stav obyvateľstva. Úroveň onkologických ochorení a ďalších smrteľných ochorení v tomto regióne sa blíži alebo len málo presahuje úroveň švajčiarskeho obyvateľstva. Z toho logicky usudzujem, že je mylné aj všeobecne známe poradie jednotlivých štátov stanovených Medzinárodnou zdravotníckou organizáciou, kde sa česká a Slovenská Federatívna Republika nachádza podlá úmrtnosti a počtu ochorení na úrovni rozvojových krajín. Konečne sa k posúdeniu dostali nezávislé a maximálne seriózne podklady poskytnuté Chemkom, ktorého prioritným záujmom je, aby všetko bolo v poriadku tak, ako to bolo za posledných dvadsať rokov. Problém ohrozujúcich chemických látok pôvodom z Chemka sa zúžil na PCB deponované na smetisku mesta Strážske v lokalite Pláne. Záver štúdie k skládke Pláne na základe výsledkov poskytnutých Chemkom Strážske o výskyte PCB látok v podzemných vodách v okolí skládky je jednoznačný: 2 000 ton PCB rôznej konzistencie volne uložených i balených v sudoch skladovaných 10 až 15 rokov. Z uvedených záverov vyplýva, že jadro problému nie je v prvej zóne ohrozenia Chemkom Strážske, teda v Michalovciach a okolí, ale v nižšie položenej časti Východoslovenskej nížiny v oblasti Trebišova.

Na základe posúdenia 18 vytypovaných zdrojov znečistenia bol stanovený stupeň dôležitosti a naliehavosti riešenia jednotlivých problémov. Prvoradou záležitosťou je likvidácia skládky pravdepodobne domového odpadu v obci Brehov okres Trebišov. V ďalšom slede sú potravinárske podniky, Bukóza Vranov, veľkochovy ošípaných, atď. Ďalej je to vybudovanie ekolaboratória v Trebišove. Predposledným bodom v dôležitosti a naliehavosti riešenia je skládka chemického toxického odpadu Pláne. Posledným bodom je sledovanie dňových sedimentov Laborca v súvislosti s PCB látkami. V diskusii okrem diskutujúcich s poďakovaním za uvedené vyriešenie problémov už bývalého "trojuholníka smrti", kde sme sa báli toho, čoho sme sa nemuseli báť, a mali problémy, o ktorých sme nevedeli, vystúpil Ing. Suchánek z Ústavu hygieny a epidemiológie

Michalovce, ktorý podotkol, že okres Michalovce je prvý v počte onkologických ochorení v rámci okresov Slovenska, v porovnaní s celoslovenským priemerom a mestom Bratislava.

Štúdia má venovať väčšiu pozornosť uvedenej skládke, kde je deponovaných podlá informácií Dr. Zeyera 2 000 ton PCB látok na kvartérnych zvodnených štrkoch aluviálnej nivy Laborca, vytvárajúcich rezervoár podzemnej vody s využitím na pitné účely. Úvodné nadšenie Dr. Zeyera s prekvapivými závermi, i keď im ani on sám neveril, ku ktorým došli na základe materiálov poskytnutých Chemkom Strážske, že napriek tvrdeniam špičkových svetových odborníkov Chemko Strážske nie je katastrofou pre región, ale Chemko Strážske dokonca vylepšuje životné prostredie, značne pokleslo. Ide pravdepodobne o unikátny prípad chemického kombinátu, pretože i v najvyspelejších krajinách chemické podniky životné prostredie zvyčajne znečisťujú.

Záverom môžem konštatovať, že materiály poskytnuté Dr. Zeyerovi Chemkom Strážske boli zásadne zavádzajúce, s jasným zámerom zľahčiť situáciu, resp. udržať na úrovni, v akej sa podávali výsledky a hlásenia o kvalite vody a zdravotnom stave obyvateľstva za posledných 20 rokov. Je to pochopiteľné, vecí údaje poskytujú tie isté osoby, a výrazný zlom by sa určite dosť ťažko vysvetľoval. Radšej obetujeme zdravie i mladých generácií, ktoré by ešte snáď mali šancu vyhnúť sa negatívnemu dopadu životného prostredia. Nuž, i takto môže dopadnúť nezávislá štúdia vypracovaná špičkovými svetovými odborníkmi na základe nezávislých materiálov. Trochu sa z týchto zistení natíska otázka, z akého dôvodu bolo nutné rozšíriť onkologické oddelenie v michalovskej nemocnici?

