podárskeho a rozpočtového výboru smerom k vláde Slovenskej republiky, alebo na využitie v zákonodarnej iniciatíve.

Pripomínam, že národohospodársky a rozpočtový výbor, ktorému bola podaná správa o rokovaní aj s návrhom na uznesenie, prijal už v tomto smere jedno uznesenie z 13. marca 1992 a odstúpil ho podpredsedovi vlády pánovi Vavrovi. Tieto informácie z predložených materiálov k jednotlivým bodom, najmä veľmi cenné poznatky a názory, by mohli byt využívané v poslaneckej činnosti poslancov cestou politických klubov alebo výborov Slovenskej národnej rady. Takže tá možnosť tu je.

Teraz konkrétne k niektorým bodom programu. V prvom rade sme prerokúvali správu o priebehu reštitúcie pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku podlá zákonov č. 229 a č. 330 z roku 1991. V rozprave sa rôznili názory najmä v otázkach predĺženia termínov stanovených pre možnosť uplatňovania reštitučných nárokov, v prístupe a zodpovednosti povinných osôb, ale najmä pracovníkov štátnej správy. Vláda by mala účinnejšie pôsobiť najmä pri urýchlení identifikácie pôdy. Nakoniec prevládol názor, že východiskom je nie predĺženie termínov, ale rýchlejšie riešenie problémov. Pritom však komisia podporuje predĺženie termínu pre možnosť uplatňovania § 40 zákona č. 330. Ako hovorí pán minister, je to už v štádiu riešenia.

K ďalšiemu bodu, a to rozprava k zákonu o úprave majetkových vzťahov a vysporiadanie majetkových nárokov družstiev, k transformačnému zákonu - bola predložená i novelizácia zákona č. 229 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Touto novelizáciou sa výrazne rozšíri okruh oprávnených osôb a najmä rozloha pôdy pripadajúca na reštitúcie. Práve toto vadilo poslancom SDĽ aj viacerým slovenským poslancom, preto za to nehlasovali. Tu ide o rozšírenie na neobmedzené rozmery pôdy vypustením

odseku 3 § 6, kde bola obmedzená hranica na 150 ha poľnohospodárskej pôdy a 250 ha všetkej pôdy. Skutočne to je výrazný zásah a je tu nebezpečenstvo, že v niektorých katastroch bude málo pozemkov na vysporiadanie reštitučných nárokov. Bol by som zvedavý, ako sa k tomu vyjadria jednotlivé politické kluby. Nechcem to teraz rozoberať, lebo zákon je prijatý a zmeniť to teraz nemôžeme.

No i napriek tomu rozprava bola zameraná v prvom rade na transformačný zákon a prítomní sa k tejto novele nevyjadrili. V predbežnom programe sa s tým nerátalo, tento bod sme doplnili až dodatočne, pretože medzitým bola táto novela prijatá. K transformačnému zákonu boli prednesené diametrálne rozdielne názory a jednotlivé časti zákona boli vysvetlené rôznym spôsobom a v rôznom chápaní, čo svedčí o právnej nedokonalosti a nedôslednosti tohto zákona. I napriek rozdielnosti názorov sa k tomu vykryštalizovalo spoločné stanovisko v tom smere, že niet iného východiska, len pokračovať v transformačnom procese. Práve preto o tom rozprávam teraz, keď chceme, aby naša rozprava vyústila do prijatia konkrétneho uznesenia.

