z ktorých prevažná väčšina má negatívny vplyv na životné prostredie.

Na zabezpečenie realizácie programov ekologických akcií v rokoch 1991 až 2000 potrebujeme však prostriedky okolo 15, 9 miliardy korún, ktoré musia prevažne vytvoriť podniky z vlastných zdrojov. Za súčasnej situácie je to skutočne veľká úloha. Preto nevyhnutne budeme vyžadovať podporu realizácie ekologických programov aj zo štátneho fondu životného prostredia, ktorý bude doplnkovým zdrojom. Opakujem, doplnkovým zdrojom dotácie pre riešenie niektorých najnaliehavejších úloh. V značnej miere je však možné tomuto procesu napomôcť rozumnou legislatívou a presadzovaním pozitívne stimulujúcich finančných nástrojov, ktoré by umožňovali znečisťovateľom vytvoriť dostatočné zdroje tak na opatrenia technologické, ako aj nápravné.

Z pohľadu rezortu ministerstva priemyslu spolupráca so Slovenskou komisiou pre životné prostredie je dobrá a komisia plní úlohu prierezového rezortu. Vidíme to z celého radu konkrétnych opatrení, ktoré v spolupráci s komisiou riešime.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi ministrovi Holčíkovi. Slovo má pán poslanec Dobrovolný. Pripraví sa pán poslanec Sabo.

Poslanec J. Dobrovolný:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

minimálne dvakrát sa Výbor Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, ktorého som členom,

zásadným spôsobom vyjadril, že transformačný proces našej ekonomiky nemá dostatočne rozpracovaný ekologický rozmer. Ako v uznesení k programovému vyhláseniu z júla 1990, tak v uznesení k aktualizovanému programovému vyhláseniu z apríla 1991, bola vláda Slovenskej republiky vo viacerých konkrétnych odporúčaniach žiadaná, aby urýchlila reštrukturalizačný a transformačný proces k ekologicky vyváženému rozvoju hospodárstva. Preto, keď z podnetu poslanca Strany zelených sa na prerokovanie Slovenskej národnej rady dostala správa o stave a vývoji životného prostredia v Slovenskej republike, očakával som, že to bude nielen hlboko analytický, ale najmä koncepčný východiskový dokument alebo smernica pre celkové ozdravenie stavu životného prostredia. Posúďte však spolu so mnou, ako tomuto zadaniu zodpovedá predložená správa, teda tlač Slovenskej národnej rady č. 256.

To, čo sme dostali na prerokovanie, možno skôr nazvať sumárom faktografických údajov o jednotlivých zložkách životného prostredia, objasňujúcim pohľadom na koncepciu ekologickej politiky Slovenskej komisie životného prostredia a takpovediac odpočtom plnenia programového vyhlásenia jedného z rezortov, a to Slovenskej komisie pre životné prostredie. Treba povedať, že z tohoto pohľadu vypracovanom na dobrej úrovni, avšak zďaleka nie je dostačujúca informácia

o podiele vplyvu jednotlivých odvetví na stave zložiek životného prostredia. Chýbajú aj vývojové trendy. Mohol by som tu vymenovať rad pohľadov, avšak prehľadne to dokumentujú

i uznesenia jednotlivých výborov Slovenskej národnej rady prijaté k tejto správe. Vecné problémy, prečo k tomu došlo, vidím v nasledovnom:

1. Urobme si úplný obraz o tom, ako vláda Slovenskej republiky chápe prierezovosť ekológie tak, ako za ekonomickú reformu i za ekológiu zodpovedá jeden z podpredsedov. Vypracovaním správy však bol poverený minister predseda Slovenskej komisie pre životné prostredie. Vypustila sa tým bez-

prostredná zodpovednosť rezortných ministrov, a to i napriek skutočnosti, že vlastné programy reštrukturalizácie odvetví ovplyvňujúce stav životného prostredia, ako aj konkrétne zámery na zmenu technológie sú vecou práve rezortov. Tým sa správa dostala do proporčnej nevyváženosti, keď na jednej strane značne prevažuje analyticko-koncepčná časť a nedostatočne je rozpracovaná práve realizačná fáza ekologickej politiky jednotlivých rezortov.

