cu pre dôchodcov, ako zákaz súbehu dôchodku a mzdy. Federálne zhromaždenie rozhodovalo medzi dvoma voľbami - buď zakázať súbeh dôchodku a mzdy, alebo ponechať tento súbeh, ale s týmto tvrdším riešením. Chcem povedať, že nová daňová sústava a nový systém sociálneho poistenia, ktoré budú platiť od budúceho roku, sa v podstate s týmto problémom vysporiadajú, preto ako v tomto roku nevidím ani z hľadiska časového nejakú šancu prispieť k riešeniu tohto problému, pretože to je v legislatívnych orgánoch dnes už neschodné. Aj keby sme iniciovali akúkoľvek zmenu, v podstate by bola možnosť na 3-4 mesiace koncom tohto roka, a nevidím pre to vážnejšie dôvody, ak sme týmto riešením riešili problém trhu práce, problém vytvorenia viac pracovných miest pre ostatných.

Samozrejme, že s tým veľmi súvisí i druhá časť jej interpelácie - návrh na skorší odchod žien do dôchodku o 5 rokov. To je podobný problém, len s tým, že je oveľa aktuálnejší, problém, u ktorého sa hľadá riešenie. Ak som povedala, že nevidím priechodnosť zaoberať sa zrušením tejto 100-percentnej dane, myslím si, že toto je vec, ktorá je predmetom diskusie, kde sa práve hľadá sociálne najspravodlivejšie a najcitlivejšie riešenie. Samozrejme, že zasa je tu hlavné kritérium nepreferovať jednu skupinu na úkor druhej skupiny. O tom sme už sčasti hovorili aj na minulom zasadnutí. Chcela by som to uzavrieť tým, že v súčasnosti je v pripomienkovom konaní návrh zákona o mimoriadnom starobnom dôchodku, akási novela ustanovenia nariadenia vlády, ktorá hovorí o tom, že z organizačných dôvodov dnes môže človek, ktorý splnil podmienky odpracovaných rokov pre dôchodkové účely, ísť do dôchodku o dva roky skôr. Uvažuje sa s novelou tohto vládneho nariadenia formou zákona. Dnes nemôžem, ani neviem povedať, aký bude výsledok tohto posudzovania, pretože sa tam okrem toho, ako je postavené hlavné kritérium žien, zvažujú aj iné kritériá, zvažujú sa kritériá celkového útlmu niektorých výrob, ako je to napríklad v baníctve alebo

ako je to v doprave. Práve preto, že je tu viac kritérií, je ešte veľmi predčasné hovoriť, aký bude výsledok.

Pán poslanec Kerti zrejme veľmi konkrétne konzultoval problematiku sociálneho zabezpečenia v oblasti dôchodkového a nemocenského na okresných správach sociálneho zabezpečenia, pretože vo svojej interpelácii veľmi presne identifikoval to, čo dnes hýbe týmito okresnými správami. Sama som bola minulý týždeň na porade riaditeľov okresných správ, kde sme diskutovali o tých istých témach, resp. sme o nich rozprávali. K tej prvej - je pravda, že v návrhu zásad federálneho zákona o sociálnom poistení sa nepočíta s kúpelňou starostlivosťou ako s dávkou nemocenského poistenia. Nie je to však náš názor. My si myslíme, že kúpelňa starostlivosť by mala zostať ako dávka nemocenského poistenia, a budeme presadzovať, aby to tak ostalo. Tým som vlastne odpovedala aj na druhú časť otázky, že kúpeľnú starostlivosť považujeme za liečebno-preventívny prvok, ktorý dáva predpoklady pre lepšie výsledky v celkovej chorobnosti a práceneschopnosti obyvatelstva, a tým je to vlastne i akási prevencia pred neúmerným zvyšovaním dávok nemocenského poistenia.

