brat slovo. V tejto chvíli, bohužiaľ, ta musím požiadať o ospravedlnenie alebo dávam okamžite vec na mandátový a imunitný výbor. /Potlesk. /
Poslanec M. Andel:
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, vážne ta žiadam, aby si sa ospravedlnil za to, že chceš napľuť do tváre.
Poslanec M. Andel:
Povedal som to symbolicky. Prepáčte, použil som nevhodný výraz. Pohŕdam takýmito politikmi. Môže to byt, pán predseda, nepôjdem za to na mandátový a imunitný výbor?
Predseda SNR F. Mikloško:
Necháme to zvážiť mandátovému a imunitnému výboru. Poslanec M. Andel:
Ďakujem. No, a čo záverom povedať o vystúpeniach niektorých našich poslancov? Ak si pamätáte, pán Mečiar bol niekým kedysi posielaný do blázinca. /Potlesk. / Myslím si, že niektorí naši poslanci, ktorí sa hlásia o konkurz za riaditeľa psychiatrických liečební, by tam mali ísť skôr ako pacienti. Ale nemenoval som. Neviem, kto to je.
Predseda SNR F. Mikloško; Pán poslanec Sládek.
Poslanec V. Sládek:
Pán poslanec Andel sa neospravedlnil. Myslím si, že mandátový a imunitný výbor by sa s tým mal zaoberať. Neviem, či mu takéto formulácie boli tolerované na VUML, asi by tam nebol mohol prednášať.
Predseda SNR F. Mikloško:
Faktické poznámky v poradí - Brestenský, Hrnko, Hamerlík, Galanda, Prokeš, Mistríková, Čečetka, Olejníková.
Poslanec R. Brestenský:
Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,
keď tu chvíľu počúvam niektoré tieto viac alebo menej zaujímavé preslovy, zanalyzoval som si vami predloženú správu. Neviem, prečo na dvoch miestach ste skončili - čo sa týka ústavy - tým, že komisia vyhodnotila verejnú diskusiu. Povedali ste, že prácu skončila. Rád by som vedel, lebo ani ako poslanec o tom neviem, ako tá verejná diskusia dopadla. Pýtam sa, prečo sme sa to dodnes nedozvedeli?
Predseda SNR F. Mikloško:
Tá správa obnáša 80 strán. Členovia predsedníctva ju dostali. Nie je mojou vinou, že vám nebola doručená do klubu. Každý člen predsedníctva ju má. Poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Vážené plénum, už druhýkrát sa v tomto slávnom zhromaždení objavila otázka použitia zbrane, násilia vojny. Pýtam
sa, je niekto na českej strane, kto by bol ochotný pozdvihnúť zbrane proti Slovákom v prípade odlišného politického vývinu? Je niekto taký na českej strane? Ak je, tým horšie pre nás, že sme sa už dávno osamostatnili.
Poslanec R. Hamerlík:
Vážené dámy, vážení páni,
pôsobnosť Slovenskej národnej rady upravuje § 4 rokovacieho poriadku. Nebudem to celé čítať, môžete si prečítať, tu je to napísané: "uznášať sa na ústavných a iných zákonoch a uznášať sa o zásadných otázkach vnútornej politiky Slovenskej republiky". Sľub poslanca Slovenskej národnej rady znie: "Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Slovenskej republike a Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, princípu demokracie a humanizmu. Budem dbať na vôľu a záujmy ľudu, riadiť sa ústavnými a ostatnými zákonmi Slovenskej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. " Toto ste všetci sľubovali. "Na platné uznesenie podlá § 24 je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, na prijatie ústavného zákona je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. " Pýtam sa, čo je deklarácia? To je obyčajné uznesenie? Myslím si, že má charakter ústavného zákona. To znamená, že najprv treba zmeniť rokovací poriadok, definovať deklaráciu, ako ju chápať a vysvetľovať, a potom uvidíme, či stačí nadpolovičná väčšina alebo trojpätinová väčšina.
Porovnajte si deklaráciu, ktorá bola navrhnutá, ktorá tu už párkrát prebehla našimi lavicami, s tou, ako bola definovaná v materiáli - tlač Slovenskej národnej rady č. 175. Každý si to bude vysvetľovať inak. Čo to znamená? Tieto materiály ste dostali - prečítam: "Po uplatnení a uskutočnení nášho práva na sebaurčenie ustanoví sa dočasná vláda.
