pred dverami parlamentov a koaličnú paľbu na politických protipartnerov treba spustiť hneď a zaraz, je dôvodom, že nevznikne štvrtá, piata, šiesta a čo ja viem ešte koľká správa Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady.
Na základe preštudovania dosial vyprodukovaných a poslancom i občanom, nádejným voličom predložených materiálov určite by sa zistili nové ohromujúce skutočnosti. Možno o podieli Vladimíra Mečiara na februárových udalostiach v roku 1948, možno o jeho kolaborácii počas vojny, možno aj o príprave rozbitia Masarykovskej republiky pred vojnou a o d'alších hrozných zisteniach siahajúcich možno do temného stredoveku. Prečo nie? Však aj archeológovia spravidla objavia toľko, čo im dovolia finančné, technické, ľudské prostriedky a čas. Súčasní politickí archeológovia majú dostatok finančných federálnych prostriedkov. Materiálnych a technických prostriedkov prostredníctvom Federálneho ministerstva vnútra a Federálnej bezpečnostnej informačnej služby majú taktiež dostatok. Nepochybne nechýba ani príslušný ľudský potenciál manuálnych kopáčov, ktorí v minulosti boli nie zle platení ako pracovníci ŠtB. Ich ľudské parametre ani potreba peňazí sa nezmenili, takže nič nezabránilo ich opätovnému využitiu, a nepochybujem o tom, že opäť za adekvátny honorár.
Pozastavím sa však pri rade klúčových faktorov súvisiacich s dokumentovanou činnosťou Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady a jeho predsedu pána Františka Javorského.
1. Zásadnou problematikou je otázka procesno-právna. Ako sa tu, na pôde Slovenskej národnej rady už viac razy zdôraznilo, Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady nemal a nemá súdne právomoci ani právomoci vyšetrujúceho justičného či policajného orgánu. Ním predvolávaní ľudia vypovedať môžu aj nemusia. Vypovedať môžu pravdu, poloprav-
du, účelovo upravenú vlastnú verziu, úplnú lož aj inými osobami predpísanú, hoci i zaplatenú tendenciu. Žiadny postih ich za to nečaká, a to tým skôr, že kým správa Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady má v súčasnosti odtajnený charakter, výpovede vypočúvaných, čo je úplne absurdné, branno-bezpečnostný výbor zachoval utajené. Nič z toho, čo tu poslanci i verejnosť počúvajú, nie je možné konfrontovať, či je v súlade s výpoveďami vypočúvaných alebo iných, ktorí buď prizvaní neboli alebo vypovedať odmietli. Nie je to možné ani konfrontovať v plnom rozsahu so špatnou platnosťou, pretože prepisy výpovedí sa vykonávali iba čiastočne a diktafónové záznamy boli nezriedka až príliš podozrivo rýchlo zmazávané, ako napríklad zo zahraničného výboru zmizli úplne a prepis nie je žiadny. Takže záver k procesnoprávnej stránke týchto materiálov je jednoznačný. Ide o materiály právne nehodnoverné, ktoré môžu mat za výsledok iba účelové pošpinenie konkrétnej osoby a hnutia, ktoré majú za účel vyvolanie atmosféry podozrievania, otrávenia politickej klímy, vyvolania nechuti a odporu k politike zo strany voličov. Ak by sa toto podarilo dosiahnuť iba sčasti, dramaturgovia a prognostici našej politickej predvolebnej scény by pravdepodobne boli spokojní. Sú to však prognostici špatní, pretože súčasný nimi vyprodukovaný politický hnus spôsobuje úplne inú polarizáciu spoločnosti, a iba slepec nevidí akú.
