tela Školskej správy v Dolnom Kubíne pána Janino. Keďže títo riaditelia školských správ boli do funkcií menovaní ešte pred voľbami a k ich menovaniu sa nevyjadrili ani územné školské rady, ktoré prakticky vtedy neexistovali, navrhujem podobne ako pani poslankyňa Olejníková, aby ku koncu školského roku boli na miesta týchto riaditeľov vypísané riadne konkurzy a aby do ich konania ministerstvo preverilo sťažnosti adresované na praktiky týchto riaditeľov.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem poslancovi Dobrovodskému. Prosím pána poslanca Krajčoviča. Pripraví sa pán poslanec Doboš.

Poslanec M. Krajčovič:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

najskôr by som sa chcel spýtať pána poslanca Porubca, pretože v tejto snemovni sa dlho bojovalo za to, aby sa hovorilo na Slovensku po slovensky, čo myslel pod termínom "ešalóny VPN". A teraz vážne. Chcel som sa spýtať pána ministra Pittnera na to, čo už tu otvorila aj pani poslankyňa Kaliská, pretože na 19. schôdzi sme pripomienkovali novelu zákona o archívnictve, a podlá uznesenia sme do 28. 2. mali do Slovenskej národnej rady dostať nový zákon. Chcel by som sa spýtať, v akom stave to je a prečo Slovenská národná rada doteraz nedostala tento zákon. A ešte sa chcem spýtať pána ministra, ako chce vyriešiť tento problém, keďže toto uznesenie Slovenskej národnej rady nebolo splnené.

Ďakujem za slovo.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi poslancovi Krajčovičovi. V zmysle § 19 pred pánom poslancom Dobosom vystúpi pán minister vnútra.

Minister vnútra SR L. Pittner:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

prepáčte, že prerušujem pruh interpelácií, ale vzhľadom na to, že už druhý pán poslanec sa pýta na zákon o archivníctve, ktorý bol podmienený tým, čo tu prebiehalo, dovoľujem si dať túto informáciu:

V zmysle nášho harmonogramu, ktorý som nariadil spracovať pri vypracovávaní tohoto zákona, zákon bol spracovaný a 18. februára odovzdaný na úrad vlády. Medzitým však Slovenská národná rada, jej príslušný odbor spolu s naším legislatívnym odborom na úrade vlády posúdili rozsahy a významnosť jednotlivých navrhovaných zákonov vzhľadom na ich značný rozsah a rozhodli, že tento zákon bude odsunutý na druhý polrok - jeho prerokovanie v Slovenskej národnej rade. Z tohoto hľadiska sa sem nedostal. Zo strany ministerstva vnútra sme si svoju povinnosť splnili.

Pokiaľ ide o otázku pána poslanca Hamerlíka, čo sa týka problematiky odvlečencov po II. svetovej vojne, v tejto veci som sa spojil s podpredsedom federálnej vlády pánom Jozefom Mikloškom a s pánom ministrom Dobrovským vzhľadom na to, že ide o záležitosti, ktoré súvisia so záujmami celého štátu. Cez diplomatické kanály sme sa spojili aj s príslušnými kompetentnými miestami v Ruskej republike, kde sme dostali ubezpečenie, že ak dodáme počítač s azbukou a ďalšie technické zariadenia, budú nám ochotní tieto zoznamy spracovať. Takýto prísľub z našej strany som urobil, ministerstvo nájde

prostriedky na zakúpenie takéhoto počítača a dá ho k dispozícii príslušným miestam. Po upresnení diplomatických kontaktov by sme mali tieto zoznamy dostať.

Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem ministrovi vnútra. Prosím pána poslanca Dobosa. Pán poslanec Krajčovič, nemôžem vám udeliť slovo, lebo v tomto bode nie sú faktické pripomienky. Pripraví sa pán poslanec Dobrovolný.

