Poslanec K. Dubovan:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, panie poslankyne, páni poslanci,
výbory Slovenskej národnej rady vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady prerokovali v určenej lehote, okrem Výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, ktorý ho prerokoval 17. marca 1992, a okrem Mandátového a imunitného výboru Slovenskej národnej rady, ktorý predkladaný zákon neprerokovával. Výbor Slovenskej národnej rady pre obchod a služby, Výbor Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vztahy, Výbor Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady s vládnym návrhom zákona súhlasili. Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady a Výbor Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu s vládnym návrhom zákona nesúhlasili. Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady aj napriek nesúhlasnému stanovisku k vládnemu návrhu zákona odsúhlasil dve pripomienky, ako sú uvedené v bodoch l a 4 tejto spoločnej správy. Ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady, Výbor Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva, Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady a Výbor Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody uznesenie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona neprijali, lebo za jeho návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.
Výbory Slovenskej národnej rady, ktoré s vládnym návrhom zákona súhlasili, odporúčajú vykonať v ňom úpravy. Zo spoločnej správy odporúčam an blok prijať body l, 3 a 4.
Osobitne navrhujem hlasovať o bode 2, ktorý navrhujem neprijať, o bodoch 5 a 6, ktoré navrhujem taktiež neprijať.
Moje zdôvodnenie k neprijatiu bodu 2: § 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. už vo svojom názve Spoločensky účelné pracovné miesta a verejno-prospešné práce hovorí o tom, čo je spoločensky účelné pracovné miesto - to je odsek l, čo je verejno-prospešná práca - to je odsek 2, kto dáva podnety na vytváranie týchto miest - odsek 3, kto môže uhrádzať náklady na vytváranie týchto miest - odsek 4 a kto určuje postup vo vytváraní týchto miest - odsek 5. Z odseku 5 § 3 návrhu vyplýva, že návrh v bode 2 predkladanej správy je nadbytočný, pretože ministerstvo môže túto vec riešiť vyhláškou.
K neprijatiu bodov 5 a 6 poviem krátku informáciu, ktorú som získal na pracovnej ceste v zahraničí. Za uplatňovanie politiky zamestnanosti vo Švédsku zodpovedá vláde ministerstvo práce. Zodpovednosť za riadenie a správu služieb zamestnanosti má národný úrad pre trh práce. Za výkon v tejto oblasti zodpovedajú oblastné úrady práce, ktoré sú organizované na komunálnom základe v každej oblasti Švédska. Sú priamo riadené národným úradom práce. V každom regióne sú zriadené sprostredkovateľské kancelárie a poradenské strediská, ktoré sú riadené oblastnými úradmi práce. V niektorých regiónoch sú zriadené špeciálne sprostredkovateľské kancelárie pre duševných pracovníkov. V týchto službách pracuje resp. pracovalo cca 2 200 pracovníkov v 280 úradoch v celej krajine. Rekvalifikáciu zabezpečuje národný úrad pre vzdelávanie na trhu práce, ktorý riadi 100 školiacich samosprávnych stredísk. Počet zamestnancov tohto úradu sa pohybuje okolo 5 600. Táto vybavenosť dovoľuje venovať veľkú pozornosť aktívnej politike zamestnanosti, o čom svedčí aj štruktúra výdavkov v politike zamestnanosti. Napríklad v roku 1988 na politiku zamestnanosti bolo vo Švédsku použitých 23 miliónov švédskych korún, čo bolo 2, 6 % hrubého domáceho
produktu. Z tejto sumy sa použilo na aktívnu politiku zamestnanosti, rekvalifikáciu, rehabilitáciu, tvorbu nových pracovných príležitostí, školenia a podobne približne 60 % finančných prostriedkov. Filozofia tohoto prístupu sa odráža aj vo vývoji miery nezamestnanosti, ktorá sa pohybuje medzi 1, 5 až 2 % a patrí medzi najnižšie v Európe.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem poslancovi Dubovanovi. Otváram rozpravu k návrhu zákona. Ako prvý sa prihlásil spravodajca poslanec Dubovan.