2. Ďalším okruhom problémov je primárna otázka právnosti takéhoto konania Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady a Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Je evidentné, že ide o porušenie zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady, ktorý stanovuje, kde začínajú a kde končia právomoci jednotlivých orgánov, a teda aj výborov Slovenskej národnej rady. Tu vôbec neobstojí tvrdenie, že Slovenská národná rada ako najvyšší zákonodarný orgán má právo takto postupovať, aj keď je to v rozpore so zákonom. Práve opak je pravdou, pretože iba tým sa líši spoločnosť vyspelej demokracie od spoločnosti ranno-feudálnej. V ranno-
feudálnej spoločnosti platilo totiž, že zákony sa nevzťahovali na vládcu, zákonodarcu. Ak teda naša spoločnosť hodlá ísť touto cestou, treba jasne povedať, že sa začína vzďalovať do šera fundamentalistického ranného stredoveku.
3. Ďalším okruhom je hodnovernosť tvrdení predsedu Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady pána Františka Javorského v jednotlivých dokumentoch. Do súčasnosti sa uvádza prvá správa Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady. O tejto sa však preukázalo, že nikdy nejestvovala a nejestvuje, že teda jednoducho ide o lož ako zo strany predsedu branno-bezpečnostného výboru, tak aj zo strany koaličného spektra Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Doslova prepletenec poloprávd a úplných neprávd je obsiahnutý v druhej správe branno-bezpečnostného výboru z 18. schôdze Slovenskej národnej rady, ku ktorej rozprava nebola pripustená, či už napríklad okolo menovania do funkcie pána Dického, alebo údajných inštrukcií zo strany pánov Svěchotu či Martiška vo veci údajnej ochrany príslušníkov Štátnej bezpečnosti zo strany KGB. Údaj v správe je v rozpore s vyjadreniami menovaných. A takto by bolo možné pokračovat ďalej, ďalej a ďalej.
4. Na 23. schôdzi Slovenskej národnej rady predložená tzv. druhá časť správy uvedená pod číslom tlače Slovenskej národnej rady 290 uvádza neuveriteľné množstvo neprávd a úplných nezmyslov. Ich uvádzanie by zabralo veľký rozsah času i priestoru. Pozastavím sa iba pri niektorých. Na strane 3, dámy a páni, sa uvádza, že články pána Romana Hofbauera uverejnené pod zmeneným názvom v Slovenských novinách, v Slovenskom východe boli napísané v dobe, keď na ne nemohol reagovať žiaden člen branno-bezpečnostného výboru. To je úplné klamstvo. Tieto články vznikli po odznení tejto správy v tejto snemovni a v týchto článkoch nie je uvedené nič také, čo by bolo v rozpore s uvedením nejakých utajovaných údajov.
Strana 5 - citujem: "Je evidentná snaha všetko zneužívať v rámci politického zápasu. Zverejnenie niektorých mien viedlo viacerých pozvaných k tomu, že odmietli prísť vypovedať pred branno-bezpečnostný výbor. " Pýtam sa, aká je hodnovernosť tohoto materiálu, keď kto chce, príde, a kto chce, nepríde? Strana 7, prvý odsek: "Nakoľko tým boli vylúčené právne dôvody, že takýto postup voči pánovi Maňovi musíme pripustiť, že pán Mano začiatkom januára 1990 napísal list, ktorý odoslal pánovi Dubčekovi, pánovi Čičovi". Prosím vás, čo je to za dikcia? Pripustiť možno jalovicu k bujakovi, ale v žiadnom prípade nie o kľúčovom svedkovi povedať, že musíme pripustiť. Platí to, alebo neplatí to. Strana 8, dolný odsek: "V zápise nie je uvedené, že pán Čimo našiel... atď. v zámku plechovej skrine kľúče. Pootvorením našiel v nej písomné materiály. Bolo tam 18 obálok. Všetky spisy odovzdal vodičovi, ten ich odniesol do auta. O tomto hovoril pán Pavlík, pán Ján Rezník". Prosím vás, ide všetko o ústne výpovede príslušníkov Štátnej bezpečnosti, ktorí boli v predchádzajúcom režime prekliate dobre platení a ktorí majú veľmi dobrý dôvod na to, aby takto vypovedali. Tieto výpovede sú uvádzané ako jednoznačne hodnoverné. Ak je to tak, kam táto naša spoločnosť speje?
