Predseda SNR F. Mikloško;
Chcel by som znovu upozorniť, že plénum poverilo branno-bezpečnostný výbor, aby podal správu plénu. Pán poslanec Ľupták bol ten, ktorý v predsedníctve navrhoval, aby to bolo už verejné rokovanie. Predsedníctvo to prijalo. Teraz sa to deje, takže tento samotný akt by sme nemali spochybňovať.
Pán podpredseda Porubjak. Prvý podpredseda vlády SR M. Porubjak:
Vážená Slovenská národná rada, mám len krátku poznámku. Naozaj predpokladám, že žijeme v právnom štáte a že o vine a nevine rozhodujú súdy. V tejto správe som sa na strane 4 dočítal, že prvú časť si vyžiadala aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o túto druhú časť, ktorú teraz máme v rukách, keďže sa nazdávam, že obsahuje fakty, o ktorých možno predpokladať, že spĺňajú podstatu trestných činov, dúfam, že si aj túto správu generálna prokuratúra vyžiada a bude postupovať tak, ako jej zákon káže. Pán generálny prokurátor je tu prítomný.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Hlási sa pán poslanec Ľupták podľa § 19. Poslanec I. Ľupták:
Keď sme pracovali na uznesení Slovenskej národnej rady o lustráciách, veľmi dlho sme debatovali o kategóriách dôverník, KTS, agent, riadiaci pracovník, a čo ja viem, aké sú tam kategórie. V tejto súvislosti by som sa chcel spýtať pána ministra vnútra, aby mi bolo jasné, či celá táto debata nie je zbytočná. Pokiaľ si spomínam, bolo jasne povedané, že
dôverník alebo KTS vôbec nemuseli vedieť o tom, že s nimi niekto počítal na určitú spoluprácu. Keď sme tvorili kategórie, ktoré budú lustrované v rámci uznesenia Slovenskej národnej rady, hovorili sme - môžeme sa na to pozrieť, samozrejme, že si to nepamätám -, u ktorých kategórií budeme požadovať aj dôkazové materiály, že udávali. Toto je, myslím si, zásadná otázka. Čiže prosím vás, pán minister vnútra, KTS - teraz to jasne povedal pán predseda výboru - musel vedieť alebo nemusel vedieť o tom? Alebo dôverník, či aké sú tam kategórie.
Predseda SNR F. Mikloško:
Hlási sa pán poslanec Javorský a potom ešte pán minister vnútra.
Poslanec F. Javorský:
Myslím si, že zásadné nedorozumenie je v tom, že obhajcovia pána Mečiara si myslia, že sme boli zameraní na jeho lustrovanie. Omyl. Nelustrovali sme pána Mečiara ako osobu s nejakým záznamom či nezáznamom. Išlo nám o to, že sme vyšetrovali, aký kto má podiel z funkcionárov bývalého federálneho ministerstva alebo z bývalej úradovne na vytrhnutí týchto strán chýbajúcich v archíve a v registrácii zväzkov. O to nám šlo. Preto moja žiadosť federálnemu ministrovi znela takto: "Vážený pán minister, žiadam vás o poskytnutie výsledku lustrácie registračného čísla 31048 registra zväzkov ŠtB bývalého Západoslovenského kraja. Vtedy sme ešte nevedeli, že za tým sa skrýva meno pána Mečiara. Nie je chybou branno-bezpečnostného výboru alebo tých, ktorí po tom pátrali, že za číslom, ktoré chýbalo v registri zväzkov, za číslom, pod ktorým bol aj ukradnutý zväzok, sa skrýval pán Mečiar. Myslím, že nikto z nás za to nemôže.
