nou subjektivitou súvisia. To znamená prevažne ekonomické činnosti.

Beriem tiež na vedomie upozornenie alebo návrh na odvolanie riaditeľov školských správ pána Piusa a pána Kamoďu. Bohužiaľ, nemôžem odvolať riaditeľa školskej správy len na základe interpelácie. Musím mat k tomu veľmi vecné podklady, ktoré vyplývajú z toho, že dotyčný riaditeľ školskej správy si neplní svoje povinnosti, ktoré sú mu dané zákonmi a ďalšími právnymi nariadeniami. Budem vďačný za všetky podrobnejšie upozornenia na takúto činnosť.

Ďakujem pekne. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi ministrovi Pišútovi. Slovo má pán poslanec Porubec. Pripraví sa pani poslankyňa Kaliská.

Poslanec L. Porubec:

Vážené dámy, vážení páni,

slávne, dnes už vlastne skompromitované a smutno slávne ešalóny VPN pred minulými voľbami do zákonodarných zborov sa mocovali, že dovedú Slovensko do Európy. Vtedy som sa cítil ako občan Hornej Volty, a už som len čakal, kedy sa konečne do tej Európy dostanem. Tak sa teda pozrime, čo urobili pre to, aby sa Slovensko do tej Európy dostalo. Isto každý pozná slovník medzinárodnej organizácie. Tam je uvedené, v ktorých medzinárodných organizáciách môžu byt aj také enklávy, ako je teraz Slovensko.

Jednou z takých organizácií je Svetová organizácia cestovného ruchu pod skratkou WPO. Členstvo tam môže byt riadne

a pridružené. Provizórny štátny útvar ČSFR je členom od roku 1966. Od roku 1974 ČSFR v tejto organizácii zastupuje Federálne ministerstvo zahraničných vecí. Riadnym členom tu môže byt aj národná oficiálna organizácia cestovného ruchu. A tak sa pýtam príslušných pánov ministrov, či už je Slovensko v tejto organizácii zastúpené slovenským orgánom.

Ďalšou takou organizáciou je Svetová poštová únia. Členmi môžu byt aj nesamostatné teritóriá, čiže kolónie, ktoré majú plné členské práva. Teda, ak je Slovensko aspoň kolóniou, už by malo byť v tejto organizácii. Ak v nej nie je, tak nie je ani kolóniou, ale je celkom obyčajným majetkom federálnych byrokratov.

Ďalšou organizáciou je Medzinárodný zväz pre dejiny a filozofické vedy. Vznikol v roku 1956, asi päť rokov po tom, čo bol z vyučovacích procesov vyradený predmet slovenské dejiny a táto disciplína bola zlikvidovaná aj ako vedecká disciplína. Prosto u nás dnes neexistuje. Členmi môžu byt národné sekcie alebo vedecké ústavy. Slovensko zase v tejto organizácii zastupuje Československý komitét pri Československej akadémii vied. Potom sa nečudujme, že Slovensko je v amerických publikáciách prezentované ako jedna zaostalá krajina, presiaknutá fašizmom skrz naskrz a zarastená hvozdmi, kde žijú iba valasi a nedorobení intelektuáli. Áno, presne takto to je, vážení. Takže je povinnosťou, a bolo povinnostou príslušných pánov ministrov počas týchto dvoch rokov, aby zabezpečili pre Slovensko riadne slovenské zastúpenie v týchto organizáciách. A tak sa pýtam, či sme v nich už zastúpení. Ak nie, je to hanba. Je to hanba celej tejto vlády, najmä hanba pre tých pánov, ktorí pre Slovensko slubovali raj a prechádzku ružovou záhradou.

Ďakujem.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. V zmysle § 19 má slovo pani ministerka Kotová. Ministerka obchodu a cestovného ruchu SR J. Kotová:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážení členovia vlády,

dovoľte mi, aby som len v krátkosti niekoľkými slovami odpovedala na interpeláciu pána poslanca, najmä čo sa týka zastúpenia Česko-Slovenska v Svetovej organizácii cestovného ruchu WTO. Má pravdu, v Svetovej organizácii WTO môžu byť členmi riadni členovia a pridružení členovia. Česko-Slovensko už od roku 1966 je riadnym členom Svetovej organizácie cestovného ruchu. V minulosti jeho práca vo WTO, a práve v minulom období, a jeho činnosť v Svetovej organizácii cestovného ruchu bola viac-menej formálneho charakteru, ale musím poznamenať, že za posledné obdobie a najmä za posledný rok v tejto svetovej organizácii práve Česko-Slovensko zaznamenalo obrovské úspechy.

