ruchu a ministerstva pre správu a privatizáciu za účasti protimonopolného úradu, a to v najkratšom čase.

Na druhej strane sa v záujme objektivity žiada pripomenúť, že pri zabezpečovaní prípravy vypracovania a posudzovania privatizačných projektov sa vyskytli viaceré nedostatky, ktoré túto fázu privatizácie skomplikovali. Ide najmä o tieto okruhy problémov: nedoriešenosť majetkoprávnych vzťahov, nedostatočné metodické usmerňovanie procesu privatizácie, v dôsledku čoho bolo potrebné priebežne dopracovať projekty, nové zákony a úpravy, najmä Obchodný zákonník a živnostenský zákon, v dôsledku čoho bolo potrebné prepracovať všetky základné dokumenty k zániku podnikov a vzniku nových subjektov.

Ďalej je potrebné upozorniť na pretrvávajúce nedostatky privatizačných projektov, ktoré boli prednesené na 21. schôdzi Slovenskej národnej rady. Ukazuje sa, že metodické usmernenie ministerstva pre správu a privatizáciu národného majektu bolo nedostačujúce. Spôsobilo to viaceré nejasnosti napríklad pri výpočte rezervného fondu.

V súhrne možno konštatovať, že napriek zložitosti problematiky dosiahnutý výsledok najmä z hľadiska zostávajúceho počtu základných privatizačných projektov na posúdenie, vytvorenia potrebného objemu ponuky, ale najmä vecného riešenia privatizácie, považujeme súčasný stav za nedostačujúci, priebeh za pomalý a meškajúci.

Ako som spomenul, nedôsledné vecné riešenie privatizácie možno dokumentovať na príklade štátnych podnikov Slovnaft a Benzinol. Tak, ako sme sľúbili pred mesiacom, zišli sa zástupcovia nášho výboru so zástupcami oboch spomenutých podnikov, ministerstva priemyslu, Slovenského protimonopolného úradu a ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. Z uvedených rokovaní sme získali dojem, že mi-

nisterstvo priemyslu nevyužilo všetky možnosti dostatočného prerokovania fúzie Slovnaftu a Benzinolu. Postoj ministerstva priemyslu sa javí ako autoritatívny, bez dostatočných záruk voči Benzinolu.

Uvažovaná fúzia má v podstate racionálne jadro, pokiaľ sa uskutoční s dostatočnými zárukami pre oba zainteresované podniky. Naviac, je tu zásadný nesúhlas Slovenského protimonopolného úradu s navrhovaným privatizačným projektom na vytvorenie akciovej spoločnosti Slovnaft-Benzinol Bratislava. Vzhľadom na uvedený stav navrhujeme, aby situáciu urýchlene riešila vláda Slovenskej republiky v súlade s už prijatými zákonmi, najmä § 10 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. Myslíme si, že vláda Slovenskej republiky by mala byt v procese privatizácie oveľa aktívnejšia ako je doteraz. Nezastupiteľnú úlohu musí zohrať pri koordinácii spolupráce medzi zakladateľmi a ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku.

Nie je stanovený termín ukončenia predkola kupónovej privatizácie. Bude sa prelínať s obdobím postupného zverejňovania údajov podnikov, akciových spoločností vybraných a schválených na kupónovú privatizáciu. Údaje budú obsahovať aj hodnotu celkového majetku určenej na jednotlivé spôsoby privatizácie, hospodárske výsledky za rok 1991 a úverovú zadĺženosť za roky 1990 až 1991.

Ako vidno, v procese privatizácie pretrváva celý rad problémov. Mali by sa stať poučením pred prípravou druhej vlny kupónovej privatizácie, najmä v jej dôslednej príprave, premyslenejšom postupe a metodickom usmerňovaní. Žiaľ, stále absentuje zákon o privatizačných investičných fondoch a investičných spoločnostiach. Poznáme síce návrh predložený pánom ministrom Klausom, ale do jeho prijatia a účinnosti investičné privatizačné fondy pracujú podlá vlastného, nie vždy konkrétneho uváženia.