Predseda SNR F. Mikloško; Pán minister vnútra. Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
predtým než odpoviem na konkrétnu otázku, ktorú tu položil pán poslanec Ľupták, chcel by som povedať asi toto: Správa, ktorú spracoval branno-bezpečnostný výbor alebo ktorá je nám predložená, obsahuje viaceré skutočnosti. Poviem vám úprimne, že ak môžem niečo tomuto plénu odporučiť, je to, aby odišlo od citov a aby jednoznačne trvalo na faktoch. City pri takýchto veciach môžu vec skresliť a môžu byt príčinou mnohých sklamaní v budúcnosti. V tejto súvislosti chcem povedať: Federálne ministerstvo vnútra, do kompetencie ktorého patrí i krádež dokladov ŠtB, ma požiadalo ako ministra vnútra, aby som zbavil mlčanlivosti tých príslušníkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorí sa prihlásili v tejto veci vypovedať. Učinil som to práve vzhľadom na takto formulovanú žiadosť. Chcem teda upozorniť - držme sa faktov. Toto nie je samotný podklad na d'alšie konanie. Podkladom je činnosť správy federálnej polície, vyšetrovateľov správy federálnej polície, ktorí začali trestné stíhanie vo veci. Pred touto správou je každý, kto vypovedá, poučený o tom, že krivá výpoved' sa bude trestne stíhať. Samozrejme, že eštebáci boli cvičení na spravodajské hry a na všeličo. O to dôležitejšie je vážiť fakty. Chcem povedať, že v zozname, ktorý je tu uvedený, sú nielen výpovede eštebákov. Preto by som chcel, aby sme vyčkali, pokiaľ ide o nejaké vieryhodnosti alebo nevieryhodnosti predložených výpovedí, na trestné stíhanie, ktoré prebieha.
Ďakujem vám.
Pardon, ešte odpoveď. Áno, je pravda, KTS a dôverník mohol byt aj taký, ktorý nevedel o tom, že ho ŠtB takto eviduje, ale preto vo federálnom zákone č. 451 je ustanovenie o tom, že je vytvorená nezávislá komisia, ktorá vyšetruje to, či takáto spolupráca bola vedomá alebo nevedomá. Okrem toho zo zoznamu výpovedi sú tam výpovede aj takých, ktorí v tejto veci vypovedajú. Takže vyčkajme naozaj na to, čo spomínal aj pán docent Moravčík, na tie autoritatívne orgány, ktoré túto vec odhalia úplne, pretože správa je správou, ktorá vychádza z toho, čo dostala od Federálneho ministerstva vnútra.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Poslanec Sládek. Poslanec V. Sládek:
Dámy a páni,
myslím si, že najmenej prekvapujúcejšia a najmenej škandalózna je záležitosť toho, či pán Mečiar bol alebo nebol spolupracovníkom tajnej bezpečnosti. Myslím si, že meritum veci v správe je to, že je tam vydieranie, je tam lúpež, je tam manipulácia s ľuďmi, je tam porušenie nariadení jednotlivých vlád. Táto správa je iba druhá časť, ale v prvej časti, ak sa nemýlim, čo sa týka kauzy a vzťahu vtedajšieho pána premiéra a vtedajšieho ministra vnútra, tu na niekoľko dní, ide asi o 2 dni, bol narušený ústavný stav. Tu muž, ktorý bol na čele vlády Slovenskej republiky, porušoval ústavný stav platný v tejto krajine. Toto je rozhodujúce. A či bol v roku 1985 alebo 1986 spolupracovníkom nejakej
Štátnej bezpečnosti, to je v tomto vzťahu absolútne irelevantné. Myslím si, že je namieste aj otázka na generálneho prokurátora Slovenskej republiky, či na základe prvej časti správy sa už niečo konalo.
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec Moravčík, potom pán poslanec Ondruš. Prosil by som, keby sme pokračovali, pretože máme ešte dosť vela príspevkov.
Poslanec J. Moravčík;
Vysoko si vážim to, čo povedal pán minister Pittner, ale to iba dokumentuje to, čo sme tvrdili. Táto správa je predčasná. A keďže sú to ešte neoverené, nezistené skutočnosti, jej publikovanie má čisto politický charakter. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec Javorský na to odpovie. Poslanec F. Javorský;
Chcem ešte raz zopakovať, že v správe neboli použité problematické veci. Nás nezaujímal napríklad problém, či nejaký spolupracovník ŠtB pod krycím menom "Doktor" sledoval pána Dubčeka alebo nie. Nás zaujímalo to, čo bolo jednoznačne už pred uzáverom dokázané. Všetky tieto stanoviská som prekonzultoval s vyšetrovateľmi Federálneho ministerstva vnútra, ktorí nám so súhlasom ministra poskytli aj výpovede týchto svedkov, ktorých máte uvedených v prílohe i v prehľade vypočúvania. Takže do správy sa dostali len tieto záležitosti: vytrhnutie strán, krádež, protiprávne vniknutie do budovy Federálneho ministerstva vnútra, krádež týchto
zväzkov a postup voči pánovi Maňovi, ktorý bol protiprávny. Nič viac, nič menej.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Ľupták má prednosť, potom pán poslanec Ondruš. Potom by som prosil pána poslanca Báránya, aby si pripravil príspevok.