Strana 11: "Keďže strany s údajmi o tomto zväzku spolupráce boli vytrhnuté, registračná karta aj s archívnym číslom tohoto zväzku sa nachádzali priamo u federálneho ministra vnútra a Vladimír Mečiar nemohol byť pozitívne lustrovaný napríklad komisiou 17. novembra, ani nikým iným". Prosím vás, čo je toto za tvrdenie? Je to obsiahnuté v našom stanovisku klubu poslancov Hnutia za demokratické Slovensko. To znamená, že minister vnútra Ján Langoš ukryl materiály, aby ich potom dodatočne ukázal? Komisia 17. novembra štyrikrát lustrovala s tým, že to, čo zistila, je nepravdou? Ak toto chce branno-bezpečnostný výbor tvrdiť, potom spochybňuje všetko, čo bolo kedy v tejto problematike potvrdené alebo uvedené.
Strana 12: "Od tohoto konštatovania je iba krok k vysvetleniu, kto mal záujem". Prosím vás, čo je to za argumentácia - "je krok k vysvetleniu"? Tak je to vysvetlenie alebo nie je to vysvetlenie? Som technik, a takáto dikcia je nezmyselná. Na takýchto dokumentoch a na takejto argumentácii postavený materiál a správa má cenu tohoto papiera, ničoho viac.
Domnievam sa, že druhá časť správy Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady sa konečne pokúsila finalizovať to, čo bolo cieľom uznesenia č. 290 z 19. marca 1991, a to politické zoškandalizovanie Vladimíra Mečiara, a tým i zoškandalizovanie hnutia, na čele ktorého tento politik stojí. Toto úsilie je o to urputnejšie, že pôvodná predstava vládnej koalície z jesene roku 1990 a z jari 1991 sa nesplnila, pretože podlá tejto predstavy to bolo projektované tak, že odstránením tohoto človeka z čela slovenskej vlády sa zastaví národný emancipačný proces Slovenskej republiky. Dosiahol sa však pravý opak a preto koaličnú hru aj s ohľadom na blížiace sa voľby zjavne bolo treba radikálne pritvrdiť. Stalo sa. Je však hlboko zarážajúce, ak ťažiskom predloženej tzv. druhej časti správy sú ústne tvrdenia bez vecných dôkazov príslušníkov bývalej Štátnej bezpečnosti a treba sa brániť proti ich tvrdeniam, teda proti tým, ktorí boli profesionálne a hmotne spojení s politickou a morálnou devastáciou v predchádzajúcom období, a ich služby iste rovnako dobre honorované ako predtým, mohli byt využité i teraz, znovu. Je to rovnako absurdná predstava, ako keby v období po druhej svetovej vojne antifašisti a Židia, ktorí genocídu fašizmu prežili, mali byt znovu obžalovaní bývalými príslušníkmi gestapa, jednotiek SS či dozorcov koncentračných táborov z nepriateľstva k nacizmu, a zas by boli povinní brániť sa proti týmto obvineniam. Obvinenia vznesené na Vladimíra Mečiara sú preto úplne nezmyselné, lživé a vykonštruované. Ako také ich treba v plnom rozsahu odmietnuť.
Osobitne povšimnutie si ešte zaslúžila dva aspekty súvisiace s predloženou správou preplnenou nenávisťou, nepravdami a náznakmi dohadov. Druhú časť správy ešte pred jej obdržaním poslancami Slovenskej národnej rady publikoval pán František Javorský v novinách. Skôr než uvedená správa prešla vôbec prerokúvaním v Slovenskej národnej rade, a skôr než by sa k nej uskutočnila rozprava, Česko-slovenská televízia k nej taktiež zaujala bohaté stanovisko vo včerajšom večernom vysielaní. O najlživejších častiach tohto politického paškvilu v relácii Udalosti, komentáre dňa 23. marca 1992 moderátorka pani Zuzana Bubílková uskutočnila zasvätený výklad, pričom bývalými eštebákmi uvádzané tvrdenia, ktoré neboli konfrontované ani dokázané, boli poslucháčom predkladané ako hotové údajné pravdy. Ide vskutku o bezpríkladný krok, ktorým vládna koalícia najhrubšie porušila elementárne pravidlá demokracie a slušnosti.
