Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR I. Mikloš:

Vážený pán predseda,

vážená Slovenská národná rada,

vážená vláda,

dámy a páni,

dovoľte mi zareagovať najmä na tie vecné argumenty, ktoré tu odzneli, a dovoľte mi predovšetkým úvodom povedať, že nikto netvrdí - a ja najmenej, že sme neomylní a že v privatizácii nie sú problémy, že v privatizácii sa nedejú aj chyby. Na margo toho môžem uviesť snáď len toľko, že len v malej privatizácii bolo doteraz zaradených do dražieb asi 15 000 prevádzkových jednotiek. Vo veľkej privatizácii bolo predložených asi l 500 privatizačných projektov. Tá práca je enormná. Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku má najnižší rozpočet čo do výdavkov štátu zo všetkých ministerstiev Slovenskej republiky a jeden z najmenších počtov ľudí. V žiadnom prípade nechcem tvrdiť, že problémy nie sú a že sa nedejú aj chyby, ale všetky tieto problémy by sme mali posudzovať so znalosťou veci. Žiaľbohu, musím konštatovať, že mnohé výhrady, ktoré tu odzneli, svedčia o neznalosti veci, o neznalosti niektorých zákonov, o neznalosti toho, čo ministerstvo môže a čo nie, o neznalosti toho, čo ministerstvo urobilo a čo neurobilo. Preto by som si dovolil vyjadriť sa k tým vecným argumentom, ktoré odzneli v dnešnej rozprave, a na záver takisto k tým argumentom, ktoré boli zdôvodnené v návrhu na vyslovenie nedôvery. Ak dovolíte, pôjdem v poradí, najprv podlá toho, ako dnes vystupovali jednotliví poslanci, ktorí vznášali vecné pripomienky k práci ministerstva pre privatizáciu.

Pán poslanec Ľupták hovoril o tom, že firma, myslím, že Fefer v Rožňave vydražila 68 prevádzkových jednotiek, koľko z nich nezaplatila a že draží ďalej. Pri prečítaní zákona

o malej privatizácii musí byt každému jasné, že ministerstvo privatizácie ani okresná privatizačná komisia nemá právo nikoho, kto spĺňa náležitosti, že je fyzickou osobou, ktorá má česko-slovenské štátne občianstvo, nesmie nikoho obmedzovať pri vstupe do malej privatizácie. Keďže sa držíme zákona, nemôžeme obmedzovať ani firmu Fefer. Ak táto firma pôsobí tak, že tam dochádza k nejakým nekalým činnostiam, špekuláciám, sú na to orgány činné v trestnom konaní, vo vyšetrovaní, aby týmto špekuláciám zamedzili. Chcem povedať, že s týmito orgánmi spolupracujeme, dokonca nad rámec toho, čo nám zákon ukladá za povinnosť. Napríklad v Bratislave sme iniciovali účasť civilnej bezpečnostnej služby na dražbách v dražobných miestnostiach kvôli tomu, aby tam bol udržiavaný poriadok, aby sme zamedzili tomu, aby tam nedochádzalo k vydieraniu a podobne. Sprísnili sme pravidlá správania sa v dražobných miestnostiach, sme v styku s ministerstvom vnútra, ktorému dávame k dispozícii údaje o tých, ktorí sa opakovane zúčastňujú dražieb a nekupujú na nich, o tých, ktorí sa často vyskytujú v holandských dražbách a podobne. Takže, keď v Rožňave dochádzalo k daňovým únikom, nie je to absolútne činnosť alebo problém, ktorý by sa týkal nášho ministerstva. Naopak, o tomto prípade viem, že práve daňovému úradu v Rožňave sme poskytli informácie o počte všetkých vydražených prevádzkových jednotiek touto firmou, aby sme napomohli práve tomu, aby tejto firme dokázala prípadný daňový únik.