Na poslednom zasadaní svetovej organizácie, na kongrese tejto svetovej organizácie, ktorý sa uskutočnil vlani v Buenos-Aires v Argentíne, Česko-Slovensko dostalo jedno miesto viceprezidenta a pracujeme v dvoch komisiách, a to v komisii pre financie a rozpočet a v komisii pre životné prostredie. Oficiálne zastrešenie vo svetovej organizácii je prostredníctvom Federálneho ministerstva zahraničných vecí, ale konkrétna práca je na jednotlivých republikách. Neviem, či je pánovi poslancovi známa skutočnosť, že federálny orgán cestovného ruchu neexistuje. Celá kompetencia problematiky cestovného ruchu od minulého roku spadá do kompetencie jednotlivých národných republík, a to Ministerstva obchodu Českej republiky a Ministerstva obchodu Slovenskej republiky.

Zložka cestovného ruchu na Federálnom ministerstve zahraničného obchodu bola taktiež zrušená, a tým aj prácu v tejto medzinárodnej organizácii vykonávame samostatne za jednotlivé republiky. Toto zastrešenie je len oficiálne a platia sa poplatky prostredníctvom Federálneho ministerstva zahraničných vecí.

Ďalej, ako som hovorila o tých dvoch komisiách, Slovensko má zastúpenie v lepšej komisii, a to je komisia pre financovanie a rozpočet. Máme tam riadneho svojho zástupcu. Môžem vás ubezpečiť, že práve práca vo WTO je zastúpená viac zo slovenskej strany ako z českej strany.

Čo sa týka pridruženého členstva, akákoľvek naša organizácia cestovného ruchu zo Slovenska, pokiaľ má prostriedky na zaplatenie členstva, môže tam kedykoľvek vstúpiť, a niektoré organizácie, ako Čedok, Česko-slovenské aerolínie sú tam zastúpené.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pani ministerke Kotovej. Chcem upozorniť vážených členov vlády, že ďalším bodom rokovania sú odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie a otázky. Iste je dobré, keď odpovedajú hneď, nemôžem zakázať a nedať slovo v zmysle § 19 rokovacieho poriadku, ale bol by som radšej, keby teraz mali slovo poslanci. Pán poslanec Kerti sa prihlásil s faktickou pripomienkou. K interpeláciám nie sú faktické pripomienky, ani malé, ani veľké.

Poslanec A. Kerti:

Len jedno slovo.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Nie. Prosím pani poslankyňu Kaliskú. Potom nasleduje pán poslanec Prokeš.

Poslankyňa G. Kaliská: Vážení prítomní,

pokúsim sa byť veľmi stručná, aj keď položím viacerým členom vlády otázky, prípadne vo forme interpelácie. Prvá by bola na ministra školstva pána Pišúta. Do výlučnej právomoci riaditeľov gymnázií a ostatných typov stredných škôl patrí prijímanie študentov s výborným prospechom bez prijímacích skúšok a len zvyšok volných miest sa doplňuje na základe výsledkov prijímacích skúšok. Týmto vystúpením vôbec nechcem spochybniť právomoci vedenia gymnázií, ale stretla som sa s určitou obavou či pochybnosťou predovšetkým u rodičov, že deti, ktoré majú dvojky, prípadne nejakú tú trojku, majú menšie alebo veľmi malé šance študovať na gymnáziách. Tiež je potrebné vziať do úvahy, že dvojkári z takzvaných výberových škôl sú často lepší ako čisto jednotkári z normálnych škôl, a takisto je rôzna úroveň základných škôl. Aby sme mohli kvalifikovanejšie odpovedať na otázky takéhoto druhu, chcem požiadať pána ministra Pišúta, či na rezorte ministerstva školstva je prehľad, aké percento žiakov je prijímané na gymnáziá priamo, teda bez prijímačiek, a či sa sleduje ich úspešnosť dokončenia škôl. Ak takýto prehľad existuje, dovoľujem si oň pána ministra požiadať.

