s ich osudom, aby ste ich zaviedli do neistoty a chaosu. Uvedomte si zodpovednosť, ktorú tým na seba beriete. Majte na pamäti, kde sa ocitne Slovensko po tomto čine. A uvedomte si, prosím, že prijatím deklarácie urobíte prvý krok k rozbitiu spoločného štátu. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Pán poslanec Tatár. Poslanec P. Tatár;
Vážená Slovenská národná rada,
som poverený oznámiť vám v mene klubov a poslancov, ktorí sú si plne vedomí v zmysle našej dnešnej diskusie, že na takýto hazardný krok nedostali mandát, že v rozprave sme jasne vyjadrili rozporuplnosť navrhovaného uznesenia, jeho nesúlad s ústavou. Počuli sme o všetkých hazardných a možných následkoch. Tvrdíme, že odkladanie takéhoto problému je len odkladanie o týždeň, a návrh, aby bol tento problém odložený, by sa dal vysvetliť tak, že ak niekto hovorí rozbime štát, druhý hovoria nerozbime štát, medzitým sa nedá nájsť akýsi kompromis, čiže žiaden týždeň tu nepomôže. Takýto návrh nie je možné akceptovať. Považujeme celý tento proces naozaj za politický hazard a za ohrozenie vývoja tejto krajiny. Nebudeme podporovať takéto návrhy. Som poverený vám oznámiť, že sa nezúčastníme hlasovania o tomto hazardnom a nezodpovednom kroku.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Prosím, pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
najprv by som chcel povedať niekoľko poznámok k tomuto návrhu, ktorý sme predložili nie ako osoba, ale ako viacero poslaneckých klubov, v ktorých je poslanecký klub Slovenského kresťansko-demokratického hnutia, Slovenskej národnej strany, Hnutia za demokratické Slovensko, Strany zelených na Slovensku a čiastočne aj Strany demokratickej lavice. Skôr ako bol tento návrh rozdaný, poprosil som pána predsedu Mikloška, aby si ho pozrel, aby bol rozdaný a aby sa k tomu diskutovalo.
Predseda SNR F. Mikloško:
To nie je pravda. Poslanec V. Oberhauser:
Nebolo to, samozrejme, písomne, nebolo to oficiálnou cestou, bolo to tu na zasadnutí v lavici.
Čiže je záujem diskutovať o obsahu tohto znenia a je záujem, aby toto znenie nášho vyhlásenia o zvrchovanosti Slovenskej republiky bolo v prospech slovenského národa, v prospech obyvateľstva Slovenska, a nie naopak. Určite žiaden z poslancov Slovenskej národnej rady, ktorý sa zúčastnil na jeho tvorbe, nemal takýto úmysel. V priebehu rokovania sa vyskytli určité doplňujúce návrhy, ktoré sme akceptovali. Boli to návrhy, ktoré iniciovali napríklad pán poslanec Kusý, pán poslanec Prokeš. Tiež by som chcel, aby ste zobrali na vedomie, že sa stotožňujeme aj s návrhom, ktorý prednie-
sol pán poslanec Ftáčnik, v ktorom sa hovorí: "Súčasne vyhlasujeme, že i naďalej budeme rešpektovať platnosť ústavného stavu a ďalšie kroky budeme uskutočňovať v súlade s ním. "
Kresťansko-demokratické hnutie vstupovalo do volieb a do vládnej koalície aj s programom presadzovania suverenity Slovenska. Slovenské kresťansko-demokratické hnutie sa tiež hlási k tomu programu, ako viaceré politické strany v Slovenskej národnej rade. Takto koncipovaná deklarácia, ako je v súčasnej dobe navrhnutá, nemení právny stav, sama to zároveň vyhlasuje. Ďalšie kroky sú tie, ktoré sú už aj tak pripravené, ktoré boli rozpracované v Slovenskej národnej rade a v programoch jednotlivých politických strán. Žiadne z týchto krokov nie sú ani protiústavné, ani mimo ústavného poriadku a zákonov platných v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Preto myslím, že tieto obvinenia boli trošku predčasné, prehnané. Treba zvážiť celý obsah tohto dokumentu, je to naozaj veľmi významný dokument, rozhodnúť sa o pokračovaní v jeho prijatí.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Hlási sa niekto do rozpravy? Pán poslanec Gašpar. Poslanec J. Gašpar:
Vážená Slovenská národná rada, vážený pán minister Oberhauser,
dovoľte mi vrátiť sa k prvému vystúpeniu pána premiéra. Je mi ľúto, že pred chvíľou odišiel. Keby sa to nestalo v takýto historický okamih, pred hlasovaním o zvrchovanosti, nepovažoval by som za potrebné požiadať o slovo a vrátiť sa
