tívne zúčastniť znárodňovania v roku 1948. Táto ľútosť im dáva, samozrejme, silu k tomu, aby zabránili aspoň tejto privatizácii v roku 1992. Existuje tu potom druhá skupina poslancov, ktorej tiež napríklad vek zabraňuje v tom, aby v roku 1948 odolávali znárodňovaniu, takže teraz sa snažia pomôcť aspoň privatizácii. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka je poukázaním na svetlú stránku návrhu uznesenia pána poslanca Sabu. Zo všetkého, čo tam vymenoval, čoho príčinou je ekonomická reforma pána Klausa, a z toho, čo tam nevymenoval, tiež je opäť zrejmé - a on s tým iste bude súhlasiť, že ekonomická reforma pána Klausa určite nie je príčinou straty súdnosti časti obyvateľstva na Slovensku.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Krajčovič. Poslanec M. Krajčovič:
Pán poslanec Weiss nám tu rozprával niečo o inej koncepcii privatizácie tak, ako sa na to díva opozícia, ktorá je skutočne skvelá, pretože nás dráždi ako militantnú pravicu. Chcel by som na to reagovať. Áno, tá vaša koncepcia privatizácie je určite iná ako naša, pretože tá začala ešte za totalitného režimu, keď tí vaši predchodcovia, ktorí nazbíjali, nakradli kopu majetku, pochopili, že peniaze robia peniaze, potrebovali ich točiť, a začalo sa uvoľňovať už isté podnikanie, ktoré však povolili len tým rovnejším ako rovným. Čiže koncepcia bývalej komunistickej strany, a myslím si, že aj jej nástupníckej strany, je jasná - privatizácia komunizmu do správnych rúk.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Sabo - faktická pripomienka. Poslanec P. Sabo:
Dovolím si reagovat na pána poslanca Krajčoviča. Návrh uznesenia nekritizuje princíp ekonomickej reformy, ale jej priebeh. To je podstatný rozdiel. Ešte by som sa chcel poďakovať za upozornenie o ciachovaní myslenia. Chcel by som k tomu dodať jedno. Myslím si, že takto môže ciachovať ľudí len niekto, kto nezažil, čo je to vlastné, svojprávne myslenie. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Poslanec Bárány.
Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni,
len veľmi stručne na adresu pána kolegu Poliaka: Myslím, že nie je úlohou poslancov vyjadrovať sa o súdnosti občanov, vlastne ich voličov, ale skôr sa budú, skôr či neskôr, a teraz už dosť skoro, o súdnosti nás všetkých vyjadrovať naši voliči.
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec Balún - faktická poznámka.
Poslanec F. Balún;
Vážené kolegyne, kolegovia,
mňa zaujala poznámka pána kolegu Weissa o tom, aká je šikovná opozícia. Som trošku smutný pred voľbami, že asi tú opozíciu nebudeme mat šikovnú. Prosil by som ich, aby sa usilovali o to, aby tou opozíciou zostali, a šikovnou, lebo bude nám chýbať - i keď nie tak početnou, ako sú teraz, ale slovenský národ by si vydýchol, keby zostali opozíciou.
