tizácie. Zdá sa však, že je úsilie z toho ustúpiť. Jednotlivé strediská vytvorili spoločnosti s ručením obmedzeným a tri z nich predložili návrh na privatizáciu formou odpredaja celého Výskumného ústavu inžinierskych stavieb, a teda ich kúpenia. Z celej kapacity tohto komplexu je však predpoklad, že tieto tri spoločnosti ústav síce kúpia, ale nebudú schopné ho prevádzkovať. Prečo?
Privatizačný projekt predložený týmito obchodnými spoločnostami vychádza prakticky z likvidácie dlhoročne vytváraného komplexného technologického parku, a to prevodom a rozptýlením prevažnej časti objemu týchto zariadení na cudzie organizácie. Z celkového majetku zariadení 27 miliónov korún sa na bezodplatný prevod mimo ústavu ponúka takmer 18 miliónov korún, teda takmer 70 %. Ide pritom o veľmi špeciálne technické zariadenia, často v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike ojedinelé, ktoré sa používajú málokedy, ale ktoré sú nevyhnutné, napríklad dynamometre na odskúšavanie konštrukcie nosníkov. Predpokladaný privatizovaný majetok by podlá navrhovaného konkurenčného projektu tvorili budovy a pozemky bez dvoch tretín pôvodného technologického vybavenia. Privatizácia by teda predstavovala kúpenie zeme a prázdnych domov, čo spochybňuje serióznosť zámerov zachovať pôvodný sortiment, pôvodný predmet podnikania, a naznačuje skôr špekulatívne úmysly s takto sprivatizovaným majetkom dislokovaným na atraktívnom mieste. Tri malé spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré chcú tento komplex kúpiť, sa zaväzujú ku všetkým finančným záväzkom a po odkúpení predpokladajú zisk 5 miliónov korún ročne, za stavu, že v predchádzajúcom roku mali zisk 400 tisíc. Je teda zjavné, že vychádzajú z predpokladu prenájmu priestorov atraktívnym prenajímateľom, možno na skládku piva alebo na prevádzku sexshopov - ťažko povedať. Isté je, že za takéhoto stavu sa v podstate pripravuje zlikvidovanie ostatných profesných inžinierskych činností, v priestoroch ktorých budú možno úplne iné prevádzky, a tým príde k rozptýleniu vysokoprofesionál-
neho ľudského potenciálu, profesných odborníkov, k likvidácii kontinuity nehmotného bohatstva v oblasti jediného špecializovaného vedeckovýskumného pracoviska pre inžinierske stavby v celej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike.
V rámci interpelácie sa preto obraciam na pána ministra Bútoru a na pána ministra Mikloša o zváženie možnosti zaradenia Výskumného ústavu inžinierskych stavieb do prvej vlny privatizácie, a nie takýmto spôsobom, ktorý je z hľadiska mechanizmu možno jednoduchší a dá menej práce, ale v podstate znamená rozprášenie tejto vedeckovýskumnej kapacity.
Ďalej upozorňujem a obraciam sa na predsedu slovenskej vlády pána Jána Čarnogurského vo veci podania federálneho ministra spojov Ehrenbergera na ústavný súd vo veciach prevodu kompetencií za spoje a telekomunikácie z úrovne národných republík na úroveň federácie. Pán Ehrenberger o to požiadal, žiadosť tam leží už viac ako mesiac, a o vyjadrenie požiadal národných republikových ministrov pána Pauleho a pána Dybu. Táto záležitosť je ohromne vážna, pretože ide o sústredenie a uzurpovanie kompetencií za spoje a telekomunikácie na úrovni federácie. Za tým nasleduje presne také isté úsilie za oblasť plynovodov, ropovodov a rozvodných elektrických sietí z celej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Ak by sa tak stalo, celý cievny, nervový a krvný systém tohto štátu by sa ocitol v rukách akéhosi fiktívneho štátu, federácie, a národné republiky by boli vlastne nekompetentné za to, čím na svojom území disponujú.
