šie, aby sa problematikou pamiatkovej starostlivosti parlament zaoberal na základe osobitného materiálu.

Súhlasíme s tým, že je na škodu veci, že spolu s prerokovaným Národným programom zdravia sa v parlamente nemohla prerokovat aj predložená správa. Ak by to bolo tak, bolo by evidentnejšie, že na základe súčasných poznatkov nie je možné jednoznačne preukázateľne určiť podiel vplyvu životného prostredia a životného štýlu na zdravotný stav obyvateľstva. Problematika týchto vplyvov je predmetom sledovania a skúmania.

Stratégiu riešenia životného prostredia, o ktorej sa vo výboroch veľmi živo diskutovalo, i v určitom časovom rozdelení vyjadruje najmä ekologizácia celej legislatívnej sústavy, sústavy ekonomických a iných nástrojov, ktoré smerujú k vytvoreniu strategického rámca, ako som to uvádzal v úvode. Preto hovoriť o ekologizácii ako o autonómnych parciálnych oblastiach podlá jednotlivých systémových alebo vecných oblastí spoločenského života nie je relevantné.

Chcel by som uviesť predovšetkým k tým pripomienkam, ktoré sa dožadovali uloženia určitého postupu vláde ešte do konca volebného obdobia, že aj keď tieto požiadavky vecne rešpektujeme, práve z hľadiska skutočnosti, že volebné obdobie sa končí, treba skôr rešpektovať schválené programové vyhlásenie, ktoré obsahuje aj oblasť životného prostredia. Nemyslím si, že by bolo vhodné teraz prijať nejaký široký iný program. Na druhej strane tie úlohy, ktoré sú svojím obsahom v rámci Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a znamenajú len jeho konkretizáciu resp. vytvorenie podmienok pre jeho uplatnenie, považujeme za vhodné prijať prípadne aj v uznesení Slovenskej národnej rady.

Na záver mi dovoľte po zhrnutí výsledkov prerokúvania správy vo výboroch Slovenskej národnej rady konštatovať, že

rozhodujúce nástroje pre dosiahnutie cieľov aj v životnom prostredí sú zákony, vrátane ekonomických - dane a podobne. Všetky tieto zákony sú osobitne a na základe príslušných podrobných analýz prerokovávané a schvaľované v parlamente. Preto neviem, či je relevantné ukladať, pripadne žiadať od vlády plnenie čiastkových konkrétnych úloh bez podrobnejšieho posúdenia, bez analýz a kvantifikácie dopadov týchto úloh. Dovoľujem si toto povedať na základe skúseností a na základe problémov, ktoré vznikali aj pri prijímaní základných hmotno-právnych pravidiel na federálnej úrovni.

Ďakujem veľmi pekne. K ďalším otázkam sa vyjadrím. Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi ministrovi Tirpákovi. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Kružliak, člen Výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, ktorý nás bude informovať o výsledkoch prerokovania správy vo výboroch Slovenskej národnej rady.

Poslanec Š. Kružliak:

Vážený pán predseda,

vážená vláda,

vážený slovenský parlament,

o životnom prostredí sa v súčasnosti hovorí veľmi veľa. Musíme skutočne konštatovať, že životné prostredie je také prostredie, v ktorom žijeme, a na prostredie, v ktorom žijeme, sa musíme dívať veľmi vážne. Celý materiál o životnom prostredí mali všetci poslanci k dispozícii a mali možnosť oboznámiť sa s týmto materiálom a zaujať k nemu svoje stanovisko. S materiálom sa zoznámili všetky výbory Slovenskej

národnej rady. Oboznámim vás s tým, aké stanoviská jednotlivé výbory k nemu zaujali.

Správu o stave a vývoji životného prostredia v Slovenskej republike prerokovali všetky výbory Slovenskej národnej rady okrem Mandátového a imunitného výboru Slovenskej národnej rady. Všetky výbory odporučili prerokovat správu na 22. schôdzi Slovenskej národnej rady. Výbor Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva súhlasil so správou bez pripomienok. Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady, Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady, Výbor Slovenskej národnej rady pre obchod a služby a Výbor Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu zobrali správu na vedomie bez pripomienok. Ostatné výbory, a to Ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady, Výbor Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vztahy, Výbor Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady a Výbor Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody zobrali túto správu na vedomie s pripomienkami.

