Vážené dámy a páni, z uvedeného je zrejmé, že osobne mám vážny vecný dôvod hlasovať za odvolanie pána ministra Mikloša z funkcie ministra pre správu a privatizáciu národného majetku. Som však presvedčený, že pán minister je len vykonávateľom koncepcií podpredsedu federálnej vlády a federálneho ministra financií pána Václava Klausa, ktorý nesie za terajší vývoj najväčšiu zodpovednosť. So zreteľom na to, že to bola práve federálna vláda, ktorá bez referenda a v rozpore s predvolebnými sľubmi po voľbách svojvoľne zmenila poradie krokov ekonomickej reformy, čo vedie k ožobračovaniu väčšiny slovenského obyvateľstva, že to bol federálny parlament, ktorý tiež v rozpore s predvolebnými sľubmi svojvoľne zmenil rozsah reštitúcií, a že dnes sme svedkami vzniku skutočne nového bezprávia, keď tieto reštitúcie sa vracajú pred rok 1948, dávam návrh nasledovného uznesenia Slovenskej národnej rady a žiadam, aby sa o ňom hlasovalo v tomto bode.
Návrh uznesenia znie: "Slovenská národná rada vyjadruje nespokojnosť s doterajším priebehom ekonomickej reformy, ktorý ignoruje sociálne a environmentálne problémy, vedie k ožobračovaniu väčšiny slovenského obyvateľstva a vzniku nových bezpráví. Slovenská národná rada žiada prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pána Václava Havla, aby zvážil možnosť odvolania pána Václava Klausa z funkcie podpredsedu federálnej vlády, ako aj z funkcie federálneho ministra financií ako človeka osobne zodpovedného za terajší stav. " /Smiech v sále. / Môže vám to byť na smiech, považujem za dôležité to povedať, pretože sa domnievam, že kritizovanie ekonomickej reformy, kritizovanie priebehu jej jednotlivých krokov nerobia ľudia, ktorí ju chcú zablokovať.
Dovoľte, aby som použil jeden citát, ktorý kedysi povedal pán poslanec Zeman ešte za predchádzajúcich rokov, ktorý znel asi takto: "Pokiaľ niekto bude stínať hlavy nositeľov kritických správ, nezlepší tým situáciu, ale dospejeme k to-
mu, že tieto správy, ktoré budú chodiť vrchnosti, budú falošné. "
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Osobne som ochotný dať za toto uznesenie hlasovať, len neviem, čo je to slovo environmentálny. /Smiech v sále. /
Poslanec M. Miček:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,
vo svojom príspevku nebudem nikoho citovať, nebudem vás zdržiavať, uvediem iba zopár faktov. Predseda vlády vo svojom príhovore na úvod spomínal, že v návrhu na vyslovenie nedôvery pánovi ministrovi Miklošovi nie sú uvedené konkrétne fakty. Chcel by som sa teda k jednému vrátiť a skonkretizovať ho. Ide o časť návrhu, kde sa hovorí o porušovaní novely zákona č. 427 z roku 1990 Zb., teda zákona č. 429 z roku 1991. Pán minister Mikloš má právo v zmysle zákona č. 427 z roku 1990 Zb. menovať a odvolávať členov okresných privatizačných komisií. Tieto komisie pracujú na každom okrese, samozrejme, takisto pracujú aj v našom okrese. Využijúc právo zákona pán minister Mikloš v našom okrese odvolal šiestich členov privatizačnej komisie - troch právnikov a troch inžinierov. Doplnil ich inými dvomi členmi. Bol som takisto členom tejto komisie. Vzhľadom na to, že som nesúhlasil s takýmto postupom, lebo bol predpoklad neodbornosti komisie, osobne som sa vzdal práce v tejto komisii. Pán minister Mikloš mi vyhovel, za čo mu ďakujem.
