som tlmočil aj mienku klubu k otázke, ktorá je teraz predmetom nášho rokovania.
Prvý závažný problém, ktorý tu bol nastolený a ktorý tu bol nastolený viackrát, je otázka, aké poverenie máme my, poslanci tohoto parlamentu. Myslím si, že materiály, o ktorých sa takýmto spôsobom diskutovalo, vychádzajú z faktu, ktorý je nezvratný - podlá nášho názoru -, že sme od našich voličov dostali predovšetkým poverenie, aby sme vybudovali základy demokratického štátu, aby sme položili základy pre prosperujúcu spoločnosť. Toto je naše základné poverenie a sme zaviazaní predovšetkým k tomu, aby sme využili všetky prostriedky, aby sme toto poverenie splnili. No a jedným z takýchto prostriedkov - ústavným prostriedkom je suverenita, zvrchovanosť Slovenskej republiky. Zvrchovanosť. - o tom tiež je všeobecná zhoda - Slovenskej republiky je zakotvená v súčasnom ústavnom stave. Je otázka, akým spôsobom túto zvrchovanosť chceme vykonávať práve tak, aby sme splnili základné poslanie, ktoré sme vo voľbách dostali. Podlá nášho názoru plne zodpovedá nášmu mandátu, keď povieme, že zvrchovanosť by sme chceli uplatňovať takým spôsobom, ako ju uplatňujú ostatné národy Európy. To je práve tá najviac diskutovaná vec, ktorú nadhodil pán Porubjak. Nazdávame sa, že jedine takýmto spôsobom môžeme vyriešiť hlavné problémy, ktoré zaujímajú a ktoré pútajú pozornosť našich občanov.
Súhlasím s tým - ak máme veriť aj sociologickým prieskumom -, že to nie sú otázky štátoprávneho usporiadania. Hlavným problémom je pomerne značná nezamestnanosť a ekonomické problémy, ktoré k tejto nezamestnanosti vedú, čiže aj štátoprávne usporiadanie musíme riešiť predovšetkým z tohoto zorného uhla. Ak sa pozeráme na vec z tohoto hľadiska, podľa nášho názoru potom musíme jednoznačne dospieť k záveru, že súčasný ústavný model, súčasné usporiadanie vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou neumožňuje, nedáva
slovenskej vláde dostatok právomocí a dostatok kompetencií k tomu, aby tento základný ústredný problém riešila.
Často sa toto naše snaženie, ktoré sa označuje ako emancipačné snaženie, dáva do protikladu práve s tým, o čo sa usilujeme, a to s procesom zjednocovania Európy. K tomu skutočne treba povedať, že národy strednej a východnej Európy doteraz nemali možnosť jednoznačne zabezpečiť svoje práva a usporiadať si svoje základné záujmy takým spôsobom, ako to zodpovedá práve ideám, na základe ktorých sa zjednocuje Európa. Preto vôbec nepovažujeme za protikladné, ak sa tieto národy, a medzi nimi aj slovenský národ, prihlási o zvrchovanosť a túto zvrchovanosť bude vykonávať spôsobom, ktorý je pre Európu typický, ktorú Európa uznáva. Čiže v tom nevidíme kontradikciu, ale vidíme v tom práve možnosť ako dosiahnuť základné ciele, o ktorých som už v úvode hovoril.