Zo správy o stave a vývoji životného prostredia v Slovenskej republike bol vypracovaný návrh na uznesenie, tlač Slovenskej národnej rady č. 256, ktorý máte k dispozícii. Návrh na uznesenie pripravil Výbor Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, ktorý v tomto odbore je ako garančný výbor.

Odporúčam, aby po vašich pripomienkach bol návrh uznesenia Slovenskej národnej rady, ktorý je vám predložený, schválený.

Ďakujem za vašu pozornost.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Kružliakovi. Prosím, aby zaujal miesto spravodajcu.

Do rozpravy sa zatiaľ prihlásili títo kolegovia a kolegyne: pán poslanec Hübel, pán poslanec Buday, pán poslanec Granec, pán poslanec Dobrovolný, pán poslanec Sabo, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Badálová, pán poslanec Pirovits, pán poslanec Pokorný a pán poslanec Hajduk.

Slovo má pán poslanec Hübel. Pripraví sa pán poslanec Buday.

Poslanec J. Hübel;

Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady,

vážená vláda,

vážené kolegyne, kolegovia,

v mojom príspevku nechcem zoširoka pristúpiť k tejto správe, chcel by som sa vo svojom vystúpení zaoberať iba regiónom, v ktorom žijem a ktorý je jedným z najviac postihnutých na Slovensku. Ide o región stredného Spiša. Teda pochádzam z tohto regiónu, ktorý je jeden z najvýraznejšie zdevastovaných území na Slovensku.

Daným stavom sa zaoberala vláda Slovenskej republiky, ktorá svojím uznesením č. 593 zo dňa 22. októbra 1991 navrhla opatrenia na riešenie tohto stavu. V uplynulých dňoch na základe pravidiel Slovenskej komisie pre životné prostredie predkladali okresné úrady životného prostredia projekty s požiadavkou na dotácie, granty, úvery, pôžičky, úhrady úrokov, colných prirážok a podobne. Očakávam, že Slovenská komisia pre životné prostredie veľmi zodpovedne a spravodli-

vo tieto projekty posúdi a prihliadne najmä na tie, ktoré pochádzajú z najviac postihnutých oblastí Slovenskej republiky, teda aj z regiónu Spiša. Vopred upozorňujem, že sú to veľmi vysoké požiadavky, preto i výber jednotlivých projektov a ich saturovanie musí byt prísne selektívny.

V júli v roku 1991 vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 390 prijala opatrenia k zásadám regionálnej hospodárskej politiky. V týchto opatreniach na tzv. oživenie ekonomiky v okresoch, v ktorých na základe analýzy súčasného stavu dochádza ku kumulácii negatívnych dopadov, boli jednotlivé rezorty zaviazané pomocou a riešením daného stavu.

Medzi okresmi, v ktorých k týmto kumuláciám negatívnych účinkov dochádza, je aj okres stredného Spiša. Keďže súčasný stav výkonnosti našej ekonomiky, neplnenie príjmovej časti štátneho rozpočtu zrejme neumožňuje plne saturovať potreby regiónov, spomínaný selektívny prístup k jednotlivým projektom bude asi nutný. Pri rešpektovaní pravidiel vydaných Slovenskou komisiou pre životné prostredie a dodržaní kritérií, ktorými sú havarijné stavy, rozostavané stavby, prihováram sa za to, aby boli prijaté najmä projekty, ktoré riešia epicentra znečisťovania na Spiši, t. j. oblasť Rudňan a Krompách. V okolitých obciach uvedených epicentier je stav najhorší, poškodenie zdravia veľmi vysoké, ako to dokumentovali materiály zo správy o stave a podpore zdravia, ktorú sme už prerokovali. Je len na škodu veci, podporujem stanovisko pána ministra Tirpáka, že sa obe správy neprerokovávali spoločne. Realizácia týchto projektov určite umožní i zamestnať časť pracovníkov, ktorí v krátkej budúcnosti rozšíria rady nezamestnaných z dôvodu najmä útlmu baníckej činnosti.