A teraz budem konkrétny. Nová komisia, ktorá u nás pracovala, chopila sa práce plným priehrštím a začala vykonávať svoju činnosť. Jednou z prvých prevádzok dražieb bola dražba Veľkopekárne vo Vranove nad Topľou, ktorej vyvolávacia hodnota bola okolo 20 miliónov korún, teda ako zábezpeka sa museli zaplatiť 2 milióny korún a tridsať dní po dražbe bol vydražiteľ povinný zaplatiť aj vydraženú sumu. Prevádzková jednotka bola vydražená za 30 miliónov korún, teda rozdiel 28 miliónov korún bol povinný doplatiť. Vážený pán vydražiteľ túto povinnosť nedodržal a do stanovenej lehoty 30 dní túto sumu nezaplatil. Okresná privatizačná komisia bola povinná túto prevádzkovú jednotku odobrať, vrátiť ju bývalému majiteľovi, a v zmysle novely zákona č. 429 z roku 1991 uložiť pokutu až do výšky 30 % vydraženej sumy, teda zhruba asi 9 miliónov korún. Keď sčítame 9 a 2 milióny korún, dokopy je to 11 miliónov korún, o ktoré mal prísť vydražiteľ tejto prevádzkovej jednotky. Ale neprišiel.
Ako sa to stalo? Komisia pomerne dlho o tejto záležitosti rokovala a až na záver 11. 2. 1992 vyniesla záverečný ortieľ, že odporúča tolerovať zákon. Takéto stanovisko bolo zaslané aj na ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku. Do 15. marca, dokedy mám informácie, ministerstvo k tomuto názoru komisie nezaujalo žiadne stanovisko. Pýtam sa, ako je možné, že ministerstvo nezaujíma stanovisko k tolerancii zákona? Predsa zákon sa postavil preto, aby sa dodržiaval. To je jedna vec. Druhá vec - samotná komisia nemá právnu subjektivitu, čiže každopádne ministerstvo malo zasiahnuť do rozhodnutia komisie. To sa neudialo. Pýtam sa teda, aká je koncepčná práca odboru ministerstva pre malú privatizáciu, keď rešpektuje tolerovanie zákona a neurobí kroky a závery? Pokiaľ to neurobil riaditeľ odboru malej privatizácie, závery mal urobiť pán minister. Alebo pán riaditel na svojich poradách neinformuje ministra, čo sa deje? Hoci na okraj tohoto prípadu musím povedať, že obidvaja
s pánom ministrom pochádzame z jedného a toho istého mesta, takže pevne verím, že je o tomto momente informovaný.
Mám ešte jednu otázku na predsedu vlády. Iste si mnohí pamätáme, keď asi pred mesiacom alebo dvomi mesiacmi sme umožnili vystúpiť predsedovi protimonopolného úradu pánovi Dolgošovi, kde si vylieval svoje srdce nad nesúhlasom pomeru percent investičných privatizačných fondov na jednotlivých podnikoch. Boli to čísla 10, 20, 40. Na poslednom alebo predposlednom zasadnutí vlády, už sa presne nepamätám, na ktorom, vláda schválila zmenu týchto čísel na 10, 10, 20. Myslím, že hovorím dobre. A z toho prameni moja otázka. Pán predseda, prosím vás pekne, to pán minister Mikloš nebol schopný vás presvedčiť, že prvé rozhodnutie bolo správne? Neviem, ako k tomu mohlo dôjsť, lebo prvýkrát presvedčoval, že je to správne - tých 10, 20, 40, po dvoch alebo troch týždňoch, neviem, aký to bol časový odstup, zrazu vláda zmenila rozhodnutie a prijala uznesenie 10, 10, 20. Preto sa pýtam, či nebol schopný vás presvedčiť, hoci viem, že pán minister Mikloš sa v masovokomunikačných prostriedkoch vyjadril, že naďalej trvá na tomto podiele, pokiaľ sa pamätám, teda na 10, 20, 40. Teda vláda tiež nedôveruje pánovi ministrovi?
Ďakujem pekne. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Faktická poznámka - pán poslanec Krajčovič, potom pán poslanec Plesník.