Vážená slovenská národná rada,

nezrovnalosti vyplývajúce zo záverečného sedenia k štúdii vypracovanej Dr. Zeyerom a firmou Urbion k problémom ži-

votného prostredia v súvislosti s Chemkom Strážske, sú transparentným príkladom prístupu rozhodujúcich zložiek vládnych, výrobných i zdravotníckych organizácií k stavu životného prostredia a k zdravotnému stavu obyvateľstva v Michalovciach. V uplynulých desaťročiach sa havarijné stavy priemyselných a poľnohospodárskych podnikov, čističiek odpadových vôd, riešili systémom ja tebe - ty mne. Žiaľ, ako vyplýva zo situácie v štúdii vedenej Dr. Zeyerom, ani po zamatovej revolúcii sa v podstate na tomto overenom systéme veľa nezmenilo. Pôsobenie spätných väzieb medzi vládnymi predstaviteľmi a výrobnou sférou ako potencionálnym znečisťovateľom je generačný problém, a aby sme sa aj v tomto regióne mohli bez obáv napiť tej najbežnejšej a najpotrebnejšej tekutiny - vody, je nevyhnutné tento problém riešiť radikálne systémom nezávislej kontroly. Dovoľte teda, aby som navrhla nezávislú kontrolu, ktorá môže v tomto prípade predstavovať tzv. ekologická bunka, to znamená úzku spoluprácu ekologického laboratória zriadeného úradom životného prostredia a pracoviska Ústavu hydrológie a hydrauliky Slovenskej akadémie vied v Michalovciach ako pracoviska podliehajúceho vedeniu v Bratislave a teda nezávislého na miestnych činiteľoch. Odporúčam preto tento môj návrh zakomponovať do návrhu na uznesenie.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pani poslankyni Badálovej. Slovo má pán poslanec Pirovits. Pripraví sa pán poslanec Pokorný. Dovoľte mi, vážené kolegyne a vážení kolegovia, dodatočne ospravedlniť pána predsedu vlády, ktorý má momentálne radu obrany. Bude môcť prísť do parlamentu až popoludní.

Poslanec L. Pirovits;

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

obdržali sme správu o stave a vývoji životného prostredia, ktorá aj napriek určitým nedostatkom, ktoré vyplývajú aj zo samotného návrhu uznesenia, nám dáva obraz o nezlepšenom stave na úseku životného prostredia. Je logické, že naprávať cez desaťročia trvajúcu devastáciu prírody a okolia je náročný, finančne nákladný a dlhotrvajúci proces. Musím však poznamenať, že takáto správa pred pár rokmi v tejto podobe by ani nemohla byt predložená.

Vo svojom stručnom príspevku by som sa chcel dotknúť otázky vzťahu regionálneho a nadregionálneho pohľadu na stav životného prostredia. V záujme objektívneho hodnotenia stavu životného prostredia, vzhľadom na prevenciu pred ďalším ohrozením, ako aj vzhľadom na celkový stav životného prostredia u nás, považujem za veľmi dôležité zbližovanie nadregionálneho pohľadu na stav životného prostredia s regionálnym pohľadom a najmä aktualizáciu kritérií, podlá ktorých sa posúdi tento stav. Chápem rozdielnosť pohľadu na stav životného prostredia z príslušného regiónu a z centra, ale tento rozdiel pri objektívnom prístupe a hodnotení stavu životného prostredia má byť stále menší. Ako to vyplýva napríklad z konštatovania na strane 6 tejto správy, regionálne celky s relatívne nenarušenou kvalitou životného prostredia máme, žiaľ, už veľmi málo. V záujme ďalšieho udržania vysokej hodnoty koeficientu ekologickej kvality týchto vzácnych krajinných celkov je dôležitý objektívny pohľad na stav životného prostredia a správna voľba kritérií, podlá ktorých sa posudzuje tento stav, ako aj rešpektovanie regionálneho prístupu k týmto otázkam.