Pokial ide o návrh na uznesenie najmä v bode l, chcem upozorniť na termín 28. apríl 1992, dokedy sa musia prihlásiť do transformácie družstiev oprávnené osoby, ktoré o to majú záujem. Práve tento termín je otázny, či sa to dá zvládnuť. Externí členovia poľnohospodárskej komisie - odborníci predložili konkrétne návrhy, ako sa to dá riešiť. Tieto návrhy boli odovzdané pánovi ministrovi Kršekovi, môžem to odovzdať aj pánovi ministrovi spravodlivosti. Tu napríklad prečítam prvé dva body. Odporúča riešiť počítačom, cez programové vybavenie nahrať a vytlačiť všetkých evidovaných vlastníkov parciel podlá katastrálnych chotárových území z pozemkových kníh. Zoznamy vlastníkov programové zabezpečiť tak, že možno podlá mien vlastníkov a ich bydliska priradiť k nim akúkoľvek vlastnícku evidenciu, parcelu z ka-

tastrálneho územia. Regióny Slovenska vyvesiť na obecných úradoch, vrátane kópií geodetických máp atď. Upozorňuje sa tu, že sú zakúpené fotoprístroje typu Toschiba v počte 22 pre jednotlivé katastre, tieto treba intenzívne využívať. Bolo by dobré, ak by sa pán minister k tomu vyjadril, či ministerstvo spravodlivosti je schopné zabezpečiť v tomto termíne napríklad odfotografovanie všetkých pozemkových máp a vydať ich. To by bola jediná cesta, ako to z centra doriešiť, aby ľudia nemuseli čakať na geodéziách. Myslím, že to je prioritná otázka celej veci.

Ďalej chcem pre vašu informáciu uviesť, že bola podaná aj správa o postupe privatizácie v rezorte Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky. Rozprava k tomuto bodu smerovala ku kritike priebehu malej privatizácie so súhlasným stanoviskom k predloženej správe. Ďalej, že pri uplatňovaní tzv. veľkej privatizácie bude potrebné plne rešpektovať osobitosti poľnohospodárskej prvovýroby. Kriticky sa hodnotila skutočnosť, že v predloženom zozname nie sú uvedené niektoré podniky, s ktorými sa pôvodne rátalo pri kupónovej privatizácii. Je podozrenie, že niektoré tzv. lukratívne podniky pôjdu do privatizácie bez patričnej informovanosti verejnosti, preto sa žiadalo, aby o tieto podniky bol zoznam doplnený. Pán minister sľúbil, že to bude doplnené. Komisia podporila iniciatívu ministerstva poľnohospodárstva a výživy na vypracovanie zásad pre privatizáciu štátnych podnikov typu štátnych majetkov a strojno-traktorových staníc. Tieto zásady boli predložené alebo už sa pripravujú. Neviem, v akom štádiu sa prerokúvajú vo vláde.

Ďalej bol jeden bod - postup privatizácie na Štátnom majetku Závadka. Dovolím si upozorniť, že to je prvý štátny majetok, ktorý zbankrotoval, ide na rozdelenie. Je to mimoriadne vážny problém. Vidím, že vás to veľmi nezaujíma, svoje vystúpenie skrátim. Dovolím si aj v súvislosti s tým, čo hovoril pán Asványi a niektorí ďalší, upozorniť vás na nie-

ktoré veci, lebo v ďalšom bola predložená aj správa o ekonomickej situácii v poľnohospodárstve. Z čerstvejších údajov chcem uviesť len niekoľko veľmi varujúcich čísiel, čo sa tu deje, či vôbec budeme mat na reštitúcie, a či budeme mat čo transformovať. Prečítam vám počet stratových poľnohospodárskych družstiev a štátnych majetkov na Slovensku. V Západoslovenskom kraji zo 413 poľnohospodárskych podnikov je stratových 311, ziskových iba 102, ziskových je teda iba 27, 4 %. Na strednom Slovensku zo 161 podnikov je 258 stratových a 3 sú ziskové. Ziskových je 1, 15 %. Na východnom Slovensku z 298 poľnohospodárskych podnikov je stratových 292 a ziskových 6, v percentuálnom vyjadrení je to 2, 01 %. Celkom v Slovenskej republike z 972 podnikov je stratových 861 a ziskových je iba 111, t. j. 11, 46 %. V tejto súvislosti chcem upozorniť na správu, ktorú sme prerokúvali v septembri minulého roku, kde bola predvídaná úplne rozdielna prognóza vo vývoji ekonomiky poľnohospodárskych podnikov. Veľmi to súvisí s transformáciou družstiev, lebo je otázne, či budú mat na tzv. čistý majetok, je otázne, koľko podnikov, tak ako Štátny majetok Závadka, pôjde do bankrotu a budú riešené podlá zákona o bankrote.

