A druhá vec, k prvej časti jeho vystúpenia o diskriminácii Lustračnej komisie Slovenskej národnej rady - komisia každému poslancovi oznámila, že na základe jej prístupných faktov dospela k istým informáciám, ktoré korektne oznámila každému poslancovi. Teda Lustračná komisia Slovenskej národnej rady môže akurát momentálne doplniť tie informácie a jej znalosti o prípadného súčasného poslanca Slovenskej národnej rady, ktorý má práve jedno z tých chýbajúcich čísiel v registri zväzku a ešte naviac by bol vo fonde Z, čo nie je vôbec tažké urobiť, a dá sa to úplne pohodlne vyriešiť v samotnej lustračnej komisii. My sme o tom s pánom Kertim rozprávali cez prestávku, takže to tu vôbec nebolo treba zatahovať.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Poliakovi. Slovo má pán poslanec Homola. Pripraví sa pán poslanec Galanda. Pardon, s faktickou poznámkou pán poslanec Seják.
Poslanec L. Seják:
Vážené dámy, vážení páni,
chcel som znovu upozorniť na to, čoho sa najmä dotýka táto správa branno-bezpečnostného výboru. Mám taký pocit, že tu - na jednej strane mi je to sympatické - skízava debata k tomu, že jedna strana alebo jedno hnutie bráni svojho, v tomto prípade čelného predstaviteľa, že sa takto za neho stavia, ale na druhej strane ma znepokojuje fakt, ktorý mi hovorí - a ten sa práve dotýka jadra správy -, že členovia tejto strany nejako privierajú oči nad tým, čo táto osoba, ktorú obhajujú, vlastne spáchala, čo vykonala. Ide tu predsa o nejakú trestnú činnosť, a bez ohľadu na to, či je to poli-
tik alebo nie, nemôžeme to zahrávať do autu, že ide o nejaké politické zneužívanie. Jadro veci je v tom, že došlo k nejakému zneužívaniu materiálov, došlo k ďalším trestným činom, bez ohľadu na to, či niekto bol alebo nebol príslušníkom alebo spolupracovníkom s takým alebo onakým číslom. Je tu jeden fakt, ktorý hovorí o mnohých veciach. Musím sa nad tým pozastaviť a trošičku snáď apelovať na vás, aby sme sa neutiekali niekam, kde to môže skutočne skĺznuť - do emócií. Ako hovoril pán minister vnútra - emócií by sme sa mali skutočne zbaviť a ísť k meritu veci.
Bohužiaľ, je to kritika do vlastných radov branno-bezpečnostného výboru, ale k niektorým ľuďom, ktorí tu vystúpili, musím povedať kriticky aj to, že sa kritickým spôsobom vyjadrili k predsedovi branno-bezpečnostného výboru, že to robil tak, onak, samostatne, ale títo priatelia z branno-bezpečnostného výboru, ktorí tvorili redakčnú radu,
ktorá mala vlastne vypracovať návrh znenia správy, nech si položia ruku na srdce a nech sa spýtajú, koľkokrát mali vôľu stretnúť sa. Predsa konkrétne návrhy pán predseda na stretnutie dával, ale viem, že sa nestretli ani raz. Vždy boli rôzne príčiny, ktoré tomu bránili, aby sa stretli. A preto bolo použité také riešenie, aké bolo použité.
Chcel by som povedať aj takú záležitosť - druhá časť správy, ktorú máte pred sebou, bola vytvorená takým istým spôsobom ako prvá časť, a to, že má byť vytvorená takým spôsobom, nenapadol nikto z branno-bezpečnostného výboru. Predseda branno-bezpečnostného výboru predtým, než sa správa začala pripravovať, sa spýtal na túto skutočnosť, či správa môže byt takto vypracovaná, či s tým všetci súhlasia. Takže uvedomme si aj tieto súvislosti.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Keďže ide o faktickú poznámku, prosil by som ťa, pán poslanec, aby si pomaly ukončil.