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Pán poslanec Weiss má faktickú poznámku. Poslanec P. Weiss:
Skutočne súhlasím s tým, aby sa rozhodovanie o tom, kto bude vo vláde a v opozícii, a kto sa vôbec dostane do parlamentu, nechalo na voličov. Poviem vám, čo chceme robiť, aby tu neboli už žiadne pochybnosti v súvislosti s privatizáciou, v súlade s našimi programovými dokumentami. Je nevyhnutné odstrániť monopol štátneho vlastníctva a vytvoriť predpoklady pre rozmanité vlastnícke formy, ktoré budú medzi sebou súťažiť. Favorizovanie kupónovej privatizácie nepovažujeme za vhodný spôsob prechodu na novú vlastnícku štruktúru. Kupónová privatizácia sama osebe nevytvorí podmienky na zvýšenie efektívnosti podnikov a iba zdanlivo umožní demokratizáciu vlastníctva. V skutočnosti povedie k rýchlemu a lacnému sústreďovaniu bohatstva v rukách istej vrstvy ľudí. Aby sa zmiernili dopady vládnej politiky privatizácie, vláda musí prekonať informačný monopol štátnej byrokracie. Staviame sa za to, aby sa v procese malej privatizácie postupovalo razantne proti nečestným praktikám, praniu špinavých peňazí, a podporujeme všetko, čo prispeje k rozvoju solídneho drobného podnikania. Požadujeme, aby v procese malej
privatizácie mali orgány miestnej samosprávy reálne možnosti zabezpečiť fungovanie siete obchodu a služieb. Toto je náš program.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Prosím pána poslanca Jaroslava Ivana, aby predniesol stanovisko výboru pre obchod a služby.
Poslanec Jaroslav Ivan;
Ďakujem za slovo. Dovolím si ešte jednu faktickú poznámku. Ked' pán Weiss zacitoval pána ministra Ježka, škoda, že si nezobral jeho výrok, kde hovoril o dojemnej starostlivosti lavice o privatizáciu, hoci v prápore majú priamo napísané štátne vlastníctvo.
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada,
situáciou, ktorá vznikla na záver 20. schôdze Slovenskej národnej rady, sa zaoberalo 3. marca Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. Prijalo uznesenie číslo 794, v ktorom odporučilo Výboru Slovenskej národnej rady pre obchod a služby pozvať pána ministra Mikloša na svoju schôdzu, na ktorej by sa vyjadril k návrhu poslancov Slovenskej národnej rady na vyslovenie nedôvery s tým, že výbor svoje stanovisko oznámi na 23. schôdzi Slovenskej národnej rady. V súlade so spomenutým uznesením sa náš výbor Slovenskej národnej rady zišiel s pánom ministrom Miklošom vo štvrtok 12. marca 1992. Stanovisko výboru je zapracované v uznesení číslo 301, ktoré máte pred sebou. Považujem za potrebné a užitočné uviesť k nemu niekoľko poznámok.
Výbor sa zhodol v názore, že celý problém je potrebné rozčleniť na dve časti - na časť týkajúcu sa prednesenej informácie a potom na otázku návrhu na vyslovenie nedôvery. Svoju informáciu výbor spracoval na základe písomných podkladov jednotlivých rezortov a poznatkov z účasti členov výboru na kolégiách ministrov. Po opätovnom prerokovaní spomenutého materiálu za účasti pána ministra Mikloša sa výbor ujednotil v názore, že na znení a obsahu svojej informácie trvá. Rozdielnosť v názoroch a prístupoch i vo vzťahu k iným rezortom pripustil napokon aj pán minister Mikloš. Myslím si, že niet zásadných rozporov medzi rezortami. Ak nejaké rozpory sú, je len prirodzené, že v takomto procese privatizácie tieto rozpory existujú a ich riešenie môže len prispieť k zdarnému priebehu privatizačného procesu.