Pán poslanec Zselenák hovoril o tom, akú majú koncepciu privatizácie v Strane demokratickej lavice. So záujmom som si to vypočul, ale dúfam, že Strana demokratickej lavice odo mňa nepožaduje, aby som uplatňoval ich koncepciu privatizácie. Čo sa týka odd'aľovania prvej a druhej vlny, je to problém, ktorý pociťujeme takisto, ako ho pociťuju podniky, ale je to problém, pre zvládnutie a odstránenie ktorého aj robíme všetko, čo je v našich silách. Už štyri mesiace naši pracovníci pracujú, tri mesiace na odlúčenom pracovisku v Pieš-

ťanoch, vrátane víkendov od rána do noci, teraz vrátane víkendov na ministerstve privatizácie. Príčina, prečo to ide tak pomaly, ako to ide, je v nekvalite spracovaných privatizačných projektov, ktoré vo väčšine prípadov nerešpektujú ani povinné náležitosti podlá zákona o veľkej privatizácii, ktoré sú v § 6 vypísané presne a explicitne. Tento zákon bol prijatý 26. februára 1991, teda bol známy v čase spracovávania privatizačných projektov viac ako pol roka.

K pretrvávaniu štátneho vlastníctva treba povedať, že oproti pôvodným predpokladom sa to pretiahlo a predĺžilo o pár týždňov a mesiacov, ale na druhej strane práve naša koncepcia privatizácie, teda uplatnenie kupónovej privatizácie, voči ktorej mnohé z dnešných politických strán už nemajú námietky, ale mali voči nej zásadné výhrady, umožňuje, že oproti porovnateľným krajinám, napríklad Maďarsku, Poľsku, Bulharsku, Rusku, bude práve toto obdobie, počas ktorého budú štátne podniky v štátnom vlastníctve, oveľa kratšie. Takže porovnával by som podlá možnosti s tými, s ktorými sa musíme porovnávať, pretože sme spolu zdieľali podobný osud.

K metodike, kde pán poslanec Zselenák hovoril, že nebola vypracovaná chybou nášho ministerstva, treba povedať, že sme koncepciu privatizácie spracovali, schválila ju vláda. Popri tom sme vydávali aj metodické usmernenia, riešenia jednotlivých vecných problémov. Bol schválený aj vzorový privatizačný projekt, ktorý nebol síce zo zákona povinný, ale bol povinný uznesením vlády, čiže bol povinný pre všetkých spracovateľov základných privatizačných projektov. Takže nie je pravda, že by koncepcia neexistovala, a je skutočne otázka politickej vôle a vôle akceptovať to, že s privatizáciou sú spojené isté problémy, pretože napríklad v Českej republike vláda neprijala žiadnu koncepciu privatizácie ako nejaký explicitný dokument, ale jednoducho sa riadia podlá zákonov, ktoré sú a podlá metodických usmernení riešenia jednotlivých vecných problémov.

Hovoríte o nesúlade novej legislatívy, o tom, že sme ako ministerstvo neskoro reagovali napríklad na Obchodný zákonník. Toto je typický príklad toho, kedy sme reagovali dokonca skôr ako vyšlo znenie v Zbierke zákonov, teda konečné znenie s účinnosťou Obchodného zákonníka. To vám môžem povedať presne. Nový Obchodný zákonník, o ktorom ste hovorili, že sme na neho reagovali neskoro, a že sme na základe neho neskoro vydali metodické usmernenia, vyšiel v Zbierke zákonov 18. decembra 1991. Už na prvej porade v Piešťanoch, ktorá bola v dňoch 17. a 18. decembra, teda deň pred nadobudnutím účinnosti, sme rozdali podnikom vzory nových dokumentov podlá nového Obchodného zákonníka, teda nie znenie Obchodného zákonníka, ale vypracované vzory, do ktorých si len dosadili svoje konkrétne údaje a mohli tieto vzory použit. Takže, ak toto je neskoré reagovanie, s oneskorením, potom skôr to nevieme naozaj robiť.