2. Je nesporné, že pre budúci proekologický vývoj je dôležité, ako sa riešia jednotlivé problémy a otázky vyplývajúce zo špecifík ekonomického vývoja našej republiky. Mám na mysli najmä proces privatizácie, a to ako v rovine oceňovania majetku, tak i v koncipovaní privatizačných projektov z pohľadu ekologickej zadĺženosti, systémovú pripravenosť ekonomických nástrojov s posúdením ich dopadov v sociálnoekonomickej oblasti za daných právnych, správnych a spoločenských podmienok a napokon legislatívnu pripravenosť. Toto je však podmienené možnosťou a pripravenosťou reštrukturalizácie našej ekonomiky. Tá však s ohľadom na chýbajúcu hospodársku politiku vlády je formulovaná zatiaľ len čiastočne, a naviac, s ohľadom na nedostatok zdrojov vyznieva nie príliš optimisticky. Preto jednotlivé koncepcie uvedené v kapitole IV majú len hmlistý priemet do konkrétnych programov jednotlivých rezortov a odvetví. Snáď i z týchto dopadov sa vláda obmedzila len na to, že správa bola zobraná na vedomie a úlohy sú smerované do určitých zbožných želaní a odporúčaní najmä Slovenskej komisii pre životné prostredie, než konkrétnych úloh alebo smerníc vedúcich hospodárskych politikov vlády k výraznej ekologickej orientácii.

Čo dodať záverom? Obávam sa, že ak vláda naloží s odporúčaniami, uzneseniami, ktoré budú k tejto správe prijaté, tak, ako doteraz uplatnila odporúčania z jednotlivých poslaneckých prieskumov Výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody k riešeniu ekologických

problémov, asi veľa spokojnosti nenadobudnem. Som však optimista a verím, že odporúčania budú chápané ako snaha skĺbiť spoločné sily pre hľadanie východísk nastúpenia cesty k modernému trhovému hospodárstvu rešpektujúcemu princípy stratégie trvalé udržateľného rozvoja. Pripájam sa k prijatiu uznesenia v znení tak, ako bolo predložené na rokovanie Slovenskej národnej rady. Na záver chcem podporiť vystúpenie pána poslanca Hübla, v ktorom uviedol problémy Spiša, a žiadam vládu, aby sa s touto problematikou seriózne zaoberala.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Dobrovolnému. Slovo má pán poslanec Sabo. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

Poslanec P. Sabo:

Vážené predsedníctvo,

vážení členovia vlády,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

dnes, keď prerokúvame túto správu, mohli by sme sa pokúsiť zasadiť ju aj do kontextu globálnej krízy, ktorá by nám nemala schádzať z umu, pretože dnešné negatívne environmentálne následky v celom svete exponenciálne rastú a približujú sa k prahom, spoza ktorých nebude návratu. To, že deštrukcia ozónovej vrstvy bola pozorovaná už aj na severnej pologuli, je fakt. Takisto je faktom, že vedecké výskumy dokázali pokračujúce otepľovanie planéty, takisto je faktom, že monitorovanie zistilo, že vedecké odhady deštrukcie tropických pralesov sú podstatne nižšie než 20 miliónov hektárov, takisto je faktom vedecké pozorovanie, že svet rastlín a živočíchov dnes čelí vymieraniu druhov, ktoré je najväčšie za posledných 65 miliónov rokov. Rozsah týchto zmien priamo

ohrozuje ďalší ekonomický vývoj. To je veta, z ktorej sa dovolím v tomto príspevku odraziť.

V predkladanej správe totiž hneď v úvode nájdete inú vetu, v ktorej sa hovorí, že príčiny deštrukcie životného prostredia treba hľadať v jednoznačnom presadzovaní ekonomických záujmov spoločnosti. Uvedená veta ilustruje naše povrchné chápanie otázok životného prostredia. V modernom poňatí ochrany životného prostredia totiž uvedené tvrdenie už dávno neplatí. Naopak, mnohí podnikatelia vo vyspelých krajinách a odbory si uvedomujú previazanosť otázok ekonomiky a stavu životného prostredia. Podnikatelia a odbory si uvedomujú, že ochrana prostredia, to sú nové podnikateľské možnosti, nové pracovné miesta a nové zisky. Napríklad kanadská firma Dupont predpokladá zisk jednej miliardy dolárov do roku 2000 len v oddelení ochrany prostredia, ktoré pomáha zákazníkom z priemyslu likvidovať toxické odpady. Je preto čas položiť si aj u nás otázku, aké trhové hospodárstvo chceme mať, či trhové hospodárstvo bez prívlastkov, ktoré následne ťažko možno kontrolovať a najmä následné riešenie problémov pomocou zákazov a príkazov v trhovej ekonomike, ktorá si zakladá na slobode podnikania, môže byť len čiastočne úspešné pri modifikácii výstupov tak, aby viac vyhoveli požiadavkám životného prostredia. Potrebný je nástroj, ktorý naopak neobmedzuje podnikateľskú slobodu, ale súčasne v potrebnej miere zabezpečuje ochranu životného prostredia.

