Pre rok 1992 zrejme už prakticky neprichádza do úvahy žiadne iné riešenie, ako dotácia strát Slovenských uholných baní, či už z rozpočtu Slovenskej republiky alebo z federálneho rozpočtu, ktoré sa čiastočne deje. V prípade nepriechodnosti tohto riešenia je možné postupovať tak, ako to urobila federálna vláda svojím uznesením číslo 899 zo dňa 20. decembra 1990 v prípade štátnych podnikov bývalých Severočeských hnedouhoľných baní, podľa ktorého tieto plnia odvod zo zisku podlá § 24 odsek 3 zákona číslo 156/1989 Zb. ako spoločný podnik, teda po medzipodnikovom vyrovnaní strát a ziskov. Súčasne v bode 2 tohto uznesenia uložila - citujem: "Ukladá ministrovi financií a ministrovi vlády ČSFR Dlouhému predložiť do 20. januára 1991 návrh nariadenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o cenovom odvode podlá § 10 odsek í písmeno c/ zákona č. 156/1989 Zb. o odvodoch do štátneho rozpočtu k prerozdeleniu banskej renty v organizáciách uholného priemyslu. " Koniec citátu.

Následne na to prijala vláda Českej republiky dňa 11. apríla 1991 uznesenie č. 118 o nariadení vlády Českej republiky o cenovom odvode z cien vyťaženého uhlia a jeho použitia, v ktorom v § 3 stanovila 3 cenové odvody na jednu tonu odbytovej ťažby u ziskových podnikov. V § 4 tohto nariadenia vláda Českej republiky rozhodla o vlastnom výklade zákona Federálneho zhromaždenia číslo 156/1989 Zb. o odvodoch do štátneho rozpočtu takto - citujem: "Cenový odvod je položkou znižujúcou náklad odvodu zo zisku podlá ods. 3 zákona č. 156/1989 Zb. o odvodoch do štátneho rozpočtu. " Koniec citátu.

Pre porovnanie - nárokovaná čiastka dotácií z rozpočtu Slovenskej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pre Slovenské uholné bane na rok 1992 predstavuje asi 222 korún na tonu. Nie je bez zaujímavosti, že ťažba a odbyt lignitu v bani Záhorie, ktorá sa vykonáva pri podobných bansko-technických podmienkach ako v baniach v Hodoní-

ne, je týmto opatrením českej vlády znevýhodnená čiastkou 171 korún na tonu, čo samozrejme, bude mat za následok, že skôr či neskôr tepláreň vo Zvolene, ktorá je projektovaná na lignitické palivo, začne odoberať palivo z Hodonína a nie zo Slovenska. Takže účinnou cenovou a dotačnou politikou českej vlády sa podarí postupne na Slovensku zaviesť monopol českých producentov uhlia, ak samozrejme, slovenská vláda nevykoná patričné protiopatrenia. Podobné je v možnostiach a právomoci slovenskej vlády postupovať podobne a pristúpiť k zavedeniu cenových odvodov ešte pred odvodom do štátneho rozpočtu pre podniky palivovo-energetického komplexu.

Z uvedeného je zrejmé, že požadovaná čiastka 887, 5 milióna korún pre Slovenské uholné bane Prievidza na rok 1992 by sa dala riešiť v rámci palivovo-energetického komplexu Slovenskej republiky podobným spôsobom, ako došlo k faktickému prerozdeleniu banskej renty v Českej republike, a to, zdôrazňujem, pred realizáciou odvodov zo zisku do štátneho rozpočtu. Naviac vláda ČSFR vo svojom uznesení číslo 828 zo dňa 23. 12. 1991 o schválení zásad štátnej energetickej politiky v podstate tento systém cenových odvodov akceptovala až do konca roku 1995. Toto obdobie do konca roku 1995 charakterizovala u palív a energie ako prechodné obdobie v cenovej politike. Nie je teda žiadny dôvod na to, aby takýto podobný systém nemohol byt v platnosti do konca roku 1995 i v rámci palivovo-energetického komplexu Slovenskej republiky. Preto by som chcel do uznesenia v bode C navrhnúť: "Zosúladiť riešenie subvencií palivovo-energetického komplexu Slovenskej republiky v prechodnom období v cenovej politike u palív a energie spôsobom zhodným s podnikmi v Českej republike. "