Takisto je v podstate veľmi správny odhad na základe údajov, že trend vývoja práceneschopnosti je veľmi zlý, že na tom má veľký podiel rozpad lekárskej posudkovej činnosti. Od l. 4. tzv. krátkodobá lekárska posudková činnosť prechádza do rezortu práce a sociálnych vecí. Rozpaky, ktoré trochu vládnu nad presunom posudkovej činnosti z rezortu zdravotníctva do rezortu práce a sociálnych vecí, vyplývajú z toho, že bohužiaľ, sami ste v novele zákona o zdraví ľudu neschválili plnú kompetenciu posudkových lekárov vyjadrovať sa k účelnosti dávok, ktoré sú poskytované na nemocenské poistenie. Tým stále zostáva akási vysoká pôsobnosť ošetrujúcich lekárov zdravotníckej správy, čím akoby sa znižovala funkcia a vážnosť lekárov krátkodobej posudkovej činnosti. Tým sa nám ani nepodarilo, ale dúfam, že v krátkom čase sa

nám podarí dohodnúť sa so zdravotníctvom o delimitácii tejto posudkovej služby z rezortu zdravotníctva do nášho rezortu. Ak skutočne chceme inštitucionálne a legislatívne v tomto roku pripraviť fungovanie nemocenskej poisťovne, teda sociálnej poisťovne v oblasti nemocenského zabezpečenia, považujeme za nevyhnutné, aby sme už od 1. 4. tak, ako nám to ukladá vyhláška, obsadzovali ďalšie miesta krátkodobých posudkových lekárov, minimálne dvoch v každom okrese resp. podlá počtu obyvateľstva i viac.

Vybavenie okresných správ sociálneho zabezpečenia - je to akási rivalita medzi okresnými úradmi práce, ktoré sme budovali minulý rok, a okresnými správami sociálneho zabezpečenia, ktoré vznikli rok predtým, ale ktoré vznikli zlúčením existujúcich úradov, t. j. dôchodkového a nemocenského poistenia. Ten údaj, že máme vyčlenených len 20 miliónov na počítače pre okresné správy sociálneho zabezpečenia, je síce správny, ale treba povedať, že dôchodková agenda sa spracováva centrálne, a na Slovenskej správe sociálneho zabezpečenia máme centrálny výpočtový systém, ktorý robí celú agendu, zatiaľ čo okresné úrady práce všetku agendu robia na okresnom úrade a obvodnom úrade práce, podstatnú časť agendy okresných správ sociálneho zabezpečenia, čo sa týka výplaty dávok, robí Slovenská správa sociálneho zabezpečenia, ktorá má veľmi mohutný výpočtový systém, kde má relatívne moderné vybavenie. Len jedna ročná splátka je 15 miliónov korún. To je tiež v našom rozpočte, je to mimo tých 20 miliónov. Nemyslíme si, že by sme sa nejak macošsky správali k okresným správam sociálneho zabezpečenia, i keď úloha vyberať dávky, vyberať poplatky je veľmi vážnou úlohou a budeme mat čo robiť, aby skutočne sme nielen z hľadiska hardwarového, ale aj softwarového vybavenia okresné správy na túto úlohu pripravili.

Pán poslanec Ftáčnik nie celkom presne hovoril o fungovaní úradov sociálneho zabezpečenia. Nejde o úrady sociálne-

ho zabezpečenia, pretože to sú práve okresné správy, ktorých rozhodovanie je relatívne ľahšie a jednoduchšie, ako úradov, ktoré mal na mysli. Okresné správy sociálneho zabezpečenia rozhodujú na základe toho, či občan spĺňa alebo nespĺňa podmienky dané zákonom, pretože ide o dôchodkové a nemocenské poistenie. Tam sú predpisy veľmi podrobné. V podstate tam nie je žiadna vôľa pre subjektívne posudzovanie toho, či dávka patrí alebo nie. Proste žiadateľ buď naplnil podmienky alebo nenaplnil.