Žiadam preto pána Jána Čarnogurského, aby sa stanoviská k týmto zásadným záležitostiam prerokúvali vo vláde Slovenskej republiky a neriešili sa výlučne iba listom z príslušného rezortného ministerstva.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Hofbauerovi. Prosím pani poslankyňu Uramovú. Pripraví sa pán poslanec Gašpar.
Poslankyňa D. Urámová:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,
28. februára tohto roku prijalo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady uznesenie č. 790 k platnosti uznesenia Výboru Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vztahy č. 280 o zisťovaní počtu nezamestnaných podlá príslušnosti ku KSČ, ako aj k SDĽ, ako aj o ďalšom konaní. Nakoľko už predtým sa začalo konať v zmysle neplatného uznesenia, pýtam sa ako členka výboru podpredsedu vlády pána Antona Vavru:
1. Ako postupovali pri zabezpečovaní uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktoré znelo "zastaviť konanie podlá doteraz doručeného textu a realizovať u príslušných ministrov vlády Slovenskej republiky platné uznesenie výboru".
2. Čo sa stane s údajmi, ktoré boli už na jednotlivé ministerstvá zaslané?
Vzhľadom na aktuálnosť otázky prosím pána podpredsedu vlády, aby odpovedal ešte dnes a nevyužil tridsaťdňovú lehotu.
Ďakujem.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. V zmysle § 19 udeľujem slovo podpredsedovi vlády pánovi Vavrovi.
Podpredseda vlády SR A. Vavro:
Vážená Slovenská národná rada,
dostal som uznesenie Slovenskej národnej rady a obrátil som sa na jednotlivých rezortných ministrov. V prílohe listu som im dal uznesenie Slovenskej národnej rady. Po tých udalostiach, ktoré sú vám známe, som dostal do rúk nové platné uznesenie a opäť som sa obrátil na všetkých rezortných ministrov so žiadosťou, aby prestali konať podlá pôvodného uznesenia a aby údaje, o ktoré boli požiadané výborom Slovenskej národnej rady, nezisťovali. Možno je v tomto prípade výhodou, že úrady nekonajú rýchle, preto žiadne údaje som nedostal k dispozícii a nie som si istý, neviem, či sa nejaké údaje zisťované podľa pôvodného uznesenia vôbec sústredili. Žiadne nemám k dispozícii, a v okamihu, keď som dostal nové upravené uznesenie, obrátil som sa na všetkých rezortných ministrov. To je vysvetlenie pani poslankyni.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Pani poslankyňa, v príslušnej časti budeme hlasovať, či vysvetlenie prijímate alebo neprijímate. Teraz to nie je možné.
V zmysle § 19 má slovo pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Vážené dámy a páni,
dovoľte mi veľmi krátko reagovat. Pokladám tento problém za vecne vyriešený. K tomuto problému zaujal stanovisko aj náš výbor. Chcem z neho pripomenúť len jednu jedinú vec, že v tom stanovisku výboru bol aj fakt, že táto kauza bola politicky zneužitá.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec Gašpar. Pripraví sa pán poslanec Ivan Hudec. Poslanec Gašpar nie je prítomný, stráca poradie. Prosím pána poslanca Hudeca. Pripraví sa pán poslanec Hajduk.
Poslanec I. Hudec:
Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán predsedajúci, vážená vláda,
kníhkupectvá sa nám strácajú z miest a dedín ako jarný sneh. Aj v tých, čo ostávajú, vytláčajú knihy, handry a handričky, drogistický tovar, bačkory a iná zmiešaná tovarová mixáž. Súvis s kultúrou predaja knihy je zrejmý rovnako, ako predaj v improvizovaných chodníkových stánkoch. Rozsypala sa nám knižná distribúcia, ten starý nemotorný moloch si to vari aj zaslúžil, ale búrať je zrejme ľahšie, ako čosi vystavať, či aspoň pomôcť vystavať. To, že tým trpí najmä čitateľ a knižná kultúra, iba trpne konštatujeme.
