pri rekonštrukciách prebudovávať na kombinovaný cyklus, teda teplo a elektrina.
Bezpečné ukladanie rádioaktívnych odpadov jadrových elektrární je na programe energetických podnikov Slovenskej republiky, ktoré prevádzkujú jadrové zdroje, a to v spolupráci s ministerstvom hospodárstva a ďalšími orgánmi. Vypracované sú materiály do vlády Slovenskej republiky o stave a koncepcii vyraďovania jadrovej elektrárne Al z prevádzky a príprava vyraďovania jadrovej elektrárne VER v súlade s uznesením vlády č. 279 z roku 1991, ako aj správa o výsledkoch technicko-ekonomickej analýzy prevádzky jadrovej elektrárne VI a projektovanej štúdii vyraďovania V1 z prevádzky, kde sú aj tieto otázky riešené. V spolupráci s Česko-slovenskou komisiou pre atómovú energiu sa pripravuje materiál o súčasnej situácii v rádioaktívnych odpadoch v celej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Tento materiál bol už prerokovaný v medzirezortnej skupine. Konštatuje sa v ňom, že súčasný stav v odstraňovaní rádioaktívneho odpadu nezodpovedá úrovni energeticky vyspelých krajín. Odstraňovanie týchto odpadov nie je dostatočne legislatívne, hospodársky, ale najmä finančne zabezpečené.
Ďalšie požiadavky výborov Slovenskej národnej rady sú obsiahnuté v uznesení vlády č. 68, v jej prílohovej časti s tým, že sa energetická koncepcia pre Slovensko do roku 2005 bude aktualizovať v termíne do 30. júna 1993. Budú v nej zapracované a posúdené požiadavky vyplývajúce z rokovania i dnešného plenárneho zasadnutia Slovenskej národnej rady s tým, že bude zabezpečená ich postupná realizácia. Pri tomto procese mieni Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky použit ďalšie skvalitnenie tohto dokumentu modelom dlhodobého plánovania energetiky, ktorý poskytla nadácia zo Spojených štátov amerických prostredníctvom firmy RMA. Ide o komplexný pohľad na energetické hospodárstvo, vrátane úspor obyvateľstva.
Chcel by som upriamiť vašu pozornosť, vážené poslankyne, vážení poslanci, na to, že Slovensko je deficitné na primárne energetické zdroje. Vlastné primárne palivovo-energetické zdroje pokrývajú v súčasnej dobe potrebu Slovenska len na 14 % a podstatnú časť tvorí dovoz, to znamená 68 %, ako aj presuny z Českej republiky, a to 18 %. Rozhodujúca časť dovozu je pritom realizovaná z bývalého Sovietskeho zväzu. Súčasná výroba elektrickej energie na Slovensku, mám na mysli rok 1991, je na úrovni zhruba 23 terawatthodín, pokrýva celkovú spotrebu elektrickej energie na 87 %, čo znamená, že zbytok je zabezpečovaný presunom z Českej republiky zo 7 % a dovozom z bývalého Sovietskeho zväzu 6 %.
Ďalej by som chcel zdôrazniť, že zabezpečenie energetických vstupov a hospodárenie s nimi bude patriť k najzložitejším problémom Slovenska a všetky ústredné orgány sa nimi budú musieť permanentne zaoberať, ak nechceme pripustiť kolaps slovenskej ekonomiky z titulu nedostatku energie.
Hlavnými cieľmi energetickej politiky Slovenska pre uvedené obdobie sú tieto: Predovšetkým ide o dosiahnutie sebestačnosti ekonomiky Slovenska v zásobovaní elektrickou energiou. Ďalej ide o zníženie dlhodobého negatívneho zaťaženia životného prostredia v Slovenskej republike energetickým hospodárstvom, a to odsírením a fluidizáciou. Ďalej ide o diverzifikáciu odstránenia a zabezpečenia potrieb Slovenskej republiky palivami a energiou. Nemenej vážnym problémom je zvýšenie využitia hydroenergetického potenciálu Slovenska a druhotných a obnoviteľných zdrojov energie. Pokiaľ ide o hydroenergetický potenciál, v súčasnom období sa využíva zhruba na necelých 30 % a možnosti využiť tento potenciál sa ukazujú na 65 až 70 %. A konečne udržanie dosiahnutej úrovne využívania domácich energetických zdrojov a najmä optimalizácia spotreby energie na všetkých úrovniach spotreby pri dôslednom postupe realizácie reštrukturalizácie slovenskej
ekonomiky na energeticky nenáročný typ. Chcem zdôrazniť, že realizácia reštrukturalizácie hospodárstva podmieňuje zabezpečenie bezporuchového zásobovania Slovenska energiami.