V Európe sa takisto diskutuje, či sa vzájomné vzťahy medzi národmi majú riešiť na princípe konfederalizmu alebo na princípe federalizmu. Problém, ktorý sa rieši v Česko-Slovensku a ktorý posudzujeme aj dnes, nie je nijakou osobitosťou vo vzťahu medzi Českou republikou a Slovenskou republikou. Tento problém sa nachádza v Európe, je to európsky problém, diskutuje sa o ňom v Európe a rieši sa v Európe. Pokiaľ sledujeme posledný vývoj, aké sú projekty ďalšieho rozvoja Európskych spoločenstiev, jednoznačne sa potvrdzujú práve tie idey, ktoré sú založené na konfederalizme. Ak sa v našom programe hlásime k európskym riešeniam, k európskym modelom, je to práve model konfederalizmu. Myslím si, že v tomto smere nie je v tejto poslaneckej snemovni situácia v reakcii na pripravovaný návrh deklarácie o zvrchovanosti tak rôznorodá, ako to na prvý pohľad vyzerá, pretože myšlienku európskeho konfederalizmu si neosvojili iba tie strany a hnutia, ktoré prichádzajú s touto deklaráciou, ale táto myšlienka je napríklad vyjadrená ako ciel v podobe jednej hviezdičky pre Slovenskú republiku, je vy-
jadrená aj vo volebných programoch iných strán. Zásadný rozdiel je asi v tom, kedy treba tento program realizovať. Sme toho názoru, že skutočne dospel čas, že skutočne je čas teraz, v tomto období, či to bude na tomto zasadnutí alebo to bude po voľbách, ale v tomto krátkom historickom období je čas na to, aby si Slovenská republika vyriešila tieto základné otázky napojenia sa do európskych integračných procesov. Sme toho názoru, že akékoľvek odďaľovanie riešenia tejto základnej otázky škodí Slovensku.
Sme toho názoru, že súčasný model, a to, čo sa ponúka, najmä to, čo bolo obsiahnuté v dohode z Mílov, neumožní pre Slovenskú republiku vybudovať životaschopnú ekonomiku a neumožní dôstojné zapojenie sa do európskych integračných procesov. Preto sa domnievam, že otázka zvrchovanosti, jej interpretácie, jej ústavné vyjadrenie v takomto zmysle je skutočne problémom veľmi aktuálnym a veľmi naliehavým.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán Galanda. Poslanec M. Galanda:
Dovoľte mi krátku reakciu. Ponajprv si dovolím odcitovať z jedného článku: "Pravdu majú tí, ktorí tvrdia, že v prípade konfederácie /spolku štátov/ nejde o spoločný štát, ale iba o zmluvné spojenie dvoch alebo viacerých suverénnych štátov za účelom spoločného postupu v zmluvne stanovených oblastiach /napríklad obrana, diplomatické zastupovanie, nikdy nie financie a armáda/, bez toho, že by konfederačné orgány mali právo zasahovať do vnútorných záležitostí štátov. Konfederácia sa tak javí ako medzinárodno-právne
a nie štátoprávne /federatívne/ spojenie štátov. Na druhej strane je potrebné povedať, že konfederácia bola a je prechodnou formou koexistencie národov. Vývoj v konfederácii smeroval vždy buď k unitarizmu /Nemecko/ alebo k úplnému osamostatneniu /Sýria, Egypt/. " - Koniec citátu. Toto píše docent Ján Cuper a je to citované z Koridoru, tak dúfam, že to nikto nebude spochybňovať. Ako ja vidím európsky proces, spoločná mena, spoločné zákonodarstvo je skôr federalistický prístup a budúcnosť. Ale to je môj výklad. A ešte jedna citácia. Tu sa niekto odvoláva na to, čo sme chceli v novembri 1989. Odcitujem iba dve veci: "Žiadame slobodnými voľbami vytvoriť zo Slovenskej národnej rady skutočný parlament slovenského národa, v ktorom budú mat zastúpenie všetky zložky našej spoločnosti. " A ďalší citát: "Žiadame dôslednú demokratickú federáciu Čechov a Slovákov a zákonné upravenie práva a postavenia národností na princípe plnej a faktickej rovnoprávnosti. "
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Granec - faktická poznámka. Poslanec E. Granec:
Je mi veľmi ľúto, že bývalí členovia komunistickej strany, opakujem, bývalí členovia komunistickej strany, nie členovia SDĽ, v uplynulých rokoch, pred rokom 1989 nehľadali spôsob riešenia proti vtedajšiemu existujúcemu federatívnemu systému a počkali si až na súčasný vývoj štátov vo východnej Európe, aby si z neho zobrali príklad.
Predseda SNR F. Mikloško; Pán poslanec Ondruš.