Poslanec M. Krajčovič:
Som nesmierne rád, že som počul to, čo som teraz počul, pretože som počul prvý konečne jasný dôkaz, prečo má byť mi-
nister Mikloš odvolaný. Odvolal kamarátov z privatizačnej komisie, tak ministrovi ukážeme. Alebo to bolo opačne?
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec Plesník. Upozorňujem, že faktická poznámka má trvá tri minúty.
Poslanec J. Plesník: Dámy a páni,
názory na úlohu, ktorú by mal štát zohrávať v ekonomike, máme iste rôzne, ale to, čo má dnes štát v ekonomike a v tejto transformácii robiť, určuje platné právo. Nedovolávam sa ničoho iného a žiadnej inej úlohy štátu, jedine tej, ktorú vymedzil zákon o veľkej privatizácii, ktorý zodpovedným za vypracovanie privatizačných projektov v § 7 robí zakladateľa, ale rozhodujúcu právomoc za schvaľovanie privatizačných projektov dáva príslušnému orgánu štátnej správy, vo výnimočných prípadoch vláde. Ak to teda zoberieme do úvahy, z toho vyplýva, že podlá platného práva za kvalitu a včasnosť vypracovania privatizačných projektov v Slovenskej národnej rade nezodpovedá podnikový manažment, ale ústredný orgán štátnej správy a jeho minister, ktorý v jeho čele stojí. A prosím, zoberme ešte do úvahy aj druhú skutočnosť - nekritizujeme privatizáciu ako takú, nekritizujeme ani jej uplatňovanie v neštandardnej forme, ako je už konečne presunutá, ale myslím, že predmetom našej kritiky je skôr dopad vplyvu oneskorovania uplatňovanej koncepcie na ekonomiku, a ten kolega Zselenák v podstate vo svojom úvode uviedol.
Ďakujem.
Predseda SNR F. Mikloško:
Poslanec Hajduk - faktická poznámka. Poslanec A. Hajduk:
Vážená Slovenská národná rada,
chcem zareagovať na kolegu pána poslanca Mičeka. Som zo susedného okresu, z Michaloviec, a mám niekoľko poznámok. Predovšetkým pri konštituovaní privatizačných komisií sú normálne objektívne príčiny, že jedna funguje dobre, druhá horšie. Výsledky boli za prítomnosti pána ministra zhodnocované. Konkrétne v Michalovciach bol prípad, kde sme boli v týchto výsledkoch hodnotení veľmi negatívne, a boli sme kdesi na posledných postoch v rámci okresu. Sme tu z Michaloviec traja poslanci. Dostali sme od voličov spustu kritických pripomienok na prácu privatizačnej komisie. V súvislosti s tým pán minister na náš návrh operatívne zareagoval a vymenil predsedu privatizačnej komisie. Dodnes nedostávame nejaké podstatné kritické pripomienky k jej dnešnej práci. Myslím si, že činnosť okresnej privatizačnej komisie v Michalovciach sa podstatne zlepšila. Treba to hodnotiť z prípadu na prípad.
Ďakujem pekne.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Prosím poslanca Gašpara. Pripraví sa poslanec Brestenský.
Poslanec J. Gašpar;
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,
chcel by som sa opýtať pána ministra Mikloša, ako aj vlády Slovenskej republiky, prečo neboli vyňaté z malej privatizácie prevádzkové jednotky kultúrno-osvetového charakteru, ako napríklad kníhkupectvá. Zaujímalo by ma, koľko bolo takýmto spôsobom zlikvidovaných kníhkupectiev na Slovensku. Máme si vysvetľovať túto skutočnosť ako podporu kultúrneho a duchovného rozvoja tejto spoločnosti, alebo ako zámer, aby ľudia menej čítali, alebo čítali len taký druh kníh, ktorý sa im ponúka pri pouličnom predaji? Malou privatizáciou sa znížila dostupnosť kvalitnej literatúry, a to tak beletrie, no ešte viac odbornej literatúry. Kto je za tento stav zodpovedný, ktorý môže mať v konečnom dôsledku aj svoje ekonomické dopady? Rád by som počul odpoveď na otázku, čo chce pán minister a vláda Slovenskej republiky urobiť pre napravenie tohto nepriaznivého stavu, ktorého zlepšenie je v záujme nás všetkých.