Takisto zakladateľskú listinu stanoví žiadosť o zápis do Obchodného registra podľa nového obchodného zákonníka. To sa takisto týka výhrad, ktoré sa tu spomínali v súvislosti rezervným fondom. Rezervný fond sa musí inak tvoriť zase podlá Obchodného zákonníka, ktorý nadobudol účinnosť 18. decembra, takže ak sme metodické usmernenia dávali 10. januára, ak to sa považuje za neskoro, nezdieľam tento názor, pretože medzitým boli ešte Vianoce a je to menej ako tri týždne.

Pán poslanec Kliman hovoril o tom, že rezortné ministerstvá majú výhrady voči práci ministerstva privatizácie. To je pravda, existujú niektoré rozdielne názory na to, čo a ako treba v privatizácii robiť a kto nesie aký diel viny napríklad na tom, že postup schvaľovania privatizačných projektov prebieha pomalšie ako by mal. Pán poslanec Plesník tu citoval § 7 zákona o veľkej privatizácii, ktorý hovorí, že za predkladanie privatizačných projektov, teda aj za ich

kvalitu a včasné predloženie, zo zákona zodpovedá zakladateľ. Správne povedal, že naše ministerstvo zodpovedá za konečné schválenie privatizačných projektov. Práve preto, že zodpovedáme za schvaľovanie, a práve preto, že tieto projekty sú také, aké sú, nekvalitné, práve preto im venujeme toľko práce a toľko starostlivosti a času, práve preto to trvá dlhšie, preto, že jednoducho sú zlé.

Ku konkrétnym problémom, ktoré pán poslanec Kliman čítal zo správy ministerstva poľnohospodárstva: Nie je pravda, že vzťah medzi malou privatizáciu a veľkou privatizáciu nie je doriešený, pretože už 13. augusta, keď vláda schvaľovala zoznam podnikov určených do prvej a druhej vlny privatizácie, bolo povedané, že pre podniky, ktoré sú určené do prvej vlny, ak bude predložený podnet na malú privatizáciu do 13. augusta, môže byt akceptovaný, po tomto termíne už nie, a pre druhú vlnu privatizácie, pre ktorú sa privatizačné projekty schvaľujú do konca mája, bol tento termín stanovený do 15. marca. Takže do 15. marca bolo možné na prevádzkové jednotky podnikov zaradených do druhej vlny privatizácie predkladať žiadosť o predloženie karty prevádzkovej jednotky. Po tomto termíne nuž nie, aby mohli tieto žiadosti uzavrieť, aby vedeli, s akým majetkom idú do prvej alebo druhej vlny veľkej privatizácie.

K výhrade, že v malej privatizácii sa prevádzkové jednotky len málokedy dostanú do rúk odborníkov, treba povedať, že je jedna veľká ilúzia, ktorú mnohí pestujú, že privatizácia má slúžiť na to, aby sa majetok dostal do rúk odborníkov. Nie. Privatizácia má slúžiť na to, aby sa majetok dostal do rúk vlastníkov. Títo vlastníci, keď nie sú odborníkmi, budú nútení najať si odborníkov, aby tento ich majetok spravovali, pretože v opačnom prípade, ak ako neodborníci budú tento majetok spravovať, jednoducho skrachujú a o svoj majetok prídu. Čiže privatizácia umožňuje, aby sa uplatnili odborníci, aj keď nebudú vlastniť, pretože bude

v záujme vlastníkov, keď nebudú odborníkmi, aby si ich najali na spravovanie.

K neukončeným delimitáciám - v správe bolo uvedené, že v programovom vyhlásení bolo povedané, že ich treba demonopolizovať, a nechceme schvaľovať privatizačné projekty tých podnikov, kde nie je ukončená delimitácia. To je typický príklad nepochopenia veci, pretože jednoducho nemôžeme schváliť privatizačný projekt napríklad závodu, keď v tom podniku nie je ukončená delimitácia, lebo keď nie je delimitácia ukončená, podnik nevie, aký je vlastne jeho majetok. Ako môžeme schváliť privatizačný projekt, keď nevieme, aký majetok má podnik alebo závod, ktorý sa stáva podnikom? To je predsa absurdné. Ukončenie delimitácie je nevyhnutnou podmienkou schválenia privatizačného projektu.

