/Za návrh hlasovalo 95 poslancov. /
Kto je proti?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. /
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Slovenskej národnej rady sme prijali.
Poslanec Š. Harna:
Pán podpredseda, tým sme vyčerpali návrhy, ktoré boli predmetom spoločnej správy. V rozprave som mal predniesť jeden návrh. Nechcem otvárať rozpravu, ale dovoľte, aby som predniesol, o čo mi ide. V § 4 ods. 3 je totiž uvedený dátum 1. 3. 1991. Sčítanie ľudu bolo 3. 3. 1991, takže ak dovolíte, v rámci hlasovania to ešte spresníme. Neviem, či o tom treba hlasovať.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Myslím si, aby sme zachovali legislatívneho ducha, dajme o tom hlasovať s tým, že je to špecifická situácia.
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 105 poslancov. /
Kto je za zapracovanie pripomienky pána poslanca Harnu tak, ako ju predniesol?
/Za návrh hlasovalo 101 poslancov. /
Kto je proti?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. /
Zisťujem, že termín 3. 3. 1991 sme prijali.
Poslanec Š. Harna:
Zostáva hlasovať o zákone ako celku. Podpredseda SNR J. Klepáč:
V súlade s ustanovením § 26 ods. l rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady budeme teraz hlasovať o návrhu zákona ako o celku.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 107 poslancov. /
Kto je za návrh zákona v znení schválených pripomienok?
/Za návrh hlasovalo 103 poslancov. /
Kto je proti?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. /
Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 581/1991 Zb. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1992. /Potlesk. /
Keďže sa naplnil počet poslancov v sále, mohli by sme sa teraz vrátiť k hlasovaniu o návrhu ústavného zákona o volebnom období Slovenskej národnej rady a o konaní vo volebných veciach. K tomuto návrhu zákona neboli vo výboroch ani v rozprave pripomienky, preto v súlade s ustanovením § 26 ods. l rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady budeme o ňom hlasovať ako o celku.
Upozorňujem, že na schválenie ústavného zákona je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Slovenskej národnej rady, to znamená súhlas 90 poslancov.
Prosím zaujať miesta a ideme sa prezentovať.
/Prezentovalo sa 106 poslancov. /
Kto je za návrh zákona?
/Za návrh hlasovalo 84 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. /
Konštatujem, že sme neschválili návrh poslancov Slovenskej národnej rady Milana Galandu a Jána Chmelu na vydanie ústavného zákona Slovenskej národnej rady o volebnom období Slovenskej národnej rady a o konaní vo volebných veciach.
Pokračujeme štrnástym bodom nášho programu. Hlási sa poslanec Galanda.
Poslanec M. Galanda:
Vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som povedal k tomuto hlasovaniu jednu vetu. Nie je ani tak podstatné, či sme schválili to, že Slovenská národná rada bude mat trojročnú alebo päťročnú dĺžku volebného obdobia, ale v článku 2 bolo definované, kto koná vo volebných veciach, a keď nemáme ústavný súd, nemá o tom kto konať. To po prvé.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Predpokladám, že páni poslanci a panie poslankyne vedia čítať.
Poslanec M. Galanda:
Po druhé - ak to môžem dokončiť, pán Klepáč - neboli
žiadne pripomienky ani vo výboroch ani v rozprave, aj vláda
to podporila. Osobne toto hlasovanie považujem za dosť nepochopiteľné.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Vyjadrili ste tým svoj názor, ďakujem vám zaň.
Pokračujeme štrnástym bodom programu, ktorým je
Návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí.
Tento materiál ste dostali ako tlač Slovenskej národnej rady č. 257b a spoločnú správu ako tlač 257c. K tomuto bodu programu zasadlo dnes doobeda politické grémium a poverilo pána poslanca Ftáčnika, aby predniesol jeho odporúčanie plénu Slovenskej národnej rady. Prosím pána poslanca Ftáčnika, aby sa ujal slova.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
dovoľte mi, aby som vás v zastúpení predsedu Slovenskej národnej rady informoval o rokovaní politického grémia o zákone, ktorý je v tomto momente na programe. Politické grémium o tom rokovalo už vo štvrtok minulý týždeň a navrhlo Slovenskej národnej rade preložiť rokovanie o tomto zákone
na pondelok, pretože si chcelo vyjasniť jeden vecný problém, teda rozhodnutie medzi alternatívou, ktorú zákon obsahuje, či sa majú obciam vrátiť tie územia alebo majetok, ktorý im patril historicky alebo podlá katastrálneho princípu. Nebolo jasné, aký je rozsah pri jednom alebo druhom variante, aký je rozdiel medzi týmito dvoma variantami z hľadiska rozsahu majetku, ktorý by sa obciam vracal, vzhľadom na to, že vláda Slovenskej republiky odporučila uprednostniť katastrálny, teda územný princíp.
