ných osôb o nátlakovom spôsobe vykonania výkupu. Nemohla to urobiť, i keď medzi rečou pripustila, že vtedy sa tak úradovalo. Opakujem, neodvážila sa to urobiť, lebo v čase výkupu bola tajomníčkou miestneho národného výboru a musela byť účastníčkou toho čudného spôsobu diania v obci. Iróniou je, že dnes majú vybaviť, často rozhodnút o prinavrátení a rehabilitácii tí istí ľudia, ktorí v minulosti páchali samotnú krivdu, a nehryzie ich svedomie, pevne zotrvávajú. Vidíme, víťazi nežnej revolúcie 17. novembra, akú veľkú chybu sme urobili, že sme boli zhovievaví voči kádrom z minulosti a ich prisluhovačom.

Neviem, ako skončil prípad na pozemkovom úrade, tam sa má dokončiť, ale nedávam veľkú nádej na úspech oprávneným osobám, veď na rokovaní prítomná zástupkyňa pozemkového úradu sa vyjadrila tak, že sa rehabilitujú iba niektoré prípady, lebo vraj štát nemá peniaze. Pýtam sa, ktoré sú to tie niektoré prípady, čo k nim treba mať? Potom sa ešte pýtam, prečo sa prijímali tieto zákony s označením rehabilitačné? To preto, aby sme ešte raz potupili občana, ktorého bývalý režim zbavil práva a teraz ideme vyvolávať v ňom hnev proti terajšiemu vedeniu, dovedieme ho k odhodlaniu, aby sa nezúčastnil ani volieb, pretože je to huncútstvo, nepravdivé reči o demokracii, o spravodlivosti. Tak hovoria ľudia. Skutočne treba hľadať príčinu pre zamietanie oprávnených požiadaviek v nedostatku peňazí v štátnej kase? V posledne uvedenom prípade úradníčka slepo plnila vyššiu inštrukciu, ak taká existuje. Veď tu by štát dostával späť peniaze vyplatené za pozemky - síce nie veľký peniaz.

Dovoľte mi ešte niekoľko slov k jednému špeciálnemu zákonu, ktorý prijímali naši kolegovia v Prahe, k zákonu č. 42/1992 Zb., skrátene o transformácii družstiev. Vytvára pre členov družstva a vlastníkov pôdy možnosť zúčastniť sa rozhodovania o budúcej forme hospodárenia s pôdou a byt aj podielnikom na čistom majetku družstva. Otázka dokazovania ná-

roku oprávnených osôb, domnievam sa, doriešila sa výkladom zákona zo strany ministerstva poľnohospodárstva a výživy, t. j. zjednodušením dokladovania, i keď pán minister Kršek v odpovedi na moju písomnú interpeláciu - máte ju všetci v odpovediach členov vlády - vyslovil obavy, či odporúčaný výklad budú poľnohospodárske družstvá akceptovať. Pravda, staré časy direktívneho riadenia aj družstiev sú už preč, ale existuje ešte stále Slovenský rolničky zväz, ktorý by mal mat tiež záujem o úspešný priebeh transformácie a mohol by sprostredkovať smerom k predsedom družstiev. Alebo sa mýlim?

Dokonca už aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa pohlo v prospech vykonania zákona. V odpovedi na moju interpeláciu námestník ministra pán Kohút z ministerstva spravodlivosti - prepáčte za tento výraz - spolu so mnou zaplakal nad smaženými možnosťami urýchlenia vybavovania stránok v úradovniach pozemkovej knihy geodézie a štátnych notárstiev, spolu so mnou spomínal, že nemáme ani personálne ani finančné a materiálno-technické podmienky na zlepšenie. Jeho odpoveď máte takisto v obale. Na moje potešenie ho pretromfol riaditeľ odboru ministerstva spravodlivosti pán Zoltán Farkaš - inak mu ďakujem, je to môj krajan, konškolák -, ktorý svojím úradným listom z 2. marca 1992 požiadal vedúcich štátnych notárstiev o zavedenie dvojsmennosti a vybavovania stránok každý deň, vrátane soboty. Dokonca odporučil prerokovat s pozemkovými úradmi a cez ne ovplyvňovať aj predstaviteľov družstiev, aby na dokladové podloženie transformácie vyžiadali potrebné doklady hromadne. Vybavovanie je takto rýchlejšie.