Druhá vec je oblasť sociálnej starostlivosti, teda nie sociálneho zabezpečenia, ktorá sa vykonáva v rámci všeobecnej štátnej správy na okresných a obvodných oddeleniach sociálnych vecí. Tieto oddelenia poskytujú fakultatívne, čiže dobrovoľné dávky sociálnej starostlivosti pre určité skupiny občanov a pre jednotlivcov alebo rodiny sociálne odkázané. Tu by som chcela zdôrazniť práve sociálnu odkázanosť. Dávky sociálnej odkázanosti sú dávky, ktoré sa priznávajú občanovi alebo rodine preto, že celková jeho príjmová a majetková situácia mu nezabezpečuje krytie základných nákladov na výživu a bývanie. Keď sme diskutovali o zákone o životnom minime, z ktorého sú vlastne dávky sociálnej odkázanosti odvodené, mali sme trochu problém s odborármi vysvetliť si, pre koho je vlastne životné minimum určené. Odborári mali stále predstavu, že životné minimum je určené pre akúsi priemernú rodinu a neustále sa snažili naťahovať tieto dávky do vyšších súm. Myslím, že sa nám ich podarilo presvedčiť, že životné minimum hovorí o najchudobnejšej vrstve našej spoločnosti. Ak používame veľmi neidentifikovateľný a nekonkrétny pojem "chudobný", povedzme si, že je to jedna tretina alebo jedna štvrtina našich rodín, prípadne osamelých ľudí. Čiže ide o chudobné rodiny. Keď teda náš pracovník príde do rodinného domu alebo do 4-izbového bytu, ktorý je perfektne vybavený, zariadený najmodernejšou elektronikou, farebnými počítačmi, kde rodina má auto a chatu, je to chudobná rodina? Podlá mňa to nie je chudobná rodina. Z takého hľadiska je posudzovanie

fakultatívne a z takéhoto hľadiska majú možnosť skutočne subjektívne posúdiť, ak sa to dá takto nazvať, či dávku priznať alebo nie. Často sa stretávam s tým, že sa ľudia sťažujú, že im povedali to alebo ono. Nechcem vyvracať, či je to pravda alebo nie. Metodické usmernenie zo strany ministerstva je jednoznačné. Od nikoho nemožno žiadať predaj nehnuteľností. Od nikoho nemožno žiadať, aby predal prostriedky základného vybavenia domácnosti. Ak by sa také veci diali, samozrejme, sú kontrolné orgány okresného úradu, pretože toto robí obvodný úrad, kde túto vec možno dať prešetriť. Musím vám však povedať, že minimálne jedna tretina všetkých žiadateľov sú žiadatelia, ktorí nemajú absolútny nárok na priznanie tejto dávky. Sú prípady - a teraz nechcem menovať extrémy -, keď si rodina kúpila pred dvomi mesiacmi Favorita a dnes je na úrade sociálnych vecí, keď celá dedina vie, že niekto dedil alebo predal dom a dnes je na oddelení sociálnych vecí so žiadosťou o sociálnu dávku. Som veľmi rada, vám to môžem smelo povedať, že tieto pracovníčky oddelení sociálnych vecí v menších obciach majú povinnosť alebo úlohu konzultovať celkovú príjmovú alebo majetkovú situáciu rodiny alebo občana so starostom obce, pretože v menších obciach starostovia nejlepšie vedia, aká je rodina z hľadiska príjmu, či je rodinou chudobnou alebo je rodinou bohatou. Veľký problém je to vo väčších mestách, kde je už väčšia anonymita rodín, kde ani mestský úrad nevie o rodine viac povedať. Chcela by som opakovať jedno. Skutočne si uvedomme, že dávky sociálnej odkázanosti sú pre chudobné rodiny, nie pre priemerne, štandardne vybavenú rodinu v našej spoločnosti.