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Dobrovolnému. Slovo má pán poslanec Hofbauer. Pripraví sa pán poslanec Tatár.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

materiál, ktorý je predložený na ' prerokovanie Slovenskej národnej rade, považujem za veľmi dobrý, považujem ho za otvorený, pretože je to materiál koncepčný, ktorý sa bude priebežne dopracúvať, a ťažko možno v danom termíne povedať, že je koncový a že už na ňom nemožno nič meniť. Z uvedených dôvodov odporúčam, aby Slovenská národná rada sa k nemu vyjadrila kladne. Súčasne upozorňujem na niektoré veci, ktoré, domnievam sa, v d'alšom rozpracúvaní by si zaslúžili povšimnutie.

Prvá skutočnosť: Slovensko od spojnice Žilina-ZvolenŠahy smerom na východ prakticky nemá žiadny výkonný energetický zdroj s výnimkou elektrárne Vojany, ktorá sa v súčasnosti rekonštruuje. Čiže viac ako polovica územia Slovenska je bez energetických zdrojov, elektroenergetické zásobovanie tejto časti je uskutočňované za cenu veľkých strát v rozvodnej sieti. Teda ak východné Slovensko má životné prostredie v dôsledku energetiky o trochu lepšie, zase zaťažuje rozpočet Slovenskej republiky týmito stratami trochu viac. Túto záležitosť odporúčam preto zvažovať pri ďalších hodnoteniach o rozmiestňovaní napríklad paroplynových jednotiek v budúcnosti.

Po druhé: Vodné dielo Ipeľ, mám na mysli prečerpávaciu vodnú elektráreň na Ipli, pretože dolná nádrž sa buduje

a vodnú nádrž pri Ďubákove treba dobudovať, je koncipované na sprevádzkovanie až po roku 2005. Domnievam sa, že to je termín veľmi vzdialený, pretože táto špičková vodná elektráreň by mala nadväzovať na prevádzku Jadrovej elektrárne Mochovce, ktorá by predstavovala základný zdroj, a vodné dielo Ipeľ ako špičkový vykrývač. Odporúčam, aby sa to prehodnotilo s možnosťou posunu vodného diela Ipeľ bližšie.

Správa uvádza výstavbu vodného diela Wolfstahl, aj keď bez nejakého bližšieho časového horizontovania. Pri výkone zhruba 200 mgW investičný náklad 10, 9 miliardy, myslím, že je veľmi vysoký komfort, aj keď ide o viacúčelové vodné dielo, ide o zlepšenie splavnenia Dunaja, ale tam, domnievam sa, by malo viac iniciatívy prejavovať v prvom rade Rakúsko. Pokiaľ sa tak nestane, s týmto dielom neísť zbytočne na trh, pretože bohaté skúsenosti s medzinárodnou spoluprácou vo výstavbe vodných diel sme už získali pri výstavbe Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros.

Štvrtá pripomienka: odporúčal by som čo najskôr posunúť začatie urýchleného dobudovania Vážskej kaskády, a to vodných diel Žilina, Strečno, Sereď. Zo zoznamu vodných diel postrádam vodné dielo Nesvady, ktoré bolo uvažované medzi Kolárovom a Sereďou, a začatie tohoto vodného diela skĺzlo z toho dôvodu, že sa nerealizuje vodné dielo Nagymaros, teda vodná hladina vzdutia dolnej časti nebola celkom dostatočne jasná. Tieto vodné diela sú zaujímavé aj preto, že by boli viacúčelové, okrem energetického účelu zhruba 400 mgW v oblastiach ich maximálnej spotreby súčasne by umožnili aj definitívne splavnenie Váhu prinajmenšom po Žilinu, prípadne až po Vrútky.