Pri formulovaní tejto koncepcie sa vychádzalo predovšetkým zo zásad štátnej energetickej politiky Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, z osobitostí a špecifík ekonomiky Slovenska, z východiskového skutkového stavu energetického hospodárstva Slovenskej republiky, ako aj z prognózy vývoja spotreby prvotných energetických zdrojov v Slovenskej republike a možnosti ich zabezpečenia v období rokov 199O až 2005. Ďalej z dvoch uvažovaných scenárov vývoja tvorby národného dôchodku, a síce tzv. vysokého, kedy sa predpokladá dosiahnutie úrovne národného dôchodku z roku 1990 do roku 1996 až 1997 a z tzv. nízkeho, ktorý úroveň tvorby národného dôchodku z roku 1990 predpokladá dosiahnuť až v roku 2005.
Energetická koncepcia pre Slovensko do roku 2005 je v zdrojovej časti elektroenergetiky spracovaná v dvoch variantoch. Prvý tzv. nejadrový variant, ktorý po dobudovaní Jadrovej elektrárne Mochovce, s ktorým sa počíta v roku 1996, neuvažuje do roku 2005 s d'alšou výstavbou jadrovej elektrárne. Druhý tzv. jadrový variant uvažuje po dobudovaní Jadrovej elektrárne Mochovce s vybudovaním nového jadrového výkonu cca 2 x 900 mgw resp. 2 x l 300 mgw s postupným uvedením do prevádzky po roku 2005 s tým, že by to mal byt už jadrový zdroj novej modernej generácie. Treba povedať, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky odporučilo vláde Slovenskej republiky prikloniť sa k tzv. nejadrovému variantu. Oba varianty vychádzajú zo zmeny orientácie získavania nových energetických zdrojov v realizácii krokov stimulujúcich efektívnejšie hospodárenie s energetickými zdrojmi v celom procese od získavania až po konečné užitie.
Koncepcia predpokladá úspory energie vo výške 20 % oproti skutočnosti z roku 1990. Treba však povedať, že
v hospodárstve Slovenska sa uvažuje s úsporami až na úrovni 30 % i viac s tým, že sa uvažuje s podstatne vyššou spotrebou elektrickej energie a tepla v domácnostiach. Ako situácia ukazuje, postupne by sa mali zmenšovať rozdiely medzi týmito variantami v tom, že na základe znovuposúdených energetických potrieb Slovenska ďalší jadrovo-energetický blok po dokončení Mochoviec by sa mal uviesť do prevádzky po roku 2000. Do tohto obdobia, ale i po ňom, sa bude dôrazne uplatňovať základný štrukturálny manéver uprednostňovania úspor pred realizáciou nových zdrojov a v prípade nutnosti realizovať iba menšie zdroje s modernou špičkovou technológiou, napríklad paroplynový cyklus, technológia čistého uhlia a podobne.
Súčasná úroveň nákladov cien palív a energií nevytvára dostatočné prostriedky pre financovanie rozvojových zámerov odvetví palív a energií z vlastných zdrojov. Nedostatok týchto zdrojov koncepcia predpokladá riešiť úvermi, účasťou zahraničného kapitálu a v krajnom prípade na prechodné, vopred určené obdobie, a to do roku 1994, cenovými intervenciami a finančnými injekciami zo štátneho rozpočtu, ako je to v prípade uholného baníctva. Zároveň v rámci liberalizácie cien palív a energie sa bude prechádzať na svetové ceny, čo podstatne zvýši tvorbu vlastných prostriedkov u hospodárskych subjektov v odvetviach palív a energií, a do roku 1996 by mohli byt odstránené všetky krížové i priame dotácie.
