na úseku boja proti vnútornému nepriateľovi, a tam môžu vzniknúť určité spory, pretože od päťdesiatych rokov doteraz, podlá expertízy, ktorú sme vykonali spolu s Federálnym ministerstvom vnútra, sa situácia v tomto smere menila. Mnohí príslušníci majú určité dôvodné argumenty, podľa ktorých budú mocť namietať, že sa na nich tento zákon nevzťahuje. Našou vecou bude preukázať, že sa vzťahuje. Sú to dosť sporné veci. Práve z toho dôvodu nemožno čakať, že by sme mali postupoval takýmto spôsobom.
Ak sa pamätáte na priebeh prerokovávania tohoto zákona, ku koncu prerokovávania pán poslanec Hamerlík vyskočil s touto pripomienkou. Keď som sa chcel prihlásiť, bol som upozornený, aby som nevystúpil, lebo tým otváram rozpravu. Predpokladám, že pán poslanec mal prísť a poradiť sa so mnou ako s ministrom, ktorého navrhlo hnutie, za ktoré je tu aj on, a nie teraz mi vyčítať, že som na to neupozornil.
Ďalej by som chcel povedať, že pri Federálnom ministerstve vnútra roku 1990 sa stala nasledovná vec. Občianskymi a inými komisiami boli niektorí príslušníci ŠtB prepustení na písmeno g/. Znamená to najvážnejšie previnenie, kde išlo o mučenie, o úplne preukázané nezákonné postupy. A tiež sa vyskytli hlasy, že sa im nedá žiadne odchodné. Dôsledok poznáte. Potom sa im dodatočne nielen vyplácalo odchodné v zmysle zákona, ale ešte sa im aj predĺžila doba, po ktorú boli v činných zálohách. Nedopustime sa podobnej chyby ani teraz. Je to na vás, páni poslanci.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi ministrovi Pittnerovi. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy?
/Nikto. /
Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť k rozprave pán poslanec Hamerlík?
Poslanec R. Hamerlík:
Vážená Slovenská národná rada,
je potrebné reagovat na niektoré poznámky, ktoré tu odzneli. Je potrebné reagovat z toho dôvodu, že som si tie veci pozrel, preštudoval, dostal som stanovisko vlády, vlastne som si ho zohnal. Môžem na to reagovat, keďže aj z dvoch úst z neho bolo citované.
Účelom zákona je zabezpečiť, aby v policajnom zbore a potom aj v zbore väzenskej a justičnej stráže nevykonávali funkcie osoby, ktoré nespĺňajú príslušné podmienky. Týmto mojím návrhom sa vlastne tento duch dosiahne ešte účinnejšie, lebo keď ich budeme nepriamo vhodne stimulovať, odídu skôr, to znamená, že sa lepšie a skôr zabezpečí duch zákona. V čase, keď sme prijímali zákon o Policajnom zbore Slovenskej republiky, som poznal zákon o Federálnom policajnom zbore, predsa som nenavrhol, aby sa odchodné u našich policajtov rátalo takým spôsobom, ako sa ráta u policajtov vo Federálnom policajnom zbore. Tam je odchodné nižšie, tam na každé tri roky dostáva jeden plat. U nás dostáva na každé dva roky - po šiestich rokoch, po istom intervale. Nevystúpil som, nepovedal som, aby sme našim policajtom pri odchode dávali menej, lebo si vážim ich prácu, vážim si prácu riadnych policajtov, ale eštebákov nie. Pokiaľ sa hovorí, že pri odchode je im odchodné krátené o jednu tretinu, toto krátenie nie je tam také vysoké, ako tu. Ale to nie je rozhodujú-
ce, lebo som za to, aby ho nedostávali tí, ktorí tam ešte stále zotrvávajú.
Skúsme si ešte raz prebehnúť ten kalendár. 23. augusta vláda prijala uznesenie, podlá ktorého by v policajnom zbore nemali slúžiť policajti, ktorí boli v ŠtB - skrátene povedané. Kedy sme dostali návrh zákona? Kedy sme ho prerokovali? Schválili sme ho 29. januára. Spočítajme, koľko je to mesiacov. Pýtam sa, prečo to toľko trvalo, kým tento zákon prišiel na pôdu parlamentu? čakali sme snáď na federálny lustračný zákon? Ak sme naň čakali, tiež sme nemuseli čakať dva mesiace. Mohli sme to urobiť rýchlejšie. Stále vlastne opakujem a tým dokazujem to, že účelom toho, prečo som to predložil, je, aby sme policajný zbor čo najskôr istým spôsobom stimulovali, aby bol vyčistený.
