inovácie, využívanie obnoviteľných zdrojov energie, zmena štruktúry palivovo-energetickej bilancie, ako aj znižovanie spotreby uholných palív, sírnatých tekutých palív, zvyšovanie podielu zemného plynu, atď. Každá z týchto oblastí vyžaduje osobitnú analýzu a stanovenie všeobecných a špecifických nástrojov. Špecifickosť nástrojov bude nevyhnutná osobitne v regionálnej energetickej politike.
Domnievam sa, že niektoré úlohy v návrhu, ako aj v prílohe, nerešpektujú nové ekonomické podmienky, trhový mechanizmus, a v mnohom sú totožné s úlohami uznesení z obdobia centrálneho plánovania, ako programy úsporných opatrení, harmonogramy plnenia, atď. Ide o zásadnú otázku, o polohu centra, jeho vzťah k podnikateľským subjektom. Môže napríklad centrum, napríklad ministerstvo vypracovať konkrétny program ekologizácie energetického hospodárstva? Môže vypracovať či prepracovať program reštrukturalizácie existujúcich energetických spotrebičov, uholných palív v rozsahu, ktoré nespĺňajú požiadavky ekologickej nezávadnosti, napríklad spotrebiče uholných palív, ale i iných palív s ekologickou nezávadnosťou neexistujú? Môže centrum spracovať komplexný program využitia druhotných a obnoviteľných energetických zdrojov? Môže centrum stanoviť pre subjekt, že musí dovtedy a dovtedy vykonať rekonštrukciu ekologicky závadného kotla
- v rezorte máme napríklad 56 ekologicky závadných kotlov
- alebo, že sa musí využiť druhotný zdroj energie, atď. ?
Je problémová aj úloha 2, ods. l rozpracovať zmenu orientácie palivovo-energetických vstupov okrem iného aj tým, že číselne definuje množstvá palív a energie v novej štruktúre. Rozpor s novými ekonomickými podmienkami je patrný aj v uznesení vlády bod Dl, kde okrem iného sa ukladá rozpracovať rozvojové a systémové úlohy z prílohy do konkrétnych rozvojových a systémových úloh, vrátane harmonogramu ich plnenia. Bod D5 - konkretizovať program úspor energie v národnom hospodárstve s cieľom dosiahnuť zníženie
energetickej náročnosti ekonomiky do roku 2005 minimálne o 20 % oproti skutočnosti roka 1990.
Som toho názoru, že vývoj energetického hospodárstva v celej jeho šírke a vo všetkých jeho oblastiach musí byt v podmienkach trhového mechanizmu vedený žiadúcim smerom sústavou priamych a nepriamych nástrojov. Preto za dôležitú úlohu, ktorá by mala byt v uznesení vlády, navrhujem úlohu rozpracovať a konkretizovať hlavné oblasti a smery znižovania energetickej náročnosti národného hospodárstva Slovenskej republiky a vypracovať pre tieto sústavu účinných priamych a nepriamych nástrojov ako základnej podmienky pre naplnenie strategických cieľov energetickej politiky.
Pokiaľ ide o toľkokrát vyslovenú nutnosť utlmovania energeticky najnáročnejších výrob, tu by sa mala uplatniť v prvom rade cenová politika. Aj keď som si vedomá náročnosti vypracovania energetickej koncepcie pre Slovenskú republiku v konrétnych vývojových podmienkach národného hospodárstva, odporúčam na zváženie, či by spracovaním nebolo účelné poveriť profesnú organizáciu niektorého zo štátov, napríklad na základe konkurzu, so skúsenosťami z efektívneho rozvoja energetiky v trhových podmienkach. Podlá možnosti by malo ísť o štát, ktorý je závislý na dovozoch primárnych zdrojov a dosahuje v energetickom hospodárstve významné úspechy.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pani poslankyni Olejníkovej. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Dobrovolný s faktickou poznámkou.