Chcel by som vypichnúť ešte jednu oblasť, ktorá je v správe uvedená a ktorá je jednou z najviac postihnutých oblastí na Slovensku. Je to oblasť našich lesov, ktoré zaberajú 40 % plochy územia Slovenskej republiky. Zdravotný stav

lesov je v rozvedený správe podlá jednotlivých regiónov. Úplným paradoxom pritom je, že pri tak katastrofálnom stave rastú nároky na ušľachtilé palivá, ale obrovské množstvo drevnej hmoty, ktoré leží v lesoch nevyužité, sa vôbec nevyužíva. Príkladom takého využívania je susedné Rakúsko či Švajčiarsko. Mali sme možnosť vidieť v televíznom vysielaní minulý týždeň, myslím, že sa to volá Kredit. Tieto príklady jednoznačne dokumentujú, akým spôsobom sa dá táto lesná biomasa spracovať. Z dostupných zdrojov sa dozvedáme, že pri energetickej spotrebe zhruba 1000 petajoulov v Rakúsku v roku 1989 bola spotreba energie vyrobenej z biomasy 60 petajoulov. Má však stúpnuť na 145, z toho 35 až 50 zvýšením účinnosti spaľovania drevnej hmoty.

V našej republike bol tiež vyrobený kotol na princípe pyrolytickej destilácie s vývinom a následným horením zmesi plynov v trojstupňových zónach. Tisíc takýchto kotlov o výkone 25 kilowattov nahradí 11 200 ton hnedého uhlia, využije sa 14 600 m3 odpadového dreva, znížia sa emisie síry do ovzdušia o 276 ton a oxidu dusíka 68 ton. Mám teda konkrétny návrh, ktorý vznikol v súčinnosti Stredného odborného učilišťa v Biacovciach v okrese Spišská Nová Ves s úradom práce. Spočíva v konkrétnej realizácii využitia drevnej hmoty v regióne na vlastnom príklade v samotnom strednom odbornom učilišti, kde by pomocou odpadového dreva nahradili uhlie v štyroch kotloch učilišťa. Ak sa tento experiment osvedčí - a som o tom hlboko presvedčený -, má šancu, aby sa plošne uplatnil, zamestnalo sa niekoľko stoviek, ba niekoľko tisíc ľudí v našich lesoch z doteraz nezamestnaných okresu, iniciovali sa výrobcovia s orientáciou na výrobu lesníckej techniky, výrobu kotlov a ďalšie výrobky. Pravda, učilište nemá vlastné prostriedky na financovanie kúpy potrebných strojných zariadení, preto bude nutná pomoc ministerstva lesného a vodného hospodárstva, pod ktoré toto učilište spadá, prípadne z rezervy vlády Slovenskej republiky v sume zhruba l mil. Kčs. Nie je to teda nejaká závratná čiastka.

Konkrétny návrh by bol prerokovaný s príslušnými pracovníkmi ministerstva lesného a vodného hospodárstva. Preto by som prosil o porozumenie, aby sme v tomto smere našli podporu zodpovedných pracovníkov.

Ďakujem za porozumenie. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Hübelovi. Slovo má pán poslanec Buday. Pripraví sa pán poslanec Granec.

Poslanec M. Buday:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

po nástupe do prvého slobodného parlamentu Slovenskej republiky sme znížili náročnosť vlády voči širokej problematike životného prostredia tým, že sme zodpovednosť za vedenie Slovenskej komisie pre životné prostredie prehodili z pliec funkcie podpredsedu vlády na plecia funkcie ministra predsedu Slovenskej komisie pre životné prostredie. Tento parlament to urobil napriek proklamovaným obavám poslancov zo Strany zelených, z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody i ďalších, ktorí upozorňovali na to, že sa stratí prierezovosť Slovenskej komisie pre životné prostredie, a že týmto krokom sa riešenie problémov životného prostredia odsunie, ak nie na vedľajšiu koľaj, tak určite na post, z ktorého nie je tak dobre vidno "na prsty" tých rezortov, ktoré gestorujú činnosti podmieňujúce kvalitu životného prostredia.