O ľudských právach som už povedal, myslím, že je to každému jasné. To, že je to ďalšia sankcia - absolútne to nie je sankcia, však on dnes môže odísť, dostane odchodné, dostane príspevok za službu, ale ak vydrží na tom mieste a stále tam bude, keď tento zákon nadobudne účinnosť, a príde naň osvedčenie, že je pozitívny, potom vlastne bude musieť byť prepustený, potom už mu neprislúcha podlá tohto návrhu. Veď sa iba stimuluje, aby skôr odišiel. Načo tam sú? Už dávno mali odísť. Teraz by niekto mohol povedať, že sú to odborníci, ktorých školenie stálo veľké investície. Prosím vás pekne, koľko trvá vyškolenie takého kozmonauta alebo kým niekto absolvuje postgraduálny kurz? Však sme už vyše dva roky po revolúcii a eštebáci sú tam. Prosím vás, tento parlament už koncom júna nebude, oni ešte tam budú. Uvediem stručný prepočet - žiadosť o vydanie osvedčenia sa zašle Federálnemu ministerstvu vnútra do 30 dní od účinnosti zákona. Zákon ešte nie je účinný, lebo ešte nevyšiel. Dajme tomu, že bude účinný od 1. marca. Minule sme tu počuli niečo také, že je dohoda medzi ministerstvom vnútra a Federálnym ministerstvom vnútra, že sa to bude promtne vybavovať. V poriadku,
ale ani jeden ani druhý pán minister to ešte nemohli zaslať, lebo zatiaľ by to robili nezákonne, teda zatiaľ to nemohli vyžiadať zo zákona.
Ďalej podľa § 6 ods. 3 do 60 dni Federálne ministerstvo vnútra zašle osvedčenie, teda dva mesiace, čiže už sú tam ďalšie tri mesiace. Počítame - bude to apríl, kým sa to zašle, bude to máj, jún, do konca júna dostanú osvedčenie. Potom majú ešte mesiac na to, aby sami oznámili, že sú pozitívni - mesiac, zo zákona. Teda aj v júli tam budú. Potom ministerstvo do 15 dní rozhodne, či ho prepustia alebo minister mu dá výnimku. Tak už je 15. júl a ešte stále tam budú. Potom majú dvojmesačnú výpovednú lehotu zo zákona, to je tiež zakomponované v zákone. Teda bude august, september. Už tu budú iní poslanci, prídu iní poslanci, ktorí jednoducho pozastavia platnosť tohto federálneho zákona, možno. Prídu iní poslanci, ktorí na to budú mat iný názor. Dúfajme, že nie, ale keď chceme, tak sa teraz rozhodnime, že ich odtiaľ čím skôr dostaneme preč. Toto bol taký výpočet. Ešte dva-tri dni na poštu som ani nepočítal. Tieto veci sa nefaxujú, lebo sa to posiela domov do schránky. Medzitým niekto môže aj ochorieť, môže to neprevziať Keď to neprevezme, až potom minister vyžiada jeho materiály.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Prosím kľud v sále. Poslanec R. Hamerlík:
Teda, keď takto spočítame všetky časové termíny, budú v našom policajnom zbore ešte 200 dní. To nie je malá doba. Ak prijmeme môj návrh, vlastne ich hmotne stimulujeme, aby skôr odišli. Keby išli na prepustenie, skráti sa to na 100 dní. Dokonca je tam ešte ďalšia forma odchodu z pracoviska
- uvolnenie. Keď odídu uvolnením, ešte sa to dá podstatne skrátiť, lebo ani vtedy nedostanú tieto finančné náležitosti. Teda dá sa to skrátiť, prosím pekne, počúvajte, na 35 dní. Keď toto prijmeme, o 35 dní bude policajný zbor očistený od eštebákov. A myslím, že nič lepšie chcieť ani nemôžeme.