I keď nám je všetkým jasné, že v súčasnosti je nedostatok finančných prostriedkov na školstvo, ale aj na iné odvetvia nášho hospodárstva a spoločenského života, zaujíma ma, či je tendencia postupne vytvárať podmienky, aby všetci tí, ktorí urobia skúšky, spolu s tými, ktorí ich nemusia ro-

bit, boli prijatí na gymnáziá, pričom by sa uplatnil dlhodobý výber počas štúdia odpadom tých, ktorí z rôznych dôvodov školu ukončiť nemôžu.

Na pána ministra Pittnera mám veľmi krátku otázku. Na 19. schôdzi Slovenskej národnej rady bolo prijaté uznesenie, že vláda do 28. 2. 1992 predloží nový zákon o archívnictve. Zaujíma ma, ako táto vec stojí, keďže je už koniec marca a návrh na uznesenie, ktoré bolo prijaté, som dávala ja, aby nás pán minister poinformoval, aké sú objektívne príčiny, že to v pléne nemáme.

Ďalej na ministra pána Tirpáka mám interpeláciu, čo bránilo Slovenskej komisii pre životné prostredie vyhlásiť nové chránené územia podlá stále platného zákona z roku 1955. Na Slovenskej komisii pre životné prostredie ležia spracované projekty tak, ako predtým ležali na ministerstve kultúry, ale vtedy ešte Slovenskej socialistickej republiky. Ako stojí vyhlasovacie konanie návrhov napríklad Fialkového údolia v katastri Devín, Štokeravskej vápenky v katastri Dúbravka a Devínskej Novej Vsi? Zaujíma ma presný počet projektov, ktoré sú nevyhlásené, ale aj počet tých projektov, ktoré spresňovali už existujúce chránené územia, hovoríme tomu takzvané predvyhlasovačky, a sú podané na Slovenskej komisii pre životné prostredie.

Ďalej poprosím pána prokurátora o jeden prehľad. Často sa totiž stretávame s otázkou, ktorú nám kladú pracovníci z oblasti starostlivosti o životné prostredie. Zaujíma ma, koľko bolo trestne stíhaných osôb a s akým výsledkom v súvislosti s trestnoprávnou ochranou životného prostredia za obdobie od 17. novembra 1989 do 29. 2. 1992. Takisto by som rada vedela kvalifikovane na takéto otázky odpovedať.

Nakoniec na pána premiéra vlády pán Čarnogurského - nechcem zdržovať plénum veľmi detailným podrobným rozborom

problému dostavby druhej etapy Gymnázia v Čadci. V utorok som dala pánovi premiérovi písomnú interpeláciu, ale veľmi pekne prosím a apelujem na vládu Slovenskej republiky, aby našla priaznivé riešenie pre tento problém.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pani poslankyni Kaliskej. Chcem upozorniť poslancov, že je možnosť odovzdať interpeláciu aj písomne. Zatiaľ to urobili dvaja poslanci - pán poslanec Novák a pán poslanec Sokol, ktorí sa vzdali verbálneho prejavu. Ako ďalší v interpeláciách vystúpi pán poslanec Prokeš a nasleduje pán poslanec Miroslav Ondruš.

V zmysle § 19 udeľujem slovo poslancovi Pokornému. Poslanec J. Pokorný:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

chcem sa pripojiť k interpelácii pani poslankyne Kaliskej na pána ministra Tirpáka, kde vymenovala niektoré lokality, u ktorých chce, aby sa urýchlilo konanie a vyhlásili sa za chránené alebo iné územia. Chcem sa pripojiť so žiadosťou, aby sa urýchlene konalo aj vo veci vyhlásenia botanickej záhrady UPJŠ Košice za chránenú. Problému botanickej záhrady som sa zastal na niektorom z predchádzajúcich plén. Tam bol problém pri rekonštrukcii rozvodov kúrenia. Bol to problém finančný a pán minister financií vtedy poskytol na tieto práce milión korún. Minulý týždeň som mal prieskum botanickej záhrady, kontroloval som, ako pokročili práce. Môžem konštatovať, že práce sú v plnom prúde a začiatkom

septembra má byt botanická záhrada otvorená pre verejnosť. Ešte raz chcem pánovi ministrovi poďakovať.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Slovo má pán poslanec Prokeš. Pripraví sa pán poslanec Miroslav Ondruš. V tejto chvíli je prihlásených 27 poslancov.

Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predsedajúci, vážená slovenská vláda, vážená Slovenská národná rada,

mám niekoľko interpelácií, časť z toho odovzdám písomne, a len stručne načrtnem, o čo ide. Podlá viacerých listov, ktoré som dostal, a niektoré boli veľmi dlhé, dostanete ich rozmnožené na stôl, takisto príslušný pán minister, je veľký problém práve so zdravotným ošetrením mentálne postihnutých detí. Preto si myslím, že pán minister by sa mal na tento problém veľmi zamerať. Ďalším problémom, s ktorým sa na mňa obrátili, je napríklad problém, že v Bratislave posielajú matku s dieťaťom, ktoré potrebuje vyšetrenie očí, z jednej nemocnice do druhej, a nikto jej nevie povedať, kam vlastne patrí. Trvalo jej tri mesiace, kým oči dieťaťa boli vyšetrené.

S ďalším problémom sa obraciam na generálnu prokuratúru, ale aj na ministerstvo vnútra, aby sa jasne vyslovili, či dvojjazyčné premenovávanie obcí a ulíc v jednotlivých obciach je v súlade s jazykovým zákonom alebo nie. V súvislosti s tým sa chcem spýtať, či je v súlade s našimi právnymi normami, aby príslušná konzerva s maďarským nápisom z Novofruktu v Nových Zámkoch, o ktorej sa už toľko hovorilo, bola takto distribuovaná na Slovensku alebo nie, pretože sa

dostávame do situácie, že ľudia si kupujú výrobok, o ktorom nevedia, čo v tom je. Alebo to má znamenať, že všetci Slováci sa majú naučiť po maďarsky?

Ďalšiu pripomienku mám na ministerstvo financií. Dovoľte, aby som túto prečítal v dlhšej verzii. Je to pripomienka alebo pripomienky k návrhu na zmenu organizácie daňovej správy, pretože daňovú správu považujem za jeden z kľúčových úradov, ak nechcem povedať rezortov, v ďalšom vývoji našej republiky. Navrhovanú reorganizáciu daňovej správy považujem za predčasnú. Podlá môjho názoru by jej malo predchádzať prijatie zákona o správe daní a nových daňových zákonov. Až prijatie týchto právnych noriem vytvorí reálne predpoklady pre kvalifikované prehodnotenie funkčnosti organizačnej štruktúry daňových orgánov v nových podmienkach. Opačný postup uskutočňovania organizačných zmien pred legislatívnymi nepovažujem za správny a obávam sa, že nesplní očakávaný ciel, t. j. odstránenie nedostatkov a optimalizáciu daňovej správy. Tento krok v návrhu považujem po približne 8-mesačnej existencii daňového riaditeľstva - momentálne hovorím konkrétne za Trnavu, ale týka sa to aj Prešova, Daňové riaditeľstvo Trnava vzniklo 1. 7. 1991 - za unáhlený a dostatočne nezdôvodnený aj z toho aspektu, že doposiaľ, pokiaľ viem, nikto z úrovne Ministerstva financií Slovenskej republiky nepreveroval, nehodnotil činnosť jednotlivých odborov daňového riaditeľstva a nemá preto ani dôkazový materiál o funkčnosti či nefunkčnosti daňového riaditeľstva. Správa o výsledkoch činnosti daňových úradov v pôsobnosti Daňového riaditeľstva Trnava za rok 1991 hovorí o dosiahnutých výsledkoch aj za vlastnú činnost Daňového riaditeľstva Trnava, a myslím si, že za takéto krátke obdobie existencie vykonali veľa užitočnej a odbornej práce pre daňové úrady.

Svoju činnost daňové orgány zabezpečovali za mimoriadne zložitých podmienok vyplývajúcich z organizačných zmien, ktoré boli pripomienkované ešte zo strany bývalých krajských

finančných správ. Proces zmien finančných orgánov si vyžiadal personálne, priestorové a materiálne vybudovanie daňových úradov a daňových riaditeľstiev. Opakovanými konkurznými konaniami sa predlžovalo menovanie do funkcie riaditeľov. Preradenie pracovníkov finančných správ na daňové orgány vyvolávalo u pracovníkov pocity neistoty, pochybnosti a úvahy o ich zaradení na ďalšom pracovisku. Funkčnosť daňových orgánov v plnom rozsahu sa začala až v druhom polroku 1991 po vytvorení daňového riaditeľstva a vyhlásení účinnosti vyhlášky č. 316/1991 Zb., ktorou boli ustanovené sídla pôsobnosti daňových orgánov.