Poslanec L. Doboš:

Vážená Slovenská národná rada,

je to zdanlivá maličkosť. Ešte v minulom roku, ak sa nemýlim v máji, ministerstvo kultúry odštartovalo program oddĺženia podnikov. Konkrétne to znamenalo, že ministerstvo kultúry v dohode s ministerstvom privatizácie vyňalo niektoré kníhkupectvá v Bratislave z malej privatizácie s účelom, že voči vydavateľstvám zadĺžená Slovenská kniha odstúpi vyrovnanie pohľadávok za tovary aj zásoby a odovzdá predajne do užívania vydavateľstvám. Bol a je to výborný úmysel. Konkrétne na podnet ministerstva kultúry vydavateľstvo Madách uzavrelo dohodu so Slovenskou knihou na spôsob usporiadania pohľadávok v intenciách podnetu ministerstva. V zmysle uzavretej zmluvy Slovenská kniha odovzdala vydavateľstvu predajňu na Michalskej číslo 6. Na tejto úrovni je všetko v poriadku, ovšem vytvoril sa konflikt medzi vydavateľstvom a mestom na uzavretie zmluvy za užívanie priestorov predajne. Žiadosť vydavateľstva ohľadne vydania predchádzajúceho súhlasu na zmenu nájomnej zmluvy s novým užívateľom bola prvýkrát, druhýkrát aj tretíkrát odmietnutá. Takže kruh sa vlastne uzavrel. Vo veci realizovania tejto dohody sám pán

minister kultúry písomne intervenoval - energicky, ako ho poznám. Napriek tomu vec je nedoriešená na škodu kultúry.

Starostkou Bratislavy - Starého mesta je pani Zemková. V minulom roku dva mesiace som sa domáhal, aby som sa osobne stretol v tejto veci s pani starostkou Zemkovou. Nenašla si pre mňa čas. Doterajší priebeh riešenia svedčí o tom, že ide o zakrytý úmysel likvidovania predajne maďarskej knihy na Michalskej ulici číslo 6. Interpelujem preto pánov ministrov kultúry a privatizácie, aby poskytli v súlade s pôvodným zámerom usporiadania problémov medzi Slovenskou knihou a vydavateľstvami účinnú pomoc, lebo sa vytvára trojuholník - Slovenská kniha, vydavateľstvá a mesto, vlastne samospráva. Je to zaseknuté, je to na mŕtvom bode a nie sme schopní sa z toho dostať. Prosím pánov ministrov aj o to, aby účinne pomohli, aby predajňa maďarskej knihy zostala na terajšom mieste.

Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi poslancovi Dobosovi. Prosím pána poslanca Dobrovolného. Pripraví sa pán poslanec Miroslav Ondruš.

Poslanec J. Dobrovolný:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

ako baníka ma trápia niektoré otázky, ktoré sú v našom regióne pretriasané. Teraz nebudem interpelovať pána Belcáka, ale pani ministerku Wolekovú v súvislosti s odchodom pracovníkov bani z titulu naplnenia najvyššej expozičnej doby, kedy títo pracovníci sú vedení ako nezamestnaní, teda stratili zamestnanie tým, že naplnili expozičnú dobu

a v tomto čase sú nezamestnaní. Keď takýto pracovník, ktorý naplnil expozičnú dobu, náhodou si nájde miesto v niektorom z podnikov alebo u súkromníka, pošlú ho na lekársku prehliadku a podnik, do ktorého sa hlási, mu odpovie: Žiaľ, nemôžete byt u nás zamestnaný, pretože váš zdravotný stav to nedovoľuje. Preto sa pýtam pani ministerky Wolekovej, čo budeme robiť s tými pracovníkmi, ktorí naplnili expozičnú dobu a zo zdravotných dôvodov ich inde nezamestnáju.

Ďalej chcem dať otázku ministrovi priemyslu pánovi Holčíkovi. Žiaľ, nie je prítomný, ale túto otázku položím. 7. 2. 1992 sme 4 poslanci za SDĽ navštívili v rámci poslaneckého prieskumu Novácke chemické závody, kde sme mali asi dvojhodinové rokovanie s celým vedením Nováckych chemických závodov na čele s pánom riaditeľom Kráľom. Tento riaditeľ bol o niekoľko dní z funkcie odvolaný. Ked'že odvolanie riaditeľa občania z Novák a pracovníci z Nováckych chemických závodov spájajú s našou návštevou, kladiem otázku, na akom základe alebo čo bolo príčinou, že pán riaditeľ Kráľ bol odvolaný z funkcie riaditeľa Nováckych chemických závodov.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem poslancovi Dobrovolnému. Nasleduje pán poslanec Miroslav Ondruš. Pripraví sa poslanec Tatár v zmysle § 19.

Poslanec M. Ondruš:

Chcel by som položiť otázku pánovi predsedovi Mikloškovi, ako postupuje s uplatňovaním zákona 451/1991 Zb. v Kancelárii Slovenskej národnej rady.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Prosím pána poslanca Tatára. Pripraví sa pán poslanec Gašpar.

