Poslanec M. Sečánsky:

Vážená Slovenská národná rada, dámy a páni,

správa Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady obsahuje niekoľko závažných obvinení Vladimíra Mečiara, poslanca Federálneho zhromaždenia a predsedu Hnutia za demokratické Slovensko. Obsahuje predovšetkým tvrdenia, že bol spolupracovníkom Štátnej bezpečnosti, že organizoval protiprávne vniknutie príslušníka Inšpekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky do objektov Štátnej bezpečnosti v Trenčíne spojené s odcudzením dokumentov z archívu Štátnej bezpečnosti, a napokon, že bol alebo je vedený v registroch Federálneho ministerstva vnútra ako spolupracovník Štátnej bezpečnosti s registračným číslom 31048. Máme splnomocnenie od pána Vladimíra Mečiara vyhlásiť, že všetky tieto obvinenia sú nepravdivé a vykonštruované. /Prejav nesúhlasu v sále. /

Poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko k uvedeným obvinenia v správe zaujal toto stanovisko:

Vladimír Mečiar vo funkcii ministra vnútra bol z titulu svojej funkcie poverený kontaktmi s príslušníkmi KGB, ktorí v tom čase oficiálne operovali na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Rovnaké poverenie mal napríklad aj pán Ján Čarnogurský, ktorý vtedy plnil aj úlohy federálneho ministra vnútra.

Ďalšie tvrdenia správa zakladá na dôvodných podozreniach, napríklad na strane 7, strane 28. Patrí medzi všeobecne uznávané princípy, že dôvodným podozrením sa proces zisťovania viny len začína. Je tragédiou, ak sa tým tento proces aj končí. Chápanie spravodlivosti v Európe, rovnako ako v ostatnom kultúrnom svete, ukladá každému, kto obviňuje

iného, morálnu, a keď ide aj orgán štátu, aj právnu povinnosť dať možnosť vyjadriť sa k vzneseným obvineniam tomu, kto je obviňovaný. Kultúrny svet už dávno dospel k poznaniu, že vec nemožno pravdivo a spravodlivo objasniť, ak slovo má iba žalobca. Pokladáme preto za veľmi vážny nedostatok práce branno-bezpečnostného výboru, že nedal možnosť vyjadriť sa k výsledkom jeho zisťovania pánovi Vladimírovi Mečiarovi. O to nepriaznivejší je tento nedostatok, o čo závažnejšie sú tvrdenia obsiahnuté v správe. Správu preto nemožno považovať za dokončenú, kým sa tento nedostatok neodstráni. Výčitka na adresu pána Mečiara, že sa so správou prostredníctvom iných osôb oboznámil, je z tohoto hľadiska absurdná. Je rovnako absurdné, že sa pán Vladimír Mečiar musel so správou oboznámiť, podľa vyjadrenia v správe, pokútnym spôsobom.

Všetky doterajšie lustrácie osoby pána Mečiara boli negatívne. Až teraz sa objavil na Federálnom ministerstve vnútra, podlá údajov v správe, fond Z. Prečo sa z tohoto fondu nevychádzalo pri predchádzajúcich lustráciách, prečo ho nemala k dispozícii komisia 17. novembra vo Federálnom zhromaždení? Pokiaľ sa hodnoverne nepreukáže pravosť tohoto fondu, musíme vychádzať z toho, že fond Z je falzifikát vyrobený na objednávku práve v súvislosti s predvolebnou kampaňou. Pochybnosti o serióznej práci Ministerstva vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vznikli už v súvislosti s prípadom poslanca Federálneho zhromaždenia Jána Kavana. Žiadame preto vytvoriť nezávislú komisiu expertov, ktorá by preverila autentičnosť uvedeného fondu. Na práci tejto komisie by sa mali zúčastniť v rovnakom počte zástupcovia koaličných a opozičných strán.

Z obsahu správy vyplýva, že do práce branno-bezpečnostnostného výboru sa zapojila i Federálna bezpečnostná informačná služba. Dôrazne proti tomu protestujeme. Ide o zneužitie tejto služby pre politické ciele a o porušenie jej apo-

litického štatútu. Vidíme v tom prvý krok k tomu, aby sa z Federálnej bezpečnostnej informačnej služby stal podobný orgán ako predchádzajúca Štátna bezpečnosť. Podnikneme ďalšie kroky a budeme iniciovať opatrenia na zamedzenie takýchto tendencií.