Poslanec J. Dobrovolný:
Chcel by som poznamenať k tomu, čo hovorila pani poslankyňa Olejníková ohľadne slovenského uhlia, prečo je také drahé. Keby ma bola počúvala, bola by zistila, aké sú dôvody, prečo uhlie je také, aké je.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto? Pán poslanec Hübel. Poslanec J. Hübel:
Mám tiež krátku faktickú poznámku. Začiatkom tohto mesiaca navštívil Slovenskú republiku jeden z významných svetových ekológov Lester Brown zo Spojených štátov amerických. Zaujímavé je jeho zistenie. Citujem zo Zmeny z 3. marca:
"Dovoľte jeden príklad za všetky. Všade, kde sa pozriem, naokolo vidím žiarovky z čias, ked' ich vymyslel Edison. Samé staré typy. Dnes existujú vo svete moderné kompaktné žiarivky, ktoré dávajú rovnaké množstvo svetla len so štvrtinovým príkonom. Keby bol prijatý u vás celoštátny program na výmenu všetkých žiaroviek v priebehu napríklad troch rokov, ušetrili by ste nesmierne množstvo energie z prírodných zdrojov. Kto u vás videl takúto žiarovku? Z prítomných asi 30 ľudí dvaja zdvihli ruku. Výroba týchto žiariviek je v USA mimoriadne zisková. Keby som bol plánovačom vo vašej krajine, aj ked' viem, že ste už plánovanie zrušili, určite by som bol za to, aby sa výroba takýchto žiariviek zaviedla. Riešila by sa tým čiastočne aj nezamestnanosť, mohli by ste ich vyvážať a najmä šetriť prírodnú energiu. "
V tejto súvislosti by som poprosil pána ministra Belcáka, pretože viem, že v Elektrosvite Nové Zámky, kde sa vyrábajú takéto zdroje svetla, sú určité problémy s inováciou výroby, s kvalitou výroby, aj s ekonomikou výroby, keby bol taký láskavý a poinformoval nás, či sa s niečím podobným - alebo u iného výrobcu - na Slovensku uvažuje, pretože je to pomerne dobrý príklad toho, že sú ešte oblasti, kde by sme mohli zachytiť trend vo svete, ktorým by sme sa mohli prípadne orientovať.
Ďakujem. Podpreseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?
/Nikto. /
Keďže pán poslanec Ľupták vystúpil ako prvý už v rámci rozpravy, pýtam sa, či sa chce ako informujúci poslanec o rokovaní jednotlivých výborov vyjadriť k doterajšej rozprave.
Poslanec I. Ľupták:
Som presvedčený, že diskusia bola plodná a pripomienky dobré. Tie, ktoré prijmeme, prispejú ku kvalite uznesenia.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Uzatváram týmto rozpravu. Chce sa pán minister Belcák vyjadriť v rozprave?
Minister hospodárstva SR J. Belcák: Vážená Slovenská národná rada,
odpovedať na všetky poznámky, pripomienky a návrhy asi nie je reálne, ani potrebné. Myslím si, že pán poslanec Ľupták to správne definoval, ale dovoľte mi predsa len niekoľko poznámok. Prepáčte mi, že nebudem rešpektovať poradie, ale skôr okruhy problémov.
Pani poslankyňa Olejníková konštatovala, že materiál je veľmi rozsiahly, ale zároveň požaduje riešiť v koncepcii aspoň 15 ďalších problémov, ktoré sú náročné nielen na obsah, ale aj na priestor. Nechcem povedať, že tieto poznámky sú nevýznamné. Skôr naopak, sú zaujímavé, ale predsa chcem k nim zaujať stanovisko. Áno, pre realizáciu koncepcie energetiky chýba ročne 10 miliárd korún, to si treba povedať, ale chýba 10 miliárd korún bez ohľadu na to, akú cestu si vyberieme. S tým sa musíme vysporiadať, pretože ak sa nevysporiadame, nebudeme môcť vôbec realizovať takýto zámer.
