Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi spravodajcovi. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa zatiaľ písomne prihlásili štyria poslanci - poslanec Buday, poslanec Hofbauer, poslanec Granec, poslankyňa Kaliská. Ako prvý vystúpi pán spravodajca Brestenský, ktorému udeľujem slovo.

Poslanec R. Brestenský:

Vážené dámy, vážení páni,

z pripomienok vlády uvedených v úvode spoločnej spravodajskej správy výborov, v tlači 252a, si osvojujem písmená a/, b/ a e/, ktoré je právne precíznejšie ako bod 21 spoločnej správy. Písmeno c/ si neosvojujem, nakoľko tu uvedenú pripomienku vecne rieši bod 13 spoločnej správy výborov, a tento bod som navrhol prijať. Konzultoval som to s legislatívcami. Vláda navrhla spojiť odseky l a 2 alebo 2 a 3, musím si to nalistovať. Splnenie tých odsekov podľa legislatívcov by nebolo účelné, pretože pokiaľ sa vyjadrujú niektoré veci v odsekoch, väzba je trošku iná. V oddelenom vyjadrení je to, čo je tam uvedené, jasne nezáväzne záväzné. Ďalej si neosvojujem písmeno d/. Pokiaľ si ho niekto osvojil, navrhujem ho neprijať, nakoľko si dovolím predniesť vlastný pozmeňujúci návrh § 11 odseku 3, ktorý vychádza aj z návrhov výborov.

Ak dovolíte, predniesol by som svoje doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, ktoré máte pred sebou v neoficiálnej tlači 252b. Po prvé - navrhujem v § 9 ods. 3 prvú vetu nahradiť vetou tohoto znenia: "Architekt alebo inžinier sa môže dať zastúpiť iným architektom alebo inžinierom v rozsahu uvedenom v poverení na zastupovanie. " Nové znenie vety jednoznačne stanovuje, že sa vyžaduje poverenie a jeho rozsah len

medzi zastupovaným a zástupcom, a nie je potrebné poverenie klienta zastupovanému architektovi alebo inžinierovi. Pôvodné znenie totiž zvádzalo i k tomuto možnému výkladu.

Ďalej v § 11 ods. 3 text za slovom "upraví" sa nahrádza slovami "komora a zverejní". Pri tomto postupe môže komora interným predpisom zaviazať svojich členov dodržiavať honorárový poriadok, čo chceli docieliť navrhovatelia pôvodným znením. Navrhovaný predpis, ktorý je tam uvedený, a to vyhláška, je podzákonný právny predpis, ktorý vzhľadom na znenie Listiny základných práv a slobôd nemusí byt vždy záväzným. Tam uvedený ústredný orgán štátnej správy - ministerstvo výstavby a stavebníctva - nie je kompetentný na určovanie a reguláciu cien, čo je v podstate u uvedenej tarify odmien, aj keď sa to nazýva inak.

Ďalej navrhujem v predvetí § 15 ods. l pred slovo "architektov" vložiť slovo "autorizovaných" a pred slovo "inžinierov" tiež vložiť slovo "autorizovaných", a to preto, že podlá zmien, ktoré sú z výborov, legislatívna skratka z § 2 vypadla, má sa zaviesť v tomto paragrafe, čo je v spoločnej správe výborov, ale nebolo tam uvedené toto doplnenie.

Ďalej v § 16 navrhujem navrhovaný nový odsek 5 - to je inak bod 28 spoločnej správy - upraviť v znení: "Na zapísanie do zoznamu inžinierov podlá § 15 ods. l písm. e/ pre kategórie uvedené v § 5 ods. l písm. e/ a f/ sa vyžaduje" - navrhujem "vysokoškolské vzdelanie elektrotechnického alebo strojníckeho zamerania", ako je uvedené v spoločnej správe - "a odborná prax najmenej 5 rokov". Vychádzam už zo zmeny, ktorá je uvedená v spoločnej správe. Ak zmena v bode 26 nebude schválená, potom navrhujem, aby tu bolo nie 5 rokov, ale 7 rokov, ako je v návrhu zákona. Zároveň tu uvedené predvetie odseku 5 navrhujem nahradiť i v predvetí odseku 4 § 16. Ospravedlňujem sa, že to nie je v texte, ktorý máte pred sebou, ale vypadlo mi to z konceptu, keď som to prepi-

soval. Predvetie v odseku 4 tiež nie je z hľadiska legislatívneho dosť dobré a jednoznačné. To nie je môj nápad, poradili mi to legislatívci, preto si dovoľujem navrhnúť to isté, samozrejme, bez písmena e/. Teda § 15 odsek l písm. e/ pre kategórie uvedené v § 5 písm. e/ a f/ - to ide do odseku 5, a do odseku 4 ide to isté bez písm. e/ a f/, teda ostatné písmená. Pred hlasovaním ešte prečítam čisté znenie. Nechajme to teraz, lebo je tam preklep. Vychádzam z bodu 28. Ostatné odseky, samozrejme, prečíslovať.

