vychádzať zo zákona o katastri nehnuteľností, tam je zasa iná klasifikácia - lesné pozemky a iné plochy, ale vzhľadom na to, že celý zákon hovorí o nepoľnohospodárskej a poľnohospodárskej pôde, odporúčal by som používať jednotne túto klasifikáciu. Do nepoľnohospodárskej a poľnohospodárskej pôdy patri aj lesná pôda, takže je to kryté. Toto si neosvojujem.
Bod 5 si osvojujem. Je to legislatívne čistejšia formulácia. Práve tu by som chcel zdôrazniť, aby sme používali jednotnú klasifikáciu názvov, terminológiu, aby to bolo s poľnohospodárskou a nepoľnohospodárskou pôdou podľa ods. 1, nie s lesnou pôdou, ale s poľnohospodárskou a nepoľnohos-
podárskou, ktorá obsahuje aj lesnú pôdu. Takže toto si osvojujem, ale s tou zmenou, že tu bude jednotná terminológia.
Ďalej si osvojujem body 6 a 7. Sú to legislatívne čistejšie formulácie. V súčinnosti a náväzne na to si osvojujem aj bod 8. Všetko sa týka § 15b ods. l, 2 a 3, ktoré sú náhradou za pôvodné texty.
Ďalším bodom, ktorý si osvojujem, je bod 10. Tento v podstate vyjadruje problém súvisiaci s pohľadávkami a záväzkami. Osobne si myslím, že je správne, že obce budú zaviazané vyrovnať záväzky do výšky nadobúdacieho majetku. Druhý odsek hovorí, že pokiaľ obce do 12 mesiacov nepredložia zápis do evidencie nehnuteľností, znamená to, že obce o túto nepoľnohospodársku a poľnohospodársku pôdu nejavia záujem. Takže osvojujem si body 10 a 11.
Nakoniec tak, ako povedal pán spravodajca, takisto si osvojujem bod 14, t. j. vypustiť článok 3 o práve trvalého užívania majetku.
To by boli moje pozmeňujúce návrhy, ktoré sa zhodujú so stanoviskom slovenskej vlády.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Mal by som ešte poznámku k spravodajcovi. Stanovisko vlády môžeme premietnuť do zákona jedine v podobnom prípade, ako sa stal teraz, že si ho v tomto prípade osvojil spravodajca. Tam sú ešte ďalšie body. Pýtam sa, či si ich niekto z poslancov osvojuje. V opačnom prípade sú tieto body z hľadiska nášho rokovania bezpredmetné.
Poslanec M. Miček;
To sa ešte ukáže v rozprave, či si to niekto osvojí. Ja som si ich neosvojil.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem spravodajcovi. Prosím, aby zaujal svoje miesto. Zatiaľ sú do rozpravy prihlásení ďalší dvaja poslanci. Ako prvý poslanec Pirovits, pripraví sa poslanec Buday.
Poslanec L. Pirovits:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážená Slovenská národná rada,
vzhľadom na to, že tu už odzneli niektoré podobné pripomienky, aké som chcel uviesť, prednesiem jedine svoje argumenty ohľadom opodstatnenosti tohto návrhu, a čo sa týka územného alebo historického princípu. Dovoľte mi teda pár poznámok a argumentov k predloženému mimoriadne dôležitému návrhu zákona.
Pri posudzovaní oprávnenosti tohto návrhu zákona predovšetkým vychádzam zo zásady a zo skutočnosti, že obce nie sú dobrými alebo najlepšími podnikateľmi, ale myslím si, že ani nemusia byt. Nie je to ich hlavnou úlohou, ale práve z uvedeného dôvodu potrebujú nehnuteľnosti, ktoré im patria, aby so svojou nehnuteľnosťou mohli aspoň disponovať. Poznamenávam, že prechodom do vlastníctva resp. prinavrátením vlastníctva obci dôjde iba k zmene subjektu vlastníka. Užívateľom môže ostať ten - ak má záujem - kto nehnuteľnosti používa, a to buď odplatne alebo bezodplatne, čo bude predmetom dohody medzi vlastníkom a užívateľom. Jednou z príjmových častí obce majú byt práve príjmy z verejných