Obraz biedy a utrpenia dokreslil v minulých dňoch priam barbarský čin predajne vedeckej literatúry vydavateľstva Slovenskej akadémie vied Veda v Bratislave na Dunajskej uli-
ci, keď po zrejme neúspešnom výpredaji rôznych titulov vyhadzovali ako odpadky nepredané knihy do kontajnerov na ulici. Tam náhodní okoloidúci občania vyberali z kníh mnohé cenné tituly, akými sú napríklad Základy fyziky od Krempašského, Teória tuhých látok, Elektrónová mikroskopia ocelí a ďalšie. Takéto naloženie s knihou vyvoláva už iba jednu asociáciu - horiacu hranicu a Koniáša. Bývalí riaditelia knižnice Slovenskej akadémie vied a Vydavateľstva Veda Slovenskej akadémie vied - mimochodom tak ako oni, i teraz súčasné riaditeľky sídlia v jednom komplexe budov - mali dohodu, podlá ktorej bolo možné bezodplatným prevodom prevziať nepredané tituly vedeckej literatúry knižnici a tá po doplnení svojich fondov mohla mnohé z nich vymeniť so zahraničnými partnermi za atraktívne cudzojazyčné publikácie. Pani riaditeľka knižnice by podlá jej slov o tieto knihy mala záujem. Táto skutočnosť nerobí dobrú vizitku novým štruktúram už aj vzhľadom na to, že rezort kultúry iniciatívne a vzorne plnil výmenu kádrov za akúkoľvek cenu, aj odbornosti pseudokonkurzami.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem poslancovi Hudecovi. Prosím pána poslanca Hajduka. Pripraví sa pán poslanec Hamerlík.
Poslanec A. Hajduk:
Vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada,
mám dve interpelácie. Jedna je smerovaná na ministra školstva, mládeže a športu pána Pišúta v súvislosti s procesom ohľadom prípravy zriadenia cirkevnej školy v Michalovciach. Do tohto procesu v poslednej dobe vstúpilo usmernenie
pána ministra Pišúta a riaditeľ školskej správy sa neriadi týmto usmernením. Situácia v Michalovciach je napätá. Interpeláciu nebudem tu čítať, odovzdám ju písomne.
Druhá interpelácia smeruje na pána ministra Ivana Tirpáka. Na schôdzi Slovenskej národnej rady sme prerokovávali správu o stave a vývoji životného prostredia. Vo východoslovenskom regióne v oblasti Michalovce, Trebišov, Vranov, Humenné, Strážske v rámci medzinárodnej pomoci pre Slovenskú republiku realizuje Švajčiarska republika štúdiu. Je určité závažné spochybnenie objektívnosti podkladov pre spracovanie tejto štúdie. Ďalšie podklady mu takisto písomne odovzdávam.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Hajdukovi. Prosím pána poslanca Hamerlíka. Pripraví sa pán poslanec Kerti.
Poslanec R. Hamerlík:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
dňa 10. júla roku 1991 sme prijímali zákon o zmiernení niektorých ďalších majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky. Je to zákon č. 319. Týkal sa násilne odvlečených do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1946. V tej súvislosti sa hovorilo aj o vojnových zajatcoch. Navrhol som, aby prijímané uznesenie bolo rozšírené o vyžiadanie zoznamu vojnových zajatcov. Na to niektorí poslanci reagovali takým spôsobom, že snáď ešte nie je na to vhodný čas, že to treba pripraviť v pokoji, že je to príliš rýchla akcia a že nie každý z nás vidí, o čo ide a aký to bude mat dopad. To bolo vtedy, zhruba pred rokom. Dnes je
situácia trocha iná, vhodnejšia, nadišiel čas, aby sme sa dozvedeli, kedy a kde zahynuli naši zajatci v sovietskych lágroch. Dnes je vhodnejšia situácia, lady sa prelomili. Zoznamy zajatcov si vyžiadalo napríklad aj Maďarsko a týždenne z neho publikujú. Preto by som prosil zodpovedať na otázku, či naše orgány v tomto smere niečo už podnikli, či niečo podnikajú alebo hodlajú podniknúť a kedy môžeme očakávať zoznam našich zajatcov, teda zoznam zajatcov pochádzajúcich z územia našej republiky.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Hamerlíkovi. Prosím pána poslanca Kertiho. Pripraví sa pán poslanec Kružliak.