V § 17 odsek 2 na konci prvej vety doplniť text: "za podmienok určených disciplinárnym poriadkom". Ide tam o alternatívnu možnosť disciplinárneho pokračovania, vylúčenia z komory na základe nepodmienečného trestu, pokiaľ nejde o trest odňatia slobody alebo iný nepodmienečný trest, ktorý súd uloží, pokiaľ nie je v priamej spojitosti s výkonom povolania, a odsúdenie na viac ako jeden rok na podmienečný trest, kde je stanovené, že komora môže i v takomto prípade svojho člena vylúčiť. Je potrebné, aby bolo dopredu jasne stanovené, za akých podmienok a kedy to je možné, aby sa to nepoužívalo ad hoc, či sa to niekomu páči alebo nepáči pri jednotlivých členoch.

Ďalej v § 22 odsek 2 text za slovom "komisie" vypustiť. To by bola úprava, ktorá by bola viazaná na bod 40 spoločnej správy.

Ďalej v § 24 odsek 2 písmeno j/ doplniť v tomto znení: "Vydať do 30 dní od predloženia vyhlasovateľovi výsledok overenia dodržiavania pravidiel čestného súťaženia a súladu s právnymi predpismi verejnej súťaže pre architektov. " Túto povinnosť pre komoru je potrebné doplniť vzhľadom na znenie § 8 odsek 4. Ak by tu totiž táto povinnosť zo zákona nebola, komora by mohla blokovať účasť architektov na vyhlásených verejných súťažiach tým, že sa k tomu nevyjadrí, a architekt by sa nemohol zúčastniť tejto verejnej súťaže. Boli aj názo-

ry, že § 8 odsek 4 treba vypustiť. Dovolím si podotknúť, že s touto myšlienkou som sa zahrával aj sám, ale dospel som k názoru, že ak táto väzba tu bude, to znamená doplnenie § 24 v odseku 2 o písmeno j/, a ponechá sa § 8 odsek 4, zabezpečí sa, že komora bude musieť byť informovaná o všetkých verejných súťažiach pre architektov na našom území, a naopak, členovia potom môžu nekompromisne vyžadovať od komory, aby ich o takýchto súťažiach informovala. Čiže, nebude môcť byt vypísaná súťaž pre troch, štyroch, piatich architektov, ale jednoducho budú môcť byt o tom informovaní všetci. To je, podlá mňa, dôležité, či už z hľadiska konkurencie, či z hľadiska rastu tých, ktorí sú mladší a podobne.

Ďalej navrhujem v § 26 odsek 5 v prvej vete číslo 100 - to je uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia - nahradiť zlomkom 2/3, a text za slovami "pozvánka bola" nahradiť textom "preukázateľne zaslaná každému členovi komory najmenej 21 dní pred rokovaním na adresu stáleho sídla ateliéru alebo kancelárie /§ 18 odsek l písmeno d/. " V čom je problém? Pôvodný text by totiž umožňoval, aby nedoručením pozvánky z akýchkoľvek dôvodov bol anulovaný výsledok valného zhromaždenia, teda stačilo by, aby nebola doručená pozvánka jednému. Lehota 21 dní je dostatočná na prípravu valného zhromaždenia a na zariadenie sa členov pre možnosť účasti, i na doručenie poštou. Vzhľadom na zavedený inštitút zastúpenia, ktorý priznám sa, sa mi dosť páči, navrhujem počet prítomných, teda fyzicky zastúpených, to znamená fyzicky neprítomných, na valnom zhromaždení určiť minimálne v počte 2/3 členov. Prečo o tom hovorím, i keď viem, že boli návrhy, že by stačilo 50 %? Domnievam sa, že práve inštitút zastúpenia, to znamená z plnej moci buď" delegovaním alebo osobnej, umožňuje zvýšiť počet prítomných na dve tretiny. Toto je celkom možné. Ak to bude delegovaním, tiež je to možné, aby sa počet členstva zabezpečil i z hľadiska zastúpenej prítomnosti na dve tretiny.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Pán poslanec, na sekundu vás zastavím. Všetci poslanci majú tento text a v tomto texte sú dve slovíčka "aj nám". Vzniklo to pri prepisovaní, je to preklep, treba to vyčiarknúť, aby sa to takto náhodou nedostalo do zákona.