O tom, že sú tieto otázky vážne, svedčí to, že minulý týždeň v piatok hospodárska rada vlády tieto veci preberala, boli prijaté improvizované opatrenia, ale nie celkové hodnotenie a celkové riešenie poľnohospodárstva. Obviňovať teraz povinné osoby, že neplnia smerom k oprávneným osobám reštitučné nároky - chcem upozorniť, že podniky budú môcť plniť tieto nároky len vlastným rozdaním majetku a ďalšou nefunkčnosťou. Tieto problémy sa vynoria v priebehu krátkeho času, to je isté. Dovolím si navrhnúť, vychádzajúc z tejto ekonomickej situácie, ktorá skutočne veľmi súvisí s transformáciou poľnohospodárskych podnikov, najmä družstiev, dopísať tam ďalší bod v tomto znení: "Zdôvodniť odchýlky vývoja ekonomiky poľnohospodárstva v porovnaní so scenárom ekonomickej

reformy a spracovať súbor opatrení pre rozvoj poľnohospodárstva. "

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Varjú. Teraz prehovorí pán poslanec Chmelo.

Poslanec J. Chmelo:

Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni,

nie som taký odborník ako pán kolega Varjú, ktorý pred chvíľou rozoberal situáciu v poľnohospodárstve. Verím, že komisia, ktorú spomínal hned' na začiatku svojho expozé, pracovala veľmi dobre a za tie dva dni dospela k tým poznatkom a výsledkom, ako to tu bolo povedané. Pán poslanec tu tiež povedal, že nikto z ODÚ sa na rokovaní tejto komisie nezúčastnil. Na druhej strane dovolím si povedať, že na tomto poli pracujeme dosť vehementne. Nakoniec, môžem vám preukázať dva tituly - jeden, ktorého sa dotkol pán kolega Galanda, a druhý - začiatkom januára sme vypracovali a vytlačili niekoľko tisíc exemplárov "Čo je?". Medziiným tu je napísané aj o transformácii družstiev. Toto sme rozdali v rámci stretnutí s ľuďmi na dedine alebo v mestách, vysvetľovali sme, ako postupovať či už pri zákone č. 229/1991 o pôde alebo pri transformácii družstiev.

Takisto, keď sme zistili, že mnohé a mnohé otázky pre budúcich podnikateľov alebo súkromných roľníkov ešte nie sú vyjasnené, vydali sme ďalšiu brožúrku v niekoľkých tisícoch

