a pripraviť návrhy zákonov Slovenskej národnej rady, dovoľujem si povedať, je nad sily ústavnoprávneho výboru. Takto sme sa vo viacerých situáciách dostali do časového tlaku a prešu zo strany aj federálnych orgánov.

Spolu s ústavnými zmenami už dohodnutých pôsobností, predovšetkým námietkami z českej strany sa, podlá mňa, v závere už ani iný výsledok čakať nedal. Naviac, na samotné rokovania sme chodili s jedinou alternatívou bezvariantných riešení, čo nepovažujem tiež za šťastné ani z hľadiska určitej stratégie politiky. Aj mňa mrzí, že sme sa dostali do situácie, keď pred voľbami nie je vyriešený základný problém. Obávam sa, že štátoprávne usporiadanie bude predmetom volebných licitácií. Čestne treba povedať, že sa premárnila jedna šanca dosiahnuť kvalitatívne novú podobu česko-slovenského federalizmu. Neplačme však dnes nad ňou, ale hľadajme silu v tom, čo nám zostalo, a to v schopnostiach ľudí viesť nové rokovania a na základe rovnakých šancí pre oboch partnerov. Ich úlohou bude vziať - ako sa hovorí "osud do vlastných rúk". Nebuďme im ani my v ďalšej diskusii zlým príkladom. Prosím, neveďme zbytočné slovné šabľovačky. Povedali sme si, aký je stav, ale skúsme hľadať i v uznesení východiská. Mimochodom, trošku ma tiež mrzí, že v takejto vážnej otázke opäť nie je pripravený vôbec žiadny návrh.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Ľupták, pán poslanec Tatár, pán poslanec Brndiar.

Poslanec I. Ľupták:

Vážený pán predseda,

panie poslankyne, páni poslanci,

páni ministri,

všetci veľmi dobre vieme, že dnes hovoríme o politickej deklarácii, o zvrchovanosti. Všetci si jasne uvedomujeme, že nebude mat na právny poriadok vo federácii žiaden účinok. Myslím si, že to je hlavným dôvodom, prečo sa poslanci, teraz nebudem hovoriť vládni alebo nevládni, ale niektorí poslanci tak tvrdo stavajú proti tejto politickej deklarácii. Predstavte si, že dnes prijmeme túto deklaráciu - povedzme - a vlaky budú chodiť ďalej, peniaze budú platiť ďalej, federálna televízia a rozhlas nás bude ďalej presviedčať o našej nesvojprávnosti. Dokonca na Slovensku bude ďalej paťnásobne vyššia nezamestnanosť, ako v Čechách. Zrazu sa teraz volič pred voľbami dozvie, že toľko nás strašili tou zvrchovanosťou, že sa rozpadneme, že všetko prestane fungovať, že budeme hladovať, a teraz vyhlásia zvrchovanosť a nič sa nedeje. Všetko zostalo tak ako bolo. Toto je hlavné nebezpečenstvo určitých politických síl na Slovensku, ktoré doteraz strašili národ našou neschopnosťou, a národ sa presvedčí o tom, že nič sa nestalo.

Ešte sa vrátim jednou vetou k tomu, za čo ma vyzvala pani poslankyňa Olejníková ospravedlniť sa. Ak pán Mates z Prešova bol komunistom, ospravedlním sa. Viem veľmi dobre, že nebol. Ak niekto má ísť na imunitný výbor, tak pani poslankyňa Olejníková, lebo klamala.

Ďakujem.

Predseda SNR F. Mikloško; Pán poslanec Tatár.

Poslanec P. Tatár:

Vážené dámy, vážení páni,

predseda parlamentu predniesol fakty, ako sa vyvíjala príprava ústavy, ako sa vyvíjala príprava zmluvy. Nepovažoval som za potrebné k tomu nič dodávať, ale teraz spravím taký malý akoby koreferát k tomu, čo povedal pán poslanec Fogaš, lebo čo je najdôležitejšie, všimnite si, že rozprával v takej polohe, ako keby sa on a jeho strana na všetkých týchto rokovaniach nezúčastňovala. Hovorilo sa o premárnených šancách, hovorilo sa o tom, že sme zlyhali. Ide o to, kto ako hlasoval, kto čo hovoril, a potom by bol trošku iný pohľad. Mnohé tieto výroky o premárnenosti boli preto viac-menej falošné. Rád by som to aj zdokumentoval.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Žiadne falošné veci som nerozprával. Predseda SNR F. Mikloško:

Veď počkajme na argumenty, práve ich ide povedať, keby ste ho nechali dohovoriť.

