nám, teda mottom všetkých príspevkov bolo, aby skutočne boli kvalitnejšie služby uchádzačom o zamestnanie, ale ťažisko má byť na okresných a obvodných úradoch práce. S tým, samozrejme, plne súhlasím, ale ak dnes máme na okresných a obvodných úradoch práce 2 026 ľudí a Česká republika má 3 800 pri počte nezamestnaných, ako má, pri tomto prepočte by sa mali naše úrady rozšíriť nie na 3 000, ako hovoril pán spravodajca, ale o 3 000 pracovníkov. Myslíte si, že kvalitu týchto služieb zachráni tých 20 ľudí, ktorých chceme dať na Slovenský úrad práce? 20 ľudí voči 3 000? Myslím si, že o tom nemusím ďalej rozprávať a komentovať.
Ešte považujem za potrebné vysvetliť, ako je to vlastne s priemernými počtami. Samozrejme, že používame dva priemerné údaje. Jeden priemerný údaj je - ten predsa len o niečom vypovedá - tých 156 ako počet pracovníkov na jedného pracovníka úradov práce v okrese. Samozrejme, že závisí aj od organizácie práce príslušného okresného a obvodných úradov, koľko ľudí pracuje priamo v sprostredkovateľskej činnosti. To je ten druhý údaj, čiže koľko ľudí je v priamom kontakte s uchádzačom o zamestnanie. Samozrejme, že tieto čísla sú veľmi rozdielne podlá situácie v jednotlivých okresoch. Z rezervy, ktorú máme v rozpočte na ministerstve na úrady práce, sme rozhodli, že budeme riešiť tie najkrikľavejšie prípady takým spôsobom, že dosiahneme, aby vo všetkých úradoch práce bolo najviac 170 ľudí na jednu sprostredkovateľku práce. Od 1. apríla sme rozdelili ďalších 74 ľudí na 10 okresných úradov práce, kde bola najhoršia situácia z hľadiska personálneho vybavenia.
Ak teda o tom hovorím, chcem povedať jedno, že problém kvality práce na úradoch práce nevyriešime tým, že zamietneme Slovenský úrad práce. Na ministerstve dnes, tak ako hovorila pani poslankyňa, pracuje 15 ľudí na odbore zamestnanosti. Ten má na starosti celú koncepciu, legislatívu, atď. a 10 ľudí pracuje ako správa úradov práce. Ak dnes pracuje
2 026 ľudí na úradoch práce, 10 ľudí ich má na starosti, 10 ľudí má na starosti technické vybavenie, metodiku, vzdelávanie pracovníkov, proste všetko, aby tak, ako v každom slušnom podniku, nejakým spôsobom fungovala i vnútorná organizácia. Pri uznesení vlády, ktoré hovorí o 5-percentnom znížení na ministerstve práce, o čom ste rozhodli vy, v podstate horko-ťažko udržíme týchto 10 ľudí. Nemáme možnosť rozšíriť správu úradov práce, ktorá je dnes súčasťou ministerstva, aby sa o úrady práce starala. Jednoducho nemáme možnosť, jedine, a to môžete zvážiť, ak neprijmete zriadenie Slovenského úradu práce, prijať uznesenie, ktoré by ukladalo vláde, aby rozšírila ministerstvo práce a sociálnych vecí a dala tam aspoň pár ľudí, aby sa týmto mohli zaoberať.