exemplároch a takisto postupujeme, ako som hovoril o tom prvom. Tu sme dokonca dali vzory, ako majú postupovať jednotlivé oprávnené osoby či už pri transformácii družstiev alebo pri reštitúciách, pri uplatňovaní zákona č. 229 o pôde z minulého roku. Práve tu sa chcem zastaviť, že zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku stanovil vlastnícke práva tým, že určil dňom nadobudnutia účinnosti, teda 24. júna 1991, nájomný vzťah medzi užívateľom a vlastníkom. Teda každému vlastníkovi pôdy zo zákona vzniká právo uzavrieť nájomnú zmluvu s užívateľom poľnohospodárskych pozemkov a užívateľovi povinnosť uzavrieť túto zmluvu. Inými slovami povedané - každý, kto si chcel zabezpečiť prenájom, ten, kto chcel hospodáriť na pôde ako súkromný roľník, mohol a mal konať už od 24. júna 1991. Ten, kto začal včas, dnes nemá problémy, lebo sa už vlani správal ako dobrý hospodár. Na druhej strane predstavitelia roľníckych družstiev, ktorým ide o vec, pripravili a zmapovali vlastnícke vztahy na pozemkoch, na ktorých hospodária. Nuž, ale väčšina vlastníkov nekonala alebo nekoná, mnohé družstvá takisto nekonajú, a potom nastupuje nervozita a nespokojnosť. Spomeňme si napríklad na kupónovú privatizáciu. Do 31. 12. 1991 bolo registrovaných na Slovensku 130 tisíc a ešte nejakých pár držiteľov investičných kupónov. Termín bol predĺžený do konca januára. Niekedy v polovici januára sa ľudia akoby "zbláznili", začali sa tvoriť rady, a teraz začal problém. Konečne aj v relácii "Čo týždeň dal" bola o tom polemika medzi príslušnými ministrami a ďalšími odborníkmi. Kto je na vine? Ten človek, ktorý neskoro prišiel a teraz musí vytrpieť ten rad? Alebo legislatíva, alebo vláda? Nakoniec v novele zákona č. 229 z 18. februára prijatej vo federálnom parlamente v § 4a - už sa toho dotkol pán Galanda - je ustanovený predpokladaný vlastník. Čiže aj tuto môže ten, kto sa chce uchádzať, podlá tohto postupovať. Podlá mňa vláda, jedna, druhá i tretia, aj parlament postupovali tak, aby umožnili budúcim vlastníkom, súkromným podnikateľom, roľníkom uchádzať sa o svoju pôdu.

Dovolím si voľne citovať pána Kačmára, ktorý v jednej časti svojho prejavu povedal asi toľko - nemám to presne zachytené, ale poviem to voľne - mám pochybnosti, že tento proces sa dá zvládnuť do stanovených termínov, preto by sme mali navrhnúť Federálnemu zhromaždeniu novelizovať a predížit termíny. Mám pochybnosti práve opačné, že práve mnohí z nás nekonali včas, a tým sa dostávajú do zlej situácie. Preto navrhujem neprijať bod A ods. 1. K odseku 2 sa zrejme vyjadrí pán minister Kršek, takisto k ods. 2 v bode B. K odseku l v bode B dosť povedal aj pán minister Šimko o tom, ako vláda usmerňuje príslušné orgány a čo sa v týchto veciach robí, čiže takisto to považujem za bezpredmetné. Čo sa týka pána poslanca Varjú, ktorý navrhol do uznesenia ďalší bod C, mám dojem, že je to tak špecifické alebo tak odborné, že sa k tomu ťažko budeme môcť vyjadriť len tak z počutia. Táto vec je vysoko odborná, zrejme pán minister Kršek k tomu zaujme stanovisko. Takisto to neodporúčam prijať.

Ďakujem za slovo. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Chmelovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kačmár.

Poslanec B. Kačmár:

Vážení prítomní,

hneď na začiatku som veľmi prosil, aby sme neskĺzli do politických debát o podstate tohto zákona. Pán Chmelo, myslím si, že ani vašej strane nejde o to, aby sme tu - vulgárne povedané - vypingpongovali možno 70-80 % vlastníkov na Slovensku. Myslím si, že to nie je ničí zámer, čiže tu nikto nejde ani brzdiť ani spomaľovať túto reformu, lenže si uvedomme, že zákon č. 42 nadobudol účinnosť v januári 1992. To

nie je zákon č. 229 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, ale transformačný zákon, a tento má krátke lehoty. Znovu zdôrazňujem, že nám nejde o nabúravanie tohto procesu, len nechcime zmysel tohto zákona povesiť na strop kdesi nad tých vlastníkov, čo bude pre nich nedosiahnuteľné, bude to len určitá proklamácia a nebude sa môcť naplniť. Ide o to, že pri identifikácii vlastníctva toto je najužšie hrdlo, ktorým sa teraz nedá pretlačiť, lebo sa nedá zvládnuť celý ten proces. Čiže nehovorím, že to treba predlžovať, ale hľadajme nejakú formu, ako sa to dá vlastníkom sprístupniť. Toto bola myšlienka môjho vystúpenia aj tohto uznesenia.