Na záver by som chcela reagovať na vystúpenie pána Dobrovolného, ktorý sa zaoberal najvyššou prípustnou expozíciou. Najvyššia prípustná expozícia u baníkov sa zaviedla preto, aby nedochádzalo k poškodeniu zdravia a k invalidizácii. Samozrejme, pán Dobrovolný vie, že to je platné najmä pro futuro, t. j. u tých, ktorí tým, že naplnia najvyššiu

pripustnú expozíciu, sa predchádza tomu, aby v škodlivom pracovnom prostredí v podzemí nepracovali príliš dlho, aby k poškodeniu nedošlo. Je to veľmi problematické tvrdenie pre súčasnosť, keď z podzemia sú vyraďovaní ľudia, ktorí už dávno prekročili najvyššiu prípustnú expozíciu, a kde k poškodeniu zdravia mohlo dôjsť. Nevidím tento problém ako problém špecificky banícky. Isteže má určité špecifiká oproti ostatným, ale dnes máme rovnako veľké problémy so zamestnávaním ľudí, s veľkým počtom žien, ktoré takisto ako baníci donesú od lekára potvrdenie o tom, že majú obmedzenú pracovnú schopnosť, že môžu vykonávať tú alebo onú prácu. V tom, že v Prievidzi je takýmto spôsobom znevýhodnená najmä skupina baníkov, dá sa v podstate urobiť len jedno, že budú osobitne sledovanou skupinou, na ktorú úrad práce bude dbať viac, ale nič viac a nič menej pre nich urobiť nemôžeme - myslím z hľadiska úradu práce.

Bola by som však rada, tak ako som hovorila aj pánovi generálnemu riaditeľovi Machatovi, aby sme sa na Úrade práce v Prievidzi, ale aj v iných baníckych regiónoch mohli na túto situáciu pripraviť. Trvala som na tom, aby Slovenské uholné bane mali sociálny projekt, ktorý by hovoril o postupnom uvoľňovaní, kde by sa presne kvantifikovalo, ktorí ľudia pôjdu na povrch a ktorí budú uvoľňovaní, aby sme už v predstihu mohli s nimi pracovať, hľadať pre nich možnosť pracovného uplatnenia, aspoň základný rozsah možností, prípadne ich rekvalifikovať hnedí, ako vyjdú z bane, a tak sa snažiť o čo najrýchlejšie ich opätovné zapojenie do práce. Viem, že na budúcom rokovaní vlády máme opäť prerokovávať problém Slovenských uholných baní, a v podstate je aj splatnosť termínu predloženia sociálneho projektu Slovenskými uhoľnými baňami. Pokiaľ podnik splní túto svoju úlohu a predloží nám takýto projekt postupného uvoľňovania a riešenia tejto situácie aspoň na najbližšie dva-tri roky, myslím si, že budeme sa vedieť s týmito luďmi skontaktovať už

dopredu, a ešte predtým, ako vyjdú na povrch a budú uvolnení, budeme môcť pre nich niečo hľadať a pripravovať.

To je všetko. Ďakujem za slovo. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pani ministerke Wolekovej. O slovo sa hlási pán minister Snopko.

Minister kultúry SR L. Snopko;

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená vláda,

v niekoľkých poznámkach by som sa vrátil k interpeláciám, ktoré sa dotýkali ministerstva kultúry a oblasti, ktorú tento rezort spravuje. Na túto tému odzneli 4 príspevky. Budem na nich reagovat postupne ako boli prednesené.

Prvú, najvýraznejšiu interpeláciu predniesol pán poslanec Hudec. Vo svojej interpelácii konštatoval jav, ktorý je v súčasnosti v rámci knižného trhu na Slovensku prechodným javom. Z toho vyplýva aj konštatovanie, že jednoznačne je ťažko znášaný. Je to odštátnenie kultúry, odštátnenie monopolu štátu na tvorbu, vydávanie a predaj kníh. Dá sa povedať, že tento problém sme začali riešiť v duchu bežne fungujúceho európskeho trhového mechanizmu, teda aj trhového mechanizmu platiaceho v oblasti kníhkupectiev. Problém, s ktorým sme sa stretli, je problém, ktorý prebieha celou spoločnosťou, a snažíme sa ho riešiť niektorými opatreniami. Je pravdou, že v rámci privatizácie a reštitúcie mnohé z kníhkupectiev prešli do súkromných rúk, ktoré zmenili ich funkciu, ktoré zmenili ich predajnú náplň. Dotýka sa to