Poslanec K. Dubovan:
Zriadenie Slovenského úradu práce v Banskej Bystrici chcem podporiť aj ďalšími skutočnosťami okrem už uvedených. Na jedného pracovníka úradov práce v Slovenskej republike pripadá dnes 156 uchádzačov o zamestnanie. Je to číslo vysoko presahujúce medzinárodné odporúčanie, prax vo svete, ale aj skutočnosť v Českej republike. Z toho mi vychádza, že úrady práce musia byť personálne posilnené, i keď ich počty budú pružne prispôsobené skutočným potrebám jednotlivých regiónov. Dnes na úradoch práce pracuje okolo 2 000 ľudí a malo by ich byt podlá normatívnych medzinárodných organizácií a svetovej praxe okolo 3 000, prípadne viac v pomere jeden pracovník úradu práce na asi 60 nezamestnaných. Všetci títo ľudia musia byť perfektne metodicky vybavení, musia byt neustále vzdelávaní, ale veľmi prísne kontrolovaní. Všetky tieto úlohy voči úradom práce má plniť Slovenský úrad práce. Slovenský úrad práce musí ďalej zabezpečovať perfektné fungovanie informačného systému o trhu práce tak z hľadiska hardwarového ako aj softvarového vybavenia, jeho neustálu modernizáciu a aktualizáciu.
Dokonalý informačný systém je predpokladom pružného a operatívneho reagovania na meniacu sa situáciu na trhu práce v jednotlivých okresoch. Reagovat je nutné prijímaním vecných riešení jednotlivých problémov, ako aj rozhodovaním o prideľovaní potrebných finančných prostriedkov. Tieto úlohy majú charakter výkonných operatívnych činností, ktoré by nemali byt vykonávané na ministerstve práce a sociálnych vecí, ale ktoré je nevyhnutne potrebné voči úradom práce plniť. Ich rozsah je v súčasnosti už taký veľký, že to nemôžu zvládnuť desiati pracovníci. V Českej republike už dnes na správe úradov práce pracuje 40 pracovníkov a ich počet idú rozširovať. Úrady práce sú dnes veľmi citlivým úsekom štátnej správy. Vytvorme im aj my preto podmienky, aby mohli svoje úlohy plniť.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Ako prvá sa prihlásila poslankyňa Marhulíková. Pripraví sa poslanec Kružliak.
Poslankyňa O. Marhulíková:
Vážené poslankyne, poslanci, vážení členovia vlády,
návrh novely zákona Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti sleduje ciel skvalitnenia podmienok pre poskytovanie služieb zamestnanosti občanom. Vychádza z poznatkov uplatňovania zákona v praxi. Chcem však poukázať na problematiku týkajúcu sa pôsobnosti ministerstva práce a sociálnych vecí, Slovenského úradu práce a okresných úradov práce. Mám k tomu tri konkrétne poznámky.
Zriadením Slovenského úradu práce sa vytvára trojstupňová organizácia miestnej štátnej správy, ktorá je z hľadiska racionálneho usporiadania orgánov štátnej správy neodôvodnená a nehospodárna. Z hľadiska garancie apelačného princípu ochrany práv a oprávnených záujmov občanov je plne postačujúca dvojstupňová sústava orgánov miestnej štátnej správy.
Druhá poznámka: Pokiaľ by Slovenskú úrad práce nemal byt súčasťou sústavy miestnej štátnej správy, je otázne jeho postavenie v rámci orgánov štátnej správy vôbec, pretože ústredným orgánom štátnej správy pre pracovno-právne vztahy, ktorými sú zamestnanosť, civilná služba, mzdy a iné odmeny za prácu, je podlá ustanovenia § 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov - úplné znenie č. 31/1992 Zb. Ministerstvo práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky. Už zo samotného vymedzenia pôsobnosti ministerstva a navrhovaného Slovenského úradu práce je jeho postavenie nejasné - to je § lla navrhovaného zákona, pretože niektoré úlohy oboch úradov sú veľmi podobné.