V grémiu to vyzeralo tak, že je skôr názor na uplatnenie historického princípu, ale grémium nebolo schopné posúdiť, aký je rozdiel v majetku, ak by sa uprednostnil územný princíp. Preto na dnešné politické grémium, ktoré o tom znovu rokovalo, bol prizvaný riaditeľ Úradu geodézie a kartografie, ktorý tlmočil niektoré vecné problémy, ktoré sa spájajú s rozhodnutím o jednej alebo druhej alternatíve. Riaditeľ informoval o tom, že ak by sa uplatnil historický princíp, vznikli by technické problémy v tom zmysle, že od roku 1949 došlo k zmenám hraníc obcí. Tým, že sa uskutočnila výstavba, hranice sa posúvali a nastalo približne 20 až 30 % zmien. Takisto nebol schopný hneď na počkanie zodpovedať na otázku politického grémia, aký je rozdiel z hľadiska rozsahu majetku medzi týmito variantami. Preto predseda Slovenskej národnej rady predniesol návrh, aby sa prerokúvanie tohto zákona preložilo na aprílovú schôdzu Slovenskej národnej rady, aby bolo možné odpovedať na tieto vecné otázky. Súčasne by sa požiadala vláda Slovenskej republiky, aby sa vyjadrila k tomu, aký rozsah majetku je rozdiel medzi týmito dvoma variantami, a ako by bola schopná zvládnuť, ak by plénum prijalo takzvaný historický variant vracania majetku, vzhľadom na to, že vláda preferovala územný. Sú tam skutočne technické problémy z hľadiska katastrov resp. evidencie katastrálnych území.
Preto politické grémium odporúča plénu Slovenskej národnej rady, aby súhlasilo s preložením prerokúvania tohto zákona na aprílovú schôdzu a súčasne požiadalo vládu o vysvetlenie týchto vecných problémov, ktoré by bolo treba poznať, aby sme mohli rozhodnúť zodpovedne, ku ktorému variantu sa Slovenská národná rada prikloní.
Toľko odporúčanie politického grémia. Podpredseda SNR J. Klepáč;
O odporúčaní politického grémia treba hlasovať v pléne. Teda budeme hlasovať o tom, aby sme návrh skupiny poslancov zaevidovaný pod číslom 138, ktorý dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí, presunuli na budúce, teda aprílové plénum Slovenskej národnej rady a požiadali vládu o vysvetlenie v zmysle toho, ako politické grémium prijalo svoje odporúčanie.
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 89 poslancov. /
Kto je za odporúčanie politického grémia Slovenskej národnej rady?
/Za návrh hlasovalo 67 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov/ Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. /
Konštatujem, že sme schválili odporúčanie politického grémia Slovenskej národnej rady.
Vážené poslankyne a poslanci,
teraz prebieha zasadnutie Komisie Predsedníctva Slovenskej národnej rady na vykonávanie dohľadu nad uplatňovaním
zákona Slovenskej národnej rady o úradnom jazyku v Slovenskej republike, ktoré sa uskutočňuje v Štúrovom salóne na prízemí budovy Slovenskej národnej rady. Pokiaľ je tu niektorý z členov komisie, prosím, aby sa tam odobral.
Tým sme v podstate vybavili nejak resty z minulého týždňa. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár;
Vážené dámy, vážení páni,
nechcel som vystúpiť pred hlasovaním o odporúčaní politického grémia, mám k tomu len jednu poznámku. Nechcel som vystúpiť aj preto, že som členom politického grémia. Nejde tu o nejaké technické, odborné rozhodnutie, ide jednoducho o rozhodnutie politické, či situáciu vrátime do roku 1949 alebo ju nevrátime. Tak či tak nás o mesiac čaká normálne hlasovanie bez ohľadu na to, ako sa dá odborne ten alebo onen variant spracovať. Chcel som aspoň upozorniť na akýsi politický a hlasovací rozmer tohto problému. Reštitučný zámer pravdepodobne predpokladal návrat do stavu roku 1949.