Environmentálne faktory, ktoré sú potrebné k rozvoju ekonomiky a ktoré boli vlastne od predhistorických čias k dispozícii zadarmo, boli brané grátis, dnes už musia mať svoju cenu a ich využívanie aj ohrozovanie musí byt prostredníctvom environmentálnych daní a ďalších zelených finančných nástrojov platené rovnakým spôsobom, ako sa platí za udržiavanie a obnovu kapitálu alebo za ľudskú prácu a rovnako za ich znehodnotenie. Ide totiž popravde o prírodný alebo environmentálny kapitál v plnom slova zmysle. Cesta

jeho postupného odbúravania môže byť len cestou k bankrotu tak z hľadiska ekologického aj ekonomického.

Domnievam sa, že dnes máme príležitosť urobiť z núdze, v ktorej sa nachádzame, cnosť. So zreteľom na vysokú nezamestnanosť máme príležitosť vyhlásiť slovenský new deal, tak ako prezident Roosevelt v čase vrcholiacej hospodárskej krízy. Zastavme rast nezamestnanosti investovaním do ochrany životného prostredia tým, že rezorty budú dávať štátne zákazky na verejnoprospešné práce, ktoré prestaneme degradovať na zametanie ulíc, ale do týchto prác zahrnieme množstvo činností na budovanie infraštruktúry a na riešenie problémov životného prostredia. To, že ide o správnu koncepciu, potvrdzujú skúsenosti vyspelých krajín, ktoré jednoznačne prišli k tomu, že kým moderná automatizácia a komputerizácia spoločnosti vedie k redukcii pracovných miest, naopak, investície do ochrany životného prostredia znamenajú rast nových pracovných príležitostí, a to tak vysoko kvalifikovaných, ako aj menej kvalifikovaných.

Základným prostriedkom pre stimuláciu podnikateľskej činnosti uvedeným smerom sú preto pravé environmentálne kritériá, ktoré musia byt zapracované do daňového systému, ktoré musia viest k skutočným trhovým cenám tým, že zahrnú informácie o environmentálnych stratách, ktoré nie sú v dnešnej trhovej ponuke zahrnuté. Je to vlastne zreálnenie trhu vo vzťahu k životnému prostrediu a to následne, pretože dnešný trh, pokiaľ nie je takto zreálnený, vedie k environmentálne škodlivým rozhodnutiam, ktorých nápravu potom platia prostredníctvom daní zo svojho vrecka všetci občania. Naopak, prostredníctvom zelených daní sa môže stimulovať nielen vznik environmentálneho priemyslu, ale aj činnosti vyžadujúce minimálny odber energie a nízku spotrebu surovín, budovanie ekologicky priaznivejších regionálnych ekonomík založených na rozvoji drobných a stredných prevádzok, podporu znižovania objemu nákladnej dopravy, úsporu využívaného

objemu vody, ochranu jej kvality, úsporu energie a používaných surovín a vôbec prírodných zdrojov, stimulovanie ich efektívneho využívania a zvyšovania účinnosti energetických a technologických zariadení.

Napriek tomu, že Slovenská komisia pre životné prostredie vyvíja v smere zapracovania environmentálnych kritérií do daňového systému činnosť, nie je nám známe, či vôbec bude táto environmentálna daňová politika nejakým spôsobom premietnutá do novej daňovej sústavy. Naopak, informácie, ktoré máme k dispozícii, skôr hovoria o ťažkostiach, s ktorými sa presadzovanie finančných nástrojov pre oblasť životného prostredia stretáva tak na federálnej úrovni, ako aj na národných ministerstvách. Pritom zahrnutie environmentálnych kritérií do už teraz pripravovanej daňovej sústavy je veľmi dôležité. Druhým krokom v poradí, ktorý by mohol nasledovať, je potom príprava a vytvorenie osobitnej environmentálnej dane, ktorá systematicky zozbiera všetko z ochrany životného prostredia, čo sa nepodarí zahrnúť do všeobecnej daňovej sústavy.