Poslanec P. Tatár:

Pokojne budem pokračovat. Treba dávať všetko do súvislostí a do celého kontextu, pretože napríklad ak tu bola reč o jednom centre a o jednej vláde a zároveň tu bola reč o spoločnom štáte, jednoducho sa stačí opýtať, či môžu byť dve federálne vlády v jednom spoločnom štáte. Predpokladám, že nemôžu. Čo sa týka ekonomiky, prenechal by som slovo ekonómom. Myslím si, že prvá komisia, ktorú viedol profesor Plank, ktorá bola komisiou vlády a parlamentu, splnila prog-

rámové vyhlásenie vlády tak, ako tu bolo citované. Samozrejme, potom tento parlament od predloženého oficiálneho návrhu ústavy ustúpil, a vtedy sme sa dali na cestu polemík, na cestu nejednoty.

Ešte sa vrátim k dvom veciam. Každý vie, kto ako hlasoval o návrhu zmluvy z Mílov. Tento návrh zmluvy takisto napĺňal aj volené programy aj potreby našej krajiny. Chýbal tam aj hlas poslanca za SDĽ, aby ho Slovenská národná rada, rovnako ako Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, rovnako ako Predsedníctvo Českej národnej rady prijali ako dobrý základ ďalších rokovaní. Hlasovali sme o rovnakom predmete, ako Predsedníctvo Českej národnej rady.

Ďalšia vec je, že sa vo Federálnom zhromaždení hlasovalo o troch hlavách ústavy. Tam je tiež veľmi dobre známe, ktoré hlasy v slovenskej časti Snemovne národov chýbali k tomu, aby sa tieto tri hlavy ústavy prijali. Potom bola polemika v tlači o tom, či v tejto novele ústavy mal byt ešte aj štvrtý bod, štvrtá téma, a to ratifikácia, ktorá však už pred tým bola odmietnutá. Zase si treba porovnať, kto ako hlasoval. Z tohto hľadiska sa nedá tváriť, a žiadna zo strán zúčastnených v Slovenskej národnej rade sa nemôže tváriť a posudzovať ústavotvorný proces z akéhosi neosobného nadpolitického hľadiska, ako by sa jej nezúčastňovala. Každý z nás tu bol. Treba jednoducho povedať, že zmluva ako model toho, o čom hovorím, bola podporovaná poslancami koalície. Ako sa ukazuje, a dnes je to čitateľnejšie, nebola podporovaná poslancami za SKDH a nebola podporovaná ani ostatnými ďalšími poslancami. Takže v tomto prípade zovšeobecňovania sú istým spôsobom zavádzajúce a istým spôsobom falošné, aj keď všeobecne sa môžu javiť ako ľúbivé alebo veľmi pravdepodobné.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško;

Podlá § 19 vystúpi poslanec Brndiar, potom poslanci Ondruš, Hrnko, Fogaš.

Poslanec I. Brndiar:

Vážený pán predseda, vážená vláda, dámy a páni,

tiež by som chcel zareagovať na vystúpenie pána poslanca Fogaša. Komisií pri tvorbe ústav bolo viacero. Hádam vo všetkých bolo aj jeho členstvo, aj moje členstvo, obaja sme boli členmi všetkých komisií. Treba povedať, že si vysoko vážim pána doc. Fogaša pre ozrejmovanie svojich odborných prístupov k riešeniam tak zložitého procesu, ako je tvorba ústavného systému. Určité diferencie, samozrejme, medzi nami boli a sú prirodzene politické, niekedy veľmi rázne. Aj dnešný prejav mal svoje odborné časti asi správne a má aj svoj aspekt politický. Tam súhlasiť nemôžem. Akcentoval veci, ktoré považuje za dôležité, a naopak, niektoré nespomenul. Isteže, môžeme mať na to rôzne názory, ale osobne protestujem, že pán Fogaš celú vec kladie do pozície, že koalícia bola zodpovedná a nepočínala si tak, aby sa tento proces úspešne doviedol do konca. Takisto ako poslanec opozície bol členom týchto grémií, dával svoje stanoviská, takisto je prinajmenšom spoluzodpovedný za výsledok alebo nevýsledok, ktorý sa dosiahol. Uvediem konkrétny príklad. V dnešnom prejave uviedol, že nebol vytvorený ústavný zákon - ani vytvorený, ani predložený, ani schvaľovaný - na postup pri tvorbe prijímania ústav. Sám dobre vie, že takýto zákon vytvorený bol, bolo viac verzií, boli predložené vo Federálnom zhromaždení, aj pán prezident jeden z takýchto návrhov predložil. Pamätám sa na jedno zasadnutie komisie v Papierničkách,