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Poslanec Brestenský. Poslanec R. Brestenský;
Vážený pán predseda, vážená vláda, dámy a páni,
kupónovú privatizáciu som vždy považoval za formu kompenzácie neobjektívnej ceny práce v predchádzajúcom období, nie zamestnania, ceny práce. Je tiež faktom, že bohužiaľ, som neštudoval socialistickú ekonómiu, ani socialistické
plánovanie. Možno preto nedokážem posúdiť privatizované subjekty kupónovou privatizáciou z údajov, ktoré boli publikované. V každom prípade v zozname štátnych organizácií - slovo podnik si v mnohých prípadoch už nedovolím použiť - určených na privatizáciu mi jednoducho chýbajú niektoré údaje, a to najmä údaje o pasívach týchto subjektov, lebo našiel som tam cudzie pasíva, predpokladajme, že to sú ich aktíva, a ďalej finančné vyjadrenie zásob, z toho zásob hotových výrobkov. Bez týchto údajov, keďže som neštudoval ekonómiu, nedokážem posúdiť, aké IČO mám vpísať do kupónov. To nie je otázka len mňa, ale predpokladám, že to ľudia potrebujú, aby sa zorientovali a mohli sa stať priamymi aktérmi kupónovej privatizácie.
Dovoľte mi ešte jednu poznámku. Viem, že mnohé politické subjekty na Slovensku majú rôzne problémy, dokonca i problémy personálne, ale priznám sa, že som nepredpokladal, že Občianska demokratická únia VPN má takéto problémy tiež, a že nemá okrem terajšieho pána ministra ďalšiu persónu, ktorá by privatizáciu dokázala riadiť. Z toho dôvodu začínam vážne uvažovať o návrhu pána premiéra.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško;
Faktickú poznámku má poslanec Andráš. Poslanec A. Andráš;
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
kolega pán poslanec Marcel Strýko pred chvíľou vyslovil jeden závažný fakt, keď povedal, že pán minister Mikloš bol vydieraný dvoma poslancami. Pre mňa ako podpredsedu parla-
mentnej komisie pre ochranu ekonomických záujmov je to fakt, ktorý ma núti minimálne k zamysleniu nad tým. Preto sa obraciam priamo na pána ministra s otázkou, či je to pravda. Ak je to pravda, žiadam ho, aby tieto mená uviedol. Ak to nie je pravda, žiadam, aby sa pán poslanec Strýko ospravedlnil. Ale je to argument, ktorý treba uviesť na správnu mieru. Takéto argumenty v parlamente nemôžu lietať z predsedníctva do pléna a opačne. Prosím, pán minister, aby ste k tomu zaujali stanovisko.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán minister k tomu zaujme stanovisko zrejme v záverečnej reči, ak uzná za vhodné. Prosím, pán poslanec Sládek.
Poslanec V. Sládek;
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky, dámy a páni,
podstatné riešenie problémov súčasnej ekonomiky môže nastať až po vytvorení základnej podmienky trhovej ekonomiky, teda vytvorením súkromného vlastníctva vo veľkom rozsahu, nie 4 až 5 %. Bývalé socialistické ekonomiky sú v situácii, keď občania nemajú dostatok prostriedkov privatizovať štátne podniky. Všetci občania boli zamestnancami štátu a výsledky ich práce sa sústreďovali v štátnom vlastníctve. Navyše, ekonomika je v takých ťažkostiach, že niet času na to, aby sa privatizácia mohla uskutočňovať klasickými metódami tak, ako je to vo viacerých trhových ekonomikách. Preto moja strana veľmi ťažko môže pristúpiť na tézy Strany demokratickej lavice, že priorizovanie časovej rýchlosti neštandardných foriem privatizácie nie je celkom výhodné. Myslím si opak.