Ešte by som mal reagovat na to, čo povedal pán spoločný spravodajca, že o bode 5 spoločnej správy treba hlasovať osobitne. Ja hovorím nie. Bod 5 spoločnej správy, teda § 7 ods. 3 hovorí o prepúšťaní, že tieto náležitosti nedostanú príslušníci zboru väzenskej a justičnej stráže. Ale veď sám zákon o tom hovorí - prečítam to: "Zákon Slovenskej národnej rady, ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie podmienky na výkon funkcií v Policajnom zbore Slovenskej republiky a v Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky". Tak to treba dať do tohto zákona, nie do iného, na to netreba ďalšiu novelizáciu. Mohol by som sa opýtať, prečo ďalšiu novelizáciu? Preto, že je to iné ministerstvo? Veď snáď to nerobilo ministerstvo vnútra aj pre ministerstvo spravodlivosti. Predpokladám, že to robili spoločne, keďže sme prijali zákon, ktorý platí pre obe zložky. Pán Haťapka hovorí, že zákon č. 410 platí pre policajtov. Áno, to som si uvedomil, preto som vo výboroch sám navrhol, aby sa § 7 doplnil o odsek 3. Musí to byt v tomto zákone, v tejto novele, a nie v ďalšej novej novele.
K ostatným veciam, že Hamerlík vyskočil a kedy vyskočil
- mám tu stenografický záznam. Mohol by som presne prečítať, kedy som vyskočil. Mohol by som povedať aj to, že po mojom vyskočení /smiech v sále/ - áno, tak to bolo povedané, reagujem na to, čo tu odznelo, tak sa to tu povedalo. Nemôžem povedať, že som vystúpil, lebo som vyskočil, tak to tu odznelo. Potom bol spoločný klub, teda bolo prerušené rokovanie a boli kluby. Na týchto kluboch sa to mohlo povedať a nepovedalo sa. Teda všetko je známe, všetko je jasné
/smiech a potlesk/. Páni poslanci, panie poslankyne, je na nás, iba na nás, či to úprimne myslime s očistou našich ozbrojených zložiek, jedného aj druhého.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Hamerlíkovi. Žiada si ešte záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Haťapka?
Poslanec P. Haťapka:
Nie. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Nežiada si, pán poslanec Haťapka chce hlasovať. Pristúpme teda k hlasovaniu. Prosím, aby ste si zobrali spoločnú správu 271a. Prosím pána poslanca Haťapku, aby postupne uvádzal hlasovanie o jednotlivých bodoch v zmysle tejto správy.
Poslanec P. Haťapka:
Body l, 2, 3 navrhujem schváliť an blok, ked'že ide len o legislatívne úpravy.
Podpredseda J. Klepáč:
Pán poslanec Hamerlík,
Poslanec R. Hamerlík:
Nemali by sme prijať bod, kde sa navrhuje vypustiť slovo "dopĺňa", veď § 7 dopĺňame.
Podpredseda J. Klepáč;
Pán spoločný spravodajca navrhol, aby sme hlasovali o bodoch l, 2, 3 an blok.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 92 poslancov. /
Kto je za prijatie bodov l, 2, 3 spoločnej správy?
/Za návrh hlasovalo 40 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov/
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov/
Konštatujem, že body l, 2, 3 spoločnej správy sme neprijali.
Poslanec P. Haťapka:
Navrhujem hlasovať osobitne o bode 4.
Podpredseda J. Klepáč;
Hlasujeme o bode 4.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 91 poslancov. /
Kto je za prijatie bodu 4 spoločnej správy?
/Za návrh hlasovalo 40 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov. /
Konštatujem, že bod 4 spoločnej správy sme neprijali. Poslanec P. Haťapka:
Rovnako navrhujem osobitne hlasovať o bode 5. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 90 poslancov. /
Kto je za prijatie bodu 5?
/Za návrh hlasovalo 37 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov. /
Konštatujem, že ani bod 5 sme neprijali. Poslanec P. Haťapka:
Odporúčam hlasovať o návrhu pána poslanca Hamerlíka, o zákone ako o celku.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 98 poslancov. /
Hlasujeme v súlade s ustanovením § 26 odsek l rokovacieho poriadku o návrhu zákona ako celku. Kto je za návrh zákona? /Za návrh hlasovalo 39 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov. /
Konštatujem, že sme neschválili návrh poslanca Slovenskej národnej rady Rudolfa Hamerlíka na vydanie zákona Slovenské 1 národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady z 29. januára 1992, ktorým sa ustanovujú niektoré podmienky na výkon funkcií v Policajnom zbore Slovenskej republiky a v Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Rudolf Hamerlík.