Vážené panie poslankyne, vážení poslanci,

v týchto dňoch si pripomíname jedno malé jubileum. Pred rokom začala prvými dražbami malá privatizácia. V rezorte obchodu a cestovného ruchu zostáva k 1. 2. 1992 sprivatizovať ešte 2366 privatizovaných jednotiek, t. j. 28, 1 %. Termín ukončenia malej privatizácie vytýčený k 30. 6. 1992 pravdepodobne splnený nebude pre opakujúce sa prípady vrátenia už vydražených prevádzkových jednotiek vydražiteľom aj za cenu prepadnutia dražobnej istiny, ďalej pre rozpory medzi ministerstvom obchodu a cestovného ruchu a ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku o forme privatizácie väčších, cennejších jednotiek.

Vážnym dopadom privatizácie na ekonomiku štátnych podnikov je nezaplatenie prevzatých zásob vydražiteľmi v stanovenej lehote 30 dni a ani po nej. Pohľadávky podnikov predstavujú 693 miliónov a na ne sa viažuce úroky vyše 30 miliónov Kčs. Takýto postup vydražiteľov umožňuje nedôslednosť zákona č. 427/1990 Zb. a jeho nesúlad so zákonom Slovenskej národnej rady č. 474/1990 Zb. Podlá § 11 zákona Federálneho zhromaždenia vlastníctvo k vydraženým veciam prechádza príklepom licitátora a podpísaním protokolu, pričom zákon zaväzuje vydražiteľa do 30 dní zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením s následkami zrušenia prechodu vlastníctva od začiatku, ak nedodrží 30-dňovú lehotu na zaplatenie. Ten istý paragraf zaväzuje síce vydražiteľa k zaplateniu ceny zásob takisto do 30 dní, ale bez sankcie a následkov. Pritom pojem kúpnej ceny veľmi precízne definuje § 9 tohoto zákona v súbore za vydražené ceny a za zásoby.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 474/1990 Zb. v § 11 viaže vydanie potvrdenia o predaji prevádzkovej jednotky dražbou na súčasné zaplatenie celkovej kúpnej ceny. Toto ustanovenie je už len málo účinné. V návrhu uznesenia, ktorý

by ste mali mať pred sebou, žiaľ, pre nedostatok času sa to nedalo stihnúť, výbor pre obchod a služby iniciuje zmenu návrhu zákona č. 427/1990 Zb. o prevode vlastníctva štátu na iné osoby.

Prevažujúca časť vydražiteľov je odkázaná na bankový úver, ktorý sa stále ťažšie vybavuje zo známych dôvodov nedostatku finančných prostriedkov a zvýšenej kontroly použitia volných peňažných prostriedkov. Zvyšuje sa počet oneskoreného zaplatenia vydraženej ceny i bez zavinenia vydražiteľa, čím sa podľa odseku 2 § 11 zákona č. 427/1990 Zb. prechod vlastníctva ruší od začiatku. Má to za následok vrátenie prevádzkovej jednotky pôvodnému užívateľovi, prepadnutie dražobnej zábezpeky a tažko riešiteľné spory vyplývajúce už z vložených investícií na zmenu zariadenia, charakteru činnosti, zmenu sortimentu, vrátenia kúpnej ceny z osobitného účtu a organizovanie novej dražby. Vydražiteľ kladie odpor s odôvodnením nezavinenia meškania pre zdĺhavé vybavovanie úveru v banke. Postupuje prípad na súdne riešenie. Zákonom stanovená lehota 30 dní na zaplatenie je nereálna, krátka pri terajšej situácii na trhu peňažných prostriedkov.