Za územie s vysokou hodnotou koeficientu ekologickej kvality štruktúry krajiny okrem iných sa považuje aj územie Laborec, Latorické lúky, Medzibodrožie. Ekologická situácia už aj tohto územia je však v poslednom období veľmi nepriaznivá. Naznačuje to aj hodnotenie na strane 19 tejto správy v bode 5, kde sú uvedené niektoré regióny Slovenskej republiky vykazujúce zvlášť silnú koncentráciu rôznorodých problémov životného prostredia. Teda zvlášť silnú koncentráciu rôznorodých problémov životného prostredia vykazuje Východoslovenská nížina s extrémnymi problémami hydrogeologického režimu pôd, s eróziou a znečistením ovzdušia z veľkoelektrárne. Žiaľ, popri vždy spomínaných územiach postihnutých emisiami, ako napríklad Lubeník a Jelšava, na popredné miesto v negatívnom zmysle sa radia aj iné územia, rovnako aj územie Medzibodrožia a Použia pričinením toho, že nížinné toky prichádzajú na toto územie už značne znečistené, oxid siričitý a tuhé emisie z veľkoelektrárne sústavne negatívne vplývajú na kvalitu pôdy, vzduchu a vody mnohých obcí. Napríklad v intra- a extraviláne niektorých obcí spomínaného územia namerané hodnoty popolčeka z elektrárenského komína dosahujú ročne až 25 ton na km2. Zhoršená ekologická situácia negatívne ovplyvňuje zdravie obyvateľstva. Za uplynulé dvoj až štvorročné obdobie sa zvýšil počet zhubných nádorov o viac ako 100 %, počet nešpecifikovaných ochorení dýchacích ciest o 60 %. Problematická je aj pitná voda zo združeného vodovodu dodávaná pre oblasť Medzibodrožia a Použia, kde voda už vo svojom pôvodnom chemickom zložení nevyhovuje nárokom na pitnú vodu a je sústavne kontaminovaná ropnými látkami zo železničnej prekládkovej stanice Čierna nad Tisou.

Cieľom môjho príspevku nebolo vymenúvať všetky problémy životného prostredia tohto regiónu, ale najmä poukázať na prípadné následky rôzneho pohľadu na stav ohrozenia životného prostredia. Som trošku prekvapený, že aj dnes sa všade objavujú ako ohrozené iba tie okresy a regióny, ako doteraz, ktoré sú nám už všeobecne známe. Aby sme dostali objektívny

obraz o stave životného prostredia jednotlivých regiónov, vyžaduje to predovšetkým aktualizáciu kritérií, podľa ktorých sa posúdi stav ohrozenia životného prostredia - doteraz takýmto kritériom bolo iba ovzdušie - a následne prehodnotiť zoznam ekologicky postihnutých oblastí, vrátane relatívne nenarušených krajinných celkov.

Vychádzajúc z uvedeného navrhujem rozšíriť návrh uznesenia v časti E, v ktorom sa žiada vláda, o bod nasledovného znenia: "Slovenská národná rada žiada vládu Slovenskej republiky zabezpečiť aktualizáciu kritérií, podlá ktorých sa posudzuje stav ohrozenia životného prostredia príslušných regiónov. "

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Pirovitsovi. Slovo má pán poslanec Pokorný. Pripraví sa pán poslanec Hajduk.

Poslanec J. Pokorný:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,

keď sme v septembri 1990 poukazovali na nezmyselnosť romantického idealizovania západného modelu, ani keď sme neskôr odhalili aféru Tatragate, neboli sme pochopení. Veríme však, že dnes už stále viac ľudí vidí, že od ideálov demokracie a slobody treba oddeliť model spoločnosti, v ktorom je fetiš peňazí jedinou absolútnou hodnotou a nepostaviť ho na roveň týchto ideálov. Model, ktorý je prísne orientovaný na nekonečné prehlbovanie konzumu, ktorý pohlcuje stále viac limitovaných zdrojov planéty, ktorý ju stále viac zaplavuje

odpadmi a luxusnú životnú úroveň vyspelých krajín udržuje na úkor zvyšku menej šťastného sveta, nie je ekologicky udržateľný. Prežívajúce totalitné režimy, prepukujúce vojny o zdroje, ako bola tá v Kuvajte, a cynický nezáujem o pošliapavanie ľudských práv a vraždenie v iných častiach sveta sú krivým zrkadlom pomýlených hodnôt a slepej cesty modernej civilizácie.