Poslanec L. Seják:
Áno, pomaly končím, mám nastavený čas. Chcel by som sa spýtať, prečo sa tu ukazujú niektoré javy? Medzi tie javy počítam strach. Prečo sa niektorí predvolaní svedkovia nezúčastnili vypočúvania alebo poskytnutia výpovede pred naším výborom. Niektorí sa doslova vyjadrili, že ide o strach, ktorý im v tom bráni. Ovocím takéhoto strachu je napríklad aj skutočnosť, ktorá sa odohrala v Spišskej Novej Vsi v noci zo včera na dnes - týka sa pána predsedu branno- bezpečnostného výboru. Skutočne ide tu o niečo, čo sa snaží ešte aj nejakou metódou sily, násilím riešiť. Berme tieto veci do úvahy, zamyslime sa nad tým a nevzďaľujme sa od predmetu našej diskusie.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem. Najskôr v zmysle § 19 pán poslanec Ľupták, potom s faktickou poznámkou pán poslanec Okres.
Poslanec I. Ľupták:
Pán poslanec Seják tu spomenul trestnú činnosť. Myslím si, že to je veľmi vážne obvinenie a bude sa s tým musieť zaoberať imunitný výbor.
Poslanec P. Okres:
Pán kolega Seják - sme v jednom výbore - apeloval, aby sme sa odosobnili, aby sme nechali emócie bokom, ale z jeho vystúpenia som v podstate porozumel len toľko, že zase emo-
tívne niečo vyťahuje, zase niečo skresľuje, čo nie je dokázané. Pán Javorský tvrdí, že mu urobili vlámanie alebo čo. No, tak sa stalo. Musí sa to vyšetriť, a keď to bude potvrdené, potom to zoberieme ako fakt.
No, a čo sa týka spracovania správy - pán Seják, ľudia, ktorých som menoval v prechádzajúcom vystúpení, boli a priori voči celej činnosti ako takej. Preto tam nebola vôľa k tomu, aby sa nejakým spôsobom podieľali na formovaní tej správy takým smerom, ako to urobil pán Javorský. Ty dobre vieš, že určité pasáže sme neprijali, teda aj spravodajcovia správy boli proti nej, ale aj napriek tomu sa ocitli. To znamená, že keby títo ľudia tam chceli dať svoje veci, hlasovaním by ste nás vy, koalícia, prehlasovali. To sa stane vždy v branno-bezpečnostnom výbore.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem. V zmysle § 19 pán poslanec Sládek, potom s faktickou poznámkou pán poslanec Seják.
Poslanec V. Sládek:
K pánovi poslancovi Ľuptákovi - ak to, čo hovoril, má byt iniciatíva na Mandátový a imunitný výbor Snemovne národov Federálneho zhromaždenia, rád sa k tomu pripojím.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem. Pán poslanec Seják. Poslanec L. Seják:
Snáď by to bola vhodnejšia iniciatíva na prokuratúru. Ale ešte k tomu, čo hovoril pán Okres - veď predsa táto komisia, teda redakcia, aby som sa správne vyjadril, sa kon-
štituovala dobrovoľne. Tí ľudia, ktorí išli do tejto redakcie, sa do nej prihlásili a súhlasili s činnosťou v tejto redakcii. Takže takéto ospravedlnenia, aké tu teraz odzneli, absolútne nie sú namieste.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Homola. Poslanec P. Homola;
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada,
všetci asi viete, že som poslanec za HZDS, ale nikdy som z tohto miesta nepovedal nepravdu a vždy som chcel dôjsť na koniec, kde pravda má určité hranice. Budem sa zaoberať nie tým, čím sa zaoberali moji kolegovia, nebudem mat dlhý referát, ale určitými skutočnosťami, ktoré mám podložené faktami a dôkazmi. Predtým by som chcel ešte upozorniť, že asi pred rokom pri odvolaní Vladimíra Mečiara z funkcie predsedu vlády a následnom uznesení predsedníctva č. 290, ktoré ukladalo branno-bezpečnostnému výboru šetrenie činnosti ministerstva vnútra, som z tohto miesta povedal asi toto: Rozsudok bol vynesený, môže začať vyšetrovanie. Dnes sa stalo niečo podobné. Správa bola prečítaná do masmédií, verejnosť teda bola informovaná, žaloba teda bola uskutočnená, ale obhajoba už nemôže byť daná do masmédií, teda ani verejnosť nebude vidieť obhajobu. Je mi z toho veľmi smutno.