K malej privatizácii ešte pripájam niektoré číselné údaje. Do 26. februára 1992 bolo vydražených 7 952 prevádzkových jednotiek. Ich vyvolávacia cena bola 7 736 302 tisíc korún, ktorá sa licitovaním zvýšila o 2 063 miliónov korún. Dražieb za vyvolávaciu cenu bolo 2 019 v celkovej hodnote l 440 miliónov korún. Klasickou dražbou bolo vydražených 4 250 prevádzkových jednotiek v celkovej hodnote takmer 6 610 miliónov korún. Vyvolávacia cena stúpla licitovaním o 3 780 395 tisíc korún. Naproti tomu holandskou dražbou bolo vydražených l 683 prevádzkových jednotiek za l 776 298 tisíc korún, čím vyvolávacia cena klesla takmer o l 720 miliónov korún.

Toľko informácia. Závery z nej vyplývajúce sú zapracované do návrhu uznesenia, ktoré o chvíľu dostanete. Prosím, aby ste sa k tomu vyjadrili.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Má niekto otázky k podanej informácii? Zatiaľ mám prihláseného pána Karola Szokola z HZDS, ale podľa programu nebola plánovaná k tejto otázke rozprava. Pýtam sa, či má niekto z vás otázky k podanej informácii. Nie je tomu tak. Pán poslanec Szokol, máte slovo.

Poslanec K. Szokol:

Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady,

vážená vláda,

vážené poslankyne a poslanci,

dovoľte mi, aby som vás v krátkosti informoval o záhadných okolnostiach odpredaja prevádzkovej jednotky Bystrica š. p. Reštaurácie v Galante. Vzhľadom na to, že dočasné nezaraďovanie prevádzkových jednotiek, v ktorých sa zabezpečuje praktický výcvik učňov, do dražieb v rámci malej privatizácie neriešilo celkový problém, minister pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky pán Mikloš oznamuje komisii pre privatizáciu národného majetku pre okres Galanta, že tieto prevádzkové jednotky budú predmetom dražieb v rámci veľkej privatizácie so záväzkom zachovania výcviku učňov. Išlo prakticky o reštauráciu Bystrica č. 017 04 Galanta.

26. 7. 1991 žiada primátor mesta pána ministra o akceptovanie žiadosti nezaradiť objekt do zoznamu prevádzkových jednotiek určených na predaj. 3. 10. 1991 primátor mesta

opätovne žiada nezaradiť objekt na predaj v rámci malej privatizácie. 22. 10. 1991 ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku k predmetnej veci oznamuje, že nesúhlasí s vyňatím objektu z dražby v procese malej privatizácie a bude sa postupovať podľa zákona č. 427/1990 Zb. Toto oznámil Ing. Tkaník, riaditeľ odboru. 20. 11. 1991 prednosta okresného úradu dáva podnet okresnému prokurátorovi a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na začatie konania vo veci porušenia zákona č. 427/1990 Zb. 27. 11. 1991 oznamuje Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prednostovi Okresného úradu v Galante, že jeho podnet z dôvodov príslušnosti zaslal na vybavenie ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku. 18. 12. 1991 okresná prokuratúra oznamuje prednostovi okresného úradu, že dospela k záveru, že nebol daný dôvod na prokurátorské opatrenie na úseku všeobecného dozoru. 29. 11. 1991 ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku faxom č. 0707 2213 dáva príkaz na vyradenie z termínu dražby 30. 11. 1991, teda prevádzkovú jednotku Bystrica vyňať z dražby. 6. 12. 1991 priamym predajom predávajú Reštaurácie š. p. prevádzkovú jednotku Bystrica pre súkromnú spoločnosť s ručením obmedzeným Taverna za vyvolávaciu cenu 10 122 000 Kčs. Priamy predaj sa uskutočnil bez prihliadnutia na vyhlášku č. 465/1991 Zb. Podlá citovanej vyhlášky prepočet ceny iba stavieb a pozemkov činí 30 024 000 Kčs. Rozdiel, o ktorý bol prakticky poškodený štát, činí 21 533 000 Kčs.