Tretia poznámka: Riešenie otázok zamestnanosti vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti, ktorá je k 29. 2. 1992 v rámci Slovenskej republiky 12, 74 %, by sa malo aj vzhľadom na veľké regionálne diferenciácie - uvediem konkrétne argumenty - Čadca má 20, 56 % mieru nezamestnanosti, Bardejov 21, 05 %, Bratislava-mesto 7, 33 % - riešiť cestou decentralizácie a nie centralizácie, navyše spôsobom, ktorý nemá racionálne jadro. Pre zlepšenie situácie považujeme za nevyhnutné v prvom rade i podlá názorov pracovníkov úradov práce, vychádzajúc z prieskumu Výskumného ústavu sociálneho rozvoja a práce, posilniť predovšetkým základné články úradov práce, ktorými sú obvodné úrady práce. Práve tieto inš-
titúcie prichádzajú do prvého kontaktu s klientami a záujemcami o zamestnanie. Na zvýšenie kvality a kultúry práce na týchto pracoviskách je nevyhnutné zvýšenie počtu pracovníkov, ďalšie vybavenie informačnou technikou a rozšírenie priestorových podmienok. Náklady plánované na zriadenie Slovenského úradu práce z rozpočtovej kapitoly 513 ministerstva práce a sociálnych vecí by mali byt použité v súčasnosti práve na posilnenie základných článkov, a to obvodných úradov práce. Z uvedených dôvodov nemožno teda odporúčať vytvorenie Slovenského úradu práce. Skvalitnenie jednotlivých foriem činnosti štátnej správy vykonávanej úradmi práce možno zabezpečiť teda iným spôsobom, ktorý by preferoval konkrétne riešenie a priblíženie výkonu štátnej správy, ktorého obsahom by malo byt ťažisko aj na službách pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti, a to čo najbližšie k občanovi. V tejto súvislosti podporujem prijatie bodu 6 spoločnej správy.
Ďakujem.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem poslankyni Marhulíkovej. Dávam slovo poslancovi Kružliakovi. Pripraví sa poslankyňa Badálová.
Poslanec Š. Kružliak;
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený slovenský parlament,
moje vystúpenie bude pomerne krátke. Musím konštatovať, že zhodou okolností to vyšlo tak, že idem za pani kolegyňou, ktorá hovorila o neprijatí bodov 5 a 6. Pri prerokovaní novely zákona na Okresom úrade v Lučenci ma rovnako presviedčali, že zriadenie Slovenského úradu práce je vec zbytočná. Pri prerokovávaní tohto problému som sa zaujímal aj o situáciu konkrétne v našom regióne. Čo sa týka republiky, to je nám je známe, že sa to približuje 13 %. V našom regióne sú
také oblasti, dajme tomu v okrese Lučenec oblasť Fiľakovo, kde je nezamestnaných až 40 % ľudí. Z toho dôvodu aj na okresnom a obvodnom úrade práce ma presviedčali, že je potrebné zvýšiť počty ľudí, ktorí bezprostredne prichádzajú do styku s nezamestnanými. Presviedčali ma, že zriadenie Slovenského úradu práce sa v právomoci úplne prekrýva s doterajším ministerstvom. Tiež sa prikláňam k tomu, aby sme body 5 a 6 spoločnej správy prijali tak, ako sú navrhnuté v spoločnej správe.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Dávam slovo poslankyni Badálovej. Prihlásil sa ešte pán poslanec Kerti. Hlási sa ešte niekto?
Poslankyňa B. Badálová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka a pán minister,
vážená Slovenská národná rada,
veľmi tažko sa bude rozprávať pred poloprázdnou sálou, ale myslím, že kolegovia počúvajú na chodbách. Na rozdiel od mojich predrečníkov budem odôvodňovať potrebu zriadenia Slovenského úradu práce, preto navrhujem o bodoch 5 a 6 spoločnej správy hlasovať kladne. Odôvodňujem to týmto: Pri prijatí zákona č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti sme nemali konkrétnu predstavu, aký počet nezamestnaných v Slovenskej republike bude. Teraz, keď je evidentné, že nezamestnanosť presahuje v Slovenskej republike 12 %, kým v Českej republike je to necelých 5 %, v niektorých okresoch, ako tu bolo spomínané, je to až do 20 % nezamestnanosti, absentuje inštitúcia, ktorá je navrhnutá v tejto novele zákona.