Toľko moja poznámka. Ďakujem.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem. Teraz pokračujeme v našom normálnom programe. Skončili sme pri sedemnástom bode, ktorým je
Návrh poslanca Slovenskej národnej rady Rudolfa Hamerlíka na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady z 29. "januára 1992, ktorým sa ustanovujú niektoré podmienky na výkon funk-
cií v Policajnom zbore Slovenskej republiky a v Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.
Materiál ste dostali ako tlač číslo 271 a spoločnú správu ako tlač číslo 271a. Návrh odôvodní poslanec Rudolf Hamerlík. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Zároveň upozorňujem poslancov, že som nevyhlásil prestávku, lebo teraz dosť veľa odišlo.
Poslanec R. Hamerlík:
Vážená Slovenská národná rada, vážený pán minister,
predkladám návrh na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb., ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie podmienky na výkon funkcií v Policajnom zbore Slovenskej republiky a v Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. Je to tlač Slovenskej národnej rady č. 271.
Už dňa 27. augusta 1991 prijala vláda Slovenskej republiky závery, podľa ktorých by v policajnom zbore nemali pracovať policajti, ktorí predtým boli zaradení v zložke Štátnej bezpečnosti na úseku boja s vnútorným nepriateľom. O štyri mesiace na to vláda 23. decembra 1991 podala návrh zákona, ktorým sa ustanovujú niektoré d'alšie podmienky na výkon funkcií - skrátene povedané policajný lustračný zákon -, ktorý sme prijali dňa 29. januára 1992. Počas prerokovávania návrhu zákona sme sa snažili niektoré mesačné a dvojmesačné časové intervaly skrátiť na 2 týždne, ale ako viete, nepodarilo sa to. Čo sa vlastne sledovalo skrátením časových intervalov? Sledovalo sa to, aby sa poslanie zákona naplnilo čo najskôr, aby očista policajného zboru a zboru väzenskej a justičnej stráže prebehla čo najskôr.
Vážená Slovenská národná rada,
dňa 4. novembra 1991 na uzavretom zasadaní Slovenskej národnej rady sme si vypočuli správu branno-bezpečnostného výboru o výsledkoch posúdenia činnosti ministerstva vnútra od 17. novembra 1989. Z nej sme sa dozvedeli o tzv. rotácii kádrov ŠtB, o ich reaktivácii, čo si, nakoniec, každý môže prečítať, keďže správa je už odtajnená. Teda každému môže byt zrejmé, že mnohí príslušníci ŠtB plnia ďalej svoje poslanie a "pomáhajú" pri rozvíjaní a ochrane našej demokracie. Preto sme chceli urýchliť ich odchod už spomínaným skrátením niektorých časových intervalov. Preto sme chceli ich odchod urýchliť aj finančnou stimulácou. Áno, nepriamou finačnou stimuláciou na základe úmery, že čím dlhšie budú zotrvávať na svojich miestach, tým budú mat menšiu nádej, že pri prepustení či uvolnení dostanú určitý finančný obnos. V pôvodnej spoločnej správe sa tento finančný obnos nazval odškodným. To sme však neprijali.
Potom sme to nazvali odstupným, čo sme schválili ako odsek 8 § 6. Škoda, že v okamihu prijímania spomínaného ustanovenia v znení "pri skončení služobného pomeru prepustením podľa tohto zákona nepatrí príslušníkovi odstupné" nás nikto z kompetentných činiteľov neupozornil, že policajti odstupné nedostávajú, oni totiž dostávajú odchodné a príspevok za službu. Škoda. Tým sa nami prijaté ustanovenie o odstupnom minulo cieľa. Prijali sme ustanovenie s prázdnym obsahom a nulovým dosahom. Z toho dôvodu bolo potrebné pristúpit k tejto novelizácii uvedenej v tlači Slovenskej národnej rady č. 271, aby sme naplnili zmysel toho, čo sme minule prijali. Dá sa to urobiť novým znením ods. 8 § 6, ktorý by znel: "Pri skončení služobného pomeru prepustením podľa ods. l alebo uvolnením pódia ods. 5 nepatrí príslušníkovi odchodné a príspevok za službu vyplývajúci z § 117 a z § 119 zákona č. 410 o Policajnom zbore Slovenskej republiky. "
Vážená Slovenská národná rada,
už som spomínal, že sme sa snažili skrátiť časové intervaly, aby sa proces odchodu príslušníkov ŠtB urýchlil. Ak chceme, aby zákon bol naozaj efektívny, týmto práve prečítaným ustanovením to nepriamo dosiahneme. Veď ak príslušníci ŠtB odídu skôr, teda pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, dostanú aj odchodné, aj príspevok za službu, ale ak budú vyčkávať, po nadobudnutí účinnosti tohto zákona už nedostanú žiadny finančný obnos. Nemali by sme ich ľutovať, lebo ak na svojich miestach zotrvali z poverenia, ten, ktorý ich poveril, predpokladám, ich bohato odškodní.