Pokiaľ ide o prioritu výstavby zdrojov pred prioritou úspor, s tým sa nemôžem stotožňovať, pretože predovšetkým dávame prioritu úsporám. Viem, aká je u nás situácia vo fabrikách, v rozvodných zariadeniach a podobne. V tej súvislosti asi má pani poslankyňa na mysli aj otázku, ktorá súvisí so zámerom vývozu elektrickej energie od roku 1995. To je súvislosť s celým riešením dostavby alebo nedostavby Jadrovej elektrárne Mochovce. To je na zváženie. Totiž niet vlastného kapitálu na dostavbu Mochoviec a na dostavbu tohoto jadrového zdroja potrebujeme viac ako 20 miliárd korún. Vychádza nám to tak, že popri čiastočnom riešení úvermi z domácich zdrojov máme šancu dostavbu zabezpečiť zahraničným úverom. Práve v súčasnom období sme v rokovaní s konzorciom podnikov a s európskymi bankami. Práve predvčerom sme sa vo
vláde Slovenskej republiky zaoberali týmto problémom a musíme ho v spolupráci i s federálnou vládou doriešiť.
To súvisí aj s ostatnými pripomienkami, ktoré hovoria o tom, prečo v Mochovciach nie paroplyn alebo iné riešenie. Musíme si uvedomiť, či zanechať doteraz rozostavanú investíciu za vyše 20 miliárd korún a preorientovať sa na čosi iné, alebo, a to považujeme i z nášho hľadiska za správne, tento jadrový zdroj dokončiť. Preto i vláda Slovenskej republiky v spolupráci s federálnou vládou hľadá možnosti finančného kapitálového zabezpečenia dostavby Mochoviec s poznámkou, že s touto dostavbou jednoznačne súhlasia aj regióny v tejto oblasti, ktorých sa to dotýka.
Pokiaľ ide o väzbu koncepcie Slovenskej republiky na koncepciu Českej republiky, mám len malú poznámku. Spomenul som, že sme v plnom súlade so zásadami energetickej politiky Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Česká republika zatiaľ nemá vypracovaný taký návrh koncepcie, ako predkladá slovenská vláda na rokovanie Slovenskej národnej rady v prípade slovenskej koncepcie.
Áno, absentujú nástroje, absentuje v tejto koncepcii všeličo. Preto i uznesenie vlády Slovenskej republiky a príloha k nemu ukladajú celý rad úloh, ktoré je potrebné doriešiť. Máme takú predstavu, že ich treba doriešiť najmä v období prípravy aktualizácie koncepcie, ktorá je plánovaná podlá doterajšieho platného uznesenia na jún 1993. Dovtedy by bolo potrebné a chceme sa vysporiadať aj s ôsmimi rozvojovými úlohami a so štyrmi systémovými, prípadne poriešiť ďalšie problémy, ktoré vzniknú ako návrhy a iniciatívy z dnešného rokovania.
Nebránime sa tomu, aby účasť na koncepcii alebo aj celé spracovanie sme mohli zadať akejkoľvek nezávislej zahraničnej organizácii, ktorá nám tieto problémy pomôže riešiť. Ale
môžem vás ubezpečiť, že úzko spolupracujeme s mnohými európskymi i svetovými firmami tak v prípade tejto koncepcie, ako aj materiálov na ňu nadväzujúcich.
Pán poslanec Hübel, to je veľmi správna pripomienka. Chcem povedať, že tieto žiarivky sa už vyrábajú, avšak štát ich zatiaľ nemá možnosť podporovať. Sú tak drahé, že naši ľudia si ich nekupujú a nevymieňajú. Už boli aj na výstave v Bratislave. Naozaj je tam podstatná úspora, ale musíme nájsť určité nástroje na podporu tohto výrobného programu, resp. určité úľavy obyvateľom, aby tieto žiarovky vymieňali. Jedna z nich stojí 60 až 80 korún, takže to nie je jednoduché. Výrobný program je pripravený, samozrejme, nie v takom rozsahu, pretože zatiaľ prieskum potrieb a prístup obyvateľstva nie je takého charakteru, aby sme mohli zabezpečiť veľmi rozsiahlu výrobu, ale sú predmetom výrobného programu v niekoľkých variantoch.