Ďalej sa povedalo, že k druhej vlne nie sú upresnenia. Už asi pred dvoma týždňami zasadal štáb veľkej privatizácie, kde sú zástupcovia nášho ministerstva, všetkých úsekov, všetkých rezortných ministerstiev, protimonopolného úradu, kde boli presne usmernené rezortné ministerstvá ohľadne metodiky spracovania projektov, ohľadne rozdielov oproti prvej vlne, napríklad čo sa týka novelizácie zákona o veľkej privatizácii.

Pán poslanec Sabo hovoril o nedostatku priehľadnosti privatizačného procesu. Isteže, len mám taký dojem, že mnohokrát je tento proces nedostatočne priehľadný z dôvodov nedostatočnej vedomosti. Nechcem to nikomu vyčítať, ide o veľmi zložitý proces, ktorý je rámcovaný mnohými zákonmi, mnohými nariadeniami, mnohými koncepciami a metodikami riešenia vecných problémov, ale častokrát musím naozaj konštatovať, že tento proces nie je vôbec tak nepriehľadný, ako sa môže javiť z dôvodu nedostatku informácií.

Ďalej k informáciám, to s tým súvisí. Pestuje sa tu ilúzia, vo väčšine médií takisto, že existujú nejakí privilegovaní ľudia, ktorí majú privilegované informácie o podnikoch, a tým pádom budú zvýhodnení pri kupónovej privatizácii. Každý, kto pozná mechanizmus prideľovania akcií v kupónovej privatizácii cez jednotlivé kolá, v rámci ktorých bude stúpať a klesať cena akcií podlá dopytu a ponuky, vie, že to jednoducho nie je pravda, pretože nikto dopredu nebude vedieť, aká bude cena akcií v jednotlivých kolách, a najmä od ceny akcií bude záležať výhodnosť investovania. Vyzerá to asi tak, že v lepšom podniku dostanete menší počet akcií, v horšom podniku väčší počet akcií. Teda vôbec nemusí znamenať, že výhodnejšie bude investovať do lepších podnikov, že vládni úradníci vedia, ktoré sú lepšie podniky, a preto bude ich investovanie výhodnejšie. Ďalšou príčinou, prečo informácie alebo nejaké funkčné miesta vo vláde alebo vo vládnych úradoch nie sú zvýhodnením, je jednoducho to, že už nemáme - chvalabohu - centrálne plánovanie, už nemáme štátnu plánovaciu komisiu, na ktorej úradníci naozaj mohli rozhodovať o tom, ktorý podnik bude úspešný a ktorý nebude úspešný. Každý podnik mal inú mieru zdanenia, takú, aká sa zapáčila úradníkom, aby im vyšiel štátny rozpočet. Každý podnik dostával iné diferencované dotácie, prídely, investičné prídely a podobne, takže bolo v moci jednotlivého úradníka spraviť to tak, aby jednotlivé podniky boli efektívne alebo lepšie a prosperujúcejšie. Dnes je miera zdanenia predsa rovnaká, každý podnik hospodári na svoje vlastné tričko, a jediné riziko, ak niekde existuje, existuje pri štátnych zákazkách, kde štát zadáva podnikom nejaké zákazky. Tam je to riešené tým, že existuje a bol už prijatý záväzný postup pri obstarávaní štátnych objednávok, ktoré musia ísť cez konkurz. Ďalšou príčinou, prečo nejaké informácie nezadávajú výhodnejšie postavenie je to, že výhodnosť investovania závisí predovšetkým od budúceho fungovania a od budúcej efektívnosti podnikov. Budúca efektívnosť, budúce fungovanie je vždy relatívne a je vždy dané aj tým, ako akcionári, vlast-

níci budú aktívne vystupovať v orgánoch akciových spoločností, ako sa o to pričinia.

