činy stavu. Ak je zodpovedná vláda, či orgány v štátnej správe alebo znečisťovatelia, treba žiadať nápravu, ale na druhej strane treba dôrazne poukázať aj na to, ak časť viny na nedostatočnej informovanosti a osvete nesú masmédiá.

Pán poslanec Pirovits hovoril o kritickom stave podzemných vôd v Použi a v Pobodroží. Pokiaľ si spomínate, pri prerokovaní Národného programu na podporu zdravia som v tejto veci vystúpil. Žiaľ, nie je to len otázka Pobodrožia, Použia, ale je to otázka celého Slovenska. Imisie do veľkej miery zhoršili kvalitu podzemných vôd. No a o proklamovanom krivom zrkadle, ktoré odporúča nastaviť pán poslanec Pokorný - vážení kolegovia, nastavme si takéto zrkadlo aj my. Pozrime sa, koľko nás sedí v tomto parlamente pri prerokúvaní takejto dôležitej správy.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Kmeťovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hübel.

Poslanec J. Húbel:

Chcel by som ešte zareagovať na vystúpenie pána ministra Pavleho. To, čo predniesol, je skutočne mimoriadne závažná okolnosť, pretože vieme, že do železníc napriek tomu, že sú po technickej stránke dosť zaostalé, sa v našom štáte veľa investovalo, a tieto kapacity sa nevyužívajú, vieme, že výkony tam nie sú. Na druhej strane cestná doprava je enormne preťažená, enormne zaťažuje životné prostredie. Chcel by som ho len poprosiť, keby bolo možné, aby súčasťou tejto správy bolo kapacitné nevyužívanie železničnej dopravy na Slovensku a naopak, preťaženie v oblasti cestnej dopravy, aby sme si potom utvorili obraz. To by bol aj signál pre

kompetentných, aby sa touto otázkou zaoberali a tieto kapacity zrovnomernili.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Keďže nie, považujem rozpravu za skončenú. Udeľujem najskôr slovo pánovi poslancovi Kružliakovi, z istých technických dôvodov, pretože sa obráti aj na vás, pán minister.

Poslanec Š. Kružliak:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážení kolegovia,

skutočne si mimoriadne vážim cenné pripomienky, ktoré dali predkladatelia. Vidno tu, že v takýchto prípadoch, keď ide o životné prostredie, nerobíme medzi sebou rozdiely, nerobíme rozdiely ani v politickej príslušnosti, ani v ničom. Bodaj by to tak bolo vo všetkých prípadoch. Táto otázka ma skutočne mimoriadne teší, že tento prístup je taký. Už niektorí ďalší kolegovia hovorili, že je škoda, že táto sála je poloprázdna alebo ešte horšie. No, ale už darmo, sme poslanci a každý predsa musí vedieť, čo má robiť a za čo je zodpovedný.

Žiadal som si slovo pred pánom ministrom čisté z praktických dôvodov. Chcem požiadať pána ministra Tirpáka o stanovisko k vystúpeniu pána kolegu poslanca Budaya. Domnievam

sa, že keby sme chceli jeho pripomienku realizovať, museli by sme upraviť malý kompetenčný zákon, tuším je to zákon č. 347 z roku 1990 o ministerstvách. Keby sa prípadne k tejto veci vyjadril. Potom ešte by som bol veľmi rád, keby sa vyjadril k vystúpeniu pani kolegyne Badálovej, ktorá hovorí o zriadení nezávislej skupiny, ktorú by mala zriadiť slovenská komisia. Ide totiž o regionálnu situáciu, a tam by bolo potrebné, aby sa pán minister k tejto veci vyjadril, aby sme túto záležitosť dali na správnu mieru.

Pokiaľ by som mal hodnotiť vystúpenia jednotlivých kolegov a pánov ministrov, tieto vystúpenia sú veľmi cenné a treba si ich mimoriadne vážiť. Vystúpenia k doplneniu uznesenia Slovenskej národnej rady prinášajú rozšírenie myšlienok, ktoré sa v životnom prostredí majú riešiť.

