som sa spýtať, kde inde by mali skončiť peniaze na propagáciu privatizácie, teda časť z nich, ak nie u tlačového tajomníka ministerstva privatizácie? A ak skončili v jeho vrecku, to musia dokázať. On sa proti tomu ohradil a chce to riešiť cez súd, aby sa ukázala pravda. Až potom vynášajme súdy, keď sa niekomu vina dokáže, a nie cez takéto neoverené súdy.
Dovoľte mi na záver dve poznámky. Pán poslanec Weiss hovoril o pravici a ľavici, o ich vzťahu k privatizácii. Spomínal aj pani Tchatcherovú. Myslím si, že to porovnanie môže byt veľmi vhodné a veľmi výstižné. Ak lavica nevidí v privatizácii, v takej, ako ju robíme, svoje do istej miery ohrozenie, tak by som jej pomohol, a ak by som ja bol na jej mieste, tak by som ho videl. /Potlesk/. Dôvod je pomerne jednoduchý, a poviem vám ho na príklade Veľkej Británie. Vo Veľkej Británii za vlády pani Tchatcherovej od roku 1979 do roku 1991, za 12 rokov bolo sprivatizovaných asi 12 % priemyslu. Väčšina už predtým bola súkromná. V rámci privatizácie týchto 12 % priemyslu pribudli asi 4 milióny akcionárov, čo znamenalo v priamom dôsledku odliv voličskej základne labouristov, ktorí na svojom prápore odjakživa nosili znárodňovanie a silný štátny sektor, čo je dosť nepopulárne pre nových vlastníkov - počúvať takéto heslá, takže malo to priamy dôsledok v odlive voličskej základne, čo bolo jednou z príčin, prečo labouristi vo voľbách už tak dlho v Británii neuspeli. Z tohto hľadiska plne chápem vaše obavy o to, že ak tu vzniká 8, 5 milióna nových akcionárov, ktorí sú vlastne občania nad 18 rokov, že to musí vzbudzovať určité znepokojenie, pretože vlastne keď sa kupónová privatizácia úspešne zavŕši, z Česko-Slovenska sa stane najkapitalistickejšia krajina na svete. /Smiech, potlesk/. Je pravdou, že počet 8, 5 milióna potom klesne, pretože niektorí z nich svoje akcie predajú, ale v každom prípade som presvedčený o tom, že to bude znamenať oslabenie pozícií lavice z hľadiska ich vo-
lebných preferencií a možných úspechov. Ja by som v tom ohrozenie videl.
Dovoľte mi ešte poslednú poznámku. Hovorilo sa tu o tom, akú úlohu môže mať jedna osoba napríklad v privatizácii. Dovoľte mi, keďže som tou osobou ja, povedať k tomu svoj názor. Plne súhlasím s tým, že ani privatizácia ani nič iné nemôže stáť na jednej osobe. Ale tu, vážení, nejde o jednu osobu, tu ide o spochybňovanie práce celého ministerstva. Hovorím vám skutočne s plnou zodpovednosťou, že ľudia na mojom ministerstve už minimálne štyri mesiace robia na doraz, s vypätím všetkých síl, vrátane svojho osobného volná, a v žiadnom prípade nie sú adekvátne materiálne ohodnotení, pretože v štátnej správe je také odmeňovanie, aké je. Takže riziko toho, čo sa tu deje, nie je spochybňovaním mojej práce. Ja som si na to zvykol. Je spochybňovaním práce týchto ľudí, ktorí sa tam držia skôr len vôľou dokončiť to, entuziazmom a snahou zavŕšiť to, čo už začali. Ich vedomosti, ktoré majú v otázkach právnych, ekonomických by im v súkromnej sfére umožnili omnoho, omnoho ľahší život a väčšie odmeňovanie. Takže v tomto zmysle treba vidieť celú túto vec.