Navrhovaná zmena organizácie daňovej správy je rozdelená fakticky do troch etáp a vynúti si v priebehu niekoľkých mesiacov trikrát meniť citovanú vyhlášku o pôsobnosti daňových orgánov, nehovoriac o tom, že všetky tri navrhované etapy sú opäť hlbokým zásahom do podmienok práce daňových úradov a daňových riaditeľstiev. V súčasnej dobe, keď je potrebné zabezpečovať príjmy štátneho rozpočtu a rozpočty obcí, zaoberáme sa sústavne organizačnými zmenami, zriaďovaním a likvidáciou daňových orgánov. Mali by sme sa zaoberať problémami, ktoré sú dôvodom daňových únikov. Za podmienok, keď nebudú zabezpečené sociálne istoty pracovníkov nielen na daňovom riaditeľstve, ale aj na daňových úradoch, pracovníci sa nemôžu sústrediť na serióznu prácu, čím vlastne Ministerstvo financií Slovenskej republiky nepriamo podporuje daňové úniky.

V konečnom dôsledku, ak má ísť i zníženie počtu daňových riaditeľstiev, prečo sa rušia len daňové riaditeľstva Trnava a Prešov? V návrhu na zrušenie Daňového riaditeľstva Trnava a Daňového riaditeľstva Prešov nie sú uvedené kritériá, ktoré boli podkladom pre zrušenie práve týchto daňových riaditeľstiev. Tento fakt utvrdzuje presvedčenie, že výber uvedených daňových riaditeľstiev bol neobjektívny. Je nelogické navrhovať na zrušenie Daňové riaditeľstvo Trnava, kto-

ré má vo svojej pôsobnosti daňové úrady v oblasti Slovenska s najvyššou hustotou obyvateľstva, silnou priemyselnou a poľnohospodárskou výrobou v Západoslovenskom kraji, a tým aj vysokým počtom platiteľov daní. Dôkazom tohto faktu je konečne aj ministerstvom financií navrhovaný a na základe analýzy vybraných ukazovateľov stanovený zoznam 44 daňových úradov, ktoré sa majú zrušiť. Z Daňového riaditeľstva Trnava sú to len tri daňové úrady, čo je po daňových riaditeľstvách Nitra a Bratislava najnižší počet zrušených daňových úradov v pôsobnosti daňového riaditeľstva. Predstava, že po navrhovanom zrušení Daňového riaditeľstva Trnava, keď v prvej fáze má podlá návrhu ministerstva financií Daňové riaditeľstvo Nitra riadiť 40 daňových úradov, je v súčasných podmienkach prakticky nemožná. Po realizácii v druhej fáze má Daňové riaditeľstvo Bratislava riadiť daňové úrady v ďalších troch okresoch Dunajská Streda, Trnava a Senica, ktoré patria na Slovensku k okresom s vysokými počtami platiteľov daní, čo vyvoláva oprávnené obavy, že výkon správy daní v Západoslovenskom kraji sa zrušením Daňového riaditeľstva Trnava môže len zhoršiť z dôvodu preťaženosti metodických a riadiacich pracovníkov ostávajúcich dvoch daňových úradov.

Cestu ku skutočnému zefektívneniu daňovej správy vidím v inom, v zdokonalení zastaralej legislatívy, v zvýšení právomoci daňových pracovníkov a vo vybavenosti daňových úradov výpočtovou technikou, trošku spoľahlivejšou, než je tá, ktorá je tam teraz. Situáciu na daňových úradoch zhoršuje fakt, že dodané počítače - ide o počítače značky Zenit - majú vysokú poruchovosť. Toho času je za celé daňové riaditeľstvo 25 % počítačov nefunkčných z dôvodu chybných procesorov. Spôsob, akým je zabezpečená oprava a výmena chybných častí počítačov, je veľmi nepružný. Ich zvážanie daňovými úradmi na daňové riaditeľstvo, z daňového riaditeľstva na ministerstvo financií, prípadne ich odvoz na opravu do Viedne vedie k časovým stratám a zvyšovaniu nákladov daňového riaditeľstva na dopravu zavinením dodávateľa počítačov, ale predo-

všetkým brzdí automatizované spracovanie dát na daňových úradoch.