Je tu ale vážnejšia, zatiaľ neriešená vec z oblasti zákona č. 42/1992. Neviem, koľkým z vás je známe, že v sedemdesiatych, osemdesiatych rokoch niektorí mocní stranícki činitelia si jednoducho vynútili pohltenie i dobre prosperujúcich JRD zo strany susedných štátnych majetkov, kde boli

riaditeľmi, alebo kde sa chystali byť riaditeľmi. Takto sa stalo v Senci v roku 1978. Nemusím veľmi zdôrazňovať, že súhlas členov bol vynútený, ideologizovaný. Dôsledky sa objavujú teraz. Vlastníci pôdy nemajú k transformácii partnera poľnohospodárske družstvo v Senci, i keď v priebehu roku 1991 hospodárilo nelegálne vyčlenené poľnohospodárske družstvo na základe nájomnej zmluvy na l 500 ha pôdy a s ďalším majetkom v hodnote 80 mil. korún. Toto im vyčlenil terajší štátny majetok. Nahospodáril 12 mil. straty. Ak nie je družstvo, nemôže byt transformácia majetku. Potom pôsobí zákon č. 229/1991 Zb. Každý vlastník môže žiadať vydanie svojej pôdy, ale bez podielu na čistom majetku družstva. Konkrétne noví družstevníci bez hodpodárskeho dvora, maštali, chovu a strojov. Tie sú totiž vlastníctvom štátu, štátneho majetku, a budú predmetom privatizácie podľa projektu. Vlastníci pôdy sa môžu dožadovať nekonkrétnej náhrady za živý a mŕtvy inventár alebo finančnej náhrady, ale s tými požiadavkami a cennými papiermi sa nedá začať hospodáriť, dorábať chlieb a mäso pre celú spoločnosť. Kto vie nájsť riešenie tohoto bezprávia, následkov zvole mocipána, krívd spáchaných na členoch družstva, na vlastníkoch pôdy? Táto krivda sa vraj nedá rehabilitovať. Úsilie pána ministra Kršeka legislatívnou cestou riešiť vyčlenenie bývalého majetku JRD zo štátneho majetku, aby sa mohla previesť transformácia, vraj sa nedá realizovať. Jeho návrh bol zamietnutý ihneď, ešte pred rokovaním hospodárskej rady vlády. Je zákon č. 2/1992 Zb. o transformácii dobrý, keď tento a podobné prípady, údajne je ich na Slovensku 7, sa nedajú riešiť spravodlivo a k spokojnosti niekoľkosto vlastníkov? V Senci sa nedá uplatniť zákon, v susednej obci áno, lebo tam nesiahala moc polboha bývalého režimu.

Vážené dámy a páni,

obdržali sme tlač Slovenskej národnej rady 283 - návrh zákona o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľ-

nostiam. Ide o dôležité ustanovenia aj zmeny oproti doteraz platným normám v oblasti majetkového práva predovšetkým v poľnohospodárstve. Bude predmetom rokovania aprílovej schôdze Slovenskej národnej rady. Nie som právnik a preto sa obraciam na pánov poslancov s právnickým vzdelaním, aby návrh veľmi podrobne a starostlivo preskúmali. Ide o zákon Slovenskej národnej rady, ktorý sa týka mnohotisíc našich občanov. Pokúsme sa vytvoriť a prijať taký zákon, ktorý nebude potrebné o dva mesiace meniť a doplňovať a nebude mať také trhliny, ako som uviedol. Venujme jeho prerokovaniu aspoň toľko času a energie ako neproduktívnemu návrhu a snahe odvolať pána ministra Mikloša z funkcie minulý týždeň v pondelok. Naši voliči od nás právom očakávajú predovšetkým dobré zákony. Napokon ide o meno a poslanie poslanca zákonodarného zboru.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi poslancovi Ásványimu. Som zvedavý, či sa nám podarí zohnať niekoho do diskusie. Ďalší je pán poslanec Dianiška. Nie je tu. Pán poslanec Csáky. Pripraví sa pán poslanec Hamerlík.

Rozprava má dve časti. Je všeobecná rozprava a potom je rozprava o zákone č. 42 o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách. Pokiaľ by niekto chcel diskutovať k tejto druhej časti, túto diskusiu dávame tak, ako navrhol pán poslanec Kačmár, na neskôr. Pán predseda Slovenskej národnej rady išiel zavolať ministrov Mikloša a Kršeka, lebo tá časť by mala prebehnúť za ich účasti.