Poslanec I. Ľupták:
Teraz nám pán predseda výboru potvrdil, že za účelom politického zneužitia týchto materiálov mu vyšetrovacie orgány tieto materiály poskytli. Chcel by som sa teraz spýtať právnikov, či to je v zhode s právom v tejto republike, či vyšetrovacie orgány môžu dávať takéto správy, keď už sú. A ďalšia otázka - myslím si, že načo tie vyšetrovacie orgány vôbec pracujú, však pán Sládek pred chvíľou už vyslovil rozsudok.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Ondruš, pani poslankyňa Olejníková. Poslanec F. Javorský:
Ak dovolíte, ešte by som na to zareagoval. Aj tento problém nás zaujímal, či môžu poslanci, a najmä v tomto prípade poslanci branno-bezpečnostného výboru poverení plénom touto úlohou, dostávať akékoľvek materiály, aj utajované alebo prísne tajné. Môžem vám prečítať z listu, ktorý máme od bývalého generálneho prokurátora pána Gašparoviča. Hovorí, že Ústava Česko-Slovenskej republiky zaručuje právo a možnosť poslancovi získavať, všetky druhy informácií - tajných aj prísne tajných - za predpokladu, že minister, ktorý mu to poskytne, uvedie podmienky, za ktorých môže byt tento
materiál použitý. Všetko sa splnilo. Naše žiadosti boli adresované ministrovi, federálnemu ministrovi vnútra, informácie sme dostali s upozornením o charaktere materiálu a o možnostiach jeho využitia. Čiže nič protiprávneho sa tu nedialo.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Pán poslanec Ondruš, pani poslankyňa Olejníková. Keby sme sa už mohli pohnúť ďalej.
Poslanec V. Ondruš:
Pán poslanec Moravčík tu vyjadril ostrý protest proti postupu branno-bezpečnostného výboru a hovorí, že sa ho dotýka, a dotýka sa jeho právneho vedomia. Ale kde ste boli, pán poslanec Moravčík, a prečo ste vtedy ostro neprotestovali, keď predseda HZDS pán Vladimír Mečiar súkromne nezákonne lustroval ľudí a mával na tlačových konferenciách ukradnutými registrami zväzkov, ukradnutými dokumentami ŠtB, ked' vydieral členov vlády a parlamentu, prečo ste vtedy neprotestovali? Kde bolo vtedy vaše právne vedomie a svedomie? A pán poslanec Ľupták, vôbec nepovažujem za podstatné, či je Vladimír Mečiar KTS alebo nie je, či je registrovaný alebo nie je registrovaný. Podstatné je to, že práve on využíval nezákonne získané dokumenty ŠtB na súkromné lustrovanie, že práve on vydieral ľudí cez tieto materiály. Pre mňa je podstatné to, že pán Vladimír Mečiar ako predseda vlády a ako poslanec verejne klamal, klame ustavične, klame plynné, klame presvedčivo. Málokto má jeho úroveň. /Potlesk i prejav nesúhlasu v sále. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Moravčík.
Poslanec J. Moravčík;
Ospravedlňujem sa, ale musím na túto otázku zodpovedať. Aj keby bola pravda, čo hovorí pán Ondruš, to vôbec neodôvodňuje to, aby klamať a zneužívať materiály mohol branno-bezpečnostný výbor.
Predseda SNR F. Mikloško:
Zatiaľ ste to ale nedokázali, pán poslanec. Pani poslankyňa Olejníková.
Poslankyňa M. Olejníková:
Chcela by som povedať len toľko, že som tu nadobudla pocit, že vinní sa teraz snažia tváriť ako nevinní, a my sa máme hanbiť, že sme objavili to, čo sme objavili, a dokonca branno-bezpečnostný výbor by mal pomaličky byt odsúdený, že vôbec niečo odhalil. Ja si nemyslím to isté. Ak páni z HZDS majú pocit, že musia obhajovať pána Mečiara, nech mu odporučia, aby sa obrátil na súd, kde mu potvrdia alebo poprú to, čo sa tu povedalo na jednej strane, ale nemôžu poprieť to, čo povedal sám pán Mečiar, že nachádzal náhodilé materiály. A ako s nimi narábal ako verejný činiteľ, to už predsa dávno všetci vieme nie z dnešnej správy, ale dávno predtým. O jeho poslaní ako poslanca Federálneho zhromaždenia voliči tiež už vedia, že za nich má sedieť vo Federálnom zhromaždení a má za nich rozhodovať. On namiesto toho síce plat poslanca berie, ale nefunguje ako poslanec, ale ako agitátor HZDS do budúcich volieb. Takže charakter je jasný.