Vzhľadom na početnosť pracovníkov Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky - ako som si zistila, 15 ľudí pracuje na odbore politiky zamestnanosti a 29 ľudí pracuje na Správe úradov práce v Banskej Bystrici, ktorá je súčasťou ministerstva práce a sociálnych vecí a bola vytvorená len na základe vnútorného členenia ministerstva pre oblasť zamestnanosti, a najmä na neustály nárast nerovnováhy na trhu práce Slovenský úrad práce ako štátny orgán práce podriadený Ministerstvu práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky by zabezpečoval riadenie, koordináciu a kontrolu úradov práce, vyhodnocoval situáciu na trhu práce a účinnosť politiky trhu práce. Čo však pokladám za najpodstatnejšie, je zodpovednosť za účelné a hospodárne vynakladanie finančných prostriedkov určených na zabezpečenie zamestnanosti a na činnosť úradov práce a rozhodovanie o použití týchto prostriedkov úradmi práce.
Zriadenie Slovenského úradu práce umožní okresným úradom práce venovať maximálnu pozornosť kontaktu s uchádzačmi o zamestnanie, organizovať pre nich kurzy rekvalifikácie, verejno-prospešné práce a vytvárať pre nezamestnaných nové spoločensky účelné pracovné miesta a spolu s okresnými orgánmi štátnej správy a obecnej samosprávy pristupovať k riešeniu nezamestnanosti programovým spôsobom. Bez takéhoto dobudovania sústavy služieb zamestnanosti nie je možné očakávať, že štátne orgány práce úspešne zvládnu komplikovanú situáciu na trhu práce.
Ako je uvedené v dôvodovej správe predkladaného návrhu zákona, vytvorenie Slovenského úradu práce si nevyžiada naviac prostriedky zo štátneho rozpočtu. Zriadením Slovenského úradu práce sa zníži počet funkčných miest Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky v prospech Slovenského úradu práce o 10.
Vážená Slovenská národná rada,
ďalším argumentom pre zriadenie Slovenského úradu práce je možnosť rozhodovania o opravných prostriedkoch, keď v prvom stupni rozhodoval okresný úrad práce. V súčasnom zákone č. 83, v § 11 o kompetencii ministerstva práce a sociálnych vecí absentuje možnosť druhostupňového konania, keď v prvom stupni rozhodoval okresný úrad práce. Podlá skúseností, ktoré mám z nášho okresu, môžem vás, vážená Slovenská národná rada, informovať o takýchto poznatkoch: Podlá zákona č. l z roku 1991 o zamestnanosti môžu okresné úrady práce poskytnúť finančné prostriedky pre uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú evidovaní na okresnom úrade práce, finančné prostriedky na zriadenie prevádzky, ak idú samostatne podnikať. Tu rozhoduje riaditel okresného úradu práce, ktorý má zriadenú akúsi komisiu, ktorá však je v mnohých prípadoch nefunkčná. V takom prípade, keď rozhodne okresný úrad práce negatívne, žiadateľ nemá možnosť dožadovať sa alebo požiadať finančné prostriedky na zriadenie alebo vybavenie svojho budúceho pracoviska.
Ďalším príkladom je - mám aj fotokópiu donesenú z nášho okresu -, že okresný úrad práce napríklad na žiadosť Obecného úradu Trhovište o vytvorenie verejno-prospešných miest túto požiadavku neschválil, teda nevytvoril verejno-prospešné miesta, ale proti rozhodnutiu sa môže Obecný úrad Trhovište odvolať len znovu na okresný úrad práce, čo nie je v súlade so zákonom č. 71 z roku 1967 o správnom konaní. Keď som si v novele zákona prečítala kompetencie, teda pôsobnosť Slovenského úradu práce, práve táto možnosť druhostupňového konania je na tomto úrade. Preto je potrebné, aby sme aj z týchto dôvodov podporili zriadenie Slovenského úradu práce.
Záverom, vážení poslanci a poslankyne, vás chcem poprosiť a tiež povedať, že rôznymi zákonmi sme sa uzniesli na
siť
vytvorení rôznych fondov, ktoré majú aj pracovníkov, aby mohli zabezpečovať úlohy, ktoré zo zákonov vyplývajú. Preto si myslím, že v dnešnej dobe, ked' na našich rokovaniach toľko spomíname práve nezamestnaných, ked' sa nezamestnanými oháňa každý poslanec za hociktorú stranu, budeme súhlasiť so zriadením inštitúcie, ktorá bude len v prospech nezamestnaných, lebo odbremení niektoré činnosti okresných úradov práce a zobjektivizuje činnosť riaditeľov úradov práce, ktorí sa v mnohých prípadoch správajú ako Zeus na Olympe.