Ak dovolíte, vrátim sa ešte k niektorým problémom, k niektorým otázkam. K pánovi poslancovi Ľuptákovi nebudem zaujímať stanovisko, pretože po prerokovaní tohto materiálu vo výboroch sa stotožňujeme s pripomienkami a návrhmi výborov i s návrhom na uznesenie. Domnievam sa, že možno hned' na úvod povedať, že je možné súhlasiť i s návrhmi úprav uznesenia, ktoré tu boli prednesené s tým, že o tom rozhodne Slovenská národná rada.
Pán poslanec Dubovan hovoril o riešení otázok distribúcie v sústave rozvodov, distribúcii. Nemôžem sa stotožniť s tým, že to nie je predmetom riešenia. Pripomeniem, že máme založený spoločný podnik Sepus Union Fenosa so španielskou firmou, ktorá rieši tieto problémy. Tieto problémy riešime aj v spolupráci s nemeckou firmou, aj s ďalšími firmami. Venujeme tomu pozornosť, avšak rozvody nie je možné zmeniť, tak ako celé hospodárstvo, za pol roka, ani za rok. V tejto oblasti vidíme veľké možnosti úspor, ale chce to určitý čas,
chce to finančné náklady, ale najmä veľmi rázne opatrenia, aby aj podniky, organizácie, inštitúcie zabezpečovali hospodárnosť rozvodov sústav, preto sme nadviazali spoluprácu s ďalšími firmami.
Podmienky trhu, liberalizácia cien v oblasti tepla a energii je plánovaná do roku 1995. Ak by sme ju pripustili dnes, naše obyvateľstvo by to momentálne neznieslo. Potom, samozrejme, by nebolo treba vykazovať také požiadavky alebo nedostatok financií, pretože energetické podniky by získavali zdroje zo zvyšovania cien.
Pokiaľ ide o vlastnícke vztahy, je naším cieľom zmeniť ich, oddeliť štát od riadenia s tým, že predpokladáme v rámci privatizácie v oblasti energetiky a tepla 3 % reštitúcie, 30 % privatizácie a zvyšok asi ingerenciu a účasť štátu, pretože ide o veľké zdroje, ktoré prakticky privatizovať v momentálnom stave nie je možné.
Pokiaľ ide o hydroenergetický potenciál, delenie nákladov je vážnou vecou, vážnym problémom je aj vplyv na životné prostredie. K situácii v regiónoch treba povedať iba jednu poznámku. Každá stavba, ktorá v rámci zvýšeného využitia hydroenergetického potenciálu bude predmetom riešenia, bude samostatným predmetom posudzovania tak vo vláde, pokiaľ bude potrebné, aj v regiónoch s tým, že sa musia doriešiť a zabezpečiť všetky ekologické podmienky a ich vplyv na regióny a životné prostredie podlá platných zásad, lebo ani tam nechceme, aby sa poskytovali akékoľvek výnimky.
Azda ešte poznámku k pánovi poslancovi Dobrovolnému, pokiaľ ide o Slovenské uholné bane. Azda som nebol dosť dobre pochopený, nechcem to rozvádzať, je to skutočne vážny problém. Existuje uznesenie vlády Slovenskej republiky i hospodárskej rady. V zmysle toho máme pripravené návrhy na riešenie pre Slovenské uholné bane s tým, že by som vysvet-
lil ešte jednu vec. Slovenské uholné baníctvo má dva problémy - problém dodávky a zásobovania Elektrárne v Novákoch a problém triedeného uhlia, kde je potrebné dotovať ceny, aspoň zatiaľ, pretože ceny uhlia pre spotrebiteľov sú regulované. Práve s tým sa treba vysporiadať. Nie je pravda, že by sme mohli riešiť zásobovanie Elektrárne v Novákoch dovozom odkiaľkoľvek. Technicky na Slovensko, a konkrétne do Novák, nie je možné zabezpečiť prísun 3 200 tisíc ton uhlia pre potrebu tejto elektrárne. Pri riešení to musíme brať jednoznačne do úvahy.