Ustanovená dočasná vláda vypíše okamžite priame voľby prezidenta Slovenskej republiky, ktorý po zvolení poverí dočasnú vládu vypísať nové voľby s vlastným rozšíreným programom strán a hnutí. Strany a hnutia, ktoré nebudú ochotné rešpektovať a plniť povinnosti voči vlastnému národu, nebudú pre svoje protinárodné zameranie do prvého zoznamu volieb pripustené. Prezident republiky po svojom zvolení vyhlási zriadenie Slovenského štátu. Nové voľby upravia politickú národnú situáciu podlá volebných výsledkov, prípadne podlá právnych noriem formulovaných schváleným novým parlamentom. " Vážení, krásnu demokraciu chcete ! Aj to treba povedať, nielen občas sem prísť, pani Rozinajová.
Predseda SNR F. Mikloško;
Prosím poslancov, aby dodržali trojminútový čas na faktické poznámky. Poslanci Galanda, Prokeš, Mistríková, Olejníková.
Poslanec P. Galanda;
Milé kolegyne, vážení kolegovia,
podlá môjho názoru slovo "poslanec" je odvodené od slova "poslanie". Boli sme sem poslaní za určitým účelom určitými ľuďmi, naši spoluobčania nás niektorých poverili. Kandidoval som za nejaký volebný program, ktorý sa volal Šanca pre Slovensko. Bol to profederálny program. Netajím sa s tým, že som ostal federalistom. Niektorí ľudia sa možno stihli za dva roky viackrát vyvinúť alebo otočiť. V tomto ostanem trošku konzervatívny, ale to je môj osobný problém. S tou plnou mocou je to určitá analógia, ako v občianskom zákonníku. Tam takisto niekoho poverím, aby niečo v mojom mene konal. Keď koná ináč, potom sa mu plná moc má odobrať alebo jeho konanie je neplatné. To je stále problém referenda, ale
kolega poslanec Sládek dal návrh na referendum. Bola položená aj otázka, ktorá znela: "Občania Slovenska, chcete vlastný Slovenský štát? Spýtajme sa sami seba, kto vtedy ako hlasoval. Ja som hlasoval za túto otázku, lebo sa referendu podriadim. Dúfam v jednu vec, že takto demokraticky sa budeme správať aj po budúcich voľbách.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Poslanci Prokeš, Mistríková, Čečetka.
Poslanec J. Prokeš: Dámy a páni,
moja faktická poznámka bude skutočne len reakciou. Pokiaľ sa týka referenda, najprv bol návrh ústavného zákona, ktorý sme predložili a ktorý tu bol odmietnutý a stiahnutý z rokovania. Upozorňujem, nebol zamietnutý hlasovaním, bol stiahnutý z rokovania. Druhá vec - otázka podlá zákona federácie skončí tak ako v Sovietskom zväze. Tam tiež bola otázka položená zvrchu. Väčšina republík odpovedala, že chce zostať v spoločnom Sovietskom zväze, a vidíme, ako to dopadlo. Pretože nikdy sa nepýtajte otroka, či chce byt slobodný. Dajte mu slobodu a potom sa ho opýtajte, či chce nazad do otroctva. Druhá vec - k pánovi poslancovi Hamerlikovi - som plne verný Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, s nikým ju nepodvádzam, ale nemienim s ňou ďalej žiť a chcem žiť v samostatnom Slovenskom štáte. Čo sa týka pána poslanca Tatára, bolo by dobré, aby si niekto prestal pliesť etnikum s národom.