nielen súkromných rúk, ale aj ostatných. Mnohé akciové spoločnosti alebo občianske združenia, cirkvi tiež uprednostnia predaj výhodnejšieho sortimentu. Napriek tomu ako minister kultúry musím vysloviť jeden predpoklad, že tento prechodný jav neznamená v žiadnom prípade zánik slovenského knižného obchodu, predaja kníh a s tým súvisiaceho autorského tvorivého procesu a vydávania kníh.

Ministerstvo kultúry reagovalo okamžite a sprístupnilo predaju kníh všetky múzeá, galérie a knižnice. Viem, že je to havarijné riešenie, ale toto riešenie oslovuje všetkých serióznych záujemcov, ktorí sa chcú dostať k dobrej knižke. Otvorenie knižného trhu, samozrejme, prinieslo veľkú šancu pre komerciu, pre knihy, ktoré tažko nazvať umeleckou alebo vedeckou literatúrou. Tento trh, samozrejme, nepokladáme za trh, ktorý treba podporovať, ten sa uživí a udrží sám. Napriek tomu si myslím, že v súčasnosti aj v nedávnej minulosti, mám na mysli minulosť nedávnych dvoch rokov, môžeme hovoriť o eufórii edičných počinov. Okrem toho, že boli vydané temer všetky v minulom období zakázané tituly, prišli na rad aj pozoruhodné diela, ktoré mali domáce autori - ako sa vraví - vo svojich šuflíkoch.

Problém, pre ktorým stojíme v súčasnosti, už nie je problémom vydávania kníh, je problémom distribúcie kníh. Tohto problému sa dotýkala aj moja pracovná návšteva v Holandsku, kde som sa s holandským partnerským ministerstvom kultúry dohodol na oficiálnej spolupráci smerujúcej k zdokonaleniu nášho knižničného systému a k zdokonaleniu prepojenia vydavateľskej a distribučnej činnosti v rámci knižnej produkcie. Myslím si, že tak, ako môžme hovoriť o kníhkupectvách, ktoré boli zrušené, v súčasnosti už môžeme začať hovoriť aj o súkromných kníhkupectvách, ktoré vznikajú z entuziazmu a z nezlomného odhodlania venovať sa aj tejto komerčne nie až tak zaujímavej činnosti, akou je predávanie hodnotnej literatúry.

Preto by som pokladal za veľmi nadsadené prirovnanie, ktoré pán poslanec uviedol v závere. Prirovnanie, ktoré vychádzalo z náhodnej situácie nezodpovedného vedúceho kníhkupectva, ktorý sa správal tak, ako to pán poslanec popísal. Popísal to totiž tak, ako keby to bola štátna doktrína, že niekto vyhodil nepredajné a nezaujímavé knihy do koša. Bohužiaľ, koniášovia nie sú v súčasnosti, koniášovia boli v minulom režime. Stačí si len pripomenúť tony kníh, ktoré boli skartované po roku 1968, stačí si pripomenúť archív Spišskej kapituly, kde títo novovekí trochu ináč sfarbení koniášovia spálili veľkú časť slovenských dejín, a stačí zájsť do ktoréhokoľvek historického archívu, kde ešte dnes máme veľké problémy s ochranou, ošetrením a zachovaním historických diel, ktoré sa tam váľali v prachu alebo v hnilobe. Preto toto moje mierne vzrušené vystúpenie, preto moja trošku precitlivelá reakcia. Naozaj sme v problémoch, snažíme sa ich riešiť, ale porovnávať túto situáciu so situáciou štátneho knižného teroru, ktorá bola v minulom režime, v žiadnom prípade nemožno.