Chcem povedať, že som tuho bojovala za ministestvo práce, pretože ministerstvo práce vo vyspelých krajinách, kde riešia problematiku zamestnanosti, nezamestnanosti a všetkých služieb pre pracovné sily, je početne na druhom až treťom mieste v ústredných orgánoch, z hľadiska početnosti je na druhom alebo tretom mieste. Naše ministerstvo je na siedmom mieste čo do početnosti pracovníkov úradu. U nás pracuje necelých 200 ľudí a zaoberá sa celou širokou sférou od dôchodkového zabezpečenia, cez rodinnú starostlivosť, sociálnu starostlivosť, o ktorej sme predtým hovorili, cez odmeňovanie, pracovno-právne vzťahy, zamestnanosť, so zodpovednosťou za 46 miliárd korún. Vy si neuvedomujete, že máme ekonomický úsek so 6 ľuďmi, ktorý zodpovedá za 46 miliárd korún. Bohužiaľ, tak ste to schválili. Bojovala som za d'alších pracovníkov úradov práce, ale rozpočet mi ich jednoducho neprisúdil. Povedalo sa, že bohužiaľ, musíte si poradiť, ako viete. Teda ak som v podstate ilegálne - a to má pani poslankyňa dobré informácie - rozšírila správu úradov práce o ďalších 19 ľudí, lebo teraz je tam 29 ľudí, z toho je 10 pracovníkov z počtu ministerstva, urobila som to na úkor mzdových prostriedkov, ktoré sme mali pre úrady práce. Ale zachráni tých 19 ľudí úrady práce? Veď to nie je ani po
jednom na každý úrad práce. V týchto reláciách, keď nám chýba niekoľko sto pracovníkov, baviť sa o 19 pracovníkoch - no, neviem. Pripadá mi to, ako keby ste všetci so mnou súhlasili, aby sme urobili všetko pre to, aby služby zamestnanosti fungovali, ale z hľadiska schváleného rozpočtu a z hľadiska možností ministerstva nie sme schopní situáciu riešiť inak, ako sme ju riešili.
Ešte by som povedala niečo k tomu, čo hovoril pán poslanec Kerti. Zase ho musím pochváliť. Áno, má veľmi správne otázky, keď sa pýta, či pracovníci úradov práce majú jednotnú metodiku, podlá ktorej majú postupovať, či sú dobre pripravení, či sa stará niekto o hardwarové a softvarové vybavenie. Nestará sa, pretože tí 10 pracovníci na ministerstve na to nemôžu stačiť. Viete si predstaviť, že 10 pracovníkov toto všetko robí, vrátane odvolaní, ktoré sa čím ďalej tým viac zväčšujú? Nemôžu byť s tým spokojní a nie sú spokojní ani s prácou ministerstva, pretože je taká, aká je vzhľadom na existujúce personálne vybavenie.
Chcela by som ešte povedať niečo k tomu, prečo je takéto stanovisko úradov práce, ale aj k tomu, prečo je taká kritika dôvodovej správy, k tomu, že nejakým spôsobom sme vás nepresvedčili o tom, že Slovenský úrad práce má svoje opodstatnenie, že to má byť skutočne výkonný orgán, ktorý bude riešiť všetky problémy fungovania úradov práce. Chcem povedať, že dôvodová správa je naozaj slabá. Ale dovoľte mi takú poznámku bokom. Myslíte si, že mohla byť lepšia, keď ju písali tí, ktorí si vlastne touto dôvodovou správou podpiľovali konár sami pod sebou? Asi nemohla. Viem, že za to zodpovedám ja, že ju predkladám ja. To beriem, pán poslanec Fogaš. Ale nemôžem prepisovať dôvodové správy, nie som v stave, pokiaľ som chcela, aby ste to stihli prerokovat na tomto plenárnom zasadnutí alebo v tomto volebnom období. To je jedna poznámka.