Výslednicou informácie bol návrh na uznesenie Slovenskej národnej rady. Navrhli sme v ňom novelizovať zákon o malej privatizácii, čo sme potom obvyklou legislatívnou cestou podali. Návrh už prerokovali všetky výbory Slovenskej národnej rady a v minulom týždni aj vláda Slovenskej republiky, ktorá s ňou s pripomienkami súhlasila. Ďalej sme odporučili vláde Slovenskej republiky prerokovat a riešiť rozpory medzi rezortami. Navrhli sme tiež odčleniť časť úverov pre malú privatizáciu od celkových zdrojov a limitovať ich len miernejším spôsobom. K takémuto riešeniu sa napokon priklonil aj rezort pána ministra Mikloša v materiáli pre Hospodársku radu vlády Slovenskej republiky. A napokon sme od pána ministra žiadali, ako to vyplýva zo zákona Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb., predložiť návrh rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1992. Je pravdou, že v minulom týždni sme pracovný návrh v jednom exemplári do nášho výboru dostali. Návrh uznesenia k správe výboru o priebehu privatizácie, ktoré ste mali na minulej schôdzi pred sebou, neobsahoval návrh na vyslovenie nedôvery žiadnemu členovi vlády, ako to konštatujeme aj vo svojom uznesení, kde si dovolím zacitovať: "Obsah informácie nebol
dôvodom na podanie návrhu na odvolanie niektorého člena vlády. "
Ďalšou častou stretnutia nášho výboru s pánom ministrom Miklošom bolo jeho stanovisko k návrhu 37 poslancov Slovenskej národnej rady na vyslovenie nedôvery. Výbor si vypočul stanovisko pána ministra, ktorý prednesené pripomienky neuznáva ako dôvod na vyslovenie nedôvery. Keďže zákon Slovenskej národnej rady o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady neobsahuje ustanovenie o tom, že výbor Slovenskej národnej rady má právo či možnosť hlasovať o dôvere či nedôvere členovi vlády Slovenskej republiky, výbor o návrhu na vyslovenie nedôvery pánovi ministrovi Miklošovi nehlasoval. Na to má právo len Slovenská národná rada. Stanovisko Výboru Slovenskej národnej rady pre obchod a služby je vyjadrené v jeho uznesení, ktoré máte k dispozícii.
Ďakujem za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Faktická poznámka - pán Kotrus. Poslanec V. Kotrus:
Chcel by som ešte zareagovať na faktickú poznámku pána poslanca Weissa. Nechcem, aby môj príspevok bo poňatý tak, že sa chcem chytať slov, ale myslím si, že pán Weiss toto svoje vystúpenie nemal pripravené, a tak podvedome sa dotkol vlastne podstaty problému. Povedal, že v programe ich strany je rozvoj solídneho drobného podnikania. Ešte som nepočul z úst predstavitelia tejto strany niečo o strednom a veľkom podnikaní. Vážení, v drobnom sa podnikať dá len v oblasti služieb, ale spoločenská hodnota, hodnota sa vytvára vlastne v strednom a veľkom podnikaní. Myslím si, že by sme si mali zobrať príklad z prírody. Tak ako je studené vyvážené horú-
cim a kyslé sladkým, je vyvážená aj spokojnosť s nespokojnosťou. Tiež chcem konštatovať, že som spokojný v dôsledku nespokojnosti ľavice, pretože, myslím si, že pravica koná a pracuje dobre, čoho dôkazom je vlastne ich nespokojnosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Ak dovolíte, ešte by som k tomu niečo povedal.
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
vážená vláda Slovenskej republiky,
dovoľte, aby som zaujal stanovisko k problému, ktorý vznikol a ktorý budeme o chvíľu riešiť. Budem stručný. Vypočuli sme si stanovisko vlády Slovenskej republiky, ktorá je proti odvolaniu ministra Mikloša, pretože dôvody, ktoré udávalo 37 poslancov, nepovažuje za adekvátne. Vypočuli sme si stanovisko výboru pre obchod a služby, teda jeho uznesenie, ktorý takisto neodporúča jeho odvolanie. /Oživenie v sále. /
Pán poslanec Ivan, môžete nám vysvetliť stanovisko výboru?
Poslanec Jaroslav Ivan:
V uznesení výboru sa konštatuje, že obsah informácie nebol dôvodom na podanie návrhu na odvolanie niektorého člena vlády Slovenskej republiky. To je v tej súvislosti, že sa začalo interpretovať tak, že naša správa bola podkladom na vyslovenie nedôvery ministrovi. Proti tomu sa ohradzujeme. Naša správa len konštatovala určité nedostatky, ktoré v priebehu privatizácie sú úplne prirodzené, a svojím uznesením sme navrhli určité riešenia, ktoré boli normálne, legislatívnou cestou postúpené výborom a na vyjadrenie vlády.