Pán minister Pavle hovoril o doprave. Na dopravu sa dívam tiež veľmi vážne. Všetci konštatujeme, že doprava asi najviac poškodzuje životné prostredie, pretože je na celej ploche, a doprava je mimoriadne zaťažená a rozšírená. Chcel by som pána ministra Pavleho požiadať, aby vo svojej správe, ktorú bude robiť, ktorú ministerstvo pripravuje, bola zohľadnená aj otázka plavby na Dunaji, pretože v súčasnosti sme boli svedkami rôznych pohľadov na Dunaj a na situáciu samotného Gabčíkova. Pán minister určite pochopil, o čo mi ide. Ide o splavnosť Dunaja a dôsledky, ktoré prípadná splavnosť alebo nesplavnosť bude mať na ekonomickú a tiež ekologickú záležitosť, pretože ak v Budapešti máme niečo preložiť a previezť na kamiónoch do Bratislavy, bude to aj ekonomický problém, ale najmä ekologický. Teda, aby sa na túto oblasť nezabudlo, keď bude túto správu robiť. Myslím si, že tejto otázke by venoval pozornosť, ale to je moja pripomienka.

Veľmi si vážim aj vystúpenie pána ministra Holčíka, ktorý veľmi triezvo zhodnotil situáciu vo svojom rezorte,

ktorý riadi, a hneď aj konštatuje, koľko by bolo treba na riešenie ekologickej situácie v rezorte, ktorý riadi. Samozrejme, je to veľmi veľká čiastka, ktorú by pán minister pre životné prostredie veľmi rád mal na svojom účte, lebo je to rezort, ktorý za to zodpovedá.

Chcel by som ešte požiadať pánov poslancov - pána Graneca, pána Sabu, pani Tóthovú, pani Bádalovú, pána Pirovitsa a pána Pokorného - totiž navrhujem, aby po vystúpení pána ministra sme mali hodinovú obedňajšiu prestávku, - aby sme počas obedňajšej prestávky pripravili doplnok uznesenia podlá návrhov, ktoré mali kolegovia a kolegyne, aby priebeh schvaľovania uznesenia bol hladký. To je moja pripomienka. Prosil by som pána ministra Tirpáka, aby povedal svoje stanovisko najmä k tým dvom bodom, ktoré som povedal, a tiež to, čo si on myslí.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Kružliakovi. Dávam slovo pánovi ministrovi.

Minister predseda Slovenskej komisie pre životné prostredie I. Tirpák:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

vážení kolegovia,

dovoľte mi začať trošku netradične. Prostredníctvom okresných úradov životného prostredia štátny fond životného prostredia dostal v etape februára a marca, teda v prvom skrutíniu výberu, cca l 540 žiadostí, ktoré reflektujú zo štátneho fondu na sumu 8 mld korún. Doterajšie zdroje predstavujú 950 miliónov. Za tými l 540 žiadosťami sú v drvivej väčšine, na 95 % starostovia obcí, ktorí v podstate repre-

zentujú potreby obyvateľov jednotlivých obcí a mestečiek na Slovensku. Takýmto spôsobom sa chcem trošku pripojiť k tomu, čo už tu bolo povedané, teda k tomu 3O-percentnému zastúpeniu poslancov v sále.

Veľmi stručne by som sa dotkol jednotlivých vystúpení pánov poslancov. Pán poslanec Hübel - spravodlivo určiť prijatie projektov - v podstate sme sa snažili o to v rámci decentralizácie a odstránenia bratislavského centralizmu, že sme vo vyhláške, ktorá určuje spôsob prideľovania prostriedkov zo štátneho fondu životného prostredia, poverili regionálne orgány, aby určili priority tak, ako ich pozorujú z regionálneho pohľadu. Netajili sme sa s tým, že sa na takto regionálne postavené priority pozrieme cez záujem Slovenska. Je to nevyhnutné napriek tomu, čo hovoril pán poslanec Pirovits o otázkach stanovenia parametrov pre klasifikáciu jednotlivých regiónov do jednotlivých skupín alebo do jednotlivých stupňov postihnutosti. Je to nevyhnutné, pretože v priestore celého Slovenska v súvislosti s 8-miliardovými požiadavkami a 950-miliónovými možnosťami sa tieto priority musia jednoznačne presadiť. Rada fondu, ktorú ste zo zákona ustanovili, nebude mať v tomto zmysle ľahkú úlohu.

