mohli zabezpečiť potrebné doklady pre identifikáciu ich vlastníctva. V prípade nevysporiadaných vlastníckych vzťahov, kde k nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov poručiteľa došlo len jedným z dedičov, pričom niektorí z ďalších dedičov požiadali o obnovu týchto konaní, je nutné, aby notárstva vydávali potvrdenia o takejto žiadosti, ktorá by slúžila ako podklad pre povinnú osobu, aby sa dotyčný vlastník mohol zúčastniť transformačného procesu. V prípade, že toto dedičské konanie nebude ukončené do doby schvaľovania transformačného projektu, môže sa vyčleniť majetkový podiel na spoločnú výmeru pôdy a dediči si potom môžu vzájomné pomery vyporiadať dohodou, prípadne súdnym konaním.

Ešte pred začiatkom druhej vlny privatizácie je potrebné definitívne rozhodnút o spôsobe a formách privatizácie štátnych majetkov. Osobne sa domnievam, že u štátnych majetkov, ktoré vznikli z poľnohospodárskych družstiev alebo ich časť tvorili poľnohospodárske družstvá, je nutné vyčleniť majetok vložený družstvom a tento transformovať rovnakým spôsobom, ako terajšie poľnohospodárske družstvá. Je predsa nelogické a vlastníkovi asi veľmi tažko vysvetlíme rozdielny postup pri transformácii družstiev a privatizácii štátnych majetkov ako štátneho vlastníctva, pretože sa dotýkajú rovnakej problematiky, a fakt, že sú to právne rozdielne vlastnícke formy, vlastníci asi veľmi tažko budú akceptovať, keďže ani jedna z týchto foriem nevznikla na základe dobrovoľnosti. Je potrebné zvážiť, či by nebolo vhodné okrem štátnej a vlastnícky nedoloženej pôdy predovšetkým u štátnych majetkov do Slovenského pozemkového fondu previesť aj majetok, ktorý s touto pôdou súvisí.

Vychádzajúc z doterajších skúseností nemožno predpokladať výrazný záujem o privatizáciu podnikov polnohospodárskej prvovýroby či už kupónovou alebo štandardnou metódou. Skôr sa javí v najbližšom období schodnejšia cesta formou nájmu.

Preto pokladám za vhodnejšie, aby boli utvorené určité hospodárske celky, čiže určitá výmera pôdy s potrebnými základnými prostriedkami od objektov a náležitého strojného vybavenia, ktoré by bolo možné prenajímať. Je teda nelogické, aby záujemca o hospodárenie si u Slovenského pozemkového fondu prenajímal určitú pôdu a k takejto pôde kupoval majetok z Fondu národného majetku. Čiže k jednej činnosti potrebuje obidvoch správcov.

Čo sa týka transformácie družstiev, aj napriek navrhnutým opatreniam, ktoré som naznačil v úvodnej časti, mám pochybnosti o tom, či je vôbec možné tento proces zvládnuť v lehotách, ako ich určuje zákon Federálneho zhromaždenia č. 42/1992 Zb., a či by sme nemali uložiť resp. uvažovať o možnosti, aby Predsedníctvo Slovenskej národnej rady požiadalo Federálne zhromaždenie o novelizáciu tohto zákona v zmysle predĺženia týchto lehôt minimálne do 30. 6. Bol by som veľmi rád, ak by v diskusii odzneli ďalšie konštruktívne návrhy k riešeniu tejto problematiky. Prosím však, aby sme neskĺzli, ako už mnohokrát pri téme poľnohospodárstvo, do úrovne politických debát a polemík. Na stoloch máte predložené určité uznesenie, ktoré však osobne pokladám iba za určitý rámec, ktorý by mohol byť vodítkom pri riešení týchto majetkových vzťahov v súvislosti s transformáciou, a bol by som rád, aby sme ho ešte doplnili alebo spresnili, čo napomôže celému transformačnému procesu.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Kačmárovi. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Hamerlík.