Čo sa týka vlastného návrhu 37 poslancov, k tomu sme si vypočuli stanovisko pána ministra, a k tomu sme ako výbor nezaujímali stanovisko, nakoľko v rokovacom poriadku nie je žiadna klauzula o tom, že by sme vo výbore mali hlasovať o tom, či súhlasíme alebo nesúhlasíme s vyslovením nedôvery. Bod 2 je, že minister Ivan Mikloš sa vyjadril k jednotlivým bodom návrhu skupiny 37 poslancov Slovenskej národnej rady podanom na 22. schôdzi Slovenskej národnej rady, pričom tieto neuznáva ako dôvody na vyslovenie nedôvery. Výbor nemá kompetencie, aby ďalej rozhodoval. O tom musí rozhodnúť plénum.
Predseda SNR F. Mikloško;
Chcem však povedať, že tak, ako prebiehala celá rozprava, bolo jasné, že boli poslanci, ktorí boli za odvolanie ministra Mikloša a boli poslanci, ktorí boli proti. Vidím teda tento problém ako výsostne politický. Je to stretnutie dvoch koncepcii, je to vyslovenie nedôvery zo strany opozície na adresu koalície. /Oživenie v sále. / Hneď to vysvetlím. Odvolať dva mesiace pred voľbami ministra kľúčového rezortu znamená pokus o vyvolanie politickej krízy v krajine. Vážení páni poslanci, či sa vám to páči, alebo nepáči, bez toho, aby som vyvodzoval akési súvislosti, pripomína mi to rok 1948 a atmosféru pred ním /potlesk/, kedy vládna kríza a z nej vyplývajúca parlamentná kríza znamenala to, čo znamenala. Odvolanie ministra takého kľúčového rezortu, ako je rezort privatizácie, znamená narušenie celého priebehu v rámci celého spoločného štátu. To si povedzme celkom otvorene. Znamená možnosť vládnej krízy na Slovensku a znamená možnosť parlamentnej krízy na Slovensku. V tomto zmysle vás chcem upozorniť, že to, o čom teraz rozhodujete, nie je len hlasovanie o odvolaní jedného ministra, ale o tom, čo sa tu môže diať najbližšie dva mesiace, a o tom, že vaše rozhodnutie hovorí čosi o zodpovednosti voči tomuto obyvateľstvu, ktoré, podlá našej mienky, má do volieb dožiť v normálnom
ústavnom a právnom štáte. Opakujem, kríza, ktorú sa tu snaží niekto vyvolať, je kríza maximálne politického charakteru, je to kríza predvolebná, a dávam na vaše vedomie a svedomie, aby ste si to veľmi vážne zvážili.
Ďakujem. /Potlesk. /
Faktická poznámka - pán Ľupták. Poslanec I. Ľupták:
Vážené dámy, vážení páni,
prikláňam sa k názoru pána predsedu, aby sme pána ministra neodvolali, len prosím, aby sme prijali nejaké uznesenie, aby nám pán minister do volieb neochorel, lebo to potom bude prevrat. /Potlesk a smiech. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Brestenský. Poslanec R. Brestenský:
Vážené dámy, vážení páni,
svojou poznámkou som už určitý pohľad vyjadril. Domnievam sa, že privatizácia či demokratizácia v našom štáte a v tejto republike predsa nemôže stáť na jednej osobe. Prepáčte, ak je to pravda, sám za seba a za nás všetkých sa hanbím. To je po prvé.
Po druhé si dovolím ešte jednu poznámku. Nemôžem sa zžiť s tým, že opäť sa mnohé problémy doslovne personifikujú a z niekoho sa robí to, ako sa robilo na východ od nás v rokoch predchádzajúcich. Prepáčte, pán predseda, ale v tomto s vami hlboko nesúhlasím a dovolím si podotknúť, že úplne som žasol pri vašich záveroch.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, máte právo žasnúť. /Smiech v sále. / Pán poslanec Sabo.