Veľmi často tu bola pertraktovaná otázka zmeny funkcie predsedu Slovenskej komisie pre životné prostredie v súvislosti s prierezovosťou tohto orgánu a s odstránením rezortných čŕt jeho činnosti. Myslím si, prosím, berte to ako môj názor, že tento moment by nemal byť zakomponovaný v uznesení preto, že v tom krátkom období to asi nemá význam. Osobne mám názor, že ani podpredseda vlády nemá viac hlasov pri hlasovaní vo vláde, ako člen vlády, že prierezovosť treba hľadať v niečom inom. Prierezovosť, tak ako to vidím ja do budúcnosti, možno dať jedine podmienkami, rámcom správania sa jednotlivých hospodárskych subjektov. Prierezovosť sa nedá stopercentne zabezpečiť organizačnou resp. určitou funkčnou definíciou jednotlivých orgánov štátnej správy. Prosím,

je to môj názor, veľmi rád budem s vami diskutovať. Nakoniec, mám taký pocit, že sa tu istým spôsobom vytvorilo také rodinné prostredie, že by sme toto sedenie mohli brať skôr ako určitý seminár, kde by sme si ľudia zainteresovaní na veci vysvetlili niektoré stanoviská.

Pán poslanec Granec - akceptujeme pripomienky, ktoré mal v prvej časti. Opätovne by som chcel zdôrazniť, že presne definovať postup odvetví, pokiaľ ide o vzťah alebo o jeho pôsobenie v styku so životným prostredím, sa nedá, ale dá sa definovať parameter, ktorý ho prinúti istým spôsobom konať. Pán poslanec nastolil jednu veľmi zaujímavú vec, ktorá kdesi visí vo vzduchu. Napokon, na úrovni ministerstva školstva už prebehli nejaké rokovania. Ide o olympijské hry.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Pán minister, pardon, vo vzduchu predovšetkým počúvame v jednom kuse vyzváňanie nejakého telefónu, alebo čo to tam je. Nedá sa s tým niečo urobiť? Pracovníci tejto budovy by nemohli s tým niečo urobiť?

Minister predseda Slovenskej komisie pre životné prostredie I. Tirpák:

Priznám sa, že aj slovenská komisia už určitým spôsobom bola vyzvaná, aby zaujala stanovisko k možnostiam usporiadania olympijských hier na Slovensku. Odmietol som dať takéto stanovisko. Navyše, aj k poslednému materiálu, ktorý má byť návrhom pre vládu, zaujímam stanovisko, že v tejto etape vláda nemôže rozhodnút ani o tom, či sa majú začať prípravné práce alebo čokoľvek. V tejto súvislosti spomeniem aj pripomienku, ktorú mal pán poslanec Sabo pod bodom číslo 4, a to environmental impact assessmant, teda dopady na životné prostredie, kde nás zaväzuje. V základe môjho stanoviska a stanoviska slovenskej komisie je skutočnosť, že dnes nikto

nevie posúdiť, čo znamená usporiadanie olympijských hier v podmienkach Slovenska. Akékoľvek vyjadrenie sa k tejto akcii podmieňujeme spracovaním impact assessmant štúdie. Keďže viem, že takúto impact assessmant štúdiu nevie na Slovensku zatiaľ nikto vypracovať, podmieňujeme to vypísaním medzinárodného tendrového konania. Ani výsledok tohto ešte neznamená automatické áno alebo nie. Sme toho názoru, že v tejto etape snahy profesionalizovať rozhodnutia, - pretože vieme jedine to, že toto rozhodnutie je veľmi závažné, to vieme na sto percent - potrebujeme mat také podklady, aby sa ich spracovaním dalo prísť k nejakému záveru. Pri tejto príležitosti chcem povedať, že tu existuje aj problém, že keď sa do uznesenia dá sledovanie týchto dopadov životného prostredia podlá nejakých metodík porovnateľných s metodikami v západných vyspelých krajinách, nastanú mierne problémy.

Spracovávame zákon o odpadoch. Je v podstate pripravený. Môžem povedať, že obnáša v sebe všetky najnovšie poznatky, ktoré v západnej Európe sú dokonca už aj overené, ale s výkonom tohto zákona budeme mať predbežne veľké problémy. Určite môžeme tieto záležitosti prediskutovať, a môže to byť v návrhu uznesenia pri správe, ktorú ste si vyžiadali na aprílové zasadanie k plneniu programového vyhlásenia. Tento záver môžeme urobiť.

Pán minister Holčík - chcem práve povedať, že fond je doplnkový a Slovenská komisia pre životné prostredie práve preto, že je správcom doplnkového fondu približne v tej výške, ako som vám povedal, musí byť trošku macošskejšia k výrobným podnikom a musí byť trošičku priaznivejšie naklonená obecným úradom a zastúpiteľstvám. To znamená, že predbežne v tomto roku hospodárske organizácie z fondu nemôžu v žiadnom prípade čakať veľké sumy. Napokon, nie je to ani poslaním fondu, ale nakoniec ani činnosti hospodárskych podnikov.