Dámy a páni, týmto príspevkom som sa snažil poukázať na nevyhnutnosť opustenia pohľadu na ochranu životného prostredia ako niečoho, čo môžeme odložiť na potom, keď budeme mať peniaze. Ochrana životného prostredia je veľmi úzko previazaná s ekonomikou a podmieňuje výkonnosť ekonomiky v každej krajine. Preto aj otázku Olympijských hier, o ktorých tu hovoril pán poslanec Granec a ku ktorej sa dovolím tiež vyjadriť, treba posudzovať aj z toho hľadiska, že zničenie životného prostredia bude mat v dlhodobom kontexte negatívne ekonomické dôsledky, nehovoriac o tom, že hry v Albertville stáli 20 miliárd frankov a dodnes sú hlboko stratové.

Vychádzajúc z uvedeného dovoľujem si teraz predložiť niekoľko pozmeňujúcich návrhov k uzneseniu, ktoré bolo pripravené, ktoré, samozrejme, podporujem, ale chcem ho roz-

šíriť. Čo sa týka samotnej správy o životnom prostredí, napriek tomu, že má pomerne bohatú konštatačnú a informačnú časť, postráda syntetickú časť, ktorá by bola zameraná na stratégiu riešenia otázok ochrany životného prostredia, a aj keď akceptujem argumentáciu pána ministra Tirpáka o ťažkej preukázateľnosti negatívnych vplyvov stavu životného prostredia na zdravotný stav obyvateľstva, domnievam sa, že to je smer, ktorým sa musí tak rezort zdravotníctva, ako aj rezort Slovenskej komisie pre životné prostredie v budúcnosti velmi vážne zaoberať.

Takže ku konkrétnym návrhom k predkladanému návrhu uznesenia:

V bode C ukladá vláde Slovenskej republiky navrhujem doplniť za bod l nový bod 2 a ostatné body prečíslovať. Text nového bodu l znie: "Predložiť odpočet plnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky pri zmierňovaní zlého stavu životného prostredia v najviac postihnutých oblastiach na aprílovom pléne Slovenskej národnej rady. " To, že stav v týchto postihnutých oblastiach je veľmi nepriaznivý, je nakoniec dokumentované aj v správe, a keďže jeho zmierňovanie patrilo k úlohám programového vyhlásenia, domnievame sa, že pred koncom volebného obdobia je potrebné, aby vláda vydala odpočet, čo v tomto smere vykonala.

Teraz už k spomínaným ekonomickým nástrojom. Domnievam sa, že treba upresniť terajší bod 3 tak, aby prvá časť po úprave znela: "Transformovať do pripravovaných daňových zákonov environmentálne kritériá. " Pojem environmentálne kritériá je oveľa prísnejší ako ekologizujúce aspekty, ktorý sa dá vykladať veľmi voľne. Upozorňujem, že ide len o upresnenie textu a sprísnenie tejto požiadavky.

Ďalej navrhujem doplniť za bod 3 nový bod s nasledovným znením a samozrejme, ďalšie body prečíslovať: "Po premietnu-

ti environmentálnych kritérií do pripravovanej novej daňovej sústavy zaoberať sa otázkou samostatnej environmentálnej dane zahŕňajúcej vyššie zdanenie výrobkov a služieb nadmerne zaťažujúcich životné prostredie a zahŕňajúcej tiež systém úľav stimulujúcich rozvoj environmentálneho priemyslu, šetrenie energiou, surovinami a environmentálne priaznivé spôsoby podnikania. " Za tento bod navrhujem zaradiť ďalší bod s nasledovným znením: "Zaradiť do odpočítateľných položiek základu daní príspevky do environmentálne orientovaných nadácií pre životné prostredie, nadácií pre ekologickú výchovu a vzdelávanie a príspevky do fondov životného prostredia. "

Ďalej v súvislosti s previazanosťou ekonomiky a ekológie, o ktorom som hovoril, navrhujem za bod 4 doplniť nový bod: "Urýchliť vytvorenie nástrojov a podmienok pre účinné hodnotenie environmentálnych dopadov plánovaných investícií a projektov na životné prostredie. " To je všetko.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Sabovi. Slovo má pani poslankyňa Tóthová. Pripraví sa pani poslankyňa Badálová.