Energetická koncepcia vychádza z nutnosti efektívnejšieho hospodárenia s energiami, a to ako na strane ich výroby, tak aj v oblasti spotreby. V súčasnosti sa naše hospodárstvo vyznačuje neúmerne vysokou energetickou náročnosťou tvorby hrubého národného dôchodku, ktorá je dva až dvaapolkrát vyššia ako vo vyspelých európskych štátoch.
Zásady štátnej energetickej politiky v oblasti znižovania energetickej náročnosti vychádzajú z týchto projektov:
Ide o štrukturálne zmeny s preferenciou výrobných programov s vysokým zhodnotením energetických zdrojov a znižovaním produkcie energeticky náročných výrob. Ďalej zvyšovanie účinnosti energetických úspor a znižovania strát a konečne rozvoj nových zdrojov energie a využitie odpadových energií. Naštartovanie tohto dlhodobého procesu znižovania energetickej náročnosti si vyžiada podporu štátu, pričom sa počíta i so stimulačným pôsobením d'alších ekonomických nástrojov, najmä cien palív a energií. Štátna podpora bude poskytovaná na realizáciu projektov vybraných konkurzným konaním, formou garancií, na bankové úvery, úhrady časti úrokov z úverov a v ojedinelých prípadoch priamou dotáciou. Pritom uvažujeme i s využitím všetkých foriem zahraničnej pomoci. V zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 68 je uložené vypracovať do 30. septembra konkrétny program úspor energií v národnom hospodárstve Slovenska s cieľom znížiť energetickú náročnosť ekonomiky do roku 2005 minimálne o 20 % oproti úrovni roku 1990.
Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 102 z roku 1991 mi okrem iného uložila v spolupráci s ministrom pre správu a privatizáciu národného majetku a ministrom financií vypracovať, koncepciu privatizácie palivovo-energetického komplexu vo väzbe na transformačný zákon a postupné vytváranie ekonomických podmienok. Organizácie palivovoenergetického komplexu sú zaradené do druhej vlny privatizácie, čo je zároveň termín pre schválenie ich definitívneho organizačného usporiadania. Ešte predtým predložím vláde Slovenskej republiky návrh zásad reštrukturalizácie a privatizácie palivovo-energetického komplexu na posúdenie a schválenie.
V súčasnosti predkladáme spolu s komisiou vlády pre hospodársku stratégiu do Hospodárskej rady vlády Slovenskej republiky a následne do vlády návrh riešenia hospodárskej situácie štátneho podniku Slovenské uholné bane Prievidza
v roku 1992 a pre nasledujúce obdobie v zmysle uznesenia vlády č. 69. V materiáli sa predpokladá s ťažbou hnedého uhlia vo výške 4 mil. ton za rok, a to až do roku 2005, pričom terajšiu ekonomickú situáciu navrhujeme riešiť finančnými intervenciami zriadením palivového fondu s návrhom jeho pravidiel o tvorbe a využití jeho zdrojov. Osobitným problémom je aj nutnosť riešenia prebúravania a prerúbavania obce Koš. Vzhľadom na nedoriešenú legislatívu bude nutné niektoré problémy riešiť snáď i na úrovni Slovenskej národnej rady.
Predkladaná koncepcia navrhuje zvýšiť stupeň využitia technicky využiteľného hydroenergetického potenciálu uvedením vodného diela Gabčíkovo do prevádzky a postupnou realizáciou ďalších vodných elektrární na dolnom a hornom Váhu. Rovnako predpokladá zvyšovať využitie hydroenergetického potenciálu cestou obnovy, rekonštrukcií a výstavby malých vodných elektrární a mikrozdrojov, kde sa vytvárajú možnosti pre aktivity podnikateľov a iných spoločností. Rovnako geotermálna energia by sa mala využívať na účely vykurovania bytov, nemocníc, skleníkov, na rekreačné účely, slnečná energia na prípravu tepla a tepelnej úžitkovej vody a perspektívne v malom rozsahu pre výrobu elektrickej energie najmä na odľahlých miestach a farmách, kde by privedenie elektrickej energie bolo značne nákladné.