Predseda SNR F. Mikloško:
Poslankyňa Mistríková, potom poslanec Čečetka. Poslankyňa Z. Mistríková:
Vážená Slovenská národná rada, vážení členovia slovenskej vlády,
mali by sme dnes hlasovať o politickej deklarácii, ktorá je prvým krokom určitej cesty, na konci ktorej stojí samostatný Slovenský štát. Myslím si, že Slovenská národná rada ako najvyšší zákonodarný orgán Slovenskej republiky si nemôže dovoliť prijímať dokumenty, o ktorých vecne nie je schopná rokovať, a nedokáže - nie občanovi, aspoň sama sebe, my, poslanci nedokážeme ani sami sebe povedať, čo vlastne tento krok znamená. Dovoľte, aby som vám pripomenula, že sme neboli schopní v tomto pléne vecne rokovať o správe vlády Slovenskej republiky o ekonomických dôsledkoch osamostatnenia Slovenska. Nehnevajte sa, ale práve tí, ktorí dnes vystupujú najaktívnejšie a obviňujú poslancov koalície z neschopnosti rokovať o samostatnosti Slovenska a hlasovať za ňu, o tejto vecnej správe, v ktorej sú uvedené fakty, bez znalosti ktorých si nikto z nás nemôže dovoliť zodpovedne uvažovať o osamostatňovaní, neboli schopní diskutovať. Vážení kolegovia, naša zodpovednosť nekončí vyhlásením akejsi deklarácie, ale siaha ďalej.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Poslanec Čečetka, potom poslankyňa Olejníková.
Poslanec V. Čečetka:
Vážené dámy, vážení páni,
s veľkým zadosťučinením a záujmom sledujem a počúvam vystúpenia nášho kolegu poslanca Andela. Dnes som sa opäť dozvedel niečo iného. Priznám sa, nerád mením názory, som členom strany, ktorá po vystúpení nášho predsedu pána Porubjaka bola označená za nevývojaschopnú, za stranu, ktorá nemení názor. Tým som sa dozvedel, že som zakrnul. Dovoľte, aby som na adresu poslanca Andela konštatoval môj osobný názor. Ako pozorujem jeho schopnosť vyvíjať sa, mám obavy, že bude už tak veľký, že sa ani cez dvere nevmestí do miestnosti Slovenskej národnej rady.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Pani poslankyňa Olejníková. Potom poslanci Cyril Ivan a Miškovský.
Poslankyňa M. Olejníková:
Nie je vždy správne, ak múdrejší ustúpi. Som rada, že HZDS v podobe pána Ľuptáka prelustrovalo Radu HZDS v Prešove a našlo tam jedného, ktorý nebol komunistom. Napriek tomu žiadam, aby sa alebo ospravedlnil, alebo žiadam mandátový výbor, aby sa týmto problémom zaoberal, pretože ma hrubo urazil.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Cyril Ivan, potom pán poslanec Miškovský.
Poslanec C. Ivan:
Vážení poslanci, keď sme o týchto otázkach hovorili v septembri, v októbri, boli ešte pochybnosti o vývoji vo svete. Dnes, keď sa rozpadol Sovietsky zväz a keď sa aj s konfliktami rozpadá Ruská federácia, usporiadali sa veci v Juhoslávii, už nás vo svete ako jeden vyspelý kultúrny národ aj ľutujú. Zvážme aj tento historický fakt.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Miškovský, potom poslanec Tarnóczy, poslanec Fogaš s riadnym príspevkom, potom pán poslanec Brňák.
Poslanec V. Miškovský:
Mal by som poznámku k pánovi kolegovi Čečetkovi. Dnes od rána rádio FUN telefonicky prijíma všetky najväčšie vtákoviny, aké k 1. aprílu možno povedať do rádia. Prosím vás, tam vzadu je telefón, choďte zatelefonovať a nezneužívajte na to tento mikrofón. /Smiech v sále. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Miškovský, rád by som ta upozornil, že niektoré príspevky idú priamo do rádia FUN. /Smiech v sále. / Pán poslanec Tarnóczy, Pripraví sa poslanec Brňák.
Poslanec Š. Tarnóczy:
K prehláseniu pána Andela o odvolaní Schustera, ináč podlá novej interpretácie pána ministra vnútra Obuvníka, pretože sa mená premenovávajú Schuster-Obuvník. On nebol, prosím vás, žiadny Slovák a nie je Slovákom. V prvom rade je komunista a člen komunistickej boľševickej mafie. To je po prvé. A komunisti nie sú Slováci, sú vždy a v každom prípade
komunisti a až potom Slováci ako oportunisti. A ináč ešte slovo - on zničil Košice, priložil ruku k dielu, aby bolo z Košíc to čo je dnes - zdevastované mesto.
Ďakujem.