Poslanec R. Hamerlík:
Ďakujem pekne za udelené slovo.
Vážená Slovenská národná rada, niečo vám prečítam. Spoločné prehlásenie politického hnutia a mestského národného výboru, atď. Dolepodpísaní zástupcovia Národného frontu, politického hnutia atď. - tento akt bol dohodnutý medzi ministrom vnútra a životného prostredia pánom Dr. Mečiarom a predsedom Slovenskej národnej rady, politického hnutia Verejnosť proti násiliu pánom Jánom Budajom. Išlo o to, prosím vás pekne, aby predčasne ukončili rekonštrukciu bývalých národných výborov, teda vtedajší minister vnútra a pán Budaj sa dohodli, aby rekonštrukcia na Slovensku bola predčasne ukončená. Teda sa absolútne nedivím, že sme návrh neprijali, aby bolo jasné. Už chcem len jednu vetu...
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec, ukončili sme bod 17 a ešte sme neotvorili bod 18. Ako predsedajúci vám odnímam slovo. /Potlesk. /
Poslanec R. Hamerlík:
Ďakujem pekne, poviem to v rozprave. Podpredseda SNR J. Klepáč:
V zmysle § 19 sa o slovo hlási minister vnútra pán Pittner. /Hlasy z pléna. / To nebola faktická poznámka. Doložte mi to v zmysle rokovacieho poriadku. Hlási sa pán minister Pittner. Bod 17 sme ukončili, bod 18 sme ešte neotvorili, v tomto medziobdobí môže vystúpiť človek, ktorý má možnosť využiť § 19. Využíva to pán minister Pittner, dávam mu slovo.
Minister vnútra SR L. Pittner;
Vážená Slovenská národná rada,
pri všetkých týchto veciach od začiatku, pokiaľ som tu s vami, snažím sa ctiť zákon a fakty. Preto sa hrubo a s celou váhou svojho úradu, ktorým ste ma poverili, zastávam toho názoru, že takto by mali postupovať všetci, ktorým ide o dobro veci. Ak tu niekto chce teraz prezentovať svoju dodatočnú odvahu, mal ju možnosť prezentovať v minulom režime.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Bol by som rád, keby ste faktické poznámky k týmto problémom nechali do rozpravy. Priatelia, nechcem vás obmedzovať, ale máme ešte prerokovat zopár zákonov. Pán poslanec Čečetka.
Poslanec V. Čečetka:
Myslím si, že všetci poslanci a členovia vlády tu nesedíme preto, aby sme si dokazovali odvahu v minulom režime. Osobne si myslím, že pán poslanec Hamerlík má celkom legitímne právo predložiť taký návrh zákona, ako predložil. Osobne nie že by som sa s ním stotožňoval v plnej miere, ale myslím si, že problém, ktorý sme prediskutovávali, má svoju dimenziu.
Ďakujem za slovo. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Osemnástym bodom programu je
Návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 25/1992 Zb.
Materiál ste dostali ako tlač Slovenskej národnej rady č. 275 a spoločnú správu ako tlač č. 275a. Za navrhovateľov návrh odôvodní poslanec Ivan Ľupták. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Poslanec I. Ľupták:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vážený pán minister,
práve sme sa dozvedeli, že za neprijatie predchádzajúcej novely zákona je zodpovedný pán Mečiar. Uisťujem vás, že v prípade neprijatia tejto novely nebudem nikoho obviňovať.
Zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve vytvoril právne predpoklady pre vznik ďalších poisťovní a nadobudnutím jeho účinnosti od 1. marca 1991 sa skončil štátny monopol nad komerčným poisťovníctvom. Dnes už na území Slovenskej republiky pôsobí 6 subjektov. Popri Slovenskej poisťovni a. s. so sídlom v Bratislave sú to najmä Poisťovňa Istota š. p. so sídlom v Bratislave, Česko-slovenská družstevná poisťovňa Kooperatíva a. s. so sídlom v Bratislave a Poisťovňa Otčina a. s. so sídlom v Nitre a ďalšie.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 24/1991 Zb. neumožňuje vznik zahraničných poisťovní do l. marca 1993 a pripúšťa maximálny podiel zahraničných akcionárov v poisťovniach založených českými a slovenskými subjektami na území Slovenska 25 %. Obdobný zákon Českej národnej rady č. 185/1991 Zb. umožňuje vznik zahraničných poisťovní od 28. mája 1992. Sme toho názoru, a preto sme iniciovali tento návrh zákona, že práve uvedený rozdiel v zákonoch Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady môže spôsobiť, že zahraničné poisťovne vzniknú v Českej republike a slovenský poistný trh bude ovládaný poisťovňami so sídlom na území Českej republiky. Znamenalo by to negatívny dopad najmä v príjmoch do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a v zamestnanosti. Aj keď touto novelou nepredpokladáme a priori, že pritiahneme zahraničný kapitál, každopádne však tento predpoklad vytvoríme a odstránime terajšiu bariéru. Vstup zahraničného kapitálu vo väčšej miere umožníme aj navrhovaným zvýšením maximálnej hranice účasti zahraničnej osoby na kapitálovej účasti poisťovne založenej slovenskými a českými subjektami na 45 %. O výške zahraničnej účasti bude rozhodovať valná hromada akciovej spoločnosti. Zároveň sa navrhuje tento limit ponechať len do skončenia ochrannej lehoty.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že okolo tejto novely by nemalo byť veľa vzruchu, preto sa obmedzím len na toto krátke predloženie.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Ľuptákovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána Róberta Brestenského, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.
Poslanec R. Brestenský;
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,
na úvod musím povedať, že okrem toho, že ma výbor poveril ako spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady, v tomto zákone som aj jeho navrhovateľom. Pokiaľ by boli vznikli vážne pripomienky k spoločnej správe, bol by som to odmietol. Spoločná správa výborov k tejto novele označená ako 275a však neobsahuje žiadne pripomienky k predloženému návrhu novely. Všetky výbory sa vyjadrili k tomuto návrhu, aby bol schválený bez pripomienok. Dovolím si k tomu povedať ešte dve vlastné vety.
Ak sa dobre pamätáte, v decembri 1990 som bol spoločným spravodajcom pôvodného návrhu zákona o poisťovníctve. V tom čase som bol hlboko presvedčený o tom, že je potrebné vytvoriť dostatočný priestor pre vznik nových poisťovacích subjektov na našom území a pre ich rozbeh. Niektoré poisťovacie subjekty vznikli. Ak sa pamätáte, operoval som tu veľmi vážnou vecou, a to inštitútom zaistenia, že je potrebné
práve chrániť kapitál, ktorý u nás existuje, aby týmto spôsobom vo finančných čiastkach neunikal za hranice. Napriek tomu sa nepodarilo tomu jednoznačne zabrániť, lebo existujú poisťovne, ktoré majú zaistenie u zahraničných poisťovní, kde sa táto čiastka vypláca v cudzej mene a bez toho, aby sa u nás zdaňovala, pretože nie je možné dvojité zdanenie podlá dohôd, ktoré sa medzinárodne uzatvorili. Preto sa domnievam, že táto novela je možná a dokonca i vhodná. Odporúčam ju schváliť.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Brestenskému. Prosím, aby zaujal miesto pre spravodajcu výborov. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa zatiaľ neprihlásil nikto. Hlási sa niekto do rozpravy? Pán predseda najvyššieho súdu a potom pán poslanec Horváth.
Predseda Najvyššieho súdu SR K. Plank;
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
dovoľte, aby som povedal na margo tohto návrhu niekoľko slov ako odborník z oblasti poisťovníctva. Bol som v uplynulých mesiacoch niekoľkokrát na rôznych konferenciách poistného práva v zahraničí. Všade mi položili otázku, prečo Slováci majú prísnejšie podmienky na preniknutie poisťovacieho kapitálu na územia Slovenska ako v Českej republike. Nevedel som si to vysvetliť. Vedel som, ako došlo k zrodu zákona o poisťovníctve. Dúfal som, že pri minulej novelizácii, ktorú ste prijali nedávno, sa tento rozdiel oproti českému predpisu odstráni. Nedošlo k tomu. Som rád, že teraz v tejto
podobe sa to predsa len dostáva na program rokovania Slovenskej národnej rady.