V mnohých vystúpeniach, aj vo vystúpení pána poslanca Dobrovolného sa objavil spor, že správa jednoducho vymenováva určité problémy, že je analytická pomerne v širokej miere a menej je tam koncepčných záležitostí. Ide o správu o stave a vývoji životného prostredia, takto sme ju aj chápali. Ide o správu o stave životného prostredia na Slovensku a koncepcie sú v podstate spredmetnené v štátnej ekologickej politike a v programe starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky. Samozrejme, ak som mu dobre rozumel, súhlasím s ním, že tento prístup by bolo treba rozdeliť na určitú operatívu alebo operatívny prístup, ktorý by riešil naliehavé konkrétne problémy a na koncepčné otázky, ale to sú práve tie otázky legislatívy, ekonomických nástrojov a podobne.

Pán poslanec Sabo - súhlasím s tým, čo povedal ohľadne formulácie vety, ktorú spomínal. Presne som si ju nezapamätal, ale jej zmysel viem a plne s ním súhlasím, ale takýto záver môžu urobiť vo vyspelých krajinách, kde prejav environmentálneho faktora ako faktora ekonomického alebo pozitívneho sa prejavuje. V správe, ktorá analyzuje, sme nemohli prísť k iným záverom, ako sme prišli. To znamená, že vzťah ako je tam definovaný, platí pre naše podmienky v analytickej podobe. Samozrejme, že naším cieľom je takisto, aby sa aj environmentálne aspekty alebo aspekty životného prostredia stali reálnym zdrojom ekonomického rozvoja, aby tak boli aj chápané. V tom zmysle sa napríklad trochu obávam, že ponímanie alebo volanie po osobitnej ekologickej dani nie je celkom v súlade s touto požiadavkou. Osobne by som bol radšej, aj po skúsenostiach a zotrvačnosti, ktorá je u nás v tejto oblasti, aby ekologickú daň ako samostatnú nekoncipoval, pretože ako taká by bola dosť nechránená a mohla by za určitých okolností vo veľmi vhodnom okamihu prestať fungovat, kdežto, keď sa environmentálne aspekty premietnu do dani rýdzo ekonomického charakteru, majú tam opodstatnenie aj väčšiu šancu. To je názor.

Pani poslankyňa Tóthová - musím povedať, že slovenská komisia prejavila úsilie o zaradenie ekologických aspektov do privatizačného procesu hneď na začiatku, môžeme to dokumentovať. Je pravda, že ani vo federálnej polohe nebolo dosť ochoty, aby sa tieto otázky mohli dostať do legislatívneho procesu, pretože len touto cestou sa mohli zakomponovať. Je pravda, že novela č. 90 zákona č. 92 tieto aspekty berie do úvahy, ale ostáva tam vákuum projektov prvej privatizácie. S tým proste súhlasím. Nemôžem súhlasiť, že nedochádza k intenzívnemu legislatívnemu procesu. Možno, že vzhľadom k potrebám čo najrýchlejšieho komplexného zavŕšenia tohto legislatívneho procesu možno áno, ale vzhľadom k možnostiam rozhodne tento proces je veľmi intenzívny. Zaostávanie ste sama zdôvodnili, a mne neostáva nič, len vám poďakovať, že ste dali ten návrh do uznesenia, ktorý ste dali.

Pani poslankyňa Badálová navrhuje nezávislú komisiu. Nemôžem mať nič proti tomu, ak sa parlament rozhodne urobiť nezávislú komisiu, ale pôjde o záležitosť, ktorá nebude mať relevantnosť z jednoduchého dôvodu, že informácie, ktoré ste podali, sa týkajú prvého pracovného náčrtu, ktorý bol konzultovaný s územnými orgánmi. Za spoluprácu s Švajčiarskom je zodpovedná slovenská komisia, ktorá má prostriedky na to, aby sa pre hodnotenie 18 švajčiarskych špičkových odborníkov dostali relevantné a pravdivé informácie. Som presvedčený, že v tomto prvom skrutíniu, pokiaľ tam došlo k nejakým takým veciam, územné orgány štátnej správy zabezpečia, aby údaje boli presné. Ale prosím, k vytvoreniu nezávislej komisie nenamietam.