Poslanec P. Tatár;

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,

nebudem až tak stručný, ako bol pán poslanec Ondruš, hoci tiež budem hovoriť o dobre známej veci. Ide o celý okruh problémov zdravotne postihnutých občanov. Náš výbor pre sociálne veci a zdravotníctvo tomu priebežne venuje pozornosť. Máme niekoľko desiatok konkrétnych ohlasov a listov organizácií alebo jednotlivcov, ktorých sa to priamo týka. Okrem základných vecí, ktoré sa týkajú rezortov zdravotníctva a práce a sociálnych vecí, kde ide o priebežné spresňovanie, vylepšovanie legislatívy, vyhlášok ohľadne dávok, ohľadne poradenstva, ohľadne posudkovej činnosti, ktoré budeme riešiť spoločne s týmito dvomi rezortami, je v tejto problematike rovnako ako v životnom prostredí, v zdraví obyvateľstva, váha a dôraz, ktorý treba klásť na všetky rezorty. Chcel by som vymenovať problémy, ktoré zdravotne postihnutí majú a netýkajú sa iba zdravotníctva a sociálnych vecí. Ide napríklad o prednostné zavedenie telefónu pre ťažko zdravotne postihnutých, ktoré je veľmi ťažké a viazne napriek tomu, že všetky predpisy ich v tomto zmysle priorizujú. S týmto sa obraciam na ministra dopravy a spojov. Niektoré konkrétne prípady potom odovzdám.

Takisto ide o všeobecné dodržiavanie stavebného zákona najmä v zmysle bezbariérovosti. Treba to, podlá mňa, rozhodne zopakovať, lebo aj keď to tu zaznelo viackrát, stále sa na to zabúda. V tomto sa špeciálne obraciam na ministerstvo

vnútra aj ostatné centrálne orgány, aby na úradoch štátnej správy dbali o bezbariérový prístup pre zdravotne postihnutých občanov. Viem, že je to ekonomicky a inak náročné, ale je potrebné, aby sme sa s tým vysporiadali. To isté sa týka obcí, ktoré predpokladám, že sa v rámci samosprávy budú tomu venovať. Ďalej je potrebné zvýšiť informovanosť o všetkých možnostiach pre zdravotne postihnutých, nakoľko obojstranná informovanosť nie je úplná a tým vznikajú rozpory.

Ešte je rezort školstva, kde treba povedať, že v rámci výchovy a v rámci integrácie - integrácia sa týka nielen vyučovacieho procesu a nielen školského a detského veku - je potrebné hľadať také prostriedky a také postupy, aby zdravotne postihnuté deti boli od začiatku integrované do spoločnosti. Týka sa to napríklad sluchovo postihnutých, kde by sa zdalo, že keď vidia, ovládajú písmo, ale výchovný proces v tom tiež nie je dokonalý. Rovnako by sa dali menovať všetky ostatné kategórie a problémy.

Čo sa týka napríklad výroby ortopedických pomôcok, kde v štátnom systéme doteraz boli problémy aj s dostupnosťou, rýchlosťou, kvalitou a cenou, predpokladám, že prechod na konkurenčný systém zvýši kvalitu a dostupnosť. Problém ceny dotácií sa musí riešiť v súvislosti s ministerstvom práce a sociálnych vecí.

Na záver by som chcel apelovať na dodržiavanie všetkých predpisov a zákonov o zamestnanosti, ktoré sa týkajú zamestnávania zdravotne postihnutých, nakoľko toto sa opakovane stretáva s nepochopením a narážajú na ťažkosti u všetkých typov zamestnávateľov.

Ďakujem.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi poslancovi Tatárovi. Prosím pána poslanca Gašpara. Nie je prítomný, znovu stráca poradie. Pán poslanec Macko. Pripraví sa pán poslanec Granec.