Dovoľte mi, aby som ešte stručne reagoval na to, čo bolo vlastne zdôvodnením návrhu 37 poslancov, pretože to by malo byt meritom veci, o tom by sa malo diskutovať. V návrhu sa hovorilo, že porušujeme zákon č. 427/1990 Zb., pričom v ničom nebolo špecifikované a povedané, v čom ho porušujeme. To považujem za neprípustné. Jediný prípad, ktorý bol uvedený v rozprave, bol prípad, ktorý spomínal pán poslanec Szokol, v ktorom sa však pred výborom pre obchod a služby - čo dúfam, že môže potvrdiť aj tento výbor - jednoznačne preukázalo, že išlo o neopodstatnené obvinenie ministerstva, pretože išlo o prípad, kedy mesto dalo podnik do likvidácie, a likvidátorka určená mestským úradom predala tú reštauráciu nejakému podnikateľovi za nižšiu cenu. To potvrdil aj pred-
nosta okresného úradu pán Gavlíder na rokovaní výboru pre obchod a služby.
Ďalej sa v zdôvodnení hovorilo o koncepčnej nepripravenosti a o spôsobe zaraďovania privatizačných jednotiek do privatizácie, ale presne tak, ako to čítam. Teda nič konkrétne. O koncepčnej neujasnenosti môžem povedať snáď len toľko, že žiadna východoeurópska krajina nemá takú ucelenú, jasnú a prepracovanú koncepciu privatizácie ako ČeskoSlovensko. To je uznávané všade vo svete.
Ďalej tam bolo spomínané schvaľovanie koncesií investičných privatizačných fondov. Koncesie sme schvaľovali presne podlá pravidiel, ktoré sme prijali vo vedení ministerstva a presne podlá zákona o akciových spoločnostiach, keďže zákon o investičných spoločnostiach v tom čase ešte nebol k dispozícii. Takže plne v súlade s existujúcimi zákonmi a metodickým usmernením.
Ďalej sa nám v zdôvodnení vyčíta, že viazne transformácia štátnych majetkov, privatizácia štátnych majetkov. Privatizácia štátnych majetkov viazne preto, že zákon o pôde č. 229 dáva lehotu na uplatnenie reštitučných nárokov až do konca roku 1992. Reštitúcie sú tam značné, takže nemôžeme privatizovať majetok, na ktorý ešte môžu prichádzať žiadosti o uplatnenie reštitučných nárokov, čo je dôvod, prečo sme presunuli štátne majetky do druhej vlny a prečo ministerstvo poľnohospodárstva, ktoré má v ingerencii tieto reštitúcie, vypracováva práve v súčasnosti koncepciu privatizácie štátnych majetkov. Prvý variant už vypracovali, už sme ho prerokovávali s naším ministerstvom.
Takže toto sú dôvody a toto sú moje - a dúfam - vecné argumenty na ne. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem pánovi ministrovi. Tým, ktorí sa hlásia s faktickou poznámkou, oznamujem, že rozprava skončila a ideme hlasovať. Prosím poslancov, aby prišli na svoje miesta. Rozprava je skončená, pán poslanec Húska. Prosím poslancov, aby zaujali svoje miesta.
Prvé hlasovanie bude o tom, či máme o vyslovení nedôvery hlasovať tajne alebo nie.
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 108 poslancov. /
Prosím, aby sme sa ešte raz prezentovali. /
/Prezentovalo sa 115 poslancov/.
Kto je za to, aby hlasovanie o vyslovení nedôvery ministrovi Miklošovi bolo tajné?
/Za návrh hlasovalo 55 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov. /
Konštatujem, že hlasovanie bude verejné.
Kladiem otázku: Kto je za vyslovenie nedôvery ministrovi Miklošovi?
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 127 poslancov/.
Opakujem otázku: Kto je za vyslovenie nedôvery ministrovi Miklošovi?
/Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Potlesk. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. /
Konštatujem, že Slovenská národná rada vyslovila ministrovi Mikloškovi dôveru. /Potlesk/.
Dúfam, že minister Mikloš na nás nezabudne s nejakým tým malým privatizačným projektom. /Smiech v sále. /
Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR I. Mikloš:
Chcel by som sa ešte poďakovať za dôveru. /Potlesk. / Predseda SNR F. Mikloško:
Vyhlasujem prestávku.
/Po prestávke. / Podpredseda SNR M. Zemko:
Vážené kolegyne a kolegovia,
prosím, zaujmite svoje miesta, budeme sa orientačne prezentovať.