Z hľadiska ochrany životného prostredia sú v súčasnosti vykonávané opatrenia znižujúce negatívne vplyvy prevádzky energetických zdrojov, napríklad na zabezpečenie odsírenia dvoch blokov elektrárne Nováky, ďalej úprava kotlov na fluidné spaľovanie v tejto elektrárni, ďalej v elektrárni Vojany II. sa predpokladá s realizáciou paroplynového cyklu. Na celú elektráreň Vojany sa spracúva štúdia v rámci americkej pomoci s predpokladom významného kladného vplyvu technologického zariadenia na životné prostredie. Aplikáciou modernej technológie pri výrobe elektrickej energie a tepla sa emisie exhalátov a imisie postupne znížia na požadovanú úro-
veň v súlade so zákonom č. 309 o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami. Ide o zákon o ovzduší.
Investičné náklady na rozhodujúce rozvojové zámery v elektroenergetike, v teplárenstve, v slovenskom uholnom baníctve, v plynárenstve, v nafte Gbely a v rozvodných závodoch Stredoslovenského, Západoslovenského a Východoslovenského kraja budú predstavovať u jadrového variantu 220 mld Kčs a u nejadrového variantu 160 mld Kčs. Jadrový variant predpokladá výstavbu jadrovej elektrárne v objeme cca 70 mld Kčs nákladov. Nejadrový variant predpokladá výstavbu 3 jednotiek s výkonom 200 mgw v objeme cca 10 mld Kčs, teda rozdiel v nárokoch na investičnú výstavbu predstavuje na úrovni súčasných cien čiastku 60 mld Kčs. Paroplynové jednotky 3 x 200 mgw sa predpokladá vybudovať z dôvodu racionálneho využitia vo Východoslovenskom kraji.
Energetická koncepcia pre Slovensko do roku 2005 je plne v súlade so zásadami štátnej energetickej politiky Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a navyše ich vo viacerých oblastiach konkretizuje. Rozdiel medzi zásadami štátnej energetickej politiky Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a koncepciou pre Slovensko sa môže zdať v pasáži, kde sa v zásadách hovorí o výstavbe len malých vodných elektrární, a v energetickej koncepcii pre Slovensko uvažujeme s väčšími dielami. Pojem malý a veľký však nie je presne definovaný.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vzniklo k termínu 1. 9. 1990. Má v pôsobnosti odvetvia, ktoré dovtedy patrili do pôsobnosti federálnych orgánov. K dnešnému dňu máme spracované návrhy koncepcií všetkých odvetví, ktoré sú
súčasťou pôsobnosti tohoto ministerstva. Jednou z nich, jednou z najvýznamnejších, je aj koncepcia energetickej politiky Slovenska, ktorú prerokovala vláda a dnes je predmetom rokovania Slovenskej národnej rady. Som toho názoru, že predložený dokument o energetickej koncepcii Slovenska vytvára podmienky pre zabezpečenie Slovenska palivami a energiami, a preto odporúčam dôsledné posúdenie tohto materiálu s tým, že rozhodnutie o jadrovom či nejadrovom variante je možné v súlade so zásadami štátnej energetickej politiky Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky prijať najneskoršie do roku 1995, kedy v prípade prijatia jadrového variantu bude potrebné začať jeho prípravu.
Chcel by som ešte podotknúť, že ako pri ďalších koncepciách i pri koncepcii energetickej politiky sme úzko spolupracovali so všetkými orgánmi štátnej správy, vedeckými ustanovizňami, a pri d'alších prácach využijeme, aj využívame poradenskú činnosť a podkladové materiály zahraničných firiem. Onedlho predložíme návrh na privatizáciu a organizačné usporiadanie.
Ďakujem vám za pozornosť, ktorú ste venovali podrobnejšiemu uvedeniu tejto koncepcie pre posúdenie v Slovenskej národnej rade. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi ministrovi Belcákovi. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Ivan Ľupták, predseda Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Slovenskej národnej rady, ktorý podá informáciu o výsledkoch prerokovania koncepcie vo výboroch Slovenskej národnej rady.
Poslanec I. Ľupták:
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, vážená vláda,
z referátu pána ministra môžeme posúdiť celkovú koncepciu, a pán minister nám celkom podrobne objasnil vecný obsah tohto materiálu, takže myslím, že už sa s ňou netreba po tejto stránke zaoberať. Dovoľte, aby som vás oboznámil s priebehom prerokovávania tohto materiálu v jednotlivých výboroch.