Druhou skutočnosťou, na ktorú chcem upozorniť, je údajná nenávisť našich niektorých masmédií, predovšetkým vysielania federálneho okruhu televízie. To, čo sa produkuje na obrazovkách v rámci jej vysielania, je ďaleko za hranicami straníckej nezávislosti, objektívnosti a korektnosti. Uvádzaním nedokázaných výrokov bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti, z ktorých každý mal veľmi kokrétny dôvod, aby vypovedal proti bývalému predsedovi slovenskej vlády a súčasnému predsedovi nášho hnutia, uvádzanie tejto relácie s hrubou tendenčnosťou výkladu lživých statí, navyše vytrhnutých z kontextu z ešte neprerokovanej správy, nie je možné označiť ináč ako za politickú prostitúciu. A politická prostitúcia, dámy a páni, nad sexuálnou prostitúciou je o toľko odsúdeniahodnejšia, o koľko je ľudský duch a intelekt nadradený nad biologickými procesmi obyčajného organizmu. /Prejav nesúhlasu v sále/.
Nakoľko tu prácne naháňame príslušníkov Štátnej bezpečnosti a ich spolupracovníkov, dovoľte, aby som odovzdal predsedajúcemu tejto schôdze Štátnym notárstvom vo Viedni overený dokument, ktorý dokumentuje spoluprácu pána Ivana Čarnogurského so Štátnou bezpečnosťou /šum v sále/ a ktorý obdržala redakcia Nového času, ktorá je akciovou spoločnosťou s viedenskou firmou. Tento dokument je tu.
Ďakujem za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, mám len jednu doplňujúcu otázku, kým ste pri mikrofóne. Vo vašom prejave ste spomínali, že prezident Havel týždeň pred odvolaním povedal, že predseda vlády Mečiar bude odvolaný. Prosil by som vás o konkrétny citát a presný dátum. Mohli by ste ho dať?
Poslanec R. Hofbauer:
Teraz v momente nie, ale dodám ho. /Smiech v sále. / Pred odchodom na služobnú cestu do Belgie konštatoval, že do troch týždňov sa politická situácia na Slovensku ukľudní. A pán Bakšay sa nechal počuť, že áno, a české noviny to uviedli s presným dátumom. Pán prezident neuviedol presný dátum. To spresňujem.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Teda rád prijmem váš dokument, ale neviem, nakoľko mu mám dávať nejakú vážnosť.
Poslanec R. Hofbauer:
Dostal som ho z redakcie Nového času. Nie na stôl, do ruky, redaktor mi to dopravil. Naháňame tu neexistujúcich
agentov, existujúci sú tu dokumentovaní. /Oživenie v sále a potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Faktické poznámky poslanci Sládek, Mistríková, Ondruš, Strýko.