Poslanec P. Sabo:
Vážený pán predseda,
ospravedlňujem sa, ale domnievam sa, že problém politizujete vy, že tu nebola politizácia zo strany opozície, tu boli vecné argumenty. A ešte chcem upozorniť na jednu vec. Vaša paralela s rokom 1948 pokulháva. Vtedy som ešte nebol na svete, ale z toho, čo som sa dočítal, vyplýva, že komunisti by vtedy už neboli vyhrali voľby. Takže, neviem ako, či tu hrozí, že by VPN vyhrala voľby, že preto tu niekto chce robiť prevrat. /Smiech v sále. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Do VPN už síce nepatrím, ale som presvedčený, že VPN znovu vyhrá voľby. Pán poslanec Bárány.
Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni,
naša demokracia skutočne stojí zatiaľ na slabých no-
hách, ale nemyslím si, že ústavnosť a demokraciu v tejto krajine by ešte mohlo ohroziť odvolanie ktoréhokoľvek ministra, ktorejkoľvek jednej osoby. Zase tak zle na tom predsa len nie sme.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Jaroš. Poslanec I. Jaroš:
Vážená koalícia, dovoľte mi vysloviť hlboký obdiv nad odvahou, s akou ste sa pustili do veľkej privatizácie s jediným odborníkom. Samozrejme, že hovoríme o vecnej a politickej zodpovednosti príslušného ministra a príslušného ministerstva.
Predseda SNR F. Mikloško;
Vždy je lepšie mat jedného odborníka, ako žiadneho. /Smiech a potlesk. /
Pán poslanec Košický. Poslanec M. Dziak-Košický:
Vážená Slovenská národná rada, vážené predsedníctvo,
rád by som pripomenul, že akékoľvek rozhodnutie Slovenskej národnej rady ako parlamentu je v každom prípade vždy a s najväčšou samozrejmosťou rozhodnutím politickým. Ďalej by som rád pripomenul množstvu historikov, ktorí sedia v týchto laviciach, že v istých okamihoch vývoj, spoločenské fungovanie a zvraty vždy stoja na jednotlivcoch. Bol by som rád, aby mi to niektorý z historikov vyvrátil. A mám ešte
jednu maličkú poznámku na jeden mimoriadne zaujímavý jav. Pred trištvrte rokom sa v tejto sieni spochybňovala privatizácia z toho titulu, že je necitlivá, nešpecifická a rýchla, a dnes ideme odvolávať pána ministra Mikloša z toho dôvodu, že privatizácia nie je dostatočne razantná. To je zaujímavé.
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec Okres, pán poslanec Hrnko, pán poslanec Prokeš.
Poslanec P. Okres:
Prepáčte, pán predseda, hlboko si vás vážim a vo väčšine aj vaše názory, ale to, čo ste povedali pred chvíľou, vo mne budí dojem, že svojím vystúpením vyvolávate určitý pocit ohrozenia tejto spoločnosti. V druhom rade mám taký pocit, že nás zastrašujete, tých, ktorí sme dali návrh na odvolanie jedného ministra.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán podpredseda vlády. Prvý podpredseda vlády SR M. Porubjak;
Vážená Slovenská národná rada,
chcel by som vás upokojiť, že to dramatizovanie alebo zastrašovanie pánom predsedom, ako sa to tu teraz označilo, podlá môjho názoru vôbec nie je takým vážnym, a nebral by som to dramaticky, pretože v prípade, že pán minister Mikloš nebude odvolaný, myslím si, že pôjde o porážku socialistickej lavice. V prípade, že pán minister Mikloš bude odvolaný, aj vtedy pôjde o porážku socialistickej lavice, pretože tým sa lavica jednoznačne postaví proti 2, 5 milióna slovenských
DIK-ov /prejav nesúhlasu v sále/, pôjde o hlboké pohŕdanie s 2, 5 milióna ľuďmi, ktorí chcú, aby privatizácia prešla čo najrýchlejšie, nie, aby sa stala zámienkou na politický boj. Myslím si, že práve to bude dôkaz, že lavici na občanovi nezáleží. Takže hlasovanie, myslím si, je vopred jasné. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem pánovi podpredsedovi, že našich občanov už degradoval na obyčajných DIK-ov, ale však to je systém politickej kultúry.