Uznesením Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 681 zo 17. 12. 1991 bola všetkým výborom Slovenskej národnej rady, okrem mandátového a imunitného výboru, pridelená na prerokovanie do 15. 2. 1992 energetická koncepcia pre Slovenskú republiku do roku 2005. Na základe tohto pridelenia prerokovali výbory Slovenskej národnej rady uvedený materiál v dňoch 12. februára až 16. marca 1992. V stanovenom termíne materiál prerokovali výbor pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva, branno-bezpečnostný výbor, výbor pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vztahy. Výbory Slovenskej národnej rady vzali predloženú energetickú koncepciu pre Slovenskú republiku do roku 2005 na vedomie väčšinou bez pripomienok.
Výbor Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody upozornil na to, že v koncepcii chýba stanovenie mechanizmov, ktorými sa bude stimulovať úspora energií a nie je v nej zahrnutý podiel externých nákladov vplyvu na životné prostredie, ani tok návratnosti vložených investícií pri jednotlivých programoch hľadania nových zdrojov energie. V koncepcii d'alej nie je docenený význam alternatívnych zdrojov, predovšetkým energie, biomasy, slnečnej a veternej energie, a nedostatočne je rozpracovaný podiel na
úsporách elektrickej energie v spotrebiteľskej sfére domácností. Výbor Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody taktiež konštatoval, že správa vo svojej skladbe prevažne rešpektuje zhodnotenie súčasného stavu hospodárstva Slovenskej republiky a postavenie energetiky v ňom. Z dôvodu chýbajúcej štrukturálnej hospodárskej politiky vlády Slovenskej republiky chýba v nej však výraznejšia orientácia na úsporu energií, ako aj na alternatívne zdroje energií. Ďalej výbor konštatoval, že súčasné legislatívne a ekonomické nástroje nevytvárajú stimulačný priestor pre znižovanie energetickej náročnosti výrobných odvetví a spotrebiteľskej sféry.
Výbor Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva podporil energetickú koncepciu pre Slovenskú republiku do roku 2005 a odporučil Slovenskej národnej rade, aby vzala predmetný materiál na vedomie.
Podobne aj Výbor Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vztahy a Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady odporučil Slovenskej národnej rade, aby predloženú energetickú koncepciu vzala na vedomie.
Štyri výbory, t. j. ústavno-právny výbor, národohospodársky a rozpočtový výbor, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport prijali v súvislosti s potrebou dopracovať energetickú koncepciu Slovenskej republiky konkrétne odporúčania vláde Slovenskej republiky, ktoré sú premietnuté v návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady.
Gesciu nad týmto materiálom mal národohospodársky a rozpočtový výbor. Návrh uznesenia, ktorý máte všetci pred sebou, navrhuje tento výbor. Prosím vás, ak v rozprave budete mat návrhy a pripomienky, aby ste mi ich odovzdávali písomne spracované. Ďakujem.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Ľuptákovi. Do rozpravy sa zatiaľ prihlásili títo poslanci: pán Dubovan, pán Dobrovolný, pán Hofbauer, pán Tatár a pán Sabo. Slovo má pán poslanec Dubovan. Pripraví sa pán poslanec Dobrovolný.
Poslanec K. Dubovan:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
panie poslankyne, páni poslanci,
predložená koncepcia rozoberá úlohy palivovo-energetického komplexu, vrátane energetiky. Štát musí zabezpečovať určitú mieru nezávislosti národného hospodárstva na dovozoch elektrickej energie. Podľa hodnotenia spoľahlivosti energetickej sústavy Slovenskej republiky v EGU Brno aj pri uvažovanom náraste výkonov v Slovenskej republike výkonová zabezpečenosť energetickej sústavy v Slovenskej republike pre budúce obdobie zostáva aj ďalej nezabezpečená, zostáva jej závislosť na energetickej sústave v Českej republike. Preto požiadavky koncepcie možno v tomto smere považovať za primerané možnostiam, aj keď je ťažké povedať, či sú z hľadiska zdrojov financovania aj reálne zabezpečiteľné.