Ďakujem.
Predseda SNR F. Mikloško; Pán poslanec Bárány.
Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni,
nebojte sa, nejdem čítať všetko, čo som si so sebou priniesol. Sú to akurát texty obidvoch častí správy. V posledných dvoch dňoch sme sa oboznámili s druhou častou správy o výsledkoch posúdenia činnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky od 17. novembra 1989 na základe poverenia vyplývajúceho z uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady číslo 290 z 19. marca 1991 a uznesenia Slovenskej národnej rady číslo 190 zo 7. novembra 1991. Ide nesporne
o politicky závažný dokument, ktorý zasiahne viac do pomeru politických síl na Slovensku, ako do činnosti ministerstva vnútra.
Keď vznikla polemika o účasti členov branno-bezpečnostného výboru na vypracúvaní a vôbec vzniku tejto správy, zmienim sa o podiele pána Javorského a svojom vlastnom. Rozhodujúcu časť práce v rámci vyšetrovania aj pri spracúvaní správy vzal na svoje plecia predseda branno-bezpečnostného výboru pán Javorský. Ak sa pokúsim odhadnúť, deväť desatín vyšetrovania a 99 % predloženej správy je jeho dielom. Pán Javorský s dôkladnosťou a profesionalitou archeológa a historika skladal črepy informácií do výsledného obrazu správy. Osobne som v tomto smere bol práve opačným pólom. Na zasadnutiach branno-bezpečnostného výboru, ktoré sa venovali vyšetrovaniu, som sa zúčastňoval z jediného dôvodu. Rokovací poriadok Slovenskej národnej rady mi ako členovi tohto výboru neumožňoval, aby som na tejto činnosti nebol prítomný,
i keď som sa jej vlastne nezúčastňoval. Preto sa ani nebudem v ďalšom svojom vystúpení dotýkať obsahu jednotlivých informácií, ale dotknem sa skôr ich charakteru.
Položme si teda otázku, aký charakter majú informácie, o ktoré sa správa opiera. Bolo o tom už viackrát hovorené. Charakter týchto informácií totiž predurčuje maximálne dosiahnuteľnú mieru vieryhodnosti, právnej relevantnosti, a tým aj poctivej využiteľnosti tvrdení, ktoré správa obsahuje. Okrem novinových článkov, dokumentov vlády a ministerstva vnútra, archívnych dokumentov, je jedným zo stĺpov, na ktorých správa stojí, množstvo výpovedí ľudí, ktorých si pozval branno-bezpečnostný výbor. Tu si treba uvedomiť, ako už bolo spomínané, že branno-bezpečnostný výbor nemal oprávnenia vyšetrovacej komisie. Ináč povedané, nik nebol povinný pred neho prísť, viacerí aj nevyhoveli pozvaniu branno-bezpečnbostného výboru. Tí, ktorí prišli, neboli povinní vypovedať pravdu, ani vedomá lož pred branno-bezpečnostným výborom nie je právne postihnuteľná.
Správa obsahuje tvrdenia, že niektoré osoby sa dopustili konaní naplňujúcich skutkové podstaty trestných činov. Tieto tvrdenia sa z veľkej časti opierajú o spomínané právne nezáväzné výpovede. Zverejnenie predloženej správy znamená, že na základe právne nezáväzných výpovedí, a čo je ešte podstatnejšie, čo s tým však súvisí, pred prípadným rozhodnutím súdu iný štátny orgán konštatuje a takpovediac dáva na verejnú známosť, že niekto sa dopustil konania naplňujúceho skutkovú podstatu trestného činu. V tejto súvislosti si dovolím poznámku nadväzujúcu na vystúpenia kolegýň Mistríkovej a Olejníkovej. Dokázať treba vinu a nie nevinu. Prečo však tieto tvrdenia teda obsahuje správa zverejnená už pred prípadným rozhodnutím súdu?