Ďakujem.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov?

/Nikto. /

Dávam slovo pánovi ministrovi Kršekovi.

Minister poľnohospodárstva a výživy SR J. Kršek:

Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní,

budem sa snažiť byť pomerne stručný, lebo programu máte veľa. Najskôr k tomu najdôležitejšiemu termínu, k 28. aprílu, kedy sa má každý prihlásiť ako vlastník. Vo vysvetlivkách, ktoré vydalo ministerstvo poľnohospodárstva a ktoré boli zverejnené, sme doplnili, že tým, že je tu domnelý vlastník, dala sa väčšia možnosť, že nemusia stáť fronty na pozemkových knihách, ale je možné ísť aj na pozemkový úrad, teda na naše pozemkové úrady ministerstva poľnohospodárstva, ktoré dávajú potvrdenia domnelým vlastníkom. To je to rozšírenie. Okrem toho v našich vysvetlivkách je, že na to, aby

sa mohol zúčastniť valnej hromady, stačí aj čestné prehlásenie s overeným podpisom. Teda donesie čestné prehlásenie, že je vlastníkom pôdy a môže sa zúčastniť ako oprávnená osoba valnej hromady. To je, dovolím si povedať, to najdôležitejšie. Potom sú tu ešte ďalšie dva mesiace, aby mohol vlastníctvo dokázať, alebo sa dohodne s vedením družstva, dokedy vlastníctvo predloží.

Ak by v slovenskom parlamente prešiel návrh novely zákona č. 330, o ktorej tu hovoril pán minister predo mnou, kde je povedané, že dokazovanie vlastníctva môže byt do konca roku, odporúčam, aby ste doplnili, aby to bolo robené zdarma tak, ako to bolo v § 40 zákona č. 330. Tým, že pán námestník Kohút z ministerstva spravodlivosti dal informáciu na notárstva, niektorí si to vysvetľovali inak, nebolo to dotiahnuté do konca. Teda navrhujem, aby sa v príslušnom paragrafe navrhovanej novely stanovilo, myslím, že teraz je to § 5, aby sa tieto úkony vykonávali zdarma. Teda to je obnova dedičských konaní. Musím však pripomenúť, že pri transformácii družstiev bude stačiť, ak bude len jeden vlastník, lebo tomuto jednému vlastníkovi sa pridelí pôda všetkých jeho súrodencov, a potom, po dedičskom konaní, ktoré prebehne po dokázaní vlastníctva do konca roku 1992, sa tieto záležitosti medzi súrodencami vysporiadajú.

Ďalej boli dotazy okolo § 17, kde je delenie majetku. Samozrejme, ak sme hovorili o hodnote majetku, u pôdy je to jasné, u odpracovaných rokov je to takisto jasné, lebo v zákone je jednoznačne povedané, že sa počíta len ten, kto bol k 30. 11. členom družstva. Nemôže sa stať, že jeden dostane trebárs 5 miliónov, lebo je povedané, že sa vypočíta len percento z hodnoty toho majetku. Teda ak niekto vniesol majetok v hodnote 30 tisíc korún, a povie sa, že sa ušlo povedzme 50 %, dostane len 15 tisíc korún a ostatné sa odvádza do nedeliteľného fondu, do ktorého na začiatku bolo odvedených 25 %. Potom každá oprávnená osoba má možnosť odkúpiť

jednu z tých častí. Vo vysvetlivke v zákone to nie je úplne jasné, ale v našom výklade z ministerstva je to úplne jasné.