Dovoľte ešte, prosím, aby som využila prítomnosť pani ministerky Wolekovej. Pôvodne som navrhovala alebo chcela odporučiť, aby sme doplnili dĺžku verejno-prospešných prác na dvanásť mesiacov. Môžem to navrhnúť ako svoj návrh. Môžeme o tom hlasovať. Teda ešte v bode 4 spoločnej správy k § 3 ods. 2 odporúčam za slovo "najviac" doplniť slová "do 12 mesiacov". Odôvodňujem to tým, že v rámci verejno-prospešných prác oddelenia sociálnych vecí obvodných úradov môžu zamestnávať pracovníkov na terénne práce, najmä pri zisťovaní sociálnej potrebnosti podľa vyhlášky č. 378/1991 Zb. Títo pracovníci vykonávajú šetrenia v rodinách u všetkých žiadateľov o sociálne dávky. Osobitne v súčasnosti, po schválení federálneho zákona č. 578 pri prechode žiadateľov, ktorým končí hmotná podpora na úradoch práce, a po pol roku poberania prechádza napríklad v našom okrese z úradov práce od 1. 1. 1992 dodnes vyše 3 000 žiadateľov, ktorí zostávajú síce v evidencii na úradoch práce, ale už nemajú nárok, ktorý vyplýva zo zákona č. 578. Do konca roka má požiadať o dávky sociálnej starostlivosti z týchto dôvodov vyše 11 000 žiadateľov. Pracovníci prijatí na tieto oddelenia v rámci verejno-prospešných prác sú však zodpovední za správne posúdenie žiadosti toho-ktorého žiadateľa. Preto aspoň jeden mesiac musia byt zapracovaní iným už skúseným pracovníkom, taktiež musia mať hmotnú zodpovednosť za škody, a doba 6 mesiacov je krátka na to, aby títo pracovníci vedeli robiť takúto kvalifikovanú a dôležitú prácu. Preto odporúčam, aby
v tomto návrhu bolo do 12 mesiacov, to znamená, že v prípade, keď bude uzatvorená pracovná zmluva so zamestnávateľom alebo tým, ktorý takýchto pracovníkov prijme, bude za predpokladu, že nebudú dobre vykonávať prácu, možnosť od zmluvy odstúpiť. Žiadam vás preto, vážená Slovenská národná rada, vážení poslanci, aby sme podporili návrh novely zákona č. 83, lebo je to skutočne veľmi žiadúce a potrebné.
Ďakujem pekne. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pani poslankyni Badálovej. Slovo má pán poslanec Kerti. Pripraví sa pani poslankyňa Kmeťová a potom pán poslanec Ásványi.
Poslanec A. Kerti:
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,
dopoludnia ma pani ministerka pochválila, že pristupujem k veci zodpovedne. Neviem, či si túto mienku udrží aj po mojom vystúpení. Začal by som tým, podobne ako pani kolegyňa Badálová, že odporúčam body 5a 6 spoločnej správy prijať. Zriadenie Slovenského úradu práce je veľmi problematické, a aby som to v krátkosti zdôvodnil, dovolil by som si položiť niekoľko otázok. Sú existujúce úrady práce schopné zvládnuť na nich kladené náročné požiadavky? Majú dostatok pracovníkov? Pomáhajú im rezortné ministerstvá riešiť ich priestorové problémy? Ponúka im príslušné ministerstvo dostatok kvalifikovaných metodických rád a usmernení, ktoré legislatívne rieši? Opýta sa ich vôbec niekto, ako a dokedy tento rastúci nápor práce pri existujúcom stave pracovníkov vydržia? A mohol by som pokračovať.