Poslanec M. Ondruš:
Proces, ktorý je v Európe - konfederácia alebo federácia -, nie je proces medzinárodný, ale proces medzi štátmi. Nikto nerieši to, aký bude vzťah vo vnútri Belgicka, ale aký bude vzťah napríklad Belgicka, Francúzska, Nemecka. Čiže je to proces, aký bude vzťah Česko-Slovenska k ostatným štátom, nie aký bude vzťah vo vnútri. Podľa mňa tá analógia trocha pokrivkáva.
Veľa toho, čo som chcel povedať, povedal som už vo faktickej poznámke. Snáď sa zamyslím nad jednou vecou. Odznelo tu, že vládna koalícia sa chcela dohodnúť a nemá pripravený žiadny projekt pre prípad, že sa nedohodne, že vedela, čo bude vtedy, ak sa dohodne, ale nevedela, čo bude, ak sa nedohodne. K tomu snáď len toľko, že ani nemohla mat dosť dobre pripravený žiadny projekt na to, čo sa stane vtedy, ak sa nedohodne. Strany, ktoré tam sú, išli do volieb s programom spoločného štátu. Tento program sú povinné napĺňať. Ak sa nedohodnú, majú dve možnosti - buď vyhlásiť referendum a spýtať sa občanov, ako sa majú ďalej správať, alebo riešiť iné problémy, napríklad ekonomické, a celý tento proces nechať po voľbách na nové reprezentácie, ktoré už zrejme pôjdu do volieb s jasným programom. To znamená, že ak nedošlo k dohode, celý tento proces treba nechať na občanov.
Občania budú mat vo voľbách v podstate dve možnosti. Jedna možnosť sú strany, ktoré tvrdia, že ich ekonomický, hospodársky, sociálny program je založený na princípe federácie, ktoré si myslia, že rozpad štátu by mal také dôsledky, že by ho neboli schopní plniť. Druhá možnosť sú strany, ktoré tvrdia, že ich ekonomický rozvoj a všetko je možné iba vtedy, ak nebude federácia. Občan si vyberie. Občan sa každopádne rozhodne správne. Občan sa nemôže rozhodnút nesprávne. Správne sa musí rozhodnút preto, lebo dôsledky svojho
rozhodnutia bude znášať jedine sám. Ale nemyslím si, že táto Slovenská národná rada má právo, aby sa tu 150 poslancov nejak odtrhlo, urobilo niečo, dôsledky čoho bude potom znášať občan. Myslím si, že ak by to vyšlo, že by slovenský štát bol ekonomicky dobrý, atď., vždy môžem povedať, že som sa mýlil. Ale pýtam sa, čo povedia tí, ktorí to hlásajú, ak to nevyjde, ak jednoducho ekonomicky skrachuje, ak tu nastane nejaký juhoslovanský alebo sovietsky model? Čo potom? Potom urobia nejaký súd dejín a pôjdu sa pred tento súd zodpovedať - prepáčte, občania, my sme to až tak zle nemysleli, no nevyšlo to, škoda? Na túto otázku by som rád niekedy dostal odpoveď.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Prosím poslanca Vladimíra Ondruša. Pripraví sa poslanec Alfonz Adamica.
Poslanec V. Ondruš:
Vážené poslankyne, vážení poslanci, dámy a páni,
navrhovaný text vyhlásenia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky, ktorý prečítal pán poslanec SKDH Oberhauser, je vo všeličom nejasný, neurčitý a zahmlievajúci. V jednom som však autorovi tohoto textu zaviazaný. Je to od jesene už hádam štvrtý pokus o deklarovanie zvrchovanosti. Tentoraz je však v texte prvý raz prítomná jedna podstatná zmena. Nehovorí sa v ňom o medzinárodno-právnej subjektivite Slovenskej republiky, ktorá bola zahrnutá do textu každej predchádzajúcej deklará-
cie. Čo to znamená? Po prvé je to nepriame priznanie autora textu a všetkých, ktorí ho podporujú, že si až veľmi dobre uvedomujú, že deklarovanie medzinárodnej subjektivity v skutočnosti znamená samostatnosť Slovenska a je protiústavné. Za toto verejné priznanie pred verejnosťou autorom ďakujem, najmä po dlhých mesiacoch pokrytectva, keď hovorili niečo celkom iné. Pravda vždy vyjde najavo, niekedy aj celkom omylom a nevdojak.