Druhá poznámka - samozrejme, verím, že riaditelia úradov práce nechcú Slovenský úrad práce v Banskej Bystrici, pretože je oveľa prestížnejšie podliehať priamo ministerstvu, oveľa prestížnejšie je byt menovaný priamo ministerkou, chodiť na porady do Bratislavy, ako chodiť na Slovenský úrad práce do Banskej Bystrice. Nehnevajte sa, tiež hodnotia svoju úroveň a svoju prestíž v rámci okresu, tiež sa porovnávajú s okresnými prednosťami, s takými a onakými okresnými riaditeľmi. Z hľadiska ich postavenia, pokiaľ by ministerstvo bolo schopné zabezpečovať všetky úlohy, ktoré má zabezpečovať Slovenský úrad práce, prečo by trvali na jeho vytvorení? Ibaže si neuvedomujú, že ministerstvo z terajšieho rozpočtu s obmedzeniami, aké dnes sú, to nie je schopné zabezpečovať. Ak teraz máme 29 ľudí na správe úradov práce, je to preto, že som to urobila so súhlasom ministerstva financií, aby sme túto situáciu dočasne riešili. Definitívne, teda neviem ako, ju budeme riešiť po prijatí alebo neprijatí tejto časti novely. Bolo to naozaj iba dočasné riešenie do tejto chvíle, aby sme sa rozhodli, čo s tým ďalej urobíme.
Tým chcem svoje vystúpenie uzavrieť. Chcela by som ešte reagovat na návrh pani poslankyne Badálovej rozšíriť verejno-prospešné práce na 12 mesiacov. Nepodporujeme tento návrh preto, že verejno-prospešné práce chápeme ako pracovné miesta, ktoré by mali práve zabezpečiť čo najväčšiu obrátku ľudí, aby sa čo najviac ľudí vystriedalo a malo možnosť aj keď nie trvalého, aspoň nejakého dočasného pracovného uplatnenia. To je jeden náš argument. Druhý argument je, že tie verejno-prospešné práce, ktoré dnes sú vyhlásené ako samostatné v oblasti sociálnej práce, bude možné podlá novely tohto zákona prekvalifikovať ako spoločensky účelné pracovné miesta. Potrebujeme len do novely zákona č. l o zamestnanosti dať pasáž, aby na tieto spoločensky účelné pracovné miesta vytvorené v rozpočtovej sfére mohli byt hradené aj mzdové náklady, nielen tak, ako je to u ostatných, že je to na vytvorenie pracovného miesta, čiže mzdové náklady sa tam
nepočítali. Keď sa nám to podarí v tejto novele presadiť, tento konkrétny problém bude vyriešený.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pani ministerke. Prosím spoločného spravodajcu poslanca Dubovana.
Poslanec K. Dubovan:
Myslím, že môžeme hlasovať. Nemám k tomu žiadne doplnky. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Páni poslanci, v priebehu rozpravy som dostal návrh práve k týmto dvom sporným bodom 5a 6, aby sa v krátkej prestávke poradili kluby, či zriadiť alebo nezriadiť Slovenský úrad práce. Ste toho názoru, alebo máme pokračovat?
Prosím, pani poslankyňa Oravcová. Poslankyňa M. Oravcová:
Mám faktickú pripomienku k vystúpeniu pani ministerky. Iste nepochybujem o tom, že stojí na čele takéto ministerstva, kde na jednej strane sú nezamestnaní, na druhej strane tí, ktorí sú nezamestnaní, prichádzajú po pol roku so sociálnymi problémami. Pani ministerka, zníženie neinvestičných prostriedkov sme schválili my, ale kde boli vaši kolegovia vo vláde, keď sa tých 10 % znižovalo? Predsa sa na niektorých ministerstvách mohlo znížiť viac, ako na vašom ministerstve. Nepochopila sa situácia vášho ministerstva, v tomto prípade skutočne potrebného.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pani ministerka odpovie. Vtedy sme boli takí rozšupnutí, že sme to znižovali každému.