Poslanec R. Brestenský;

Dobre. Ďalej navrhujem v § 31 odsek l slovo "pracoviská" nahradiť slovami "združenia komory so sídlom". Komora inžinierov vzhľadom na ich predpokladaný počet a plošné pôsobenie na celom Slovensku potrebuje, aby existovali regionálne združenia, ktoré sú jej súčasťou. Regionálne združenia by umožnili vyriešenie problémov inžinierov v danom regióne určenom štatútom komory. Pôvodné zameranie, že by tam boli len pracoviská, by znamenalo, že to by boli len nejaké kancelárie komory. Som presvedčený, že tých problémov v regiónoch - a najmä v najbližšom období 5 až 8 rokoch - bude relatívne dosť, a toto riešenie považujem za vhodnejšie. Je totiž jednoznačné, že ak vzniknú určité problémy v regiónoch, mnohokrát je zbytočné zvolávať valné zhromaždenie z celého Slovenska, keď mnohé veci sa dajú vyriešiť i v príslušnom regióne.

Ďalej navrhujem v § 31 ods. 2 doplniť písmeno i/ - týka sa to ďalšej komory, to je komora inžinierov - v znení: "Vydať do 30 dní od predloženia vyhlasovateľovi výsledok overenia dodržiavania pravidiel čestného súťaženia a súladu s právnymi predpismi verejnej súťaže pre inžinierov. " Toto je potrebné znovu doplniť kvôli § 8 odsek 4, o čom som už hovoril pri komore architektov.

Ďalej v § 33 odsek 5 opäť potrebnú účasť a spôsob pozvania na valné zhromaždenie inžinierov. Domnievam sa, že problém s dvoma tretinami tiež nebude z jedného dôvodu, že

ak tam bude možnosť zastúpenia, a to buď delegovaním alebo priamo plnou mocou, keď bude na Slovensku aj 10 tisíc členov tejto komory, čo síce až v takom počte nepredpokladám, nebude to problém.

Ďalej v § 34 odsek 4 slová "vedúci kancelárie" nahradiť slovami "riaditeľ úradu". Vychádzam tu z toho, že zákon sa robil spoločne pre obe komory a v rovnakom znení. Pri komore architektov je navrhnuté používať inštitucionálne "riaditeľ úradu", čo vraj vyplýva zo spôsobov riešenia pomenovania tejto funkcie u zahraničných komôr. Preto navrhujem, aby to bolo takisto uvedené aj pri komore stavebných inžinierov.

Ďalej v § 35 a v § 34 odsek l písmeno b/ navrhujem v nadväznosti na predtým predložený návrh nahradiť v príslušnom tvare slovo "pracovisko" slovom "združenie". To nadväzuje na bod 9, ktorý som už navrhol. V § 35 odsek l navrhujem doplniť tretiu vetu: Štatút určí i orgány regionálneho združenia komory. " Aby to bolo jednoznačné a zrejmé.

Ďalej v § 36 odsek 4 opäť nahradiť slová "vedúci kancelárie" slovami "riaditeľ úradu", aby to bolo kompaktibilné.

Ďalej v § 37 odsek 2 druhú vetu nahradiť vetami: "Členov autorizačnej komisie volí valné zhromaždenie. Predsedu autorizačnej komisie volia členovia komisie spomedzi seba tajným hlasovaním. " Táto navrhovaná úprava je tá istá, ako je v bode 40 spoločnej správy, len tam, bohužiaľ, vo výbore asi ušlo, že toto ustanovenie sa opakuje pre obe komory, čiže navrhujem to doplniť aj pre druhú komoru.