V nadväznosti na tieto pripomienky odporúčam návrh uznesenia upraviť nasledovne: V časti C v poslednej odrazke, ktorá znie: "program výstavby malých vodných elektrární, výhodných z energetického a ekologického hľadiska" sa stratili

popri malých vodných elektrárňach, ktoré sú nesporné, vodné elektrárne nielen malé. Odporúčal by som textáciu: "program zvýšenia využívania hydroenergetického potenciálu s cieľom dosiahnutia do konca prognózovaného obdobia minimálne 65 % využitia, včítane programu výstavby malých vodných elektrární výhodných z energetického a ekologického hľadiska". To je vlastne rozšírenie toho istého bodu o textáciu, ktorá sa nachádza v príslušnom uznesení vlády. Nepridávam tam nič, žiadny novotvar, iba ho rozširujem o to, čo vláda sama prijala.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Hofbauerovi. Slovo má pán poslanec Tatár. Pripraví sa pán poslanec Sabo.

Poslanec P. Tatár:

Vážené dámy, vážení páni,

dovolím si svoj pôvodný príspevok skrátiť na maximálne možnú mieru, pretože samotná správa aj uznesenie, ako je navrhnuté, vlastne je v zhode s tým, čo som si považoval za povinné povedať, a podporujem toto uznesenie. V zásade by som len urobil krátky komentár. Tak ako v predchádzajúcom bode o životnom prostredí, možno pristupovať dvojako, ale zdá sa, že sa náš prístup začína zlepšovať. Prvý prístup je taký, že jednoducho budeme deklarovať šetrenie. Druhý prístup je, že budeme hľadať postupné kroky, ako to jednoducho naplniť. Verím, že smerujeme k tomu druhému prístupu. Tento prístup vyžaduje to, čo sa zároveň deje. To je privatizácia, decentralizácia, na ktorú som chcel poukázať ako na základ toho, aby sa všetky ostatné úspory, všetky ostatné opatrenia

- zákonné normy, tarify a štandardy - mohli uplatniť tak, aby sa rozdelila a definovala zodpovednosť.

Samozrejme, prioritné sú radikálne úspory energie. Tento program musí byt prioritný a nadradený výrobe energie. To všetko uznesenie osahuje. Uvediem malý príklad: Ak je chladnička lepšie izolovaná a má motor hore a nie dole, čiže sa vzadu sama nezohrieva, dá sa usporiť až 30 % energie, ktorú táto chladnička spotrebuje. Samozrejme, to vyžaduje taký pristúp, ako napríklad pri bezolovnatom benzíne, že takýto výrobok bude lacnejší. Musí to byt zakotvené v normách, výrobca to neurobí dobrovoľne. Teda prvá vec sú dva možné prístupy. Druhá vec je, že na to, aby sa takéto postupy uviedli do života a uplatnili, je potrebné isté obdobie. Napríklad pre nás je to obdobie 20 až 30 rokov, takisto, ako je to v Poľsku alebo v Maďarsku. Čiže, ak začneme okamžite uplatňovať všetko, čo je v uznesení, budeme môcť zhruba, ak budeme dostatočne dôslední, o dvadsať až tridsať rokov konštatovať v priemere 35 až 40-percentné zníženie spotreby energie, ak neustúpime z takéhoto programu.

Na záver by som rád odporučil štyri slová do uznesenia v časti C, kde sa v prvom odseku odporúča vláde dopracovať energetickú koncepciu, doplniť na konci za čiarku "a decentralizáciu systému zásobovania energiou". Toto odporúčanie je k tomu, aby sa znížili straty pri prenose energie.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Tatárovi. Slovo má pán poslanec Sabo. Pripraví sa pani poslankyňa Olejníková.