Stojí pred nami otázka, čo s predloženou správou. Prokuratúra zrejme posúdi, či informácie, ktoré správa obsahuje, sú čo do obsahu i miery podloženosti tak závažné, aby začala konať. Od pána ministra Pittnera sme sa dozvedeli, že vyšetrovatelia už aj konajú. Minister vnútra zváži, či na jej základe urobí nejaké opatrenia v rezorte. A po tretie
- poslanci, a čo je ešte závažnejšie, aj verejnosť, získajú jednorozmerný obraz o činnosti ministerstva vnútra, lebo správa sa sústreďuje na - povedané terminológiou bývalého režimu - kádrovú politiku v rámci rezortu ministerstva vnútra a na niektoré podozrenia z trestnej činnosti. Už v tejto chvíli je však skoro isté, že zverejnenie správy poškodí niektorým politikom, hnutiu. Pri začiatku šetrenia som v tlači vyslovil domnienku, že jeho cieľom bolo nájsť niečo na Mečiara. Ďalší vývoj a zvlášť záverečná etapa šetrenia mi ju nevyvrátili.
Pripomeňme si aspoň časové súvislosti. Šetrenie začalo krátko po výmene predsedu vlády, ktorá rozbúrila hladinu politického života. Záverečná správa, ktorá nevyznieva pre bývalého predsedu vlády priaznivo, sa dostáva do rúk poslancov i verejnosti dva a pol mesiaca pred voľbami. Neobhajujem nikoho. Voči politike bývalého predsedu vlády má strana, ktorej som členom, výhrady, ktorými sa nikdy netajila. Mrzí ma ale, že sa v slovenskej politike používajú už aj prostriedky, o ktorých správa vypovedá, a aj ďalší prostriedok, ktorým je táto správa.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Pani poslankyňa Homolová. Poslankyňa Š. Homolová:
Vážení priatelia,
včera môj muž sledoval nočné televízne spravodajstvo rakúskej televízie. Veľmi podrobne a vecne informovalo o našom pléne. Okrem iného sa v ňom objavila správa branno-bez-
pečnostného výboru o tom, že pán Mečiar bol kandidátom tajnej spolupráce. Táto správa sa rozletí do celého sveta. Niekto bude hovoriť, že je to d'alší pokus o ohováranie Slovenska. Ja sa však pýtam: Chce Slovensko politika, o ktorého bezúhonnosti bude mat zahraničie pochybnosti? Ide tu o jedného človeka alebo ide o celý slovenský národ?
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Prosím poslanca Okresa. Poslanec P. Okres:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda, vážená vláda,
dnes nám bola predložená druhá časť správy nášho výboru o posúdení činnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky od 17. novembra 1989. S jej prvou časťou ste sa zoznámili na rokovaní pléna dňa 4. novembra 1991, a po jej odtajnení aj ako s písomným materiálom, ktorý vám bol dodatočne predložený. Aj keď máme prvú časť prerokovanú, vzhľadom na obmedzenie rozpravy k nej vo svojom vystúpení sa vrátim k hodnoteniu niektorých častí a zaujmem k nim svoje stanovisko.
Činnosť nášho výboru v predmetnom bode bola založená na základe uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady číslo 290. Toto uznesenie bolo prijaté účelovo pod tlakom politickej vôle predstaviteľov vedenia koalície, ktoré sa potrebovalo oprieť o akýkoľvek dôvod umožňujúci odvolať v apríli 1991 niektorých členov vlády Slovenskej republiky, ale najmä jej premiéra, ktorý už nebol ochotný d'alej znášať zasahovanie politickej špičky VPN do riadenia vlády. Súčasne s naším výborom začal vyšetrovanie aj zahraničný výbor, kto-
ry však svoju činnosť ukončil podaním správy Predsedníctvu Slovenskej národnej rady v priebehu dvoch týždňov, nakoľko sa nedal vmanipulovať do politikárčenia. Nebolo to tak s naším výborom, ktorý vyšetrovanie vykonáva už rok a za každú cenu hľadá dôkazy, ktoré by odôvodňovali postup Predsedníctva Slovenskej národnej rady v apríli 1991. Výsledkom jeho práce je však len škandalizovanie pána Mečiara, ktoré v poslednom období narástlo do značných rozmerov. Skutočnosť je však taká, že žiadne hodnoverné dôkazy sa nenachádzajú.