Poslankyňa Z. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážená Slovenská národná rada,

dopad ľudskej činnosti na životné prostredie sa dramaticky zvyšuje. Jej negatívne následky rastú. Fakt, že nielen naša krajina, ale celý svet čelí kríze, nemožno prehliadať ani na pozadí ťažkého dedičstva diktatúry. Ide totiž o exis-

tenčné otázky. A existenčná záruka budúcnosti Slovenska, o ktorej sa v slovenskom parlamente vedú nespočetné spory, je bez nápravy zlého stavu životného prostredia nemožná. Žiaľ, nízku prioritu, akú prisúdila vláda tejto úlohe, potvrdzuje i predložená správa o stave a vývoji životného prostredia. A nie je to len samotný text správy, je to aj vôbec prístup vlády k prerokovávaniu tohto bodu programu. Na poslednej schôdzi Slovenskej národnej rady sme si uznesením odsúhlasili, že pri tomto bode programu budú prítomní všetci členovia vlády. Včera sa nestalo, museli sme to prerušiť. Dnes je to tak isto. Nesedí tu pán premiér, nie je tu pán podpredseda, ktorý je v podstate zodpovedný a je gestorom za životné prostredie. Takisto vidíme, koľko je v sále poslancov a koľkých to zaujíma. Neviem, ako budú hlasovať, keď sa budú schvaľovať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy do uznesenia.

Správa konštatuje, že stav životného prostredia sa v našej krajine podstatne nezlepšil. V niektorých oblastiach môže dôjsť v dôsledku bez ekologických zreteľov prebiehajúcej reformy k zhoršovaniu doterajšieho stavu, napríklad v prípade privatizácie, reštitúcií pôdy v chránených územiach najvyšších kategórií, neriešeniu otázok ekologickej zadĺženosti podnikov v rámci kupónovej privatizácie, dovozu ekologicky nevhodných atraktívnych obalov zo západu, atď. Negatívne vplyvy na životné prostredie sa do značnej miery odvíjajú od vlastníckych práv. Preto by mali privatizácii venovať pozornosť nielen ekonómovia, ale aj ekológovia. Z pohľadu životného prostredia privatizácia prináša významné momenty. Napríklad ten, že sa priradí konkrétny vlastník každému hmotnému statku, dochádza k demonopolizácii hospodárstva, padne napríklad bagatelizovanie poplatkov za znečisťovanie životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov, nutne by mali skrachovať napríklad tí, ktorí sa pokúsia poplatky za znečisťovanie premietnuť do cien, atď. Je dôležité mať stále na zreteli, že súkromné vlastníctvo je spojené s právami, ale aj s povinnosťami.

V tomto prechodnom období za súčasnej ekologickej krízy je dôležité, aby tieto práva a povinnosti boli jasne definované. Pri ochrane jednotlivých zložiek životného prostredia a najmä pri ochrane prírodných zdrojov, ako sú lesy, pôda, musíme očakávať narastanie konfliktov medzi tradičným chápaním vlastníckeho práva a medzi princípom trvalo udržateľného rozvoja. Klasická právna definícia vlastníctva ako neobmedzeného panstva nad vecami v modernej spoločnosti už dávno neplatí, a tým menej musí platiť v situácii ohrozenia prírodných zdrojov ich nešetrným využívaním. Je nevyhnutné v tomto smere rozpracovať napríklad teóriu o ekologickej funkcii vlastníctva. Listina základných práv a slobôd má časti o určitých obmedzeniach vlastníckych práv v záujme životného prostredia, ale sú nedostatočné. Pri ochrane takých zložiek životodarných zdrojov, ako sú napríklad mokrade, lesné ekosystémy, orná pôda, vývoj speje k pomerne prísnej regulácii hospodárstva.