Faktom, ktorý treba v privatizácii brať do úvahy, je to, že po mnohých rokoch používania neprirodzených kritérií v politickom, sociálnom a ekonomickom postavení občanov je potrebné v maximálnej miere vytvoriť rovnaké východiskové podmienky pre privatizáciu štátneho vlastníctva, a to práve možno dosiahnuť iba neštandardnými formami a metódami privatizácie. Ubezpečuje nás o tom to, ako to vyzerá v susedných krajinách, konkrétne mám na mysli Poľsko a Maďarsko. Vláda v súlade so schválenými zákonmi vyčleňuje majetok určený na privatizáciu. Občania majú na druhej strane k dispozícii investičné body, ktoré nemusia vkladať priamo do privatizovaných podnikov, ale aj nepriamo prostredníctvom investičných privatizačných fondov. Ak to pána kolegu Sabu zo Strany zelených na Slovensku nejako konsternuje, môže si zobrať sociologické prieskumy aj v rôznych ostatných krajinách sveta a uvedomí si, že je veľmi malá vrstva občanov aj v krajinách, kde demokracia a súkromné vlastníctvo iná stáročné tradície, ktorí sú ochotní púšťať sa do akéhosi risku. Je to okolo 10 až 15 % svetovej populácie.
Po kritike kupónovej privatizácie lavicovo orientovanými stranami začalo mnoho polemík okolo investičných privatizačných fondov, a z nich veľa zbytočných. Sčasti vyplývali z neodbornosti a neinformovanosti, no z veľkej časti mali aj politickú súvislosť. Kritika opozície smerovala proti tomu, že po privatizácii majetku veľkému počtu akcionárov dôjde k rozdrobeniu vlastníctva a že akcionári nebudú môcť efektívne ovplyvňovať riadenie podnikov. To bolo v prvej fáze. Ihneď na to, ako vznikli investičné privatizačné fondy, kritika opozície sa obrátila opačným smerom, najmä po pôsobení harvardského vírusu, na to, že dôjde k veľkej koncentrácii vlastníctva podnikov zo strany investičných fondov. Kritika pokračovala napriek tomu, že medzi privatizačnými fondami je dosial nevídaná konkurencia v Českej i v Slovenskej republike. Lavínu kritiky opozícia spustila, a pritom zlým smerom, pre oneskorený príchod zákona o investičných spoločnostiach,
v dôsledku čoho si vraj privatizačné fondy a ich zakladatelia robia podlá svojho. No kritici si pritom nevšimli zásadnú skutočnosť, že fondy okrem získavania držiteľov investičných kupónov vlastnú investičnú aktivitu ešte vôbec nezačali. Zatiaľ jedinou činnosťou je rozmanitá a veľká reklama.
Mal by som drobnú poznámku k pánovi Sabovi, pretože jeho referát alebo jeho expozé na rozdiel od ostatných sa mi zdalo byt najprotiprivatizačne zamerané. Prekvapuje ma to, že si nevybral tú správnu stranu. Tá vyvolená užšia vrstva, neviem, koho tým myslel, ale ak si myslí, že momentálne sú to členovia vlády alebo poslanci za koalíciu, tí tiež nemajú žiadne informácie, pretože jednoducho nie sú. V tom marazme, ktorý tu po 40 rokoch nastal, potom, ako sa snažilo zamaskovať všetky stopy po krádežiach, ktoré nastali po roku 1948, je veľmi tažko sa v tom nejako vyznať. K tým reštitúciám nebudem opakovať argumentáciu, ktorú som dvakrát poskytol tomuto plénu asi pred rokom. Týka sa to asi 25 miliárd korún. Ak si niekto myslí, že 25 miliárd korún môže existenčne ohroziť väčšinu slovenského obyvateľstva, je to jednoducho smiešne. Ináč slovenské obyvateľstvo na tom nie je tak zle. Veľmi veľa slovenských občanov, čo sa týka príjmov, je na tom lepšie ako poslanci Slovenskej národnej rady, vynímajúc tých, ktorí majú dve až tri funkcie.
