Poslankyňa D. Uramová:
Nie, na tú, ktorú som dnes predniesla. Odpovedal mi pán podpredseda vlády. S jeho odpoveďou som spokojná. Adresovala som to na neho, ale rozširujem to a žiadam písomné odpovede od jednotlivých pánov ministrov.
Podpredseda SNR M. Zemko;
V poriadku. Ďakujem. Pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:
Síce pani ministerka Woleková neodpovedala mne, odpovedala pánovi Ftáčnikovi, iste si to teraz vydiskutovali, ale napriek tomu by som si dovolil k tomu povedať, že problematika dávok sociálnej odkázanosti je skutočne jeden problém, s ktorým sa stretávame aj ako poslanci, a vyvoláva to niekedy až také vášne. Súhlasím s vami, sú ľudia, ktorí to zneužívajú, ktorí sa prihlásia na úrad o sociálnu odkázanosť a pritom majú taký majetok, aký majú. Lenže medzi ľuďmi je v tomto nejasnosť. Myslím si, že nejasnosť v tomto smere je aj medzi pracovníčkami, ktoré chodia do domov a kontrolujú, či človek je sociálne odkázaný alebo nie. Hovorili ste, že majú metodické usmernenie. Dávam na zváženie, či by nebolo dobré v tomto smere využiť naše masmédiá a nejakým spôsobom dať na známosť obyvateľstvu obsah tohto metodického usmernenia, aby aj občan mal určitú kontrolu, či pracovník tohto úradu nepostupuje svojvoľne podľa svojho zváženia, či postupuje podľa uvedeného metodického usmernenia. Tým by sa odstránili možno neodôvodnené sťažnosti.
S pánom ministrom Pittnerom som pred začatím hovoril ohľadne odpovede na interpeláciu vo veci pritialkoholických záchytných staníc. Odpovedal mi tak, ako to umožňuje súčasná právna úprava, ale obrátil som sa aj na pána ministra Rakú-
sa, od ktorého som nedostal odpoveď. Interpelácia k problematike protialkoholických staníc bola adresovaná na vás, aj na pána ministra vnútra, lebo tu vzniká problém, ktorý sa musí riešiť z pohľadu týchto dvoch rezortov. Neviem, či sa odpoveď zatiaľ len vypracováva, alebo je už známe, aký postoj k tomu zaujme ministerstvo zdravotníctva.
Podpredseda SNR M. Zemko:
V zmysle § 19 pán minister Rakús. Minister zdravotníctva SR A. Rakús:
Odpovedí sa vypracúva a súvisí aj s tým, že nový zákon, ktorý by mal nahradiť terajší zákon o boji proti toxikomániám a alkoholizmu, bude pripravený do pol roka, teda do júna. Keď bude tento problém doriešený v návrhu zákona, vyjasní sa aj toto. V súvislosti s tým sa pripravuje aj odpoveď.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:
Keď sa pripravuje tento zákon, prosil by som, aby sa zvažovala aj súčinnosť s ministerstvom vnútra v tom, na čo som poukazoval, aby sme ako zdravotníci neplnili úlohu policajtov.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem obidvom pánom. Pán poslanec Kružliak.
Poslanec Š. Kružliak:
V predchádzajúcom bode som urgoval odpoveď od pána ministra Demeša, lebo som ju nedostal. Túto odpovedí som dostal presne teraz, cez obedňajšiu prestávku. Samozrejme, moja požiadavka už nie je aktuálna, ale predsa mi nedá, aby som bol spokojný, a prosím, keby ste to v žiadnom prípade nechápali ako provokáciu. Pýtal som sa, aké je zastúpenie Slovákov a Čechov v zastupiteľských orgánoch vonku. Dostal som zoznam, kde je to uvedené, a dole je poznámka, že všetky údaje sú získané na základe interných informácií Federálneho ministerstva zahraničných veci v Prahe, preto Ministerstvo medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky za ich správnosť neručí. Koho sa môžem spýtať, že mi za tieto údaje bude ručiť? Som v rozpakoch. Keď už mám slovo, dovolil by som si ešte rozšíriť moju požiadavku a poznámku, ktorú som mal pôvodne, aké je zastúpenie Slovákov a Čechov vo federálnej vláde, aby som si urobil plastický obraz.