Občania Slovenska by si mali zapamätať tento deň. Je to po prvý raz, keď tí, ktorí doteraz na verejnosti ustavične tvrdili, že medzinárodno-právna subjektivita Slovenska nič neznamená, konečne verejne priznali, že sú si vedomí toho, o čo v skutočnosti ide - o medzinárodno-právnu subjektivitu ako neoddeliteľný znak samostatného štátu. Dovoľte mi však, aby som sa potom spýtal, o čo im ide teraz. O nič iné, ako o to, aby vecnú prehru premenili na politické víťazstvo. Ide im o predvolebnú kampaň a o nič iné. Ide im o to, aby mohli voličom hovoriť - vybojovali sme pre vás zvrchovanosť. Ale akú zvrchovanosť? To je len prvoaprílový žart. Zvrchovanosť je už v tejto podobe zakotvená v ústave z roku 1968 a platí podnes. Nám nejde o jej deklarovanie, ale o jej naplnenie skutočným obsahom. A v tom sa líšime. V návrhu zvrchovanosti, ako tu bol predložený, však nejde o nič iné ako o zahmlievanie. Občanom Slovenska však chceme jasne povedať, že sme presvedčení o tom, že najlepšou cestou pre Slovensko je cesta v spoločnom štáte Slovákov a Čechov, v spoločnom štáte dvoch zvrchovaných republík. Ak by sme chceli prijať takúto deklaráciu alebo vyhlásenie o zvrchovanosti, bolo by to úspechom pre všetkých ľudí na Slovensku, ktorí si želajú pokoj, stabilitu a prosperitu Slovenska.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Dve faktické poznámky - poslanci Gašpar a Brňák. Poslanec J. Gašpar:
Chcel by som sa len spýtať, o akej zvrchovanosti republiky môžeme hovoriť, keď postoj Slovenskej národnej rady k federálnym zákonom sa v Prahe vôbec nerešpektuje.
Ďakujem. Poslanec P. Brňák;
Pán Ondruš, nemohli by ste poprosiť svojich subdodávateľov, aby vám tie rozprávky starej matere dodali v ucelenej forme, aby ste nemuseli vystupovať každých 5 minút? /Smiech v sále. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán Krajčovič zrejme bude odpovedať na Dobšinského rozprávky pána Brňáka.
Poslanec M. Krajčovič:
Nie, pán predseda, nebudem odpovedať na rozprávky Dobšinského, ale rád by som navrhol, aby sme konečne ukončili túto neplodnú debatu, aby sme ukončili rozpravu, kde sa začína vytĺkať politický kapitál. A druhú vec navrhujem, aby sa hlasovalo o tom, že Slovenská národná rada berie na vedomie správu predsedu Slovenskej národnej rady o štátoprávnom usporiadaní.
Predseda SNR F. Mikloško:
Je to návrh. Medzitým som pozval k pultu pána poslanca Adamicu, ktorý je vlastne posledným diskutujúcim. Potom sa ešte spýtam spravodajcu, t. j. seba, či chcem k tomu niečo povedať, a potom by sme mohli uzavrieť rozpravu. Pán Adamica, pokiaľ to nebude o Slovenskej lige, prosím. /Smiech v sále. /
Poslanec A. Adamica:
Vážený pán predseda, vážená vláda, vážený parlament,
nebudem na nikoho ani na nič útočiť. Tých útokov tu bolo dnes už dosť. Sme zvrchovaní a sme demokratickí. Takto zvrchovane a demokraticky sa nám stratil slovenský znak z rokovacej sály, o ktorom pán predseda vravel - ani neviem, kde zmizol.
Poslanec R. Hamerlík:
Už sa našiel. Poslanec A. Adamica:
Nedopovedal som, pán Hamerlík. Prichodí mi poďakovať pánovi predsedovi za to, že tento štátny znak je znova na svojom mieste.