Situácia teraz vyzerá tak, že všetko by bolo potrebné sústreďovať do regiónov. Dávam preto na zváženie, či sa týmto rozširovaním štátnej správy bude viac zabezpečovať aktívna politika zamestnanosti. Veď ako môže pomoci regiónom celého Slovenska spomínaný Slovenský úrad práce, keď každý má iné požiadavky na rekvalifikáciu, inú štruktúru výroby, služieb, iné podmienky pre zabezpečovanie regionálnej hospodárskej stratégie s transformáciou na program zamestnanosti?
Ďalej by som si dovolil dve základné poznámky. Jednu pánovi spravodajcovi. Pokiaľ som to dobre registroval, hovoril o 156 uchádzačoch o zamestnanie na jedného pracovníka úradu práce. Podľa mňa tento údaj nie je správny, lebo by bolo treba brat do úvahy, že existujú okresné a obvodné úrady práce, pochopiteľne, prvý styk vždy zabezpečujú obvodné úrady práce, čiže tam je tento počet podstatne, niekoľkonásobne vyšší. Druhý veľmi dôležitý moment - bol som spravodajcom v našom výbore k tomuto návrhu zákona. Zrejme preto som sa nedostal za spoločného spravodajcu, že už tam som vystúpil proti zriadeniu tohto úradu práce, čo zrejme malo tieto následky. Už tam som upozornil, že dôvodová správa k tejto novelizácii je absolútne neprijateľná. Keď chceme niečo nového zriaďovať, musí tam byť napísané, aký počet zamestnancov tam bude, s čím sa počíta, aký bude mzdový fond, atď. Toto úplne v dôvodovej správe absentovalo. Z týchto dôvodov odporúčam, aby sme body 5 a 6 po vyňatí zo spoločného hlasovania prijali a teda Slovenský úrad práce nezriaďovali.
Ďakujem vám pekne za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem poslancovi Kertimu. Nasleduje poslankyňa Kmeťová.
Poslankyňa D. Kmeťová:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
súčasťou návrhu novelizácie zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti je i návrh na zriadenie Slovenského úradu práce so sídlom v Banskej Bystrici. Finančné prostriedky na zriadenie tohto nového ústredného orgánu schválené neboli, ako ste, pani ministerka, niekoľkokrát uviedli, ani ich nie je treba, pretože vaše ministerstvo náklady spojené so vznikom Slovenského úradu práce dokáže kryt v rámci vlastného rozpočtu resp. z rozpočtu na činnosť úradov práce. Pokiaľ mám správne informácie, vzhľadom na situáciu v zamestnanosti, či vlastne nárast nezamestnanosti a príslušné prognózy, ministerstvo práce a sociálnych vecí požadovalo od ministerstva financií na rok 1992 pre úrady práce zvýšenie objemu mzdových prostriedkov, ktoré by umožnilo zvýšiť počet pracovníkov úradov práce asi o tisíc. Tejto požiadavke však vyhovené nebolo, a aj keď nemám presné informácie, viem, že nárast pracovníkov na úradoch práce bol minimálny.
Keď zoberiem do úvahy, že svetová banka uvádza, že na jedného pracovníka v oblasti služieb pre zamestnanosť by malo pripadať 60 uchádzačov o zamestnanie a beriem zároveň počet pracovníkov úradov práce a počet uchádzačov o zamestnanie v Slovenskej republike, musím dôjsť k záveru, že naša republika je veľmi, veľmi vzdialená od odporúčaného priemeru, a nedá mi nepoložiť, otázku, či vytvorenie nového ústredného orgánu na úkor úradov práce je to, čo v súčasnosti potrebujeme. Nehovorím už o tom, že sa úspešne prepracúvame k trojstupňovému riadeniu. Vecí čo iné je obvodný a okresný úrad práce, Slovenský úrad práce a Ministerstvo práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky?