Teraz by som povedal pár o spoločnej správe, tlači 271a/. Najprv však jedna poznámka. Napriek tomu, že pôvodný zákon bol pripravovaný 4 mesiace, jeho konštrukcia je dosť neprehľadná. V názve sa uvádza, že sa týka dvoch kategórií, a to príslušníkov policajného zboru a príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže, lenže v § 6 sa hovorí o prepustení alebo uvoľnení, pričom sa cituje prepustenie a uvolnenie iba podlá zákona č. 410, teda cituje sa iba zákon o Policajnom zbore Slovenskej republiky, ktorý sa na zbor väzenskej a justičnej stráže nevzťahuje. Až v § 7 je uvedené, že príslušníci zboru väzenskej a justičnej stráže sa prepúšťajú podlá iného zákona, podľa zákona č. 100/1970 Zb., podlá ktorého by však dostali aj odchodné aj príspevok za službu. To som si uvedomil až po podaní svojho návrhu, preto som na to upozornil až vo výboroch, kde som navrhol doplniť § 7 o nový ods. 3, čo sa dostalo do spoločnej správy č. 271a/ ako bod 5. Teda zákon treba doplniť o dve ustanovenia, a to § 6 o odsek 8 a v novom znení § 7 ods. 3.
Vážená Slovenská národná rada,
na záver by som uviedol ešte jednu poznámku. Niektorí
kolegovia vo výboroch spomínali Listinu základných práv a slobôd. Skúsme sa zamyslieť, či je to diskriminácia, či je to porušenie ľudských práv, keď bacilonosičovi nedovolíme vykonávať kuchárske povolanie, keď mu zabránime styk s jedlom. Alebo išiel by niekto z vás k takému zubárovi, o ktorom je známe, že má AIDS a hrozila by mu priama nákaza? Išiel by k nemu nejaký ochranca ľudských práv, alebo by mu odporučil iné zamestnanie, kým sa nevylieči? Napríklad do 31. decembra 1996, keď konči účinnosť zákona o lustrácii policajtov.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Hamerlikovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána Petra Haťapku, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.
Poslanec P. Haťapka:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené poslankyne a poslanci,
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady rozhodnutím z 24. februára tohoto roku č. 788 pridelilo návrh Rudolfa Hamerlíka, poslanca Slovenskej národnej rady, na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady z 29. januára 1992 a ktorým sa ustanovujú niektoré podmienky na výkon funkcií v Policajnom zbore Slovenskej republiky a v Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, všetkým výborom Slovenskej národnej rady na prerokovanie do 13. marca 1992 s tým, že spoločnú správu o výsledkoch prerokovania predložia Slovenskej
národnej rade. Túto spoločnú správu výbory predložili, bola rozdaná a je označená ako tlač Slovenskej národnej rady 271a. Mojou úlohou ako spoločného spravodajcu je podať správu o prerokovaní tohto zákona vo výboroch a odôvodniť navrhované zmeny. Správa bude pomerne stručná, lebo nejde o rozsiahlu novelu zákona, ktorá by si vyžiadala značné zmeny alebo doplnky, v dôsledku čoho nebola ani vo výboroch rozsiahla rozprava.
Pokiaľ ide o legislatívno-technické úpravy ako vyplývajú z bodov l až 3 spoločnej správy, tie výbory, ktoré s návrhom zákona súhlasili, odporúčajú Slovenskej národnej rade novelu schváliť. Ak mám podľa § 74 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady odôvodniť navrhované zmeny, tie, ktoré sa vzťahujú na príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky a dotýkajú sa § 6 ods. 8, ako to vyplýva z bodu 4 spoločnej správy, majú tiež charakter legislatívno-technických úprav, ktoré zmysel a ciel navrhovaného zákona nemenia. Obdobný charakter má doplnenie § 7 o nový ods. 3, teda bod 5 spoločnej správy, ktorým sa rozširuje návrh zákona o vylúčenie odchodného a príspevku za službu aj na príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.