Predseda SNR F. Mikloško:
Sám som ho tam vešal, pán Adamica. /Smiech v sále. /
Poslanec A. Adamica:
Ďakujem, pán predseda. Dúfam, že predtým ste ho nezvesili vy. Jedni sa tu bijú do pŕs, druhí zas nie, a pritom sú vraj všetci rovnako dobrí Slováci. Jedni sa dožadujú deklarácie a druhí zas nie, a tiež sú vraj rovnako dobrí Slováci. Dokonca poniektorí vravia, že je to zbytočný papier. Pittsburskú dohodu nazval prezident Masaryk tiež zdrapom papiera, hoci ju sám koncipoval. No, a potom už vieme, aspoň tí, ktorí v tom čase žili, ako ja, ako to vyzeralo. Nebudem to opakovať, aby mi zase neprišlo z Čiech v balíku niekoľko treníriek. Zvrchovanosť je síce v terajšej ústave zakotvená, to je pravda, len tej zvrchovanosti tu niet. Aj ústavný súd bol zakotvený v tej istej ústave, len toho súdu tu nebolo. Bývalé povereníctvo vnútra - pardon, pán predseda, ak dovolíte, teraz sa vrátim k tej lige, o ktorej som tu už hovoril, a zle to dopadlo. To len tak pripomeniem, aby som dal jeden príklad, ako sme vysoko zvrchovaní.
Bývalé povereníctvo vnútra vydalo výmer podlá zákona č. 213/1948 a bývalému povereníctvu vôbec nevadilo, že ten výmer nemá s týmto zákonom absolútne nič spoločného. Dovoľte, aby som vám z neho zacitoval len tri riadky, pretože len toľko by sa toho malo týkať, ostatné sa týka personálnych vecí. Teda zákon č. 213/1948 v § l ods. l hovorí: "Opatrení
akčních výborů" - to som sa naučil v baniach -, "která směřovala k ochraně nebo k zabezpečení lidovědemokratického zřízení, nebo k očistě veřejného života, jsou po právu, a to i v těch případech, kde by jinak nebyla v souladu s příslušnými předpisy. " Teda už zákon hovoří, že je protizákonný a je proti iným příslušným předpisem. To ovšem nevadilo ministerstvu vnútra, pardon, povereníctvu vnútra, ktoré inak malo toľko kompetencií, že keď dostalo takéto příkazy z Prahy, mohlo ich pretlmočiť do slovenčiny a dokonca aj niekomu rozposlať - svojim podriadeným.
A teraz chcem povedať k tej našej zvrchovanosti, prečo ju vlastne niektorí deklarujú alebo chcú deklarovať. Aj ja som jeden z nich. Podal som dvakrát návrh zákona na prinavrátenie majetkových práv Slovenskej ligy, to ste tu už počuli. Ide dnes už o historickú budovu ústredia tejto národnej kultúrnej organizácie, ktorá bola práve na základe tohto výmeru a tohoto zákona Slovenskej lige odňatá v roku 1948. Dnes, keď sa Slovenská liga tejto budovy domáha, náš zvrchovaný slovenský parlament vôbec nedostal tento môj návrh zákona, pretože ho neodporučila vláda Slovenskej republiky, ktorá 30. augusta 1991 napísala, že Úrad vlády Slovenskej republiky nie je kompetentný v danej žiadosti konať. Ďalšie stanovisko vlády Slovenskej republiky nebudem celé čítať, stačí len jediný riadok - pretože akákoľvek právna úprava vlastníctva je v kompetencii federácie. Tak sme zvrchovaní alebo nie sme?