Vo vzťahu k občanom takéto riešenie môže iba zhoršiť kvalitu poskytovaných služieb. Vzhľadom na to, že vo výboroch Slovenskej národnej rady vo väčšine prípadov návrh na zriadenie Slovenského úradu práce nebol prijatý, pýtam sa pani ministerky ako chce situáciu riešiť ďalej? Či bude vytvorený samostatný úsek alebo odbor, ktorý bude riadiť úrady práce ministerstva práce a sociálnych vecí a či takýto postup bol dohodnutý a odsúhlasený Ministerstvom financií Slovenskej republiky? Pýtam sa preto, lebo uznesením vlády Slovenskej republiky č. 67/1992 zo 4. februára 1992 boli prijaté opatrenia na zabezpečenie pokladničnej rovnováhy, ktoré obsahujú i limity čerpania finančných prostriedkov, a návrh na zriadenie Slovenského úradu práce vyžadoval na mzdy, neinvestičné a investičné náklady spolu takmer 6 miliónov korún. K dnešnému dňu je prijatých v Banskej Bystrici mimoriadne 25 pracovníkov. Sú tam prenajaté priestory, ktorých prenájom stojí viac ako milión korún, a možno povedať, že Slovenský úrad práce potichu, inkognito, pod názvom Správa úradov práce funguje a čerpá finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu skôr, ako o tom rozhodol zákonodarný orgán. Obraciam sa preto na Ministerstvo práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky so žiadosťou o vysvetlenie, z akých finančných prostriedkov bola doteraz financovaná Správa úradov práce so sídlom v Banskej Bystrici, koľko vynaložených finančných prostriedkov išlo z rozpočtu ministerstva práce a sociálnych vecí a koľko z rozpočtu úradov práce a na základe akého rozhodnutia?
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pani poslankyňa, teraz nie sú interpelácie, dávame pripomienky k návrhu zákona.
Poslankyňa D. Kmeťová:
Pán predsedajúci, ja len zdôvodňujem, prečo nesúhlasím s tým, aby týmto zákonom bol zriadený Slovenský úrad práce. Len pre zaujímavosť kolegom - bola som takisto spravodajcom v našom výbore k tomuto zákonu, a bola som aj na našom obvodnom a okresnom úrade práce. Jedna sprostredkovateľka na obvodnom úrade práce má na starosti nie 150, ale 600-800 nezamestnaných. Z tých 6 miliónov korún, ktoré použijeme na zriadenie Slovenského úradu práce pri priemerke 4500 korún, ktoré majú pracovníci úradov práce, by sme takto mohli vytvoriť 110 nových pracovných miest na úradoch práce, to znamená najmenej 3 na jeden úrad práce, alebo nových 250 pracovných miest pri použití tých 24 tisícov. Preto sa prikláňam k mojim predrečníkom, ktorí súhlasia, aby sme prijali body 5 a 6 zo spoločnej správy. Ďakujem.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Pán poslanec Asványi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?
Poslanec L. Asványi;
Vážené dámy a páni,
zákon Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti, pokial sa prijme návrh, ktorý teraz prerokovávame, bude pozmenený v 28 bodoch. Podlá môjho posúdenia sa stane neprehľadným nielen pre pracovníkov, ktorí sú zamestnaní okolo zamestnanosti, ale aj pre nezamestnaných, i pre podnikateľov, ktorí budú zvedaví, čo im plynie podlá pozmeneného zákona. Preto odporúčam nové znenie článku 2 "Splnomocňuje sa Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na vyhlásenie plného znenia novelizovaného zákona Slovenskej národnej rady č.
83/1991 Zb. " a článok 2 prečíslovať na článok 3.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Pani poslankyňa Badálová má faktickú poznámku. Poslankyňa B. Bádalová:
Vážená Slovenská národná rada, neviem, ako dopadne hlasovanie, ale v prípade, ak by nebol prijatý návrh, ktorý som dala, odporúčam potom ešte v novele zákona č. 83 do § 11 pod bod g/ písm. 4 doplniť "o opravných prostriedkoch, kde v prvom stupni rozhodol okresný úrad práce". Teda odporúčam, aby sme sa uzniesli, že ministerstvo rozhoduje o opravných prostriedkoch, kde v prvom stupni rozhodol okresný úrad práce, pretože toto v zákone absentuje.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Keďže sa do rozpravy už nikto nehlási, uzatváram rozpravu k tomuto bodu. Prosím pani ministerku, aby uviedla záverečné slovo.
Ministerka práce a sociálnych vecí SR H. Woleková:
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
všetci, ktorí vystupovali, vlastne podporili vznik Slovenského úradu práce, takže vám všetkým za to ďakujem. A teraz môj názor, prečo ste to vlastne tak robili. Vyčíta sa