ktoré viedol pán doc. Fogaš priamo, a pod jeho vedením sme veľmi operatívne stvorili práve jeden z týchto návrhov na základe jeho návrhov, bol d'alej súčasťou dokumentácie.

Je pravda, že vo Federálnom zhromaždení návrhy boli prerokované a neprešli. Neprešli v slovenskej časti Snemovne národov. Pri hlasovaní proti hlasovali kolegovia poslanci Federálneho zhromaždenia zo Slovenskej národnej strany, z Hnutia za demokratické Slovensko a niektorí d'alší. Preto tieto zákony neprešli. Môžem vysloviť akurát poľutovanie, že sa tak nestalo, pretože v d'alšom by tento proces mohol oveľa kľudnejšie prebiehať. Motív týchto strán neviem a nie je mojou úlohou ho posudzovať. Sám predpokladám len toľko, vyslovím svoj názor, že išlo o záver volebného obdobia a tieto strany považovali za politicky nevhodné, aby sa tento proces zavŕšil teraz. Toto je pravá príčina, prečo to neprešlo. Zdôrazňujem, že ide o opozičných poslancov, ale to musia zodpovedať sami, ak sa ich na to niekto spýta. O týchto skutočnostiach sme dokonca v televízii pred verejnosťou polemizovali s pánom doc. Fogašom, aspoň ja som to takto vtedy povedal. Túto poznámku mám. Nechcem používať slová ako pán Tatár, nechcem sa dostať pred imunitný výbor, ale rozhodne tiež vidím viaceré citácie v prednese pána doc. Fogaša, a určite sám vie, že to predsa len bolo inak, ten proces bol dosť podstatne iný.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Faktické poznámky - poslanec Vladimír Ondruš, Hrnko a Fogaš.

Poslanec V. Ondruš:

Vážená Slovenská národná rada,

pán poslanec Fogaš tu predniesol príspevok, ale čím iným bol, ak nie predvolebnou licitáciou? Obvinil tu parlament a predovšetkým koalíciu, že nedokázala stabilizovať fungovanie štátu a riešiť otázku štátoprávneho usporiadania, len zabudol spomenúť, aký podiel majú na tom aj poslanci SDĽ a ich postoje, či ich postoje nevyplývali v prvom rade iba z politickej účelovosti a nie zo snahy o príspevok k riešeniu otázok štátoprávneho usporiadania. Pán poslanec Fogaš tiež hovoril o tom, že predseda Slovenskej národnej rady nedokázal skoordinovať postoje a nedokázal ani stmeliť názory a postoje slovenskej delegácie. Ako som si dnes tu vypočul vystúpenie člena predsedníctva pána poslanca Andela, skutočne v tomto parlamente sú názory, postoje a osobnosti intelektuálne aj ľudsky skutočne nestmeliteľné. To nemohol predseda Slovenskej národnej rady dokázať.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Páni poslanci Hrnko, Fogaš, Ftáčnik, Asványi. Poslanec A. Hrnko:

Ďakujem súdruhovi Ondrušovi za tak vynikajúcu analýzu. Na margo vystúpenia pána Tatára - úlohou poslancov nie je, podľa môjho názoru, len dvíhať ruky, ale rozmýšľať o tom, nad čím ruky dvíhajú. To po prvé. Po druhé - dokumenty, ktoré navrhoval schváliť, či už to, čo sa nazýva mílovská zmluva, ktorá žiadnou zmluvou nie je, ktorá je jednoducho paškvilom, i tie tzv. tri hlavy ústavy, ktoré neprešli vo Fede-

rálnom zhromaždení, obsahovali ustanovenia, ktoré výrazne devalvovali štátoprávne postavenie Slovenska a prehlbovali jeho provinčné postavenie v unitárnom štáte. A teraz, keď už sa tak oháňame tými mandátmi - kto na čo mal mandát. Nikto v tomto parlamente nemal vo svojom programe devalváciu slovenskej štátnosti a jej poníženie na úroveň provincie unitarného štátu. Ak vaši poslanci hlasovali za to, porušili volebné sľuby, porušili svoj mandát.

Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem poslancovi Hrnkovi. Mám jedinú poznámku, že s tým súdruhom na adresu pána Ondruša by som bol opatrnejší.

Poslanec A. Hrnko:

Však sme boli súdruhovia pred rokom 1989, spolu. /Ruch v sále. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Prosím poslanca Fogaša, potom poslanec Ftáčnik. Poslanec Ľ. Fogaš:

Môžem vás ubezpečiť, že to znova čítať nebudem, ale veľmi ma mrzí, že na každé vystúpenie, ktoré tu prednesie predstaviteľ jednej či druhej strany, sú vystúpenia, ktoré sú zavádzajúce. Nehnevajte sa, pán poslanec Tatár, použili ste výrazy, ktoré vás nejako nectia. Tú časť, kde som hovoril o kritike, som začal tým, že sme pracovali málo efektívne - my, slovenskí partneri. Tak čo mi tu podsúvate také veci, že som tu čosi falošne vykladal? Nehovoril som, že majú byť dve federálne vlády, ale hovoril som o českej politickej

scéne - a bolo to vidno predvčerom, keď v televízii vystúpili niektorí predstavitelia a povedali, že chcú jednu vládu a jeden parlament. O tomto som hovoril. Úplne žasnem, či nepočúvame, či je to z nepozornosti alebo sa pripravujeme na to, čo máme povedať. Môžem to znova citovať, ale myslím, že je to naviac. Máte názor, že komisia, kde som pracoval aj ja, to je pravda, pod vedením profesora Planka splnila svoju úlohu, ktorú sme uložili vláde. Ja si to nemyslím. Domnievam sa, že keby sa vláda bola do veci zainteresovala, bola by tento materiál prerokovala. Nikdy sa ústava nestala predmetom rokovania vlády, pokiaľ teda o tom viem - kompletný návrh Ústavy Slovenskej republiky, potom, čo bol spracovaný. Tak by som si bol predstavoval splnenie uznesenia. Ale zase sme sa dotkli vlády. Miesto toho, aby sme si povedali, ako to bolo a skúsili nájsť východisko, pustíme sa do polemiky, či to bolo správne alebo nie.

Tri hlavy ústavy - tiež som nehovoril o troch hlavách ústavy. Hovoril som iba o tom, že sme nesplnili komuniké, na ktorom sme sa s českou stranou dohodli a podlá ktorého sme mali predložiť, teda Česká národná rada a Slovenská národná rada - to som v prejave tiež zdôraznil - samostatný iniciatívny návrh na usporiadanie Federálneho zhromaždenia. A keď už sme pri tom, zmluvný princíp bol jednou z podmienok, za ktorých by boli za tri hlavy ústavy hlasovali aj naši poslanci vo Federálnom zhromaždení. Pán poslanec Tatár, nemám rád takú polemiku, ale vaši poslanci boli proti zmluvnému princípu aj v politickom grémiu. Je mi ľúto, treba si to preveriť. Podľa mojich informácií to tak bolo.

K tomu, čo hovoril pán poslanec Brndiar - zodpovednosť za výsledky - opäť sa zavádza, veď znova som len hovoril, že sme mali za úlohu vypracovať iniciatívny návrh zákona. Dali sme si to do komuniké a nenapĺňali sme to, preto sme v rokovaniach nepostupovali. To je moja skromná mienka. Dokonca by som to doplnil - nie, že sa spracovali dva varianty toho zá-

kona, ale sám som - pán predseda to iste vie, aj všetci členovia predsedníctva - vypracoval návrh ústavného zákona, dokonca troch, predložil som ich všetkým členom predsedníctva, ale nikto sa tým nezaoberal. Predložil som to ako alternatívu, možnú úvahu, a takto som to interpretoval. Takže, nech sa mi nepodsúva to, čo som nerobil.