Ešte jedna vec - tiež som sedel tu vpredu, dosť dlho. Vážil som si svojich kolegov, a naproti tomu som veľmi odsudzoval niekedy - nehnevajte sa v zadných radoch - až vulgárne správanie pánov poslancov. Ale čo sa stalo? To sa zme-
nilo. To vulgárne správanie je teraz vpredu. Som strašne rád, že sedím vzadu. /Potlesk. / Chcem odpovedať slečne Mistríkovej. Povedali ste, že sa treba obrátiť na kompetentné orgány, ktoré toto vyriešia, teda ministerstvo vnútra, prípadne Federálne ministerstvo vnútra, súd, prokuratúru. Poviem vám len jedno. Mám písomné dôkazy a môžu mi to dosvedčiť traja členovia lustračnej komisie, včítane pána predsedu, že tieto kompetentné orgány klamú, zavádzajú, a ja tieto písomné dôkazy predložím. Dúfam, že títo páni, včítane pána predsedu Čečetku, ktorého si veľmi vážim, že je charakterný človek, mi to potvrdia. Uvidíte, ešte do volieb ich predložím. To sa týka pána generálneho prokurátora federálnej vlády.
Ale aby som pokračoval v tejto veci, chcel by som predniesť svoj postoj k tejto správe. Musím sa okrajovo vrátiť aj k prvej časti správy, ktorá vám bola predložená dávnejšie a ktorá bola odtajnená. Svoje podrobnejšie vyjadrenie k prvej časti správy som povedal na pléne Slovenskej národnej rady, ktoré som predniesol, na tom aj trvám. Nakoľko prvá časť správy, ktorá končí druhým obdobím - ako viete, správa bola rozdelená do 4 období -, nepriniesla očakávaný výsledok v politických kruhoch, ako aj vo verejnosti, povedal by som, že práve naopak, bolo nutné druhé obdobie zmeniť a doplniť tak, aby sa verejná mienka obrátila a vyhovovala určitým politickým silám pred voľbami. Kde ostali priame dôkazy a pravda, to už je, samozrejme, vedľajšie.
Vždy som veril, že po revolúcii v našej spoločnosti sa budú dodržiavať zákony, aspoň ústavnými činiteľmi. Z tohto môjho opojenia som veľmi rýchlo vytriezvel. V prvej časti správy vytýkame Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, a teda aj ministrovi vnútra, že jeho zamestnancami boli príslušníci Štátnej bezpečnosti. Áno, bola to pravda. V druhej časti správy využívame výpovede tzv. hodnoverných svedkov, ktoré mimochodom využíva aj Federálne ministerstvo
vnútra, Federálna bezpečnostná a informačná služba k zostaveniu celej správy. Všetci títo svedkovia, okrem dvoch, boli dôstojníkmi Štátnej bezpečnosti, teda vedeli ako na to. Na strane 4 je uverejnený ich zoznam. Všetci, okrem dvoch, boli vysokými dôstojníkmi. Aké sú to osoby, ktorým môžeme dôverovať, som pocítil v rokoch 1989 a 1990 na vlastnej koži alebo hlave.
Po revolúcii 1989, hneď od jej začiatku, som robil moderátora na okresnom centre VPN. Na náš podnet, ktorý išiel z nášho okresu, prišla do okresu skupina vyšetrovateľov, ktorej veliteľom bol vtedy kapitán pán Dr. Čimo. Táto skupina mala vyšetrovať protizákonnú činnosť príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti, ako aj ich prisluhovačov. Skupina vtedy kapitána Leonarda Čimu dostala jednu miestnosť, kde zbierala výpovede občanov, ktorí mali nejaké sťažnosti na príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti alebo Štátnej bezpečnosti. Samozrejme, my, koordinačné centrum, keďže prišli na náš podnet, sme s nimi dlho hovorili, hovorili sme o našich problémoch, čo mienime urobiť, atď. S týmito pánmi som dosť prichádzal do styku. Čudovali sme sa, že okresný náčelník a jeho podriadení majú presné informácie o tom, kto vypovedal, čo vypovedal - od občanov - a mysleli sme, že nás odpočúvajú. Bohužiaľ, pán Čimo nám vtedy zatajil, že je príslušníkom a dôstojníkom Štátnej bezpečnosti. Tak sa aj jeden večer stalo, keď som sa vracal zo žilinského koordinačného centra - o tom existujú priame dôkazy na terajšej polícii, ak neboli zlikvidované, ale dôkaz o vyšetrovaní mám, aj lekársky záznam, že ma napadli štyria páni, ktorí ma zrazili boxerom. Zostala mi jazva, má tu tri stehy, o tom je tiež lekársky dôkaz, a tento kufrík mi odcudzili. Peňaženka, v ktorej som mal asi okolo 600 Kčs, mi samozrejme, zostala. To oni nepotrebovali. Po dobrej rekonštrukcii, samozrejme, kufrík sa nenašiel. Všetko sa dookola prehľadalo. Až po štyroch dňoch tento kufrík neporušený, s dokumentami, kde okrem iného bola aj žiadosť nášho ko-