Ďalej k neprijatiu legislatívnych opatrení na prepieranie špinavých peňazí - legislatívne opatrenia, ako sa uvádza už v názve tohto pojmu, že sú to legislatívne opatrenia, môžu byt prijaté, samozrejme, len zákonodarnými zbormi. Takže vyčítať to ministerstvu privatizácie, myslím, že nie je celkom namieste. Inak opatrenia proti prepieraniu špinavých peňazí prijaté boli. Boli prijaté nie legislatívne, ale uzneseniami federálnej vlády na konkrétnu mieru zdaňovania a podobne.

Predkolo beží a informácie o podnikoch nie sú - informácie o podnikoch priebežne vydávame. O všetkých podnikoch, ktoré sme doteraz schválili, sme vydali všetky potrebné informácie v tlači. Konkrétne v Hospodárskych novinách, ale aj v ďalších novinách.

K ekologickej zadĺženosti, ktorú spomínal pán poslanec Sabo - je pravdou, že ekologická zadĺženosť je problémom, je pravdou, že v prvej vlne nebola doriešená tak, ako mohla byt, a je pravdou, že v druhej vlne by to už nemalo byt takým problémom, pretože sa novelizoval zákon číslo 92, kde podniky medzi povinnými údajmi, ktoré musia uvádzať vo svojom privatizačnom projekte, musia udávať aj to, do akej miery porušujú ekologické zákony, koľko zaplatili za posledné obdobie na pokutách za nedodržiavanie ekologických limitov a koľko budú nevyhnutné náklady na to, aby uviedli svoju činnosť do súladu s platnými ekologickými zákonmi.

Pán poslanec Miček hovoril o konkrétnom príklade pekárni a o zmene v privatizačných komisiách. Zmeny v privatizačných komisiách sme uskutočňovali takmer vo všetkých v záujme toho, aby malá privatizácia postupovala rýchle a úspešne. A to, že rýchlo a úspešne pokračuje, by malo byt v istom

zmysle aj dôkazom toho, že to malo svoj zmysel. K pekárni, o ktorej hovoril: Stáva sa a je problémom, že v niektorých prípadoch vydražitelia nestihnú zaplatiť v 30-dňovej lehote, ale zákon jednoznačne hovorí, že vydražiteľ musí zaplatiť do 30 dní. Ak to nespraví, nikto zo zákona mu nemôže dať žiadnu výnimku, ani minister, ani nikto, jednoducho nemôže dať výnimku zo zákona, ak to zákon neumožňuje. Ak k tomu došlo, že zaplatenie bolo až po tejto lehote, ruší sa výsledok dražby, a tento majetok sa znovu stáva štátnym a znovu ho má spravovať daný podnik. V tomto zmysle sme dali usmernenia okresným privatizačným komisiám, takže ak by ste mali záujem, môžem vám odcitovať aj z konkrétnych listov, ktorými sme im to poslali. Konkrétne je tu list z 8. januára 1992, kde sme žiadali okresné privatizačné komisie o dodržiavanie 30-dňovej zákonnej lehoty a informovali sme ich, že ak táto lehota nie je dodržaná, jednoducho dražba je neplatná. Takto informujú aj jednotlivé okresné privatizačné komisie. Zase tu mám konkrétne faxy, ktorými napríklad bratislavská komisia takto informuje podniky a vydražiteľov. Takže, keď pán poslanec Miček hovoril o tom, že okresná privatizačná komisia tolerovala zákon o malej privatizácii, musím mu dať za pravdu. Naozaj zákon tolerujeme.

K percentám 10, 20, ktoré boli schválené v slovenskej vláde, treba povedať, že slovenská vláda o tomto probléme rokovala dvakrát. Prvýkrát zaujala stanovisko 10, 20, 40, druhýkrát zaujala stanovisko 10, 10, 20. Ja som v oboch prípadoch zaujal stanovisko 10, 20, 40, a vláda rozhodla, ako rozhodla. V druhom prípade hlasovala a tesnou väčšinou prešlo to zníženie, čiže väčšina členov vlády zaujala stanovisko alebo sa domnievala, že toto zníženie je potrebné. Neviem, prečo sa táto otázka tak veľmi dramatizuje. Domnievam sa, to je môj súkromný osobný názor, že aj časť členov vlády sa správala tak, ako sa správala jednoducho preto, že tu vznikla umelo vyvolaná atmosféra mnohými najmä slovenskými médiami založenými tak, ako sú myšlienkovo a duchovne zalo-

žene, atmosféra vyvolávania strachu z privatizácie, atmosféra vyvolávania strachu z trhu. Už používajú dokonca tie isté termíny, ktoré sa používali v marxistických knihách, že tu vzniká finančná oligarchia a podobne. Takže výsledky je vidieť aj v tomto.