/Prezentovalo sa 50 poslancov. /
Mali by sme ešte teraz pristúpiť k hlasovaniu o jednom uznesení, týkajúcom sa veľkej privatizácie, ale keďže nás nie je dosť, dúfam, že pán poslanec Plesník nebude namietať, ak najskôr otvoríme ďalší bod, a keď sa nahromadí dostatočný počet poslancov, potom by sme hlasovali.
Prosím, aby sme sa znova orientačne prezentovali.
/Prezentovalo sa 62 poslancov. /
Nedá sa nič robiť, pokračujeme druhým bodom.
Druhým bodom programu je
Správa o stave a vývoji životného prostredia v Slovenskej republike.
Správu ste dostali ako tlač 256. Tiež vám bol rozdaný návrh uznesenia k správe.
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne a páni poslanci,
videli ste, že počas prezentácie o tajnom hlasovaní som si žiadal faktickú poznámku. Nebolo to zbytočné. Škoda, že tu nie je pán predseda, lebo by som sa ho rád spýtal, či sa aj on zdržal hlasovania pri tomto bode, lebo je vyhodený, že chybne hlasoval. To je to, keď to tak blikalo. Je tu viac poslancov, ktorí jednoznačne tvrdia, ale je tu tiež napríklad pán Košťál, ktorý údajne tiež chybne hlasoval. Pán poslanec Hudec, Paulický, Tarnóczy, Brocka, Kardoš, Zászlós - pýtam sa, či chybne hlasovali? Som presvedčený o tom, že osobne som chybne nehlasoval. Niečo tu nie je v poriadku. Nechcem spochybňovať voľbu, pravdepodobne by dopadla takisto, ale tento moment tu je. Prosil by som, aby to bolo zaevidované a zrejme sa k tomuto problému budeme musieť vrátiť.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kerti. Potom s ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Buday a pán poslanec Hudec.
Poslanec A. Kerti;
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,
osobne protestujem a pripájam sa k pánovi Ľuptákovi, lebo predsa som tu preto sedel, aby som vedel, čo konám. Hlboko ma ponižuje to, keď sa takýmto spôsobom manipuluje.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec Buday, potom pán poslanec Hudec a pán poslanec Hamerlík.
Poslanec M. Buday:
Vážená Slovenská národná rada,
na sklonku poslednej schôdze Slovenskej národnej rady sme si povedali, že odročíme prerokovanie správy o stave a vývoji životného prostredia preto, že tam nesedela vláda. Je tu síce pán minister Tirpák, niekoľko členov vlády, ale myslím, že tento materiál, ktorý máme predložený, by mal byt proklamovaný ako prierezový, aj keď v podstate nie, a že by tu mali byt aj niektorí ďalší členovia vlády, ktorí by do toho mali čo povedať. Takže navrhujem, aby sa to dnes skončilo a nech sa pokračuje v tomto bode zajtra za prítomnosti vlády, samozrejme.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Pán poslanec Hudec, pán poslanec Hamerlík a pán poslanec Sládek.
Poslanec I. Hudec:
Chcem iba podporiť interpeláciu resp. vystúpenie pána poslanca Ľuptáka nielen za svoju osobu, poverili ma tým aj pán poslanec Paulický a pán poslanec Kardoš. Všetci traja sme normálne hlasovali a sme vyhodení z počítača ako "chybné hlasovanie". Chcem, aby sa to zaregistrovalo, preto som to povedal.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Pán poslanec Hamerlík, potom pán poslanec Sládek a pán poslanec Miček.
Poslanec R. Hamerlík:
Vážené kolegyne, kolegovia,
chybné hlasovanie je na lístku, kde je hlasovanie o spôsobe, vlastne o tajnom hlasovaní. Tam je jasne napísané, že napríklad Mikloško hlasoval proti, a je tam písmeno b. Toto písmeno b znamená, že sa nezaprezentoval a hlasoval. Možno aj pán Hudec tak hlasoval, že sa nezaprezentoval. No, darmo hovoríte, pán kolega, veď počítač sa nedá tak ľahko oklamať, keď raz stlačíte tlačidlo, on registruje. To nie je človek, nemá žiaden politický ani stranícky faktor, že by to prepočul a inak chápal.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Pán poslanec Sládek, potom pán poslanec Miček a pán poslanec Kerti.