ordinačného centra ministrovi vnútra, aby boli odobraté komunistom, príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti všetky guľové zbrane, teda krátke a dlhé. O tomto aj pán kapitán Čimo vedel. Nakoniec toto v tom kufríku ostalo. Až sa objavil jeden svedok, ktorý mi tvrdil, že kufrík hneď ráno, teda možno aj večer, ale on sa dozvedel ráno, mali príslušníci Zboru národnej bezpečnosti. Vyšetrovanie, ktoré sa, samozrejme, ihneď začalo, neviedlo k žiadnemu koncu, a bolo mi oznámené - páchateľ je neznámy. Dodnes neviem, kto to bol, ale viem si to domyslieť. Vie si to domyslieť aj predseda koordinačného centra v Čadci. Je teraz len na ňom, prečo využíva služby tých príslušníkov a dôstojníkov ŠtB, proti ktorým najviac bojoval - najviac - zdôrazňujem. To meno je všetkým dobre známe, nemusím ho tu uviesť.
Už som povedal, že som si kedysi vážil kolegov z VPN, že boli veľmi slušní. Bohužiaľ, také sklamanie mám. Že, pán Strýko? Pán Čimo nám aj pri prvom vyšetrovaní, keď sme ho vyšetrovali v branno-bezpečnostnom výbore, akosi zabudol povedať, že to, čo tvrdí v druhej časti správy na stranách 7, 8 a 9, teda o vniknutí do objektu Federálneho ministerstva vnútra nezákonným spôsobom, nám vtedy zabudol povedať ako korunný svedok. Neviem prečo.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, môžem veriť tomuto človeku, ktorý sa na náš výbor ani nedostavil na vypočúvanie - teraz druhýkrát? Je zvláštne, že na tento výbor sa nedostavili ani ďalší korunní svedkovia - Dr. Chleban, práporčík Rezník, kapitán Horňák, kapitán Mikšík, inak všetko bývalí príslušníci Štátnej bezpečnosti. Takže ešte raz chcem zdôrazniť - ak v prvej časti správy vytýkame Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, že nedostatočne bojovalo proti príslušníkom ŠtB v takých tažkých dobách - bola to ťažká doba, to si uvedomte všetci -, v druhej časti správy ich staviame do pozície mučeníkov a dôveryhodných svedkov. Dôstojníkov Štátnej bezpečnosti, ktorí boli u nás vo výbore, som
sa osobne spýtal a požiadal som ich, aby mi predložili dôkazy vedomej spolupráce Vladimíra Mečiara so Štátnou bezpečnosťou. Všetci do jedného mi povedali, že ich nemajú. Dokonca pán Škultéty povedal, že je vylúčené, aby Vladimír Mečiar pracoval v Štátnej bezpečnosti. To bol tiež dôstojník Štátnej bezpečnosti. Táto skutočnosť je zachytená na magnetofónovej páske, dúfam, že tam aj ostala.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
komu mám veriť, že tieto obvinenia nie sú len výtvorom určitých politických síl pred voľbami, že to nie je snaha o zdiskreditovanie nepohodlných osôb? Kde nájsť skutočnú pravdu, keď páni redaktori Žitný a Slávik, ktorí o sebe tvrdia, že sú stelesnením demokracie, prv, ako sme vypočúvali dôstojníkov Štátnej bezpečnosti, zotrvávali s nimi v družnom a priateľskom rozhovore ako veľmi dobrí starí známi? Kto týmto redaktorom poskytol informácie, ináč prísne tajné, o výpovediach dôstojníkov ŠtB, ktorí vypovedali na Federálnom ministerstve vnútra ešte pred vyšetrovaním branno-bezpečnostného výboru? Kto týchto redaktorov nasmeroval do bydliska horeuvedených dôstojníkov Štátnej bezpečnosti, aby s nimi robili rozhovor? Takisto sa to udialo pred vyšetrovaním branno-bezpečnostného výboru. Kto zbavil mlčanlivosti týchto dôstojníkov Štátnej bezpečnosti pre masmédiá, keď pán predseda Javorský mi potvrdil, že boli zbavení mlčanlivosti len pre náš branno-bezpečnostný výbor? Kde nájdem pravdu? Odpoviete mi, páni poslanci, panie poslankyne? Dostanem niekedy odpoveď od kompetentných osôb? Budem na ňu čakať, ale nie dlho, lebo zákony platia pre každého, či je to minister, poslanec alebo prostý občan. Prosím tieto osoby, aby sa nehrali na demokratov, ale aby skutočne tými demokratmi boli.