Poslanec Š. Macko:

Vážený slovenský parlament, vážení páni ministri,

mám interpeláciu, vlastne neviem, ku komu bude smerovať. Týka sa železníc, ktoré ešte pán minister dopravy a spojov nemá, ale ide o akútny problém, takže mám pocit, že ho bude treba riešiť. Moja interpelácia teda bude smerovať k vláde, a tam si už rozhodnú, komu. Železničné opravovne a strojárne vo Zvolene sú fabrikou, v ktorej primárnym výrobným programom sú opravy dieselelektrických a dieselhydraulických lokomotív. V tejto oblasti patria špecifickým technologickým vybavením i technológiou opráv medzi najlepšie a najmodernejšie opravovne, a to nielen v ČSFR. Na Slovensku sú v podstate jedinou fabrikou s týmto výrobným programom. V poslednom návrhu privatizácie železničných opravovní a strojární Ústredné riaditeľstvo ČSD navrhuje z celkového počtu 18 železničných opravovní a strojární v republike ponechať 6 v rámci ČSD, z toho 4 v Českej republike a 2 v Slovenskej republike, 4 privatizovať kupónovou metódou s predpokladanou štátnou účasťou a ostatné sprivatizovať formou verejnej súťaže. Železničné opravovne a strojárne Zvolen sú zaradené v posledne menovanej kategórii. Takto navrhnuté rozdelenie privatizácie jednotlivých železničných opravovní a strojární je jednoznačne výhodnejšie pre Českú republiku, a to preto, že opravárenské kapacity ponechané v Českej republike pre privatizáciu plne pokrývajú požiadavky ČSD v Českej republike, dokonca uvažujú s vytvorením konkurenčného prostredia pre dve ponechané železničné opravovne

a strojárne na Slovensku. Naproti tomu v Slovenskej republike, kde je približne 65 % z celkového počtu lokomotívneho parku dieselovej trakcie, sa neuvažuje s ponechaním opravovne pre tento typ hlavných koľajových vozidiel. Dochádza tu dokonca k takej situácii, že sa vytvára monopolné postavenie železničných opravovní a strojární v Českej republike so všetkými negatívnymi dôsledkami. Reálnou sa stáva situácia, že podniky na Slovensku vlastniace lokomotívne vlečky si budú musieť opravy na svojom lokomotívnom parku vykonávať v Českej republike. Ročné požiadavky sú cca 50 až 70 kusov.

K takejto situácii dochádza i napriek tomu, že Železničné opravovne a strojárne Zvolen sú jedinou firmou v ČSFR, ktorá vyrába náhradné diely a má zvládnutú technológiu opráv motorových hlavných koľajových vozidiel zabezpečujúcich osobnú a rýchlikovú dopravu. Vyčlenenie organizačnej jednotky s takýmto výrobným programom mimo ČSD by mohlo mat nepriaznivé dôsledky najmä pre samotné ČSD, ktoré by na Slovensku stratili dodávateľov uvedených opráv, ktorých technológiu v súčasnej dobe neovláda v ČSFR okrem Železničných opravovní a strojární Zvolen žiadna iná organizácia.

Medzi vedením Železničných opravovní a strojární Zvolen a Ústredným riaditeľstvom ČSD boli viaceré rokovania, ktoré však neviedli k žiadnemu výsledku. Pôvodne bol plánovaný útlm programu, s ktorým bolo vedenie ŽOS uzrozumené, prispôsobilo sa, časť pracovníkov odišla, a začiatkom marca - presne to neviem - im bolo oznámené, čo ich čaká. V súčasnej situácii je na Slovensku dopyt po opravách, ale vzhľadom na to, že všetky opravy financuje Ústredné riaditeľstvo ČSD, dostali pokyn, že si lokomotívy síce môžu dať do opravy, ale Ústredné riaditeľstvo ČSD to bude financovať iba vtedy, keď to pôjde do opravy v Nymburku, kde robia časť výrobného programu Železničných opravovní a strojární Zvolen. Ak to nebude odoslané do Nymburku, ale do Zvolena, zaplatené to nebude. Vo zvolenských železničných opravovniach a strojár-

ňach je taká situácia, že minulý týždeň bola rozobratá posledná lokomotíva, ktorá tam bola v oprave, a tým po reparácii niekoľkých, ktoré sú tam rozobraté, prestávajú mať prácu. Je samozrejmé, že sa to stáva i otázkou sociálnou, ktorá postihne viac ako 1500 pracovníkov. Pre okres Zvolen to nie je zanedbateľné, pretože sú tam tri väčšie podniky, ktoré tieto problémy už majú, a rozsah nezamestnanosti je dosť veľký.