k jeho výkladu slovenských dejín. Pán premiér položil otáznik nad revolučným vystúpením slovenského národa v roku 1848, nad vyhlásením Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti slovenského národa na území Slovenska. Chcem podotknúť, že termín slovenský národ sa prvýkrát v dejinách, práve vtedy objavil na stránkach svetovej tlače. Argumentácie o zhoršení postavenia Slovákov neobstoja. To by sa zhoršilo skôr či neskôr v každom prípade. V roku 1848 sa zažalo na slovenskom nebi svetlo života deklarovaním štátotvornej idey. To bola tá hviezda, ktorá svietila nad Slovenskom 70 rokov v časoch najťažších, bola jednou z podmienok zachovania národnej existencie. Budovanie historického vedomia je jednou z najťažších úloh, ktorá pred nami ako národom stojí. Ak pán premiér chce mat vlastnú hviezdičku, môže ju pomôcť zapáliť.
Ďakujem za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Cyril Ivan. Poslanec C. Ivan:
Vážený pán predseda, vážení páni poslanci,
dovoľte mi pár slov v tejto významnej chvíli. Každá historická epocha má svoje špecifické citlivosti, ktorými sa usiluje preveriť duchovné hodnoty národov i ľudstva. Takouto hodnotou je aj viera a právo národa na svoju svojbytnosť a štátnosť. Súčasná svetová, európska politická situácia na vyjadrenie zvrchovanosti a zachovanie malých národov, ako nám je známe, vychádza aj z práva Charty Organizácie spojených národov na zavŕšenie vlastnej štátnosti, teda aj slovenského národa, so všetkými atribútmi. Je predsa známe, že
pred získaním bytu musíme dostať výmer. Pred získaním štátnosti musíme byt zvrchovaní.
Ďakujem za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško:
Poslanec Prokeš, poslanec Andráš. Poslanec J. Prokeš:
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené zvyšky Slovenskej národnej rady,
pán premiér tu deklaroval neschopnosť vlastnej vlády. Ak vláda nie je schopná prevziať kompetencie, začať riešiť chaos, ktorý sama zapríčinila v tomto stave, to si už tažko možno predstaviť nejaký komentár k tomu. Domnievam sa, že chaos, o ktorom hovoril pán podpredseda Porubjak, že ho chceme priviesť my, tí, čo chceme prijať deklaráciu o zvrchovanosti, ten tu už dávno je, a je tu práve preto, že zvrchovanosť nemáme, že slovenská vláda zrejme nepotrebuje kompetencie na to, aby riešila problém nezamestnanosti na Slovensku, zrejme nepotrebuje kompetencie na riešenie ekonomickej situácie, ktorá sa podstatne zhoršila oproti roku 1990. Táto vláda pripravuje budúcej vláde omnoho ťažšie podmienky, než za akých prevzala vládu. Myslím si, že je najvyšší čas, aby takáto deklarácia bola prijatá. Pokiaľ sa niekto obáva, že neexistujú ďalšie kroky, tie existujú. Tlač 175, o ktorej sme doteraz nehlasovali, môže byt dočasnou Ústavou Slovenskej republiky, jasne vytvára ústavný rámec na to, aby sme problémy mohli riešiť.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Faktická poznámka - pán poslanec Húska, potom pán poslanec Andráš.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán predseda, vážený zástupca vlády, vážení kolegovia,
chcel by som povedať k tejto problematike pár slov. Je samozrejmé, že hegemón, ten, kto drží moc, urobí všetky pokusy, aby zastavil toho, ktorý sa emancipuje. Je smutné, že vždy v dejinách sú aj pomocníci pre takýto postup. To masívne masírovanie, čo všetko, aká hrôza nás čaká, pomaly by budilo dojem, ako keby na moravskej hranici nás čakali nejaké húnske tlupy. Veď to predsa nie je možné. Veď to sú partneri a bratia. Riešime svoj problém, ktorý vyriešiť tak či tak budeme musieť. Tiež si myslím, že by bolo oveľa honosnejšie a primerané tejto chvíli, keby bola masívna podpora v našom parlamente. Táto podpora však nie je, ale nijako nezhadzuje povinnosť zo všetkých ostatných poslancov, ktorí odišli, ktorí takýmto spôsobom riešili vyhnutie sa odpovedi na otázku: Chcete pre slovenský národ zvrchovanosť, ako má každý moderný národ, alebo nechcete?