Poslanec V. Sládek: Dámy a páni,
samozrejme, ak pánovi poslancovi Hofbauerovi tie dôkazy, ktoré uvádzal, naozaj sú veľmi vážnym prehreškom voči štylistike, možno, teraz som pátral v tejto správe, zistil som tam tiež veľký prehrešok. Raz je tam Slovensko napísané s malým s. Ale k tomu ďalšiemu by som mal len takú drobučkú otázku, a z toho sa odvíja všetko ostatné. Povedal, že zo Slovenska boli odvelené moderné letecké jednotky. Neviem, ako sa to týka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ale ak to mám chápať tak, že chce, aby sa zo stepí Ukrajiny a Ruska moderné letecké jednotky znovu vrátili na Sliač, potom chápem celú jeho ďalšiu argumentáciu /oživenie v sále/.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pani poslankyňa Mistríková. Poslankyňa Z. Mistríková:
Vážená Slovenská národná rada,
chcela by som povedať niekoľko poznámok na okraj vystúpenia pána poslanca Hofbauera. V prvom rade považujem za veľmi nezodpovedný fakt, keď sa argumentuje vecami, ktoré nie sú celkom presné. Tak ako to pán poslanec Hofbauer vyčí-
tal v správe, dovolila by som si takisto menovať niekoľko nepresností, ktoré som stihla zachytiť.
V prvom rade, čo sa týka včerajšieho vystúpenia pani redaktorky Bubílkovej, ona nič nekomentovala, ale citovala správu. Myslím si, že je to pomerne podstatný rozdiel.
Chcela by som ešte na okraj k niekoľkým poznámkam. Keď pán poslanec hovoril o tom, že feudálna spoločnosť sa vyznačovala tým, že na vládcov neplatili zákony, chcela by som povedať, že na základe tejto správy môžeme práve konštatovať, že sme sa k feudálnej spoločnosti nepriblížili a odvolali sme predsedu vlády napriek tomu, že bol predsedom vlády, pretože porušoval zákony.
Pán poslanec Hofbauer neustále spomínal, že sa tu snažíme škandalizovať hnutie, ktorého je členom. Chcela by som pripomenúť, že práve toto škandalizovanie, o ktorom hovorí, im pred pol rokom vyhovovalo a vynieslo im vtedy 80-percentnú popularitu. Ale ako najdôležitejšiu z celého by som chcela povedať jednu vec. Tvrdí a spochybnil, že správa je postavená na ústnych tvrdeniach tých, čo vypovedali. Dovolím si povedať, že proti týmto ústnym tvrdeniam stoja opäť len ústne tvrdenia pána Vladimíra Mečiara. Keď hovorí, že ústne tvrdenia sa vyskytujú od ľudí, ktorí sú označení za spolupracovníkov Štátnej bezpčnosti, v tejto chvíli bol takisto označený za spolupracovníka Štátnej bezpečnosti pán Vladimír Mečiar. To znamená, že stojí tvrdenie proti tvrdeniu. V tom prípade, ak naozaj chceme, aby pán Mečiar bol očistený, nerozumiem, prečo dodnes nepožiadal o toto očistenie inštitúcie, ktoré sú na to oprávnené zo zákona. Naposledy sa dokonca nechal počuť, že sa na tieto inštitúcie obráti až po voľbách, pretože do volieb sú tieto inštitúcie pod vplyvmi nejakých politických síl, čo by som osobne nepriamo klasifikovala ako obvinenie súdu z jeho závislosti na určitých politických vplyvoch.
Takže, ak naozaj chceme, aby sa pán Vladimír Mečiar obhájil, určite nie je to miesto pred branno-bezpečnostným výborom. V tejto chvíli sa už pohybujeme na faktoch, ktoré, podlá mňa, patria prokuratúre a ďalším inštitúciám. Preto ho žiadam, že ak chce, aby bol očistený, aby sa na tieto inštitúcie obrátil.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Ešte by som dodal k pánovi poslancovi Hofbauerovi - pamätáme sa, že federálna vláda prijala uznesenie, podlá ktorého do istého dátumu bolo treba odovzdať originály všetkých prípadných dokumentov. Kto tak po tomto dátume neurobí a zneužije ich, bude trestne stíhaný. V tomto zmysle som od vás prevzal tento dokument, je to na notárstve overené, že je na základe kópií, dávam na vedomie, že to odovzdám prokuratúre, aby prešetrila, kto tieto originály overil vo Viedni a kto je ich pôvodcom. Je to v zmysle toho zákona. /Potlesk. /
Poslanec R. Hofbauer:
Bol by som podstatne radšej, pán predseda, keby ste preverili obsah týchto dokumentov. Tieto dokumenty som mal pri sebe asi dve hodiny, takže som sa ich zbavil najrýchlejším možným spôsobom, ako sa dalo.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, to vôbec nesúvisí s vašou osobou, vyšetrovanie zrejme pôjde cez ten orgán, ktorý to overoval. K overovaniu pravdivosti dokumentov len toľko, že nemám dôvod niečo zo xerokópie brať za podstatné.