Kancelária Slovenskej národnej rady, legislatívny odbor napísal, že prijatie zákona, ktorým by sa upravili vlastnícke práva, patrí do kompetencie federácie a nie republík. Ostatné som už ani nedoniesol, aby som tu toho veľa nečítal. Teda znova sa pýtam, čo som sa vás opýtal minule. Páni poslanci, cítite sa byť ešte poslancami a zástupcami najvyššieho zákonodarného zboru? Prečo ste sa teda neozvali, ked' som povedal, aby ste schválili zákon o reštitúcii? Teda sme zvrchovaní alebo nie sme? Tak si to konečne povedzme. Ak nie sme, alebo to máme len niekde napísané, potom deklarujme, aby toto napísanie dostalo tiež svoj obsah, svoju právnu náplň, aby sme teda skutočne, ale skutočne kompetentní boli. Pretože budovu, ktorá bola postavená zo zbierky slovenského ľudu, také povereníctvo, ktoré neznamenalo v tom čase nič, bolo schopné vziať. Myslím, že v trestnom práve je paragraf o krádeži, aj tak sa to dá nazvať. A dnes my, zvrchovaný parlament, nie sme schopní ju vrátiť. Kde je tu, prosím, logika? Preto záverom odporúčam nie ukončiť, alebo aj ukončiť
rozpravu, ale predsa len hlasovať o deklarácii o zvrchovanosti Slovenska.
Ďakujem vám za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, istotne zvrchovanosť, čo sa týka Slovenskej ligy, vyriešime aspoň tak, že tam dáme aspoň pamätnú tabuľu.
Poslanec M. Poliak:
Vážená Slovenská národná rada,
pán poslanec Moravčík nadhodil vecný tón ďalšej diskusie. Súhlasím, pretože tiež si myslím, že od slovných problémov by sme mali prejsť k vecným, ktorých riešenie Slovensku pomôže reálne a nie iba verbálne. Práve preto si myslím, že sme tu stratili zbytočne veľa času okolo deklarácie. Ak napriek tomu ju niektorí poslanci navrhujú, myslím si, že by za predmet svojho experimentu naozaj mali zobrať najprv menšiu vzorku a nie všetkých obyvateľov Slovenska. To znamená, aby zašli najprv do svojich rodín a v konečnom dôsledku najprv k sebe, pretože pozorujem, že so zvrchovanosťou majú najväčšie problémy práve tí poslanci, ktorí osobne nejak zvrchovaní veľmi nie sú. /Smiech v sále. / Ináč by som radil poslancom všetkých národno-buditeľských strán a hnutí v tomto parlamente, aby tú deklaráciu stiahli, pretože, ak by náhodou bola prijatá, stratili by podstatnú časť svojho volebného programu. Takže je v ich záujme, aby nebola prijatá. Na záver už snáď iba toľko, že lepší dátum ako dnešný si na to celé ani nemohli vybrať.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Pýtam sa, či chce ešte niekto vystúpiť v rozprave? Pán poslanec Krajčovič, pán poslanec Oberhauser - faktické poznámky.
Poslanec M. Krajčovič:
Pán predseda, predniesol som návrh a trvám na ňom. Poslanec V. Oberhauser;
Predniesol som tu istý návrh na deklaráciu. Pánovi poslancovi Poliakovi by som pripomenul program KDH, v ktorom sa hneď v úvode hovorí, že KDH Slovenska bude presadzovať: právny štát, suverenitu Slovenskej republiky, plnosť národného bytia, plnoprávnu účasť slovenského národa v budúcom celoeurópskom spoločenstve, a v druhom odseku - suverenitu Slovenskej republiky, zrušenie výlučnej pôsobnosti federácie atď. Takže tento program o suverenite Slovenskej republiky je programom aj Kresťansko-demokratického hnutia.
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec, ale ty už do neho nepatríš.
Poslanec V. Oberhauser;
Patrím, ale do slovenského. Tento už nie je slovenský. Chcel by som poprosiť, pán predseda, aby bolo rozdané vyhlásenie o zvrchovanosti Slovenskej republiky, ktoré je pripravené v tom znení, ako som ho predniesol.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, ak chceš dať návrh na vyhlásenie, teda na uznesenie, navrhujem, aby si ho prečítal, až potom sa politické grémium rozhodne, ako sa bude postupovať.