Pokiaľ ide o pána poslanca Hofbauera, možno súhlasiť s návrhmi a zoberieme ich do úvahy, pokiaľ ide o vodné diela, hydroenergetický potenciál, pokiaľ ide o Žilinu, Strečno. Je to aj predmetom koncepcie. Pokiaľ ide o predsunutie tohto riešenia, to je otázka zdrojov a našich možností. Naozaj chceme, aby hydroenergetický potenciál bol na Slovensku využívaný na 60 až 70 %.
Myslím si, že tým, čo som predtým povedal, možno zodpovedať aj otázku, ktorú položil pán poslanec Tatár, pokiaľ ide o privatizáciu, na čo pripravujeme osobitný materiál, ako aj decentralizáciu systému zásobovania energiou. Jednoznac/ie to s tým súvisí. Organizačná štruktúra aj problém privatizácie bude predmetom najbližšieho rokovania.
Veľmi ma zaujalo a bolo podnetné vystúpenie pána poslanca Sabu, ktorý hovoril o mnohých problémoch, a súčasne navrhol racionálne úpravy do návrhu uznesenia z dnešného rokovania Slovenskej národnej rady. Ohľadom znižovania spotreby, ktorú uvádzame minimálne na 20-percentnej úrovni, je potrebné povedať to, čo som zdôraznil v úvode. Je to minimálna úroveň zníženia spotreby s tým, že v hospodárstve počítame so znížením spotreby okolo 30 %, ale počítame s tým, že u obyvateľstva dôjde k výraznému zvýšeniu spotreby energií a tepla. To je celkom logické, pretože zatiaľ naše do-
mácnosti nie sú vybavené tak, ako sú vybavené vo vyspelých štátoch.
Poznámka, či 70 miliárd korún na nový jadrový zdroj je málo alebo veľa, je skutočne predmetom možnej diskusie, ale táto cena je odborným odhadom na úrovni cenovej hladiny roku 1991, takže možno súhlasiť s tým, že pri dostavbe alebo pri výstavbe to bude možno viac ako 100 miliárd korún. Rozhodnút sa je potrebné do roku 1995, ak by sme sa priklonili k jadrovému variantu. Tým reagujem aj na to, že je potrebné odmietnuť jadrový variant a orientovať sa na obnoviteľné zdroje. Áno, ale máme čas do roku 1995, pretože do roku 2000 prakticky v koncepcii nie je rozdiel medzi jadrovým a nejadrovým variantom. Poviem príklad zo Švédska. Som informovaný, že švédsky parlament schválil likvidáciu a postupné odstavovanie 12 jadrových reaktorov, ale do roku 2010. Samozrejme, má iné ekonomické aj hydroenergetické podmienky. Aj u nás máme ešte čas rozhodnút sa, preto treba pripravovať všetky podkladové materiály.
Súhlasím s tým, že je to veterná energia, obnoviteľné zdroje, solárne sústavy a podobne, ale uvedomme si, aký je podiel u nás i v zahraničí a aký je to náklad. Opát poviem príklad. Navštívil som jedno solárne stredisko v Nemecku pri Mníchove, kde som sa podrobne zoznámil s jeho systémom práce i s efektívnosťou. Stálo vo výstavbe 65 miliónov mariek. Dostavba bude stáť ďalších 70 miliónov mariek, to si uvedomme, s tým, že je to prakticky na úrovni vedecko-výskumných poznatkov. Aj oni sami hovoria, že bude aktuálne využívať takéto zdroje vo väčšom merítku kedysi o 20, 30 alebo viac rokov. Iba pre zaujímavosť uvediem, že na to, aby sme solárnym systémom vyrobili toľko elektrickej energie ako jeden atómový reaktor, potrebujeme solárnou sústavou zabudovať 35 tisíc ha plochy, oproti 15 ha. Musíme zvážiť, či si to v súčasnom období môžeme alebo nemôžeme dovoliť.