Ďalším bol príspevok poslanca Dobosa. Bol to príspevok, ktorý vychádzal zo súčasnej situácie, ktorá nadväzuje aj na predchádzajúcu tému, ale je zložitejšieho charakteru, pretože tu ide o diskusiu s mestskými magistrátmi o tom, či ponechajú alebo neponechajú trebárs aj kníhkupectvá v budovách, v ktorých predtým fungovali. Z hľadiska predajne kníh maďarskej literatúry pán poslanec situáciu popísal. Samozrejme, vychádzame v ústrety ako ministerstvo kultúry jej pozitívnemu riešeniu, ale treba si uvedomiť, že kompetencie rezortu ministerstva kultúry a kompetencie magistrátu Starého mesta v Bratislave nie sú vzájomne prepojené.

Pán poslanec Csáky sa pýtal na rozpočet. Dal jednu požiadavku, ktorú mu, samozrejme, splníme. Dostane odpoveď dotýkajúcu sa financovania národnostných menšín do 31. marca.

Pre istotu len predostrem skutočnosť, že sme tieto financie, tých 140 miliónov po rokovaniach so zástupcami národnostných združení rozdelili pre tento rok takto: pre kultúrne zväzy 36 miliónov korún, pre príspevkové organizácie v národnostne zmiešaných okresoch 50 miliónov korún, pre kultúrnu periodickú tlač 35 miliónov korún, pre neperiodické publikácie 14 miliónov korún a rezerva na cenové vplyvy a neplánované úlohy je 5 miliónov korún. Chcem ešte niečo podotknúť k mechanizmu tohoto rozdeľovania. V predchádzajúcej vláde bol schválený základný mechanizmus financovania národnostných menšín, teda aj ich kultúrnych potrieb. Z hľadiska novej koncepcie rezortu ministerstva kultúry v súčasnosti prebieha a v niektorých sférach je už aj uzavretý proces zmeny pri dotáciách národnostným kultúrnym zväzom, dotáciách na periodickú tlač a dotáciách na neperiodické publikácie národnostných menšín. Každé národnostné združenie, každý kultúrny alebo etnický subjekt národnostných menšín na Slovensku nominuje zástupcov do pracovných komisií, ktoré posudzujú a schvaľujú jednotlivé projekty. Čiže je to proces, ktorého nominácia vychádza zdola, a v žiadnom prípade nie je ovplyvniteľná rozhodnutím zhora, je to narušenie známeho centralizmu, ktorého máme už všetci dosť.

Ďalšou bola posledná otázka poslanca Zoričáka o slovenskej účasti na svetovej výstave v Seville. Samozrejme, percentuálne mu na to odpoviem písomne. Principiálne - v Seville bude inštalovaný náš pavilón. Jeho autormi - je to zhoda okolností, ale je to tak - sú architekti - jeden je z Čiech jeden je zo Slovenska, ale je to spoločný tím, ktorý funguje v Liberci. Zastúpenie výtvarných umelcov v tomto pavilóne, mám na mysli dizajnérov a sklárov, pretože tento pavilón bude obsahovať najmä sklárske kreácie: zo Slovenska by tam mali byť štyria autori. Okrem toho bude ešte prezentácia českého výtvarného umenia a slovenského výtvarného umenia. Budú to dva výstavné projekty a katalóg bude mat podobu jednej zložky, v ktorej bude jedna zložka českého umenia a dru-

há zložka slovenského umenia. Je to po dohode s generálnym komisárom. Myslím si, že parita je tu zastúpená rovnocenne. Podobne aj v príprave programov, teda mám na mysli koncerty, divadelné predstavenia a iné živé produkcie.

Toľko k jednotlivým interpeláciám poslancov. Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi ministrovi Snopkovi. Ďalej sa hlásil pán minister Pittner. Chcel by som ešte raz povedať, že v rámci tohto bodu sa budem pýtať poslancov, či sú spokojní s odpoveďami, takže bude príležitosť povedať, či áno alebo nie, aj prečo nie.