A konečne, pán poslanec Ondruš, skutočne som neobvinil ani parlament, ani koalíciu, to slovo som nepoužil. Začal som tým, že my, slovenskí partneri sme nie vždy boli dobre pripravení. A ak som sa dotkol niekoho osobne, tak je to pán predseda. Nie raz sme o týchto otázkach spolu rozprávali. Myslím si, že mohol byť osobnosťou, ktorá by oveľa viac dokázala stmeľovať názory. To je môj názor, nemusíte ho akceptovať. Prepáčte, že som sa sem musel postaviť dvakrát.

Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško;

Mám tri faktické poznámky. Čo sa týka poznámky na moju osobu, nehodlám s tým polemizovať, to je úplne v poriadku. Funkciou predsedu Slovenskej národnej rady je stmelovať. Ak sa mi to nepodarilo, je to moja vina. Po druhé - plénum Slovenskej národnej rady 19. júna 1991 uzavrelo prácu komisie profesora Planka, a tým uzavrelo aj činnosť vlády v tejto komisii. Smerom k vláde nemáme právo hovoriť, pretože to bolo plénum, ktoré potom určilo iný smer vývoja ústavy. Po tretie - áno, je pravdou, pán poslanec, že si viackrát dal návrh novely ústavy v tom zmysle, aby bola možná priechodná zmluva, len dobre vieš, že z českej strany to nebolo akceptované, a teda nie je to naša chyba. Tieto veci sme predkladali, faxovali sme ich ako do Federálneho zhromaždenia, tak do Českej národnej rady. Nebolo to akceptované. Tam bola naša hranica, ktorú sme prekročiť nemohli.

Prosím poslanca Ftáčnika, potom poslanca Ásványiho. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predseda,

vážené poslankyne a poslanci,

vzhľadom na to, čo povedal môj predrečník, obmedzím sa už len na niektoré poznámky. Rád by som ostal vo vecnom tóne, v ktorom tu reagoval na vystúpenie pána poslanca Fogaša pán Brndiar. Čo sa týka účasti vlády, myslím si, že to, že Slovenská národná rada prijala a ukončila správu Plankovej komisie, nijako neprotirečí tomu, že vláda činnosti tejto komisie venovala malú pozornosť a naozaj návrh ústavy neprerokovala. Druhú poznámku k tejto kauze mám v tom zmysle, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady pred rokovaním buď v Štiříne alebo v Papierničkách prizvalo zástupcov slovenskej vlády, aby mu pomohli zorientovať sa v otázke kompetencií. Len niektorí ministri boli schopní zaujať, kvalifikované stanovisko k tomu, ako sa má Predsedníctvo Slovenskej národnej rady v tomto ťažkom probléme rozobrať. Pripravenosť slovenskej strany to, samozrejme, ovplyvnilo a ostro to kontrastuje s tým, ako postupovalo Predsedníctvo Českej národnej rady, ktoré pravidelne pred stretnutiami s Predsedníctvom Slovenskej národnej rady rokovalo s českou vládou niekedy celý deň a vyjasňovalo si prístupy. Toto mal na mysli pán poslanec Fogaš. Myslím, že to patrí k faktom, ktoré ťažko oddiskutovať.

K zákonu o spôsobe prijímania ústavy treba veľmi otvorene povedať, že tento zákon nebol prijatý vo Federálnom zhromaždení, ale nebola to vina len opozičných poslancov. Áno, poslanci za SNS a HZDS nehlasovali za, ale klub Strany demokratickej lavice vo Federálnom zhromaždení podporil návrh, ktorý predložil oficiálne pán prezident, to znamená to, aby ústava bola ratifikovaná v národných radách. Pokiaľ po-

znám záznam z hlasovania vo Federálnom zhromaždení, chýbali tam niektorí poslanci za Verejnosť proti násiliu v tom čase, v ktorom keby boli bývali prítomní, ten návrh by bol prijatý. To tiež treba povedať. Je to jednoducho fakt, ale rovnaký fakt, ako keď pán Tatár hovorí, že chýbal hlas poslanca za SDĽ, aby zmluva z Mílov bola prijatá. Nechýbal len tento jediný hlas. A to, ako na to reagovalo plénum, keď prerokúvalo túto skutočnosť, nijako nezmenilo názor, ktorý prezentovali najmä tí, ktorí boli proti tomuto návrhu, teda nehlasovali za jeho prijatie, že tento návrh nezodpovedal uzneseniam Slovenskej národnej rady k otázkam štátoprávneho usporiadania. Toto tu teraz hodnotíme /potlesk/. Náš dnešný bod sa volá presne takto: "Plnenie uznesení Slovenskej národnej rady". Pán predseda vo svojom úvodnom slove niektoré uznesenia spomenul, ale vydiskutujme si aj tento bod, o ktorom niekto môže tvrdiť - áno, bolo to prospešné Slovensku, a kto sa postavil proti, je proti spoločnému štátu. To nie je pravda. Tí, ktorí hlasovali, vychádzali aj z uznesení Slovenskej národnej rady, ktoré pomenúvali, akým spôsobom by tieto dokumenty mali byť pripravené. Žiaľ, a o tom tiež niet veľkej polemiky, tie dokumenty tento charakter nemali.