/Prejav nesúhlasu v sále. /
Predseda F. Mikloško:
Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:
Chcel by som zareagovať na vystúpenie pána poslanca Hamerlika a pani poslankyne Mistríkovej. Zrejme boli nejakým spôsobom zle naprogramovaní, pretože zatiaľ nikto nepredložil žiadnu dekleráciu o zvrchovanosti a oni už na ňu reagujú.
Predseda SNR F. Mikloško;
Prosím poslanca Fogaša, aby sme pokračovali v rozprave. Pripraví sa poslanec Porubec.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, poslanci,
prosím vás, aspoň na záver nebuďme takí jedovití proti sebe, ak sa aj prednesú nejaké kritickejšie poznámky na jednu či na druhú stranu. Veď máme ešte dnes prijať ústavný zákon, tak nejatrime zbytočne rany, ale hľadajme cestu na spoločné východiská. Prosím, aby sme jeden druhému načúvali a usilovali sa potom skôr formulovať rozumné uznesenie, než
tu viesť slovné bitky. Charles Montesquie kedysi napísal: "Keď má republika v moci nejaký národ, musí sa usilovať odstrániť bezprávie tým, že mu dá dostatočné politické práva a dobré občianske zákony. " Uvedený citát som si vybral ako sčasti protiklad toho, čo sme v štátoprávnej oblasti zažívali v končiacom volebnom období. Republika nám často nedávala dostatok práv a ani dobré občianske zákony. Mám na mysli celkom pragmatickú, nie politickú rovinu. Veď počet novelizácií v tomto období prijatých právnych noriem kvalitu zákonodarstva nectí.
Ak sa dnes máme ohliadnuť za svojou prácou v otázke budovania nového ústavného systému, treba otvorene povedať, že napriek mnohým pozitívnym zmenám sme nenaplnili očakávanie našich voličov. Ako sa už spomenulo, na druhej strane bol prijatý ústavný zákon, ktorým sa uviedla Listina základných práv a slobôd, bol prijatý kompetenčný zákon, bola prijatá novela ústavy, ktorá sa týka postavenia súdov a sudcov, a takto by sme mohli pokračovat v normách, ktoré sa týkali ústavného systému. Tieto parlamenty však nedokázali stabilizovať mechanizmus fungovania republík v spoločnom štáte a tým ani "podoprieť" stabilitu stredoeurópskeho priestoru. Celé obdobie možno charakterizovať vetou "prevaha štátoprávnej politiky a dohodyneschopnosť terajších politických garnitúr". Vlastne už spory o názov štátu, o uzákonenie symbolov a časovo i vôľovo náročný proces prijímania noviel ústavného zákona o československej federácii predznačili, že treba prekročiť mŕtvy bod daný unitárnosťou nášho federalizmu. Najmä v českom vedomí, a to hovorím ako pozitívum, sa v politike jasne, ale i neľahko začala oddeľovať česká a česká a slovenská štátnosť. Viaceré legislatívne úpravy ukázali alebo aspoň naznačili, k akému spoločnému štátu sa má ísť. K akému sa však dôjde, mali ukázať nové ústavy. A tie, ako vieme, sme nedokázali spracovať.
Celý proces rokovaní medzi predstaviteľmi republík bol sprevádzaný myšlienkou, ktorá zaznievala najmä z Českej republiky. "Náš štát vznikol ako unitárny na základe dohody dvoch národov, historicky vznikol nie z delegácie právomocí vyššiemu celku, ale zo spoločnej vôle Čechov a Slovákov. " Citoval som predsedu federálnej vlády. Áno, prapôvodná vôľa našich národov žiť spolu je historicky právne reálna a legitímna. Bola však vari obsahom tejto vôle aj zhoda o forme štátneho zriadenia, štátnej forme? Prvá republika nevznikla z hľadiska medzinárodného ani vnútroštátneho práva ako súhlasný prejav štátoprávnej vôle dvoch národov, preto ani neprepisujme históriu. Išlo o suverénny prejav sebaurčovacieho práva vtedy vykonštruovaného československého národa, ktorý síce etnicky nikdy neexistoval, ale zase si to povedzme, bol politickou realitou a subjektom štátneho práva.