Opakujem - tak, ako každý hegemón vždy dôjde s dychom a potom príde riešenie, ktoré v dejinách prichádza pre každý národ. Máme ctižiadosť dostať sa medzi slobodné národy a nechceme tým nič zlé našim českým partnerom. Len nechceme naďalej, aby naše hospodárstvo bolo prídavnou sústavou, ktorá iba pomáha zhodnocovať, aby dávala vlastne hegemoniálnu rentu tomu druhému. Chceme partnerstvo. Pre budúcnosť, pretože pravdepodobne nie sme v stave sa teraz uznášať, bude
dobré, keď si zapamätáme, kto kde stál, kto kde a kedy hovoril o svojej vernosti národu a tejto krajine, a ako sa k nej potom postavil.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Andráš. Mal by som len faktickú poznámku. Pán poslanec Húska, to všetko je stenografický zaznamenané, samozrejme, všetky mená aj so všetkými výrokmi tam budú.
Poslanec A. Andráš:
Moja poznámka je len organizačného charakteru. Prosím hostí, ktorí sedia v snemovni, ich miesto je na balkóne, v snemovni nemôžu sedieť. Pán predseda, zariaďte to.
Predseda SNR F. Mikloško:
Nerozumiem. Poslanec A. Andráš:
Máme tu hostí, ktorí sedia priamo medzi poslancami v snemovni. Ich miesto je na balkóne. Prosím, aby opustili snemovňu.
Predseda SNR F. Mikloško:
Prosím organizačný odbor, aby sa pozrel, kto tu sedí okrem poslancov. Pán poslanec, kľud, veď táto miestnosť má istý spôsob komunikácie.
Pán poslanec Marko.
Poslanec P. Marko:
Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán minister,
viackrát tu už bolo deklarované a spochybňované, že politická deklarácia je nepremyslený krok, po ktorom nevieme, čo bude nasledovať, ale aj viackrát tu bolo povedané, že je presne premyslený postup. Po politickej deklarácii prichádza prijatie plnej, čistej slovenskej ústavy, následným krokom je referendum, v ktorom tento národ rozhodne o spôsobe svojho ďalšieho štátneho bytia. Čiže prijatím politickej deklarácie tento parlament nechce obísť vôľu občanov Slovenska, ako sa nám to tu mnohí snažia podsúvať. /Potlesk/.