Poslanec V. Sládek:
Chcel by som upozorniť, že tu sa rekriminuje nie decízne hlasovanie, teda to hlasovanie 114, ale hlasovanie 113. Vieme veľmi dobre, ako to tu vyzeralo. Sála bola plná. Pri prvej prezentácii bolo 108 ľúdí, čo sa nezdalo predsedníctvu ani členom pléna, a preto sa urobila druhá prezentácia. Potom bola prezentácia iba 115 ľudí. Je mi ľúto, ale už raz tu bolo, že bola plná sála a museli sme ľudí zratúvať, pretože sa neprezentovali. Mne sa zdá, že tu znovu zapracoval nejaký podobný vírus, a všetci boli veľmi prekvapení, že pri prvom hlasovaní bolo 115 ľudí, pri druhom 127. Neviňme z toho počítač, nebuďme ako malé deti. Veľmi dobre vieme, ako sa máme k tomuto hlasovaciemu zariadeniu správať.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec Miček, pán poslanec Kerti, potom pán poslanec Ľupták.
Poslanec M. Miček;
Nepripisujem to žiadnemu vírusu, ale presne viem, čo som robil. Zrejme by bolo nelogické, keď som sa pod návrh, a pod návrh, aby sa hlasovalo tajne, podpísal, aby som robil nejaký škrt voči svojmu svedomiu. Vážení, je úplne nelogické, aby som sa neprezentoval a hlasoval proti. Takisto som uvedený, že som hlasoval proti a neprezentoval sa. Protestujem.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec Kerti, pán poslanec Ľupták, pán poslanec Ondruš.
Poslanec A. Kerti:
Pán poslanec Hamerlík uvádza toto chybné hlasovanie ako keby počítač to bol bral do ohľadu. Tieto mená sú z toho všetkého vonku, aby nám bolo jasné, čiže nemali vplyv na konečné hlasovanie. Ako je potom možné, že pri druhom hlasovaní, keď išlo o meritum, ani jeden sa nepomýlil. Nie je to čudné?
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec Ľupták, potom pán poslanec Ondruš. Poslanec I. Ľupták:
Znovu opakujem, že tu to blikalo. Už pri tom čísle 108 to blikalo, pri 115 to blikalo, a hlásil som sa s faktickou poznámkou. Pozoroval som a chcel som na to upozorniť, že do sály nikto neprišiel, a na ďalšom hlasovaní nás bolo 127. Neobstojí argument pána poslanca Sládeka, že sa neprezentovali. Tu je napísané, že chybne hlasovali, čiže sa normálne prezentovali, normálne hlasovali. Čiže žiadne chybné hlasovanie.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Pán poslanec Ondruš, pán poslanec Hamerlík. Poslanec M. Ondruš:
Chcem len upozorniť, že pri chybnom hlasovaní je "b-" a dole je legenda, že "b" znamená hlasovanie bez prezencie a mínus tak alebo onak. Čiže chybné je práve hlasovanie. Tým je chybné, že bolo bez prezencie. Ale o to nejde.
Chcem povedať, že podstatné je hlasovanie č. 14, nakoľko predpokladám, že každý poslanec je dospelý a o vyslovení nedôvery hlasuje rovnako tajne ako verejne, že nemení názory podľa toho, či je kontrolovateľný alebo nekontrolovateľný. /Smiech v sále. / Ak sa z toho pán Ľupták alebo niekto smeje, nech si vstúpi do svedomia. Hlasovanie č. 14 o vyslovení nedôvery je, podľa mňa, nenapadnuteľné. Z toho mi vyplýva, že neviem, o čom sa bavíme.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec Hamerlík, potom pán poslanec Tatár. Poslanec R. Hamerlík:
Pred chvíľou mi povedali, že sa minuli všetky tieto hárky. Rýchlo som spočítal tých, ktorí hlasovali za tajný spôsob hlasovania. Je ich tu 55. Tých, čo chybne hlasovali a boli za tajný spôsob, bolo 6. Keď to spočítame, je to 61. K tomu, aby sme prijali tajný spôsob hlasovania, bolo treba 64, teda o 3 hlasy bolo menej. To je jednoduchá matematika, nerobme z toho teraz nejaký politický záver.