11. 12. 1991 prednosta Okresného úradu Galanta píše pánovi ministrovi Miklošovi a pánovi ministrovi Hvozdíkovi nasledovný list - citujem: "Vážený pán minister, v súlade s Vašou požiadavkou zo dňa 10. decembra 1991 v prílohe zasielam informáciu spôsobu riešenia odpredaja prevádzkovej jednotky Bystrica. Podotýkam, že v uvedenej záležitosti sme s Vami osobne rokovali dňa 29. novembra 1991. Na základe vtedy predložených podkladov strediskom pre výcvik učňov, na ktoré ste vydali moratórium dňa 16. júla 1991, bol faxom

zaslaný list zo dňa 29. novembra riaditeľom odboru 06 Ing. Tkaníkom, kde sa vyraďuje z termínu dražby dňa 30. novembra 1991 prevádzková jednotka reštaurácia Bystrica č. 017 04 Galanta, ktorá bola zaradená do zoznamu prevádzkových jednotiek, kde sa vykonáva praktická výuka učňov. Napriek uvedenému rozhodnutiu došlo 6. decembra 1991 k priamemu odpredaju uvedenej prevádzkovej jednotky likvidátorkou š. p. Reštaurácia mimo procesu malej privatizácie bez rešpektovania ustanovení zákona č. 427/1990 Zb. Podotýkam, že podlá ústneho vyjadrenia likvidátorky odpredaj bol uskutočnený bez písomného stanoviska, súhlasu zakladateľa, v rozpore s vyhláškou č. 119/1988 Zb. a s vedomím predsedu okresnej privatizačnej komisie. Napriek osobnému prísľubu Ing. Tkaníka k nášmu listu č. 447 zo dňa 9. decembra 1991 po rokovaní dňa 10. decembra 1991 sme doposiaľ písomné stanovisko neobdržali. Na uvedenom rokovaní Ing. Tkaník vyslovil názor, že daný postup nie je v rozpore so zákonom č. 427/1990 Zb. V prípade Vášho záujmu môžem predložiť magnetofónové záznamy z telefonických rozhovorov s vedúcimi pracovníkmi Vášho rezortu, ktoré si navzájom odporujú, čo vedie k dojmu, že v každom prípade ide o záhadné nejasnosti v prípade prípadného odpredaja uvedenej prevádzkovej jednotky. Nakoľko nastala uvedená situácia, som nútený informovať o tomto postupe tiež ministra kontroly Slovenskej republiky JUDr. Martina Hvozdíka. "

28. 1. 1991 Ministerstvo kontroly Slovenskej republiky zasiela prednostovi Okresného úradu Galanta list nasledovného znenia - citujem: "Vážený pán prednosta, na základe Vášho podnetu z 11. decembra 1991 prešetrilo Ministerstvo kontroly Slovenskej republiky spôsob riešenia odpredaja prevádzkovej jednotky Bystrica, š. p. v likvidácii Reštaurácie Galanta, šetrenie ukázalo, že rozhodnutie zakladateľov o likvidácii štátneho podniku Reštaurácie Galanta bolo predčasné. Dôvodom je nesplnenie podmienok § 19 zákona číslo 427/1990 Zb., lebo v malej privatizácii neboli vydražené všetky prevádzkové jednotky tejto organizácie. Bol preukázaný nehospodárny po-

stup likvidátorky pri samotnom odpredaji nehnuteľnosti, čím bol porušený § 27c odsek 2 písmena e/ Hospodárskeho zákonníka. Vzhľadom na tieto zistenia sme výsledný materiál zaslali na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Za podnet na prešetrenie závažného problému možnosti nehospodárneho nakladania so štátnym majetkom Vám ďakujem. "

Na základe uvedených skutočností žiadam pána ministra Mikloša a pána ministra Hvozdíka o kvalifikované posúdenie nezákonného postupu predaja prevádzkovej jednotky Bystrica, ich zásadné vyjadrenie k uvedenému prípadu, ako i jeho zákonné vyšetrenie.

Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Má ešte niekto nejaké otázky? Pán poslanec Plesník.