V § 39 odsek 3 v prvej vete slovo "predstavenstvo" nahradit slovami "valné zhromaždenia" a doplniť vetu slovami "na dvojročné obdobie". Pri procese disciplinárneho konania je navrhovateľom a predkladateľom predseda predstavenstva. Podlá pôvodného textu by disciplinárnu komisiu menovalo

predstavenstvo od prípadu k prípadu. Tieto činnosti môžu byt vlastne v súčinnosti pre dosiahnutie takého či onakého cieľa pri disciplinárnom konaní voči tomu-ktorému členovi. Okrem toho sa domnievam, že disciplinárna komisia musí mať dôveru nielen predstavenstva, ale i ostatných členov komory. Preto, aby sa problematika, najmä u inžinierov, dala vyriešiť, navrhujem úpravu v § 39 odsek 3 v druhej vete, a to stanoviť, aby miesto trojčlennej minimálnej komisie, keď prerokúva vec, to bol päťčlenný senát. Ďalej navrhujem, že počet členov komisie si budú musieť určiť pri voľbách, ale minimálny počet členov, ktorý bude riešiť daný problém, bude 5. Pôvodný text vraj navrhli preto, že je veľmi problematické na všetky možné odbornosti vopred dať dohromady odborníkov. Som však presvedčený o tom, že ak komora nebude mať dosť odborníkov na všetky odbornosti, škoda ju zriadiť. Prepáčte, ale to je môj osobný názor. Myslím si, že tento problém by mali vedieť vyriešiť.

Ďalej navrhujem v § 39 odsek 8 slová "vyššie ako 5 000 Kčs" vypustiť. V tomto ustanovení je obmedzujúce práve ustanovenie, že až nad 5 000 Kčs pokuty uloženej komorou svojmu členovi možno to dať preskúmať na súd. Som presvedčený, že pokiaľ platím pokutu - a nech je to ktokoľvek - je to vždy určitá majetková ujma. A keď som presvedčený o tom, že môj postih je neoprávnený, musím mať možnosť sa odvolať. Kladiem otázku, aký je rozdiel medzi sumou 4 900 Kčs a 5 100 Kčs. Dvesto korún. Kvôli dvesto korunám to už môžem dať na súd? Predsa to je nezmysel. Ak tam má byt opravný preskúmavací prostriedok, potom nech nie je touto sumou obmedzený.

Ďalej navrhujem v § 39 odsek 9 v prvej vete za slovo "komisie" dať čiarku a vložiť slová "počet členov disciplinárnej komisie a počet senátov". To je úprava, ktorú som povedal vzhľadom na úpravu menovania disciplinárnej komisie valným zhromaždením. Pardon, to je tiež preklep pri opisovaní, prepáčte. Za slovo "konania" dať čiarku a vložiť slová

"počet členov disciplinárnej komisie a počet senátov" upraví disciplinárny poriadok.

Ďalej ešte je tu jeden bod, ktorý treba rozhodnút vzhľadom na bod 15 spoločnej správy. V § 11 ods. l navrhujem vypustiť druhú vetu. Podotýkam, že obdobná veta je napríklad i v komore advokátov, že môžu poskytovať služby len za stanovené honoráre, že grátis to robiť nemôžu. Má to svoje výhody i nevýhody. Ak by sme totiž túto vetu vypustili, architekti a stavební inžinieri budú môcť realizovať i bezplatné služby, čo napríklad začínajúcim architektom, samozrejme, s dostatočnými schopnosťami, môže pomôcť presadiť sa. Na druhej strane si však treba uvedomiť, že ak táto veta tam nebude, formálne bezplatnými službami môžu byt neformálne platby. Preto dávam na zváženie, či rozšírime - za čo som - tento bod ešte aj o zdravotnícke zariadenia - je to potrebné najmä v tomto období, keď by už boli všetky dobre vybavené a privátne, bol by som zásadne proti - alebo túto vetu vypustíme, kde však hrozí i to nebezpečenstvo, čo som povedal, teda grátis služby a neoficiálne platby. Takže, musíme zvážiť, na ktorú stranu sa prikloniť. Boli i takí kolegovia, ktorí sa domnievajú, že taxatívne stanovenie, že to musí byt za peniaze, nie je dosť vhodné do konkurenčného prostredia, ale má to spätne tento problém.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Pán spravodajca, predtým ako urobíte záver, ešte zostaňme pri tomto bode. Navrhujete buď vypustiť druhú vetu alebo?

Poslanec R. Brestenský:

Sú dve alternatívy. V spravodajskej správe výborov je bod 15, ktorý navrhuje naopak, druhú vetu rozšíriť okrem charitatívnych a humanitných záležitostí ešte špeciálne

o zdravotníctvo. Na druhej strane dávam iný návrh, kde chcem, aby sa o tom rozhodlo len hlasovaním v parlamente, absolútne túto druhú vetu vypustiť, lebo táto veta viaže, že je to možné robiť len za peniaze, až na uvedené výnimky. Ak by sme druhú vetu vypustili, táto povinnosť robiť to len za oficiálne platby by nebola v zákone.