Chcel by som sa vrátiť k tomu, čo hovoril pán predseda. Áno, môžeme sa dívať aj na historické paralely, a môžeme sa dívať aj na rok 1946 a na roky 1947, 1948, kto bol ten, ktorý presadil boľševizmus na Slovensku. Veď dnes je ten boľševizmus pravicový. Všetka česť, pretože česká politická kultúra, ktorá sa k tomuto hlási, vždy potrebuje mat niekoho, kto ju drží. Chcel by som pripomenúť, že takisto vtedy urobila jedna politická reprezentácia Slovenska chybu. Myslela si, že zachráni svoje pozície tým, že degraduje Slovensko a cez Prahu sa dostane do vládnych pozícií na Slovensku. Ako títo páni skončili, vieme, v procese s buržoáznymi nacionalistami, sú jasným svedectvom. Ako skončíte vy?
Predseda SNR F. Mikloško;
Páni poslanci Prokeš, Zselenák, Pokorný, Agárdy.
Poslanec J. Prokeš:
Vážená Slovenská národná rada,
boľševizmus nie je príslušnosť k nejakej politickej strane, ale spôsob myslenia. Bohužiaľ, veľmi často sa s ním stretávame znova vo vládnych štruktúrach. Ostal som zarazený po dnešnom hlasovaní o mojom návrhu na zmenu programu, ale teraz sa už nečudujem, keď predseda parlamentu sa správa, ako keby sme boli v kabarete.
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem pánovi poslancovi Prokešovi. Prosím pána poslanca Zselenáka.
Poslanec J. Zselenák: Dámy a páni,
ak dovolíte, chcel by som mat jednu poznámku na adresu predsedu Slovenskej národnej rady pána Miklošku, ktorý, myslím si, sa dopustil jednej zásadnej chyby, ktorú by nemal robiť, keď mylne interpretoval uznesenie Výboru Slovenskej národnej rady pre obchod a služby. Zdá sa mi to teda nanajvýš nemiestne a zavádzajúce. Ďalej by som si chcel objasniť aj to, či má vôbec výbor pre obchod a službu opodstatnenie, alebo existuje vôbec nejaký dôvod na to, aby stanovoval, či jeho záverečná správa bola alebo nebola predmetom na podanie návrhu na vyslovenie nedôvery. Myslím si, že by bolo rozumnejšie nechať to, čo bolo príčinou, na 37 iniciatívnych poslancov, ktorí návrh predložili.
Ďalej by som chcel uviesť, že náš záujem o držiteľov investičných kupónov nie je náhodný. Medzi nimi sú mnohí jednoduchí ľudia, pre ktorých aj tisíc korún znamená v sú-
časnom období veľkú finančnú záťaž, aj keď je to spojené s možnosťou, aspoň verím tomu, získať v ďalšom období nejaký finančný výsledný efekt. Predsa však je tu aj ďalší vážny dôvod, ktorý spočíva v tom, že dobrá jedna tretina týchto ľudí sú tiež zamestnanci, o osude pracovných príležitostí, o osude podnikov, v ktorých pracujú, zatiaľ nie je rozhodnuté, čo rozhodne prispieva k prehlbovaniu pocitu neistoty.