Na záver chcem povedať, že túto správu, ktorú máte predloženú na stole, branno-bezpečnostný výbor nespracovával. Pán predseda Javorský určite mi potvrdí, áno, bol som
spravodajca. K prvej časti správy, nakoľko sme sa nemohli zísť, som vypracoval správu ja, ktorú som mu odovzdal. Z tejto správy sa neobjavilo ani jedno slovo v prvej časti. Načo potom robiť druhú? Ale aj tak som bol presvedčený, že keď v utorok prídem do Slovenskej národnej rady, budeme ju robiť všetci spoločne. Bohužiaľ, správa bola hotová. Ktorý štáb ju robil, neviem. Nechcem podceňovať schopnosti pána Javorského, ale myslím, že v tomto prípade mal určitých pomocníkov. Nakoniec táto správa, ako viete, prešla hlasmi 6: 4. Teda hovorím vám na svoje svedomie, že žiadne priame dôkazy som od týchto vypočúvaných nedostal, ani som ich nejako nemohol získať, ale správa je na stole.
Chcem uviesť len niekoľko takých bodov: Pán Rezník, ktorý sa nedostavil na rokovanie, ale čítal som jeho výpoveď, neuviedol, že videl, ako pán Čimo odovzdáva Vladimírovi Mečiarovi na ministerstve vnútra tieto spisy. Pán Čimo nedostal písomný rozkaz na tak závažný čin vniknutia do tejto budovy Federálneho ministerstva vnútra. Nezdá sa vám, že mohol konať aj protiprávne, svojvoľne, keď toto nám robil v našom okrese? Nie je dôkaz, že zväzky Čimo odovzdal Mečiarovi. Pritom nebol nikto, nikto mi to nepotvrdil. Pán Čimo to len potvrdil vo svojej výpovedi.
Doktor Chleban, ani pán Patrenčiak, ani Mano nám nedali dôkazy o vedomej spolupráci pána Mečiara so Štátnou bezpečnosťou. Dedukoval som asi toľko: Myslím, že podlá výpovedí pána Patrenčiaka a pána Manu, ktorí ústne potvrdili, že vedia o spolupráci Vladimíra Mečiara so Štátnou bezpečnosťou, bola ich osobná pomsta, nakoľko boli odvolaní zo Zboru národnej bezpečnosti.
Pán predseda Mikloško nás kedysi vystríhal pred lustráciou. Bol som jedným z poslancov, ktorý som sa staval za lustrácie a dodnes sa staviam. Som za lustrácie, ale takto neoprávnene lustrovať nejakú osobu, a pritom sa ešte smiať,
ako to urobil pán predseda, nehnevajte sa, som sa v jeho kresťanskom cítení - aj keď som možno horší kresťan, ako on, určite som horší - veľmi sklamal, veľmi sklamal. Pre mňa je to šok, čo sa tu udialo.
A ešte by som chcel povedať dve maličkosti. Jedna sa udiala včera a druhá dnes. Bol som vyvolaný zo Slovenskej národnej rady na rozhovor s nejakým pánom redaktorom starších rokov. Redaktor si neprial, aby sme sa rozprávali v Slovenskej národnej rade, ale niekde vo vieche na Obchodnej ulici. Zobral som to ako fakt. Je pravda, že mi ponúkol dôkazy o nevine pána Vladimíra Mečiara, samozrejme, ústne. Pri príchode k električkovej zastávke hotela Fórum vytiahol 50 000, bolo to v tisícovkách, a hovoril - ak nevystúpite, dnes dostanete, teraz vám dám 50 000 a 50 000 po tomto pléne. To vám zaručujem. Dnes pán kolega, bývalý kolega z VPN, keď som išiel tu vystupovať, to už zobral nejak menej, lebo videl, že idem vystupovať, povedal, že ma len zavolá na poldeci, ak vystúpim.