Pán Pokorný upozornil predovšetkým na dve veci. Prosím vás pekne, nedávajte do uznesenia decentralizáciu fondu. Skúste si podeliť 950 miliónov, ako to decentralizovať do regiónov, do okresov. Vyrátali sme, že keby sa čiastka, ktorá je určená pre obce, mala rozdeliť obciam, každá obec by dostala po 174 000 korún. Poviem vám pravdu, ja sa nebránim.

Keby išlo o to - zbaviť sa starostí, tak decentralizujte. Vyrátajte, koľko z toho by dostal každý okres. Ako by sme potom mohol hovoriť o prioritách? Kto určí priority z celoslovenského hľadiska? Všeobecne sa hovorí, zdôraznili ste to tu aj vy, že s vodou je na Slovensku zle, ale predsa sú rozdiely. Nie všetky regióny sú na tom rovnako. Ako chcete, podlá akých kritérií pričleniť jednotlivým regiónom čiastky? Som pevne presvedčený, že regionálne fondy budú, ale budú vtedy, keď budú v regiónoch vznikať podlá určitých pravidiel a keď tie regióny budeme mat. Prosím vás, okresy nie sú regióny. Okresy nemajú spoločné prírodno-geografické ani ekonomické znaky. Dúfam, že budúce regióny to budú mať. Bude daňová sústava, fondové hospodárstvo, vtedy vzniknú regionálne fondy. To je môj názor. Ak to urobíte a poviete, akým spôsobom to urobiť, zbavíte nás jednej veľmi nemilej a nepríjemnej práce, kde budeme musieť niektoré veci škrtať, rozhodovať a niesť za to zodpovednosť. To jednoducho vydelíme a rozdáme. Kto ich bude obhospodarovať? Okresný úrad životného prostredia? Okresný úrad všeobecnej štátnej správy? Regionálne združenia miest a obcí? Kto? Nenamietam, sme ochotní o tom hovoriť, ale prosím vás pekne, pre túto etapu niekoľkých rokov, dokedy nebudú tieto regióny vytvorené, nebudú pravidlá hry, nepovažujem to za rozumné, z hľadiska životného prostredia to nepovažujem za rozumné. Dopredu hovorím, že niektoré oblasti teraz dostanú určite viac peňazí, ako niektoré iné, kde nie je tento problém taký akútny. To je môj názor.

Pokiaľ ide o medzinárodné konvencie, ono je to nádherné vždy sa chváliť, že patríme do všetkých konvencií, všetky sme prijali, sme moderní, sme moderná krajina. Vyspelé krajiny veľmi zvažujú, či vstup do určitých konvencií je pre nich prínosom alebo pre určité obdobie negatívom. Zoberte si len otázku Helsinskej konvencie. Mierne sa koketovalo s tým, že sa Helsinská konvencia o prenose znečistenia cez hranice štátov neprijme. Myslím si, že to bolo dosť racionálne. Dob-

re, prijala sa. Z toho vyplývajú povinnosti, a plnenie týchto povinností si nárokuje finančné, vecné a personálne zabezpečenie. Konkrétne napríklad pri týchto prenosoch znečistenia alebo, povedzme, pri prijatí environmental impact assessmantu to znamená vytvárať podmienky na to, aby vznikali inštitúty, ktoré záležitosti impact assessmantu budú schopné robiť na úrovni. Prijať konvenciu je krásna vec, ale keď ju chceme plniť, to už je celkom iný pohľad a celkom iné požiadavky. Ale chcem ubezpečiť, že v tomto smere sme úplne v ažurite. V podstate takmer ku všetkým, ktoré sú momentálne v Európe, sme pristúpili, skôr vznikajú problémy, ako ich napĺňať. Myslím si, že by to vôbec nebola hanba, keby sme otvorene povedali, že pri niektorých, o ktorých vieme, že ich budeme ťažko plniť, si dáme určitú čakaciu lehotu.