Počas práce výboru sa neprihliadalo na námietky poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, ktorí sú členmi branno-bezpečnostného výboru. Nebola zabezpečená nestrannosť rozhodovania. Dôkazné prostriedky boli jednostranne selektované a posudzované tak, aby to vyhovovalo politickým záujmom vládnucej koalície. Branno-bezpečnostný výbor nemal štatút vyšetrovacej komisie, preto aj zisťovania, ktoré vykonával, nie sú nejako právne relevantné. To všetko spochybňuje závery obsiahnuté v správe. Považujeme ju za pokus o ovplyvnenie mienky voličov v súvise s blížiacimi sa voľbami. Úplne flagrantné porušenie elementárnych zásad Listiny základných práv a slobôd, ku ktorým došlo v postupe branno-bezpečnostného výboru, nás privádza k podozreniu, že strany terajšej vládnej koalície nebudú váhať použiť aj represívne zložky štátneho aparátu na vylúčenie osoby Vladimíra Mečiara z predvolebného obdobia. Naše podozrenie zväčšuje i správanie sa federálneho ministra vnútra pána Langoša, ktorý v Ústavnoprávnom výbore Slovenskej národnej rady navrhol odporučiť na schválenie lustračný zákon, i keď sa s ním nestotožňoval. Aj v tomto prípade namiesto zásad právneho štátu sa uplatnila zásada "účel svätí prostriedky". Preto navrhujem, aby sa až do objasnenia uvedených skutočností neprihliadalo k tej časti správy, ktorá hodnotí činnosť Vladimíra Mečiara.

Panie poslankyne, páni poslanci, v tomto prípade vidím tri možnosti. Prvá - komisia 17. novembra Federálneho zhromaždenia, ktorá uskutočňovala lustrácie poslancov Federálneho zhromaždenia, a teda i pána Mečiara, klame. V tom prípade treba, aby Federálne zhromaždenie volalo k zodpovednosti členov tejto komisie a výsledky lustrácie anulovalo. Druhá

možnosť - Federálne ministerstvo vnútra tu zohráva, jemne povedané, nečistú hru. Na zodpovednosť treba volať ministra Langoša. Tretia možnosť - predložená správa vedome a úmyselne zavádza tento parlament a na zodpovednosť treba volať jej predkladateľa. Na záver navrhujeme, aby Slovenská národná rada predloženú správu nevzala na vedomie.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Sečánskemu. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Krajčovič. Potom do diskusie sa prihlásil pán poslanec Vladimír Ondruš.

Poslanec M. Krajčovič:

Pán poslanec Sečánsky zabudol na štvrtú možnosť, že správa je pravdivá.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem. Slovo má pán poslanec Ondruš Vladimír. Poslanec V. Ondruš:

Vážená Slovenská národná rada, vážení členovia vlády, dámy a páni,

bol som od začiatku členom Koordinačného výboru VPN. Bol som prvým členom, ktorého VPN nominovala do prvej ponovembrovej vlády. Bol som aj na prvom stretnutí niektorých členov Predsedníctva vlády Slovenskej republiky s kandidátom na funkciu ministra vnútra Vladimírom Mečiarom v decembri

1989. Boli sme prekvapení jeho vedomosťami o fungovaní štátnej správy i bezpečnosti. Dnes už viem, že pán Mečiar sa neobjavil celkom náhodne. Podlá správy Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady je zrejmé, že prišiel do Bratislavy s odporúčaním a s informáciami, ktoré získal v Trenčíne.

Pána Mečiara som pokladal od začiatku za veľmi schopného a výkonného politika. Podporoval som aj jeho kandidatúru na funkciu predsedu vlády Slovenskej republiky práve pre jeho dynamickosť a razantnosť, s akou obhajoval federáciu a radikálnu ekonomickú transformáciu v priebehu rokovaní vlády a počas volebnej kampane. Jednu pochybnosť som mal v júni 1990, keď na jednej strane pán Mečiar navrhoval spáliť všetky archívy ŠtB a na druhej strane rozprával o obsahu zväzku Jána Budaja bez toho, aby bol známy jeho pôvod a dôveryhodnosť dokumentu. Vo vláde Slovenskej republiky všetci ministri za VPN absolútne podporovali pána Mečiara. Videli sme v ňom svojho vrcholného reprezentanta. Druhá pochybnosť sa ma zmocnila v kauze Andráš. Zarazilo ma, ako prudko reagoval pán Mečiar na tento prípad, hoci vedel, že sa koaličné rieši, a napokon sám bol pri niektorých koaličných rozhovoroch. Podporoval som ho aj vtedy, ked' podal demisiu, a spolu s ostatnými členmi vlády a predstaviteľmi VPN som ho žiadal, aby demisiu odvolal.