Poslanec P. Sabo:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážené predsedníctvo,

podobne ako poslanec Tatár budem sa maximálne snažiť príspevok skrátiť, a síce z dvoch dôvodov, že jednak viaceré naše pripomienky, ktoré sme mali k predchádzajúcim verziám energetickej koncepcie, sú v dnes prerokúvanej koncepcii premietnuté a aj postoj tejto koncepcie k jadrovej energetike je opatrnejší. Samozrejme, že to neznamená, že an blok so všetkým súhlasíme. Podobne považujem za veľmi dobrý návrh uznesenia, ktorý podporujeme a ku ktorému budeme mat len niekoľko drobných pozmeňujúcich návrhov. Takže budem stručný, ale predsa chcem pripomenúť niekoľko vecí.

Stratégia energetickej koncepcie je naďalej založená prioritne na ďalšom využívaní fosílnych palív. Zrejme je to podmienené aj terajšou štruktúrou, kedy vlastne dominantnú úlohu tu hrajú predstavitelia palivovo-energetického komplexu. Pán minister by sa mohol vyjadriť, ako je to s pozíciou súkromných podnikateľov, myslím najmä na podnikateľov v malej energetike, aké majú možnosti prenikať do tejto oblasti. V koncepcii sa konštatuje, že možno dosiahnuť 20-percentný potenciál už skôr. Domnievame sa, že je skutočne vyšší. Podobne, ako hovorí poslanec Tatár, nie je najdôležitejšie stanoviť percento, ale mechanizmus, ktorý bude tieto úspory stimulovať.

Na predchádzajúcom pléne sme na tento problém upozornili s tým, že energetická koncepcia by mala zahŕňať ako jeden zo svojich nosných pilierov metódu plánovania na základe najnižších nákladov, ktorá bola osvedčená aj v Spojených štátoch amerických, ktorej hrubou podstatou je to, že elekt-

rárenská spoločnosť môže plánovať nové energetické zdroje až po preukázaní, že alternatíva nahradenia výstavby nového zdroja úspornými opatreniami prinesie požadované efekty. V odpovedi na interpeláciu sa uvádza, že uvedené princípy bude možné uplatniť v aktualizácii koncepcie do roku 1993, čo je tiež v súvislosti s prerokovaným materiálom. Prosil by som odpoveď na otázku, prečo nie je možné tieto princípy uplatniť už v terajšej koncepcii.

V predchádzajúcich interpeláciách sme tiež hovorili, že súčasnú prechodnú etapu z éry fosílnych palív k ére obnoviteľných zdrojov energie možno preklenúť podstatným zvýšením podielu zemného plynu a jeho racionálneho využitia najmä formou kombinovaných energetických cyklov. Už sa tu v podstate o tom hovorilo, ale chcem dať jeden návrh pre vládu a žiadam, aby sa ním vláda zaoberala, aby sa preskúmala možnosť preorientovania budovanej Jadrovej elektrárne Mochovce ešte dnes na elektráreň na báze plynu. Okrem odstránenia rizík jadrovej havárie a účinkov rádioaktívneho žiarenia by totiž pri tomto riešení nevznikali problémy s rádioaktívnymi odpadmi, a z dlhodobého hľadiska by sa riešenie ukázalo ekonomickejšie, pretože by umožnilo lepší rozvoj terciárnej sféry v regiónoch, nakoľko jadrová elektráreň určitým spôsobom bráni prísunu kapitálu do regiónu.

Tiež sa tu hovorí o investičnej náročnosti jadrového variantu rozvoja našej energetiky v hodnote 70 miliárd korún. Zdá sa nám to trochu podhodnotené, pretože napríklad francúzska ponuka porovnateľnej jadrovej elektrárne ako sú Kecerovce pre Maďarsko vyšla až na 100 miliárd korún. Nie je nám známe, či v týchto 70 miliardách je zahrnutý aj úplný výpočet finančnej náročnosti jadrovo-energetického programu. Týka sa to najmä nákladov na likvidáciu jadrovej elektrárne a vyhoreného paliva. Eventuálne uskladňovanie vyhorených palivových článkov na našom území alebo ich spracovanie vonku predstavuje veľký problém, bolo tu o ňom dnes už hovorené.