Podpredseda SNR M. Zemko; Kolegovia a kolegyne,
myslím si, že hovoríme stále o tom istom. Momentálne tu nie je ani polovica z tých poslancov, ktorí asi pred hodinou hlasovali. Takisto je tu ledva tretina ministrov, ktorí mali byt prítomní pri prerokúvaní ďalšieho bodu. Navrhujem prerušiť túto schôdzu a zajtra, keď budeme v plnšom stave, budeme môcť o tejto veci znova rokovať.
Hlási sa pán poslanec Miček.
Poslanec M. Miček;
Nechcem zdržiavať, ale zoberte si hlasovanie č. 13 a pod názvom "zdržal sa" je tam uvedený pán Zemko, Galanda a Markotán. Čiže traja. A zoberte si sumár - hlasovania sa zdržalo 33 poslancov. Už toto je spochybniteľné. Pozrite sa do toho.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Môžeme to otvoriť, keď tu budú prítomní všetci poslanci, ktorí dnes hlasovali. Pokračujeme v schôdzi ráno o 9. 00 hodine.
Ďakujem.
Druhý deň rokovania 23. schôdze Slovenskej národnej rady
24. marca 1992
Podpredseda SNR M. Zemko;
Pokračujeme v rokovaní 23. schôdze Slovenskej národnej rady. Zo včerajšieho dňa nám zostal ešte návrh na jedno uznesenie. Keďže zatiaľ nie sme uznášaniaschopní, budeme pokračovat druhým bodom programu.
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ľupták.
Poslanec I. Ľupták:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, poslanci,
chcel som znovu otvoriť kauzu včerajšieho hlasovania, ale vzhľadom na to, že sála je prázdna, teraz nebudem o tom hovoriť, prihlásim sa s týmto problémom neskôr.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
správu o stave a vývoji životného prostredia v Slovenskej republike ste dostali ako tlač 256. Bol vám rozdaný návrh uznesenia k správe, ktorý pripravil Výbor Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody. Prosím ministra predsedu Slovenskej komisie pre životné prostredie pána Ivana Tirpáka, aby správu uviedol.
Minister predseda Slovenskej komisie pre životné prostredie I. Tirpák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vážení kolegovia,
predložili sme vám správu o stave a vývoji životného prostredia v Slovenskej republike. Predložená správa nadväzuje na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a jeho aktualizáciu, na vládou prijaté zásady ekologickej politiky a program starostlivosti o životné prostredie v Slovenskej republike. Na úvod mi dovoľte konštatovať, že za uplynulé dva roky nedošlo k podstatnému zlepšeniu stavu životného prostredia, a to predovšetkým preto, že dosial nedošlo k zmene štruktúry výrobnej základne ekonomiky. Nateraz pretrváva vysoká náročnosť na materiálové a energetické vstupy. Podobne aj doterajšia legislatíva umožňovala úniky z existujúcej sústavy nástrojov - napríklad množstvo výnimiek zo zákona o vodách, podobné problémy v ochrane ovzdušia, v oblasti odpadov a podobne.
Preto bolo potrebné začať budovať od základu nový systém legislatívnych a ekonomických nástrojov, informačného a inštitucionálneho zabezpečenia. V priebehu tohto obdobia sa v oblasti legislatívy prijal celý rad nových zákonov: zákon o životnom prostredí, zákon o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami a zákon o odpadoch - zákony s federálnou pôsobnosťou, ďalej sa prijali zákony Slovenskej národnej rady o štátnej správe pre životné prostredie, o štátnom fonde životného prostredia, o štátnej správe v odpadovom hospodárstve a zákon o štátnej správe ochrany ovzdušia.