Verejnosť dodnes nevie, za akých dramatických okolností sa toto všetko odohrávalo. Deň pred plánovanou návštevou pána Mečiara u prezidenta Maďarskej republiky pán Mečiar jednoducho zmizol a nebolo ho. Krajina ostala na 48 hodín bez predsedu vlády v zložitej bezpečnostnej situácii počas prerokúvania jazykového zákona. Moje pochybnosti vzrástli pri prerokovávaní kompetenčného zákona. Pán Mečiar odišiel z rokovania v Hrzánskom paláci. Rokovania, ktoré sa skončili úspešne, museli zaňho dokončiť páni Mikloško a Kučerák. Len s vypätím všetkých síl sa podarilo presadiť kompetenčný zá-

kon v parlamente, a to najmä zásluhou všetkých zástupcov VPN, ako aj jej predstaviteľov. Možno sa ešte pamätáte, ako sa vtedy pán Mečiar osobne poďakoval pánovi Galovi za prácu, ktorú pri prijímaní kompetenčného zákona vykonal. Tomu istému Fedorovi Galovi, na ktorého dnes nemá jedno dobré slovo. Pre VPN však bol postoj ku kompetenčnému zákonu prirodzený. Od začiatku sme mali vo volebnom programe vytvorenie federácie dvoch rovnoprávnych republík a od tohoto volebného programu sme sa dodnes nevzdialili.

Všetci si pamätáte, za akých okolností došlo k odvolaniu pána Mečiara z funkcie predsedu vlády. Pán Mečiar vytvoril vo vláde situáciu, keď v nej bolo ťažké či nemožné spolupracovať. Stalo sa tak z viacerých dôvodov. Pán Mečiar začal meniť názory na štátoprávne usporiadanie, čo sa postupne ukázalo v dnešnej podobe, keď uprednostňuje existenciu dvoch samostatných štátov, buď spojených volnou konfederáciou alebo bez nej. Pán Mečiar začal ustupovať po prvej vlne liberalizácie cien od politiky ráznej ekonomickej transformácie a začal hovoriť o spomaľovaní či zmäkčovaní ekonomickej reformy. A pán Mečiar začal využívať lustračné materiály ŠtB, konštruovať obvinenia, zámerne stupňovať napätie spoločnosti.

Aj osobne som sa musel rozhodnúť. Na jednej strane stál fakt nesporných schopností pána Mečiara, na druhej strane stáli fakty, že pán Mečiar začal opúšťať volebný program, ktorý sa ako predseda vlády a člen VPN zaviazal plniť, a používal metódy, ktoré sa priečili môjmu svedomiu. Priznávam sa, že som vtedy netušil, a zrejme to tušil málokto, čo všetko sa skrýva za činnosťou ministerstva vnútra počas jeho ministerskej funkcie. A určite som netušil, že postoje pána Mečiara k lustráciám vyplývajú z jeho vlastných obáv. Nemal som tiež predstavu, čo všetko je schopný urobiť, aké metódy používať pre získanie popularity, pre získanie osobnej a politickej moci.

Vážené poslankyne a poslanci Slovenskej národnej rady, od novembra 1989 som bol v centre politického diania v Česko-Slovensku. Zúčastnil som sa prvého rokovania predstaviteľov Koordinačného výboru VPN s vtedajšími predstaviteľmi vlády, bol som účastníkom rokovaní pri okrúhlych stoloch v Bratislave i v Prahe o rekonštrukcii parlamentov a vlád, a sám som uvádzal do funkcie ministra vnútra pána Mečiara v januári 1990. Bol som pri jeho nominácii na funkciu predsedu vlády i pri rokovaniach o jeho odvolaní. Považoval som za vec svojho svedomia i politickej zodpovednosti vystúpiť pred rokom na schôdzi Slovenskej národnej rady so svojím názorom na spor s pánom Mečiarom vo vláde Slovenskej republiky. Napriek tomu ma viaceré zistenia správy Brannobezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady prekvapili aj zhrozili.