Poslanec V. Oberhauser:
Vyhlásenie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti
Slovenskej republiky
My, poslanci Slovenskej národnej rady vzišlej zo slobodných volieb, zaviazaní vôľou ľudu Slovenska, ktorý nám dal poverenie položiť základy demokratického štátu spôsobilého zabezpečiť naplnenie jeho prirodzených politických, hospodárskych a sociálnych práv a vytvoriť podmienky na jeho prosperitu, slávnostne vyhlasujeme: Slovenská republika je zvrchovaným štátom svojbytného slovenského národa a národností žijúcich na jej území.
Ďakujem za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško:
Ešte by sa zišla dôvodová správa, čo sa pod tým myslí, ale prosím, beriem to ako návrh, budeme o tom diskutovať. Prosím, pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Pán predseda, využívam svoje právo podlá § 19, pretože ak sa má rozprava skončiť, myslím si, že sa nemôže skončiť len uznesením, ktoré navrhol pán poslanec Krajčovič, teda zobrať na vedomie správu predsedu. Pripomínam všetkým poslancom, že tento bod sa volá "Plnenie uznesení Slovenskej národnej rady k štátoprávnemu usporiadaniu", teda nie len
deklarácia o zvrchovanosti Slovenska. Myslím si, že len zobrať na vedomie správu predsedu je málo. Chcem navrhnúť alternatívny návrh, aby sme poverili komisiu zloženú zo zástupcov poslaneckých klubov, aby vypracovala obsahovo o niečo bohatší návrh uznesenia, v ktorom by zareagovala na obsahové veci týkajúce sa plnenia uznesení k štátoprávnemu usporiadaniu. Chápem to ako alternatívny návrh k tomu, čo povedal pán poslanec Krajčovič, teda, aby uznesenie bolo obsahovo bohatšie ako len to, že berie na vedomie správu predsedu. Žiadam tiež o tom hlasovať.
Predseda SNR F. Mikloško:
Má ešte niekto niečo do rozpravy? Faktické poznámky - pán Strýko, pán Tatár, na záver by som sa chcel prihlásiť sám.
Poslanec M. Strýko:
Dávam protinávrh. Pán poslanec Oberhauser v tomto texte, ktorý končí deklaráciu o zvrchovanosti, hovorí, že zaviazaní vôľou ľudu. Myslím si, že vôľa ľudu je celkom iná, ako je vôľa pána poslanca Oberhausera. Preto dávam protinávrh, aby v texte sa zmenili slová "zaviazaní vôľou ľudu" na "ignorujúc vôľu ľudu". /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár;
Vyjadrím sa k návrhu na hlasovanie, ktorý predniesol poslanec Oberhauser. K preambule sa vyjadrovalo viac ľudí,
tam je vôľa ľudu, ktorá vlastne neexistuje. Taký volebný program nikto nemal. Ktorýkoľvek poslanec, ktorý tu sedí a bol zvolený, od voliča takúto vôľu nezískal. Ďalej - v pomernom volebnom systéme, ktorý je našim volebným systémom, nie je väčšinový volebný systém, takisto sa nedá imperatívne vyjadriť vôľa ľudu týmto spôsobom. Myslím, že o tom sa dosť diskutovalo, to sa týka preambuly.
Tá veta deklarácie, ktorá znie, že Slovenská republika je zvrchovaným štátom svojbytného slovenského národa a národností, bola spomínaná ako by to bol citát alebo parafráza, podobenstvo alebo niečo podobné, ako je v dnešnej ústave. Toto je v zásade polopravda, čiže nepravda, ak rovno nepoviem, že lož v tých širších súvislostiach, pretože v článku l ods. 2 ústavy je napísané, že Česká republika a Slovenská republika sú základom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ako suverénne národné štáty. Ak sa to cituje celé, potom je to citát z ústavy. Inak to nie je citát z ústavy, odporuje jej to, samozrejme, so všetkými dôsledkami rozbitia štátu, rozdelenia štátu, osamostatnenia, atď., čo za tým nasleduje.
Po d'alšie - článok l ods. 5 ústavy hovorí o suverenite. Áno, hovorí o suverenite, ale hovorí takým spôsobom, že obe republiky aj federácia rešpektujú navzájom svoju suverenitu, čiže hovorí o troch suverenitách. Toto rozdeliť, rozstrihať nie je citát z ústavy. Na to som vás chcel upozorniť.