Poslanec R. Hamerlík:

Vážená Slovenská národná rada, vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády,

nemám to tak pripravené ako pán kolega Kačmár, takže to, čo poviem, možno sa bude zdať veľmi nesúvislé, ale pokúsim sa predsa len povedať podstatu. Aby som sa vám predstavil, nesedím iba v prvom rade a nezaoberám sa iba lustráciami, ale som z dediny a hodne rokov som robil v družstve, pomáhal som matke-vdove vtedy, keď jedna pracovná jednotka stála 8 korún, to znamená, že celodenná mzda bola 8 korún. Hovorím o svojom vlastnom prípade, aby to bolo jasnejšie. Nie sú to nejaké teórie, nie som proti transformácii, ale ako riešiť takéto prípady. Chcem poukázať na niektoré nedostatky tohoto zákona.

Teda ľudia, ktorí boli členmi družstva, dali tam majetok, už nežijú. Nie je povedané, že dediči, ktorí zdedili ich majetok, teda pôdu, ale v istej časti sa tam hovorí o tom, že ich roky sa nejakým spôsobom zhodnocujú. V zákone nie je povedané, či je to zhodnocovanie len pre živých, alebo či som to zhodnotenie, ich roky, ktoré odrobili v družstve, zdedil aj ja. Ďalej nie je tam povedané, ako sa tie roky zhodnocujú, či rovnakou mierou všetky roky, teda od roku 1952, od povinného združstevňovania, alebo či sa rovnakým spôsobom zhodnocujú vtedy, keď družstvo neplatilo, alebo či sa na tie roky pozerá nejakým iným spôsobom.

Samozrejme, lehoty, ako povedal pán Kačmár, ktoré sú uvedené v zákone, sú príliš krátke. Sú príliš krátke aj na to, pokiaľ si niektorý dedič uvedomí, že družstevníci pracujú na jeho pôde. Nie každý o tom vie, a keby sa aj ako oprávnená osoba prihlásil, je tu veľmi vážna prekážka, ďalšia bariéria, že sa nemá čím preukázať, že je dedičom pôdy,

ktorá je v družstve. Vieme dobre, pán kolega Kačmár povedal, a tí, ktorí ste niečo zdedili, možno ste sa pokúšali dať do poriadku papiere, že situácia na pozemkových úradoch je neúnosná. Tam denne vybavia pár ľudí, 10-20. Ked' vezmeme do úvahy, koľko miliónov obyvateľov Slovenska má záujem to vybaviť, dostávame sa k takým termínom, že transformácia buď neprebehne dobre alebo jednoducho títo ľudia medzi oprávnenými osobami nebudú. V § 14 alebo neviem v ktorom sa hovorí, akým spôsobom sa vlastníctvo preukazuje. Tam je, myslím, najrozumnejšia časť "a podobne". Na to "a podobne" by teraz ministerstvo malo vypracovať formou nejakého potvrdenia, nejakým spôsobom, kto to rýchlo podá, kto to vie vybaviť tak, aby sa tie termíny stíhali, aj keď budú nejakým spôsobom posunuté.

Mal by som jeden návrh. Uvedomme si, že pozemkové knihy sú na úrovni okresov a v okresoch je priemerne sto obcí, teda minimálne sto katastrálnych území. Ľudia tam chodia sporadicky z rôznych obcí. Pozemkové knihy sú uložené v nejakých regáloch, kde sú medzi regálmi úzke chodbičky - bol som vo viacerých takých úradoch, chcel som sa na vlastnej koži presvedčiť, aká je to tortúra, a presvedčil som sa. Stopol som čas, za ktorý niekoho vybavili. Videl som, že to nie sú pracovné priestory. Ľudia sú tam nadmieru preťažení, je ich málo. Preto by som navrhol, keby bolo možné také riešenie, aby sa niektoré pozemkové knihy vybrali z katastra, tým pár ľuďom by sa zaplatilo, autom by pozemkové knihy previezli do niektorej obce a tam by nejakým spôsobom vyhlásili spoluprácu, obec by našla šikovného právnika alebo človeka znalého v týchto veciach, aby pomohli občanom v tomto katastri svoje veci vyhľadať, aby mohli dokladovať svoje vlastníctvo. Teda tieto pozemkové knihy vyniesť nejakým takým pojazdným spôsobom. Tým by sa vec značne urýchlila, značne sprehľadnila a pomohlo by to ľud'om. Veď títo ľudia, títo vlastníci, na menách ktorých sú tieto polia, role, sú v dôchodkovom veku, sú to starší ľudia. Takto by nemuseli cestovať do okresného

sídla, nemuseli by tam stáť v rade, kým na nich príde rad, boli by tejto tortúry ušetrení a celá vec by sa urýchlila, malo by to rýchlejší spád.