V súvislosti s tým dávame najdôležitejší pozmeňovací návrh ku koncepcii, aby Slovenská národná rada odporučila vláde odmietnutie jadrového variantu ďalšieho rozvoja našej energetiky.

Ďalšie návrhy prednesiem neskôr, týkajú sa obnoviteľných zdrojov energie. Sme presvedčení, že obnoviteľné zdroje sú v energetickej koncepcii málo rozpracované. Hovorí sa o zvýšení o 20 %, ale keď si uvedomíme, že dnes je podiel obnoviteľných zdrojov len 0, 06 %, teda alternatívnych zdrojov, zvýšenie je skutočne veľmi malé. Domnievame sa, že tu treba brat na zreteľ dve veci. Základnou stimuláciou rozvoja týchto alternatívnych zdrojov musia byt totiž dve skutočnosti. Po prvé sú to zmenšujúce sa zásoby fosílnych palív, ktoré povedú k rastu napätia vo svete, ktoré bude spôsobené zmenšujúcimi sa zdrojmi energie. Videli sme to veľmi zreteľne v prípade vojny o Kuvajt. Po druhé je to nevyhnutnosť chrániť, životné prostredie a odbúrať, znečistenie. Už sa tu dnes hovorilo pri správe o životnom prostredí, že na znečistení ovzdušia sa u nás podieľa najviac energetika. Podobne je to aj v ostatných štátoch.

Nesúhlasím s požiadavkou pána poslanca Hofbauera na urýchlenú výstavbu vodných diel na Váhu, pretože sa domnievam, že každý projekt treba dnes seriózne prehodnotiť z ekonomického aj z ekologického hľadiska. Samozrejme, podporujeme výstavbu malých vodných elektrární, ale tam, kde je to ekologicky vhodné a únosné. Z tohto hľadiska navrhujem v návrhu uznesenia opraviť odrazku, ktorá hovorí o malých vodných elektrárňach, kde sa hovorí o odporučení programu výstavby malých vodných elektrární výhodných z energetického a z ekologického hľadiska. Ono to takto nikdy neplatí. Pôvodný návrh tohto bodu predložený a schválený aj národohospodárskym výborom znel "program výstavby malých vodných elektrární tam, kde je to z energetického hľadiska výhodné

a z ekologického hľadiska účelné". Treba to diferencovať, nemôžeme postaviť malú elektráreň na každom horskom toku.

Nechcem opakovať, čo už bolo povedané o úsporách energie ani o zvyšovaní účinnosti energetických zariadení. K zvyšovaniu účinnosti tiež navrhujem doplniť uznesenie v predposlednej odrážke, kde sa hovorí o programe zvyšovania účinnosti energetických zariadení kombinovanou výrobou tepla a elektriny textom "a využívaním odpadného tepla z priemyslu". Bolo to aj v pôvodnom návrhu uznesenia národohospodárskeho výboru, neviem, prečo to vypadlo.

V súvislosti s úsporami energie, o ktorých sa tu hovorilo, sú u nás najväčšie rezervy v priemysle. Vieme, že rozširovanie výroby hliníka v Žiari nad Hronom je v rozpore s proklamovanou potrebou úspor. Teraz nechám bokom všetky ostatné environmentálne kritériá a znečisťovanie životného prostredia, ale sústredím sa len na to, že tam výrazne vzrastie odber elektrickej energie takmer o 35 %, a už dnes tento závod patrí k najväčším odberateľom našej energie. Čiže zase je tu námet pre ministerstvo hospodárstva a otázka, či by nebolo možné dosiahnuť aj v tomto kompromisný variant riešenia, že modernizácia by nešla cez rozširovanie výroby hliníka, ale ostala by na terajšej úrovni, čo by vlastne znamenalo lepší nástup k budúcemu útlmu tejto výroby a k prechodu na finalizáciu, na výrobu produktov z hliníka.