Správa branno-bezpečnostného výboru uvádza poznatky, zistenia a dôkazy o protiprávnom konaní člena vlády Slovenskej republiky, o porušovaní zákona najvyšším predstaviteľom výkonnej moci na Slovensku, o zneužívaní temných tajomstiev minulej doby voči občanom republiky, o klamstvách a zavádzaní verejnosti bývalým predsedom vlády. Prvé ohlasy na správu Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady z radov HZDS spochybňujú údaje o spolupráci Vladimíra Mečiara so Štátnou bezpečnosťou, tažko však môžu spochybniť vyjadrenie samotného pána Mečiara, že získal dokumenty o spolupracovníkoch bývalej Štátnej bezpečnosti z radov žurnalistov, politikov i duchovných. Tieto materiály pán Mečiar zneužíval na súkromné lustrácie a osočovanie ľudí.

Ťažko tiež možno spochybňovať, že Vladimír Mečiar klamal, keď hovoril o pôvode týchto dokumentov. Podlá vlastného vysvetlenia pána Mečiara pred Predsedníctvom Slovenskej národnej rady a mnoho razy opakovaného v masmédiách, pán Mečiar našiel tieto dokumenty na stole v pracovni predsedu

vlády. Dá sa usudzovať, že pán Mečiar klamal. Stáva sa zriedkavo, aby niekto našiel dôverné dokumenty, ešte zriedkavejšie sa stáva, aby niekto našiel takéto dokumenty bez hľadania, a najzriedkavejšie sa zrejme stáva, že dokumenty prídu k niekomu samé od seba. Pracovňa predsedu vlády sa nachádza v budove s kontrolovaným prístupom osôb. Vstup do miestnosti predsedu vlády je pod osobitnou kontrolou pracovníkov osobnej ochrany. Dvere kancelárie sekretariátu sú pod dohľadom televíznej kamery. Otváranie dverí ovládajú pracovníci sekretariátu na diaľku po kontrole návštevníka cez monitor vnútorného televízneho okruhu.

Pán Mečiar v súvislosti s tajuplným nálezom dokumentov vo svojej kancelárii uvádzal ako argument neporiadok panujúci v budove vlády a volný prístup rôznych osôb do objektu. Aj keby sme sa pokúsili prijať jeho neuveriteľnú argumentáciu, je v protiklade s postavením osôb zodpovedných za tento stav. Vedúcim úradu vlády bol v uvedenom čase pán Borodovčák, bývalý námestník ministra vnútra Slovenskej republiky, človek z okruhu blízkych spolupracovníkov pána Mečiara. Vedúca sekretariátu patrí dodnes k dôverným spolupracovníkom pána Mečiara. Nikdy voči nim nevyvodil žiadnu zodpovednosť za nedostatky pri výkone ich povinností. A zo správy branno-bezpečnostného výboru vyplýva, že okruh osôb, ktoré mali prístup k dokumentom ŠtB a tieto dokumenty kradli, patril k dôverníkom pána Mečiara.

Spor o politické postavenie pána Vladimíra Mečiara, spor o jeho funkciu predsedu vlády Slovenskej republiky i spor o jeho budúce uplatnenie v našom politickom živote nebol a nie je sporom medzi vládnou koalíciou a opozíciou. Nie je sporom medzi lavicou a pravicou a nie je ani sporom medzi zástancami spoločného štátu a obhajcami samostatnosti Slovenska. Tento spor je sporom o demokraciu a je sporom o morálku a mravnosť v politike. Je sporom o dôveryhodnosť politikov i politiky. Nevedeli sme a nemohli sme vedieť, kto

je pán Mečiar a aké metódy používa, ale my z VPN sme ho nominovali na funkciu ministra vnútra, nominovali sme ho na funkciu predsedu vlády Slovenskej republiky, podporovali sme ho až do krajnosti, postarali sme sa o jeho dnešnú popularitu. Preto máme dnes povinnosť jasne verejnosti povedať, aké sú fakty. Problém Mečiar nie je už dávno problémom VPN, je problémom samotného Vladimíra Mečiara. A vybrať si už budú musieť ľudia sami.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Ondrušovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Moravčík. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.