Poslanec J. Plesník:

Vážené kolegyne, kolegovia,

na 21. schôdzi Slovenskej národnej rady po informácii o stave pripravenosti privatizácie prednesenej predsedom výboru pre obchod a služby som vo vystúpení poukázal na viaceré oganizačno-technické a legislatívne nedostatky v procese prípravy veľkej privatizácie. Odporúčal som zároveň, aby sme v záujme spoločnej veci transformácie národného majetku bez akýchkoľvek nekalých vecí našli odpoveď na štyri okruhy otázok. Veľmi stručne ich zhrniem: Aký je podiel federálnej vlády na tomto nepriaznivom stave, aký je podiel vlády Slovenskej republiky, aby sme sa osobitne zaoberali, aký je podiel ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku a jeho ministra na tomto stave, zároveň, aby sme sa spý-

tali i našich kolegov-poslancov, členov komisie pre kupónovú privatizáciu, ktorá je ustanovená pri centre, akým spôsobom obhajovali záujmy drobného akcionára pri príprave kupónovej privatizácie.

Opätovne vysloviť tieto štyri otázky ma núti stav, ako zaznel v správe prednesenej pred chvíľou predsedom pre obchod a služby, stav, ktorý nesvedčí o tom, že celý proces priebehu kupónovej privatizácie je úplne bezproblémový, ako sa občanovi cez masmédiá ponúka.

Ani minulé vystúpenie ministra Mikloša ma nepresvedčilo o tom, že celý proces privatizácie je dnes technicky i organizačne úplne zvládnutý. Očakával som preto, že na dnešnej 22. schôdzi dostaneme obdobne, ako naši kolegovia vo Federálnom zhromaždení, správu vlády o doterajšom priebehu prípravy kupónovej privatizácie s určitým analytickým rozborom jej možného začatia v očakávanom termíne, teda najneskoršie k 1. aprílu. Opätovne však zostalo len pri informácii jedného z výborov.

Nuž, pozrite sa, k tomu prvému sa snažil dať odpoveď federálny minister našim federálnym poslancom, našim kolegom, avšak podlá reakcie, ktorú zožal vo Federálnom zhromaždení, táto správa federálneho ministerstva financií a federálnej vlády nebola úplne priaznivo prijatá. Nevyhýbajme sa, prosím vás, odkladaniu tejto pálčivej témy, a skúsme hľadať odpovede na stav pripravenosti z pohľadu zostávajúcich troch otázok.

Keď v júni 1991 prijala vláda Slovenskej republiky zásady vlády Slovenskej republiky pre zostavovanie návrhu zoznamov podnikov a majetkových účastí štátu určených pre privatizáciu, v ktorých zároveň stanovila aj lehoty na odsúhlasenie zoznamov podnikov pre jednotlivé vlny a celý proces schvaľovania privatizačných projektov, nikto si snáď

vtedy vo vláde neuvedomoval šibeničnosť týchto termínov. Už v priebehu prípravy prvej vlny sa však ukázala nereálnosť týchto jednotlivých termínov práve na mnou minule spomínanej legislatívnej nepreviazanosti. A tak na jednej strane zakladateľ bol nútený takmer šibeničným spôsobom odovzdával privatizačné projekty a postupne, priznajme si to, najmä pod tlakom, ktorý bol vyvolaný zo strany reakcie českej vlády a jeho ministra pre správu a privatizáciu pána Ježka, musela i slovenská vláda resp. ministerstvo upravovať a predlžovať termíny pre predkladanie privatizačných projektov, konkurenčných projektov a termíny ich zverejňovania.