Ráno som s prekvapením pozoroval vystúpenia pána predsedu Miklošku. Bol som z toho prekvapený, lebo si ho ako človeka veľmi vážim. V tejto súvislosti by som tiež spomenul jednu vec, že v podstate sa stal lídrom KDH do volieb, a tu spochybnil prvý krok, ktorý chceme urobiť - politickú deklaráciu. Po nej dochádza k prijatiu čistej slovenskej ústavy. Či si pri tomto kroku uvedomil, že KDH tu predložilo návrh plnej a čistej slovenskej ústavy, či sa s tým stotožnil, alebo či dochádza v tom k zmene, pretože KDH dodnes túto plnú ústavu z parlamentu nestiahlo, a prvý krok, ktorý vedie k jej prijatiu, sa už spochybňuje. Potom sa pýtam, či tu niekto chce predložením tohoto návrhu klamať našu slovenskú verejnosť, alebo potom nech sa táto ústava, pokiaľ už na nej netrvajú, stiahne. Bol by som rád, keby pán Mikloško na to zareagoval.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem pánovi Markovi, že si ma váži, ale viac už k tomu nemám čo povedať. Pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené plénum,
pán premiér Čarnogurský tu hovoril o histórii. Hovoril o tom, že Slováci nikdy nedosiahli konečný ciel, ktorý si pred seba kládli, lebo vystúpili v nepravú dobu, alebo mali svoje kroky nepremyslené. Naopak, tvrdím, že Slováci dodnes nikdy nedosiahli najvyššiu métu, svoju vlastnú zvrchovanosť, pretože mali takých politikov, ako je pán premiér Čarnogurský, ktorí po každom kroku, ktorý smeroval dopredu, ktorý smeroval k suverenite, k štátnej identite, začali to spochybňovať a prešli na druhú stranu. Nebudem tu menovať Kollára, Hamricha, nebudem hovoriť o Lanštiakovi a ďalších, nebudem hovoriť o Šrobárovi a podobných, ale túto úlohu pán premiér plní. A keď nazval predloženie deklarácie o suverenite, ktorá v podstate len deklarovala to, čo chceme pre budúcnosť, nie, čo chceme realizovať dnes, a označil tieto činy za kriminálne, svedčí to o jeho úrovni. Svedčí to skutočne o tom, kde stojí, ako stojí a čo chce dosiahnuť pre budúcnosť Slovenska. Hlboko sa ospravedlňujem pánovi ministrovi Oberhauserovi, že máme takéhoto premiéra. /Potlesk/.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem pánovi poslancovi Hrnkovi. Ešte by som k tomu dodal, že k poslancovi Dérerovi a ďalším by sme mohli priložiť vaše knihy a články z posledných rokov. Bolo by to iste zaujímavé čítanie.
Poslanec A. Hrnko:
Nech sa páči. Ak potrebujete bibliografiu, mám ju kompletnú, môžem vám ju dať k dispozícii. Nemusíte hľadať po knižniciach.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ak bude treba, ešte priložíme k tomu aj list komunistu Hrnku, ktorý písal pánovi Feldekovi, keď sa vzdal - mám ho na VPN odložený. /Šum v sále. / Pán poslanec Hrnko, nemáš na to, aby si posudzoval človeka typu pána Čarnogurského. Len toľko som ti chcel povedať.
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Vážený pán predseda, nie je to dnes prvý raz, keď namiesto argumentov sa používajú osobné útoky. Nie je to len pán Hrnko, ktorý si to dnes zlizol. Dostal som to ja, dostali to ostatní. Chcem len upozorniť, že tieto praktiky používala komunistická strana, a vy ste jeden z tých, čo volali po deboľševizácii. Musím sa skutočne opýtať, či ste to mysleli vtedy vážne, alebo, či ide len o výmenu pri koryte a metódy zostávajú.
Predseda SNR F. Mikloško;
Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Boroň,
Poslanec P. Boroň:
Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé dámy, vážení páni, vážení hostia,
dovoľte mi, aby som svoje vystúpenie začal istým pohľadom do minulosti. Dovoľte mi, aby som odcitoval časť jedného slovenského periodika, ktorým vítalo nastupujúce storočie v roku 1901. Boli to Salvové Slovenské listy. "U nás je zakoreneným hriechom, že sa vôbec verí v nejaký starozákonný, čo i len v našich povestiach príchodiaci zázrak, že by sme my, Slováci, a čo by sme akokoľvek v lenivosti a v hriechoch hnili, budeme akýmsi dosial neznámym hrdinom oslobodení, že my chcej-nechcej staneme sa naraz a bez všetkého pričinenia svojho veľkými pánmi, dostaneme vo vlasti svojej všetky slobody a práva, úrady, vojsko, ministerstvá... " atď. - Koniec citátu. Tieto a iné podobné noviny na začiatku 20. storočia vlastne reagovali na situáciu, ktorá bola na slovenskej politickej scéne, na nečinnosť slovenských politických strán a na akési očakávanie príchodu hrdinu na bielom koni, ktorý nás vyslobodí a ktorý nám prinesie všetko to, o čom naši ľudia snívali. Chcel by som upozorniť, že to platí aj dnes.