Poslanec J. Moravčík:

Na margo vystúpenia pána Ondruša by som chcel položiť jednu otázku. Ak v tomto prípade ide o obranu demokracie, je v súlade s princípmi demokracie, ked' obviňujeme človeka, občana tejto republiky, a nedáme mu možnosť vyjadriť sa k týmto obvineniam?

Podpredseda SNR M. Zemko:

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Len veľmi krátko k vystúpeniu pána Ondruša - už vôbec sa nečudujem, že pán Ondruš bol odvolaný z funkcie podpredsedu, keď mu vyše dva roky trvalo, kým prišiel na to, kto je pán Mečiar.

Obhajovanie federácie - ako člen Predsedníctva Slovenskej národnej rady si veľmi dobre pamätám, keď sme sedeli spolu s vládou, že najväčší obhajcovia záujmov Slovenska proti pánovi Čalfovi a federálu v rámci kompetencií boli napríklad pán Sládek, terajší profederalista a pán Kusý, terajší unitárny federalista.

Zmeny myslenia v štátoprávnom usporiadaní - podívajte sa, tiež som si myslel, že v rámci federácie - a priznám sa, že keď sme hovorili v Košiciach s pánom Strýkom o štátoprávnom usporiadaní, mali sme dojem, že v rámci federácie sa dajú tieto vzťahy usporiadať rovnoprávne. Lenže zatiaľ čo ja som prišiel na to, že v rámci federácie to nie je možné, lebo česká strana, žiaľbohu, je tak neústupná, ako je neústupná, a keď myslí federáciu, myslí jednoznačne na unitárny štát. /Prejav nesúhlasu v sále/. Pardom, hovorím o tom, čo ja chcem.

Opúšťanie predvolebných programov - kto opustil predvolebný program, pýtam sa pána Ondruša. Máme v predvolebnom programe vo VPN - pán Ondruš, vy ste neboli pri jeho tvorbe, ja som bol - máme zdôrazňovanie suverenity Slovenska, máme národnú otázku, máme zvrchovanosť Slovenska? Máme. Hovorili sme v našom predvolebnom programe o sociálnej trhovej ekonomike? Hovorili sme a hovoríme. Čiže ja tvrdím, že my sme zostali na programe Šanca pre Slovensko a vy ste ušli volakde do nejakej imaginárnej pravice.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

S faktickou poznámkou sa hlásia pán predseda, pán Ondruš, pán Seják.

Predseda SNR F. Mikloško:

Pán poslanec, vytýkal si pánovi poslancovi Ondrušovi, že mu dva roky trvalo, kým pochopil, kto je pán Mečiar, ale tebe tiež trvalo nejaký čas pochopiť, čo je to federácia. /Smiech v sále. / Napriek tomu sme ta neodvolali, vidíš, že tu panuje demokracia.

Podpredseda SNR M. Zemko:

V zmysle § 19 by mal hovoriť pán poslanec Sládek. Poslanec I. Ľupták:

Pán predseda, aj tak mi to trvalo podstatne menej ako pánovi Ondrušovi, lebo som už rok a pol v HZDS.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Pán poslanec Ondruš, pán poslanec Seják, pán poslanec Poliak, potom pán poslanec Sládek.

Poslanec V. Ondruš:

Pán poslanec Ľupták, netajím, že mi trvalo dosť dlho, kým som prišiel na to, kto je pán Mečiar, ale čudujem sa vám, že ani dnes na to neprichádzate, keď to máte čierne na bielom. Čo sa týka možnosti obhajoby pána Mečiara, už pred rokom hovoril pred Predsedníctvom Slovenskej národnej rady, a nakoniec, mal možnosť hovoriť pred branno-bezpečnostným výborom. Mal možnosť povedať, ako to bolo, ale to nepovedal.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. Pán poslanec Seják, pán poslanec Poliak už nechce vystúpiť, pán poslanec Sládek a pán poslanec Hrnko.

Poslanec L. Seják:

Neodpustím si poznámku, aby sme si dokonale uvedomili, každý, kto sa snaží vystúpiť, čo je predmetom tohto rokovania, aby sme neodbočovali do nejakých osobných invektív a dokonca urážok. Vyzývam predsedníctvo a predsedajúceho, aby uplatnili svoje právo, a tomu, kto odbočuje od témy bodu, odňali slovo.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Pán poslanec, bohužiaľ, členovia predsedníctva môžu podľa § 19 hovoriť kedykoľvek o čomkoľvek. Pán poslanec Sládek, pán poslanec Hrnko.