Musím konštatovať, že pán poslanec Hajduk veľmi reálne zhodnotil situáciu v regióne, ktorý zastupuje. Som rád, že povedal pozitívne slová o spolupráci. Pokiaľ ide o ekologickú výchovu, trošku sa obávam, aj keď sme aj s pánom ministrom Pišútom urobili všetko preto, aby sa ekologická výchova začala. Sú komisie k týmto záležitostiam, pokiaľ ide aj o učebné osnovy vytvárania rôznych štruktúr pedagogických postupov, všade sa snažíme ekologickú výchovu presadiť. Konkrétne sa podarilo, uvidíme s akým výsledkom, zriadiť aj niektoré ekologické fakulty, podarilo sa nám presadiť životno-prostredové predmety ako smerové predmety na niektoré stredné školy v Banskej Štiavnici, na niektoré odborné učilištia, napríklad chemické v Bratislave a lesnícke. Postupujeme týmto spôsobom. Domnievam sa, že niekedy veľmi lacno preberáme alebo pozeráme sa na vyspelý západný svet. Osobne som presvedčený, že aj keď sa môžeme poučiť, tam sa ekologická výchova začala predovšetkým ekonomickým postihom. Je to síce boľavé, ale nezastierajme si pred tým oči. A pravdepodobne aj u nás to bude musieť ísť s určitým predstihom, a potom, po čase, ruka v ruke so vzdelávaním.

Pokiaľ ide o informáciu, vieme o tom, že musíme informovať verejnosť. Nateraz informácie sú určitým spôsobom limitované práve informačným systémom, ktorý veľmi intenzívne rozvíjame a realizujeme. Máme dohodu so štatistikou, ktorá bude pripravovať a už aj pripravuje určitý ucelený súbor štatistických údajov, ktoré sa potom budú dať v spolupráci s tlačovými orgánmi pretransformovať do podoby, ktorá by bola prijateľná pre obyvateľstvo. Pokiaľ ide o najväčmi znečistené regióny, tam by sme chceli do budúcnosti vybudovať operatívnu informačnú sieť, ktorá by obyvateľov informovala priebežne, v reálnom čase.

Pokiaľ pán Pirovits hovoril o regiónoch, chcem povedať, že teraz sa spracúva štúdia, ktorá by mala určiť tieto kritériá, ale dovolil by som si povedať svoj vlastný názor. Potom, keď budeme mat regionálne členenie, ktoré bude relatívne stabilné, osobne, ak budem mať možnosť, by som sa radšej zasadzoval za to, aby sme nečlenili regióny na také a na také, aby sme poznali stav, ktorý tam je, a riešili ho podlá potrieb, nie špeciálne a osobitne preto, že ide o mimoriadne zasiahnutý región, pretože kritériá nikdy nebudú tak objektívne, aby sme to pregnantne dokázali definovať.

Ešte by som mal poznámku k zdrojom. Takmer všetci poslanci, ktorí sa zaoberali otázkami vlastných regiónov, upozorňovali na kvalitu vôd, a samozrejme, hneď to doplnili tým, že náprava v týchto otázkach stojí veľké peniaze. Chcel by som dať do pozornosti, že veľa razy by sa za menej peňazí, prostriedkov, dalo získať podstatne viac. Väčšinu znečistených zdrojov pitnej vody pre zásobovanie obyvateľstva, nech mi je dovolené povedať, si spôsobuje samé obyvateľstvo nedisciplinovanosťou a nezachovávaním predpisov. Keď budete chodiť po slovenských dedinách alebo stretávať sa so starostami, prosím vás, položte niekedy otázku, koľko žúmp a zberačov je koľkokrát do roka vyčistených, koľko fekálnych vozov do roka vyjde z dediny, čo by mali starostovia kontrolo-

vať. Garantujeme vám, že u niekoľko stotisíc obytných domov na Slovensku pri individuálnom sanitárnom zariadení by možno stačilo vreco cementu, aby si po istom čase príroda pomohla a mali by pitnú vodu. Nie je to zanedbateľná vec. Ak by sme mali 8 miliárd korún, o tom tu dnes nehovorím, hoci si myslím, že by sa mohli dať aj na rozumnejšiu vec, ale tieto peniaze nemáme. Na určitý čas by skutočne pomohlo, keby sa odizolovali také jednoduché veci, ako sú žumpy a podobné zariadenia.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi ministrovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kružliak. Vážení kolegovia, rozpravu sme skončili.

Poslanec Š. Kružliak:

Vážení kolegovia, navrhoval by som teraz obedňajšiu prestávku, aby sme sa stretli o 13. 30 hodine. Veľmi pekne by som prosil, aby sme dodržali čas. Prosím členov výboru pre životné prostedie a ochranu prírody, keby sme sa teraz zišli v Hnedom salóne. Prosil by som pána ministra Tirpáka, keby tam prišiel, a aj tí, ktorí mali pripomienky k doplneniu uznesenia. Tieto veci kompletne zosúladíme, aby sme mohli potom plynulé pokračovat.