Ďalej pán poslanec Gašpar mal otázku, na ktorú žiadal aj odpoveď, prečo neboli vyňaté z malej privatizácie kultúrne osvetové zariadenia, napríklad kníhkupectvá. Zase to jednoducho nie je pravda. O kníhkupectvách sa rokovalo medzi zástupcami nášho ministerstva a ministerstva kultúry, konkrétne medzi pánom riaditeľom Kánikom a pánom námestníkom Števove, kde sa dohodli, ktoré kníhkupectvá môžu byt vydražené v malej privatizácii, a to väčinou v mestách, kde je viac kníhkupectiev a kde aj prípadná zmena sortimentu neohrozí to, že by tento sortiment v meste absentoval. Tam, kde je menej kníhkupectiev, kde je len jedno alebo dve, sa dohodli, že tieto kníhkupectvá pôjdu do dražieb vo veľkej privatizácii, kde bude aj záväzok zachovania sortimentu, teda zachovania knižného sortimentu. Nie je pravda, že by sa táto vec neriešila. Mám tu aj konkrétne zoznamy, ak by ste mali záujem, ktoré boli vyňaté, do ktorého druhu.

Pán poslanec Brestenský hovoril o tom, že nemá niektoré informácie o pasívach, že tam má len informácie o cudzích pasívach. Tam ani iné informácie byt nemôžu, pán poslanec, pretože práve celkové aktíva mínus cudzie pasíva dávajú hodnotu kmeňového imania, čiže základného kapitálu. Hodnota základného kapitálu je práve potrebná a nevyhnutná preto, aby človek vedel, aký základný kapitál má, a do akej miery je zaťažený práve tými cudzími, čiže tými úvermi. Cudzie pasíva sú úvery a dlhy, ktoré podnik má, a preto práve porovnanie cudzích pasív a celkových aktív je veľmi dôležité z hľadiska miery zadĺženia podniku.

Pán poslanec Andráš ma žiadal, aby som uviedol mená poslancov, ktorí ma vraj vydierali. Pokiaľ som dobre počul pána poslanca Strýka, uvádzal to na základe informácie pána poslanca Markotána. K tejto informácii môžem povedať len toľko, že je pravdou, že za mnou prišli dvaja poslanci nemenovanej strany, ale nenazval by som to tak, že ma vydierali. Jednoducho za mnou prišli, povedali mi, že majú návrh na moje odvolanie, kde je podpísaný dostatočný počet poslancov na to, aby mohol byť predložený, ale že ho prekladať nebudú, pretože nechcú robiť čiernu prácu za iných. Potom ho schovali s tým, že ho podávať nebudú, čiže to nepodmieňovali, teda nenazval by som to, že ma vydierali. Potom akoby mimochodom spomenuli, že je tam jeden konkurenčný privatizačný projekt, ktorý, nebolo by zlé, keby bol schválený. Nenazval by som to vydieraním. Samozrejme, na to svedkov nemám, to je logické, keďže som bol s nimi sám, a keďže to nepokladám za vydieranie, nebudem uvádzať ani mená ani stranícku príslušnosť týchto poslancov. Nie je ani pravda ako napísala Národná obroda potom, lebo logika je veľmi neúprosná vec. Národná obroda napísala: no, a keďže odvolaný nebol, asi im vyhovel. Asi sa ten konkurečný projekt schválil. Chcem ubezpečiť, že to nie je tak. Jednoducho som im povedal, že ak ten projekt je skutočne dobrý a najlepší, podľa tých kritérií, ktoré máme, podlá ktorých schvaľujeme, nie je dôvod, prečo by nebol schválený. Takže, to je k prípadu, na ktorý sa pýtal pán poslanec Andráš.