Predložená koncepcia rieši problematiku výroby a prenosov elektrickej energie. Nerieši otázky potrieb zlepšenia prevádzky distribučných sústav, a tým nerieši otázky zlepšenia podmienok zásobovania občanov elektrickou energiou. Ak chceme zvýšiť odber ekologicky čistej elektrickej energie u občanov, musíme vedieť dopraviť ju vo zvýšenom množstve až do domácností, umožniť im jej zvýšený odber. Predložená koncepcia je prispôsobená len potrebám Slovenských energetických podnikov, š. p. zaoberajúcim sa výrobou a prenosom
elektrickej energie, nezohľadňuje potreby rozvodných podnikov. Ak chce štát ako hospodár, ako rozhodujúci vlastník energetiky pri štátnom určovaní rastu cien elektrickej energie pre odberateľov vedieť, čo v energetike čo stojí, musí od všetkých energetických hospodárskych subjektov vyžadovať sprehľadnenie ich organizácie a ich vnútorno-ekonomických pravidiel. Musí vyžadovať plnenie úloh koncepcie, ale musí zabezpečiť takú organizáciu a vnútornú ekonómiu hospodárskych subjektov energetiky, ktorá od začiatku bude podliehať pravidlám hospodárenia v podmienkach konkurencie trhu. Ak chceme túto úlohu odkladať, musíme odložiť aj zvyšovanie cien energie, teda najskôr si treba vždy robiť poriadky doma.
V energetike je veľmi dôležité vyriešenie organizačných a vlastníckych vzťahov vo všetkých fázach získavania, výroby, rozvodu a predaja elektrickej energie medzi hospodárskymi subjektami energetiky, ale najmä v hydroenergetike. Hydroenergetické diela majú viac spoločenských úžitkov. Úžitky energetiky na jednotlivých vodných dielach sa pohybujú od 30 do 100 %. Úloha správcu toku je u nás daná vodnému hospodárstvu, nie je však právne jednoznačne stanovené, komu má patriť úloha gestora využívania hydroenergetického potenciálu, aj keď ju zväčša vykonáva energetika. Za využívanie hydroenergetického potenciálu sa u nás tak ako vo svete neplatí, každé jeho využívanie je však viazané na súhlas správcu toku. Energetická koncepcia uvažuje so zvýšeným využívaním hydroenergetického potenciálu, neukladá však štátnym organizáciám, správcom toku a ďalším užívateľom vodného toku úlohu podielať sa na financovaní stavieb. Je to napríklad plavba, lesné a vodné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, ale aj životné prostredie. U iných užívateľov toku môže byť iné poradie potrieb použitia finančných zdrojov ako v energetike. Úloha nie je povinnosť. A čo potom s naprogramovaným rozvojom hydroenergetiky?
Celá koncepcia, finančne veľmi náročná, sa nezaoberá otázkou čo bude, ak sa nenájdu finančné zdroje. Energetika nie je verejno-prospešnou organizáciou, preto nemôže rátať so štátnymi dotáciami. SEP je označovaný za najzadĺženejší štátny podnik v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, teda nemôže rátať s ďalšími pôžičkami. Chýba poradie hodnôt, či získané finančné zdroje budú orientované prednostne do jadrovej energetiky, do klasickej energetiky, či do hydroenergetiky, prípadne aké bude d'alšie poradie. Ak partneri hydroenergetiky nebudú mať prostriedky, výstavbu má podnikateľsky financovať energetika, ale kto potom zaplatí ostatné úžitky? Tiež variant s kapitálovou účasťou západných firiem je v energetike problematický. Úhrada zahraničných pôžičiek vývozom nedostatkovej elektrickej energie môže pripomínať aj niečo, čo sa dá nazvať vývozom ekológie. Bolo by potrebné poznať stanovisko štátu, ako bude riešený problém zadĺženia štátneho podniku SEP. Riešenie musí vychádzať z vykonaných trhových opatrení do vnútra energetiky a následne môže energetika očakávať aj účinné opatrenia od štátu, také, ktoré jej umožnia trhové správanie sa vo väzbe na ostatné subjekty národného hospodárstva. Prešľapovanie na mieste a neriešenie problémov je cestou k zlému koncu. Energetika povedala, čo chce. Kto má povedať, ako jej prianie zabezpečí?