Otázka štátnych majetkov - je tu teda jeden obrovský problém, že ani jeden z týchto zákonov nepamätal na štátne majetky. Pripravili sme jeden návrh, ktorý by mal byt viac-menej ľudský, lebo z nášho pohľadu, z pohľadu ministerstva nie je rozdiel medzi vlastníkom, ktorého pôdu užívalo družstvo a medzi vlastníkom, ktorého pôdu užíval štátny majetok. Odporúčali sme, aby štátne majetky, ktoré vznikli z družstiev, sa takisto transformovali podlá zákona č. 42 o transformácii družstiev. Žiaľ, pri prerokovávaní s pani námestníčkou Kolaříkovou na ministerstve pre privatizáciu a správu národného majetku to neprešlo, nechcela s tým súhlasiť za žiadnu cenu, hovorila, že to musí byť legislatívne správne a čisté. Dohodli sme sa na ďalších dvoch variantoch. Jeden variant je taký, že by sa požiadalo o novelu zákona č. 92, kde by sa dalo riešenie, že štátne majetky by sa riešili podlá zákona č. 42. Ďalší návrh je, že by sa novelizoval zákon č. 42, kde by sa niekde v poslednom paragrafe napísalo, že tento zákon platí aj pre štátne majetky, ktoré vznikli z poľnohospodárskych družstiev. Ak by nebola možnosť jednu z týchto noviel dostať cez Federálne zhromaždenie, zostáva len posledná možnosť, že sa štátne majetky nebudú transformovať, ale podlá zákona č. 92 sa budú privatizovať, všetci vlastníci pôdy sa prihlásia na reštitúciu a tým dostanú naspäť všetku svoju pôdu a majetok, ktorý prináleží podlá reštitučných nárokov, ale nedostanú tých 50 %, ktoré dostanú družstevníci. To je posledná alternatíva. Na ministerstve poľnohospodárstva odporúčame, aby v každom prípade bežala transformácia štátnych majetkov, aby išla v druhej vlne. Ak by teda neprešli tieto dva návrhy novely zákonov č. 92 alebo č. 42, v každom prípade trváme na tom, aby sa to ukončilo takisto v tomto roku. To je k štátnym majetkom.

Ešte snáď k otázke, o ktorej hovoril pán poslanec Varjú - k ekonomickej situácii. Áno, takýto výsledok je, že 11, 4 % podnikov skončilo so ziskom, ale oproti minulosti je iný výpočet, teda iná metodika výpočtu. Do týchto podnikov musíme pripočítať ešte dotácie, ktoré prišli, ktoré sa v minulosti počítali inak, a tým je situácia hospodárenia v poľnohospodárstve taká, že po dopočítaní týchto čísiel je 45 % podnikov, ktoré skončili so stratou. Nezapočítalo sa tam ani tých 0, 9 mld korún, ktoré boli odpustené z daní z miezd. Takže asi taká je pravdivá situácia. Myslím si, že sme sa veľmi neodklonili od toho, čo sa tu hovorilo v septembri, kedy sa hovorilo, že bude viac ako 50 % poľnohospodárskych podnikov v prvovýrobe, ktoré nebudú mat stratu. Je ich 55 %, čiže sme zhruba na tej istej úrovni, ako sme boli.