Avšak dnes ešte stále značná časť privatizačných projektov nie je pripravená na prevod štátnych podnikov na akciové spoločnosti tak, aby kupónová privatizácia mohla začať. Povedzme si otvorene, že v priebehu prípravy privatizácie sa do celého tohto procesu dosť negatívne zapísalo práve ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku. Povedzme si otvorene, bolo to viackrát, kedy sa menili stanoviská a postupy, ktoré sa vydávali pre zakladateľa a rezorty, akým spôsobom sa má spracovať privatizačný projekt. Najprv to bol problém ujasňovania prebytočného dubiózneho majetku, potom to bolo riešenie bezplatného prevodu majetku podnikov na obce, či zdravotnícke poisťovne, kedy sa nevedelo, či sa bude riešiť na úkor zisku, či neskôr, ako sa doriešilo, na ťarchu majetku.

Treba takisto povedať, že neboli úplne jasné termíny, kedy sa uložilo vypracovával privatizačné projekty podnikov, spôsob, akým sa budú riešil reštitučné nároky. Rôzne nedostatky sa vyskytli v procese dokazovania vlastníctva štátu pre jednotlivé štátne podniky. Opätovne proces ujednocovania dokladovania majetku nebol zo strany ministerstva od prvopočiatku presný. Dodnes nie je ujasnené, akým spôsobom sa uskutoční prevod akciových spoločností s majetkovou účasťou štátu na fond národného majetku. To, čo sa doriešilo v štát-

nych podnikoch, zatiaľ pre túto kategóriu štátnych akciových spoločností nie je plne ujasnené.

Nie je ujasnený zatiaľ rozsah účasti fondu národného majetku do doby ukončenia kupónovej privatizácie, najmä keď to zoberiem z hľadiska pracovného práva. Otázka postavenia súčasných generálnych riaditeľov - mnohí z nich zatiaľ fungujú bez manažérskych zmlúv, keď termíny manažérskych zmlúv im vypršali k 31. 12. 1991, dodnes mnohí z nich poberajú plťt, že v tomto smere sa hľadali určité riešenia poverením predsedu Fondu národného majektu Slovenskej republiky, zostáva i neujasnené postavenie terajších správnych rád a dozorných rád do doby prevodu týchto podnikov na akciové spoločnosti a celkové sprivatizovanie.

Mnoho nejasností bolo a niektoré zotrvávajú v otázke konkurenčných privatizačných projektov, a to, akým spôsobom tieto privatizačné projekty upravujú vzťah k samotnému majetku podnikov a určitým spôsobom teda aj ich možné vstupy proti pôvodným projektom. Treba povedať, že vzájomne nepreviazaný legislatívny proces poznačila i nová vyhláška oceňovania majetku plus oceňovania pozemkov, ktoré neboli premietnuté do pôvodných privazatizačných projektov a určitým spôsobom i dnes spôsobujú problém.

Značným nedostatkom nedoriešenia celého privatizačného procesu, a to nielen v rámci Slovenskej republiky, ale aj v rámci federácie, je riešenie nehmotného práva, ochranných známok, a to najmä u tých podnikov, ktoré tvorili ucelené väčšie celky a ktorých podniky sa nachádzali v Českej republike i v Slovenskej republike. Uvediem len jeden príklad - Chirana. Táto značka má svoje podniky v Českej republike i v Slovenskej republike. Ešte stále nie je jasné, kto bude mat právo túto ochrannú značku používať, nakoľko si všetci

uvedomujeme, že Chirana má svoje meno i v zahraničnom obchode.

Treba povedať, že toto oneskorovanie vypracovávania privatizačných projektov má i svojich konkrétnych zodpovedných. Keby som sa to pokúsil percentuálne vyjadriť, asi by som pri možnej objektivizácii povedal, že 20 % na tom nesie schopnosť, či takpovediac neschopnosť managementu, 20 % pripravenosť rezortu, ale treba povedať, že práve pre tieto organizačné nedostatky je to takmer 60 %, ktoré možno pripísať na vrub práve ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku.