Ďalej ešte mám jednu poznámku k § 17, kde sa hovorí o určení majetkových podielov. Tieto materiály možno nemáte, preto to prečítam. Tu sa hovorí, že čisté imanie družstva po odpočítaní súm uvedených v § 7 ods. 2, 3 sa v transformačnom projekte rozdelí na majetkové podiely podľa týchto kritérií:

a/ 50 % podľa výmery pôdy - výmera pôdy by mohla byt známa -, ktorú družstvo prevzalo alebo užívalo ku dňu účinnosti zákona č. 229 - alebo užíva.

b/ 20 % podľa počtu odpracovných rokov v družstve. Tu sú tie roky, ktoré som pred chvíľou spomínal, ako sa zhodnocujú jednotlivé roky.

c/ 30 % podľa hodnoty ostatného majetku prevzatého družstvom v cenách platných ku dňu účinnosti zákona č. 229.

Hodnota ostatného majetku v tom čase, v roku 1952 - boli to pluhy na konský alebo volský záprah, teda hodnota tohto imania bola aj vtedy veľmi nízka v porovnaní s hodnotou pôdy. Dnes, keď zoberieme hociktorý cenník, je tiež veľmi nízka. Keď niekto povie, no dobre, ale boli tam stodoly a maštale. No nie, veď keď sa postavili spoločné družstevné maštale, tie vlastníkovi zostali. On si z toho postavil nejakú kuchyňu alebo nejaký byt, teda sa mu to nezobralo, iba dočasne. To znamená, že keď zákon predpisuje, že 30 % budú tvoriť tieto hodnoty, a tieto hodnoty sa rozpočítavajú na jednotlivé oprávnené osoby, môže vzniknúť veľmi divná situácia, že niekto odovzdal jeden drevený pluh a má tam z tohoto titulu velikánsky podiel, vyšší podiel ako ten, kto odovzdal 10 hektárov pôdy. Tieto veci by sa mali nejakým spôsobom utriasť, zrovnať. Nech to vypracujú odborníci na minister-

stve poľnohospodárstva, nech to vypracujú odborníci, ktorí sú znalí veci, lebo keď sa niekto bude opierať o tento zákon, o tento § 17, dopracuje sa niekde úplne inde, ako bol pôvodný zámer.

Ešte ďalšia vec. Toto je len jedno vyčíslenie. Teraz môžeme spočítať všetky pluhy, môžeme spočítať všetku pôdu, môžeme spočítať všetky roky, ale tu chýba metodika, ako z tejto množiny vydelíme tú časť, ktorú má jeden z nich, jeden z množiny oprávnených osôb. To je veľmi komplikované. Snažil som sa namodelovať nejakú situáciu a nič som nevedel vyrátať. Viem, že nie som taký, že by som vedel všetko naraz vyrátať, ale obávam sa, že tu budú problémy. Ďalšie veci už nechcem menovať, možno to nie je také zaujímavé, že sa to týka len poľnohospodárov. Mohol by som menovať ďalšie, ale už tieto sú dostatočné k tomu, aby sme sa skutočne vážne zamysleli nad tým, čo navrhol pán Kačmár, aby sme nejakým spôsobom veci pomohli. Dal som pár námetov, návrhov. Tie výjazdy s pozemkovými knihami považujem za najprospešnejšie našim občanom na vidieku.

Týmto by som vlastne aj skončil. Podstatu som povedal. Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Hamerlíkovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kačmár. Potom sa hlási pán poslanec Tatár.

Poslanec B. Kačmár;

Len na objasnenie pánovi Hamerlíkovi - ako sám čítal, v § 17 sa ocenenie robí ku dňu účinnosti tohto zákona, čiže nie k roku 1952, ani nie k roku 1959, ale ku dňu účinnosti

tohto transformačného zákona. Tam tie ceny sú terajšie, zreálnené.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Pán poslanec Tatár. Pripraví sa pán poslanec Galanda a potom pán poslanec Varjú.