Minister vnútra SR L. Pittner;

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

pokiaľ ide o prvé odpovede, ktoré som už dal, dotýkali sa problematiky nového zákona o archívnictve. Hovoril som o tom, akým spôsobom sa stalo, že sa to nedostalo pred Slovenskú národnú radu. Ešte som dĺžný odpovedať pánovi poslancovi Krajčovičovi, že pokiaľ zákon nebude prerokovaný v Slovenskej národnej rade z dôvodov, o ktorých som už hovoril, budeme sa riadiť, novelizovaným zákonom o archívnictve, ktorý platí nateraz.

Potom som pánovi poslancovi Hamerlíkovi hovoril o odvlečených. Pokiaľ ide o pani poslankyňu Oravcovú, do 27. podlá vyžiadania z vlády odovzdáme spôsob, ako riešime zníženie neinvestičných nákladov na štátnu správu. 10 % budeme krátiť v centrále. Pokiaľ ide o obvodné úrady resp. okresné úrady štátnej správy, tento postup budeme robiť diferencova-

ne tak, aby sme sa dostali na absolútne čiastky úspor, ktoré nám boli vo vláde určené.

Pokiaľ ide o problémy, ktoré sa týkajú jazykového zákona, vzhľadom na zložitosť určitého právnického argumentovania by som si dovolil dať písomné vyjadrenie. Chcem len pripomenúť, pokiaľ ide o pána poslanca Csákyho, že OSC nám už nepatria, pretože vznikom ministerstva dopravy toto ministerstvo prevzalo aj tieto podniky.

To je všetko. Ostatné dám písomne. Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi ministrovi Pittnerovi. Slovo má pán minister Pišút.

Minister školstva, mládeže a športu SR J. Pišút:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

rád by som odpovedal na interpeláciu pána poslanca Hajduka a na viaceré dotazy, ktoré som mal v rozhovoroch cez prestávky s ďalšími poslancami. Vzhľadom na to, že technické otázky sme s pánom poslancom Hajdukom prerokovali cez poslednú prestávku, odpovedal by som len na zásadné otázky.

Základom interpelácie pána poslanca bolo zriaďovanie cirkevných škôl. Chceli by sme vychádzať v ústrety záujmom rodičov a deti tak v tejto otázke, ako v ďalších otázkach v školstve. Chceli by sme, aby zriaďovanie cirkevných škôl prebiehalo bez otrasov, prípadne bez krívd na záujemcoch alebo tých, ktorí o návštevu cirkevných škôl nemajú záujem. Máme poučenia z minulého roku, ktoré viedli k vydaniu usmernení ministerstva školstva. Toto usmernenie vychádza z na-

sledujúcich myšlienok: vykonanie objektívneho prieskumu uznaného obidvomi stranami, chceli by sme garantovať sociálne otázky učiteľov, nezvyšovať problémy v iných typoch škôl, vyjadrenie mestského zastupiteľstva, nespôsobiť problémy delom, ktoré nebudú navštevovať alebo nezamýšľajú navštevovať cirkevnú školu. Z tohto vychádza názor, podlá ktorého by sme nemali konvertovať jedinú existujúcu školu daného typu a daného jazyka v obci, pričom ale nevylučujeme možnú dohodu, ktorá by napríklad spočívala v tom, že sa v jednej budove môžu zriadiť dve školy. Všeobecne, pokiaľ sa všetky zainteresované stránky dohodnú, budeme vychádzať tejto dohode v ústrety. Myslíme si tiež, že cirkevné školy by sa mali prednostne zriaďoval v budovách, ktoré doteraz školstvu neslúžili, alebo v cirkevných budovách, pričom nevylučujeme ani možnosť konverzie v prípade, že sa predchádzajúce možnosti nedajú použil. Je to sčasti z tých dôvodov, ktoré som už uvádzal teraz, sčasti preto, aby sme sa v budúcnosti vyhli majetkoprávnym problémom, pretože v takto vzniknutej škole je vlastníkom budovy štát a zriad'ovateľom školy spravidla biskupský úrad alebo niektorý z rádov.