Tým som vyčerpal všetky moje pozmeňujúce návrhy. Veľmi sa ospravedlňujem, že toho bolo tak veľa, ale chcel som, aby veci boli v symbióze a neboli tam legislatívne ani iné rozpory.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi spravodajcovi za správu a pripomienky. Ako druhý v rozprave vystúpi pán poslanec Marián Buday. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.

Poslanec M. Buday:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister,

som rád, že pán spoločný spravodajca sa negatívne vyjadril k bodu 3 spoločnej správy. Chcem k tomu uviesť ešte niekoľko poznámok na podporu jeho názoru. V § 4 ods. l písm. c/ návrhu zákona sa podlá spoločnej správy za slovo "tvorbu" vkladajú slová "a ochranu". Je to návrh, ktorý si osvojil niektorý z poslancov. Doplniť slová "a ochranu" navrhli vlastne hostia z ministerstva stavebníctva, myslím, že to boli oni, ktorí sa zúčastnili zasadnutí výborov pri prerokúvaní tohto návrhu zákona. Ide o to, že v rámci kategorizácie

architektov sa oproti pôvodnému návrhu, pod ktorý som sa podpísal v rámci iniciatívnej skupiny aj ja, kde sa stanovuje kategória architektov pre tvorbu krajiny a záhradnú architektúru, vytvára kategória architektov pre tvorbu a ochranu krajiny a záhradnú architektúru. Rozdiel je teda v tom, že sa práca architekta, ktorou sa prezentuje v krajine a ktorá je označovaná ako tvorba, rozširuje o ochranu krajiny. Kladiem si otázku, či je v tom logika.

Musím povedať, že v živote som sa s takým zadelením architekta nestretol. Keď architekt čokoľvek navrhne a realizuje v krajine, je to vždy umelý zásah, ktorý bez ohľadu na kvalitu - či je dobrý alebo zlý - označujeme ako tvorba, teda proces plynúci v procese pretvárania krajiny umiestňovaním umelých prvkov v nej. Ako protipól tu potom vystupuje ochrana, ktorá zhodnocuje možné dopady zásahu do krajiny, a buď priaznivo alebo nepriaznivo posudzuje úmysly architekta. Keď hovoríme o ochrane krajiny, máme na mysli v podstate ochranu ekosystémov, teda prírodných prvkov a zložiek v nadväznosti na prvky umelé, ktoré sú samozrejmou súčasťou krajiny, ktorú človek obýva, funkčne triedi a exploatuje. Vznikajú tu protirečenia, ktoré nemôže riešiť jediná pracovná kategória, t. j. architekt. Jeho protipólom v dobrom i zlom musí byt kategória ochranára s biologickým a ekologickým vedomostným základom.

Z toho, čo som tu povedal, musí logicky vyplývať, že do tvorby krajiny, okrem iných, nech zasahujú architekti, ale do ochrany nech hovoria ochranári, v širšom zmysle slova profesionálni i dobrovoľní ochranári, ktorí majú dobrú odbornú bázu, pracovníci úradov životného prostredia a podobne, myslím z oddelení ochrany prírody. Predpokladám, že tento návrh, ktorý pokladám za nelogický a nesprávny, vznikol v dobrom úmysle. Nie som si však celkom istý. V poslednej dobe totiž vznikol osobitný tlak na riešenie problémov v ochrane prírody prostredníctvom architektov a urbanistov.

Ide pravdepodobne o riešenie problému, čo s veľkou plejádou architektov, ktorí visia vo vzduchu po zrušení útvarov hlavného architekta. Takáto cesta je však pre ochranu prírody nebezpečená a riskantná. Dajme cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je božie, teda tvorbu krajiny architektom a urbanistom, ochranu prírody a krajiny ochranárom. Tým v nijakom prípade, samozrejme, nechcem povedať, že sa ochranári považujú za nejaký božský element. Prosím vás, páni poslanci, aby ste bod 3 spoločnej správy neodsúhlasili.

Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem poslancovi Budayovi. Prosím pána poslanca Hofbauera. Pripraví sa pán poslanec Granec.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, pán minister, dámy, páni,

návrh zákona Slovenskej národnej rady o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch nebol kladne prerokovaný v Zahraničnom výbore Slovenskej národnej rady. Dôvodom pre túto skutočnosť nebol názor o zbytočnosti zriadenia takýchto komôr, ale skutočnosť, že časť poslancov tohto výboru odporúčala zaoberať sa textom tohto zákona až po doplnení o tento chýbajúci dokument, teda o stanovisko legislatívnej rady vlády. Stalo sa tak. Vzhľadom na to, že pripomienky neboli vo výbore prerokované, bohužiaľ, mám možnosť uplatniť ich až na tejto schôdzi. Preto uvediem pripomienky k tomuto návrhu zákona, ktoré v dôsledku uvedenej skutočnosti na pôde výboru prerokúvané neboli.