Poslanec P. Tatár;

Vážené dámy, vážení páni,

nehovoríme prvý raz o reforme poľnohospodárstva, o reformných zákonoch, ktoré sú predovšetkým federálne, náš je zákon č. 330 o pozemkových úpravách. Samozrejme, zákon č. 69 z roku 1949 o jednotných roľníckych družstvách alebo zákon č. 123 z roku 1975, ktorý predraďuje užívateľské práva nad vlastnícke, sa týmto ruší, ale od združstevňovania a kolektivizácie ten proces trvá nejaký čas. Samozrejme, je zložitý. Chcem pripomenúť, že tieto problémy, ktoré tu dnes počúvame, už interpeloval aj pán poslanec Galanda, interpeloval som ich ja v tom zmysle, aby úrady ministerstva spravodlivosti, teda pozemkové knihy a ostatné úrady, reflektovali na danú situáciu. Takisto už tu bolo viac vystúpení na túto tému. Tým chcem povedať, že nie je pravdivé jednoduché explicitné tvrdenie, že vláda tomu nevenuje pozornosť, ale vláda sa vyjadrí zrejme sama. Vyzerá to, ako keby tomu nevenovala žiadnu pozornosť. Naopak, všetky tieto požiadavky sa určite dostanú do praxe, dúfam, že skoro. Tiež nalieham úplne rovnako, aby sa to podarilo, ale vypočujeme si, ako to je.

Chcel by som pripomenúť, že napríklad zákon o pôde vo Federálnom zhromaždení nepodporili poslanci SDĽ, SNS a niektorí poslanci HZDS. Novelu, ktorá tam dodáva aj inštitút domnelého vlastníka, ktorý je inštitútom, ktorý umožňuje

stihnúť transformačnú lehotu do 28. apríla, nepodporili poslanci HZDS, SDĽ a SNS. Samotný transformačný zákon takisto poslanci týchto troch strán HZDS, SDĽ a SNS vo Federálnom zhromaždení nepodporili. Preto som začal s kolektivizáciou, s totalitným režimom, ktorý to urobil. Teraz to naprávame a ide to postupne dopredu. Myslím si, že naozaj je potrebné vysporiadať sa s problémami, ktoré tento proces prináša, či už je to problém arondácií, že vlastníctvo alebo užívanie pôdy vlastníka fyzickej osoby prešlo z JRD do štátneho majetku. Tam by bolo možné ísť takým spôsobom, že do transformačného procesu vstúpi pôvodné družstvo, do ktorého boli majetky zobraté alebo vnesené.

Ale teraz by som chcel hovoriť k charakteru diskusie. Nejdem pridávať ďalšie problémy, všetci ich poznáme z praxe, treba ich riešiť. Verím, že vykonávatelia, čiže členovia slovenskej vlády majú aspoň čiastočnú odpoveď, ale chcem povedať, že transformačný zákon je federálnym zákonom. Zákon o pôde je zákonom federálnym. Keď o ňom diskutujeme, chcem pripomenúť, že sa transformačný zákon pripravoval a tvoril rok alebo rok a pol, že bol veľký odpor proti jeho prijatiu, že sa nakoniec presadil, že tieto diskusie, ktoré tu teraz vedieme, už poldruha roka prebiehajú vo Federálnom zhromaždení. Som rád, že tie zákony boli nakoniec prijaté. Ak o nich chceme takto podrobne debatovať a chceme prijať nejaké uznesenie - nie všeobecné, deklaratívne, že vláda rob niečo, aby sa tieto zákony zabezpečili, asi je nutné o tom diskutovať s príslušnými ministrami vlády na pôde výborov, aspoň garančných výborov, čiže hospodárskeho alebo poľnohospodárskej komisie, a potom to dať ostatným výborom, aby sa s tým mohli poslanci oboznámiť, lebo ide o odbornú vec, aby mohli kvalifikovane o tom rozhodnút. To je jedna vec.

Druhá vec - chcel by som upozorniť, že do 16. apríla máme prerokovať novelu zákona č. 330, zákona o pôde, kde ide o predĺženie účinnosti § 40 do konca tohto roku v súlade so

zákonom o pôde. K tejto novele možno skutočne pristúpiť veľmi starostlivo. Mnohé z týchto problémov, ktoré sú v kompetencii Slovenskej národnej rady, by sme mali zohľadniť pri tejto novele, starostlivo ju pripraviť, a tieto výhrady - či už ide o strany, ktoré federálne zákony podporili alebo o tie, ktoré ich nepodporili - uplatniť na pôde Slovenskej národnej rady v rámci novely nášho zákona o pozemkových úpravách.