Pán poslanec Strýko. Poslanec M. Strýko:
Vážená Slovenská národná rada,
práve sme boli svedkami naozaj mimoriadne vtipnej udalosti. Pán poslanec Hofbauer práve prezentoval sám seba, že vlastni, ak je pravdivý, ukradnutý dokument z Federálneho ministerstva vnútra. To znamená, že verejne pred Slovenskou národnou radou prezentoval trestný čin lúpeže, krádeže, alebo /oživenie v sále/. Musel byť nejaký spôsob, ako sa tieto ukradnuté dokumenty dostali do rúk či už Nového času alebo pána Hofbauera. Je naozaj veľmi pozoruhodné, že pán poslanec sa dokonca ako keby chválil, že takýto ukradnutný dokument má. Myslím si, že je správne, aby predseda Slovenskej národnej rady zobral do úvahy túto skutočnosť a aby z toho boli vyvodené nejaké dôsledky. Naozaj si myslím, že verejné prezentovanie trestnej činnosti na parlamentnej pôde je mimoriadne vtipné /oživenie v sále/.
Predseda SNR F. Mikloško: Pán poslanec Andel.
Poslanec M. Andel:
Kvôli objektivite by som sa chcel spýtať, či by sa tento lúpežne ukradnutý a prepadnutý dokument nedal rozmnožiť, aby sme si to kvôli objektivite mohli všetci prečítať, pretože zajtra aj tak to budú mať všetky masmédiá, takže, aby sme boli informovaní z prvej ruky.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ubezpečujem vás, že z mojej ruky to masmédiá nebudú mat. Ak to budú mať, tak treba šetriť, odkiaľ.
Pán poslanec Poliak. Poslanec M. Poliak:
Vážená Slovenská národná rada,
vystúpili už štyria poslanci z HZDS. Predkpokladám, že pána poslanca Hofbauera neprekoná už žiadny, takže v istom zmysle finále máme za sebou. Dočkali sme sa vyvrcholenia, keďže skúsim aj ja reagovať.
Z toho všetkého, čo tu povedal pán poslanec Hofbauer, mi vyplýva, že sa zrejme pokúsil nám všetkým dokázať akúsi kvázi filozofickú poučku o tom, že všetko so všetkým súvisí. Ináč nerozumiem tomu, že tu miešal kotrmelce so stredovekom zachádzajúc z histórie do zoológie a podobne. To je jedna vec.
Pán poslanec Sečánsky povedal, že komisia 17. novembra klame. Povedal to presne tak, myslím, že v bode 1. Mohol by povedať prečo a v čom klame. Z toho všetkého, čo tu predviedli poslanci HZDS - a ani sa im tak veľmi nečudujem - spomenul som si na pesničku speváka Mertu, ktorý spieva, že pravda je omamná kvetina, ktorá slabých nezabije, silných nezabolí. Vidím, že poslancov HZDS už bolí. Neviem, čo bude d'alej.
Ďakujem.
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Aby bolo plénu jasné, pán poslanec Hofbauer povedal, že je to správa pána poslanca Javorského. Pýtam sa pána Javorského, či bolo hlasovanie o tejto správe vo výbore?
Poslanec F. Javorský:
Áno, bolo hlasovanie. Z jedenástich členov výboru jeden bol neprítomný, štyria boli proti a šiesti boli za prijatie textu v takom znení, aký sme predložili plénu Slovenskej národnej rady.