Navrhovaná zmena sa javí predčasná aj z dôvodu doteraz neschváleného územného členenia, ktoré by malo byt východiskom pre zriaďovanie orgánov štátnej správy. Napríklad predpokladaný presun daňových úradov v okrese Trenčín do pôsobnosti Daňového riaditeľstva Žilina znamená preradenie zo Západoslovenského do Stredoslovenského kraja, čo skomplikuje náväznosť na registračný úrad podlá krajov, styk s bankou a podnikateľmi. Okres Trnava patrí medzi okresy s najvyššou nezamestnanosťou, ktorá by sa zrušením Daňového riaditeľstva Trnava prehĺbila a mesto by bolo ukrátené nielen na podielových daniach, dane zo mzdy za pracovníkov v pôsobnosti daňového riaditeľstva o predpokladaný príjem do rozpočtu približne 3 mil. korún, ale stratilo by i na vážnosti z dôvodu zrušenia tak dôležitého druhostupňového daňového orgánu.

Za veľmi dôležitú skutočnosť považujem rozhodnutia ústredných orgánov o začatí výstavby prevádzkovej budovy Daňového riaditeľstva a Daňového úradu v Trnave s rozpočtovým nákladom 28 mil. korún, ktorá bola v rámci rezortu Ministerstva financií Slovenskej republiky odsúhlasená ako jediná stavba s ukončením v septembri roku 1993. Výstavba sa začala v minulom roku. Prvoradou úlohou daňových orgánov je dodržiavanie finančných a daňových predpisov. V súvislosti so správou daní a výkonom kontroly prispeli doteraz daňové orgány do rozpočtu neplánovanými zdrojmi v sume približne 95 mil. korún len za Daňové riaditeľstvo Trnava, pričom neinvestičné výdavky, vrátane mzdových prostriedkov, predstavovali približne 40 mil. korún. Z uvedeného vyplýva, že daňové orgány sú špecifické orgány štátnej správy zabezpečujúce predovšetkým príjmy štátneho rozpočtu.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem poslancovi Prokešovi. Nasledoval by poslanec Miroslav Ondruš, keďže nie je tu, stráca poradie. Prosím pána poslanca Hofbauera, aby sa ujal slova. Pripraví sa poslankyňa Urámová.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážená vláda, dámy a páni,

okruh interpelácií, s ktorými sa obraciam, je značne rôznorodý. Budem sa usilovať o maximálnu stručnosť. Pomohol mi pán poslanec Ľupták, ktorý sa dotkol problematiky Železničných opravovní a strojární vo Zvolene, preto túto záležitosť môžem dosť podstatne skrátiť. Uvediem len doplňujúco to, čo neuviedol on.

Železničné opravovne a strojárne sú súčasťou štruktúry železničnej dopravy a podliehali do súčasnosti alebo v krátkej minulosti Federálnemu ministerstvu dopravy. Ich sieť na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bola za predchádzajúce roky budovaná tak, aby vecne, sortimentne aj kapacitne zabezpečovali opravy lokomotív, lokotraktorov, železničných vagónov všetkých sortimentov. Železničné opravovne a strojárne (nečitateľné) podliehali príslušným dráham, teda severozápadnej, juhozápadnej, strednej a východnej. Východná dráha - to bolo celé Slovensko a je celé Slovensko. Teda Východnej dráhe podliehali na Slovensku opravovne vo Zvolene, v Trnave a Vrútkach. Po reorganizácii železničnej dopravy železničné opravovne a strojárne sa vyňali z právomoci jednotlivých dráh a podriadili sa ústrednému riaditeľstvu v Prahe, teda aj slovenské sa vyňali z kompetencie bra-

tislavského oblastného riaditeľstva a sú pod ústredným riaditeľstvom v Prahe. Hospodársky pokles výroby, importu, exportu a aj investičnej výstavby spôsobili zníženie prepravy železnicou, teda aj zníženie potreby opráv železničného parku. Za tohto stavu ústredné riaditeľstvo Praha rozhodlo o znížení počtu železničných opravovní a strojární, z 18 si ponecháva iba 6, teda tým bude zabezpečovať štátne zákazky. Ostatné železničné opravovne a strojárne ústredné riaditeľstvo dáva do veľkej privatizácie.