Som hlboko presvedčený, že nemôžu existovať jednotliví politici na slovenskej scéne, ktorí budú sľubovať našim občanom, občanom Slovenskej republiky, imaginárne hviezdičky a imaginárne stoličky a neprinesú žiadny konkrétny vklad v tejto dobe na vyriešenie tohto zásadného postavenia. Dnes tu už bolo mnohé povedané. Dovoľte mi, aby som aj ja povedal svoj názor. Som presvedčený aj ako právnik, že prijatie politickej deklarácie o štátnej suverenite Slovenskej republiky v žiadnom prípade nie je protiústavným aktom. /Potlesk. / Otvára len politické možnosti pre skutočné naplnenie práva národov na sebaurčenie aj v prípade slovenského národa a sa-
mozrejme, touto politickou cestou vytvára predpoklady na ďalšie kroky, to znamená na to, na čo sa spytoval aj pán premiér Čarnogurský a na čo nás oprávňuje aj súčasne platný ústavný stav, konkrétne článok 142, ktorý hovorí o prijatí ústavy národných republík. V tejto ústave bude, samozrejme, zakotvené aj referendum ako všeľudové hlasovanie a samozrejme, že sú možné viaceré cesty. Môže sa použiť ratifikačné referendum na prijatú ústavu tak, ako to urobili Španieli po zvrhnutí diktatúry po roku 1976, alebo ako to naposledy urobili v Rumunsku, keď pred časom, myslím si, že to bolo koncom roku 1991, prijali ústavu. Samozrejme, že bude nevyhnutné spýtať sa aj občanov Slovenskej republiky, či sa v referende vyslovia za nezávislosť Slovenskej republiky. To sú tie ďalšie postupy.
Samozrejme, že dnes sa tu veľa hovorilo o katastrofických scenároch. Dobrý politik, domnievam sa, musí si vypracovať rôzne alternatívy a cesty, aby bol pripravený na možnosti reagovania svojich druhých politických partnerov. V každom prípade sa však domnievam, že tieto cesty majú jednotlivé politické strany pripravené a nič nebráni tomu, aby politická deklarácia o suverenite Slovenskej republiky bola prijatá. Otázka by bola, či vláda niečo pripravila alebo nepripravila, zrejme nepripravila, ako sa tu vyjadril aj pán premiér, ale to je zodpovednosť vlády, ktorú si musí vyriešiť sama.
Milé dámy, vážení páni, je poľutovaniahodné, že niektorí naši kolegovia takto riešili svoju zodpovednosť pri takom vážnom dokumente, ako je suverenita Slovenskej republiky. Môžem súhlasiť s tým, čo tu bolo aj v priebehu dňa povedané, že súčasný právny stav zakotvuje delenú suverenitu medzi republiky a federáciu, že teda politická deklarácia v politickej rovine zakladá istý smer, ktorým by sa vývoj v Slovenskej republike mal uberať. Dovolil by som si upozorniť, že to nie je neobvyklá a vo svete snáď ojedinelá cesta. Použila
sa aj v pobaltských teraz už štátoch, aj v rozpadnutej Juhoslávii. V tejto súvislosti mi dovoľte poukázať na jeden jav v slovenskej politike, jav, ktorý bol z hľadiska medzinárodného veľmi nebezpečný v tridsiatych rokoch, a to, že niektorí naši politici sú zasiahnutí, podlá môjho názoru, politikou neprijateľných ústupkov, ktoré nezaručujú možnosť ďalšieho progresívneho vývoja, ale naopak, zhoršujú ešte aj súčasný stav.