Treba povedať, že mnohé z týchto nedostatkov sa snažili riešiť zástupcovia managementu, konkrétne Zväz priemyslu pri spoločnom stretnutí ako v hospodárskej rade vlády, tak aj pri stretnutí s ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku. Treba povedať, že to bol práve Zväz priemyslu, ktorý navrhoval riešiť otázku podnikov, ktoré svojou súčasnou ekonomickou situáciou sú skôr zrelé na konkurzné vyrovnanie, pretože práve svojou zadĺženosťou vedú cez druhotnú platobnú neschopnosť k destabilizácii ekonomiky podnikov inak schopných a produkčné stabilných.

Treba povedať, že vyjadrenie, ktoré pán minister pre správu a privatizáciu národného majektu Ivan Mikloš dal viackrát von medzi akcionárov, že nie je otázkou štátu riešiť tento problém zadĺženosti, je to vecou nových akcionárov, je vo vzťahu k budúcim akcionárom značne neseriózne. To len pripomínam. Je ministrom rezortu pre správu a potom pre privatizáciu národného majetku. A treba povedať, že takéto odkladanie riešenia týchto podnikov, ktoré sú dnes priam zrelé na spadnutie, na konkurzné vyrovnanie, vyčerpáva túto ekonomiku a ich riešením prevodom na akciové spoločnosti sa len predlžuje agónia ekonomiky minimálne o jeden až dva roky.

Za týchto podmienok dávam do pozornosti ešte jednu skutočnosť. Keď vláda v auguste resp. v septembri minulého roku odsúhlasovala zoznam podnikov pre prvú vlnu privatizácie, v zmysle zásad vymedzila aj majetkovú časť štátu v rámci kupónovej privatizácie, teda určitým spôsobom stanovila stratégiu, v ktorých podnikoch a v akej miere si štát prostredníctvom fondu národného majetku ponechá svoju ingerenciu. Dnes sme však svedkami toho, že privatizačné projekty sú oproti týmto pôvodným zoznamom značne menené a omnoho viac podnikov sa u nás objavuje so známym kľúčom privatizácie 97: 3.

Zostáva nevysvetlenou otázkou, prečo a z akého dôvodu sa minister pre správu a privatizáciu národného majetku Českej republiky tak vehementne vo vláde zasadzoval, aby ingerencia štátu vo vybraných podnikoch zotrvala napriek rôznym tlakom na získanie celého majetku. V mne dostupných materiáloch som nenašiel doklad o tom, že by vláda bola túto zmenu pri schvaľovaní privatizačných projektov u týchto podnikov opätovne prerokúvala. Považujem to za dosť výrazný zásah ministerstva pre správu a privatizáciu do zmeny hospodárskej stratégie schvaľovacieho procesu. Bol som vždy za to, aby sa ten najťažší operačný rez robil maximálne rýchlo. Máme tu medzi nami dvoch doktorov, ktorí sú svedkami tažkých operácií resp. sú prítomní pri tažkých operáciách. Budem trošku šafáriť do ich remesla. Osobne si myslím, že tá najťažšia operácia najmenej bolí, keď sa to robí rýchlo, ale príprava na najťažšiu operáciu mnohokrát zaberie podstatne viac času ako samotná operácia. V tomto prípade však nepripravenosť jednotlivých krokov, nezosúladenie legislatívneho procesu, ma utvrdzuje v tom, ako keby sme otvorili ranu, a teraz dumali nad tým, ako ju budeme liečiť. Toto je ale skôr otvorená rana našej krvácajúcej ekonomiky.

Za týchto podmienok sú tu snáď dve možné cesty - na jednej strane vyžiadať si jednoznačnú odpoveď a potvrdenie zodpovednosti ministra, ktorý riadi tento rezort, na druhej strane, aby sme zachovali určité dekórum, odporúčam, aby vláda Slovenskej republiky - podotýkam, nie tak ako v prvom prípade odloženého bodu o stave životného prostredia - predložila parlamentu správu o doterajšom priebehu prípravy privatizácie štátneho majetku Slovenskej repupliky v zmysle zákona č. 92 z roku 1991 Zb. vyčleneného pre prvú vlnu privatizácie, a zároveň informovala o stave prípravy druhej vlny privatizácie. V tomto duchu, s takýmto uložením odporúčam zároveň doplniť predložený návrh uznesenia.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi poslancovi Plesníkovi. Hlási sa pán poslanec Krajčovič, potom pán poslanec Chmelo.