Plytvanie severu a rastúca bieda juhu sa zlievajú ako dva hlavné zdroje ničenia planéty. Stámilióny ľudí v Afrike a Južnej Amerike dnes žijú v horších ekonomických a sociálnych podmienkach ako v rokoch sedemdesiatych. Doplatili na politiku skokového štrukturálneho prispôsobovania sa hospodárstvu vyspelých krajín podporovanú medzinárodným menovým fondom. Táto politika viedla k radikálnemu zníženiu spotreby na domácom trhu, zruinovaniu domácich producentov potravín, zahŕňala násobné devalvácie národných mien, odstránenie dotácií na palivá a potraviny a radikálne škrty vlád na sociálne zabezpečenie pri pokračujúcom zvyšovaní ich zadĺženia. Zdravotné zabezpečenie sa znížilo v troch štvrtinách štátov Afriky a Latinskej Ameriky.

Tento vývoj priamo podporujúci degradáciu životného prostredia v rozvojových krajinách nám silne pripomína dnešné ignorovanie environmentálnych súvislostí pri realizácii ekonomickej reformy. Chcem však zdôrazniť, že jej potrebnosť nikto z nás nespochybňuje. Toto podceňovanie ochrany životného prostredia podlá mienky poslancov Strany zelených na Slovensku sa jednoznačne podpísalo aj pod konštatovanie správy, že stav životného prostredia sa v našej krajine podstatne nezlepšil.

Teraz konkrétne pozmeňujúce návrhy. Navrhujeme konštatačnú časť B uznesenia o stave a vývoji životného prostredia v Slovenskej republike doplniť o bod 3 za terajší bod 2 s nasledovným znením: "Doterajší priebeh ekonomickej reformy

v dôsledku podceňovania environmentálnych súvislostí rozvoja ekonomiky nevedie k trvalé ekologicky udržateľnému rozvoju spoločnosti. Podceňovanie ekologických aspektov pri rozvoji jednotlivých odvetví neumožňuje komplexné riešenie environmentálnych problémov a nezabráni generovaniu nových zložitých problémov životného prostredia v budúcnosti. " Odôvodnenie návrhu je zrejmé nielen z predchádzajúceho textu príspevku, ale aj z faktu, že v správe vlády Slovenskej republiky o stave životného prostredia takmer úplne absentujú otázky ekologicky udržateľného rozvoja jednotlivých rezortov, a nie je nám známe, že by vôbec boli rozpracované.

Ďalej v bode B navrhujeme preformulovať bod 4 na text tohto znenia: "Vytvorenie osobitnej štátnej správy pre životné prostredie je pozitívnym krokom. V tejto oblasti je však nutné: a/ zachovať jej dostatočne široký a funkčný výkon v republikách, b/ dobudovať úrady životného prostredia v súlade s prijímanými zákonmi týkajúcimi sa ochrany životného prostredia a zefektívniť ich fungovanie, c/ kompetenčné dobudovať Slovenskú komisiu pre životné prostredie na ústredný orgán štátnej správy zastrešujúci starostlivosť o všetky relevantné zložky životného prostredia. " Ide o presnejšie vyjadrenie, ako je v predloženom návrhu uznesenia.

V bode C - ukladá vláde Slovenskej republiky - doplniť terajší bod 4 nasledovne: "Decentralizovať fond životného prostredia". Je to na základe skúseností z regiónov.

Na záver doplniť posledný bod ako bod 7: "Vytvárať podmienky pre postupné pristúpenie k medzinárodným dohodám v oblasti životného prostredia a splnenie z nich vyplývajúcich záväzkov smerujúcich k riešeniu globálnych problémov. "

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Pokornému. Slovo má pán poslanec Hajduk.

Poslanec A. Hajduk;

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

predpokladám, že ak sa v roku 1990 konštituovala Slovenská komisia pre životné prostredie, a dnes, po dvoch rokoch jej činnosti prerokúvame predloženú správu o stave životného prostredia, nikto z reálne rozmýšľajúcich kolegov nemôže očakávať podstatnejší obrat v zlepšení životného prostredia u nás. To je napokon v správe aj v uznesení konštatované.