Tým by som skončil. Tiež apelujem na to, aby sa z toho netvorilo nejaké diskusné napätie, ale aby sme boli konštruktívni. Nemyslím si, že nejakým všeobecným uznesením tomu pomôžeme.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Tatárovi. Teraz vystúpi pán poslanec Galanda. Pripraví sa pán poslanec Varjú. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ásványi.

Poslanec L. Ásványi:

Vážené dámy a páni,

dovoľte i niekoľko pripomienok k vystúpeniu pána Hamerlíka. Budeme si odporovať, ale je to v záujme veci. Neodporúčal by som dislokovanie, teda rozoberanie pozemkovej knihy jednotlivých obcí. Niečo také sa kedysi robilo. Nad tým plačú v tých okresoch, kde nemajú a nikdy už nedajú dokopy pozemkovú knihu. Prosím vás, nerobme to. Prosil by som, aby pán minister spravodlivosti vystúpil a povedal, či je platný a účinný list riaditeľa odboru pána Dr. Farkaša o tom, že je dvojsmenná prevádzka v pozemkových knihách a úradujú aj v sobotu. To by veľa pomohlo. Neviem, kto by vedel pomôcť

k tomu, aby jednotlivé družstvá alebo aj štátne majetky išli do pozemkovej knihy, túto odfotografovali a zobrali domov. Toto by nahradzovalo to, čo hovoril pán Hamerlík. Bol som na Štátnom majetku v Hubiciach, kde jeden mladý inžinier, ktorý je týmto poverený, mi ukázal tri takéto kopy, má doma celé katastrálne územie Hubíc a ďalších pričlenených katastrov, ktoré obhospodaruje štátny majetok. Ak obyvatelia si chcú niečo vybaviť, nemusia ísť do Dunajskej Stredy, ale tento inžinier a nejaká dievčina vedia dávať podklady. Toto by bola v každom prípade schodnejšia cesta.

Ďalej by som prosil pána ministra Kršeka, aby vystúpil a povedal o tom, ako je vysvetlený paragraf zákona č. 42 o prihlasovaní a o dokladovaní. Viem, že nie je potrebná celá paleta - pozemková kniha, rozhodnutie súdu a neviem koho, ale stačí aj čestné prehlásenie. Pán minister by to vedel povedať najlepšie. Nemajme zbytočné starosti, keď už nie je treba, a hádam to navrhované uznesenie je už predbehnuté.

Ešte mi dovoľte pripomienku. Nebol by som za predlžovanie termínov transformácie, to je môj názor. Prosím vás, zvážme. Transformáciu chceme tak, aby 1. októbra mohla byt urobená výmena stráží a obhospodarovateľov. Teraz si predstavte, že ak predĺžime termín, jeden rok bude ešte hospodáriť družstvo alebo štátny majetok za tých podmienok ako teraz. Viete, čo bude výsledkom? To, že dostaneme späť holú pôdu zaťaženú dlhmi, úvermi z banky, pretože tam sa už nehospodári tak ako by sa malo. Teda nie predlžovať, ale poskytnúť maximálnu pomoc, aby sme tie termíny stihli, a tak - neviem, kto je na to kompetentný, aby aj v družstvách mali vôľu, že transformácia musí prebehnúť. Veď nakoniec 1. januára ich aj tak zlikvidujeme, ak sa nezhostia tejto úlohy.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Pán minister Šimko. Minister spravodlivosti SR I. Šimko:

Vážený pán predsedujúci,

vážené predsedníctvo,

vážená Slovenská národná rada,

pán poslanec, keď už ste ma vyvolali, tak sa k tomu vyjadrim. Chcel som sa vyjadriť až na konci, ale možno bude naozaj lepšie, keď poviem teraz, lebo možno ďalší diskutujúci by sa vlastne pýtali na to isté. Zajtra na zasadnutie vlády práve pripravujem informáciu o opatreniach, ktoré sa dotýkajú práce pozemkových kníh. Vláda tomu venuje pozornosť, ale som si vedomý toho, že samotná pozornosť ešte vecný problém nevyrieši. List, ktorý poslal pán Dr. Farkaš, riaditeľ odboru z ministerstva spravodlivosti, je, samozrejme, platný. Je to jedno z opatrení, ktoré ministerstvo spravodlivosti na tomto úseku chystá, t. j. zavedenie dvojsmennej prevádzky a stránkových hodín aj cez víkendy. Pochopiteľne, toto opatrenie vyžaduje prostriedky, takže to budem musieť zajtra vo vláde predniesť. Minister financií tu nie je, ale už sa hádam na to pripravil.