Chcel by som sa ešte zmieniť o rýchlosti privatizácie. O neopodstatnenosti kritiky vznesenej na rýchlosť privatizácie alebo plánu postupu privatizácie, ako hovorí časť opozície, svedčí tento sled krokov. 5. septembra vláda vydáva nariadenie o použití investičných kupónov. 24. septembra je vypracovaná správa vlády o príprave kupónovej privatizácie, l. októbra - stále hovorím o minulom roku - je začiatok predaja kupónových knižiek. 1. novembra je začiatok registrácie občanov a 17. februára začína predkolo privatizácie. Ako vieme, prvé kolo privatizácie má začať 18. mája. Nemyslím si, že je to pomalý sled krokov, vzhľadom na to, že nemáme,
ľahké, alebo kde vlastne teraz je - mal poradcov z Moskvy. Nemáme takých poradcov, ktorí by nám dokázali nejako veľmi rýchlo radiť. Tento postup potvrdzuje rýchlosť privatizácie. V rýchlom vytvorení súkromného sektora vidíme záruku vývoja smerom k trhovej demokratickej spoločnosti.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Prosím poslanca Marku. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Marko:
Vážená vláda, vážené poslankyne, vážení poslanci,
som smutný z toho, v akom duchu sa začala vyvíjať táto diskusia, som tiež smutný nad tým čiernobielym videním, ktoré sa tu vlastne prezentovalo, pretože viackrát aj v oznamovacích prostriedkoch, aj v diskusii boli jasne pánom ministrom priznané problémy a chyby, ktoré sa v malej privatizácii udiali. Myslím si, že bolo by chybou, keby sme sa snažili každý problém spolitizovať.
Upriamim sa na niekoľko faktov, ktoré by som bol rád, keby pán minister mohol vo svojej záverečnej reči vysvetliť. V procese malej privatizácie je vydražiteľ povinný do 30 dní zaplatiť vydraženú cenu prevádzkovej jednotky. V zákone sa neriešilo, že by musel zaplatiť celkovú kúpnu cenu, to znamená, že vydražiteľ nemusí zaplatiť cenu zásob. Napriek tomu, že sa to pripomienkovalo aj zo strany okresných privatizačných komisií, nebolo to zahrnuté do novely zákona.
Mojím veľkým prekvapením bolo, že keď sme teraz pripravovali novelu zákona do Federálneho zhromaždenia, stanovisko z ministerstva privatizácie bolo také, že žiadali nezaraďovať tam práve tento pojem, aby vydražiteľ musel zaplatiť celú sumu, v inom prípade bude musieť prevádzkovú jednotku vrátiť, ale snažili sa, aby to ostalo v pôvodnom znení s odôvodnením, že by sa tým zabrzdil celý proces privatizácie.
Prvou chybou je, že k tomuto vlastne dochádza už na konci malej privatizácie. Ďalej je tu problém, že pokiaľ ministerstvo postupovalo týmto spôsobom, došli sme k tomu, že v súčasnej dobe máme nezaplatených zhruba pol miliardy zásob, čo robí značné problémy ministerstvu obchodu. Je veľmi sporné tvrdenie, či toto proces privatizácie urýchľuje - keď túto podmienku tam nedáme - alebo brzdí, pretože tým, že tieto zásoby sú vlastne dvakrát úverované, banky už nemajú pôžičky na financovanie malej privatizácie, čiže vlastne tým dochádza k brzdeniu privatizácie.
Čo sa týka veľkej privatizácie, bol by som rád, keby pán minister zodpovedal na otázku, či majetok, ktorý dáva do privatizácie Slovenská republika a Česká republika, bol v pomere, ako sú zaregistrovaní držitelia investičných kupónov Slovenskej republiky a Českej republiky.