Pripomeniem ešte raz, čo povedal pán poslanec Fogaš k trom hlavám ústavy, o neúspechu diskusii o tom, či má byť akceptovaný zmluvný a ratifikačný princíp, to znamená neúspechu rokovaní predsedníctiev Českej a Slovenskej národnej rady, ktoré v zmysle našich uznesení - opakujem to znovu - keď si zoberiete materiál, ktorý si vyžiadal pán poslanec Brňák, tam je, že Slovenská národná rada považuje zmluvný a ratifikačný princíp za východisko ďalších rokovaní. Keď sa v politickom grémiu rokovalo o troch hlavách ústavy, do ktorých bola pridaná aj štvrtá časť, ktorá sa týkala práve ústavného uzákonenia zmluvného a ratifikačného princípu, na politickom grémiu sa proti nemu postavili z českých strán najmä Občianska demokratická strana, Občianska demokratická aliancia, Krestansko-demokratická strana a zo slovenských

strán na politickom grémiu sa proti tomuto uzákoneniu postavila Občianska demokratická únia VPN. Kto teda naplňoval uznesenia Slovenskej národnej rady a akým spôsobom? O tom by sme mali hovoriť.

Bolo tu povedané o tom, že koalícia nie je jediná zodpovedná. S tým plne súhlasím a myslím si, že aj opozícia má svoju zodpovednosť, ale opozícia nemôže prispieť k tomu, aby sa zišlo rokovanie Predsedníctva Slovenskej národnej rady vtedy, ked' je to potrebné, aby vláda poskytla podklady. To môže urobiť len ten, kto má v rukách vedenie týchto orgánov. V tomto zmysle bola poznámka na zodpovednosť koalície, ktorá môže konať. Opozícia môže upozorňovať, a pripomínam, že upozorňovala, často upozorňovala, nebola vypočutá. Samozrejme, nesníma to z nej zodpovednosť za to, ako sa veci uskutočnili a ako budú d'alej pokračovať.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Ak dovolíte, podľa § 19 by som rád mal niektoré poznámky k tomuto vystúpeniu. Pán poslanec Ftáčnik správne povedal, že v Štiříne sme prizvali niektorých ministrov a odborníkov, aby boli nápomocní Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, pretože je jasné, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady sa v niektorých špecifických a odborných otázkach nemôže dostatočne orientovať. Pokiaľ viem, práve v Míľových bolo najsilnejšie zastúpenie ministrov zo všetkých troch vlád a subjektov, a títo došli ku konsenzu. A naopak, predsedníctvo nakoniec tento dokument neprijalo. Netajme sa aj tým, že bola ustanovená osobitná komisia ekonomických expertov, ktorú som zabudol spomenúť, ktorú viedol podpredseda vlády Vavro, a táto komisia nedokázala dôjsť takmer k žiadnemu konsenzu, pretože tam prevládali politické zámery a nie zámery

odborné. Celý proces prijímania zmluvy bol o niečo komplikovanejší, len aby sa dal čierno-bielo popísať.

Čo sa týka uznesení pléna Slovenskej národnej rady, ani jedno uznesenie nepozastavilo prácu predsedníctva a nesprostilo ho tejto možnosti rokovať. To, že predsedníctvo musí mať určitú variabilitu, že túto variabilitu potom predsedníctvo dalo komisii, ktorá bola v Mílovách, aby jej výsledok posúdilo, to je naprosto jasný proces pri každom rokovaní. Iný si neviem predstaviť. Čiže v tomto smere nemám pocit, že by predsedníctvo išlo proti uzneseniam pléna.

Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Pán predseda, nehnevajte sa, ale v tomto okamžiku musím povedať, že nehovoríte celkom pravdu, pretože tí odborníci skutočne boli v Mílovách. Uvediem aspoň na jednom príklade, ktorý sa stal ministerstvu medzinárodných vzťahov, kde sa expertná komisia dohodla na niečom celkom inom, ako bolo dané v zmluve. Podobne pochybujem, že na Slovensku by sa našiel nejaký ekonomický expert, ktorý by tam bol ochotný akceptovať otázku jednotného namiesto spoločného ekonomického priestoru, atď., atď. Takže tiež netreba toto plénum zavádzať.

Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:

Môžeme sa na to opýtať ministra medzinárodných vzťahov, a o tom "jednotnom" sme už hovorili viackrát.

Prosím pána poslanca Ásványiho a potom pani poslankyňu Mistríkovú.

Poslanec L. Ásványi:

Vážená Slovenská národná rada,

dovoľte, aby som sa prihovoril alebo oponoval, vyjadril sa k slovám pána poslanca Ľuptáka, ktorý hovoril, že dnes ide o deklaráciu, že jej prijatím sa síce nič nezmení, vlaky pôjdu ďalej, nezamestnanosť sa bude zvyšovať. Tak sa pýtam, načo by sme mali rokovať a prijímať deklaráciu? Nakoniec, suverenita je zakotvená, právne zakotvená v ústavnom zákone č. 143/1968 Zb. Dnešná deklarácia nijako nezvýši ani svojou váhou ani iným spôsobom fakt o suverenite Slovenskej republiky. Odporúčal by som ukončiť túto diskusiu predovšetkým preto, že niektoré prejavy vyslovene deklasujú postavenie, úctu a pojem poslanca, a myslím, že za to tu nie sme ani platení, ani posielaní našimi voličmi.

Ešte hádam toľko, že fundované vystúpenia, skutočne seriózne a kultúrne, nakoniec na veci štátoprávneho usporiadania a činnosti nášho parlamentu a výborov už nič nezmenia. Podlá mňa už je rozhodnuté, že štátoprávne usporiadanie je vecou nového parlamentu po voľbách. A začínať teraz volebnú kampaň týmito vystúpeniami, nehnevajte sa, je už teraz zbytočné predlžovanie času. Odporúčam, pán predseda, dajme možnosť ešte zástupcom, po jednom zástupcovi hnutí, ktoré sa ešte k problematike nevyjadrili a chcú hovoriť, a potom hlasujme o návrhu, ktorý ste dali, uzatvorme to. Pokiaľ už nemáme inej roboty, odporúčal by som, aby sme sa rozišli do výborov a rokovali o množstve zákonov, ktoré vo svojom vystúpení spomínal pán Fogaš, šetrime si energiu na prípravu a schválenie dobrých zákonov.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Pán poslanec, váš návrh je dobrý, len je trochu dvojznačný, celkom dobre mu nerozumiem. Dávate návrh o ukončení rozpravy hlasovať hneď?

Poslanec L. Ásványi:

Nie hneď. Predseda SNR F. Mikloško;

V tom prípade konštatujem, že do rozpravy sú ešte prihlásní poslanci Huba, Buday, Moravčík, Miroslav Ondruš a Hykisch. Prosím pána poslanca Hubu.

Poslanec M. Huba:

Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

veľmi frekventovane sa tu začína narábať s pojmami národne orientovaný poslanec alebo občan, nenárodne, vlastenecky, antivlastenecky. Dva roky som to počúval a hovoril som si, že škoda o tom tratiť reč a nejak sa byť do pŕs, pretože som tiež medzi tými, myslím, ktorí boli zaradení automaticky medzi tých tzv. nenárodne orientovaných, ale začína sa mi to zdať už natoľko absurdné, konfrontujúc toto tvrdenie so svojou celoživotnou praxou a presvedčením, že považujem za potrebné upozorniť na tento paradox. Naozaj sa necítim byt nenárodne orientovaný. Naopak, ak si dovolím seba hodnotiť, a nielen seba, cítim sa byť veľmi intenzívne národne orientovaným poslancom a človekom, a oveľa národnejšie orientovaným, ako mnohí z tých, ktorí sa bijú do pŕs už dva roky a tvrdia, že oni sú tí národne orientovaní a mnohí