Faktická pripomienka - pán poslanec Varjú.

Poslanec J. Varjú;

Vážené dámy a páni,

ospravedlňujem sa predovšetkým pánovi poslancovi Csákymu, že mu skáčem do reči, ale odporúčal by som, aby bol k tomuto bodu zavolaný aj pán minister spravodlivosti. To, čo tu nadniesol pán poslanec Asványi, sú skutočne mimoriadne vážne veci, sú to súrne záležitosti a zaslúžilo by si to skutočne väčšiu pozornosť. Je nás tu málo, dávam na zváženie, či by sme tento bod nepreložili na stredu ráno a osobitne k tomu zavolali tých pánov ministrov, o ktorých som hovoril.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Viete, dnes rokujeme 3 hodiny a je nás toľko. Nikde nie je záruka, že v stredu ráno nás bude viac. Myslím, že povinnosťou poslanca je byt prítomný, pokiaľ nie je ospravedlnený. Mne sa napríklad z dnešného sedenia neospravedlnil nikto. Mám pocit, že je tu 150 poslancov, ale nie sú prítomní v sále. Prosím, pán poslanec Csáky.

Poslanec P. Csáky:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vlády Slovenskej republiky, vážený pán predsedajúci,

vopred sa ospravedlňujem, že znovu tu budem hovoriť o slovensko-maďarských vzťahoch, presnejšie o vzťahoch slovenského národa a maďarskej národnej menšiny žijúcej v Slovenskej republike. Ospravedlňujem sa preto, že by som rád hovoril o ďalších tisícoch problémov našej spoločnosti, ktoré sú pre nás takisto dôležité. Musím však už k naznačenej problematike vysloviť niekoľko viet, nakoľko sa blíži koniec

volebného obdobia a mám pocit, že v tejto záležitosti v nás ostalo veľa nevysloveného. Nie, nemyslím si, že o tejto problematike sme hovorili tu, na pôde najvyššieho zákonodarného orgánu Slovenskej republiky málo, avšak domnievam sa, že nie vždy v tom duchu a v takých kontextoch, aké by boli žiadúce príslušníkom dvoch kultúrnych národov na konci 20. storočia.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

určite je vám známe, že po druhej svetovej vojne v období rokov 1945-1948 boli občania Československej republiky maďarskej národnosti prenasledovaní na princípe kolektívnej viny. Asi 74 tisíc ich bolo následne vysťahovaných do Maďarskej republiky, ďalších vyše 40 tisíc na základe dekrétov prezidenta republiky Beneša do Čiech. Deti nemohli chodiť do škôl, pretože maďarské školy boli zavreté, tlač v maďarskom jazyku bola zakázaná, zamestnanci boli vyhodení zo zamestnania na základe nariadení a zákonných opatrení Predsedníctva Slovenskej národnej rady z dôvodu - citujem: "pretože viedli maďarskú domácnosť a doma hovorili väčšinou po maďarsky". Pôda a ďalší majetok boli taktiež na základe nariadení a zákonných opatrení Predsedníctva Slovenskej národnej rady skonfiškované, atď.

Vážení priatelia,

nie preto hovorím o týchto záležitostiach, aby som smútil nad minulosťou alebo teraz kohokoľvek obviňoval. Ide mi o to, aby som si vás dovolil upozorniť na tieto dodnes nevysporiadané fakty a navrhnúť vám určité riešenie. Zdôrazňujem, že tento problém sme otvorili na pôde Slovenskej národnej rady asi pred rokom a odvtedy sa bezúspešne snažíme o plodný dialóg. Slovenská národná rada v decembri 1990 našla v sebe toľko duchovnej sily a ľudskej veľkosti, že sa dokázala čestne vyjadriť k problematike odsunu židovských

občanov z územia Slovenskej republiky počas druhej svetovej vojny. Obdobný krok nasledoval v apríli 1991, kedy sme sa vyjadrili k odsunu občanov nemeckej národnosti po druhej svetovej vojne.