Panie poslankyne, páni poslanci, nechajte si svoje svedomie tak, ako ho máte. Len prosím vás, ak je pravda, čo je v tejto správe, zoberiem ju takú, aká je, ale nesnažte sa ublížiť človeku. Neobhajujem Vladimíra Mečiara, že som z jeho hnutia, ale pritom, ako sa hovorí, hoď do mňa kameňom, ak si bez viny.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
S faktickou poznámkou sa hlási pán predseda, potom v zmysle § 19 pán poslanec Javorský.
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec Homola, to ste na mňa mysleli, že som sa smial? A kedy?
Poslanec P. Homola:
Pri prerokovaní tej správy. Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Homola, rád by som sa spýtal. Bol som proti lustráciám. Kto začal prvý vyťahovať zväzok 20275? Bol to pán Mečiar.
Je také biblické, že kto Mečiarom bije, Mečiarom zahynie. /Potlesk. / Pán Mečiar začal s lustráciami, pán Mečiar je zlustrovaný. My sme nezačali lustrovať.
Poslanec P. Homola;
Ja sa, pán predseda, pripájam a hovorím: Kto akou zbraňou bojuje, takou zahynie.
Podpredseda SNR M. Zemko;
V zmysle § 19 vystúpi pán poslanec Javorský, potom páni poslanci Seják, Krajčovič, Balún, Košický.
Poslanec F. Javorský:
Verte mi, že mi je trápne argumentovať, a nejak spochybňovať vyjadrenia svojich kolegov z výboru. Chcem ovšem pár drobnosťami upozorniť na nepresnosti, ktoré tu odzneli:
1. Prosil by som Paľa Homolu, ak naozaj ho niekto vydieral, aby to hneď dal bezpečnosti, keď pozná toho novinára, lebo to sú všetko záležitosti, ktoré...
2. Chcem ho upozorniť, že medzi vyšetrovanými neboli len dvaja, ale štyria bývalí príslušníci alebo terajší príslušníci VB a nie ŠtB. Ide o pána Ladislava Vranku, pánu Manu, pána Pavlíka a pána Rezníka. Pán Rezník nebol príslušník ŠtB. Je to vodič, ktorý pracoval na inšpekcii a bol jeden čas osobným vodičom pána Čima, ale nie v čase, keď pán Čimo bol eštebákom. Pán Čimo bol eštebákom v sedemdesiatych rokoch.
K tomu, čo si už spomínal druhýkrát, nehnevaj sa, že ti takto hovorím, že si dal tri strany k prvej časti správy. Tie, keď nebudeš mat námietky, spublikujem, hoci len tu na pléne, aby sa videlo, akú faktografickú hodnotu majú tieto strany. Sú to všeobecné postoje, ktoré absolútne nič nehovorili k správe v prvej časti.
Dôkazy o činnosti pána Mečiara - všetci povedali, že nemajú. Nemôžu mať, pretože zväzok pána Mečiara chýba, je medzi ukradnutými. Takže nikto to nemá, okrem karty, ktorú máme ako autentickú, zväzok pána Mečiara nemáme, to je pravda.
Pán Kerti sa pýtal, ako som mohol prísť na to, že práve číslo 31048 bol pán Mečiar. Aj keď strany vystrihovali špecialisti - eštebáci, predsa sa chovali ako diletanti. Vystrihli totiž dvojstrannu, na ktorej bolo napríklad evidovaných 30 spolupracovníkov - v tomto prípade spolupracovníkov, keď ide o archívne zväzky, ale nevybrali z regála všetkých 30 zväzkov a neodniesli ich, zobrali len svoj. Čiže v rozpätí týchto evidovaných čísiel, kde figuruje pán Mečiar, od čísla 31031 po 60, chýba len zväzok a chýbal zväzok neznámej osoby pod číslom 31048. Tak som na to prišiel, že niekto by
mal byt za tým zväzkom. To nie je žiadna hádanka, žiadne hľadanie, len si to treba nechať vysvetliť, a nepoužívať to ako argument a spochybňovať tým samotnú správu.