Ministerka práce a sociálnych vecí SR H. Woleková:
Nie, je to veľmi konkrétna otázka. Pôvodný návrh bol, že boli ministerstvá, kde sa neznižovalo nič, potom 10 % a potom okolo 25 až 30 % - to boli rezortné ministerstvá, kde sa privatizuje, kde sa povedalo, že už nebudú mat pod sebou žiadne podniky. Samozrejme, práve tieto ministerstvá namietali, argumentovali tým, že majú veľa práce s privatizačnými projektami a s likvidáciou podnikov, ktoré nepôjdu do privatizácie. V tomto kole sa mi podarilo prebojovať, že sa naše ministerstvo dostalo do nulového zvýšenia. Kolegov vo vláde som presvedčila, že nemôžeme stavy znižovať, pretože sme už na hranici únosnosti. Potom, keď sa zrušil ukazovateľ pracovníci, sa povedalo, že úsporne môže hospodáriť každý. Teda nepovedalo sa, že musíme znížiť počet pracovníkov, ale rozhodlo sa, že úsporne sa môže správať každé ministerstvo, a teda aj tí, čo mali nulu, musia znížiť aspoň 5 % finančných prostriedkov. Tak sme sa dostali zase do toho, že sme museli znižovať. Najprv sa podarilo presvedčiť, ale tým, že sa potom an blok rozhodlo, že všetci musia šetriť, dostali sme sa síce do najlepšej skupiny, ale predsa 5 % prostriedkov sme museli znížiť.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pani ministerke. Prosil by som aspoň dvoch predsedov poslaneckých klubov, aby sa vyjadrili, či sa majú kluby zísť. Hlásia sa dvaja, takže urobíme teraz prestávku
do 17. 30 hodiny. Prosím vás, aby ste boli disciplinovaní, aby sme mohli pokračovať v rokovaní, lebo dnes ešte máme prerokovat dva zákony.
/Po prestávke. / Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím spravodajcu, aby pristúpil k hlasovaniu. Poslanec K. Dubovan:
Vo svojej spravodajskej správe som navrhoval zo spoločnej správy, tlač SNR 266a, an blok prijať body l, 3 a 4. Voči týmto bodom neboli žiadne námietky. Odporúčam ich prijať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 83 poslancov. /
Kto je za prijatie bodov l, 3 a 4?
/Za návrh hlasovalo 83 poslancov. /
Kto je proti?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Nikto. /
Konštatujem, že tieto body sme prijali. Poslanec K. Dubovan:
Ďalej som navrhoval osobitne hlasovať o bodoch 2, 5 a 6. Voči bodu 2 nemal nikto námietky. Bod 2 som odporúčal neprijať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 86 poslancov. /
Kto je za prijatie bodu 2?
/Za návrh hlasovalo 25 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov/
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. /
Konštatujem, že bod 2 nebol prijatý. Poslanec K. Dubovan;
V rozprave vystúpilo 6 poslancov, z toho pani Badálová dvakrát. Pani Marhulíková navrhovala prijať bod 6. Myslím, že môžeme ísť postupne. K bodu 5 sa nevyjadrovala.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
To je to isté. Ak by sme prijali najprv bod 6, bod 5 je bezpredmetný.
Poslanec K. Dubovan:
Navrhoval som bod 6 neprijať. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Môžeme hlasovať najprv o bode 6, pretože prekrýva aj bod 5.
Prosím, pán poslanec Brestenský.
Poslanec R. Brestenský:
Budeme musieť hlasovať opačne, lebo ak schválime bod 6, bod 5 je bezpredmetný.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Aby som nenarušil poriadok, vychádzal som z praxe, že o bode, ktorý prekrýva iný bod, v prípade schválenia už nehlasujeme. To je samozrejmé. Budeme teraz hlasovať o bode 6, pán spravodajca?
Poslanec K. Dubovan:
Áno, môžeme hlasovať o bode 6, ktorý som navrhoval neprijať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 87 poslancov. /
Kto je za prijatie bodu 6?
/Za návrh hlasovalo 44 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. /
Konštatujem, že bod 6 bol prijatý. Tým je bod 5 bezpredmetný.