Pre úplnosť spoločnej správy by som uviedol, že vláda Slovenskej republiky uznesením z 3. marca tohoto roku č. 120 s návrhom zákona nesúhlasila. Sú to tieto dôvody: Navrhovaná novela nezohľadňuje okrem uvedeného skutočnosť, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť vnútorného poriadku a bezpečnosti s výnimkou relatívne krátkeho obdobia na začiatku sedemdesiatych rokov neriadilo zložku Štátnej bezpečnosti a Policajný zbor Slovenskej republiky i príslušníci zaradení v ňom v minulosti, ako v súčasnosti plnili a plnia významné úlohy pri ochrane života a zdravia občanov, majetku a verejného poriadku. V týchto skutočnostiach sa potom vážne odlišuje
jeho postavenie od postavenia Federálneho ministerstva vnútra, ktoré malo ťažiskovú úlohu riadiť zložku Štátnej bezpečnosti. Toto ministerstvo napriek tomu, s ohľadom na Listinu ľudských práv a slobôd svojim príslušníkom pri uvolnení alebo prepustení z dôvodov uvedených v zákone č. 451/1991 zachováva nároky súvisiace so skončením služobného pomeru v rozsahu vyplývajúcom zo zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície. Poznamenávam tiež, že pri skončení služobného pomeru prepustením z dôvodov uvedených v zákone č. 74/1992 Zb. sa policajtovi podlá zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov policajného zboru kráti odchodné o jednu tretinu. Vláda uvádza, že tento návrh prekračuje účel sledovaný tzv. lustračným zákonom a vo svojej podstate má sankčný charakter, je v určitom smere diskriminujúci oproti zákonu Federálneho zhromaždenia, a navrhuje novelizovať zákon, ktorý ešte nie je účinný, preto vláda Slovenskej republiky s ním vyjadruje nesúhlas.
V súvislosti s tým sa vo výboroch nastolovala požiadavka, aby sa návrh na doplnenie zákona o nové ustanovenie § 7 ods. 3 vykonal na základe osobitného návrhu zákona, ku ktorému by sa mala vyjadriť vláda Slovenskej republiky, lebo sa rozširuje na príslušníkov patriacich do iného rezortu, t. j. na príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky patriacich do rezortu ministerstva spravodlivosti, zatiaľ čo návrh predložený pánom poslancom Hamerlíkom, ku ktorému sa vláda Slovenskej republiky vyjadrila, sa vzťahuje na príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky patriacich do rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Ako prebehlo rokovanie k tomuto návrhu vo výboroch - národohospodársky a rozpočtový výbor, výbor pre obchod a služby, branno bezpečnostný výbor a výbor pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vztahy a zahraničný výbor
s návrhom súhlasili. Výbor pre štátnu správu a územnú samosprávu s návrhom zákona nesúhlasil. Ústavnoprávny výbor, výbor pre národnoti, etnické skupiny a pre ľudské práva, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport neprijali uznesenie o výsledku prerokovaného návrhu zákona, lebo za zákon nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Vzhľadom k hodnoteniam, nakoľko v návrhoch výborov vo väčšine ide o legislatívno-technické úpravy, odporúčam, aby sa v prípade, že sa nevyskytnú iné návrhy, o bodoch l až 3 hlasovalo an blok a o bodoch 4 až 5 samostatne. Môj návrh na hlasovanie o zmenách a doplnkoch vyplývajúcich zo spoločnej správy, ako aj o celom návrhu ako celku, je vzhľadom na uvedené skutočnosti potrebné naozaj zvážiť.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pánovi poslancovi Haťapkovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa zatiaľ písomne neprihlásil nikto. Prihlasuje sa teraz minister vnútra pán Pittner. Dávam mu slovo.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci, vážení zástupcovia vlády, vážená Slovenská národná rada,
dovoľte mi vysloviť niekoľko poznámok k návrhu novely zákona Slovenskej národnej rady č. 74 z roku 1992 Zb., ktorú predložil pán poslanec Hamerlík. Ako z návrhu vyplýva, zmyslom novely je rozšíriť dôsledky pri nesplnení podmienok na výkon funkcie v policajnom zbore ustanovených v zákone Slo-
venskej národnej rady č. 74 z roku 1992 Zb. okrem skončenia služobného pomeru aj na nároky s tým súvisiace. V týchto prípadoch by podlá návrhu nemalo patriť príslušníkovi policajného zboru odchodné, ani príspevok za službu, a to v rozsahu, ktorý je ustanovený v § 117 a v § 119 zákona Slovenskej národnej rady č. 410 z roku 1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky. Predmetný návrh vláda Slovenskej republiky prerokovala, tak ako to uviedol pán spoločný spravodajca, na svojom zasadnutí dňa 3. marca 1992 a v plnom rozsahu ho zamietla. S jej stanoviskom ste boli, vážené poslankyne a poslanci, oboznámení.