Žiaľ, úroveň ekologického myslenia nemôže byt, čo je prirodzené, u všetkých poslancov rovnaká - podotýkam, ani u členov vlády. Priesečníkom názorov na účinkovanie Sloven-

skej komisie pre životné prostredie pod dáždnikom vládneho kabinetu i pod parlamentným dáždnikom je pocit, že Slovenská komisia pre životné prostredie je taký istý rezort ako ostatné ministerstvá. Všetka česť, že sa aspoň pociťuje viac-menej tá istá rovina. Žiaľ, ide tu o omyl. Slovenská komisia pre životné prostredie nie je a nemôže byť rezortom. Keďže gestoruje pomyslený priestor široko koncipovaných predstáv o životnom prostredí, mala by zákonite byt prierezovým orgánom, ktorý by dokázal iniciovať a usmerňovať cielenú ekologickú politiku u dôležitých rezortov vlády Slovenskej republiky, najmä hospodárskych. Slovenská komisia pre životné prostredie, myslím si, nie svojou vinou, toto nemôže dokázať, aj keď snahy má. Ak si niekto myslí, že je prierezovým orgánom, musím ho sklamať. Dôkazom, že to tak nie je, je predložená správa o stave a vývoji životného prostredia v Slovenskej republike, ktorú máme pred sebou. Skutočnosť, že ju predkladá predseda vlády, navodzuje oprávnenú predstavu, že správa bude prierezovým dokumentom, vystihujúcim problematiku v širokom zábere v takej miere, ako je naznačená v návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady k správe o stave, ktorý, páni poslanci, máte taktiež pred sebou.

Po preštudovaní správy však musíme konštatovať, že je to materiál o činnosti Slovenskej komisie pre životné prostredie, ďalej o predstavách komisie o tom, čo by bolo treba urobiť a čo chce, že materiál sa snaží preniknúť do iných rezorotov, ale mám pocit, že sa mu to ani nemôže celkom podariť. A tu opät narážame na problém prierezovosti. Materiál nemá charakter správy celého vládneho kabinetu, ale za to, ako hovorím, Slovenská komisia pre životné prostredie v podstate nemôže. Treba si tu, páni, poslanci, jednoznačne uvedomiť, že Slovenská komisia pre životné prostredie nie je rezort, a že treba určitým konkrétnym spôsobom zabezpečiť jej prierezovosť do budúcnosti. V opačnom prípade dochádza nielen k takým nenaplneným správam, akou je táto, aj keď ju pokladám za pomerne dobrú v istých úsekoch, ale že to má

svoje konkrétne negatívne výstupy v praxi. Myslím, že chceme zabezpečiť kvalitné a zdravé životné prostredie, a že chceme, aby sa problematika riešila kvalitnejšie ako doteraz.

Jeden malý príklad, čo spôsobuje pocit, že Slovenská komisia pre životné prostredie je rezort. Pán minister z istého rezortu, vedomý si svojej povinnosti ozdraviť problematickú oblasť Lubeník - Jelšava, pretože magnezitky patria do jeho rezortu, žiada od fondu životného prostredia - teraz neviem presne, či je to taká suma - okolo 16O mil. Kčs. Slovenská komisia pre životné prostredie so svojím fondom však nie je rezort, ktorý má zabezpečené finančné prostriedky na riešenie takýchto a podobných problémov. Znečisťujúce podniky si zariadenie na zachytávanie polutantov musia zabezpečiť samy v rámci svojho rezortu, alebo rezort, ku ktorému patria. Fond životného prostredia nie je dobrý strýčko Mikuláš, ktorý bude rozdávať darčeky krížom-krážom na požiadanie, ale veci širšieho významu, ktoré v podstate v samej šírke záberu nemá kto riešiť - čističky odpadových vôd, zabezpečovanie transportu pitnej vody oblastiam a podobne.

Vrátim sa však k inkriminovanej prierezovosti. Spomínal som, že treba určitým spôsobom zabezpečiť prierezovosť Slovenskej komisie pre životné prostredie. Keby nám zostávalo do volieb ešte spústa času, čo už nie, podal by som konkrétny pozmeňujúci návrh do návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady - asi takýto: menovať predsedu Slovenskej komisie pre životné prostredie podpredsedom vlády Slovenskej republiky. Tým by sa zjednodušila snaha o prinavrátenie nadrezortného a prierezového charakteru starostlivosti o životné prostredie oproti pôvodne navrhovanému opatreniu. V pôvodne navrhovanom opatrení, ktoré máte v správe, si neviem predstaviť, že by prvý podpredseda vlády Slovenskej repbliky stihol popri doterajších nemalých úlohách riešiť ešte ďalšie a nie malé úlohy.