Súhlasím s tým, že najväčšie rezervy sú v priemysle, teda v hospodárstve, preto tam treba robiť skutočne vážne opatrenia na úsporu, predovšetkým na úsporu elektrickej energie a vôbec tepla.
Na záver mi dovoľte, vážené poslankyne, vážení poslanci, povedať asi toto: I osobne som sa zúčastnil prerokovania tejto koncepcie v niektorých výboroch. Moji námestníci aj s ďalšími spolupracovníkmi sa zúčastnili prerokovania vo všetkých výboroch. Chcel by som poďakovať všetkým výborom, ktoré venovali maximálnu pozornosť tejto oblasti, kde sme získali mnoho podnetných názorov a návrhov na zapracovanie pri aktualizácii tejto koncepcie. Chcel by som sa poďakovať i vám dnes za veľmi aktuálne návrhy, za pripomienky, ktoré dokazujú záujem našich poslancov, teda vás a slovenského parlamentu o riešenie takých problémov, ako je koncepcia slovenskej energetiky. Chcel by som povedať a zdôrazniť to, čo už tu bolo povedané, že energetickú koncepciu treba považovať za otvorenú, ktorú je potrebné i s pomocou zahraničných firiem ďalej aktualizovať, pripraviť vláde Slovenskej republiky a slovenskému parlamentu následne v priebehu II. polroku budúceho roku aktualizovanú koncepciu, ktorá zohľadní aj stanovisko a pripomienky, ako aj závery a uznesenie dnešného slovenského parlamentu.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi ministrovi Belcákovi. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch v uznesení a potom o celkovom návrhu uznesenia. Prosil by som vážené kolegyne a vážených kolegov, ktorí sa zdržujú mimo zasadacej sály, aby sa urýchlene vrátili, budeme hlasovať.
Prosím, aby sme sa prezentovali. Zisťujem, že Slovenská národná rada je uznášaniaschopná.
Prosím pána poslanca Ľuptáka, aby postupne uvádzal pozmeňujúce návrhy.
Poslanec I. Ľupták:
Ako prvý diskutoval a mal pripomienky k uzneseniu pán poslanec Dubovan. Mal štyri pripomienky.
Prvá pripomienka je doplniť v bode C ďalší odsek, a to dopracovať stanovisko k reálnosti financovania koncepcie, SNR 258, a kto za účelnosť financovania bude zodpovedať. Myšlienka je zrejme správna, ale v tejto podobe to asi nemôžeme akceptovať. Ak bude pán poslanec Dubovan súhlasiť, dal by som to asi takto: "dopracovať stanovisko k reálnosti financovania koncepcie materiálu SNR 258 a určiť zodpovednosť za účelnosť financovania". Odporúčam prijať.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Je jasný pozmeňujúci návrh?
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 94 poslancov. /
Kto je za pozmeňujúci návrh pána poslanca Dubovana?
/Za návrh hlasovalo 68 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasoval l poslanec. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. /
Zisťujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Dubovana sme prijali.
Poslanec I. Ľupták:
Druhý návrh - "dopracovať koncepciu, akou formou občania zaplatia dlhy štátnemu podniku SEP, bude to vo zvýšenej cene elektrickej energie alebo cez daňové odvody štátu?" Myslím si, že v tomto znení je to tiež nepriechodné, aby sme do uznesenia dávali otázku. Asi by sme sa mali uspokojiť s prvou častou - dopracovať, koncepciu vyrovnania dlhov občanov štátnemu podniku SEP, druhú časť vety by sme mali vynechať.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec, súhlasíte s týmto variantom návrhu? Poslanec K. Dubovan:
Áno.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 97 poslancov. /
Kto je za prijatie druhého pozmeňujúceho návrhu poslanca Dubovana?
/Za návrh hlasovalo 33 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov. /
Zisťujem, že druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Dubovana sme neprijali.