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Pán poslanec Miček má faktickú poznámku. Potom pán poslanec Bárány.
Poslanec M. Miček;
Poprosil by som pána Javorského, aby zostal pri mikrofóne, mám len jednu otázku. Prosím vás pekne, podieľal sa na vypracovaní tejto správy celý výbor, alebo výboru bola správa predložená? To je rozhodujúce.
Predseda SNR F. Mikloško:
Myslím, že to vôbec nie je rozhodujúce, pretože vždy niekto správu vypracuje.
Poslanec M. Miček:
Pre mňa je to rozhodujúce, mám právo položiť otázku. Pán Javorský má možnosť odpovedať.
Poslanec F. Javorský:
Áno, túto možnosť využijem. Skutočnosť je taká, že vo výbore sú členovia, ktorí pri každom šetrení alebo vyšetrovaní boli. Vyplýva to z ich povinnosti, prípadne zo záujmu o vec. Ovšem nie všetci sa aktívne podieľali na spracovaní správy. Niektorí si robili len poznámky a zužitkovali to svojím spôsobom. Každého som vždy, pri započatí každého kroku vyzýval, aby sme sa zamerali na získavanie údajov, na získavanie podkladov k tejto správe. Bolo to povinnosťou každého, a každý robil to, čo vedel alebo čo chcel. Nakoniec sme to zosumarizovali a konečnú verziu som formuloval ja, ale každý ešte potom, keď sme preberali jednotlivé pasáže tejto správy, sa mohol vyjadriť. Boli návrhy, dajme tomu pri poslednom prerokovávaní, jednotlivé odseky alebo celé časti vypustiť. Hlasovaním sa to všetko riešilo. Myslím, že výsledok tejto správy je demokraticky vytvorené spoločné dielo.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Okres. Poslanec P. Okres:
Mám prihlášku do rozpravy, ale nedá mi, aby som nereagoval na to, čo povedal pán Javorský. Mal by doplniť aj to, že na začiatku vykonávania tejto činnosti, nazvime to šetrenia, bolo prijaté uznesenie, kde bolo povedané, že budú traja zostavovatelia - pán Javorský, pán Januš a pán Homola. Pán Javorský si to uzurpoval sám, zostavil túto správu sám, a tí dvaja, ktorých som menoval, nemali možnosť z toho dôvodu, že o jej obsahu, či už prvej alebo druhej časti, sme rokovali, alebo sme sa mali možnosť s ňou zoznámiť len dve hodiny. To bolo všetko, lebo pána Javorského tlačil čas. Neviem, či úmyselne alebo skutočne ho ten čas tlačil, aby sme nemohli túto správu prebrať komplexnejšie. Určite by nebola
v takej podobe, keby sme dochádzali k štylizácii jednotlivých bodov, takej, ako bola predložená, lebo členovia branno-bezpečnostného výboru sme mali prepisy magnetofónových záznamov, a pán Javorský, to budem hovoriť neskoršie, až mi dá slovo pán predseda, nám to neumožnil. Proti faktu prepisu alebo výpovede by predsa nemohlo byt v správe napísané niečo iné, to by bol musel v tom momente uznať a nedostalo by sa to do správy. Toľko k veci.
Predseda SNR F. Mikloško: Pán poslanec Andráš. Poslanec A. Andráš:
Chcem poprosiť všetkých členov branno-bezpečnostného výboru, aby každý hovoril za seba, koľko urobil a či urobil, pretože sa s tým, čo tu bolo predo mnou povedané, nemôžem stotožniť.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Okres. Poslanec P. Okres:
Na doplnenie - nechcem polemizovať, ale v tom čase pán Andráš bol v Spojených štátoch. A neviem, ešte asi ani nebol členom branno-bezpečnostného výboru.