Ďakujem za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Prosím poslanca Weissa. Poslanec P. Weiss:
Dámy a páni,
mohol by som siahodlho citovať zo svojich vlastných
vystúpení v tejto Slovenskej národnej rade, kde som upozorňoval na konkrétne vecné problémy rozbiehajúcej sa malej i veľkej privatizácie ešte v roku 1990 a 1991, ale mohol by som citovať aj z odpovedí na moje interpelácie. Napríklad pán minister Pittner a generálny prokurátor pán Bacho potvrdili moje obavy z kriminálneho charakteru zmeny vlastníckych vzťahov. Na druhej strane odpovede pána Mikloša sa často obmedzovali na spoliehanie sa na neviditeľnú ruku trhu. Napríklad na moju interpeláciu z 15. schôdze ako riešiť ochranu pred súkromnými monopolmi, ktoré vzniknú zo štátnych monopolov, pán minister poukázal iba na potrebu vidieť širšie súvisislosti oslabovania monopolov, liberalizáciu zahraničného obchodu, príliv zahraničného kapitálu, vznik spoločných podnikov, atď.
Odpovedal som, že je evidentné, že liberalizačné procesy v zahraničnom obchode nemôžu postupovať neúmerne rýchlo, treba mať predstavu, ako zvoliť proporcie medzi ochranou a pred tlakom zahraničnej konkurencie, ak len nechceme zlikvidovať celý domáci priemysel. Je známe, že zahraničný kapitál dáva prednosť vstupu do podnikov, ktoré si držia monopolné pozície. Preto prinajmenšom z krátkodobého hľadiska navrhované riešenia neprichádzajú do úvahy. Otázka súkromných monopolov - odpovedal som vtedy pánovi ministrovi Miklošovi - ostáva teda nedoriešená a dôsledky toho môžu byť značne nepriaznivé.
Viete, ako dopadol spor o protimonopolnú politiku vlády odstúpením bývalého šéfa protimonopolného úradu pána Dolgoša. Je zaujímavé, ako to už predo mnou spomenul pán poslanec Miček, že vláda po nastúpení nového šéfa protimonopolného úradu zrazu zmenila svoje stanoviská.
O tom, akú úctu má pán minister Mikloš k inštitútu poslaneckej interpelácie, presvedčil v rozhlasovej besede s poslancom Plesníkom 12. 3. 1992, keď mu povedal - citujem:
"Zase nepovažujte sa až za takého dôležitého, že by vaše interpelácie mohli spôsobiť až takéto zmeny. " Po vypočutí tejto - prepáčte mi, ale musím to povedať - arogantnej odpovede pána ministra mi bolo celkom jasné, prečo doteraz nereagoval na opakované výzvy, aby predložil Slovenskej národnej rade koncepciu privatizácie vo väzbách na plnenie programového vyhlásenia vlády napríklad v oblasti štruktúrnej politiky.
Vo včerajšej besede "Čo týden dal" vyslovil pán minister Ježek myšlienku, že by sa mal dosiahnuť konsenzus politických síl v prístupe k privatizácii. Bola by to dobrá myšlienka, keby vládnuce strany boli ochotné vecne diskutovať, počúvať názory opozície a vecne reagovat. Ako keby - ako sa to podarilo včera pánovi Ježkovi, ktorý kolegiálne obhajoval svojho slovenského kolegu ministra - sa z právneho provizória a legislatívnej nepripravenosti privatizačného procesu, ktorá ho sprevádza od samého začiatku, neurobila priam cnosť, ako keby to bolo čosi dobré, že prerozdeľovanie miliardových majetkov nie je zatiaľ prísne právne regulované a že sa ešte len čaká na právne predpisy.