Československá republika ako štát vymysleného československého národa politicky reálne prestal existovať po Mníchove a štátoprávne v priebehu Slovenského národného povstania. Ďalej tento štát fungoval ako ustanovizeň dvoch svojbytných národov, ale ako štát unitárny s asymetrickým štátoprávnym usporiadaním. K dohode Čechov a Slovákov o Československu ako unitárnom štáte nikdy nedošlo. Vznik federácie bol poznačený zložitosťou vtedajšej vnútropolitickej i medzinárodnopolitickej situácie. Dovolím si však konštatovať, že Česká republika a Slovenská republika nevznikli odvodením legitimity z unitárnej ČSR, ale odvodením zo suverénneho sebaurčovacieho práva národov ako jeho prejav.
Štátna suverenita oboch republík bola od samého začiatku pôvodná, neodvedená, ale vzhľadom na unitárizáciu federácie nie úplná. Myslím, že to je aj spor celého tohto obdobia - nie o danosť samotnej suverenity, lebo zdá sa mi, že ani jedna strana o tom nepochybuje. Spor je len o rozsah, v akej sa mohla uplatňovať. Teda nie unitárny štát sa rozhodol premeniť na federáciu, ale spoločná efektívne prejavená vôľa
našich národov rozhodla o premene formy štátu. Ona je zdrojom legitimity štátu i jeho štátneho zriadenia.
Štáty vraj existujú, pokiaľ trvá štátna idea, na ktorej vznikli. Túto myšlienku sme v ostatnom období často počúvali od kolegov z Českej národnej rady. Treba zase povedať, že reálne štáty vznikajú, trvajú, menia sa i zanikajú v zhode so štátoprávnou alebo štátotvornou vôľou národov. Pred nami teda stála otázka, ako prekonať všetky peripetie premeny spoločného štátu. Už na prvých stretnutiach sme sa zhodli, že všetky kroky, ktoré urobíme, by mali byt v súlade s ústavou. Podporovali sme tento princíp naozaj všetci. Pri reálnej snahe politických síl na Slovensku prijať vlastnú ústavu a spoločný štát budovať na zmluvnom princípe, ktorý sme si temer všetci osvojili, aspoň dúfam, sa ako jediné riešenie rešpektujúce ústavnosť javila potreba prijať ústavný zákon o spôsobe prijatia ústavy. Ním sa mohlo predísť politickým napätiam spojením aj so snahami niekoľkokrát predložiť návrh deklarácie o zvrchovanosti, pretože v tomto zákone mohla byt deklarovaná tak pre jednu republiku ako pre druhú. Súčasne myslím, že ústavný zákon by bol v súlade s Ústavou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a súčasne by v plnom rozsahu vytváral rámec pre prijatie ústav Slovenskej republiky a Českej republiky. Žial, túto právnu normu sme nevypracovali a ani nepredložili. Žiaľ, ako to vtipne vyjadril ktorýsi novinár, ani chutné pivo na Vikárke, ani kroměřížske omšové, ani chalupársky guláš, či pečená hus na Papiernické nepreklenuli podstatu rozporov, či sa štátotvorba má začať zhora a či zdola.
Kolegovia z Českej národnej rady, ale ani federálnych orgánov nepochopili, že história starých federálnych štátov ukazuje, že niet pevného federatívneho usporiadania. Mám na mysli, že niet definitívneho riešenia. Niet konečného inštitucionálneho vyjadrenia vzájomných vzťahov medzi centrom a jednotkami a niet ani konečného rozdelenia kompetencií. Mys-
lím, že i proces, ktorý prebieha napríklad v Kanade, je toho jasným dokumentom. Nepochopili, že federalizmus je proces, v ktorom si niekoľko samostatných jednotiek síce vytvára spoločenstvo v záujme vypracovania spoločnej politiky, ale tiež proces, v ktorom sa jednotlivé spoločenstvo stáva diferencovaným. Nepochopili, že koncepcia nového ústavného systému musí vytvárať určitú flexibilitu a táto umožní republikám prispôsobovať si podmienky fungovania spoločnosti vlastným potrebám. Nepochopili, že nové ústavy sa môžu vybudovať na jednote národnej štátnosti, občianskej štátnosti a ľudskej štátnosti. Tieto tri dimenzie by sme mali mat tiež na pamäti, veď nenárodná, i keď občianska štátnosť v podmienkach nesociálnej trhovej ekonomiky by nemohla byt demokratickou a ani humánnou. Ústavnotvorný proces sa vlastne stáva chtiach-nechtiac súčasťou predvolebnej kampane. Nie je to dobrá predzvesť.