Druhé opatrenie, ktoré navrhujeme, je opatrenie obdobné tomu, čo navrhuje pán Hamerlík, aj keď ste vyjadrili o tom určité pochybnosti, ale je to skutočne iniciatíva, ktorá vychádza z okresov. Prednostovia okresných úradov sa na mňa obracajú práve s tým, že by pomohli pri organizovaní akéhosi rozdelenia pozemkových kníh, nie síce do každej dediny, ale aspoň na určité obvody v rámci okresov. Nazdávam sa, že by bolo dobré, keby ministerstvo spravodlivosti vyšlo v ústrety tejto iniciatíve aj v súčinnosti s ministerstvom vnútra. S ministrom vnútra som už o tom konzultoval. Je možné, že by

sme to uskutočnili takým spôsobom, aký navrhujete, t. j. nejakými overenými kópiami. Myslím si, že niečo také by sa dalo zabezpečiť. Uvedomujem si, že je potrebné konať čo najrýchlejšie, aby sa tie lehoty stihli.

Ešte by som chcel upozorniť, že vláda schválila návrh zákona o nedoložených právnych vzťahoch, ktorý by práve mal riešiť niektoré otázky lehôt resp. lehoty, pokiaľ ide o dedičské záležitosti, ktorá vo februári už prepadla. Týmto zákonom by sa táto lehota otvorila nanovo, do konca roka. Chcel by som vás aj požiadať, aby ste tento návrh zaradili do programu a prerokovali ho na budúcej schôdzi. To je zatial všetko.

Ďakujem pekne. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi ministrovi. Teraz vystúpi pán poslanec Galanda. Pripraví sa pán poslanec Varjú.

Poslanec M. Galanda:

Vážený pán predseda Slovenskej národnej rady, milé kolegyne, kolegovia, ctení členovia vlády,

ako bývalý podnikový právnik mám isté skúsenosti s notármi, pozemkovou knihou, geodéziou. Viem, že dnes sa to nedá porovnávať, lebo nával práce je dnes enormný. Otázka je, aké sú možnosti. Druhý problém, ktorý z toho vyplýva, je otázka znalosti zákona. Ono sa píše, že neznalosť zákona neospravedlňuje. V tom je trošku problém, do akej miery sú ľudia informovaní o tom, čo je v zákonoch. Už to tu bolo na-

značované v niektorých interpeláciách a boli pokusy zákony vysvetlovať. Niekedy je problémom otázka právneho výkladu, aby to bol ozaj právny výklad, aby to nebol politický výklad, lebo v praxi sa niekedy stretávam s tým, že niekto si zákon vykladá v duchu svojich ideí alebo ideológie. Aké to má dopady, to nechcem hovoriť. Aj tu už bolo naznačené, že niekde to ide a niekde to nejde. Teda nie je to až tak problém zákona, niekedy je to problém ľudský alebo personálny. Nebudem teraz hovoriť o notároch alebo pozemkových knihách. Tam robia čo môžu. Niekedy je to problém z tej druhej strany, ako sa k tomu postavia predsedovia družstiev alebo iní, ako sa k tomu postaví členská základňa v družstvách a ostatní ľudia.

Ďalší problém, ktorý s tým súvisí, sú naznačené lehoty. Možno o tom diskutovať, či boli krátke, či boli dlhé, či boli primerané, či sa dajú alebo nedajú stihnúť. Tu však treba povedať dve veci. Po prvé - tieto lehoty sa pletú. Napríklad je tu lehota 28. apríl. To je lehota na uplatnenie si nároku podlá zákona č. 42 z roku 1992, toho transformačného. Druhý problém je lehota, ktorá vyplýva z iných zákonov, či už reštitučného alebo zákona o pôde. Táto lehota, ako to pán minister naznačil, prepadla. Ďalej je lehota 31. decembra 1992, kedy je konečný termín pre možnosť uplatniť v zmysle § 6 spomínaného zákona možnosť o vydanie veci. Tu je problém v tom, že keď ľudia nevedia, tak sa to pletie, a v praxi to vytvára problém, vytvára to nátlakové akcie. Podobne sme sa v kupónovej privatizácii stretli s tým, že mesiac január bol typickou socialistickou ukážkou toho, čo sa môže stať. Bojím sa, že teraz to tiež takto nastupuje. Ďalší problém je, že tieto lehoty niekedy musia byt ukončené. U poľnohospodárstva bol veľmi citlivý problém, ako čo najskôr vytvoriť nový model, ako majetkoprávny, tak aj ekonomický a ekologicko-biohospodársky, aby sa ten cyklus mohol začať nanovo. V poľnohospodárstve cyklus má svoje vlastnosti a pravidlá.