Záverom na adresu strán vládnej koalície. Dámy a páni, pokiaľ si dobre zalistujem vo svojej pamäti, jednoznačne mi z toho vychádza, že strany vládnej koalície si samy sebe vyrobili podstatne viac problémov, než celá parlamentná a mimoparlamentná opozícia dokopy. Tak prosím vás pekne, neobviňujte len opozíciu z toho, že dnes sú pred nami aj problémy.
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Páni poslanci Galanda, Pokorný, Agárdy. Bolo by dobré, keby sme sa už pomaly blížili k záveru.
Poslanec M. Galanda;
Vážené kolegyne, kolegovia,
patrím v tomto parlamente k najmladším. Na roky 1968, 1948, ani prvú republiku si nepamätám. Nie som ani historik ani ekonóm, ale niečo ma v tejto debate inšpirovalo. V roku 1948 ľudia u nás dobrovoľne-nedobrovoľne zverili svoj osud do rúk určitej strany, ktorá pod ideou Národného frontu a jednej socialistickej metódy nám sľúbila raj na zemi. V roku 1968, ja to tak beriem, sme ako spoločnosť uverili v reformu nereformovateľného, a verili sme, že obrodená KSČ nás dovedie do raja. Tu zase máme tretiu možnosť. Hovorí sa, že do tretice všetko dobré a zlé. Ľutujem určitých ľudí, ktorí zažili takéto dva experimenty. Osobne by som už tretí experiment nechcel zažiť. Preto by som bol rád, aby sme si
povedali jasne, čo je tu za problém. Buď ideme cestou západnej Európy, a potom rešpektujme to, čo tam funguje a nefunguje, alebo experimentujme a hľadajme. Ja to však na sebe odmietam.
Druhý problém, ktorý s tým súvisí, je to nálepkovanie boľševik. Počujem výraz "pravicový bolševik". Už som tu použil určitý terminus technikum, ako "koštruktívna opozícia", je to krásny slovník, ale v praxi to nefunguje. Môj názor je taký, že bolševici existujú a sú aj v tomto parlamente. Nehovorím, že sú to členovia bývalej KSS alebo terajšej SDĽ. Boľševik je každý, ktorý si myslí, že by mal mať monopol na pravdu, presadzuje to násilne a odmieta veriť v demokraciu. /Potlesk. / Potom sa pýtam, či náhodou ti bolševici sa neskrývajú teraz v nejakom ľúbostnom bielom rúchu a niečo iné nám nesľubujú. To, čo sa nám tu sľubuje, to delenie lavice a pravice všade existuje, ale všade vo svete lavica a pravica má definovaný vzťah k ekonomike a k určitým materiálnym hodnotám. Obávam sa, že opozícia mi okrem určitej idey, že vy to robíte zle, my to budeme robiť lepšie, nič neponúkla. A hovorím jednu vec. Odvolanie jedného ministra to nemusí zvrátiť, ale ľutujem ľudí, ak si vo voľbách zvolia politikov, ktorí - po prvé menia politické dresy každý mesiac, po druhé - každú chvíľu menia stranícku príslušnosť, a po tretie - nemajú ekonomický program, lebo ak tu chceme žiť, potrebujeme najmä ekonomický program.
A budem ešte reagovat na jednu vec. Napríklad pán Weiss citoval pána Ježka alebo nejaké noviny a povedal, že nejaký tlačový tajomník dostal štyridsať tisíc korún. Prepáčte, ale to je nehodné politika a najmä poslanca, aby na základe nejakých informácií z novín obviňoval ľudí, a zvlášť nie na pôde parlamentu.