Chcel by som pritom podporiť tento návrh a poukázať na jednu skutočnosť. Zvyčajne nadávame, že zahraničný kapitál nechodí na Slovensko, že sa zastaví vždy až v Prahe. Ak by zostal zákon o poisťovníctve v pôvodnom znení, keby sme túto novelu neprijali, poisťovací kapitál by naozaj zostal v Prahe, a potom by sme nemohli nadávať na nikoho iného, len na samých seba. Práve preto vám vrelo odporúčam, aby ste tento návrh zákona prijali.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem profesorovi Plankovi. Slovo má pán poslanec Horváth.
Poslanec V. Horváth:
Vážená Slovenská národná rada,
nechcem zaujať principiálne stanovisko k tejto novele, pretože si uvedomujem to, čo tu svojím spôsobom bolo povedané. Na druhej strane ma neuspokojuje skutočnosť, že ide opäť o jeden z ďalších zákonov, kde sa nejakým spôsobom musíme prispôsobiť zákonu, ktorý schválila Česká národná rada. Rád by som predsa len reagoval na niektoré skutočnosti, ktoré nie celkom korešpondujú s realitou. Poisťovne tu skutočne vznikli, na Slovensku ich je 6, v Čechách je jediná. Na druhej strane si treba uvedomiť, že napríklad liberálny zákon vo finančníctve, akým je bankový zákon, umožňuje aj vznik bánk so zahraničnou kapitálovou účasťou. Po jeho pôsobení resp. na základe povolenia Federálneho ministerstva financií dochádzame k smutnému záveru, že v Čechách je týchto bánk
40 a na Slovensku len 3, napriek trhu. Čiže nebral by som argument, že ak to na Slovensku uvolníme, nejakým spôsobom sa zahraničný kapitál sem nahrnie.
Ďalším problémom, ktorý tu vidím, ale to nevyrieši táto novela, len by som rád upozornil na problematiku vývozu peňazí - je inštitút zaistenia, ktorý tu bol spomínaný. Skôr by som v tejto novele navrhol nejakým spôsobom zaviazať štátny dozor, neviem, nakoľko je to tak otvorené, aby sa toto zaistenie robilo v prvom rade na domácom trhu. Poviem príklad. Jedna z poisťovní, ktoré operujú na slovenskom trhu, zaistila majetok v hodnote 500 miliónov korún. Samozrejme, peniaze nemá, keďže je z tých novších poisťovní, tak sa zaistila u zahraničnej poisťovne. Výsledok je taký, že z prijatého poistného 10 miliónov 9, 5 milióna vymenili za marky a okamžite sa vyviezli bez nejakých daní do zahraničia.
Na druhej strane by som ešte rád upozornil na fakt, že podobne ako banky, i poisťovníctvo vykonáva finančný transfer. To znamená, že ak sem aj prídu zahraničné poisťovne, v podstate bez toho, že by tu rozbehli nejakú technológiu, bez toho, že by nejakým spôsobom sa tu začalo vyrábať, bez toho, že by sa uživilo hospodárstvo, v podstate peniaze od nás vyvezú.
V neposlednom rade dávam do pozornosti najmä lavicovým poslancom fakt, že v okamihu, keď sem prídu zahraničné poisťovne, keďže tu nemajú odborníkov, jednoducho ich pretiahnu z poisťovní, ktoré tu existujú, a to za platy, ktoré enormne presahujú platový priemer. Expertom, ktorí sú v zahraničí platení podstatne lepšie, tu dajú menej, a odhadujeme to na 20-25 tisíc ATS. Keď si to prerátate, viete, koľko budú ponúkať. Rovnaký problém majú napríklad banky v Čechách, kde v pohraničí, ako je Cheb, klasické komerčné banky v Čechách nemajú šancu, pretože pracovníci im odišli a pracujú pre zahraničný kapitál.