K samotnej správe a jej obsahu: V prvom rade je potrebné poznamenať, že nebola zostavená určenými troma členmi výboru, ale len samotným predsedom, preto jej poznávacia hodnota je subjektívna. Ďalej bol porušený dohovor o tom, že akýkoľvek oficiálny výstup z našej činnosti bude možný len po súhlasnom stanovisku všetkých členov výboru. Zvukový záznam o tomto dohovore bol zmazaný, ako aj ďalší záznam, o ktorom sa v ďalšom zmienim. Hneď v úvode prvej časti správy sa konštatuje kritičnosť bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, ale mesiac pred konštatovaním takéhoto stavu, t. j. v októbri 1991, sme prijali o tom uznesenie v tom zmysle, že vývoj bezpečnostnej situácie v prvom polroku 1991 vykazuje priaznivý trend. Toto uznesenie však do scenára predloženej správy nevyhovovalo a nezapadalo. No, aby správa získala na svetovosti, jej spracovateľ spomína na niekoľkých miestach aj KGB. Je fakt, že jeho zástupca mal pracovisko v priestoroch XII. správy kontrarozviedky v Bratislave. Jeho pôsobenie na tejto súčasti Federálneho ministerstva vnútra bolo dedičstvom minulosti v súlade s dohodou. Styk s ním bol oficiálny a nie konšpiratívny. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky malo s tým len starosti, nakoľko mu bolo povinné zabezpečovať byť a motorové vozidlo. Zmluva s KGB bola zrušená v roku 1990 pri príležitosti návštevy federálneho ministra vnútra vtedy ešte v Sovietskom zväze.
Keď spomíname KGB, je potrebné objasniť aj jednu pasáž v prvej časti správy na stranách 40 až 41, kde sa tvrdí, že pán Mečiar mal na základe žiadosti zástupcu KGB začiatkom februára 1990 požiadať pána Svěchotu, vtedy náčelníka spomínanej správy kontrarozviedky, o ochranu troch dôstojníkov XII. správy ZNB. Pán Svěchota však vypovedal celkom inak a pred branno-bezpečnostným výborom uviedol, že o ochranu údajných dôstojníkov Štátnej bezpečnosti požiadal pána Svěchotu priamo zástupca KGB a nie minister vnútra pán Mečiar. Rozpornosť tvrdení troch citovaných svedkov na uvedených stranách správy a pána Svěchotu sme si nemohli žiadnym spôsobom overiť, lebo dotyčný pán z KGB v tom čase už bol mimo územia našej republiky. Preto odmietam konštatovanie pána Javorského obsiahnuté v správe - citujem: "Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady nemá dôvod neveriť"
- teda tomu obsahu, ktorý vyhovoval scenáru - koniec citátu
- svedkom, ktorí tvrdia, že k požiadavke zástupcu KGB vzniesol pán Mečiar, atď.
Aby činnosť výboru a jeho správa získala punc tajuplnosti, ale najmä preto, že po vypočutí osôb, ktoré boli súčasnými alebo bývalými pracovníkmi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sme nezískali dôkazy o porušení povinností pánom Mečiarom ako ministrom vnútra, začali sme vyšetrovať činnosť Štátnej bezpečnosti, ktorá bola útvarom Federálneho ministerstva vnútra rozmiestnená na území Slovenskej republiky, potom postupne aj ďalšie nástupnícke útvary, ako Úrad na ochranu ústavy a demokracie a Federálnu informačnú službu, a taktiež previerkové komisie zriadené rozkazmi pána Sachera. Stredom pozornosti sa stali materiály štátnej bezpečnosti a pohyb kádrových príslušníkov ŠtB vo funkciách u Verejnej bezpečnosti. V jednej časti je uvedený siahodlhý menoslov tých, ktorí pôsobili na okresných správach ZNB ako zástupcovia pre zložku Štátnej bezpečnosti. Potom ďalej sa uvádza, kde, ktorý z nich v marci až máji obsadil nejakú funkciu v zložke VB, čo sa zase vytýka ako úmysel a nedosta-
tok personálnej práce ministerstva vnútra, a tým aj jeho ministra.