V dnešnom stave legislatívy sú v tomto smere ešte určité medzery. Chýbajú nám nové zákony, napríklad už tu viackrát spomínaný zákon o ochrane prírody - ten starý je ešte z roku 1955, zákon o lesoch, v ktorom sú lesy chápané ako v podstate zdroj surovín pre hospodárske odvetvia, zákon o pôde. Bol prijatý federálny zákon o pôde, ale predmetom tejto právnej úpravy je využívanie pôdy človekom z kvantitatívneho hľadiska a nie ochrana kvality pôdy ako zložky životného prostredia. Z tohto zákona vznikajú rôzne problémy. Jednak sa tam neuvažovalo s vyňatím napríklad najkvalitnejších území národných parkov, trebárs štátnych prírodných rezervácií z privatizácie a z reštitúcií. Vznikajú napríklad aj také problémy, že sa z reštitúcií nevyňali pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov. Vznikajú tu také problémy, už tu bola na to aj interpelácia, že sú napríklad vodné nádrže pre pitnú vodu, a pôda sa vlastne ide vracať pôvodným vlastníkom. Napríklad konkrétne na Kysuciach je táto pôda

veľmi rozdrobená, bude tam veľa vlastníkov, a neviem si predstaviť, akým spôsobom sa títo vlastníci, ktorí sú obmedzení vo svojich vlastníckych právach, budú kontrolovať.

Takže navrhujem doplniť návrh uznesenia v časti C o bod číslo 4 a ostatné body by sa prečíslovali, a to: "Riešiť otázku postupného vysporiadania sa s vlastníkmi pôdy v chránených územiach a územiach prírodných zdrojov, kde dochádza k obmedzovaniu vlastníckych práv z titulu environmentálnej legislatívy. Pôdu chránených území najvyšších kategórií a ojedinelých prírodných hodnôt postupne vykupovať do vlastníctva štátu. " Tento problém je spomínaný aj v predloženej správe na strane 32, a cieľom tohto návrhu je zachovať pôdu chránených území najvyšších kategórií a najvyšších prírodných hodnôt vo vlastníctve štátu. To, že takáto prax prispieva účinne k ochrane prírody, dokazuje napríklad systém v Spojených štátoch amerických, kde národné parky sú vykupované a vlastne sú vlastníctvom štátu. Chýbajú nám tu v tomto smere nielen určité zákonné normy, ale vôbec aj dômyselný systém kontroly. Nemáme inšpekciu, ktorá by kapacitne stačila tieto veci kontrolovať. Je napríklad paradox, že nemáme inšpekciu v oblasti ochrany prírody, ktorá bola zrušená a ešte stále nebola konštituovaná.

Ďalej navrhujem doplniť časť C o bod 4 a prečíslovať ho ako osobitný bod: "Systematicky používať environmentálne kritériá v privatizačnom procese pri oceňovaní majetku, ako aj pri tvorbe privatizačných projektov aj v prvej vlne kupónovej privatizácie, a riešiť otázku ekologickej zadĺženosti a jej vplyvu na privatizačné procesy /okrem iného aj vo vzťahu k zahraničnému kapitálu/. " Z bodu 3 potom vypustiť poslednú časť, čiže bod 3 by končil: "... i nepriamych ekonomických nástrojov". O tomto probléme tu už bolo včera diskutované, hovoril o tom pán poslanec Sabo. Pán minister privatizácie potvrdil, že skutočne tieto veci nie sú vyriešené, najmä pre podniky v prvej vlne kupónovej privatizácie. Mys-

lím si, že je to tak závažná vec, že treba nájsť nejaké spôsoby a prostriedky ako vyriešiť ekologickú zadĺženosť podnikov aj v prvej vlne kupónovej privatizácie.

Nakoniec by som sa ešte venovala problematike legislatívy. Za základné nástroje ekologickej politiky treba považovať právne predpisy, ekonomické nástroje a organizačné opatrenia. Pretože ekonomické nástroje i organizačné opatrenia sú vždy upravené zákonmi, úloha práva je teda najdôležitejšia. Na prvý pohľad zákony a predpisy, ktoré boli prijaté u nás v oblasti životného prostredia od roku 1989, by mohli viesť ku konštatovaniu, že sa urýchleným tempom vytvára moderné právo životného prostredia. Právo životného prostredia však ani dnes nie je vytvárané ako systém. Chýba kritická analýza celkového stavu práva životného prostredia, na ktorú by malo nadväzovať určenie jeho cieľového stavu k určitému časovému horizontu a následný časový harmonogram jeho dosiahnutia. Absentuje vôbec teória práva životného prostredia, ktorá by teoreticky objasnila inštitúty práva životného prostredia, napríklad inštitút všeobecného užívania, obmedzenie vlastníckych práv z titulu ochrany životného prostredia, ekologickú ujmu a podobne, a tým by umožnila ich jednotnú úpravu v jednotlivých právnych predpisoch.