Poslanec I. Ľupták:
Tretí pozmeňujúci návrh - "vytvoriť, v organizácii energetiky podmienky znemožňujúce ďalšie opakovanie chýb minulosti, kde štát je majiteľom a podnikateľom". Zdá sa mi to byt veľmi neurčité, neodporúčam prijať.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 97 poslancov. /
Kto je za prijatie tretieho pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Dubovana?
/Za návrh hlasovalo 15 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov. /
Zisťujem, že tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Dubovana sme neprijali.
Poslanec I. Ľupták:
Štvrtý pozmeňujúci návrh je "vytvoriť podmienky, aby po celkovej transformácii národného hospodárstva na trhové hospodárstvo nebola zachovaná minulá organizácia demokratického centralizmu a ekonomiky prerozdeľovania v energetike". Myslím si, že návrh pána poslanca Tatára to rieši v oveľa efektívnejšej forme. Návrh neodporúčam prijať.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 96 poslancov. /
Kto je za štvrtý pozmeňujúci návrh pána poslanca Dubovana?
/Za návrh hlasovalo 12 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov. /
Zisťujem, že štvrtý pozmeňujúci návrh pána poslanca Dubovana sme neprijali.
Poslanec I. Ľupták:
To sú všetky pripomienky pána poslanca Dubovana. Ďalej diskutoval pán poslanec Dobrovolný, ktorý mal jeden návrh na doplnenie uznesenia v bode C. Návrh znie: "zosúladiť riešenie subvencií palivovo-energetického komplexu Slovenskej republiky v prechodnom období v cenovej politike palív a energie spôsobom zhodným s podnikmi v Českej republike. " Odporúčam prijať.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 96 poslancov. /
Kto je za prijatie návrhu pána poslanca Dobrovolného?
/Za návrh hlasovalo 62 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. /
Zisťujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Dobrovolného sme prijali.
Poslanec I. Ľupták:
Ďalej pán poslanec Hofbauer mal jeden návrh, a to na zmenu tretej odrazky na strane 3. Pôvodné znenie je: "program výstavby malých vodných elektrárni výhodných z energetického a ekologického hľadiska". Návrh pána poslanca Hofbauera znie: "program zvýšenia využívania hydroenergetického potenciálu, včítane programu výstavby malých vodných elektrární". To je zmena v tomto odseku, ktorú navrhuje pán poslanec Hofbauer. Navrhujem prijať.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 97 poslancov. /
Kto je za prijatie pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Hofbauera?
/Za návrh hlasovalo 69 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. /
Zisťujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Hofbauera sme prijali.
Poslanec I. Ľupták:
Pán poslanec Tatár mal návrh na doplnenie prvého odseku v bode C, aby sme doplnili pôvodné znenie "dopracovať energetickú koncepciu v nadväznosti na program štrukturálnych zmien jednotlivých odvetví so zvýraznením využitia energetických úspor a alternatívnych zdrojov" - návrh pána poslanca Tatára je doplniť "decentralizácie systému v zásobovaní energiou". Navrhujem prijať.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 98 poslancov. /
Kto je za prijatie pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Tatára?
/Za návrh hlasovalo 61 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. /
Zisťujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Tatára sme prijali.
Poslanec I. Ľupták:
Pán poslanec Sabo má tri pripomienky. Prvá je doplniť bod C o ďalší odsek, kde by sa hovorilo: "odmietnuť jadrový variant ďalšieho rozvoja našej energetiky". Vzhľadom na to, že je to čiastočne kryté na strane 2 v odseku 2, kde sa hovorí: "programy vytvárania nových zdrojov zaraďovať do koncepcie až po vyčerpaní možností energetických úspor a alternatívnych zdrojov, pričom pozornosť orientovať na nejadrový program", a vzhľadom na dnešnú situáciu neodporúčam návrh pána poslanca Sabu prijať.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 98 poslancov. /
Kto je za prijatie prvého pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Sabu?
/Za návrh hlasovalo 29 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov. /