Považujem za nezodpovedné, ak niekto straší rôznymi katastrofickými scenármi a hovorí o následkoch, ktoré v rôznych štátoch sú. Treba sa však pozrieť aj na príčiny. Naša federálna televízia nám servíruje len tieto následky, nešťastný vývoj, ktorý je v bývalej Juhoslávii a napríklad aj vývoj, ktorý je v Karabachu. Mohla by sa však zamyslieť, a nielen ona, aj nad príčinami, ktoré v týchto konkrétnych dvoch oblastiach sú. Zrejme by nezaškodilo, keby si tí politici, ktorí týmto argumentujú, trochu zalistovali v histórii. Zistili by, že vztahy medzi Srbmi a Chorvátmi boli, bohužiaľ, krvavé viac desaťročí, že takisto v prípade Náhorného Karabachu ide, bohužiaľ, o krvavý konflikt medzi kresťanmi a moslimami. To sú príčiny a následky sú tie, aké sú. Ale prenášať takéto súvislosti z iných krajín na naše pomery považujem za nezodpovednosť.
Dovoľte mi, aby som toto moje krátke vystúpenie ukončil dvomi citátmi. Významný anglický spisovateľ a politik cromwellovského obdobia John Milton kedysi povedal: "Nikto na svete nemôže očakávať, že sloboda, v ktorú môže dúfať, bude taká, že by sa v našom štáte nikdy nijaká krivda nestala, ale ak možno sťažnosti slobodne vypočuť, ak ich dôkladne zvážia a ak ich rýchlo napravia, je to krajne dosiahnuteľná hranica občianskej slobody, akú rozumní ľudia môžu očakávať. " Verím, že Slovenská republika bude práve takýmto štátom, ktorý bude takto rešpektovať základné práva a slobody.
Dovoľte mi, aby som svoje vystúpenie, tak ako som ho začal, skončil pohľadom do našej histórie. V roku 1901 pri nadchádzajúcom 20. storočí Katolícke noviny 5. januára 1901 napísali: "Pomni, ó Slovensko, že i mne svätým je onen večný zákon, dľa ktorého lós každého národa závisí v prvom rade od neho samotného. Nebolo by teda rozumné odkrývať tajomstvá budúcnosti, no uisťujem národy o tom, čo i samé tušia, že ja totiž budem storočím tuhých zápasov, krutých bojov pravdy s bludom, svetla s tmou, tyranie so slobodou. Ako storočie bojov zo srdca nenávidím a zatracujem malomyseľnosť, a nádej i dôveru považujem za svoju prvoradú povinnosť. "
Milé dámy, vážení páni, uchovávam pevnú nádej, že deklarácia o štátnej suverenite bude prijatá a že tým položíme základy ďalšieho nového demokratického vývoja v Slovenskej republike.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Hlási sa poslanec Kružliak. Poslanec Š. Kružliak;
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,
za poslanca Slovenskej národnej rady ma zvolili voliči, ktorí sympatizovali s Kresťansko-demokratickým hnutím. Dovolil by som si vám teraz veľmi krátko načrtnúť, čo sme sľubovali našim voličom vo voľbách v roku 1990. Dovoľte, aby som citoval len krátku pasáž.
"Kresťansko-demokratické hnutie ide do slobodných volieb s programom služby národu a vlasti. Ak dostaneme podporu voličov a budeme môcť hovoriť i do politiky, chceme presadzovať v záujme všetkých obyvateľov Slovenska národnú svojbytnosť, suverenitu Slovenska, pričom by Slovenská republika a Česká republika slobodne rozhodovali o delegovaní právomoci federálnym orgánom. " Vyhlásenie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky, ktoré tu bolo prečítané, je len malým naplnením volebného programu pôvodného Kresťansko-demokratického hnutia z roku 1990, a ja sa k tomu hlásim ako poslanec Slovenského kresťansko-demokratického hnutia. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Poslanec Hofbauer. Predtým má faktickú poznámku poslanec Porubec.