Poslanec A. Kerti:
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som požiadal pani ministerku práce a sociálnych vecí, aby ráčila venovať trochu pozornosti mojim trom otázkam. Sociálne zabezpečenie a nemocenské poistenie patrí do jednej z najcitlivejších oblastí sociálnej politiky, nakoľko sa dotýka, prípadne môže dotýkať, každého občana Slovenskej republiky, každého jedného z nás. Z toho dôvodu by som chcel upozorniť na tri problémy v tejto oblasti, ktorým je potrebné venovať pozornosť a riešiť ich v čo najkratšom čase.
Po prvé je to kúpelňa starostlivosť, ktorá už tu bola nanesená, ale z iného pohľadu. Súčasný stav je taký, že kúpelňa starostlivosť je toho času dávkou nemocenského poiste-
nia. Slovenská správa sociálneho zabezpečenia zakúpila, čiže zabezpečila odliečenie 92 000 občanom Slovenskej republiky v roku 1991, v roku 1992 počíta so zabezpečením odliečenia približne 96 000 občanov. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, teda iný rezort, zabezpečilo v roku 1991 liečenie približne pre 12 000 občanov. V tomto prípade sa pri výbere pacientov na kúpeľnú starostlivosť vychádzalo úplne jednoznačne iba z tzv. zdravotných kritérií.
Najbližšia perspektíva - zákon o sociálnom poistení pripravovaný Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí nepočíta naďalej s kúpelňou starostlivosťou ako dávkou nemocenského, teda sociálneho poistenia. Čo z toho potom vyplýva? Ak zdravotné kritériá pripustia povedzme päťnásobný nárast počtu odliečených občanov oproti súčasnosti, teda v roku 1991 to bolo spomínaných 12 000 občanov realizovaných Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky, zabezpečí sa kúpelňa starostlivosť pre 60 000 občanov. Ďalších 50 000 by si teoreticky mohlo zabezpečiť liečbu na vlastné finančné náklady. Buďme však realisti. V súčasnom období priemerná hodnota jedného liečebného poukazu predstavuje približne 6 000 Kčs. Túto sumu si bude môcť z vlastných prostriedkov zaplatiť iba malé percento občanov. Ďalšie dôsledky: uzatváranie jednotlivých liečební pre nedostatok pacientov, nevyužitie prírodných liečivých zdrojov, prepúšťanie pracovníkov kúpeľných zariadení a tým zvýšenie počtu nezamestnaných, atď.
Z tejto analýzy vyplýva otázka, ktorá musí byť urýchlene riešená - kto a v akom rozsahu zabezpečí kúpeľnú starostlivosť pre občanov Slovenskej republiky v roku 1993. Zdôrazňujem, že ide o veľmi dôležité prechodné obdobie. Bude to Slovenská správa sociálneho zabezpečenia alebo už Slovenská zdravotnícka poisťovňa, ktorá má teoreticky vzniknúť 1. januárom 1993? Súčasne je potrebné dať aj odpoveď na otázku ďalšej stratégie v oblasti kúpeľnej starostlivosti. Budú sa
akceptovať iba čisté zdravotnícke kritériá, teda liečbu zabezpečí len zdravotnícka poisťovňa v intenciách prísnych zdravotníckych kritérií alebo sa bude okrem nich brať ohľad aj na liečebno-preventívny a sociálno-zdravotný charakter kúpeľnej starostlivosti, ktorý by viedol k následnému zlepšeniu dnes už i tak všeobecne známeho zlého zdravotného stavu nášho obyvateľstva? Doteraz túto činnosť zabezpečuje Slovenská správa sociálneho zabezpečenia.