Ďakujem pekne. Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán minister Demeš chce odpovedať. Minister medzinárodných vzťahov SR P. Demeš:
Vážený pán podpredseda, vážená Slovenská národná rada,
tá poznámka je štandardnou poznámkou nášho oddelenia pre prípravu a výber pracovníkov. Všetky údaje týkajúce sa pracovníkov v zahraničnej službe sú sústreďované na Federálnom ministerstve zahraničných vecí, pretože to sú ich pracovníci, ktorí sú v cudzine, nie sú to naši zamestnanci. Ak chcete, aby sme ju odstránili, samozrejme, to môžeme.
Podpíše to šéf oddelenia pre prípravu a výber pracovníkov do zahraničia Federálneho ministerstva zahraničných vecí, ktorý bude ručiť za správnosť. Ak v druhej časti vašej požiadavky máte na mysli, koľko Slovákov pracuje vo všetkých federálnych orgánoch, potom to nemôže byt úloha pre mňa. Pravdepodobne to bude musieť požiadať predseda vlády, prípadne predseda parlamentu. Takúto úlohu nemôžem splniť.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem. O slovo sa prihlásil pán minister Dančo.
Minister financií SR J. Dančo;
Vážená Slovenská národná rada,
v troch interpeláciách poslancov sa objavila otázka daňových úradov a najmä navrhované alebo uvažované zmeny ich lokalizovania resp. zrušenia niektorých daňových riaditeľstiev. Pani poslankyňa Homolová, pán poslanec Prokeš, a pani poslankyňa Oravcová sa k týmto otázkam vrátili. Veľmi stručne chcem informovať, že je uznesenie Slovenskej národnej rady, aby sme preskúmali, či daňové riaditeľstvá nie sú administratívne orgány, či plnia svoju funkciu. Ukazuje sa, že 7 daňových riaditeľstiev, kde je zamestnaných asi 400 pracovníkov, sú do veľkej miery administratívnymi orgánmi, majú relatívne malý počet kontrolných a metodických pracovníkov a zvyšok sú správcovia daní alebo ľudia, ktorí technicky zabezpečujú funkcie daňových riaditeľstiev. Preto si myslíme, ako to hovoril napríklad pán poslanec Prokeš o trnavskom daňovom riaditeľstve, že v trojuholníku, ktorého rameno je okolo 100 km, sa nemusia vyskytovať tri daňové riaditeľstvá - v Trnave, Bratislave a Nitre, že je asi účelné, aby jedno z týchto daňových riaditeľstiev zaniklo, pričom tu nestráca nikto svoju prácu. Daňoví pracovníci, pracovníci riaditeľ-
stiev budú posunutí do daňových úradov a budú môcť vykonávať daňovú kontrolu a správu daní.
Pokiaľ ide o daňové úrady, navrhujeme zrušiť 45 daňových úradov z celkového počtu 145. Dôvod tohoto návrhu, tejto úvahy je ten, že daňové úrady sú v miestach, kde počet daňovníkov je nízky pre jedného daňového úradníka alebo správcu. To znamená, že máme veľké rozdiely medzi jednotlivými daňovými úradmi. Tam, kde to klesá pod únosnú mieru a náklady na daňový úrad sú vyššie, ako sú efekty, ktoré nám prináša správa daní v tomto malom mieste, navrhujeme, aby sa tieto daňové úrady zrušili. Pritom zrušenie treba chápať, že v miestach môžu existovať expozitúry daňových úradov, ale nemusí tam existovať daňový úrad. Bolo tu spomínané, že len čo sa daňové úrady etablovali a začali pracovať, už podliehajú zmenám. Treba tu vidieť aj skutočnosť, že ich vznik bol priestorové rozložený tak, aby pokrývali potenciálne možných daňovníkov. Pri zrode daňových úradov tento počet daňovníkov nebol známy. Budúca daňová reforma v roku 1993 zase podstatne zníži počet daňových platiteľov. Vzhľadom na to je účelné, aby sa počet daňových úradov znížil. Toto zníženie má aj svoje celkom prozaické pozadie znížiť náklady na daňové úrady, ktoré sú vysoké. Treba vidieť, že daňové úrady musia byť normálne zapojené do svojho systému spracovania a správy daní, že každý daňový úrad má svojho riaditeľa, má svoju sekretárku, má tam technických zamestnancov, a to všetko sú veci, ktoré sú nákladnejšie ako je potrebné.