Ešte si dovolím zdôrazniť, že v rámci alternatívnych zdrojov sú veľmi málo rozvedené také obnoviteľné zdroje energie, ako je napríklad veterná energia. V súčasnosti sa projektuje veterná elektráreň napríklad v Krušných horách. Domnievam sa, že Slovensko má podobne veľa miest vhodných na výstavbu veterných agregátov, ktoré môžu byt projektované od niekoľkých desiatok po niekoľko stovák megawattov. Podobne sú u nás málo využívané solárne zdroje, ktoré by umožnili pokryť až 30 % nárokov na teplo, vykurovanie a klimatizáciu

práve prostredníctvom slnečných kolektorov. A ešte posledná vec - nevyužitá odpadová biomasa. Biomasa vzhľadom na prírodné podmienky Slovenska predstavuje jeden z veľmi podstatných zdrojov energie a dnes je veľmi málo využívaná. Pritom technológie, osobitne zahraničné, na využívanie biomasy sú vysoko účinné a vedú k návratnosti investícií už do troch, do piatich rokov. Dnes je u nás veľmi málo používaný bioplyn, ktorý vzniká pri rozklade organických látok, podobne bionafta. Domnievame sa, že k tomu je potrebné vytvoriť aj legislatívne a ekonomické nástroje, ktorých jedným stimulom pri používaní týchto biopalív by malo byt to, že by boli daňovo zvýhodnené alebo boli by oslobodené od dane - tak bioplyn ako bionafta.

Takže, to je všetko. Zhrniem to. Mal som tri pripomienky k návrhu uznesenia, jednak návrh, aby sme odstúpili od jadrového variantu, ďalej presunutie odrazky týkajúcej sa výstavby malých vodných elektrární a doplnenie odrazky o zvyšovanie účinnosti energetických zariadení.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Sabovi. Slovo má pani poslankyňa Olejníková.

Poslankyňa M. Olejníková:

Vážená Slovenská národná rada,

chcela by som povedať niekoľko slov k energetickej koncepcii. Predovšetkým chcem pripomenúť, že materiál, hoci je rozsiahly a zachádza do podrobností, postráda koncepciu v celej šírke v podmienkach nových ekonomických pravidiel. Podlá môjho názoru už samotná filozofia koncepcie je rozpor-

na. Aj ked' v úvodnej časti z rôznych pohľadov dokazuje vysokú energetickú náročnosť tvorby národného dôchodku resp. hrubého spoločenského produktu spôsobenú zvlášť energeticky náročnou štruktúrou priemyslu, zastaralými technológiami a podobne, mottom celej koncepcie zostáva zdrojová časť, pretože - citujem na strane 10 odsek 4: "Treba vychádzať zo zásady, že rozvoj palivovo-energetického komplexu Slovenskej republiky treba projektovať tak, aby palivovo-energetické vstupy pri optimálnej spotrebe nelimitovali možný rozvoj ekonomiky Slovenskej republiky. " Realizácia takéhoto projektu je odhadnutá na 106, 5 mld korún v rokoch 1991 až 1995 a 100 miliárd Kčs v rokoch 1996 až 2000, teda spolu 206 miliárd Kčs, pričom 130 miliárd si nedokážu podniky palivovo-energetického komplexu vytvoriť vlastnou činnosťou. Inými slovami povedané ekonomiku Slovenskej republiky budeme v prvom rade zaťažovať výstavbou zdrojov, presne ako v minulých rokoch, namiesto niekoľkonásobne efektívneho využitia prostriedkov na znižovanie energetickej náročnosti národného hospodárstva Slovenskej republiky. Táto, aj keď by mala byť chápaná ako integrovaná oblasť so zdrojmi energie, je v materiáli v polohe téz, bez akéhokoľvek rozpracovania do vecných podmienok jej zabezpečenia. Rozvoj zdrojov na výrobu elektrickej energie predpokladá koncepcia zabezpečovať dokonca až v takom rozsahu - strana 12 -, že od roku 1995 chceme vyvážať 200 GWh, až 3 600 GWh do roku 2010. A to sme republika prakticky závislá na dovoze primárnych energetických zdrojov.