Do uznesenia Slovenskej národnej rady k energetickej koncepcii pre Slovenskú republiku do roku 2005 navrhujem v bode C odporúčať vláde Slovenskej republiky:
1. Dopracovať stanovisko k reálnosti financovania takejto koncepcie a kto bude zodpovedať za účelnosť financovania.
2. Dopracovať koncepciu akou formou občania zaplatia dlhy štátnemu podniku SEP. Bude to vo zvýšenej cene elektrickej energie, alebo cez daňové odvody štátu?
3. Vytvoriť v organizácii energetiky podmienky znemožňujúce ďalšie opakovanie chýb z minulosti, kde štát je majiteľom a podnikateľom.
4. Vytvoriť podmienky, aby po celkovej transformácii národného hospodárstva na trhové hospodárstvo nebola zachovaná minulá organizácia demokratického centralizmu a ekonomiky prerozdeľovania v energetike.
Po zapracovaní pripomienok do uznesenia Slovenskej národnej rady, ktoré nám bolo predložená k energetickej koncepcii pre Slovenskú republiku do roku 2005, odporúčam predkladanú koncepciu prijať.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Dubovanovi. Slovo má pán poslanec Dobrovolný. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.
Poslanec J. Dobrovolný:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
vláda Slovenskej republiky na svojom zasadaní 4. 2. 1992 prerokovala energetickú koncepciu pre Slovenskú republiku a vzala ju na vedomie. To znamená, že nespochybnila žiaden z jej zásadných cieľov. Energetická koncepcia pre Slovenskú republiku do roku 2005 na základe výsledkov podrobných analýz dostupných primárnych energetických zdrojov a možností alternatívneho vývoja ekonomiky Slovenska v prechodnom období na trhové podmienky formulovala dva základné varianty rozvoja zdrojovej časti elektroenergetiky - tzv. jadrový a nejadrový variant. Tieto varianty spomínal
pán minister, nebudem sa k nim vyjadrovať. Zostáva však stále neriešený vážny problém vo vzťahu k Slovenským uholným baniam Prievidza, a to ekonomické podmienky ťažby hnedého uhlia a lignitu na Slovensku z dlhodobého hľadiska.
Súčasná cenová a rozpočtová politika spôsobila stav, že prostriedky na činnosť Slovenských uholných baní Prievidza sa riešia nekoncepčným spôsobom. Banské podnikanie, zvlášť hlbinné dobývanie nerastov patrí medzi činnosti, kde sa finančné prostriedky pre získanie nerastu musia investovať s veľmi dlhým časovým predstihom. Tým, samozrejme, je aj dlhá doba návratnosti vloženého kapitálu. Budúca potreba uhlia sa aj vo svete zisťuje dlhodobými vedecky podloženými analýzami. O potrebe uhlia pre budúce desaťročie nerozhoduje momentálna situácia na trhu uhlia. Krajiny západnej Európy sa cieľavedome pripravujú na situáciu, keď podstatne vzrastú ceny ropy a plynu vzhľadom na ich obmedzené zásoby. Ťažisko svojho budúceho energetického zabezpečenia vidia vzhľadom na nesmierne zásoby uhlia a jeho priaznivé rozloženie na svete v tzv. čistých technológiách spaľovania uhlia, medzi ktoré možno počítať aj spojenie využívania uhlia s vysokotepelnými atómovými reaktormi.
Narastajúci tlak ekologických hnutí a zohľadnenie nesmiernych ekologických nákladov na likvidáciu škôd pri povrchovom dobývaní hnedého uhlia v západných a severných Čechách bude mat už v najbližších rokoch za následok prudké zvýšenie cien uhlia spojené so znížením výšky ťažby v týchto lokalitách. Tým, samozrejme, poklesne aj výška produkcie triedených druhov, na ktoré sú odkázaní malí spotrebitelia a domácnosti na Slovensku. To všetko sú vážne varovné signály, ktoré nás v žiadnom prípade neoprávňujú rozhodnúť o podstatnejšom útlme ťažby uhlia na Slovensku. V každom prípade treba hľadať cesty a spôsoby, ako vytvoriť dlhodobé predvídateľné ekonomické podmienky pre činnosť Slovenských uholných baní.