To, čo sa tu hovorilo o Daňovom riaditeľstve Trnava, myslím si, že je do veľkej miery inšpirované dotknutými pracovníkmi z Trnavy, ktorí chcú dokazovať nevyhnutnosť svojej existencie a potrebnosti. Samozrejme, tu nepredurčujem, že je to práve Daňové riaditeľstvo v Trnave, ktoré bude treba zrušiť, alebo v Prešove, aj keď si myslím, že skutočne v trojuholníku 100 kilometrového ramena je zbytočne mat vedia seba tri daňové riaditeľstvá.
Boli tu ešte ďalšie narážky týmto smerom, že výber bol neobjektívny alebo podobne. Objektívnosť toho nie je daná tým, koľko daní alebo koľko penále tieto daňové orgány vyrubia, ale tým, či je potrebný taký počet pracovníkov na počet daňovníkov. To je dôvod, pre ktorý by som predstúpil pred budúce plénum s určitou predstavou a hodnotením daňových úradov a daňových riaditeľstiev ako inštitúcií správy daní a štátnej správy. Nielen z úst poslancov, ale aj z úst iných pracovníkov sa objavuje kritika smerom k zrušovaniu daňových úradov. Myslím si, že v malej obci, ktorá je bezvýznamná, kde nikdy nebola žiadna štátna správa, ale ani tam nikdy nebude, daňový úrad nie je potrebný, pretože len zvyšuje náklady a rozdeľuje právomoci a možnosti kontroly. Väčšie daňové úrady, kde máme metodických pracovníkov, kde máme správcov daní, kde je výmena skúseností, kde je koncentrovanejšie poznanie právneho a daňového základu, ich fungovania, sú funkčnejšie, životaschopnejšie, lepšie sa presadzujú ako maličké daňové úrady, kde máme 5 alebo 6 pracovníkov, niekde ešte aj menej, ktorí reprezentujú daňový úrad ako veľmi malé detašované pracovisko.
To je odpoveď pani Homolovej, pokiaľ ide o Turzovku, pánovi poslancovi Prokešovi, pokiaľ ide o Daňové riaditeľstvo Trnava a pani Oravcovej, pokiaľ ide o okres, ktorý reprezentuje.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi ministrovi Dančovi. Ešte sa hlási pán poslanec Chmelo.
Poslanec J. Chmelo:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,
vrátim sa k svojej písomnej interpelácii, ktorú som dal 31. januára pánovi ministrovi Rakúsovi a pánovi podpredsedovi vlády Zászlósovi. Predložil som písomné pripomienky k návrhu štatútu kúpeľného mesta Bojnice ako interpeláciu. Dovolím si najprv citovať z odpovede podpredsedu vlády pána Zászlósa. Poukázal som tam na niektoré nezrovnalosti s terajším právnym systémom, ako aj na rozpory, ktoré sú v tomto návrhu s Listinou základných práv a slobôd. Pán podpredseda vlády mi píše asi toľko: "Váš materiál obsahuje veľa podnetov, ktoré by bolo naozaj treba pri príprave nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva štatút kúpeľného mesta Bojnice, brat do úvahy. " Ďalej píše: "Z vašich obsiahlych pripomienok k návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva štatút kúpeľného mesta Bojnice, využijeme niektoré priamo do stanoviska sekretariátu Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, ktoré je podkladom pre rokovanie legislatívnej rady v danej problematike. "
Pán minister Rakús mi odpovedá - budem citovať len pár vecí, pretože odpoveď je veľmi dlhá: "S ohľadom na vysvetlenie, ktoré v stanovisku uvádzam, nemôžem súhlasiť s vaším návrhom. " Čo sa týka problematiky Listiny základných ľudských práv a slobôd, hovorí sa tu nasledovné: "Spojovať problematiku ľudských práv a slobôd s problematikou ochrany prírodných liečivých kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov nie je adekvátne. Pri interpelácii tejto problematiky v zmysle vašich pripomienok nebolo by možné vydať žiadny právny predpis alebo nariadenie, ktoré niečo obmedzuje, upravuje alebo zakazuje. " Tieto dve odpovede sa diametrálne líšia a istým spôsobom sú v kontraverzii. Prosím pána ministra zaujať k tomu nejaké stanovisko. Podlá pána podpredsedu
Zászlósa budem pozvaný na legislatívnu radu vlády, prípadne tam prednesiem svoje pripomienky, možno budú akceptované, možno nebudú. V týchto intenciách prosím pána ministra, aby zaujal stanovisko.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Vďaka vystúpeniu pána poslanca Kružliaka a pána poslanca Chmelu sme vlastne pristúpili aj k ďalšiemu podbodu, a to sú písomné odpovede ministrov. Sú ďalšie stanoviská poslancov a poslankýň k odpovediam ministrov? Pán poslanec Homola.