Počas dvoch rokov tu boli pokusy budovať nový ústavný systém zhora. Išlo predovšetkým o aktivity prezidenta republiky a federálnej vlády. Žiaľ, boli pre Slovensko neprijatelné. Predovšetkým návrhy na takzvané optimálne usporiadanie funkčnej federácie, podľa ktorých federácia predstavuje jednotný alebo jediný ekonomický celok, úplne popierali možnost ekonomickej suverenity republík. Tento postoj federálnej vlády, ktorá sa inak v situáciách, keď je to pre ňu výhodné, dovoláva ústavnosti, je podlá mojej mienky v rozpore s dnes platnou ústavou. Tá totiž ČSFR charakterizuje ako štát zložený z dvoch rovnoprávnych národných republík - to je článok l ods. 2 ústavného zákona o federácii - a hospodárstvo ako integráciu dvoch národných ekonomík.
Žiada sa povedať alebo upozorniť na fakt, že dva zo štyroch pohyblivých prvkov, ktorými federálna vláda charakterizuje jednotný trh, a to je pracovná sila a tovary, sa v Českej republike a Slovenskej republike vyvíjajú odlišným spôsobom. To je realita. To znamená, že v ČSFR sa už teraz
formujú dva národné trhy - odlišný národný trh pracovných síl, ten sa už sformoval, odlišné trhy tovarov sa formujú a odlišné trhy kapitálu a služieb sa sformujú zrejme v budúcnosti. Formujú sa na základe ekonomických zákonitostí v odlišných podmienkach. Jednotné právne či ekonomické pravidlá sa nepochybne dajú centrálne stanoviť. Problém však je, či sa takto dajú stanoviť aj rovnaké podmienky. Podlá mňa nie.
Podlá môjho názoru sa v celom období štátoprávnej politiky, ak to tak teda môžem nazvať, vyvinuli dve línie - línia pražského centra prezentovaná orgánmi výkonnej moci, ktorá nerešpektuje potreby budúceho politického vývoja na Slovensku, je podlá mojej mienky konzervujúca terajší stav a usiluje o reštitúciu mnohých praktík centrálneho riadenia celého štátu. Tie sme temer všetci odmietli. Jej predstavitelia na českej politickej scéne si dokonca predstavujú iba jedno centrum, jednu vládu, a to sa prezentuje i v masovokomunikačných prostriedkoch.
Druhú líniu predstavuje emancipačná politika slovenskej reprezentácie. Jej aktivitu blokujú postoje českej národnopolitickej garnitúry. Natíska sa otázka prečo, ved' väčšina politických síl na Slovensku podporovala najmä podstatnú zmenu fungovania federalizmu a nie jeho zánik. Pri rokovaniach sa to viackrát jasne a zrozumiteľne povedalo. Posilnením výkonných právomocí republík sa zmenší moc centra, ale nemusí sa zrušiť sama forma štátu. Myslím, že tvrdohlavým postojom viacerých predstaviteľov českej politiky a niekedy aj nepripravenosťou slovenskej politickej scény sa premrhal nielen čas, ale najmä historická príležitosť stabilizovať na princípoch rovnosti a efektívnej spolupráce oboch republík stredoeurópsky priestor.