Prečo asi k tomu dochádza a čo všetko je v pozadí? Chcel by som to dokumentovať na jednom výroku pána Ing. Svobodu, riaditeľa odboru 240 z Ústredného riaditeľstva ČSD pri jednom z rokovaní riaditeľstva Železničných opravovní a strojární Zvolen v Prahe - mal by to byt doslovný citát, pretože je to z magnetofónového záznamu. Povedal toto: "Budem v tomto prípade, páni, celkom úprimný. Po prehlásení pána premiéra Slovenskej republiky, že sa železnica rozdelí na dva subjekty, a po rokovaní troch ministrov to pán minister Pavle opakoval, pochopte, že nemôžu byt tri vysokokapacitné železničné opravovne a strojárne na Slovensku, a v Českej republike aby nebola opravovňa obdobná Železničným opravovniam a strojárňam Zvolen. " To znamená, že sa zabezpečujú pre prípad rozdelenia, teda neberie sa ohľad na to, čo železničné opravovne a strojárne robia, aká je technológia, aký je výrobný program, ale vychádza sa tu z iných hľadísk. Chcel by som preto poprosiť, aby sa vláda tejto problematiky ujala a v čo najkratšom čase sa snažila zjednať nápravu.

Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi poslancovi Mackovi. Prosím pána poslanca Graneca, ktorý je posledným interpelujúcim.

Poslanec E. Granec:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážené kolegyne, kolegovia,

interpelujem ministra poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky. V poľnohospodárstve panuje neistota, z rôznych strán sa poukazuje na to, že vláda nemá poľnohospodársky program. Prečo tá neistota? Je to z dvoch dôvodov. Predovšetkým preto, že nie je vyriešená otázka vlastníctva k pôde a na tomto vlastníctve nie sú potom vytvorené organizácie výrobných podnikov. Zákon o pôde síce máme, i jeho novelu, ale jeho realizácia v praxi značne zaostáva. Štátna správa nevytvorila podmienky, aby sa v zmysle zákona čím skôr a do dôsledkov zabezpečilo vlastníctvo k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku.

Pozemkové úrady, ktoré majú napomáhať identifikácii pôdy vlastníkov, sú preplnené. Majitelia, ktorí majú nárok na vlastníctvo, sú bezradní a nevedia, kam sa majú obrátiť o pomoc. Som presvedčený, že pomery v poľnohospodárstve sa nezlepšia, neskonsolidujú, dokiaľ nebude urobený poriadok vo vlastníckych vzťahoch a dokiaľ podľa ustáleného vlastníctva nedôjde k novej organizácii výrobných podnikov spravovaných vlastníkmi. Treba zmeniť kolektívne členstvo družstevníkov vo Zväze družstevných roľníkov prostredníctvom jednotlivých družstiev. Tým sa má dať možnosť, aby sa družstevní roľníci stali členmi Združenia roľníkov a agropodnikateľov.

Považujem za nutné, aby vzhľadom na to, že identifikácia vlastníctva tak viazne, pán minister poľnohospodárstva a výživy urobil rozbor o tom, ako sú štátne orgány, najmä pozemkové úrady pripravené po vecnej i personálnej stránke zvládnuť tieto od nich očakávané práce. Je všeobecne známe, že niektoré družstvá sa začínajú riadiť ustanoveniami trans-

formačného zákona a transformáciu vykonali. Vytvorili družstvá vlastníkov alebo sa na to vážne pripravujú a sú v kontakte s vlastníkmi pôdy. Ale sú aj také prípady - a pán minister Kršek to sám spomenul na tlačovej konferencii -, že niektoré družstvá odolávajú transformácii v zmysle zákona a tvrdia, že sa už transformovali. To nezodpovedá skutočnosti preto, lebo transformácia družstiev v zmysle zákona sa uskutoční len vtedy, ked' vlastníci pôdy budú o svojom vlastníctve vyrozumení súpismi v pozemkových knihách a v geodézii a všetci budú pozvaní na valné zhromaždenie, ktoré bude rozhodovať o transformačnom projekte.

Zaznamenali sa prípady, že v niektorých družstvách totalitným režimom dosadená správa vyhodila z družstva alebo pozbavila členstva členov, ktorí sa domáhali transformovania družstva podlá zákona. Takto sa chovajú staré štruktúry, ktoré sa snažia zachovať terajší nezákonný stav nič nezmeniť, nepripustiť, aby sa vlastníci pôdy ujali svojich práv a potom ako plnoprávni členovia buď zostali v družstve vlastníkov alebo začali hospodáriť na pridelenej pôde samostatne. Zaznamenali sa tiež prípady, keď vedenie družstiev sa nechce s vlastníkmi pôdy dohodnúť a pomáha im vydeliť pôdu, hoci vie, že nemajú podmienky, aby mohli samostatne hospodáriť.