Poslanec P. Homola:
Mám len krátku otázku na pána ministra financií. Odpovedal mi o zatepľovaní bytov a montovaní merania a regulácií. Na minulej schôdzi som sa ešte pýtal, ako to bude s rodinnými domami, či sa uvažuje o možnosti poskytnutia štátneho príspevku na zateplenie.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán minister, budete odpovedať, alebo odpoviete písomne?
Minister financií SR J. Dančo:
Vážená Slovenská národná rada,
projekt zatepľovania bytov sa zatiaľ dotýka bytov, ktoré sú v komunálnom vlastníctve, vo vlastníctve obcí a miest, teda bývalých štátnych bytov. Zatiaľ sa nerozširuje na rodinné domy a na tieto objekty z toho dôvodu, že prostriedky,
ktoré sme na tento účel vyčlenili, a náklady, ktoré si bude vyžadovať jedna bytová jednotka na odstránenie bytových vád a vlastné zateplenie, dosahujú výšku cca 80 000 až 100 000 korún na jeden byt. Z toho dôvodu prostriedky, ktoré sme na tento účel dali, reprezentujú okolo l 000, maximálne l 500 bytov ročne. To je veľmi malá suma na to, aby sme mohli do tohto projektu zahrnúť aj rodinné domy.
Pri vzniku stavebnej sporiteľne, ktorá by mala začať fungovať od 1. apríla ako samostatný peňažný ústav, je možné, aby si majitelia rodinných domov s touto sporiteľňou dohodli zmluvu o pôžičke na tento účel. Vopred nemôžem povedať, či každý majiteľ rodinného domu bude uspokojený, pokiaľ ide o pôžičku a zateplenie, lebo táto sporiteľňa bude mat pomerne malý základný kapitál. Tento kapitál neumožní uspokojiť toľko záujemcov, koľko by tu bolo. Táto sporiteľňa sama osebe má svoje pôvodné určenie v bytovej výstavbe, teda v začatí bytovej výstavby a uspokojovaní potrieb bývania obyvateľov, menej v oblasti rekonštrukcie, opráv a úprav domov a bytov. Myslím si však, že po krátkom čase rozbehu tejto sporiteľne je táto oblasť riešiteľná, že sama sporiteľňa príde na to, že by prostriedky na tento účel mohla dať, že by mohla kryt aj tieto náklady. Samozrejme, nemôžem ešte zodpovedne povedať, aká bude úroková miera na tieto pôžičky a aká bude štátna dotácia alebo štátny príspevok práve pre týchto majiteľov rodinných domov a na tieto rekonštrukčné práce. Zatiaľ sa rozhodlo len o 100-percentnom príspevku k stavebnému sporeniu. Viac sme zatiaľ nerozhodli.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec Homola, uspokojila vás odpoveď? Poslanec P. Homola:
Áno.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Pán poslanec Ľupták a potom pani poslankyňa Oravcová.
Poslanec J. Ľupták:
Vážené poslankyne, poslanci,
dostal som odpoveď od pána ministra Belcáka. Tu je 6 fabrík, s ktorými musím konzultovať. Môžem to urobiť zajtra, ale momentálne si nemôžem určité veci overiť. Tento bod 23 nebol odhlasovaný.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Pán poslanec, myslím si, že budete mat ešte možnosť hovoriť s pánom ministrom Belcákom. Ak by sme to nespojili, obávam sa, že by sme vládu tu takto pohromade nemali.
Poslanec J. Ľupták:
Ale pán minister Belcák tu nie je, koho sa mám potom pýtať?
Podpredseda SNR M. Zemko:
Dáme to do uznesenia a pán minister vám neujde. Slovo má poslankyňa Oravcová.