Vážená Slovenská národná rada,

o chvíľu končí naše volebné obdobie a domnievam sa, že je najvyšší čas, aby sme ako demokraticky zvolený a skutočne demokratický parlament aj pokračovali na tejto ceste. Dovolím si vás informovať, že návrh na vyjadrenie sa Slovenskej národnej rady k uplatňovaniu princípu kolektívnej viny na občanoch maďarskej národnosti v období roku 1945 do roku 1948 sme vypracovali skoro pred rokom a odovzdali sme ho predsedom klubov s požiadavkou, aby sme sa spoločne pokúsili nájsť vhodný text na uskutočnenie tohto aktu. Pred dvoma mesiacmi sme odovzdali pánovi predsedovi Slovenskej národnej rady nami navrhovaný text s predkladacou správou. Tieto dokumenty boli rozdané v politickom grémiu, ale dodnes sme o nich hovorili len okrajovo. Preto teraz využívajúc právo poslanca Slovenskej národnej rady dovolím si vám prečítať návrh nášho textu aj s predkladacou správou, a požiadať pána predsedajúceho, aby sme po skončení tohto bodu eventuálne v stredu ráno v prvom bode hlasovali o prijatí tohto textu, ktorý tu odznie. Dovolím si ďalej zdôrazniť, že nejde o nejaké dodatočné ospravedlňovanie sa. Ide o vyjadrenie sa Slovenskej národnej rady k princípu kolektívnej viny a jeho uplatňovaniu. Domnievam sa ďalej, že je to výsostne vnútropolitický problém Slovenskej republiky, nakoľko sa týka štátu, v tomto prípade Slovenskej republiky a jej najvyššieho zákonodarného zboru na jednej strane a jej občanov na strane druhej. Ďalej musím konštatovať aj to, že prijatie spoločného textu Slovenskej národnej rady a maďarského parlamentu, ktoré sľúbil pán predseda Mikloško na minulom pléne do konca nášho volebného obdobia, je, bohužiaľ, nereálne. Preto, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si predložiť vám

možnosť, aby ste sa mohli podlá vlastného svedomia a demokratického zmýšľania k tomuto problému vyjadriť otvorene, a to hlasovaním. Pred hlasovaním si dovolím navrhnúť rozmnoženie textu pre každého poslanca Slovenskej národnej rady.

Teraz text. "Vyhlásenie Slovenskej národnej rady ohľadne uplatňovania zásady kolektívnej viny na občanoch Slovenska maďarskej národnosti v období rokov 1945-1948. My, predstavitelia slobodného a demokratického parlamentu Slovenskej republiky na ťažkej a zložitej ceste od totality k skutočnej demokracii sa chceme čestne a svedomite vyrovnať so všetkými dlhmi minulosti. Po deklarovaní vyhlásenia Slovenskej národnej rady o deportácii občanov židovského pôvodu v rokoch 1942-1944 a vyhlásenia o odsune občanov nemeckej národnosti zo Slovenska po druhej svetovej vojne považujeme za potrebné zaujať stanovisko aj k uplatňovaniu zásady kolektívnej viny na občanoch Slovenska maďarskej národnosti v rokoch 1945 až 1948. Spolu s maďarským národom žijeme v tomto regióne, v zemepisnom centre Európy, už tisíc rokov. Naše spolunažívanie bolo väčšinou harmonické, vyskytli sa ale aj konfliktné situácie. Medzi takéto patrí obdobie 1938 až 1949, kedy aj z dôvodu zvýšeného tlaku hitlerovského Nemecka došlo v našom regióne k poľutovaniahodným udalostiam. Sme toho názoru, že obdobie 1938 až 1945 je potrebné predovšetkým podrobne preskúmať a objektívne analyzovať odborníkmi, historikmi, čo sa v minulých 45 rokoch nestalo, a k tomuto obdobiu následne zaujať stanovisko.

Na ceste ku skutočnej demokracii však nemôžeme nechať bez povšimnutia diania v období 1945 až 1948 po obnovení status quo Československej republiky. S veľkou ľútosťou musíme dnes konštatovať, že sa v ťažkom povojnovom období aplikovala zásada kolektívnej viny v Košickom vládnom programe a následne aj v niektorých ďalších zákonoch Slovenskej národnej rady a zákonných opatreniach Predsedníctva Slovenskej národnej rady na občanoch Slovenska maďarskej národnosti.

Títo obyvatelia Slovenska následkom predmetných zákonných opatrení stratili štátne občianstvo a občianske práva na niekoľko rokov. Dnes v túžbe o vytvorenie skutočne slobodnej spoločnosti sa musíme vysporiadať aj s týmto dlhom minulosti.