Preto navrhujem do časti C doplniť v bode 2 ako bod a/ pôvodný text "urýchliť proces tvorby legislatívy v zmysle záverov správy" a doplniť nový bod b/ "posilniť legislatívne útvary ústredných orgánov štátnej správy pre životné prostredie tak, aby mali priestor venovať sa prednostne vlastnej ekologickej legislatíve". Tvorba nových zákonov je veľmi dôležitá. Máme rôzne informácie, že sú veľké problémy vôbec zohnať dobrých legislatívcov, dobrých právnikov. Je ich málo a okrem pripomienkovania všetkých podstatných zákonov musia tvoriť ešte vlastné ekologické zákony. Myslím si, že je to tak dôležitá oblasť, že tam netreba šetriť kapacitne, ľuďmi,

ale ani finančne a vybudovať systém práva životného prostredia.

A ďalší bod c/ "pripravovať a prijímať nové právne predpisy komplexne, t. j. v časovom a vecnom prepojení federálnych a republikových zákonov až po úroveň vykonávacích predpisov". Je to z toho dôvodu, že síce prijímame zákony v životnom prostredí, ale prijme sa federálny zákon, potom sa dlho na to chystá slovenský zákon, vykonávacie predpisy zaostávajú za zákonom. Konkrétny príklad - prijali sme zákon o štátnej správe v ovzduší, dali sme tam určité kompetencie obciam, ale ešte stále nemáme napríklad zákon o poplatkoch, z ktorého by v podstate mali byt obce financované. Vykonávacie predpisy zaostávajú za zákonmi. Preto by som vás prosila, aby ste podporili aj doplnenie tohto bodu.

Na záver chcem len podporiť body, ktoré sú v návrhu uznesenia Výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pani poslankyni Tóthovej. Slovo má pani poslankyňa Badálová. Pripraví sa pán poslanec Pirovits.

Poslankyňa B. Badálová:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

ako je uvedené v správe, na základe dobových podkladov v podmienkach direktívneho riadenia ekonomiky boli na Slovensku vytipované oblasti s najviac znehodnoteným životným

prostredím, medzi nimi aj oblasť Strážske, Vranov-Humenné, čiastočne Trebišov, tzv. "trojuholník smrti" so silne znečisteným ovzduším a riek z chemického a celulózneho priemyslu a znečisteným ovzduším z veľkoelektrárne. Výbor Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody vykonal v tejto oblasti poslanecký prieskum a prijal uznesenie s návrhom na riešenie. Správa o stave a riešení prostredia tzv. "trojuholníka smrti" doteraz vo vláde Slovenskej republiky prerokovaná nebola. Slovenská komisia pre životné prostredie v súčasnosti zabezpečuje v švajčiarskej spolupráci vypracovanie štúdie asanácie tejto oblasti v hodnote 275 tisíc švajčiarskych frankov. O postupe a záveroch bude Slovenská komisia pre životné prostredie informovať vládu Slovenskej republiky.

Vážená Slovenská národná rada, dovoľte, aby som vás čiastočne oboznámila s postupom odborníkov tejto štúdie a ich záverom. Švajčiarski odborníci vypracovali štúdiu, ktorej podnetom bol negatívny vplyv chemického kombinátu Chemko Strážske na životné prostredie. Podľa doktora Zeyera je chemický kombinát Chemko Strážske uvádzaný na medzinárodnej úrovni ako jeden z najvážnejších zdrojov znečistenia v Európe. Na základe toho švajčiarska vláda rozhodla venovať svoju pozornosť tomuto regiónu. Po dokončení uvedenej štúdie vypracovanej špičkovými švajčiarskymi odborníkmi na základe materiálov poskytnutých Chemkom Strážske dr. Zeyer s potešením konštatoval, že situácia vôbec nie je taká hrozná, ako uvádzajú špičkoví odborníci na medzinárodnom fóre, obzvlášť čo sa týka Chemka. Chemko Strážske disponuje vysokým potencionálom odborníkov, ktorí vynakladajú maximálne úsilie o ochranu životného prostredia, a ktorí poskytli všetky materiály na vypracovanie nezávislej štúdie.

Z podkladov, ktoré poskytla Krajská hygienická a epidemiologická stanica Košice, jednoznačne vyplýva, že v tomto regióne životné prostredie nevplýva negatívne na zdravotný