V tejto súvislosti je na škodu veci samej, ako aj objektivity správy, že neuvádza, prečo sa odrazu tieto sledované osoby ocitli v službách VB, a síce vo februári a marci 1990 vydal federálny minister vnútra tri rozkazy, ktorými zriadil tzv. previerkové komisie. Tieto mali za úlohu zhodnotiť predchádzajúcu činnosť jednotlivých príslušníkov Štátnej bezpečnosti. V prípade, že komisie po zhodnotení odporučili toho-ktorého príslušníka Štátnej bezpečnosti ako vyhovujúceho pre prácu vo VB, minister vnútra musel rešpektovať toto zhodnotenie a prijať ho do služieb VB. S odstupom času, po voľbách v roku 1990, nové vedenie Federálneho ministerstva vnútra, ako aj republikové ministerstvá vnútra zhodnotili takýto postup previerkových komisií ako omylný, a preto bol vydaný rozkaz o ich zrušení. Vo svetle tejto skutočnosti môže správa v časti hodnotenia ministerstva vnútra po voľbách zvlášť zdôrazniť, že až za nového vedenia ministerstva vnútra sa podarilo prepustiť zo služieb VB bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti. Samozrejme, lebo v ceste už nestáli spomínané rozkazy Federálneho ministerstva vnútra. Bližšie o činnosti v previerkových komisiách sa môžete zoznámiť z obsahu prvej časti správy, hoci ich činnosť bola správou vyhodnotená len na základe výpovede predsedu previerkovej komisie pôsobiacej pri Krajskej správe ZNB v Bratislave.
Kauza Demikát je vyhodnotená tendenčné, jednostranne a účelovo. Fakty sú také, že Demikát bol prijatý do VB na základe podkladov, ktoré predložila Krajská správa Zboru národnej bezpečnosti v Košiciach. Personálny náčelník tejto správy pán podplukovník Bujaloš na priamu otázku, či na hodnotenie pôsobil pán Mečiar, odpovedal do záznamu pred branno-bezpečnostným výborom jediným jednoznačným nie. Čo sa týka jeho bleskového povýšenia, toto spočíva vo fakte, že
medzi Federálnym ministerstvom vnútra a Federálnym ministerstvom dopravy bola dohoda o recipročnom uznávaní hodnosti pri vzájomnom prestupe osôb, a to je aj prípad pána Demikáta. Tá dohoda je ešte z minulých čias, predpokladám, že už neexistuje. Kauza Demikát je silne poznačená senzačnosťou, ktorú okolo nej vytvorili niektoré masmédiá a iné jeho prípad za účinnej pomoci samého pána Demikáta škandalizovali. Pán Demikát dlho vypovedal pred naším výborom o rôznych veciach, ako aj osobách. Je to spleť protichodných tvrdení. Táto rozporuplná osoba a jej výpovede boli oficiálnym orgánom Slovenskej národnej rady podkladom pre ilustráciu personálnej politiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v danom období. Kto by sa chcel z tu prítomných poslancov bližšie zoznámiť s jeho niekedy až fantastickými konštrukciami a tvrdeniami - doslova - prepis zvukového záznamu je k dispozícii u tajomníka nášho výboru. Samozrejme, až vám to pán Javorský dovolí, aby ste do toho mohli nahliadnuť.
Do personálnej práce ministerstva vnútra s bývalými príslušníkmi Štátnej bezpečnosti v období po voľbách zasiahli aj dvaja členovia nášho výboru. Akým spôsobom, to je zaznamenané vo výpovedi náčelníka personálnej správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pána Dr. Šterna. Že by to bol šťastný zásah, nemôžem tvrdiť. Ale, aby som bol konkrétny doslova tak, ako uviedol on - citujem: "Za obdobie pána Mečiara bol prísny zákaz prijímania nejakého príslušníka Štátnej bezpečnosti. Nechcel prijať ani nohu z ŠtB. " Citujem ďalej: "Potom v lete sa tento pohľad na zamestnávanie príslušníkov ŠtB čiastočne zmenil, ale bolo to v dôsledku nejakého pohľadu zákonodarných orgánov, nakoniec pán Čečetka sa pamätá, vy ste boli tiež na tom aktíve služobnom, ktorý bol v zasadačke. Aj vy ste tam boli, pán Javorský, kde sa prehodnotil tento pohľad na to, argumentovalo sa aj z vašej strany s tým, že čo je výhodnejšie pre štát, hej. či ich nechať sedieť doma a platiť alebo ich nejakým spôsobom zamestnať. No tak na základe toho sme my spracovali kritériá