Slávnostne prehlasujeme, že odsudzujeme zásadu kolektívnej viny, nech by sa zdôvodňovala akýmikoľvek argumentami. Považujeme za neprípustné, aby ostal biľag kolektívnej viny čo i len na jednom súčasnom alebo bývalom občanovi Slovenska. Súčasne odporúčame aj Federálnemu zhromaždeniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, aby sa vysporiadalo s týmto problémom obdobne, ako náš najvyšší zákonodarný orgán Slovenskej republiky. Z demokratického a slobodného Slovenska podávame priateľskú ruku každému národu a dobrochtivému človeku sveta a vyzývame aj ostatné parlamenty regiónu k obdobnému kroku. "

To je text vyhlásenia, a s vaším dovolením by som si dovolil ešte prečítať Predkladaciu správu.

Vážená Slovenská národná rada,

jedným z najvýznamnejších výsledkov vývoja ľudstva na konci 20. storočia je integrujúca sa Európa a plodná spolupráca národov v nej. Národy a štáty vyspelejšej časti Európy dokázali uskutočniť vlastné historické dohody, zabudnúť na konflikty minulosti, nad ktorými dnešné generácie vybudovali krásne mosty vzájomného odpustenia a porozumenia. Domnievame sa, že obdobné akty sa stali výsostne aktuálnymi v súčasnosti aj v našom regióne. Pozitívne sa vyvíjajúca spolupráca medzi Česko-Slovenskom, Maďarskom a Poľskom dáva k takémuto činu ďalší impulz. Aj naša viacstoročná spoločná história sa vyznačuje spoločnými snahami, spoločnou prácou, spoločnými bojmi, víťazstvami aj prehrami, ako aj spoločnými starostami. Prežili sme aj spoločné utrpenia, ale aj niektoré vzá-

jomné konflikty. Sme toho názoru, že dospelé a demokratické spoločnosti sa majú vyrovnať aj s týmito dlhmi minulosti.

Predložením nášho návrhu si dovoľujeme upozorniť na, bohužiaľ, dodnes nedostatočne usporiadané vztahy medzi slovenským národom a maďarskou národnou menšinou v Slovenskej republike. Domnievame sa, že dozrel čas na vzájomné a úprimné si podanie ruky. Prvým krokom by, podľa našej mienky, malo byť vyrovnanie sa s problémom uplatňovania zásady kolektívnej viny obdobne, ako sa to stalo v minulom roku v prípade občanov židovského pôvodu, ako aj občanov nemeckej národnosti.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

určite budú medzi vami takí, ktorí udalosti v období 1945 až 1948 budú spájať s inými obdobiami nášho spolužitia, predovšetkým s obdobím 1938 až 1945. My, predkladatelia tohto materiálu vyslovujeme úprimnú ľútosť nad týmito činmi a sme si vedomí aj toho, že maďarsko-slovenské spolužitie v našom regióne má aj viac nedostatočne vysporiadaných momentov. Tieto problémy sú však medzinárodného charakteru. Na určenie týchto problémov a podanie návrhu na ich riešenie bola vytvorená spoločná komisia slovenského a maďarského parlamentu. Vzhľadom na rozdielnosť názorov na niektoré historické momenty však ich práca bude pravdepodobne zdĺhavá. Problém uplatňovania zásady kolektívnej viny na občanoch maďarskej národnosti v období 1945 až 1948 je však výsostne vnútropolitickým problémom, o ktorom sa má hovoriť práve a jedine na pôde najvyššieho zákonodarného zboru Slovenskej republiky. Zdôrazňujeme pritom, že uplatňovanie zásady kolektívnej viny je komplexom problémov, ktoré sa týkajú aj Federálneho zhromaždenia, aj prezidenta republiky. Nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945, 4/1945, 50/1945,

21187/1945 a 99/1945 sa však týkajú jedine Slovenskej národnej rady a nikoho iného.

Vážená Slovenská národná rada,

predložením nášho návrhu dávame možnosť najvyššiemu zákonodarnému orgánu Slovenskej republiky na uskutočnenie ďalšieho kroku na ceste vysporiadania sa s minulosťou. Sme si istí, že pre skutočných demokratov vykonanie tohto kroku bude cťou.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi. Nazdávam sa, že takýto bod programu by bolo potrebné zaradiť zrejme ako samostatný. Pokiaľ to neprebehlo v poslaneckých kluboch ani vo výboroch, asi tažko bude možné hlasovať priamo v pléne, ale navrhujem, aby dnes predsedníctvo zaujalo stanovisko, prípadne i politické grémium, ako naložiť s návrhom pána poslanca Csákyho. Prosím pracovníkov kancelárie, aby zabezpečili rozmnoženie a rozdanie textu výzvy, ktorú pán poslanec Csáky prečítal.