Ešte raz by som chcel zdôraznil, že všeobecná zásada spočíva v tom, že chceme vychádzal v ústrety požiadavkám rodičov. Chceme, aby sa tieto veci diali bez otrasov a bez problémov. Minulý rok sa to vo viacerých prípadoch podarilo, v niektorých prípadoch nie. V ideálnom prípade sa dosiahne dohoda v danej obci alebo v danej komunite. V takom prípade budeme takejto dohode vychádzal v ústrety.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi ministrovi Pišútovi. Chcú sa vyjadriť ešte ďalší členovia vlády? Vidím, že nie. Môžem sa teda spýtať pánov poslancov a pani poslankýň, či sú spokojní s odpo-

veďmi členov vlády Slovenskej republiky. Pán poslanec Zoričák.

Poslanec A. Zoričák:

Osobne nie som spokojný alebo plne spokojný s odpoveďou pána ministra kultúry. Žiadam preto, aby tú časť odpovede, ktorú teraz predložil, pripojil k písomnej odpovedi, aby som to mal komplexnejšie. Potom, keď to budem mat súhrnne, budem sa ešte prípadne pýtať ďalej.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. Najskôr pani poslankyňa Olejníková, potom pani poslankyňa Urámová a pán poslanec Jakuš.

Poslankyňa M. Olejníková:

Chcela by som poďakovať pánovi ministrovi Pittnerovi, že mi dal vyčerpávajúcu odpoveď na interpeláciu z minulého pléna, ale chcem k tomu dodať len toľko, že vlastne nevyvrátil moju informáciu, keď som sa pýtala, či je pravda, že okres Nitra má okolo 2000 povolení na nosenie zbraní. Podlá obsahu listu, ktorý dodatočne spresnil, vychádza, že je tam 1610 zbraní. Je to tak malý rozdiel k tým 2000, že vlastne to potvrdzuje to, čo som tou obavou chcela vlastne naznačiť.

Na pána ministra školstva by som mala prosbu, i keď som odovzdala interpeláciu aj písomne, aby nielen konštatoval, ale aj vecne preveril poznámky, ktoré sú v interpelácii, a do danej zákonnej lehoty o vyšetrení a riešení dal konkrétnu písomnú odpoveď.

Ďakujem.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. V zmysle § 19 pán minister Pittner. Potom pani poslankyňa Urámová.

Minister vnútra SR L. Pittner:

Vážený pán podpredseda, vážená Slovenská národná rada,

nepredpokladal som neurčitosť, alebo naopak, potvrdenie obavy pani poslankyne Olejníkovej z toho dôvodu, že v tých 1600 aj čosi kusov, ktoré sú v Nitre, uvádzame, že to sú krátke guľové zbrane a poľovné zbrane. Osobitne tam uvádzam, že krátkych guľových zbraní je 470 - ak sa nemýlim. Rozdiel sú poľovné zbrane, a tie môže mat jeden 5 aj 6 kusov. To sú brokovnice, guľovnice. Nepredpokladal som, že je to dôvod pre vyvolanie obavy, pretože z hľadiska nebezpečenstva, ktoré som postrehol vo vašej interpelácii, sú nebezpečné krátke guľové zbrane.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. Pani poslankyňa Urámová. Poslankyňa D. Uramová:

Ďakujem za odpoveď podpredsedovi vlády pánovi Vavrovi. S jeho odpoveďou som spokojná, ale rozširujem svoje otázky a žiadam o písomné odpovede ministrov jednotlivých rezortov, ktorých sa to týka.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Pani poslankyňa, teraz reagujete na písomnú odpoveď?