Z viacerých návrhov, ktoré tu boli, ministerstvu poľnohospodárstva sa ako najvýhodnejší zdá ten, aby sa urýchlene pokračovalo vo fotokópiách, ktoré sa robia, aby pozemkové knihy ostali nedotknuté, ale aby sa overené fotokópie pozemkových kníh dostali do jednotlivých obcí, kde pracovníci pozemkových úradov môžu urobiť túto akciu v jednotlivých obciach v priebehu dvoch-troch týždňov alebo jedného mesiaca. Najdôležitejšie je, aby sa to stihlo. Rokovali sme o tom s pánom ministrom spravodlivosti. Sám spomínal, že to bude predmetom zajtrajšieho rokovania vlády, aby sa umožnilo urýchlene urobiť fotokópie pozemkových kníh, aby sa čím skôr mohli dostať do jednotlivých obcí.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi ministrovi Kršekovi. Hlási sa ešte niekto? Pán poslanec Fogaš.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Mám len krátku poznámku k tomu, čo hovoril pán minister. Rád by som ocenil snahu ministra spravodlivosti aj ministra poľnohospodárstva pomôcť v situácii, ktorá nastala vlastne prijatím zákona, ale na druhej strane nemôžem súhlasiť s tým, že sa tu vlastne usiluje robiť výklad cez noviny, vysvetlivky podávať cez noviny. Tak to bolo publikované. Naviac, mám vážne pochybnosti o tom, že čestné vyhlásenie môže byt skutočne dokladom, ktorý by preukazoval čo i len domnelé vlastníctvo, pretože aj ked' je podpísané, to samo osebe neznamená žiadny záväzok a svojím spôsobom to môže ešte skomplikovať situáciu v samotných družstvách. Hovorím to len preto, lebo na Slovensku je neuveriteľná rozdrobenosť vlastníckych vzťahov. To zrejme vie aj pán minister. Naviac, je tu strašná spústa nedoložených právnych vzťahov, niektoré zmluvy a právne úkony, ktoré sa v minulosti uskutočnili, sú neúčinné. Z vašich vysvetliviek niektorí pracovníci pozemkových úradov to vysvetľujú tak, že stačí hocijaká zmluva, teda aj taká, na ktorú nebolo prijaté uznesenie o vložení do pozemkovej knihy, alebo kde nebola zmluva registrovaná. To sú zavádzajúce výklady, ktorých som bol osobne svedkom aj na stretnutiach s lud'mi. Domnievam sa, že ak nie sú tieto úkony účinné, nemôžu preukazovať vlastníctvo. To nie je možné odvodiť od týchto vysvetliviek.

Oceňujem to, že chceme robiť na dve smeny, že chceme vytvoriť pre to podmienky, ale ak sa to nestihne, predsa by som len odporučil zvážiť, či by sa tá lehota nemala predĺ- žiť. Preto nesúhlasím s tým, čo hovoril pán poslanec Chmelo, že kto konal včas, už to má pod strechou. Sú tu reštitúcie, úrady sú zaťažené, preťažené. Ak budú aj overené odpisy pozemkových kníh, mám pochybnosti, či to ľudia môžu fyzicky zvládnuť. Ak zákon má umožniť plynulý prechod, mali by sme tomu vytvoriť čo najlepšie podmienky. Myslím, že žiadna veľká strata času by tu nebola, keby sa táto lehota o nejaký

rozumný čas predĺžila. Naopak, vlastnícke vzťahy by to len sprehľadnilo a umožnilo naozaj seriózny prechod.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Pán minister Kršek - faktická poznámka. Minister poľnohospodárstva a výživy SR J. Kršek:

Pánovi poslancovi Fogašovi by som chcel povedať, že termín na dokázanie vlastníctva je do 31. decembra, čiže je tu dosť času, nie je nutné predlžovať termín.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov? Pán poslanec Varjú a pán minister Šimko.

Poslanec J. Varjú:

Prepáčte, ale musím to spresniť. Tu ide o oprávnené osoby, ktoré v zmysle transformačného zákona sú iné oprávnené osoby, ako v zmysle reštitučného zákona. V transformačnom zákone sa oprávnené osoby musia prihlásiť do 28. 4. Samozrejme, tým nestratia svoj majetok, len nemôžu sa zúčastniť transformačného procesu. Problém je v tom, že sa prihlásia o parcelu a nevedia výmeru tejto parcely, takže to veľmi brzdí začatie transformačného procesu, vypracovanie transformačného projektu. Nechcem to rozvádzať. To sú špecifické veci, bolo by ich treba rozobrať. Fakt je, že termín 28. apríl je tu dôležitý. Prihlásiť sa môžu aj na základe iných papierov, lenže bolo by lepšie, keby pozemkové mapy boli odfotografované čím skôr a dané k dispozícii cez pozemkový úrad pre obce, pre informáciu.