Poslanec K. Dubovan:
Ďalší doplňujúci návrh bol prijať bod 5. To navrhoval pán poslanec Kružliak.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
To už nemôžeme, pretože sme prijali bod 6. Poslanec K. Dubovan:
Pani Badálová ďalej navrhovala, aby v bode 4 bolo v § 3 ods. 2 namiesto 6 mesiacov 12 mesiacov. Odporúčam neprijať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 85 poslancov. /
Kto je za doplnok podlá poslankyne Badálovej?
/Za návrh hlasovalo 35 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. /
Doplňujúci návrh poslankyne Badálovej nebol prijatý. Poslanec K. Dubovan:
Pán Asványi navrhoval, aby článok II znel: "Splnomocňuje sa Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na vyhlásenie plného znenia novelizovaného zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. Článok II prečíslovať na článok III. Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 87 poslancov. /
Kto je za doplňujúci návrh poslanca Ásványiho?
/Za návrh hlasovalo 67 poslancov. /
Kto je proti?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. /
Návrh bol prijatý.
Poslanec K. Dubovan:
Potom vystúpila pani poslankyňa Badálová, ktorá navrhovala v § 11 doplniť písm. g/, že ministerstvo rozhoduje o opravných prostriedkoch, kde v prvom stupni rozhodol okresný úrad práce. Navrhujem neprijať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 87 poslancov. /
Kto je za pozmeňujúci návrh pani Badálovej?
/Za návrh hlasovalo 46 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. /
Tento doplňujúci návrh bol prijatý.
Poslanec K. Dubovan:
Tým sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Môžeme hlasovať o celkovom zákone.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 86 poslancov. /
Kto je za návrh zákona v znení schválených pripomienok?
/Za návrh hlasovalo 70 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. /
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti. /Potlesk. /
Prosím, pán poslanec Chmelo - faktická poznámka. Poslanec J. Chmelo;
Prijali sme práve zákon, v ktorom sme v rámci hlasovania vypustili body 8 až 16. V bode 26 § 17 ods. l znie: "Na rozhodovanie ministerstva, Slovenského úradu práce, okresných a obvodných úradov práce... " Nie je tu istý vnútorný rozpor s tým, čo sme teraz prijali? Alebo podáme novelu?
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec Brestenský - faktická poznámka. Poslanec R. Brestenský;
V tomto prípade ide o legislatívno-technickú úpravu a pri čistopise sa tento pojem bude musieť vypustiť. Inak to nie je možné.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Obávam sa, pán poslanec, že to až také jasné nie je.
Páni poslanci, aj keď je to formálne, ale v prípade, že by sme nestihli prerokovat obidva zákony, pán minister Dančo nás požiadal, aby mohol byt najprv prerokovaný jeho návrh zákona. Musím dať o tom hlasovať, pretože sa to týka schváleného programu. Vyjadríme sa teda o prehodení bodov 12 a 13. Najprv by sme prerokovali bod 13 a potom bod 12. Pani ministerka s tým súhlasí.
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 76 poslancov. / Kto je za túto výmenu programu? /Za návrh hlasovalo 61 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasoval l poslanec. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. /
Ďakujem.
Dvanástym bodom programu je
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o príspevku politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Materiál ste dostali ako tlač č. 269 a spoločnú správu ako tlač 269a. Prosím ministra financií pána Jozefa Danou, aby návrh uviedol.
Minister financií SR J. Dančo;
Vážená Slovenská národná rada,
uznesením vlády Slovenskej republiky č. 109 bol vám predložený vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o príspevku politickým stranám a politickým hnutiam zo štát-
neho rozpočtu Slovenskej republiky. Poskytovanie príspevku politickým stranám a hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky doteraz nebolo upravené samostatným zákonom. V roku 1991 poskytlo Ministerstvo financií Slovenskej republiky politickým stranám, hnutiam a koalíciám, ktoré plnia úlohy v parlamentnom zastúpení, mimoriadny príspevok zo štátneho rozpočtu na základe uznesenia vlády č. 627 z roku 1990 a Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 199 z roku 1991 k návrhu financovania politických strán a politických hnutí v roku 1991. Výška tohto mimoriadneho príspevku zo štátneho rozpočtu bola 32 060 400 Kčs.