Skutočnosť, že sme v štátoprávnych otázkach nedospeli k rozumným záverom, je však aj výsledkom toho, že sme sami
málo pracovali - my, slovenskí partneri. Predseda Slovenskej národnej rady v úvodnom prejave povedal určité príčiny. Snažil sa udržať v rovine akýchsi objektívnych príčin. Žiaľ, mne tam trošku chýba analýza našich vlastných chýb a postojov. Alebo sme boli vždy neomylní? Myslím si, že nemožno takto zhodnotiť celé obdobie. Chýba mi tam napríklad aj zhodnotenie postoja výkonnej moci. Pán predseda hodnotil činnosť komisií, ktoré boli vymenované. Pripomenul by som jedno jediné uznesenie, ktoré sme prijali ešte v súvislosti so schvaľovaním programového vyhlásenia vlády. Citujem z neho: Odporučili sme vláde Slovenskej republiky "predložiť návrh Ústavy Slovenskej republiky pri rešpektovaní princípov suverenity Slovenska a zo suverenity vyplývajúcich princípov rovnoprávneho vzťahu Českej republiky a Slovenskej republiky". Citoval som presne uznesenie Slovenskej národnej rady, pričom je to vlastne slovník, ktorý vychádza z terminológie víťaznej politickej sily. Myslím si, že sa bolo treba zaoberať aj činnosťou vlády v tejto oblasti, pretože treba zase celkom úprimne povedať, že vláda, pokiaľ ide o formovanie jednotlivých častí ústavy, sa aj na tom variante, ktorý bol spracovaný v komisii, ktorá bola menovaná z tohto miesta, teda zo Slovenskej národnej rady, podieľala minimálne. Jej zástupca sa ani len rokovaní nezúčastňoval. Tak si povedzme na rovinu, či sme aj my niečo nezanedbali. Kým predstavitelia Českej národnej rady chodili na rokovania a mali skoordinované svoje názory, aj keď neboli vždy jednotní, naša delegácia sa často zišla až na mieste samom alebo tesne pred rokovaním.
Vedenie Slovenskej národnej rady, nech mi je to odpustené, nesplnilo úlohu akéhosi tmelu našich názorov. Naopak, ponechávalo veci - ako sa hovorí - "ich vlastnému osudu. " V tomto smere som osobne viac očakával aj od predsedu Slovenskej národnej rady ako osobnosti stojacej na čele kolektívnej hlavy štátu, ako osobnosti, na ktorej sme sa pred voľbou všetci dohodli a podporovali ju. Aj tak sa mohlo
stať, že vypracúvané stanoviská orgánov výkonnej moci sme dostávali až priamo pri rokovaniach. Tak sa stalo aj pred rokovaním v Mílovách. Výsledkom z Papierničiek bolo komuniké, podlá ktorého sa mali národné rady zaoberať osobitne otázkou zloženia zákonodarného zboru a predložiť v tomto smere zákonodarnú iniciatívu, a to do troch týždňov. Nič sa nestalo. V takej dôležitej otázke však až do rokovania v Mílovách nikto nikoho nezvolal, aspoň oficiálne nie - možno sa rokovalo niekde, o čom neviem - nik, ani slovenská ani česká strana. To ma na tom mrzí, že ani jedna ani druhá strana nerešpektovali svoje vlastné komuniké a nepovažovali za potrebné v tomto zmysle konať.
Obdobne je to s bodom 6 komuniké z Bratislavy, kde sa predpokladalo, že zase sa vyjde so zákonodarnou iniciatívou z národných rád a predloží sa návrh zmeny ústavného zákona
o československej federácii, ktorý umožní ratifikovať prijatú ústavu. Ani v tomto sme neurobili žiadne ďalšie kroky. Naopak, prezident potom predložil návrh, ktorý však vieme ako skončil. Naraz tu bolo vypätie v súvislosti s návrhom na novelu troch hláv ústavy, pričom by sme mohli spomenúť takto
i ďalšie príklady. Za všetky len jeden - v Mílovách sa podlá návrhu českej strany v programe mali prerokovat tri varianty zmluvy - slovenský návrh zo 7. 1. 1992, ktorý sme mali so sebou, návrh poslanca Žáka a návrh experta profesora Hendricha. Návrh poslanca Žáka sme dostali až na naše námietky, že ho nepoznáme, priamo na mieste rokovania, pričom je isté, že bol známy prvému podpredsedovi Slovenskej národnej rady, ktorý ho mal dokonca so sebou. Tretí materiál sme dodnes nevideli.
Z uvedeného vyplýva, že rokovania neboli ani z našej strany pripravené tak, ako ako sa na ich vážnosť obsahu žiadalo. Naviac, dostávali sme sa často do obrovského časového tlaku a teraz sme tiež v ňom. Prerokovat za jeden jediný deň 25 návrhov zákonov Federálneho zhromaždenia plus prerokovat