V nadväznosti na zákon o štátnej správe pre životné prostredie sa prijalo nariadenie vlády Slovenskej republiky o získavaní odbornej a osobitnej spôsobilosti pracovníkov
životného prostredia. V rámci legislatívneho procesu sú predložené na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, návrh zákona o poplatkoch za ukladanie odpadov do životného prostredia, návrh nariadenia vlády o vedení evidencie odpadov a návrhy vyhlášok o programoch odpadového hospodárstva a o podmienkach použitia prostriedkov Štátneho fondu životného prostredia Slovenskej republiky. Rozpracovaný je zákon o ochrane prírody, zákon, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády ČSFR č. 35/1979 o odplatách vo vodnom hospodárstve, zákon o hodnotení vplyvov stavieb, činností a technológií na životné prostredie a rad vykonávacích vyhlášok k uvedeným zákonom.
Treba uznať, že tvorba niektorých legislatívnych nástrojov sa oproti pôvodným termínom oneskorila. Je to dané predovšetkým zložitosťou problémov, ktorá nebola vždy správne predvídaná resp. nemohla byť vždy presne predvídaná a do určitej miery aj preťaženosťou a nedostatkom pracovníkov v legislatívnej oblasti. V systéme ekonomických nástrojov sa uzatvára blok sankčných nástrojov poplatkov za znečistenie ovzdušia, ukladanie odpadov a za vypúštanie odpadových vôd. Spoločným znakom týchto zákonom upravovaných poplatkov je, že rátajú so vznikom škody a začínajú pôsobiť ex post, teda až vtedy, keď škoda vznikla.
V súčasnosti v rámci prípravy novej daňovej sústavy sú rozpracované návrhy smerujúce k zapracovaniu ekologických parametrov do jednotlivých daní. Hoci konštrukcia týchto nástrojov dáva dostatočný priestor pre pozitívne stimulačné pôsobenie - úľava na dani, nulová daň a podobne - nedá sa tento zámer zatiaľ realizovať v potrebnej šírke. V rámci opatrení na ochranu životného prostredia v súčinnosti s daňovými zákonmi sa zvažujú možnosti colného systému, odpisovej politiky, cenovej politiky, licencií a kvót. Súčasne záverom roku 1991 vláda prerokovala koncepciu monitorovania
životného prostredia spolu s koncepciou informačného systému o životnom prostredí, ktoré sú vzájomne neoddeliteľné a úzko spolu súvisia.
Pre najbližšie obdobie sa pripravuje dobudovanie čiastkových monitorovacích systémov tak, aby v určitom časovom horizonte tvorili homogénny previazaný celok, schopný podať čo najobjektívnejšiu výpoveď o stave zložiek životného prostredia a naň pôsobiacich vplyvov. Cieľom tohto integrovaného informačného systému životného prostredia Slovenskej republiky je zabezpečiť podklady pre sledovanie a vyhodnocovanie predovšetkým stavu a vývojových tendencií životného prostredia, možných spôsobov pre nápravné opatrenia zamerané na zlepšenie životného prostredia a prevenciu a na vyhodnocovanie plnenia záverov a predpokladov ekologickej politiky Slovenskej republiky.
Napriek viacerým problémom pokračuje komplexný monitoring v oblasti predpokladaného vplyvu Vodného diela Gabčíkovo a vo fáze projektovej prípravy je komplexný monitoring TANAP-u, ako aj projektová príprava monitoringu jednotlivých zložiek životného prostredia s cieľom dosiahnuť previazanosť čiastkových monitorovacích systémov vo väzbe na súhrnný informačný systém životného prostredia.
V dôsledku absencie vybavenia úradov štátnej správy pre životné prostredie potrebnou technikou sa pozornosť v prvej fáze budovania informačného systému v Slovenskej republike v roku 1991 sústredila na nákup limitovaného počtu techniky spolu s geografickým informačným systémom PC ARC INFO. V nadväznosti na zriadenie Slovenskej komisie pre životné prostredie ako ústredného orgánu štátnej správy v oblasti životného prostredia boli vybudované prvostupňové a druhostupňové orgány štátnej správy. V súvislosti s inštitucionálnym zabezpečením treba povedať, že tento proces nie je
zatiaľ zavŕšený a závisí od definitívneho doriešenia usporiadania pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy.