Ako ďalší v diskusii prehovorí pán poslanec Hamerlík.

Poslanec R. Hamerlík:

Chcem hovoriť k transformácii. Podpredseda SNR J. Klepáč;

Potom pani poslankyňa Homolová,

Poslankyňa Š. Homolová:

Vzdávam sa vystúpenia. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Pani poslankyňa Olejníková. Pripraví sa pán poslanec Porubec.

Poslankyňa M. Olejníková:

Vážená Slovenská národná rada,

môj pôvodný zámer som zmenila cestou na toto plénum, aby som sa vyjadrila k aktuálnym otázkam dneška. V priebehu posledných dní sa množia rôzne výzvy a apely adresované občanom Slovenska, ktoré majú usmerniť roduverných, ako sa orientovať v danej politickej situácii. Už tu zaznelo z úst pána ministra, kde boli istí bojovníci pred novembrom 1989. Mohla by som sa tiež pýtať, ale nie je to podstatné ani dôležité. Na túto otázku sčasti môžeme zodpovedať sami - vo funkciách, na dobrých postoch, ktoré boli podmienené červenou legitimáciou člena KSČ. Vtedy sme počúvali o vedúcej neomylnej úlohe strany, vyvolenej viest masy k lepšiemu životu, tých poslušných, ale nedali sme si poradiť. Vyskakovali sme z radu. Doba sa zmenila a strán je ako maku, čiže funkcia cez KSČ už nepríde. Poď ho zmeniť stranu, ktorá práve letí, v príhodnú chvíľu bude i funkcia.

Najlepšie bude hovoriť o národnom cítení, vecí človek je tvor zábudlivý a nespozná, kto zaň hovorí, kto zaň vyzýva. Pred nedávnom sa v Prešovskom večerníku objavili mená členov rady Hnutia za demokratické Slovensko - Benko, Javorský, Urban, Sedláková, Mate a ďalší. Predvčerom boli tvrdými členmi KSČ, v pravú chvíľu vstúpili do VPN štáby revolucionári, dnes tvoria radu HZDS v Prešove. Šaty sa teda zmenili,

ideológia sa však nevyparila. A tu zrazu vidia možnosť centrealizovať moc a sľubovať raj na zemi pravým Slovákom poukazovaním nie na vlastné postoje pred novembrom, ale hľadaním tých, čo sú im údajne prekážkou k šťastiu.

Dovoľte mi citovať z tlače, ktorá sa mi dostala do rúk hádam omylom, ked'že je určená tým, čo boli pôvodne na kandidátke č. 10. "Som presvedčený, že vývoj v našej spoločnosti je veľmi nebezpečný, deštrukcia lavice cieľavedomá, čo môže vytvoriť reálne historicky vyskúšané podmienky pre nástup absolutistických vlád tvrdej ruky. Tá tvrdá ruka tu už raz bola pod rúškom jednej strany, pamätáme si Jáchymov, Leopoldov pre tých, čo vyskakovali z radu. " Podpis pána Juraja Janošovského, ktorý vyzýva poslancov Federálneho zhromaždenia a Slovenskej národnej rady zvolených na kandidátnej listine č. 10, teda KSČ. K listu súdruhom poslancom a poslankyniam priložil aj program, ktorý Zväz komunistov Slovenska pripravil pre tieto voľby. Dovolím si ho tiež niekoľkými vetami pripomenúť, ked'že aktuálne pripomína isté časy. "Nepriateľom ekonomickej spravodlivosti je koncentrácia ekonomickej moci v rukách finančnej a politickej elity. Intelektuálna elita spravodlivodlivej spoločnosti by mala mať záujem o ekonomické partnerstvo, nie nadvládu, nesmie nekontrolovateľne vládnuť. " Som rada, že na to páni komunisti prišli, len prečo sa tohto hesla nedržali v minulých časoch?