Tento na prvý pohľad progresívny prístup však zakladá hlbokú nespravodlivosť. Spravodlivé by bolo buď ponechanie všetkých železničných opravovní a strojární pod ústredným riaditeľstvom, alebo privatizovanie všetkých železničných opravovní a strojární, aby v procese prirodzeného trhového ekonomického výberu obstáli iba ekonomicky najlepšie, prosperujúce. Je iba logické, že ústredné riaditeľstvo Praha rozhodlo o ponechaní si železničných opravovní a strojární v Čechách a slovenské sa majú privatizovať. O akú privatizáciu však ide, keď ide o priemyselné závody výrobne orientované na železničné prepravné prostriedky, tieto však ústredné riaditeľstvo Praha bude prednostne zadávať do železničných opravovní a strojární, ktoré si ponecháva v Českej republike? Ostatným hrozí nečinnosť, bankrot.

Najakútnejší problém, tak ako upozornil kolega Ľupták, v tomto smere je v Železničných opravovniach a strojárňach vo Zvolene, kde doslova hrozí privatizácia už začiatkom II. polroka 1992, a v nadväznosti na to hrozí 1500 odborne kvalifikovaným pracovníkom namiesto práce podpora v nezamestnanosti. Železničné opravovne a strojárne pritom patria medzi najlepšie prosperujúce jednotky ČSD, o čom svedčia i hospodárske výsledky za rok 1991 vo forme zisku vyše 9 mil. korún. Opravovne vo Zvolene sú uspôsobené na opravy 15 typov dieselových lokomotív, teda prakticky na úplný sortiment dieselových ťahačov našich dráh. Aj v budúcnosti by praktic-

ky pokrývali potreby opráv lokomotív Slovenskej republiky. Namiesto zachovania Železničných opravovní a strojární Zvolen ústredné riaditeľstvo navrhuje presunúť opravy do Železničných opravovní a strojární Nymburk, ktorých výkony v roku 1991 dosahovali šestinu výkonov a tretinu sortimentu vykonávaných prác v porovnaní so Zvolenom. Takéto rozhodovanie ústredného riaditeľstva a Federálneho ministerstva dopravy nemá nič spoločné ani s ekonomickou reformou, ani s trhovým hospodárstvom. Ide jednoducho o ďalšiu formu ožobračovania Slovenska v prospech Čiech. A toto, prosím vás, nie je žiadny nacionalizmus, ani protičeský šovinizmus, hovorím výlučne v záujme zamestnanosti a prosperity Slovenskej republiky a netajím sa, že aj v prospech rovnovážneho vývoja dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky. Vzhľadom na skutočnosť, že železničná doprava nespadá do kompetencie Ministerstva dopravy a spojov Slovenskej republiky, obraciam sa s touto interpeláciou priamo na predsedu vlády Slovenskej republiky pána Jána Čarnogurského s cieľom vyvinutia úsilia o zachovanie Železničných opravovní a strojární vo Zvolene v štruktúre ČSD, a tým aj zachovanie pracovných miest vo Zvolene, nerušiť a nepresúvať opravy rušňov zo Zvolena do Nymburku, teda zo Slovenska do Čiech. To je veľmi vážna problematika nielen pre súčasnosť, ale aj pre najbližšie obdobie.

S ďalším okruhom problémov sa obraciam na ministra výstavby a stavebníctva Slovenskej republiky pána Bútoru vo veci existencie Výskumného ústavu inžinierskych stavieb v Bratislave. V Bratislave je alebo bolo 36 výskumných ústavov, teda taká hrôza výskumákov, ako nikde inde vo svete. Mnohé z nich boli fiktívne. Výskumný ústav inžinierskych stavieb ním nesporne nebol, no je takisto nesporné, že tento giganticky rezortný výskumný ústav nemal a nemá predpoklady na prežitie v podmienkach trhového mechanizmu, v ktorom každé z profesných stredísk by malo preukázať samostatne svoju životaschopnosť. V zmysle toho sa aj uvažovalo so zaradením Výskumného ústavu inžinierskych stavieb do prvej vlny priva-