Podpredseda SNR M. Zemko:

V zmysle § 19 rokovacieho poriadku má slovo podpredseda vlády pán Zászlós.

Podpredseda vlády SR G. Zászlós:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

rešpektujem návrh pána poslanca Kružliaka. Myslím si, že v záujme toho, aby sme dospeli k nejakému racionálnemu výsledku v našom rokovaní k tejto téme, mali by sme rešpektovať to, čo navrhol.

Chcem povedať dve krátke poznámky k uzneseniu. Návrh uznesenia sme podrobne preštudovali. Pánovi spoločnému spravodajcovi odovzdám naše konkrétne pripomienky, ale v zásade mám dve poznámky. Treba zvážiť, čo je v tomto návrhu uznesenia objektívne, čo je reálne, čo môžeme prijať pri sebalepšej našej snahe a pri sebalepších myšlienkach. Sme vlastne ohraničení tým, čo povedal predseda Slovenskej komisie pre životné prostredie pán Tirpák. Je tu najmä otázka zdrojov. Môžeme chcieť, samozrejme, uplatniť tie najracionálnejšie spôsoby a metódy práce, ale k tomu je potrebná určitá materiálno-technická základňa - to po prvé.

Po druhé - k prierezovosti tohoto orgánu a všeobecne k tomu, ako sme postúpili v oblasti životného prostredia. Vzhľadom na charakter návrhu uznesenia chcem citovať z aktualizovaného Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z júla 1991, zo strany 39: "Vláda vo svojej činnosti v oblasti životného prostredia postupuje v duchu štátnej ekologickej politiky schválenej v rámci scenára ekonomickej reformy rozpracovanej do konkrétnych postupov. Zriadením Slovenskej komisie pre životné prostredie bol položený základ nového systému riadenia životného prostredia... ". Ďalej v programovom vyhlásení tiež z júla 1991 by som upriamil vašu pozornosť na stranu 66 - aký je prístup vlády, čím je determinovaný. Hovorí sa: "mierou devastácie životného prostredia, vytvorením predpokladov a podmienok pre obnove-

nie dynamickej rovnováhy v tejto oblasti". Znovu sa dostávame k zdrojom. Sme tým ohraničení. Na druhej strane sme v súčasnej dobe determinovaní aj personálnym faktorom nielen v legislatívne ako takej, ale v legislatíve konkrétne na jednotlivých rezortoch. Výnimkou nie je ani Slovenská komisia pre životné prostredie.

Ako som už povedal, chcem odovzdať naše pripomienky pánovi spoločnému spravodajcovi, ale ešte k otázke prierezovosti. Zo samotnej podstaty, že to nie je ministerstvo, ale je to komisia, zo samotného organizačného usporiadania vyplýva, že sa na plenárnom zasadnutí Slovenskej komisie pre životné prostredie zúčastňujú ministri. Prierezovosť už vyplýva z faktu, že sa tam zúčastňujú zástupcovia viacerých rezortov. K návrhu na vytvorenie environmentálnej rady treba povedať, že aj pre ostatné rezorty existujú rôzne rady. Pochopiteľne, existujú len ako poradné iniciatívne orgány.

Čo sa týka schválených, prípadne konkrétnych právnych úprav, je celý rad zákonov a vyhlášok. V Slovenskej národnej rade je schválených 11, na schválenie sú predložené 4 návrhy, napríklad návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú ukazovatele prípustného znečistenia vôd, návrh zákona o poplatkoch za znečistenie ovzdušia, návrh zákona o poplatkoch za odkladanie odpadov. Pripravené na schválenie sú ďalšie návrhy a ďalšie sú rozpracované.

V zásade chcem upriamiť vašu pozornosť na programové vyhlásenie vlády. Programové vyhlásenie vlády bolo zvažované, je to vyvážený dokument, kde sa počíta, pochopiteľne, v závislosti na zdrojových možnostiach aj s riešením problémov životného prostredia. Samozrejme, pre vládu možno stanoviť ďalšie a ďalšie úlohy, ale prosím vás, aby sa to objektivizovalo, aby sme sa pridržiavali schváleného programového vyhlásenia v tejto oblasti, pretože tam sú, ako uvádzal aj pán minister Tirpák, reálne možnosti na splnenie týchto