Pán poslanec Marko sa pýtal na stanovisko ministerstva k tomu, že v malej privatizácii vzniká problém, že kúpna cena sa zaplatí, ale to je len cena nehnuteľností alebo inventáru, a neuhradia sa zásoby, a prečo naše ministerstvo bolo proti, keď výbor pre obchod a služby navrhuje, a je to v programe tejto schôdze, novelizáciu zákona o malej privatizácii v tom zmysle, aby súčasťou kúpnej ceny boli aj zásoby. Naše ministerstvo s tým nesúhlasilo z jednoduchého dôvodu, že sa domnievame, že toto nie je riešením problému, kto-

rý reálne existuje a ktorý pociťujeme aj my, a to z toho dôvodu, že najmä v predajniach textilu, konfekcie a podobných predajniach sa jednoducho stane, ak sa toto prijme, že všetky tieto predajne budú nepredajné. Vyvolávacia cena sa za posledný rok zvyšovala dvakrát tým, že sa novelizovala cenová vyhláška, a tým vyvolávacia cena týchto predajní je veľmi vysoká. Nedajú sa tam použiť holandské dražby, ak ide o nehnuteľnosť. Trhová cena je aj so zásobami. Často ide aj o demódne zásoby, pričom ani nie sú nekvalitné, že sú nejaké poškodené, ale sú jednoducho demódne, ktorých trhovaná cena je omnoho nižšia. Domnievame sa, že sa jednoducho stane, že veľké množstvo predajní bude totálne nepredajných a nepohneme sa ďalej. Tento problém pociťujeme, ale myslíme si, že by sa mal riešiť trochu inak. Ale vo vláde prešiel, hlasovalo sa o tom, takže ho nespochybňujem, ako vôbec nepochybujem rozhodnutie vlády. Pán poslanec Hrnko, vidím vás, ale boli tu veľké pripomienky k tomu, že sa nereaguje na vecné výhrady poslancov, ktoré vzniesli, tak som si dovolil vyjadriť sa k týmto vecným výhradám.

Pán poslanec Marko sa potom spýtal, do akej miery máme zabezpečený pomer podielu majetku do kupónovej privatizácie v Slovenskej a Českej republike podlá pomeru počtu zaregistrovaných. Tento pomer máme presne dohodnutý podlá pomeru počtu zaregistrovaných, dohodlo sa to na porade minulý štvrtok v Bratislave. Pre vašu informáciu tento pomer vyzerá tak, že Slovenská republika má zabezpečiť 75 miliárd, Česká republika 173 miliárd, čo zodpovedá pomeru l: 2, 29 a federácia 12 miliárd, pretože federácia mala dať pôvodne 50, ale jej majetok sa stenčil, keďže väčšina tých podnikov prešla do kompetencie republík.

Budem končiť, už len k pripomienkam pána poslanca Weissa. Pán poslanec Weiss hovoril o tom, že minister vnútra a generálny prokurátor potvrdili, že v pozadí privatizácie sa dejú kriminálne činy, a že to popieram. V žiadnom prípade