Návrh predkladaného zákona Slovenskej národnej rady o poskytovaní štátneho príspevku politickým stranám a hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vychádza z ustanovenia § 20 ods. 8 zákona č. 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach, podlá ktorého poskytovanie tohto príspevku stranám a politickým hnutiam zo štátnych rozpočtov republík podlá výsledkov volieb do národných rád upravia zákony národných rád. Podľa § 20 ods. l citovaného zákona vznikol politickým stranám a politickým hnutiam, ktoré vzhľadom na výsledky ostatných volieb do Federálneho zhromaždenia získali nárok na úhradu volebných nákladov, aj nárok na štátny príspevok zo štátneho rozpočtu federácie. Výška tohoto štátneho príspevku na celé volebné obdobie sa rovná sume poskytnutej na úhradu volebných nákladov podlá § 54 zákona č. 47 z roku 1990 Zb. o voľbách do Federálneho zhromaždenia v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 208 z roku 1990 a zákona z 22. januára 1992, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 47 z roku 1990.
Podlá predloženého návrhu zákona Slovenskej národnej rady bude príspevok zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky poskytnutý politickým stranám a hnutiam vo výške úmernej dĺžke volebného obdobia od 1. januára 1992 do konca tohoto
volebného obdobia, a to v sume 6 679 000 korún. Výška splátky štátneho príspevku na obdobie po voľbách do Slovenskej národnej rady v roku 1992 bude závisieť od výsledku volieb. Vzhľadom na novelu zákona Slovenskej národnej rady číslo 80 o voľbách do Slovenskej národnej rady schválenú 26. februára uvádzam, že pôvodne predpokladaná suma, z ktorej bude odvodzovaná výška štátneho príspevku na obdobie po voľbách do Slovenskej národnej rady v roku 1992, bude zvýšená v dôsledku zvýšenia úhrady volebných nákladov a podlá výsledkov volieb z 10 korún an 15 korún za každý odovzdaný hlas.
Vzhľadom na navrhovanú účinnosť predkladaného zákona odporúčam tiež zrušiť uznesenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 199 z roku 1991 k návrhu na financovanie politických strán a hnutí v roku 1991.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi ministrovi. Prosím spoločného spravodajcu poslanca Brocku, aby predniesol spoločnú správu.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci,
vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o príspevku politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, tlač Slovenskej národnej rady č. 269, pridelil predseda Slovenskej národnej rady rozhodnutím číslo 159 z 26. februára na prerokovanie v lehote do 13. marca všetkým výborom Slovenskej národnej rady okrem mandátového a imunitného výboru. Výbory Slovenskej národnej rady prerokovali vládny návrh zákona v určenej lehote s výnimkou
Výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredie, ktorý ho prerokoval 16. marca. Súhlas s vládnym návrhom zákona Slovenskej národnej rady vyslovili všetky výbory Slovenskej národnej rady, ktorým sa pridelil na prerokovanie. Bez vlastných pripomienok v predloženom znení, prípadne po zohladnení pripomienok navrhovaných ostatnými výbormi Slovenskej národnej rady, odporúčajú Slovenskej národnej rade schváliť vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady Výbor Slovenskej národnej rady pre obchod a služby, Výbor Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu, Výbor Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a ľudské práva, Výbor Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vztahy a Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady. Ostatné výbory Slovenskej národnej rady odporúčajú Slovenskej národnej rade, aby vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o príspevku politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky schválila po zohľadnení týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich úprav:
Pripomienky z výborov sú štyri a týkajú sa dvoch paragrafov. Pripomienka l a 2 sa týka § 2. Ide o vznik a zánik nároku na štátny príspevok. V podstate ide vecne o tú istú vec, len prvá pripomienka pod bodom l posúva nárok vzniku na štátny príspevok na začiatok mesiaca vtedy, kedy prebehli voľby. Pripomienka č. 2 posúva nárok čerpania o mesiac neskôr, ale v podstate ide o to isté obdobie, o tú istú dĺžku. Nakoľko pripomienka pod bodom 2 je zrozumiteľnejšia, s touto pripomienkou sa stotožnila väčšina výborov Slovenskej národnej rady. Odporúčam, aby sme najprv hlasovali o pripomienke pod bodom 2. Ak pripomienka pod bodom 2 bude prijatá, vylučuje sa pripomienka pod bodom 1. Pripomienky pod bodmi 3 a 4 sa týkajú § 2 ods. 7. Odporúčam hlasovať o obidvoch pripomienkach an blok, ale neprijať ich. Vecne riešia tú istú problematiku, ale nevystihujú podstatu prob-
lému. Umožňujú totiž vyplácať politickým stranám príspevok, ak pozastavenie činnosti politickej strany bolo oprávnené. V rozprave by som mal k tomuto problému vlastný návrh, ktorý, myslím si, lepšie vystihuje problém, že ak rozhodnutie o pozastavení činnosti strany bolo nesprávne a súd zruší predchádzajúce rozhodnutie, príspevok sa doplatí. Myslím si, že tento návrh je výstižnejší ako ten, ktorý je pod bodmi 3 a 4.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem spravodajcovi. Prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcu. Do rozpravy písomne zatiaľ nie je prihlásený nikto.
Poslanec J. Brocka:
Zároveň by som sa chcel prihlásiť s vlastným návrhom do rozpravy.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Dobre. Prosím poslanca Brocku. Poslanec J. Brocka:
K § 2 na koniec odseku 7 doplniť vetu: "Ak k pozostaveniu činnosti strany a hnutia došlo v dôsledku nesprávneho rozhodnutia súdu, ktoré sa zrušilo, štátny príspevok sa doplatí. "
Prvý odpredseda SNR I. Čarnogurský: Poslanec Hamerlík.
Poslanec R. Hamerlík:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,
navrhujem pridať nový § 4 s názvom "Prechodné a záverečné ustanovenie", ktoré by znelo: "Štátny príspevok na prvých 5 mesiacov v roku 1992 sa poskytuje v úmernej výške volebných nákladov volieb do Slovenskej národnej rady v roku 1990. " Súčasný § 4 by sa potom prečísloval ako § 5.
Odôvodnenie: Schválením tohto ustanovenia sa zaručí, že politické strany a hnutia dostanú príspevok zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1992, teda dostanú tie peniaze v sume 6 miliónov, ktoré sú uvedené v prílohe k dôvodovej správe na strane 7. V dôvodovej správe na strane 4 v poslednom odseku sa síce píše, že podlá predloženého návrhu zákona Slovenskej národnej rady príspevok zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v roku 1992 bude politickým stranám a politickým hnutiam poskytnutý vo výške úmernej volebnému obdobiu od 1. januára 1992 do konca volebného obdobia, t. j. v celkovej sume 6 679 000 korún - je to tabuľka v prílohe dôvodovej správy, lenže na to, aby sa príspevok poskytol, nestačí dôvodová správa, to treba povedať v zákone explicitne, teda tak, ako som to navrhol v novom § 4.
Ďalej v znení § 4 uvádzam volebné náklady z roku 1990, teda neodvolávam sa na nový volebný zákon, lebo potom by príspevok bol vyšší o 50 % a nie taký, ako je uvedený v tabuľke. Taký zásah robiť nechcem. Môj návrh je v záujme každej strany, každého hnutia, ktoré má zastúpenie v Slovenskej národnej rade, teda je v záujme každého z nás. To si uvedomme, a prosím, podporte tento návrh.
Ďakujem za pozornosť.