Poslanec A. Hrnko:

Čudujem sa, že pán poslanec Ondruš nemá ešte nejaký rád, keď má také veľké zásluhy, ale ako pozorujem, plénum konečne zareagovalo na správu tak, ako si zaslúži, so smiechom.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. Pán poslanec Miček. Poslanec M. Miček;

So záujmom som si vypočul príhovor pána poslanca Ondruša. Sám povedal, ako pán Mečiar robil zle, čo robil a musel byt odvolaný, ale myslím si, že plénu by bolo potrebné vy-

svetliť, prečo aj pán Ondruš bol odvolaný. To sa zatiaľ plénum nedozvedelo.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, skončíme s faktickými poznámkami. Slovo má pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer;

Vážený pán predseda, vážené predsedníctvo, vážená vláda, dámy a páni,

správa, ktorú sme si vypočuli a ktorá má názov "Konečná správa o výsledkoch posúdenia činnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky od 17. novembra 1989 na základe poverenia vyplývajúceho z uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 290 z 19. marca 1991", patrí nesporne medzi najsvojráznejšie dokumenty svojho druhu, ktorý na pôde prvého slobodne zvoleného povojnového i ponovembrového parlamentu vo funkčnom období Slovenskej národnej rady vznikol. Takzvané posudzovanie činnosti ministerstva vnútra vzniklo v bezprostrednej nadväznosti na obdobie jesene 1990, boja o kompetencie Slovenskej republiky, a v nadväznosti na noc z 5. na 6. marca 1991, ked' prišlo k odčleneniu samostatnej platformy bývalej Verejnosti proti násiliu. Českej a česko-federálnej platforme bolo jasné, že na slovenskej politickej scéne prichádza k vývoju, s ktorým nepočítala. Nuž a nakoľko v každom poriadnom konflikte sa vždy prednostne útočí na generálny štáb, nezvolila sa iná taktika ani v marci a v apríli 1991. Ved' ciele boli jasné - odstrániť zo slovenskej vlády a zo slovenskej politickej scény predsedu vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, jeho kľúčových ministrov, u obyvateľov Slovenska dosiahnuť stav apatie,

v zahraničí Slovensko a Slovákov vykresliť ako nacionalistické, neznášanlivé a fašizujúce etnikum, ktorému treba iba federálny chomút, aby sa správalo v stredoeurópskom priestore krotko a utiahnuto.

O uznesení Predsedníctva Slovenskej národnej rady z 19. marca sa rozhodlo na rokovaní Slovenskej rady VPN na vtedajšej Jiráskovej ulici. Tým chcem povedať, že vykonávací projekt týchto krokov sa rodil nie na pôde Slovenskej národnej rady. Z tohto konania vzniklo povestné uznesenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 290, ktorým poverilo okrem iného Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady vyšetrovaním činnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky od 17. novembra 1989. Táto hmlisté formulovaná úloha nemala špecifikovaný ani termín plnenia, ani ciel vyšetrovania, a je pritom nesporné, že Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady by nemal dôvod sťažovať sa na nedostatok náplne. Veď ešte nikdy v histórii Slovenskej republiky nedosiahla krivka zločinnosti tak alarmujúcu úroveň, a to práve v tých najnebezpečnejších oblastiach - vraždách, lúpežiach, rastúcom obchode s drogami, prostitúcii a kupliarstve, vo vzniku skutočných mariánskych gangov.

Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady nepovažoval za účelné zaoberať sa bezpečnostnou problematikou, praním špinavých peňazí a viac ako varovnými javmi vyskytujúcimi sa v procese privatizácie i vstupom a praním zahraničných špinavých peňazí. Redislokácia Česko-slovenskej armády viazne. Zo Slovenska boli odvelené moderné letecké jednotky a rozmiestňovanie federálnej armády zakonzervovalo nepostačujúcu obrannú zabezpečenosť Slovenskej republiky. Nič z toho sa však nestalo predmetom záujmu Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady.