Poslanec M. Krajčovič:

Ak dovolíte, začal by som takto: nuž, vypočuli sme si kritiku, čo slovo, to námet na rozmýšľanie. Prepáčte mi tento tón v tomto okamžiku, ale mám taký pocit, že to, čo tu teraz odznelo na hlavu pána ministra, je absolútne demagogické. Keď pán Plesník kritizuje nepripravenosť rezortov, čo padá na hlavu ministra privatizácie, chcem sa spýtať, ako hlasovali príslušníci Strany demokratickej ľavice, keď tu bol návrh pána Oberhausera na to, aby rezorty zasahovali do veľkej privatizácie, a tým vlastne ministrovi privatizácie zobrali jeho právomoci, ktoré by bol mal, že by to bolo išlo tak rýchlo, ako hovoríte, pretože operácia sa má diať rýchlo.

A myslím si ešte jednu vec, že nebolo by toľko kritických slov, keby ste vy v roku 1948 neboli pripravení na znárodňovanie tak, ako táto spoločnosť nebola pripravená na to, že to všetko padne. /Šum v sále. /

Ešte by som mal maličkú poznámku k tomu, čo tu hovoril pán Szokol. Celý jeho príspevok, ktorý tu odznel, sa mi zdal byt zavádzajúcim, zbytočným, ktorý by sa mohol riešiť úplne normálne, v tichu pracovne, pretože, sám povedal, že odovzdali podnet na prokuratúru, tak neviem, načo sa tu o tom hovorí. Podlá mňa sú tieto orgány najkompetentnejšie posúdiť, či sa zákony porušovali alebo nie. Myslím si, že takéto vystúpenie v piatok, skoro o štvrtej hodine poobede je zbytočné a zdržujúce.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Pán poslanec Chmelo. Poslanec J. Chmelo:

Ďakujem za slovo. Dostali sme akýsi návrh uznesenia Slovenskej národnej rady. Chcem sa spýtať pána poslanca Žingora, čo to znamená, lebo nič takého nepredniesol. A potom by som pokračoval, ak dovolíte.

Poslanec R. Žingor:

Pokiaľ ste boli prítomný, prečítal som, že uznesenie je pripravené. Ak ste neboli prítomný, za to nemôžem.

Poslanec J. Chmelo:

Uznesenie je pripravené, ale každý z nás, keď dáva návrh, precizuje ho za mikrofónom. Neviem, ako to brať.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Pán predseda, otázka je, koho je to návrh. Poslanec R. Žingor:

Je to návrh výboru pre obchod a služby. Poslanec J. Chmelo;

Ale pýtam sa, ako to máme brat, lebo nikým nebolo predložené. To, že sme niečo dostali na stôl, ešte neznamená, že o tom máme hlasovať alebo rokovať.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Pán predseda, chcem sa vás opýtať, či to bolo konzultované s predsedníctvom, lebo keď sme zaradili tento bod programu na rokovanie tejto schôdze, nebola reč, že bude uznesenie.

Poslanec R. Žingor:

Máte pravdu, nebola reč o uznesení, vôbec to nebolo nanášané ani v predsedníctve. Výbor sa uzniesol, že dá návrh na takéto uznesenie. Pokiaľ nebude prijaté, môžem to stiahnuť resp. upraviť ho iba tak, že Slovenská národná rada berie na vedomie, ďalšie veci sa vypustia, a ako druhý bod by bolo, že odporúča vláde Slovenskej republiky.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Myslím si, že pánovi poslancovi Chmelovi ide o to, že toto uznesenie nebolo formálne podané, bolo iba rozdané, a nevieme, aký je jeho osud. Zrejme mnohí budú chcieť k nemu