Zákon o lustráciách, o tom som tu hovoril. Zákon o lustráciách, ten, na ktorý sa odvolávate, je účelový a neplatí o manipulácii s materiálmi. Na ministerstve vnútra platia vnútorné predpisy, interné. Ako som čítal pána Gašparoviča, bývalého generálneho prokurátora, platí tu ústavný zákon, ktorý hovorí, za každý poslanec má právo získať akékoľvek informácie od Federálneho ministerstva vnútra. Znova opakujem, v žiadosti som neuvádzal, že nám ide o pána Mečiara, lebo som si to vtedy ani netrúfal hovoriť. Žiadali sme, aby nám objasnili, kto je za číslom 31048. To je podstata celého problému.
Nemôžem si pomôcť, ale dúfam, že nezapnú kamery. Keď mi už pán Okres povie, že nie sú dôkazy, a on sám videl kópiu evidenčnej karty s podpisom, so všetkým, potom neviem, čo si mám myslieť o jeho ostatných argumentoch. Potom aj narážka, že si môžete pozrieť materiály, keď vám pán Javorský dovolí - to by som si vyprosil, pretože každý si môže pozrieť, to sme hovorili už od začiatku, aj písomne sme to dali, že každý sa môže zoznámiť aj s utajovanými, až splní podmienky, ktoré požaduje minister vnútra, to znamená, že podpíše 102-ku, že môže nahliadnuť do všetkých, môže ohmatať a overiť si. Takže to je zase zavádzajúce. Nehnevajte sa.
Publikovanie strán a vystúpenie v televízii, o ktorom tu hovoril pán Hofbauer - začnem odzadu. Nikto z vás snáď nevie, ale pani Bubílková by mohla potvrdiť, čo sa odohralo dnes poobede v televízii na jej vystúpení. Pán Kňažko volal riaditeľovi televízie a upozorňoval na to, že včera konali protizákonne, a že je možné z toho vyvodiť právne dôsledky. Nátlak na televíziu bol aj dnes, aby ďalej tieto veci nepublikovali.
Potom pán Hofbauer hovoril, že diktafónové záznamy boli likvidované. To isté hovorí aj vo svojom článku, na ktorý som narážal. V tomto prípade musím povedať to, čo často zvykne používať pán Hofbauer, že pán Hofbauer klamal, pretože všetky tieto záznamy z Predsedníctva Slovenskej národnej rady sú zachované v trezore, dokonca dvojmo, z toho dôvodu, aby nedošlo k zneužitiu a aby niekto tieto pásky nepoškodil. Tam vám odporúčam prečítať, kto pochybuje o výrokoch a samoobvineniach pána Mečiara, o výrokoch, ako to bolo so zväzkami, ako to bolo so spoluprácou s ŠtB, ako navrhoval odvolať sám seba, ako chválil Čarnogurského ako najlepšieho spolupracovníka vo vláde a podobne. Odporúčam vám prehrať si to.
Ďalej, stále tvrdíte, že neexistujú prvé dve správy, ktoré uvádzam. Prosím, odovzdávam ich. Takéto znenia prvých hlásení a správ, keď ich odo mňa vyžiadalo predsedníctvo, pri prerokovávaní som odovzdal. To je kópia tých, ktoré som odovzdal. Môžete ich použit, aby ste už viac nemuseli argumentovať tým, že neexistuje žiadna prvá správa. Nebola to správa výboru. To je jasné. Bola to informácia, ktorú som podal. Takto od začiatku hovorím. Ide tu len o to, aby sa proste nezneužívala nedôslednosť nás, ktorí sme neboli ochotní sa tým zaoberať, a takto sa nejak brániť.
Pán Ondruš hovoril o ochrane objektov. Potvrdím len jedno - boli sme tak dôslední, že sme žiadali ešte od pána Borodovčáka, aby nám dal všetky doklady a predpisy na ochranu objektu predsedníctva vlády. Máme k dispozícii všetky materiály, ktoré existujú na zabezpečenie obrany. Dokonca aj pred branno-bezpečnostným výborom pán Borodovčák prehlásil, že v prípade, že by sme chceli alebo niekto by chcel zistiť, kto dal pánovi Mečiarovi na stôl kópie týchto zväzkov, nie je problém to zistiť. To už je záležitosť orgánov, ktoré to vyšetrujú, a asi sa k tomu dopracujú.