Ďakujem za slovo. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Poslanec Pokorný. Poslanec J. Pokorný:
Vážení občania Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vážení potencionálni voliči, vážení majitelia kupónových knižiek,
prepáčte, vážené plénum, že som neoslovil vás, predpokladám, že všetci dobre vieme, o čo tu ide. Ak si voliči neuvedomili, práve začala predvolebná kampaň. Ak si spočítame, 8, 5 milióna občanov investovalo tisíc korún do kupónových knižiek. Z toho 1, 6 milióna už dalo svoje body investičným privatizačným fondom a asi milión občanov dalo časť svojich bodov investičným privatizačným fondom. Budem hovoriť k slovenským občanom, ktorí by neradi prišli o svojich tisíc korún a o nádej, že prídu o desať až pätnásťtisíc korún, čo im ponúkali rôzne privatizačné fondy alebo tí, ktorí sa ešte nerozhodli investovať, očakávajú tridsať a viac tisíc po úspešnom ukončení veľkej privatizácie. Prečo to spomínam? Z úst niektorých z nás tu zaznelo prirovnanie prerokovávania tohto problému k februáru 1948. Vieme, že vtedy bol komunistický puč. Teraz opäť sa hovorí - neviem, či to tu padlo, možno som nepočúval - o d'alšom puči, tentokrát lavicovom alebo opozičnom. Tiež patrím k opozícii a sedím úplne v poslednej lavici, a dotýka sa ma, ak niekto hovorí, že teraz opozícia chce zastaviť privatizáciu. Všetci dobre vieme, že to nie je pravda. /Prejav nesúhlasu v sále. / Máte možnosť to povedať do mikrofónu, aj ste to povedali. Myslím si, že oneskorenie alebo predlžovanie času uskutočnenia veľkej privatizácie je určitým predvolebným ťahom. Vlastne už v dnešnej dobe máme 2, 5 milióna občanov, 2, 6 milióna, ak som dobre počúval pána ministra Klausa a údaje, ktoré hovoril o ľu-
ďoch, ktorí si už zapísali svoje IČO do svojich kupónových knižiek. Sú vlastne potencionálnymi voličmi ODS a strany podobného alebo strany už dnes v Slovenskej republike. Preto si myslím, že koalícia, ak má rovnako závažné argumenty, ako ich mali predstavitelia opozície, nech poukazuje na argumenty, nech sa tu diskutuje vo vecnej rovine a nech to, čo bolo povedané, sa snaží vyvrátiť. Myslím si, že nie je vhodné porovnávať to s rôznymi udalosťami, ktorých sme boli svedkami v minulom období. Preto ešte raz prosím, aby sme v tejto veci hovorili vecne k problémom. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Prosil by som, aby faktické poznámky netrvali dlhšie ako tri minúty.
Pán poslanec Sládek. Poslanec V. Sládek; Dámy a páni,
aby sa dalo hovoriť vecne, najprv tie argumenty musia byt čímsi aj podložené. Napríklad k pánovi kolegovi, ktorý pred chvíľou hovoril, chcem povedať, že pán prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nemá právo odvolať pána Klausa. Ale chcel som reagovať na pána poslanca Hrnku. Hlásim sa k tomu, že som buržoázny nacionalista, aj napriek tomu, akú budúcnosť mi predpovedá, čo sa asi so mnou stane. Prečo som buržoázny nacionalista? Chcem, aby občania Slovenska boli bohatí, a myslím si, že cesta privatizácie a kupónovej privatizácie je tá najrýchlejšia a najschodnejšia, aby sa tento môj úmysel mohol realizovať.
Predseda SNR F. Mikloško: Pán poslanec Agárdy.
Poslanec G. Agárdy:
Vážený pán predseda, vážené dámy, páni,
okrem pár duchaplných spoločenských vtipov je mi tu už od 15. 00 hodiny smutno. Predsa všetci vieme, o čo nám tu ide. Žiadam preto, aby sme hlasovali.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Dávam hlasovať o skončení rozpravy. Potom bude ešte záverečné slovo ministra.
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 120 poslancov. / Kto je za to, aby rozprava skončila? /Za návrh hlasovalo 86 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. /
Konštatujem, že sme rozpravu skončili. Pýtam sa pána ministra Mikloša, či chce vystúpiť.