Druhá oblasť sa dotýka ovplyvnenia vývoja pracovnej neschopnosti a tým aj výšky vyplácaných dávok nemocenského. Na základe štatistických údajov jednoznačne konštatujeme, že trend vývoja pracovnej neschopnosti je mimoriadne nepriaznivý. Kým v roku 1982 bolo priemerné percento pracovnej neschopnosti pre chorobu a úrazy na Slovensku 3, 8 % a na nemocenskom sa z tohto titulu vyplatilo 1, 7 mld korún, v roku 1990 pracovná neschopnosť dosiahla už hodnotu 4, 6 % a na nemocenskom sa vyplatilo 2, 7 mld korún. Za minulý rok 1991 dosiahlo priemerné percento pracovnej neschopnosti pre chorobu a úrazy v Slovenskej republike hodnotu 5, 1 % s výdavkami na nemocenskom až 3, 2 mld korún. Kde hľadať príčiny tohto stavu? Určite sú aj v zhoršenom zdravotnom stave obyvateľstva, ale ich korene spočívajú predovšetkým v rozpade lekárskej posudkovej služby. O pracovnú neschopnosť sa v súčasnom období vlastne nikto nestará, nikoho nezaujíma, akou sú Popoluškou, hoci sa za ňou skrývajú miliardové hodnoty vyplatené na nemocenskom.
Podlá zákona Slovenskej národnej rady z 27. novembra 1990 č. 543 o štátnej správe sociálneho zabezpečenia, ktorý je v platnosti od januára 1991, posudková činnosť sociálneho zabezpečenia zahŕňa aj kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu. Ministerstvu práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky trvalo dlhší čas, približne 15 mesiacov, kým k zákonu vydalo príslušnú vyhlášku, poznamenávam, že v niektorých smeroch nedokonalú. Vyhláška má platiť od 1. apríla
1992, realizovať ju a prijať posudkových lekárov na okresné správy sociálneho zabezpečenia je vlastne nemožné, pretože na túto činnosť nie sú zatiaľ zabezpečené finančné prostriedky. Časť výdavkov na nemocenskom išla aj na úkor liknavosti pri vypracovávaní tejto vyhlášky. Vo finančnom vyjadrení to činí zhruba pol miliardy korún. Je to určite dôvod k tomu, aby sa daný problém čo najrýchlejšie vyriešil a neprichádzalo tak k zbytočným finančným stratám pri vyplácaní nemocenského, na čo tiež očakávam odpoveď.
A v krátkosti ešte o tretom probléme - dovoľte mi, aby som v závere upozornil na problém v oblasti sociálneho zabezpečenia a nemocenského poistenia. Okrem mnohých iných úloh okresné správy sociálneho zabezpečenia majú zabezpečovať - a aj to robia - kompletné nemocenské poistenie. Súčasne organizujú a vykonávajú kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami na úseku veľkých a malých závodov a od l. januára 1993 budú musieť mať prehľad o platbe sociálneho poistenia každého z nás. Pýtam sa však, ako sa má zabezpečiť plnenie týchto úloh, keď dnes na niektorej okresnej správe sociálneho zabezpečenia je iba jeden alebo dva počítače a samotné ministerstvo počíta s investíciou iba 20 miliónov do výpočtovej techniky. Pre porovnanie - v roku 1991 pridelilo ministerstvo práce a sociálnych vecí pre úrady práce na výpočtovú techniku 60 mil. korún. Obdobne vyzerá situácia aj v ostatných oblastiach materiálno-technického vybavenia okresných správ sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky úradmi práce.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem poslancovi Kertimu. Prosím pána poslanca Kružliaka. Pripraví sa pán poslanec Brňák. Ospravedlňujem sa pá-
novi poslancovi Ftáčnikovi. Po poslancovi Kertim nasleduje pán poslanec Ftáčnik v zmysle § 19.
Poslanec Š. Kružliak;
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážený slovenský parlament,
moja interpelácia je na ministra dopravy a spojov pána Pavleho. Je to k problému železničnej dopravy južnými okresmi Slovenska. Asi pred dvoma-troma týždňami ma požiadali poslanci Mestského zastupiteľstva Veľkého Krtíša o stretnutie, kde sa okrem iného hovorilo o otázke možnosti riešenia nového železničného ťahu cez južné okresy Slovenska Rožňava, Lučenec, Veľký Krtíš, Levice, Nové Zámky. Železničná trasa cez spomínané okresy by umožnila, aby sa rýchlosť dopravy mohla na terajší stav na tratiach viac ako zdvojnásobiť. Z uvedeného vyplýva, že ide o nový železničný ťah. Táto myšlienka nie je nová. Pán minister Pavle pred dvoma dňami s pocitom starosti hovoril, aký dopad má autodoprava na životné prostredie, ale nielen to. Autodoprava je ekonomicky podstatne náročnejšia, čo tiež nie je zanedbateľná vec. Nakoniec, okrem iného realizácia tejto myšlienky má strategický význam spojenia západnej Európy s bývalým Sovietskym zväzom, z čoho by naša Slovenská republika mala určite úžitok.