Rozpornosť je aj v tom, že najprv si stanovíme potrebu elektrickej energie, potom plné krytie jej spotreby vlastnou výrobou, samozrejme, s vysokou náročnosťou na dovoz vstupov pre výrobu elektrickej energie, a potom veľmi stroho koncepcia zavrhne možnosť dovozov elektrickej energie dvomi príčinami - cenovou a zdrojovou, ale pritom vyhlasujeme, že Slovenská republika spolu s Českou republikou vykonáva opatrenia na pripojenie k pripravovanej energetickej charte, ktorá

si vytyčuje tieto hlavné ciele: expanzia obchodu s energiou, spolupráca a koordinácia na poli energie a zameranie globálnej energetickej koncepcie republiky orientujeme na - citujem "integráciu energetického hospodárstva Slovenskej republiky s krajinami Európskeho spoločenstva a s ostatnými európskymi štátmi". Aj preto pre využitie efektov z možnej medzinárodnej spolupráce v oblasti prenosov elektrickej energie si vyžiada posilnenie prenosovej sústavy. V prvom rade je potrebná v najbližšej dobe výstavba 400 kV vedenia trasa Stupava-Wienn-Süd-Ost.

Z akých východísk koncepcia ocenila potrebu primárnych palivovo-energetických zdrojov do roku 2005, nie je možné z materiálu a jeho príloh zistiť. Na strane 3 v prvom odseku sa udáva, že sa vychádzalo z prognosticky postavených vývojových trendov mernej spotreby energií v hospodárstve a spoločnosti - inak veľmi nesprávne odborné vyjadrenie - a bral sa do úvahy tiež komplexný program úspor energií v hospodárstve a spoločnosti. Konkretizovanie programu úspor je však uložené až v návrhu uznesenia vlády bod D5, kde je okrem toho stanovené zníženie energetickej náročnosti ekonomiky do roku 2005 minimálne o 20 % oproti skutočnosti roka 1990. Zároveň však na strane 4 v poslednom odseku sa konštatuje: "Treba dosiahnuť absolútny pokles spotreby palív a energie do roku 2005 vo výrobnej sfére o 25 % pri raste spotreby palív a energie o cca 13 % v terciárnej sfére oproti skutočnosti roka 1990. " Pôsobí to ako náhodilé stanovenie číselných hodnôt, ktoré nie sú vo vzájomnej väzbe. Okrem iného paradoxom je, že rezort, ktorý navrhuje absolútne zníženie spotreby palív a energie vo výrobnej sfére do roku 2005 o 25 %, má rozpracovanú koncepciu reštrukturalizácie rozvoja hutníctva v Slovenskej republike do roku 2005.

Popri stanovení cieľa zvyšiť využitie hydroenergetického potenciálu Slovenskej republiky na 65 % - strana 13 -, čo považujem za správnu a efektívnu stratégiu, nemožno súhlasiť

s cieľom zvýšiť využitie obnoviteľných energetických zdrojov

- slnečná energia, veterná energia, biomasa, malé vodné elektrárne - o 25 % zvlášť keď uvážime, že súčasný podiel obnoviteľných zdrojov v palivovo-energetickej bilancii Slovenskej republiky je len cca 0, 05 %. Musí ísť o rádové zvýšenie tohto druhu zdrojov s uplatňovaním ich rozvoja, predovšetkým v regionálnej energetickej politike.