Žiadam pána ministra, aby vysvetlil postoj ministerstva k takýmto prípadom, či v záujme toho, aby bol v družstve kľud, nezasahuje do vedenia družstva, aby sa s vlastníkmi dohodlo. V prípadoch, kde vlastníci pôdy nechcú pracovať v družstve a ponúkajú mu nájom, malo by byť evidentným záujmom štátu a verejnosti, aby sa dohoda vytvorila, aby neboli nežiadúce straty v produkcii potravín. Je to v záujme obyvateľstva, družstiev i vlastníkov pôdy.

Druhú interpeláciu mám na ministra školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky. Ide o problém, ktorý bol nie-

koľko mesiacov pertraktovaný. V roku 1960 po rozpade ONV bola budova ONV v Senci dekrétom prevedená do užívania Okresného ústavu národného zdravia Bratislava - vidiek. Na priamy zásah súdruha Bacílka - citujem: "Tady se bude dělat pomoc rozvojovým zemím" - bola ďalším dekrétom daná do užívania Rektorátu Univerzity Komenského, kde boli pripravovaní študenti rozvojových krajín na štúdium na našich vysokých školách. V roku 1968 bola zrealizovaná stavba prvej polovice polikliniky v Senci, ktorý má 12 tisíc obyvateľov, spádové územie polikliniky činilo cca 18 tisíc obyvateľov, budova polikliniky je pritom dimenzovaná cca na 6 tisíc obyvateľov. V roku 1985 bola budova bývalého ONV rozhodnutím ministerstva financií prevedená do užívania Rektorátu Univerzity Komenského v Bratislave, s čím mestský národný výbor nikdy nesúhlasil. Toho času má spádové územie polikliniky cca 36 tisíc obyvateľov. Jednotlivé zariadenia polikliniky sú roztrúsené po celom meste, sú nefunkčné a strpčujú život obyvateľov.

Na opakované podnety občanov boli snahy obecného zastupiteľstva a primátora mesta tento problém riešiť s Rektorátom Univerzity Komenského v Bratislave a ministerstvom školstva. 17. marca roku 1990 si prvýkrát prezreli ponúkané náhradné riešenie v budove Stredného odborného učilišťa Montostroj Senec. V ďalšom kole rokovania medzi rektorátom, ministerstvom školstva, ministerstvom zdravotníctva a mestom sa dosiahli predbežné dohody s tým, že sa uvolní budova bývalého ONV, t. č. Ústav pre jazykovú odbornú prípravu v Senci, ak dostanú primerané náhradné priestory a zabezpečí sa náhradné finančné riešenie. Toto riešenie sa našlo premiestnením Ústavu pre jazykovú odbornú prípravu v Senci do priestorov Stredného odborného učilišťa Montostroj, keďže zástupcovia rektorátu a zástupcovia Ústavu pre jazykovú odbornú prípravu trvali na tom, že chcú ostať v Senci, a priestory Ústavu pre jazykovú a odbornú prípravu boli odovzdané mestu Senec. Tým by sa vyriešila situácia zdravotníctva, ktoré za

terajšieho stavu nemôže poskytovať základnú zdravotnícku starostlivosť na požadovanej úrovni. Rektor Univerzity Komenského listom z 21. januára tohto roku však s týmto riešením bez udania nejakých nových a závažných dôvodov nesúhlasil.

Neradostnú situáciu v zdravotníckej starostlivosti seneckého regiónu možno riešiť dvoma spôsobmi. Schodnejšia sa zdá byt prvá alternatíva, realizácia dohodnutého riešenia medzi Rektorátom Univerzity Komenského a ministerstvom zdravotníctva uvolnením priestorov Ústavu pre jazykovú odbornú prípravu pre potrebu mesta Senec a umiestnením tohoto ústavu do priestorov Stredného odborného učilišťa Montostroj, kde majú zabezpečené potrebné priestory, osobitný vchod, stravovanie a celkovú starostlivosť, čo je finančne niekoľkokrát lacnejšie a výhodnejšie, než prevádzkovanie budovy bývalého ONV, teda terajšieho Ústavu pre jazykovú odbornú prípravu. Úprava priestorov v Strednom odbornom učilišti Montostroj pre potrebu Ústavu jazykovej odbornej prípravy by stála cca 3 až 5 mil. Kčs. Počas 3 až 5 mesiacov by bola budova terajšieho Ústavu pre jazykovú odbornú prípravu rekonštruovaná pre potreby zdravotníctva. V druhej alternatíve by išlo o dobudovanie druhej etapy výstavby polikliniky, čo by si už vyžiadalo finančné náklady cca 50 mil. korún a doba trvania výstavby by bola podstatne dlhšia, možno 3 až 5 rokov.