Poslankyňa M. Oravcová:
Chcem reagovat na vystúpenie pána ministra Danču. Vítam jeho iniciatívu v tom, že ide o znižovanie daňových orgánov a vlastne o znižovanie výkonných pracovníkov, pretože sa
vlastne potvrdzuje to, čo sme navrhovali pri tvorbe tohto zákona, že stačí jeden daňový orgán v rámci okresu, ktorý bude mat vysunuté pracoviská. Vtedy sme prijali koncepciu, že v niektorých okresoch je niekoľko daňových úradov, a teraz ich vlastne ideme rušiť. Napriek tomu si dovolím navrhnúť pánovi ministrovi, aby sa pri prehodnocovaní tohto návrhu uvažovalo - myslím, že je to objektívne - o znížení daňových úradov na úroveň bývalých krajov. Stačili by úplne tri daňové riaditeľstvá a v rámci jedného okresu jeden daňový úrad, ktorý by mal vysunuté pracoviská. Myslím si, že tým by sme viac pomohli, pretože bude viac výkonných pracovníkov a menej riadiacich pracovníkov a sekretárok.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:
Rád by som reagoval na odpoveď pána ministra Danča v súvislosti s interpeláciou z minulej schôdze ohľadom problematiky odvodu daní obciam, kde sú ľudia s trvalým bydliskom. Ide najmä o problém prevodu 13-percentnej dane zo mzdy z Českej republiky do Slovenskej republiky a zo Slovenskej republiky do Českej republiky. Pán minister, v odpovedi, ktorú ste mi dali, vysvetľujete mechanizmus, ako sa to robí, a predpisy, podlá ktorých sa to robí. To možno len zobrať na vedomie, ale nemôžem celkom súhlasiť s tou pasážou, dovolím si ju prečítať, že "podľa našich kvantifikácií je pomer dochádzajúcich Slovenská republika - Česká republika zhruba 7: l" - uvádzal som 10: l, vychádzal som z pomeru, ktorý bol zverejnený v hromadných oznamovacích prostriedkoch, vy máte zrejme presnejšie údaje - "z čoho vyplýva presun dane zo mzdy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou v salde zhruba 200 miliónov. Nemožno teda predpokladať, že by táto suma pri prijatých podieloch delenia medzi štátny
rozpočet a rozpočty obcí mohla významnejšie riešiť problematiku finančného hospodárenia obcí na Slovensku. " Súhlasím s vami, že z globálneho, slovenského pohľadu tých 200 miliónov ozaj nemusí riešiť veľa, lenže musím poukázať na to, že to sa netýka obcí celého Slovenska, to sa týka regiónu, ktorý je najviac v tomto smere postihnutý. Poukazoval som na to, že Kysuce majú najväčšiu dochádzku pracovníkov od nás do Českej republiky, teda tým aj najväčšie saldo týchto daní zostáva v Českej republike. Môžem to dokumentovať. Na túto interpeláciu, ktorú som predniesol, som dostal ohlas od starostu obce Svrčinovec, ktorý mi oznamuje, že len v jeho obci to ročne činí pol milióna korún. V globále pol milióna pre ministerstvo financií je suma, ktorá nie je veľká, lebo pracujú s veľkými počtami, ale pre obec je to skutočne veľká suma, a sústreďuje sa to v tomto regióne.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
na spresnenie chcem uviesť, že momentálne prerokúvame písomné odpovede členov vlády na otázky resp. interpelácie poslancov prednesené na 21. schôdzi Slovenskej národnej rady, nie na 22. schôdzi. Hlási sa ešte niekto? Má ešte niekto výhrady k písomným odpovediam?
/Nikto. /
Môžeme pristúpiť k uzneseniu. V zmysle rokovacieho poriadku máme k odpovediam na interpelácie poslancov Slovenskej národnej rady zaujať stanovisko uznesením. Samozrejme, budeme môcť zaujať stanovisko, ak nás bude dostatok. Prosím pánov poslancov, panie poslankyne, aby sa vrátili do sály, budeme hlasovať o uznesení.
Orientačne sa budeme prezentovať.
/Prezentovalo sa 54 poslancov. /
Prosím asi 22 poslancov, aby sa vrátili do sály.
Budeme sa znova prezentovať.
/Prezentovalo sa 82 poslancov. /
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím vás, venujte mi pozornosť. Odporúčam, aby sme prijali uznesenie tohto znenia:
"Slovenská národná rada
A. Nesúhlasí s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Slovenskej národnej rady... ", - a teraz sa uvedú výhrady poslancov resp. nesúhlas, ktorý tu odznel. To sa doplní.