Ďakujem.

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem. Pán minister Šimko. Minister spravodlivosti SR I. Šimko:

Vážená Slovenská národná rada,

pán poslanec Fogaš, pred chvíľkou ste tu neboli, keď som hovoril, ale vláda pripravila vládny návrh zákona o nedoložených právnych vzťahoch, a ten vlastne otvoril tú lehotu, ktorá by trvala do konca roka, pokiaľ ide o nedoložené právne vztahy. A pokiaľ ide o lehotu stanovenú transformačným zákonom, to do istej miery rieši novela transformačného zákona, ktorej číslo neviem, ale ktorá bola asi pred mesiacom prijatá, kde sa vytvára inštitút domnelého vlastníka. Teda lehota zostala, samozrejme, ale preukazovanie vlastníctva sa tým môže diať aj po uplynutí tejto lehoty.

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Pán poslanec Tatár. Potom pán poslanec Hajduk a pán poslanec Asványi.

Poslanec P. Tatár;

Prepáčte mi, najprv charakterizujem, čo sa tu deje. Deje sa tu taký pinpong - a teraz ho definujem, čo to je. Federálne zhromaždenie prijalo zákon. Samozrejme, v praxi sa neuplatňuje hladko. Sú tam aj problémy, je tam termín, ľudia sa obávajú. Urobila sa novela, je tam inštitút domnelého vlastníka. Cez tento inštitút sa to v zásade dá stihnúť. A my sme čo? Sme Slovenská národná rada. Čo môžeme urobiť? Môžeme o tom diskutovať. Fajn, diskutujeme, nech sa páči, alebo môžeme urobiť návrh uznesenia Slovenskej národnej rady

pre Federálne zhromaždenie, aby urobilo novelu. Nič iné v zásade urobiť nemôžeme. V tomto ohľade nie sme na taký návrh uznesenia pripravení. Nešlo to cez výbory, nie je to prediskutované. Navyše, taký istý postup môžu uplatniť poslanci našich politických klubov vo Federálnom zhromaždení.

Ešte sa vrátim znova na začiatok takého krížom-krážom diskutovania. Myslím si, že treba hľadať cesty k naplneniu zákona, k riešeniu, využitiu inštitútu domnelého vlastníka. Už som spomínal na začiatku, že slovenská vláda sa snaží nájsť optimálne možnosti realizácie cez rozmnoženie pozemkových kníh, cez väčšie aktivity na úradoch. To je to riešenie. Rozumiete, všetci súhlasia s tým, že je to problém. Ak sa niečo skolektivizovalo, trvalo to potom desiatky rokov a zrazu to máme dať do poriadku, je jasné, že to nejde ľahko. A ešte chcem povedať jednu vec. Ak to budeme predlžovať, stratíme ďalšiu sezónu. Tak skôr nabádajme ľudí a prípadne funkcionárov družstiev. Niekde naozaj spolupracujú a niekde robia strašne veľké prekážky. Keby všetci spolupracovali, verím, že tieto problémy nie sú. To je všetko.

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem. V zmysle § 19 vystúpi pán predseda Mikloško. Predseda SNR F. Mikloško:

Počkám, kým sa zapne televízia. /Smiech v sále. /

Vážená Slovenská národná rada,

vzhľadom na to, že ide o takúto vážnu vec a vzhľadom na to, že ak chceme naozaj prijať uznesenie Slovenskej národnej rady, mali by sme to dať do výborov, navrhujem ukončiť rozpravu, dať o tom hlasovať. Navrhujem, aby sme uznesenie neprijímali takto ad hoc. Nech ho poslanci dajú riadne do