Pretože systematicky a dlhoročne sa zanedbávala starostlivosť o životné prostredie vplyvom dlhodobo pôsobiacich negatívnych účinkov na životné prostredie, je najnepriaznivejšia situácia v znečisťovaní vodných tokov, v zabezpečovaní dostatku zdravotne nezávadnej pitnej vody, v znečisťovaní ovzdušia s dopadom na zdravie obyvateľstva, v zhoršovaní kvality pôdy, v nedoriešení priemyselného a komunálneho odpadu. Reálne zabezpečiť nápravu nie je možné zo zdrojov, ktoré má republika, prípadne obce a podniky. To si musíme reálne uvedomiť.

Ako člen Výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody som touto problematikou plne vyťažovaný. V našej dvojročnej poslaneckej funkcii sme v rámci prieskumov výboru navštívili oblasti Slovenska, ktoré sú extrémne znečistené. Môžem vás uistiť, že to boli náročné prieskumy, pri ktorých nám potencionálni znečisťovatelia a zástupcovia štátnej správy a nevládnych organizácií

podávali informácie o stave životného prostredia, ktoré ešte pred pár rokmi pre verejnosť boli neprístupné. Dnes si myslím, že Slovenská komisia pre životné prostredie aj vďaka Výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody má dostatok vstupných informácií a môže ich systémovo riešiť.

Žijem v regióne, kde sú sústredené podniky ťažkej chémie, drevospracujúci priemysel, výroba buničiny, je tam intenzívna poľnohospodárska výroba a v tejto oblasti je sústredené značné množstvo obyvateľstva. Je to oblasť, ktorá tu už bola spomínaná - Michalovce, Strážske, Vranov, Humenné, Trebišov. V roku 1980 vznikla rozsiahla ekologická havária v tejto oblasti, ktorá je v povedomí ľudí dodnes, spôsobená podnikom Chemko Strážske, kde došlo k úniku polychlórovaných bifenylov do rieky Laborec, čím boli znehodnotené vodné zdroje v aluviálnych náplavách rieky a tým aj zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Samotný podnik Chemko Stážske dnes už urobil kus dobrej práce na poli životného prostredia. V tejto veci vtedajšia vláda Slovenskej socialistickej republiky prijala uznesenia, avšak pri našom prieskume v danej oblasti v júni 1991 sme konštatovali, že tieto uznesenia nie sú splnené. Ako výbor sme zistili, že bývalá vláda Slovenskej socialistickej republiky v uznesení uviedla, že prístrojovo vybaví bývalé okresné hygienické stanice potrebnou prístrojovou technikou na objektivizáciu jednotlivých faktorov životného prostredia. Obdobná situácia je aj v ostatných okresných hygienických staniciach tohto regiónu.

Dnes chcem poďakovať tu prítomnému pánovi ministrovi zdravotníctva pánovi Rakúsovi, že na základe nášho uznesenia, a to hovorím o medzirezortnom prístupe, splnil tento bod uznesenia Výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody a poukázal príslušné finančné čiastky na príslušné prístrojové vybavenie OHS Michalovce, kde sme napokon ako poslanci z tohto regiónu museli ešte

dôsledne tieto financie strážiť, aby účelovo boli použité tam, kde majú byť - na plynový chromátograf.

Uvediem ešte problematiku vodného hospodárstva. Vzhľadom na plnenie životne dôležitých základných funkcií pre obyvateľstvo a existenciu väčšiny odvetví je pre nás nielen politicko-spoločenskou, hospodárskou a ekonomickou, ale aj ekologickou kategóriou. Od kvality vody v riekach je do značnej miery odvodená aj kvalita vyrobenej vody pre zásobovanie obyvateľstva. Na vytvorenie podmienok pre zásobovanie kvalitnou pitnou vodou a jej odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd je bezpodmienečne potrebná aj technická úroveň zariadenia, ktorá je veľmi žalostná. Predovšetkým je na to potrebný dostatok finančných zdrojov na investície. Tu pociťujeme obrovský tlak a oprávnený tlak obcí na ich štandardné vybavenie vodovodmi, kanalizáciami a plynofikáciou. Preto vítam akúkoľvek pomoc do tejto oblasti. Vieme totiž, že náš rozpočet to nevyrieši. Preto považujem všetky aktivity, ktoré vykonáva Slovenská komisia pre životné prostredie so zahraničnými partnermi za jednu z ciest obratu stavu životného prostredia u nás. Výsledok však bude efektívnejší, ak sa celá problematika životného prostredia bude riešiť medzirezortným princípom tak, ako je to uvedené v uznesení Výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody. Z toho dôvodu podporujem prijatie uznesenia nášho výboru.