Ťažko sa mi teraz vyjadriť k tejto novele, nechám to na rozhodnutie pléna. Môj príspevok je len v tom, že umožňujeme zahraničnému kapitálu pôsobiť v oblasti, kde efektívne vyvezie peniaze bez toho, že by na tom participovali naši ľudia, hoci naši ľudia to zaplatia.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Horváthovi. Hlási ešte niekto z poslancov do diskusie? Pán poslanec Kerti.
Poslanec A. Kerti;
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,
história sa opakuje. Na adresu pána poslanca Horvátha musím povedať to isté, čo som povedal pri novelizácii tohto zákona. Vtedy tiež spomínal len vyvezené peniaze a nespomínal plnenie. Toto plnenie je veľmi vážna vec.
Ďakujem pekne. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem. Sú ešte nejaké faktické poznámky alebo prihlášky do diskusie?
/Neboli. /
V podstate môžeme rozpravu k tomuto bodu programu uzatvoriť. Pýtam sa pána poslanca Brestenského, či sa chce v záverečnom slove vyjadriť?
Poslanec R. Brestenský:
Vážené dámy, vážení páni,
to, čo tu hovoril pán poslanec Horváth, bola veľká dilema, nad ktorou som sa rozhodoval, než som sa rozhodol, že podpíšem návrh tohto zákona. Bol som si vedomý aj týchto problémov. Na druhej strane si však dovolím jednu poznámku. Na to, aby sa mohla založiť poisťovňa, existuje dozor, ktorý to stanovuje, a zákonom sú stanovené určité podmienky. Ďalej sa domnievam, že bude pre nás výhodnejšie, ak tu vznikne dcérska spoločnosť nejakého zahraničného poisťovacieho subjektu, čiže tu bude mat zúčtovanie, bude tu mat všetko, a dokonca môže cez tento subjekt aj zaisťovať, samozrejme s tým, že zisky si bude môcť odvádzať, ale až po zdanení. Z tohto hľadiska sa mi to javí výhodnejšie. Domnievam sa práve preto, že inštitútom zaistenia peniaze dokážu utiecť i bez toho, že nezamedzíme úniku kapitálu. Týmto spôsobom aj keď nejaký bude unikať ako zisk, ktorý je možný, a tomu nemožno zabrániť, keď sem niekto kapitál vloží, som presvedčený, že toto je pre nás výhodnejšia cesta.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč;
Žiada si slovo ešte predkladateľ pán poslanec Ľupták? Poslanec I. Ľupták:
Ak dovolíte, tiež sa ešte dotknem úniku kapitálu. Čiastočne sa ho dotkol pán poslanec Brestenský. Musíme si uvedomiť jedno, že ak neumožníme zakladať poisťovne na Slovensku, budú založené v Čechách, dôchodková daň a vôbec všetky pe-
niaze pôjdu do Čiech, daň sa bude platiť v Čechách. To si musíme uvedomiť. Mohli by sme sa brániť. Napríklad je jedna možnosť zabránil všetkým poisťovniam z územia Čiech vstup na náš poisťovací trh. Samozrejme, že by nás mohli dať na súd. Povedzme, že by sme aj ten súd vyhrali. Naša poisťovňa by síce bola krytá do 1. marca 1993, ale v tom momente, keby sme otvorili náš poisťovací trh, by sa z Čiech vrhli všetky poisťovne na Slovensko a naše poisťovne by sa nestačili ani spamätať a boli by zlikvidované.
Čiže z hľadiska štátneho rozpočtu aj z hľadiska tých aspektov, ako ich spomínal pán poslanec Horváth, by som mohol hovoriť o tom istom probléme, lenže z opačnej strany, a myslím si, že by som mal pravdu.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Horváth. Poslanec V. Horváth:
Skutočne nechcem dať podklad za a proti, nech si to každý zhodnotí. Samozrejme, to bude platiť aj v Čechách. Táto novela tak, ako je postavená, vzhľadom na dravosť zahraničného kapitálu položí nie veľké poisťovne, tie sú kapitálovo dosť silné na to, aby ten nápor prežili, ale podlá môjho názoru, a berte to ako môj osobný a súkromný názor, postihne to práve nové malé poisťovne, ktorým sme dali priestor týmto zákonom.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem. Rozprava je uzavretá. Z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňovacie návrhy, zo spoločnej správy taktiež ne-