Poslanec L. Porubec:
Vážený parlament, vážený pán minister,
chcem sa len skutočne úprimne poďakovať všetkým statočným poslancom, ktorí ostali v tejto sále. Tí nestatoční odišli, ale nemajme im to za zlé. Sú to politickí starci, ktorí nepochopili dejinný vývoj v Európe. Nechápu, čo je to emancipácia jedného z najstarších národov tohoto kontinentu. Nuž, Boh im to odpusť, a verme, že dôjdu na to, že urobili veľkú a hrubú chybu vo svojom živote.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďalší sa hlásil poslanec Hofbauer. Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predseda, dámy a páni,
ak ma z dnešného večera niečo skutočne hlboko mrzelo, bolo to vystúpenie premiéra Jána Čarnogurského, pretože vystúpil takým spôsobom, ktorý mnou skutočne veľmi vážne otriasol. Ak sme do roku 1989 konštatovali, že naše vlády boli subaltérne, že sme chodili po rozumy a po príkazy kdesi, teraz tzv. slovenská slobodná vláda v podstate potvrdila presne to isté. Nepokročili sme ani o cól dopredu. Vláda, ktorá nechce vládnuť a ktorá nemá pripravené varianty vládnutia, nech nevládne. Potom nemá čo hľadať na postoch, ktoré zastáva. To je môj stručný názor na túto problematiku.
Dalo by sa hovoriť o rozsiahlych spektrách vecí, ktoré nie sú riešené, ktoré vláda neriešila, pretože sa k nim obracala chrbtom, tvárila sa, že neexistujú. Mali sme dnes preberať otázku plnenia jazykového zákona a problematiku na južnom Slovensku. Aký je stav? Kultúra na Slovensku - aký je stav? Financie. Ako je možné, že náš minister chodí ponížene za pánom Klausom pýtať sa, ako to vlastne vyzerá, a z každej koruny 40 halierov ide do federálneho, 35 halierov do českého a 25 halierov ostáva na Slovensku? Ako je možná subalternost takého druhu, že slovenský minister sa dodatočne pripíše na odvolací dekrét federálneho ministra, ktorý tento dekrét vydal v rozpore s ústavou republiky? Ako je vôbec možné, že tento minister ešte na tom poste sedí? Prosím vás, na čo sa nám tu vykresľuje katastrofický scenár, ak najhroznejšie katastrofické scenáre už, preboha, dávno prebiehajú
na západ od rieky Moravy - veľmi chladnokrvne pripravované, veľmi cieľavedome robené a veľmi detailne uskutočňované.
Mám v ruke tlač Federálneho zhromaždenia č. 1406, je to návrh federálneho zákona o vlastníctve k ropovodom, tranzitným plynovodom a nadradeným rozvodným sieťam prenosu elektrickej energie. To je čo, preboha, za materiál? Ktorý civilizovaný štát si dovolil vydať návrh zákona, ktorým vyníma nervovú sústavu krajiny a podriaďuje ju akémusi imaginárnemu federálu? Čo je potom Slovenská republika? Veď to je skutočne len jeden nesvojprávny a hospodársky nesuverénny prívesok na tele toho hegemóna. Takže, tie katastrofické scenáre tu skutočne vykresľovať netreba. Pokiaľ by sa v histórii národy riadili katastrofickými scenármi, myslím, že židovský národ by do dnešného dňa žil v egyptskom otroctve, možno pri plnších hrncoch.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Poslanec Hykisch. Poslanec A. Hykisch:
Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,
vrátim sa k tomu, čo sa tu dnes stalo, k tým prázdnym laviciam. Svedčia o forme úniku pred istým rozhodnutím a o proteste. V poriadku. Ale čo ma najviac zarazilo - človeka nezarazí to, samozrejme, že premiér tejto vlády musí upozorniť na možné dôsledky a následky krokov, ktoré chceme urobiť, to je v poriadku -, lenže oznámkovať to tak, pokúsim sa citovať, že tento návrh je vrcholom politického primiti-