Na základe toho, čo som povedal, navrhujem stretnutie pána ministra Pavleho a predstaviteľov spomínaných okresov 17. apríla 1992 na Okresnom úrade v Lučenci. Úlohy by som navrhol rozdeliť tak, že ministerstvo dopravy a spojov zabezpečí odborníkov k úlohe navrhovateľov riešenia myšlienky a ja zabezpečím účasť predstaviteľov spomínaných okresov a minerálku na občerstvenie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Kružliakovi. Prosím pána poslanca Ftáčnika. Pripraví sa pán poslanec Brňák.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada,
dovoľte, aby som v zmysle § 90 rokovacieho poriadku položil otázku pani ministerke práce a sociálnych vecí. O čo ide? Na viacerých stretnutiach s občanmi napríklad v okrese Bratislava - vidiek či Liptovský Mikuláš občania opisovali situáciu, keď pracovníci úradov sociálneho zabezpečenia pri rozhodovaní o poskytnutí príspevku sociálne odkázaným navštevujú domácnosti a skúmajú majetkové pomery občanov, t. j. či majú dom, auto alebo farebný televízor, a na základe toho rozhodujú, či príspevok bude poskytnutý. Nebezpečenstvo subjektívnosti takéhoto rozhodovania potvrdzuje i to, že sa vyskytli prípady, keď úradníci odporučili predať to či ono ako alternatívu na poskytnutie príspevku. Pýtam sa pani ministerky, o čo sa opiera takýto postup a aký postup považuje za správny, t. j. potláčajúci subjektívnosť a súčasne zodpovedajúci príslušným zákonom, vyhláškam a nariadeniam.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Prosím pána poslanca Brňáka. Pripraví sa pán poslanec Granec.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada,
moja otázka smeruje na ministra pre správu a privatizáciu národného majetku pána Mikloša a je podnetom aj pre ministra kontroly Slovenskej republiky. Konkrétne ide o aplikáciu ustanovenia § 11 zákona č. 427 z roku 1990 Zb., podľa ktorého musí vydražiteľ zaplatiť cenu vydraženého objektu a zásob najneskôr do 30 dní, inak sa vlastníctvo ex lege a od začiatku zrušuje. Z dikcie označeného paragrafu, ale aj § 11 zákona č. 474 z roku 1990 Zb. vyplýva, že uvedená 30-dňová lehota na zaplatenie ceny vydražených nehnuteľností je lehota zákona a nemožno ju prekročiť.
O zložitosti tejto problematiky svedčí aj návrh Výboru Slovenskej národnej rady pre obchod a služby pod parlamentnou tlačou č. 277, o ktorom budeme rokovať ešte v priebehu 23. schôdze Slovenskej národnej rady. Predložený návrh sa dotýka priamo predĺženia uvedenej 30-dňovej lehoty. Aplikácia a dokonca aj interpretácia ustanovenia § 11 zákona č. 427/1990 Zb. zo strany kompetentných a zodpovedných pracovníkov ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku sa však javí byť rozdielna. Moja osobná skúsenosť v tomto smere bola už okorenená láskavým pohľadom redaktora nezávislého denníka Pravda pánom Onderom a poslancom pánom Tatárom. Ani jeden ani druhý pán mi úprimne nestoja za to, aby som sa mal pred nimi obhajovať alebo brániť. Preto tak nerobím. Ale aby som bol konkrétny.