Na záver ešte raz zdôrazňujem: Napriek tomu, že Slovenská komisia pre životné prostredie vypracovala správu, ktorej možno sem-tam vytýkať aj interné nedostatky, za deficit informácií prierezového charakteru za súčasného stavu, podlá môjho názoru, nie je zodpovedná. Dúfam, že nasledujúci parlament Slovenskej republiky, ktorý príde po nás, pochopí skutočnosť tak, že proklamovanú prierezovosť Slovenskej komisie pre životné prostredie uvedie do požadovanej konkrétnej úrovne rovnajúcej sa funkcii podpredsedu vlády, zároveň predsedu Slovenskej komisie pre životné prostredie.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Budayovi. Slovo má pán poslanec Granec. Pripraví sa pán poslanec Dobrovolný.

Poslanec E. Granec:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

správa o stave a vývoji životného prostredia v Slovenskej republike v predkladanej podobe predstavuje neobvykle rozsiahly materiál, ktorý obsahuje rozbor všetkých hlavných prvkov a systémov, ktoré vplývajú na životné prostredie s cieľom definovať postavenie a úlohu Slovenskej komisie pre životné prostredie v procese jeho ochrany. Správa okrem úvodu sa skladá z relatívne samostatných 5 častí, z ktorých každá by mohla byt vo vláde prerokovaná samostatne. S odôvodnením, že stav a vývoj životného prostredia je funkciou súčinnosti všetkých prvkov, je takto správa predkladaná ako komplexná informácia. Správa vcelku konštatuje, že stav životného prostredia sa v rokoch 1985 - 1991 podstatne nezlep-

šil, pričom niektoré pozitívne zmeny, ktoré sa udiali v posledných dvoch rokoch, sú skôr dôsledkom znižovania priemyselnej výroby, ako zvýšenej starostlivosti o prostredie. Slovenská komisia pre životné prostredie svoju hlavnú úlohu v riadení starostlivosti o ochranu životného prostredia vidí v tvorbe resp. v dotvorení koncepčných, metodických, ekonomických, legislatívnych a technicko-organizačných nástrojov ekologickej politiky.

Materiál sa vo viacerých častiach dotýka hodnotenia vplyvu životného prostredia na zdravie obyvateľstva, k čomu využíva aj prehľad niektorých dôležitých údajov v tabuľkovej resp. obrázkovej prílohe. Ide najmä o tabuľky číslo 23a a b týkajúce sa vplyvu hluku na zdravie, pričom v tabuľke 23 sa uvádza prognóza vývoja hlukových hladín v priemysle leteckého hluku do roku 2000. Proti roku 1989 je dosť diskutabilná, nakoľko nepočíta so žiadnym alebo takmer so žiadnym zlepšením. Ďalej sú tu tabuľky č. 24a, b, c, d, ktoré uvádzajú hodnoty ožiarenia populácie v dôsledku černobyľskej havárie, a prehľad o rádioaktivite exhalátov a odpadových vôd vypúšťaných z Atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach v rokoch 1981 - 1991, tabuľky č. 25, 26, 27 s údajmi zdravotnej štatistiky úmrtnosti obyvateľstva a strednej dĺžky života vo vyspelých štátoch v rokoch 1980 - 1988. Niektoré tabuľky sú do materiálu prevzaté z Národného programu podpory zdravia, avšak ani tieto, ani ďalšie, nie sú označené pôvodom. V dôsledku tejto skutočnosti nie je možné meritórne posúdiť napríklad správnosť údajov v tabuľkách 24a, b o ožiarení obyvateľstva a kontaminácii životného prostredia po havárii v Černobyle. Časť výsledkov je však porovnateľná s výsledkami meraní na Národnom ústave hygieny a epidemiológie v Bratislave v roku 1986 a v ďalších rokoch.