Chcel by som ešte zareagovať na pána kolegu poslanca Pirovitsa. Nie je tu. V rámci toho prieskumu v júni 1991 v oblasti uvedených štyroch okresov sme navštívili aj región trebišovského okresu. Vieme o problematike Čiernej nad Tisou, o problematike Východoslovenskej nížiny. Tieto veci sme odstúpili príslušným inštitúciám.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Hajdukovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán minister Paule.

Minister dopravy a spojov SR V. Pavle;

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená vláda,

dovoľte mi, aby som sa pripojil k tým poslancom, ktorí volajú po aktivite v jednotlivých rezortoch pre zlepšenie životného prostredia v našej republike. Doprava ako taká je umiestnená, ako iste viete, a v tomto materiáli je to uvedené, na druhom mieste v znečisťovaní ovzdušia, hneď za energetikou. Toto postavenie dopravy je spôsobené nielen v Česko-Slovenskej republike, ale vlastne v celom európskom regióne, predovšetkým tým, čo sme nazývali investičným, a teda aj prepravným konjunkturalizmom minulých období, ktorý predbehol prevenciu proti ekologickému ohrozeniu celého sveta.

Vláda Slovenskej republiky zaujala k tomuto postaveniu dopravy v oblasti znečisťovania ovzdušia veľmi rigorózny postoj. Tento rigorózny postoj je uvedený v uznesení vlády, ktoré ukladá ministerstvu dopravy a spojov do 31. marca 1992 spracovať projekt kombinovanej dopravy.

Ako iste viete, najväčším znečisťovateľom ovzdušia u nás je cestná doprava. Cez naše územie ročne prebieha pohyb 250 000 kamiónov. Nikto z nás nevie, v akej kvalite tieto kamióny vstupujú do našej republiky, nikto z nás nevie, aké znečistenie spôsobujú. Preto v rámci záverov prvej paneurópskej konferencie o doprave, ktorá sa konala v dňoch

29. až 31. októbra minulého roku, nás holandská pani ministerka dopravy uviedla na takú cestu, aby sme sa orientovali na sústredenie všetkých druhov prepravy tovaru predovšetkým na železnicu. Naše železnice ekonomicky chátrajú predovšetkým preto, že niet prepravcov, niet záujmov prepracovať tovar železnicou, pretože železnica je málo operatívna, toho času sú operatívnejšie automobily, kamióny a podobne.

Závery z tejto paneurópskej konferencie sú uvedené v našich podmienkach, kde bol vypracovaný materiál pod názvom "Zásady ekologizácie dopravy". Zásady ekologizácie dopravy sú vypracované pre celú Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku, pretože otázka ovzdušia, otázka znečisťovania ovzdušia nie je otázkou okresu, kraja, Slovenska, Česko-Slovenska, je to otázka celej zemegule.

V tejto súvislosti mi dovoľte, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aby som vás informoval, že projekt pre kombinovanú dopravu cesta - železnica bude vláde Slovenskej republiky predložený v termíne, ktorý vláda určila, teda 31. marca. Pochopiteľne, že pracujeme aj na kombinácii cesta-voda a letecká doprava systému Kargo. Pri kombinácii cesta-voda narážame na starý známy problém dunajskej vodnej cesty, ktorá tohto roku nebude dokončená na takej úrovni, ako hovorí projekt Rýn-Mohan-Dunaj, ktorý bude realizovaný 22. septembra tohoto roku. Tovary, ktoré pôjdu týmto kanálom, budú pravdepodobne vo Viedni prekladané na lode, ktoré budú môcť byť použité na našej dunajskej vodnej ceste, teda v oblasti Slovenska. Táto dunajská vodná cesta má veľký význam. Predpokladám, že jej realizácia bude čo nevidieť aktuálna aj v Maďarskej republike v závislosti na probléme Gabčíkovo-Nagymaros.