Predseda SNR F. Mikloško:
Chcel by som povedať, že aj v pléne sú takisto rôzne názory, ale keď väčšina čosi prijme, je to uznesenie pléna.
Pán poslanec Moravčík.
Poslanec J. Moravčík:
Dovolil by som si upozorniť na jeden skutočne elementárny základ alebo princíp právneho štátu. Podlá tohoto princípu také závažné skutočnosti, ktoré tu boli prezentované, sa môžu zverejňovať iba na základe práce určitého orgánu, to znamená spôsobom, ktorý stanovuje právny predpis. Právne predpisy majú určité zásady, ktoré platia pre zisťovanie určitých dôležitých skutočností. Je v rozpore s týmito princípmi, ak tí, ktorí by mali hodnotiť dôkazy, sa nezúčastňujú týchto dôkazov. To potom spochybňuje pravdivosť všetkých výpovedí a všetkých tvrdení, ktoré sú v správe uvedené, pretože nie je možné, pán predseda, proti tomu by som skutočne ostro prostestoval...
Predseda SNR F. Mikloško:
Máte na to tri minúty.
Poslanec J. Moravčík:
Ešte neuplynuli tri minúty. Iba na základe hlasovania, bez toho, že by tí, ktorí hlasujú, neboli prítomní na vykonávaní dôkazov, potom skutočne sa spochybňuje pravdivosť a právna relevantnosť takýchto zistení. To je jedna skutočnosť. Druhá - výbor vôbec nemá nijaký právny základ pre zisťovanie takýchto závažných skutočností. Na to treba skutočne vyšetrovanie. A tento výbor, hoci sme potom odhlasovali do rokovacieho poriadku príslušnú zmenu, nebol poverený ako vyšetrovací výbor, nebol poverený vyšetrovaním. Čiže to celé podstatným spôsobom spochybňuje hodnovernosť toho, čo sa tu predkladá.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Pán poslanec, chcel by som upozorniť na uznesenia pléna, ale pán poslanec Javorský odpovie.
Poslanec F. Javorský:
Chcem len zareagovať na to, čo sa tu už niekoľkokrát opakovalo, že členovia výboru nemali možnosť vidieť či využiť dostupné doklady. Chcem povedať jedno, že akonáhle sme mali z Federálneho ministerstva vnútra oznámenie, že sa našla evidenčná registračná karta pána Mečiara ako KTS ŠtB s číslom 31048, navrhol som členom výboru po prerokovaní situácie na Federálnom ministerstve vnútra, že všetci môžeme ísť do Prahy na vlastné oči si overiť existenciu tohoto dokladu. Práve to bol jeden poslanec z HZDS, ktorý, keď som sa ho pýtal, či je ochotný uveriť autentičnosti tohoto dokladu, odpovedal mi, že takýchto dokladov mohlo ŠtB vyrobiť koľko chcelo, poznám to, nechali čisté rubriky, atď. On totiž nevedel, že vedia tejto karty pozitívneho zistenia bola aj karta o sledovaní pána Mečiara. Hovorím mu, a čo, keď ti poviem, že s touto kartou bola zopnutá aj karta o sledovaní pána Mečiara? Tú by si tiež charakterizoval a hodnotil tak, že je to výplod eštebákov? Samozrejme, že potom zmenil svoj postoj a odmietol sa ísť pozrieť. Na základe toho som požiadal federálneho ministra vnútra o vyhotovenie kópie týchto dokladov, s ktorými sa mohol každý člen branno-bezpečnostného výboru zoznámiť. Čiže išlo o možnosť overiť si a zaujať k tomu stanovisko. To, že odmietli aj v takomto prípade potvrdiť pravdivosť na tejto karte, kde je meno, kde je evidenčné číslo, zameranie činnosti, kde je autentický podpis dôstojníka, ktorý ho riadil, už nijako nemôžem ovplyvniť. To bolo ich slobodné rozhodnutie, že sa rozhodli neprijať ani takýto dôkaz.