V dôvodovej správe je uvedená viacmenej ako rovnocenná jadrová a nejadrová alternatíva rozvoja elektroenergetiky. Aj v prílohe k uzneseniu, časť 2 rozvojové úlohy, je úloha rozpracovať podrobnejšie jadrovú a nejadrovú alternatívu rozvoja zdrojov na výrobu elektriny. Zato záver dôvodovej správy vyúsťuje v potrebu pripraviť ďalší rozvoj jadrovej energetiky ako významného faktoru stability slovenskej elektroenergetiky. Nemožno súhlasiť s vývodom v závere dôvodovej správy na strane 28 odsek 3, že analýzy ukázali a medzinárodné porovnania potvrdzujú, že úspory palivovo-energetických zdrojov by mali byt zamerané predovšetkým do sféry palív. Po prvé - úspora elektriny je vo výrobnej sfére alebo môže byť v elektrárňach vždy úsporou palív, a to úspor ekologicky nepriaznivejších palív. Po druhé - každý podnikateľský subjekt bude realizovať také opatrenia, ktoré sú preň efektívne, bez ohľadu na druh paliva či energie. Po tretie

- hodnotiť úroveň ekonomiky jednostranne mierou elekrizácie palivovo-energetickej bilancie a postaviť takýto postup ako ciel, stratégiu, je prinajmenšom diskutabilné.

Celá koncepcia akoby nebrala do úvahy, že historicky bola slovenská palivovo-energetická sústava budovaná ako jednotná sústava celej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky s veľmi silnými väzbami vo všetkých rozhodujúcich druhoch primárnych palív, a tým skôr v rozvodoch elektriny, dodávateľských trasách zemného plynu a ropy, ale aj v možných efektívnych dodávkach tepla - dodávky z elektrárne Hodonín pre Holíč, Skalicu. Vyvstáva otázka, akú má väzbu

energetická koncepcia Slovenskej republiky s energetickou koncepciou Českej Republiky, ako sú previazané v zdrojovej časti. Zo samotného materiálu takáto väzba nie je patrná. Nakoniec to vyplýva aj z bodu D4 ukladacej časti návrhu uznesenia - prerokovat dodávky z Českej republiky z hľadiska rozsahu činnosti a postupov, ktoré budú ústredné orgány Slovenskej republiky vykonávať pre riešenie tohoto problému.

V tejto súvislosti chcem k samotnému materiálu vysloviť niektoré pripomienky. Nemôžem súhlasiť s konštatovaním na strane 5, prvý odsek, kde je na jednu úroveň daný dovoz palív z bývalého Sovietskeho zväzu a presuny palív a elektrickej energie z Českej republiky z hľadiska bezpečnosti chodu slovenskej energetiky. Chceme integrovať energetické hospodárstvo Slovenskej republiky s krajinami Európskeho spoločenstva a s ostatnými európskymi štátmi, ale o integrácii s Českou republikou nehovoríme nič, a tá by mala byt osobitne nielen zdôraznená, ale aj v koncepcii naplnená. Chceme zabezpečovať ťažbu uhlia s vysokou investičnou náročnosťou - aj keď táto je v palivo-energetickej bilancii Slovenskej republiky nevýznamná - namiesto zváženia efektívnosti dovozu z Českej republiky - ten úplne utlmujeme - alebo dovozom aj z iných krajín. Nie taktne pôsobí aj konštatovanie na strane 21 v odseku 3, čo inak v koncepcii nemá čo robiť, že v súčasnom období nie je doriešená otázka správy tranzitných plynovodov slovenskými orgánmi. Spor pokračuje veľmi dlho a treba ho doriešiť v prospech Slovenskej republiky.

V materiáli úplne absentuje veľmi významná časť, a to sú nástroje, predovšetkým nepriame, ale aj priame, ktoré by mali vytvoriť prostredie, aby sa podnikateľské subjekty a vôbec spotrebitelia palív a energie chovali v smere naplňovania hlavných strategických cieľov energetickej politiky, ktorými bezosporu musia byť znižovanie energetickej náročnosti vo všetkých oblastiach národného hospodárstva, znižovanie produkcie energeticky náročných výrob, modernizácie,