Podlá vyjadrenia Dr. Urmaniča v tom čase povereného zastupovaním riaditeľa odboru na ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku bolo v súvislosti s malou privatizáciou umožnené niektorým vydražiteľom, aby cenu vy-
draženého objektu zaplatili aj po uplynutí 30-dňovej lehoty. Malo k tomu dôjsť legálnym spôsobom použijúc extenzívny výklad sporného zákonného ustanovenia.
Žiadam preto pána ministra Mikloša, aby označil všetky objekty, ktorých cena po vydražení bola zaplatená po uplynutí 30-dňovej lehoty, aj s dôvodmi, prečo k predĺženiu lehoty došlo. Vzhľadom na to, že raz som už bol podvedený priamo zodpovedným pracovníkom ministerstva Dr. Urmaničom, zároveň by bolo vhodné, aby žiadané údaje verifikovalo aj Ministerstvo kontroly Slovenskej republiky.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Brňákovi. Poslanec Granec nie je prítomný, stráca poradie. Pán poslanec Cyril Ivan predloží svoju interpeláciu písomne. Prosím pána poslanca Dobrovodského. Pripraví sa poslanec Krajčovič.
Poslanec D. Dobrovodský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada,
dovoľte, aby som sa vo svojej interpelácii tak ako v minulosti obrátil na pána ministra školstva. Už na minulej 22. schôdzi som predniesol podobnú interpeláciu. Dostal som odpoveď, a ked'že tu dnes už vystúpili dvaja poslanci, pani poslankyňa Olejníková spomínala podobný problém, obraciam sa s týmto problémom znovu na pána ministra.
Upozorňoval som na nepriaznivú až dusnú atmosféru na niektorých školách. Mnohé pedagogické kolektívy sú rozdelené
na dve skupiny, v mnohých zboroch pretrváva ľahostajnosť či povrchnosť k pedagogickej práci zo strany učiteľov a riaditelia škôl sú pri riešení týchto problémov bezmocní. Nemajú možnosť urobiť poriadok, hoci za tento poriadok zodpovedajú. Školské rady totiž svojím zložením nezaručujú plnenie zámeru zákonodarcu o verejnej kontrole činnosti škôl a o pomoci škole zo strany verejnosti. Školské rady, v ktorých majú početnú väčšinu učitelia, vystupujú voči riaditeľovi vraj ako bývalé stranícke výbory. A to je z úst riaditeľov. Obmedzujú právomoci riaditeľa v riadení školy, lebo riaditeľ od učiteľov vlastne funkčne závisí. Školská rada by mala zastupovať záujmy rodičov, teda požiadavky kvalitnej výučby a výchovy. Táto skutočnosť má stmeliť pedagogický zbor s riaditeľom, pričom riaditeľ za úroveň práce školy plne zodpovedá verejnosti, teda rodičom. Učiteľ za úroveň svojej práce plne zodpovedá riaditelovi. Teda učiteľ učí a vychováva, riaditeľ riadi a zodpovedá. V tom je neúprosná logika, ktorá platí v celom kultúrnom svete a my sa k tomu musíme skôr alebo neskôr tiež prepracovať. Upozorňujem, myslím si, že školy túto zmenu nie sú schopné realizovať samy. Preto prosím alebo žiadam, aby bol novelizovaný vzorový štatút rady školy, ktorý vydalo ministerstvo, v horeuvedenom zmysle.
Vo svojej minulej interpelácii som upozornil na niektoré protiprávne postupy riaditeľov územných školských správ. S podobnou požiadavkou tu vystúpila pani poslankyňa Olejníková. Pán minister odpovedal, aby mu boli podnety alebo dôkazy predložené, že ich nechá preveriť. Podobnú odpoveď som dostal aj písomne na minulú interpeláciu. Je však skutočnosťou, že my, poslanci, máme kópie sťažností, ktoré boli ministerstvu predložené. Prečo teda ministerstvo nemá založené - a myslím si, že má založené tieto podnety - a nerieši ich v spolupráci s tými, ktorí podnet podali? Môžem potvrdiť, že sú písomné sťažnosti na všetkých troch riaditeľov územných školských správ bývalých krajov, teda na pána riaditeľa Piusa, Kamoďu i Ondru, a ako mi je známe, i na riadi-