Znečisťovanie ovzdušia spôsobujú, ako som uviedol, predovšetkým vozidlá cestnej dopravy. Preto je našou úlohou aj v rámci staníc technickej kontroly, ktoré fungujú na 7 mies-

tach v Slovenskej republike, robiť prácu, ktorá je pre nich určená, teda dávať povolenia na prepravu, na použitie len takým vozidlám, ktoré sú schopné plniť predpoklady našich noriem. V súčasnosti je táto sieť staníc technickej kontroly nie celkom vhodná, pretože vozidlo, s ktorým sa musí dopravit či už občan, štátna organizácia alebo podnikateľ, predstavuje pomerne značnú dĺžku jalovej jazdy, počas ktorej znečisťuje ovzdušie a nevykonáva žiadnu inú funkciu. Budeme sa snažiť túto sieť na Slovensku rozšíriť tak, aby siahala do vzdialenosti maximálne 25 kilometrov od zaparkovaného vozidla, aby v prvej etape, teda do roku 1995, po dnešných piatich rokoch od nákupu, potom po troch rokoch, boli vozidlá kontrolované po troch rokoch od nákupu a dvoch rokoch prevádzky, a v druhej etape, v roku 1977 tento limit bude stiahnutný na dva roky po nákupe a jeden rok prevádzky. Prečo siahame aj na roky po nákupe, je pochopiteľné predovšetkým z toho dôvodu, že pokiaľ sme si v minulosti predstavili použitie vozidla ročne s prejazdenými 5 000 kilometrami, dnes podnikateľ alebo aj pracovník u podnikateľa, či v štátnom podniku najazdí ročne 15 až 25 tisíc kilometrov. Teda tie dva roky nás vedú k tomu, aby sme takéto vozidlá podrobovali kontrole.

Súčasne uvažujeme s privatizáciou staníc technickej kontroly, s experimentom, ktorý vykonáme v Bratislave, a po vyhodnotení prejdeme do ďalších miest. Chceli by sme zaviesť licenčné opravovne motorových vozidiel. To znamená, aby majiteľ vozidla, ktoré vyjde s protokolom z STK, nebol obťažovaný tým, že bude chodiť trikrát, niekedy aj viackrát na opravu, čo spôsobuje rôzne problémy.

Predpokladám, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, že tento materiál, ktorý teraz posudzujete, posúdite tak, ako si zaslúži. Predpokladám, že podľa výzvy pána poslanca sa v apríli budeme znova týmito problémami zaoberať. Dovolil by som si predložiť na aprílové zasadnutie Slo-

venskej národnej rady podrobný materiál o tom, ako rezort ministerstva dopravy a spojov prispeje k zlepšeniu životného prostredia v Slovenskej republike.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi ministrovi Pavlemu. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Kmeť.

Poslanec V. Kmeť:

Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážená vláda,

ubezpečujem vás, že nebudem dlho hovoriť. Začnem tým, čo som chcel povedať na koniec. Nebude ekologickej zodpovednosti, ak nebude ekologickej vzdelanosti. Týmto chcem podporiť bod C/5 návrhu na uznesenie Slovenskej národnej rady k správe o stave a vývoji životného prostredia v zmysle ekologického vzdelávania na všetkých druhoch a stupňoch škôl. Vieme, aká situácia je u nás, aká je celková úroveň ekologického povedomia od najmenších deti až po dospelých ľudí. Nebudem sa tu rozširovať o skúsenostiach, ktoré mám a ktoré určite máte aj vy, o tom, ako sa k životnému prostrediu staviame.

Nie je mi však jasné, čo sa myslí pod poslednou vetou v tomto uznesení - citujem: "Podstatne zlepšiť verejnú informovanosť o stave životného prostredia a úroveň ekologickej osvety. " Kto? Vláda, masmédiá? Predsa vláda masmédiá neriadi, to bolo len za minulého režimu. Bolo by žiadúce túto požiadavku nasmerovať adresne. V prvom rade analyzovať prí-