Ďalej tí istí vo svojom programe vravia - nejdem čítať všetko -, že parlamentná demokracia bola použitá len ako ideologické heslo. Bez ústavných následkov dnes väčšina poslancov nezastupuje politické zoskupenie, ktorým občania dali svoje hlasy. V zátvorke uvádza Občianske hnutie, ODS, SDĽ, ODÚ VPN a HZDS. Tvrdí, že stále väčšie skupiny obyvateľov sú vystavované nebezpečenstvu obmedzenia práv, šíri sa politický a existenčný strach. Pýtam sa, kto ten strach šíri? Aby som dukumentovala, že tie výzvy nie sú ojedinelé, mám tu pred sebou dnešné noviny Slovenský východ, kde hneď

na prvej strane HZDS vyzýva Slovensko proti "zapredaným slovenským služobníkom". Uvádza v ňom, že Slovensko sa stalo objektom premysleného, systematicky pripravovaného a so sústreďovaním všetkých síl vedeného útoku. Pýtam sa, kto to na to Slovensko útočí? Hovorí sa tu o tom, že pán Mečiar nie je tým posledným vyvoleným, na ktorého sa útočí, ale je prekážkou pred tým vytúženým cieľom. Len neviem, aký ciel tu niektorí jednotlivci majú - ten národný, ten občiansky alebo ten súkromný, korytársky. Zamyslime sa nad tým a občania tiež, aby sa opäť nedali zlákať na také sladké motúziky, veď za 40 rokov tu ktosi už mohol dokázať, ako úprimne to s občanmi Slovenska myslí.

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pani poslankyni. Ako ďalší mal vystúpiť pán poslanec Porubec. Nevidím ho tu, stráca poradie. Pán poslanec Kmeťo tu tiež nie je. Pani poslankyňa Vilčeková tu nie je. Pán poslanec Prokeš tu nie je. Pani poslankyňa Rozinajová tu nie je. Pán poslanec Gašpar tu nie je. Pán poslanec Dianiška tu taktiež nie je. Tým sme vyčerpali prihlášky do rozpravy v rámci všeobecnej rozpravy. Pýtam sa, či sa ešte niekto z prítomných hlási do všeobecnej rozpravy?

/Nikto. /

Končím túto časť bodu 26 a prechádzame k rozprave o zákone č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách. Do tejto časti rozpravy sa prihlásili páni poslanci Kačmár a Hamerlík. Prosím pána poslanca Kačmára, aby sa ujal slova. Prosil by som tiež ministra spravodlivosti pána Šimku, aby prišiel na prerokúvanie tohto bodu. Pán minister pre privatizáciu je na ceste, každú chvíľu príde. Slovo má pán poslanec Kačmár. Pripraví sa pán poslanec Hamerlík.

Poslanec B. Kačmár:

Vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

dámy a páni,

všetci máme v živej pamäti dlhé a často rozporné diskusie pred prijatím zákona o pôde, čiže zákona Federálneho zhromaždenia č. 229/1991 Zb., ako aj zákona č. 42/1992 Zb. o transformácii družstiev. Rozpornosť diskusie sa, podlá môjho názoru, premietla aj do rozpornosti v konečnom znení tzv. transformačného zákona. Dovolím si tvrdiť, že zákon nezohľadňuje roztrieštenosť vlastníckych pomerov na Slovensku a tým fakticky diskriminuje obrovské množstvo vlastníkov, ktorí nebudú môcť v stanovených lehotách predložiť potrebné doklady pre vstup do transformácie družstiev. Denne sme svedkami toho, ako nespočetné rady vlastníkov už od tretej či štvrtej hodiny v noci vyčkávajú pred úradmi okresných notárstiev a po jednom premárnenom dni ich čaká táto procedúra ďalší deň, pretože sa na nich nedostalo poradie. Závažné je predovšetkým to, že vláda a ostatné ústredné orgány štátnej správy nevenujú tomuto problému patričnú pozornosť, pričom zodpovednosť sa viac-menej prenáša na okresné notárstva, na ich ochotu či neochotu, na individuálny prístup k riešeniu. Túto nepripravenosť výkonných orgánov štátnej správy je nutné riešiť komplexne, jednotne v celom rozsahu. Takéto riešenie je možné len z úrovne vlády prostredníctvom zodpovedných ministerstiev.

Myslím, že je nutné čo najskôr pre účely transformácie vyhotoviť dostatočné množstvo notársky overených kópií katastrálnych máp podlá jednotlivých katastrov a tieto prostredníctvom regionálnych RPIS v okresoch alebo pozemkových úradov, či orgánov samosprávy alebo povinných osôb, t. j. poľnohospodárskych družstiev, sprístupniť vlastníkom priamo na jednotlivých obciach, aby si takto všetci zainteresovaní