V súvislosti s údajmi o vplyve černobyľskej havárie v tabuľkovej časti i v samotnej správe na strane 15 v odsekoch 3a 4 v závere predposledného odseku sa text zmieňuje

o zaťažení obyvateľstva rádioaktívnymi látkami v tom zmysle, že z hľadiska zdravotného stavu obyvateľstva nedosahuje identifikačnú úroveň a zostáva zatiaľ v podobe latencie. Takéto konštatovanie nie je objektívne opodstatnené a môže zvádzať k domienke, že dávky na obyvateľstvo sa zatiaľ na zdraví neprejavili, avšak môže byt predpoklad zvýšeného výskytu ochorení v dôsledku ožiarenia. Na základe analýzy dávkovej záťaže populácie v Slovenskej republike je počet priznaných karcinogénnych ochorení, ktoré by boli dôsledkom černobyľskej havárie, tak nízky, že nemôže byt na pozadí výskytu spontánnych karcinogénnych ochorení pozorovaný.

V kapitole 4 na strane 18 správy sú veľmi stručne zhodnotené dôsledky vplyvu negatívnych faktorov prostredia na zdravie obyvateľstva, pričom ako najzávažnejšie tradičné škodliviny v ovzduší sa uvádzajú oxidy - oxid uhoľnatý, oxidy dusíka, síry, tuhé častice. Neuvádzajú sa špecifiká škodlivín, ako arzén, ortuť a mangán a ďalšie, ktoré v príslušných zaťažených regiónoch Slovenskej republiky dlhodobé a oveľa významnejšie vplývajú na zdravie obyvateľstva.

Správa o stave a vývoji životného prostredia je rozsiahla a vyčerpávajúca s množstvom cenných informácií a má konštatačný charakter. Nedávno sme sa v pléne zaoberali neutešeným zdravotným stavom nášho obyvateľstva. Vieme, že stav životného prostredia sa na ňom podieľa hojnou mierou. Ak máme ukázať, že si naozaj chceme vážiť zdravie ako svoju najcennejšiu a ničím nenahraditeľnú hodnotu, musíme okamžite prejsť od konštatácie ku konkrétnym a účinným opatreniam vo všetkých rezortoch, ktorých činnosť sa dotýka životného prostredia, teda na celom širokom fronte životného prostredia. Iste je to úloha náročná, ťažká, dlhodobá, ale nevyhnutná. Na začiatku si žiada správne nasmerovaný vzťah, úctu k prostrediu, v ktorom žijeme, a potom už nasleduje jeho dôstojné a dôsledné napĺňanie. Keď dokážeme do jemných konkrétností analyzovať, vytýčiť a najmä v každodennom živo-

te uplatňovať všetky atribúty zdravého životného prostredia, samozrejme, v plnom kontexte zdravého životného štýlu, potom sme sa predloženým materiálom o stave a vývoji životného prostredia v Slovenskej republike nezaoberali zbytočne.

Mám ešte jednu dosť typickú poznámku. Už dlhší čas sledujeme polemiku o možnosti kandidatúry resp. uchádzaní sa o usporiadanie zimných olympijských hier u nás v Nízkych Tatrách. Myšlienka je to veľmi interesantná, problém priam učebnicový, z ekonomického hľadiska jednoznačne pozitívny, zo športového mierne otázny a z ekologického hľadiska určite značne negatívny. Väčšina z nás pozná túto oblasť, kde limitujúce faktory prírody už boli prekročené. Myslím, že práve preto by snáď oprávnené športové záujmy, i niektoré menej reálne záujmy spojené snád' niekedy i s velikášstvom a osobnými záujmami mali ustúpiť záujmom zachovania prírody a životného prostredia v tak krásnej oblasti ako je Liptov. Myslím si, že tým by sa aj naplnili myšlienky Kaberténa, ako zakladateľa olympizmu, v mravnosti a čestnosti. Myslím, že tieto aspekty by boli určite za daných okolností splnené, keby sme tu nerealizovali tieto olympijské hry.