"B. Súhlasí s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Slovenskej národnej rady... " - tu sa uvedú všetky písomné odpovede, voči ktorým neboli vznesené žiadne námietky.
"C. Berie na vedomie odpovede členov vlády Slovenskej republiky na otázky poslancov Slovenskej národnej rady. "
Hlási sa pán poslanec Pirovits a potom pán poslanec Ľupták.
Poslanec L. Pirovits:
Ak sa dobre pamätám, raz sme si už vyjasnili tento problém, že v zmysle rokovacieho poriadku sa plénum nemá vyjadrovať k interpeláciám. Je vecou poslanca, aby sa k tomu vyjadril. Z rokovacieho poriadku nevyplýva, že by sme sa mali k tomu uznesením vyjadriť.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Bohužiaľ, zatiaľ nemôžeme meniť rokovací poriadok. Je to v § 89 ods. 1.
Pán poslanec Ľupták. Poslanec J. Ľupták:
Rád by som vedel, o ktorú schôdzu teraz ide, lebo niektorí tu vystupovali k 22. schôdzi.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ide o 21. schôdzu. Potom som to spresnil.
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 94 poslancov. /
Kto je za prijatie uznesenia k bodu odpovede na interpelácie?
/Za návrh hlasovalo 63 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov/.
Zisťujem. že sme schválili navrhnuté uznesenie. Vážené kolegyne a kolegovia, desiatym bodom programu je
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o štátnom fonde zdravia.
Materiál ste dostali ako tlač Slovenskej národnej rady číslo 265 a spoločnú správu ako tlač 265a. Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Alojza Rakúsa, aby návrh uviedol.
Minister zdravotníctva SR A. Rakús:
Vážený pán predsedajúci,
vážené predsedníctvo,
vážená Slovenská národná rada,
vláda Slovenskej republiky vám predložila na ďalšie ústavné prerokovanie vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o štátnom fonde zdravia. Predložený návrh zákona vychádza z reformy štruktúry riadenia a financovania zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky 24. novembra 1990 uznesením č. 554. Hlavným cieľom reformy je dosiahnuť zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva. K splneniu tohto cieľa je potrebné vykonať aj v oblasti financovania zdravotníctva zásadné zmeny. Predložený vládny návrh zákona tieto ciele v primeranom rozsahu realizuje.
Nový systém financovania má postupne odstrániť výlučnú závislosť zdravotníctva na doteraz jedinom zdroji financovania, na štátnom rozpočte. Štátny fond zdravia je navrhnutý ako doplnkový zdroj financovania zdravotníctva. Fond bude slúžiť najmä na podporu rozvoja zdravotníctva a na zvýšenie úrovne zdravotníckej starostlivosti, najmä na prednostný rozvoj vybraných zdravotníckych odborov, na propagáciu ochrany zdravia za účelom prevencie, na nákup resp. dotáciu nákupu vybranej zdravotníckej techniky. Z fondu bude možné poskytnúť príspevky aj na udržiavanie a budovanie nových odberových objektov liečivých zdrojov a zdrojov prírodných stolových minerálnych vôd. Správu fondu sa navrhuje zveriť ministerstvu zdravotníctva. Fond by mal operatívne riešiť
problémy vyplývajúce z nedostatku finančných zdrojov, preto návrh zákona predpokladá zriadenie stáleho poradného orgánu ministerstva - rady fondu.
Predložený návrh zákona bol prerokovaný vo výboroch Slovenskej národnej rady. Vzhľadom na potrebu zlepšenia ekonomického prostredia v zdravotníctve vám odporúčam, aby ste po prerokovaní návrh zákona prijali.
Ďakujem pekne za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi ministrovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Graneca, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch.
Poslanec E. Granec:
Vážené predsedníctvo, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,
v krátkosti uvediem, z akých východiskových bodov vychádza a aké ciele sleduje vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o štátnom fonde zdravia, tlač 265, ktorý máme pred sebou. Zvýšenie úrovne zdravotníckej starostlivosti je v značnej miere závislé od finančných možností. Po vytvorení štátneho fondu zdravia sa vytvára predpoklad na ich podstatné zvýšenie. Vládny návrh zákona vychádza zo zákona Slovenskej národnej rady číslo 592/1990 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky, ktorý umožňuje zriadiť zákonom Slovenskej národnej rady štátny fond na finančné zabezpečenie osobitne určených úloh a na správu prostriedkov na to určených.