Dámy a páni, dnes sa mnohí na nás hneváte jednoducho za to, že sa správame ako opozícia, že vládnu politiku nekriticky nevelebíme, že kritizujeme jej vecné chyby, právne diery, ktoré umožňujú špekulácie, korupciu a rozkrádanie štátneho majetku v rozsahu, ktorý je, ako napísal vládny slovenský denník, v porovnaní s minulým režimom iba chlapčenským huncútstvom. Že nás za to predstavitelia militantnej pravice niekedy priam nenávidia, že sa nám dostávajú rôzne slogany, že napríklad lavica je principiálne proti privatizácii, že sa nám pripisujú všetky možné i nemožné hriechy, podlá mňa svedčí iba o tom, že svoju úlohu opozície robíme dobre, a nevidím dôvody, aby sme k politickým zoskupeniam, ktoré si našli čas na prijatie lustračného zákona, ale nie na prípravu a schválenie zákona o priznaní majetku, boli servilní. Je prinajmenšom smiešne, ak nie cynické, keď pred-
stavitelia pravicovej strany, ako sú Občianska demokratická aliancia alebo Občianska demokratická únia, ktorí toľkokrát opakovane prejavili netolerantnosť, neznášanlivosť a neochotu počúvať, teraz volajú po konsenze v privatizácii. Volajú po tom, aby sa pred voľbami nenarušila pripravená schéma, ktorá má byt ich hlavným argumentom. Občan, za tisíc korún sme ti dali šancu zbohatnúť. Akoby štátny majetok, ktorý vznikol z mozoľov generácií, patril teraz vládnucim stranám a tie ho milostivo rozdeľovali, a tí, ktorí sa im pozerajú na prsty, ako toto rozdeľovanie v skutočnosti prebieha, a kto je pritom zvýhodňovaný, sú jednoducho... /Prejav nesúhlasu v sále/.
Predseda SNR F. Mikloško:
Prosím kľud. Poslanec P. Weiss:
Pán Strýko bude mat 7. júla 40 rokov.
Vzniká otázka, prečo sa táto vládnuca garnitúra tak húževnato bránila urýchlenému prijatiu zákona o konflikte záujmov, prečo až pod tlakom opozície a verejnej mienky došlo k zákazu pôsobenia štátnych úradníkov v súkromných spoločnostiach, prečo sa tak rýchlo ututlali informácie protimonopolného úradu o personálnych prepojeniach medzi ivnestičnými privatizačnými fondami a štátnou mocou resp. medzi investičnými privatizačnými fondami a zakladateľmi, prečo dodnes nemáme odpoveď na niektoré otázky, ktoré sme tu, v Slovenskej národnej rade opakovane kládli.
Dámy a páni, pochopme sa dobre. Rozdiely v koncepcii privatizácie, ale aj transformácie národného hospodárstva medzi pravicovými a lavicovými stranami sú niečím celkom normálnym a prirodzeným nielen u nás, ale aj v západnej
Európe, na ktorú sa tak často odvolávame. Aj pani Tchatcherová sa nedávno dala počuť, že keď zvíťazia vo Veľkej Británii labouristi, Británia príde o všetko, čo získala za 13-ročnej vlády konzervatívcov. Takže nič nového pred voľbami pod slnkom. Len sa, prosím vás, neuchyľujte k výkrikom typu "levice všechno prochlastá" a nerozprávajte, že nezamestnaní sú iba tí, ktorí nechcú pracovať, lebo drobný človek napríklad z okresu Čadca, kde je 22-percentná nezamestnatosť, asi tažko prijme argumentáciu, že v tomto okrese sa akosi rodia lenivší ľudia.
Pán prezident včera hovoril o potrebe dôvery v privatizáciu. Aj nám ide o to, aby sme predišli sklamaniu drobných akcionárov, ale akú dôveru majú mat ľudia, keď sa dozvedia, že 33 miliónov na propagáciu kupónovej privatizácie sa v uplynulom roku dostalo do neznámych vreciek a z 50 miliónov, ktoré majú byt vyčlenené na tento rok, už na január 60 tisíc korún bolo vyčlenených k dispozícii tlačovému tajomníkovi ministerstva pre privatizáciu a správu národného majetku.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Faktické poznámky - pán Poliak a pán Krajčovič. Poslanec M. Poliak;
Vážená Slovenská národná rada,
mám dve krátke poznámke k tomu, čo som tu všetko pred chvíľou počul. Z vystúpenia niektorých poslancov, z ich argumentácie, a vôbec z ich myslenia je jasné, že jedine ich vek, napríklad 40 rokov, im zabránil v tom, aby sa mohli ak-