Čo sa týka následkov, každý tu hovorí o možných následkoch samostatného Slovenska. Myslím si, že v o ekonomike je dosť hanba hovoriť, že by bolo lepšie, keby sme boli samostatní, pretože tu bola prednesená úplne jednoznačná správa o najprijateľnejšom, kooperatívnom rozdelení ekonomiky. Nikto k nej nemal jediný vecný argument. Tam boli také fakty, ako je 15-miliardový schodok, rast cien o 15 %, devalvácia, zadĺženosť, atď. Nebudem to opakovať, všetci máte tento ma-
teriál k dispozícii. Chcel by som ešte poukázať na isté politické súvislosti prípadného rozdelenia alebo rozbitia štátu, pretože takáto politická deklarácia v realite k ničomu inému nesmeruje. Ak hovoríme iba slovo zvrchovanosť, iba slovo suverenita, ktoré sú synonymá, vlastne sme istým spôsobom odtrhnutí od skutočnosti.
Chcem poukázať na dve veci, na dva aspekty z mnohých ďalších možných. Jeden je akýsi vývoj ekonomiky. Zase to závisí od politického správania sa subjektov, ktoré sa takouto myšlienkou zaoberajú. Ak tí, ktorí chcú rozdeliť štát, budú uplatňovať ekonomiku, ktorú teraz propagujú, ekonomika ostane štátnou, istým spôsobom socialisticky orientovanou - aby som to vyjadril veľmi rukolapne.
Ďalšia vec je čisté politická. Ak si pozrieme napríklad zvrchovanosť, ktorú používa v rôznych súvislostiach, napríklad na poslednej tlačovej besede predseda HZDS Mečiar, pre mňa a pre logicky uvažujúceho človeka sa s jeho osobou zvrchovanosť viaže so znovuoživením funkcie Štátnej bezpečnosti, samozrejme, už nie v tej originálnej pôvodnej štruktúre a so všetkým, čo obnášala v roku 1989, ale cez osoby, cez vztahy a rôzne ďalšie siete. A takisto sa viaže s istou dlhšou tradíciou alebo väčším prežívaním akýchsi nomenklatúrnych sietí. Ak sa na tieto veci neupozorní naprosto jednoznačne, možno by sa niektorým zdalo, že nevedia, o čom iní navrhujú hlasovať.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Prosím poslanca Javorského, potom poslanca Kusého, potom poslanca Ľuptáka.
Poslanec F. Javorský:
Vážené predsedníctvo, vážené poslankyne, vážení poslanci,
snažím sa byt vždy praktický, preto sa prikláňam k tomu, že takýto dokument by mal mať dôvodovú správu. Mňa by totiž zaujímalo jedno. V momente, keď prijmeme túto deklaráciu, je celkom možné, že na českej strane bude skupina politikov, ktorá tento deklarovaný postoj zoberie smrteľne vážne, a začnú konať na rozdelení štátu. Aj s takouto alternatívou každý politik musí uvažovať. Keď nie, ľutujem.
Teraz sa chcem spýtať, alebo by som chcel, aby v dôvodovej správe bolo vysvetlenie, ako a čím zabezpečíme ochranu a obranu územia Slovenskej republiky, ako zabezpečíme prípadnú chýbajúcu elektrickú energiu v momente rozdelenia, na koľko a na aký čas máme zabezpečené potraviny, či sme schopní sa samozásobiť, atď. To ma zaujíma. Zaujíma ma aj to, či máme pripravené kolky na kolkovanie peňazí, proste praktické zabezpečenie prípadnej existencie samostatného Slovenska. To ma zaujíma. Preto si myslím, že to by malo byt v dôvodovej správe vysvetlené, vtedy som ochotný rozhodovať sa jednoznačne. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kusý, potom pán poslanec Ľupták, pán poslanec Prokeš, pán poslanec Krajčovič, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Kmeťo, pani poslankyňa Vilčeková, pán poslanec Boroň.