Celkom na záver chcem navrhnúť do uznesenia k správe o stave a vývoji životného prostredia v Slovenskej republike v bode C ods. 5 poslednú vetu upraviť - nie "podstatne zlepšiť", ale "zabezpečiť permanentnú a pravdivú informovanosť obyvateľstva Slovenskej republiky o stave životného prostredia". Ďalej zaradiť odsek 7 v znení: "V polročnom intervale predkladať aktuálne situačnú správu o stave životného prostredia Výboru Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vztahy a najmenej jedenkrát do roka plénu Slovenskej národnej rady. "

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Granecovi. V zmysle § 19 má slovo pán minister Holčík. Potom sa pripraví pán poslanec Dobrovolný.

Minister priemyslu SR J. Holčík:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

veľmi obsažná správa Slovenskej komisie pre životné prostredie predkladá skutočne celý rad hodnotení a výsledkov, ktoré sa uskutočnili v rokoch 1990 a 1991. Dovoľte mi, aby som obohatil túto správu o niekoľko momentov.

Považujeme za správne, že dôraz pri riešení otázok životného prostredia, najmä ovzdušia, sa kladie na energetické hospodárstvo, a to tak u výrobcov, ako aj vo sfére spotreby. Najmä v spotrebe tepelnej elektrickej energie vidíme veľké rezervy, ktorých využitie aj v rezorte ministerstva priemyslu môže priniesť rýchle a pritom veľmi efektívne výsledky. Minulý režim nám priniesol extenzívnu výrobu najmä v Slovenskej republike a s tým nemalé ekologické problémy. Z pohľadu rezortu ministerstva priemyslu musím konštatovať, že z rozsiahleho podkladového materiálu, ktorý sme poskytli, treba niektoré veci priblížiť.

V oblasti vodného hospodárstva prioritnými akciami riešiacimi ochranu povrchových a podzemných vôd sú najmä rekonštrukcie kanalizácií, nádržových dvorov, dobudovanie čističiek odpadových vôd o ďalšie stupne a ich intenzifikácia, hydraulická ochrana, rekonštrukcia čerpacích staníc, pohonných hmôt atď. Cieľom týchto opatrení je dosiahnuť zníženie BSK5 do roku 2000 o 7 500 ton, čo je o viac ako 79 % súčas-

ného stavu a nerozpustných látok o 2 446 ton, čo je o 24, 6 %. K tomu smerujú aj všetky opatrenia, ktoré sú rozpracované a ktoré sa postupne realizujú v našom rezorte.

V oblasti ochrany ovzdušia ide najmä o postupnú reštrukturalizáciu palivovej základne zo spaľovania hnedého uhlia a ťažkého vykurovacieho oleja na úkor zemného plynu. Uvedené akcie umožňujú znížiť tuhé emisie o 8 244 ton kysličníkov síry a o 34 000 ton kysličníkov dusíka. Do tejto skupiny patria tiež opatrenia znižujúce SOX a NOX pomocou prídavných zariadení. Pre zníženie emisie špecifických škodlivín z technologických procesov sa predpokladá realizovať celý rad akcií investičného a neinvestičného charakteru, ktorými sa znížia najmä emisie kysličníka uhoľnatého o viac ako 9 000 ton za rok, prachu o 4 800 ton, vinylchloridu o 525 ton a ďalších škodlivín.

V oblasti likvidácie odpadov sme sa zamerali najmä na riešenie problematiky zaobchádzania s nebezpečnými odpadmi, v ktorých rezort má podiel na ich tvorbe cca 60 % a ktorých ročne pribúda okolo 120 000 ton. Túto problematiku sme sa rozhodli riešiť v spolupráci so Spojenými štátmi, ktoré majú najvyspelejšie a najmodernejšie technológie. Pripravované komplexné štúdie majú optimalizovať systém zaobchádzania s nebezpečnými odpadmi v celej Slovenskej republike, od ich zberu cez dopravu až po rôzne techniky a technológie zneškodňovania, vrátane bezpečnostného uskladňovania na riadených skládkach. Pri realizácii záverov uvedenej štúdie je predpoklad vstupu špičkových technológií zo Spojených štátov a iných priemyselne vyspelých krajín, ako i možnosti zahraničného kapitálu.

K stratégii znižovania vplyvov technologických výrob na životné prostredie značne prispieva aj útlmový program, ktorý v našom rezorte postupne a tvrdo realizujeme. Okrem 8 už utlmených výrob v roku 1991 pribudne ďalších 32 technológií,