Preto by som chcel len zdôrazniť, že vláda vychádzala zo skutočnosti, že zmyslom zákona Slovenskej národnej rady č. 74 z roku 1992 Zb., ako aj zákona č. 451 z roku 1991 Zb., ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady na výkon funkcií v štátnych orgánoch a organizáciách ČSFR, Českej republiky a Slovenskej republiky, je len to, aby sa zabezpečilo, že do konca roku 1996, kedy zákon stráca účinnosť, v policajnom zbore a v zbore väzenskej a justičnej stráže nebudú vykonávať službu osoby, ktoré nespĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom. Vláda Slovenskej republiky brala do úvahy aj fakt, že zákon č. 451/1991 Zb., z ktorého vychádza aj zákon Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb., nespája s nesplnením predpokladov na výkon funkcie okrem skončenia pracovného alebo služobného pomeru žiadne ďalšie dôsledky. Teda nepredpokladá ani u policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície uplatnenie ďalších sankcií, ak sú prepustení z dôvodov nesplnenia predpokladov na výkon funkcie podlá tohto zákona. Ustanovenia osobitných predpisov, ktoré upravujú otázky súvisiace so skončením pracovného alebo služobného pomeru, nemení a ponecháva ich nedotknuté.
Vláda vychádza aj zo skutočnosti, že európskou dohodou medzi ČSFR a Európskymi spoločenstvami sa za ČSFR zaviazala zabezpečiť postupnú zlučiteľnosť svojho právneho poriadku
s právnym poriadkom Európskych spoločenstiev. Na jej zabezpečenie vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie č. 48 z 21. januára 1992. Predložený návrh svojím obsahom ide nad rámec princípov tzv. lustračného zákona a nepriamo sankcionuje dotknuté osoby. V tejto súvislosti by som chcel tiež upozorniť, že ratifikáciou Európskej konvencie ľudských práv Federálnym zhromaždením v januári 1992 vznikol pre ČSFR záväzok spĺňať vo vnútroštátnom právnom poriadku európske štandardy ľudských práv.
Pokiaľ ide o samotné prepustenie policajtov z dôvodov uvedených v zákone Slovenskej národnej rady č. 74 z roku 1992 Zb., uplatňuje sa voči nim ustanovenie § 117 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 410 z roku 1991 Zb., podľa ktorého policajtovi prepustenému z dôvodov, že pri služobnom hodnotení bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore, sa znižuje odchodné na dve tretiny. Teda odlišujú sa tým dôsledky tohto prepustenia od prepustenia napríklad z dôvodov zdravotných alebo dosiahnutia dôchodkového veku, kde sa odchodné zachováva v plnej výške.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, na základe uvedeného vás žiadam, aby ste zospovedne uvážili opodstatnenosť navrhovanej novelizácie zákona, nakoľko zámery, ktoré sleduje či už federálny zákon č. 451 z roku 1991 alebo zákon Slovenskej národnej rady č. 74 z roku 1992 Zb. možno dosiahnuť bez ich ďalšieho doplnenia.
Záverom ešte mi dovoľte reagovať na niektoré poznámky, ktoré tu odzneli. Pokiaľ ide o to, že týmto by sa vytvoril priestor pre možné rozhodovanie sa dotknutých osôb, že by odišli dobrovoľne a tým by sa im dalo plné odchodné, prepáčte, ale toto považujem za nie dôstojné zákona, a to z toho dôvodu, že koniec-koncov tzv. lustračný zákon sa nevsťahuje na všetkých príslušníkov ŠtB, len na tých, ktorí pracovali