Žiadam touto cestou ministra školstva, mládeže a športu na pristúpenie k urýchleným rokovaniam a zrealizovaniu obapolne výhodnej a racionálnej dohody v záujme poskytovania základnej zdravotníckej starostlivosti pre cca 36 tisíc obyvateľov tohoto spádového územia polikliniky v Senci. Zároveň žiadam ministra zdravotníctva o iniciovanie tohto problému na zasadnutí vlády Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Slovo má pán minister školstva v zmysle § 19. Minister školstva, mládeže a športu SR J. Pišút:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

dovolím si k tomu stručný komentár. Toto je komplikovaná otázka, ktorá sa rieši už dlhé obdobie. V poslednej dobe sme sa ju snažili riešiť v spolupráci s pánom poslancom Ásványim. Pán poslanec nespomenul niektoré aspekty problému, ktoré sú dôležité. Vysoké školy dnes majú značnú samostatnosť. Budova, o ktorej sa hovorí, patrí Univerzite Komenského. Nie je v moci ministerstva školstva donútiť univerzitu, aby sa vzdala svojej budovy. Ďalej náhradné riešenie v spomínanom Strednom odbornom učilišti Montostroj, pokiaľ mám informácie od pána rektora, je náhradným riešením, ktoré nie je celkom ekvivalentné, prinajmenšom v tom prípade, že v prípade terajšej budovy ide o vlastníctvo Univerzity Komenského, v prípade využitia priestorov stredného odborného učilišťa by išlo o prenájom. Naozaj si myslím, že by nebolo dobré, aby sme to tu podrobne rozoberali. To, čo môžeme urobiť, je stretnutie všetkých zainteresovaných, čo už sme iniciovali viackrát, a pokúsiť sa v ďalšom kroku o riešenie.

Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi ministrovi. Prosil by som vážených členov vlády, ešte sú dvaja poslanci, ktorí chcú interpelovať, nechajme poslancov dokončiť interpelácie a potom nasledujú odpovede členov vlády. Prosím pána poslanca Csákyho. Pripraví sa pán poslanec Német.

Poslanec P. Csáky:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

mám dve interpelácie. Prvá je adresovaná ministrovi vnútra Slovenskej republiky pánovi Pittnerovi. Vážený pán minister, opakovane som nútený upozorniť vás na nedodržanie zákonnosti v okrese Levice. Dovoľujem si vám predložiť na posúdenie dva konkrétne príklady. Prvým príkladom je odstránenie informačnej tabule zo začiatku a konca obce Veľké Ludany, okres Levice. Tabule boli majetkom obce. Obec mala 10 metrov za oficiálnym označením obce na osobitnej tyči tabuľu modrej farby s bielymi písmenami podlá ČSN. Zdôrazňujem, že takéto označenie bolo v plnom súlade so stanoviskom okresného úradu o dodržiavaní dvojjazyčnosti na území okresu. Prednostu okresného úradu som upozornil na tento stav osobitným listom. Nesúhlas s umiestnením modrej informačnej tabule prvýkrát vyslovil listom zo dňa 3. 12. 1991 pán kpt. Ing. Tóth, veliteľ dopravnej polície Levice. Pán veliteľ si v liste dovoľuje výklad zákonov č. 517/1990 Zb. a 428/1990 Zb., na čo absolútne nemá právo. Kópiu listu priložím. Ďalej uvedené zákony interpretuje svojsky, rezumé je v rozpore nielen s duchom a literou uvedených zákonov, ale aj s ústavnou Listinou o základných právach a slobodách občanov.

Ďalší list obdržal obecný úrad od OSC Levice zo dňa 12. 3. 1992. Kópiu listu taktiež priložím. Pán Ing. Jozef Horňák, výrobno-technický námestník OSC Levice sa taktiež vymenoval za súkromného ústavného sudcu a taktiež svojsky interpretuje zákony č. 517 a č. 428/1991 Zb. Konklúzia je aj v tomto prípade falošná.