Legislatívne a ekonomické nástroje, limity a obmedzenia, ktoré sa zameriavajú na ochranu prírody a krajiny, vody, ovzdušia, hospodárenia s odpadmi, územný rozvoj, urbanizáciu a výstavbu, predstavujú strategický rámec programu ochrany životného prostredia. Treba si uvedomiť, že ide o úlohu dlhodobú v samotnej príprave, ako aj v efektívnom pôsobení. Je to dané predovšetkým technickou a technologickou úrovňou výrobnej základne odvetví národného hospodárstva budovanou desiatky rokov so všetkými negatívami, ktoré z toho vyplývajú. Treba však konštatovať, že nateraz sa nepodarilo uspokojivo sformulovať programy životného prostredia hospodárskych odvetví. V súčasnom období transformácie, reštrukturalizácie, útlmu a privatizácie hospodárstva Slovenskej republiky, keď znečistovatelia životného prostredia sa postupne stávajú autonómnymi hospodárskymi subjektami, centrálna koordinácia celoodvetvových programov ekologizácie odvetví je veľmi sťažená. Preto ani predkladaná správa nemôže túto zložitú situáciu optimálne vyjadriť ako ucelený návrh riešenia tejto problematiky.
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi reagovať aj na niektoré najzávažnejšie pripomienky, ktoré odzneli vo výboroch Slovenskej národnej rady pri prerokúvaní tejto správy. Časté konštatovanie, že správa nemá prierezový charakter, považujeme do určitej miery za nepresné z týchto dôvodov: Všetky pripravované zákony, ekonomické nástroje, informačný systém o životnom prostredí a pododobne, ktoré sú jadrom správy, majú prierezový charakter. Tieto nástroje a nimi stanovené limity a ukazovatele sú rozhodujúce pre uplatňovanie stratégie trvalé udržateľného rozvoja a pre ekologizáciu jednotlivých odvetví, a budú pod-
statné aj pri rozhodnutí o štrukturálnych zmenách v národnom hospodárstve. Chcem zdôrazniť, že štruktúra správy viac zodpovedá štruktúre Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky pre oblasť životného prostredia. Keďže ide o prerokovanie správy v parlamente, považovali sme a považujeme to za správne. Štátne ekologická politika sa však v zásadných rysoch zhoduje s programovým vyhlásením vlády. Pripúšťame, že v správe mohol byt podrobnejšie naznačený prognózovaný vývoj životného prostredia, najmä na základe požiadaviek, ktoré vyplývajú z novoprijatých a pripravovaných zákonov. Predpokladáme, že v budúcej správe, ktorú si parlament vyžiada, takýto pohľad bude.
Správa o škodách spôsobených pobytom sovietskych vojsk na území ČSFR, pretože boli aj otázky smerované do tejto oblasti, bola v roku 1991 ako osobitný materiál prerokovaná vo federálnej a slovenskej vláde. Len pre informáciu uvádzam, že správa obsahuje výsledky prieskumu a vyhodnotenie ekologických škôd vo všetkých lokalitách Slovenska. Výška týchto škôd predstavuje cca l miliardu korún. Federálna vláda menovala osobitnú komisiu na úrovni námestníkov ministrov a pri Federálnom výbore pre životné prostredie bol zriadený osobitný úrad pre riešenie vysporiadania vecných a finančných dôsledkov škôd na životnom prostredí. Z hľadiska potrieb Slovenskej republiky sme pre rok 1992 definovali požiadavku na cca 300 miliónov korún, ktoré treba uplatniť v podmienkach slovenských lokalít postihnutých pobytom sovietskych vojsk. Predbežne máme prisľúbených 70 miliónov korún z federálnych zdrojov.
Často sa v rokovaniach objavovala aj problematika kultúrnych pamiatok. Treba povedať, že táto problematika je veľmi širokou a komplikovanou oblasťou, pre ktorú Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky má osobitné koncepcie a nástroje. Pamiatky sú integrálnou súčasťou krajiny, avšak kvôli možnosti hlbšieho prerokovania považujeme za vhodnej-