Od samotného začiatku vydania uznesenia č. 290 bolo každému súdnemu človeku zrozumiteľné, že nepôjde o nič iné,

než o politickú poľovačku s cieľom politickej diskreditácie Vladimíra Mečiara. Prerokúvanie tohto uznesenia Slovenskej národnej rady v plnej miere predznačilo smer zamerania úsilia branno-bezpečnostného výboru, keď za prijatie tohto uznesenia sa nezdráhal hlasovať tromi hlasmi i za svojich vedia neprítomných členov vlády vtedajší minister spravodlivosti Ladislav Košťa, ktorý, mimochodom, k takémuto postupu mal v zmysle zákona 451, myslím, dostatočný dôvod.

Z autorstva predsedu Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady pána Františka Javorského vznikli postupne tri správy. Zámerne a nie omylom uvádzam autorstvo Františka Javorského a nie branno-bezpečnostného výboru, pretože tieto správy neboli a nie sú dielom tohto výboru.

Prvá správa sa uvádza v súvislosti s rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej národnej rady o odvolaní Vladimíra Mečiara a zmeny nadpolovičnej časti jeho vládneho kabinetu v apríli 1991. Stanovisko Predsedníctva Slovenskej národnej rady z apríla 1991 uvádza ako jeden z východiskových dokumentov pre zmeny slovenskej vlády priebežnú správu predsedu branno-bezpečnostného výboru pána Františka Javorského. Takúto priebežnú správu však nikto nikdy nevidel z jediného dôvodu - takáto správa totiž nikdy nevznikla ani neexistovala. Branno-bezpečnostný výbor, pochopiteľne, ju neprerokúval a Predsedníctvo Slovenskej národnej rady jej existenciu nemohlo nijako dokumentovať.

Druhá správa o činnosti branno-bezpečnostného výboru vo veci vyšetrovania činnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na 18. schôdzi Slovenskej národnej rady vznikla na základe požiadavky poslancov Slovenskej národnej rady zo 17. schôdze, ktorí žiadali predloženie zdokumentovania výsledkov vyšetrovania ministerstva vnútra, pretože od prijatia povestného uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady číslo 290 z 19. marca 1991 k tejto veci plénu Sloven-

skej národnej rady nebol predložený vôbec žiadny odpočet tejto tajuplnej vyšetrovacej činnosti za viac než polročné obdobie. Predložená správa prednesená na 18. schôdzi Slovenskej národnej rady 4. novembra 1991 nebola prerokovaná v Predsedníctve Slovenskej národnej rady a v priebehu 18. schôdze sa fakticky iba vyrábala, čo potvrdilo i viac než dvojhodinové čakanie na jej obdržanie poslancami. Okolnosti jej prerokúvania v Slovenskej národnej rade plne dokresľujú súčasnú politickú klímu na Slovensku, v Slovenskej národnej rade, v jej predsedníctve, i politickú úroveň súčasnej vládnej koalície, ktorá najskôr rozhodla o tom, že správa bola uvádzaná ako utajená. Následne rozhodla o nepripustení rozpravy o tomto materiáli, aby vzápätí tá istá správa bola odtajnená, no bez odtajnenia výpovedí vypočúvaných osôb, keď ešte predtým jej text v štádiu jej utajenosti postupne uverejňovali koaličné noviny Slovenský východ, Slovenský denník, ako aj české noviny Rešpekt a iné. To sú skutočne kotrmelce demokracie.

K procesno-právnej a vecnej otázke tejto správy sa vrátim osobitne.

Tretia správa Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady o výsledkoch vyšetrovania Ministerstva vnútra Slovenskej republiky od novembra 1989 opäť nevznikla na pôde Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady. Jeho členom bola iba predložená v hotovom stave a ich možnosťou bolo iba mat k nej pripomienky. Nie je to, konečne, nič divné. Tak ako celá úloha bola vymyslená inde než v branno-bezpečnostnom výbore, aj réžia tejto úlohy, koncepcia a jej dramaturgia opätovne potvrdzujú, že vôbec nejde o dramaturgiu a slovenských dramaturgov a prognostikov. Veď odvolanie vlády Vladimíra Mečiara týždne vopred s presnosťou na jediný deň avizoval ako prezident republiky pán Václav Havel, tak aj české noviny. Iba skutočnosť, že funkčné obdobie súčasných parlamentov pomaličky končí, volebná kampaň je