Ďalší problém je domnelý vlastník u transformačného zákona. Nie je to najčistejšie právne riešenie, ale podlá mňa to bolo maximálne možné a ľudské konanie zo strany parlamentu, aby tým ľuďom umožnil niečo robiť. Nechcem o tom ďalej hovoriť, ale napríklad náš poslanecký klub už vyrobil nejaké brožúrky k týmto zákonom. Otázkou je distribúcia medzi ľudí. Pri tejto príležitosti by som rád požiadal Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu, aby sa niekedy menej venovali štátoprávnym a iným otázkam a venovali sa ekonomickým zákonom, aby k tomu robili solídne výklady a výstupy. Bohužiaľ, musím konštatovať, že niektoré nápady, ktoré sú v tomto návrhu uznesenia alebo ktoré vzišli z rozpravy, ako poznám prax, ako poznám realitu na Slovensku, nebudú realizovateľné. Napríklad nápad zohnať šikovných a schopných právnikov. Obávam sa, že pokiaľ ich nebudeme vedieť spoločensky a finančne ohodnotiť, či už v štátnej správe alebo inde, títo právnici nie sú, ani nebudú. Nedajú sa vyrobiť.

Takisto ďalšie technické problémy. Niečo tu už bolo naznačené. Ak budeme prijímať nejaké uznesenie, prosím vás, nech je to uznesenie hodné parlamentu, nech je uznesenie realistické, nech to nie je len nejaká deklarácia kvôli tomu, že máme na krku voľby a niekto chce byť populárny. Nemusím byť populárny, ale chcem byť realistický.

Ďakujem za slovo.

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi poslancovi. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Varjú. Hlási sa k tejto problematike ešte niekto z poslancov do diskusie? Pán poslanec Chmelo.

Poslanec J. Varjú:

Vážený pán predsedajúci,

vážení páni ministri,

vážená Slovenská národná rada,

vážení záujemcovia o transformáciu družstiev,

k tejto veľmi vážnej problematike zasadala aj Stála poľnohospodárska komisia Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Slovenskej národnej rady v dňoch 4. a 5. marca 1992 v Závadke nad Hronom. Dovoľte mi, aby som podal informáciu o rokovaní tejto poľnohospodárskej komisie.

O rokovanie prejavilo záujem a celkom sa ho zúčastnilo 10 poslancov Slovenskej národnej rady v zastúpení nasledovných politických strán a hnutí: KDH, HZDS, SNS, Strana zelených, MKDH, SDĽ. Okrem nich sa zúčastnili externí členovia komisie, zástupca ministerstva poľnohospodárstva a výživy z okresu Banská Bystrica, Štátneho majetku Závadka nad Hronom, obce Závadka nad Hronom a ďalší pozorovatelia z okolitých poľnohospodárskych podnikov, ako i súkromní podnikatelia. Správy k jednotlivým bodom rokovania predkladal osobne minister poľnohospodárstva a výživy pán Jozef Kršek. Bol s nami celé dva dni a tieto otázky boli veľmi podrobne rozoberané. Chcem tu upozorniť, že do práce polnohospodárskej komisie od začiatku sa nezapojili okrem KDH napríklad ODÚ VPN. Keby sa pán Tatár alebo niekto z ODÚ VPN bol zúčastnil na tejto polnohospodárskej komisii, mohol počuť názory odborníkov a nemusel tu vo svojom vystúpení improvizovať. Mohol sa vyjadriť k týmto veciam konkrétnejšie.

Rokovanie prebehlo s uvedomením si poradenského charakteru činnosti komisie. Celý priebeh rozpravy, ako i spoločné stanoviská môžu poslúžiť iba ako odporúčania smerom k Slovenskej národnej rade a môžu byť využívané dvoma cestami - ako podklad pre uplatňovanie kontrolnej funkcie národohos-