to nepopieram, ak to interpretujem veľmi voľne, ospravedlňujem sa, v žiadnom prípade to nepopieram, len tvrdím, a to tvrdím aj teraz tu a opakovane, že aj v tejto súvislosti sa často celá privatizácia interpretuje tak, ako keby to bolo eldorádo špekulantov a špinavých peňazí, pričom na margo toho môžem povedať jednu kvantifikáciu. V malej privatizácii sme doteraz vydražili majetok za 10 miliárd korún a z toho takmer 70 % bolo vydražených na úvery. Čiže väčšina tých ľudí, ktorí dražia, draží tak, že si požičia z banky, musí splácať úvery, musí splácať veľké úroky. Podnikanie je nielen zbohatnutie, podnikanie je aj drina, je aj riskovanie toho, že majetok stratia, práca nie je 8 hodín denne, ale viac, takže v tomto zmysle to treba vidieť. A to, že v privatizácii sú aj kriminálne činy a činnosti, som potvrdil. Hovoril som aj o tom, ako spolupracujeme s ministerstvom vnútra tak, aby sme túto činnosť znížili. Ale chcem upozorniť na jednu vec. Kriminalita, tieňová ekonomika je tým väčšia, čím menej trhu je v ekonomike. Stačí sa pozrieť na Sovietsky zväz, na to, ako tam kriminalita kvitne a ako tam kvitne tieňová ekonomika, aj na iné krajiny. Čím liberálnejšia je ekonomika, čím väčší priestor sa nechá trhu, aby fungoval a konkurencii, tým menší priestor je pre nekalé činnosti. Pozri prohibícia v Spojených štátoch a podobne.

K sporu o demonopolizáciu by som chcel povedať len toľko, znovu opakujem, že to, čo sa udialo v tomto spore o čísla, o tie percentuálne obmedzenia, bola vyslovene účelová dramatizácia, ktorá mala politické pozadie. Na tom trvám. Stačí sa pozrieť na dnešné najnovšie údaje okolo politickej scény Slovenska. Som presvedčený o tom, že táto účelová dramatizácia mala diskreditovať tých, ktorí presadzujú kupónovú privatizáciu, tie politické sily, a zároveň pomôcť niektorým jednotlivcom v ich politických ambíciách. /Potlesk. /

K problému úcty k poslaneckej interpelácii - ospravedlňujem sa pánovi poslancovi Plesníkovi aj inštitúcii posla-

neckej interpelácie, pretože fakt je, že som sa v tom dialógu nechal strhnúť /potlesk/, ale z hľadiska vecného by som k tomu chcel dodať, že to bolo možno spôsobené trošku aj tým, že vecný problém, o ktorom som hovoril - hovorilo sa o tom, prečo sa predĺžila lehota na predkladanie konkurenčných projektov od 5. do 20. februára a pán poslanec Plesník povedal, že to bolo vďaka jeho interpelácii. Tam som konkrétne vedel, že to nebolo vďaka tej interpelácii, ale vďaka rokovaniu so Zväzom podnikateľov Slovenska, s ktorými som ešte predtým rokoval, ktorí ma žiadali, aby sme to prijali takto.

K opakovaným výzvam o predloženie koncepcie privatizácie vo väzbe na plnenie programového vyhlásenia vlády musím povedať, že Slovenská národná rada takýmto uznesením nezaviazala vládu, ani mňa, takže som takéto uznesenie ani nemohol splniť. Odpovede na interpelácie, myslím, že posielam a nedostal som doteraz žiadne výhrady k týmto odpovediam. Okrem toho chcem upozorniť, že naše ministerstvo zorganizovalo na jeseň seminár pre poslancov Slovenskej národnej rady, kde sme vysvetľovali našu koncepciu privatizácie a všetky metodické a legistatívne stránky s tým spojené. Myslím, že sme veľa vecí vyjasnili, len účasť bola pomerne malá.

K otázke 33 miliónov na propagáciu kupónovej privatizácie, ktoré sa vraj niekam dostali, a 60 tisíc z nich vraj bolo vyčlenených pre tlačového tajomníka, musím povedať, že zase ide o jednu dezinformáciu v tlači, kde môj tlačový tajomník požiadal o tlačovú opravu, a v prípade, že tá tlačová oprava nebude uverejnená, chce sa domáhať svojich práv súdom. Takže, nechal by som to na súd, nech nájde a potvrdí, či došlo k nejakému zneužitiu nejakých peňazí alebo nie, pretože je naozaj trošku neseriózne hovoriť o tom v nejakých dohadoch na základe nejakých novinových správ alebo správ Rádiožurnálu a podobne. A keď hovoríme o tom, že nejaké peniaze na propagáciu skončili u tlačového tajomníka, chcel by