V prvom rade dovoľte, aby som vyjadril zásadný názor k zákonu ako takému. Podporujem predloženie tohto návrhu zákona, jeho kladné prerokovanie a jeho prijatie, pretože ako pracovník z tejto profesie som presvedčený, že takýto zákon je potrebný, odôvodnený a pri hlasovaní ho budem podporovať. Súčasne mi dovoľte vyjadriť niektoré pripomienky k tomuto návrhu.

Návrh zákona vychádza z povinného členstva pre danú profesiu v príslušnej komore na základe povinnej autorizácie fyzickej osoby vykonávajúcej odbornú činnosť vo výstavbe podlá tohto zákona. Takýto návrh považujem za sporný alebo otázny, pretože autorizácia a členstvo v komore by mali byt prestížnou otázkou pre uchádzačov a zárukou garancie vyššej kvality pre odberateľov. Zaväzujúca povinná autorizácia a rovnako povinné členstvo v komore, domnievam sa, neprispeje k zvýšeniu tohoto kreditu, ale skôr vytvára riziko jeho devalvácie.

Návrh textu zákona uvádza značné množstvo požiadaviek a podmienok a súčasne k týmto požiadavkám a podmienkam uvádza rovnaké množstvo výnimiek. Čiže každá takáto požiadavka sa vlastne mení z obligatórnej na fakultatívnu. Takýto stav považujem za málo vhodný. Ako príklad môžem uviesť nasledovné: požiadavka predpísaného vzdelania a súčasne výnimka zo vzdelania, požiadavka predpísanej odbornej kvalifikácie a praxe a súčasne výnimka z kvalifikácie a praxe, požiadavka občianstva Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a súčasne sa pripúšťa výnimka z občianstva Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, požiadavka trvalého bydliska na území Slovenskej republiky a súčasne sa umožňuje výnimka občanovi iného štátu s trvalým bydliskom v inom štáte. Takáto benevolencia, takýto prístup v zahraničí prakticky neexistuje. Takéto konštituovanie komory by vlastne zahraničných účastníkov prakticky zvýhodňovalo a našich nezvýhodňovalo.

Komory v zahraničí, či už lekárska alebo iné komory, veľmi prísne strážia členstvo komory svojimi občanmi.

Značne nezvyklou skutočnosťou je možnosť členstva v komore architektov aj nearchitektom. Takí členovia však nemajú právo hlasovať na valnom zhromaždení o veciach týkajúcich sa architektov, byt predsedom alebo podpredsedom, a v kolektívnych orgánoch môžu tvoriť iba menšinu. Sú teda posunutí z pozície rovnoprávnych členov do postavenia druhotriednych členov. Bolo by odôvodnené buď ich z členstva vylúčiť alebo zrovnoprávniť, pretože takéto dvojčlenstvo sa mi zdá byt kuriózne. Presne to isté platí aj pre komoru stavebných inžinierov, kde sú rovnaké právne fakty.

Upozornil by som ďalej na niektoré návrhy ustanovení, napríklad vyhradenie územno-plánovacej činnosti výlučne architektom, a to za situácie, že fakulta architektúry v súčasnosti upustila od technických a technicko-ekonomických disciplín. Nevidím dôvod, prečo kvalitnými územno-plánovacími dokumentáciami by nemali byt alebo nesmeli byt ako gestori poverení napríklad ekológovia, geografi, lesní inžinieri alebo stavební ekonómovia, a to za stavu, že naprostá väčšina súčasných územno-plánovacích dokumentácií, voči ktorým je veľké množstvo vážnych výhrad z dôvodu postrádania fundovanosti, vznikli práve z dôvodu absencie uvedených profesií, ktoré som tu spomenul. Kategorizácia architektov v § 4 a inžinierov v § 5 s obrovským množstvom presných vymedzení, domnievam sa, nepatrí do zákona, ale do dokumentov nižšej právnej sily alebo do štatútov.

Považujem za dosť málo odôvodnenú resp. neodôvodnenú požiadavku v § 8 časť 4 o možnosti účasti vo verejnej súťaži iba po predchádzajúcom odsúhlasení súťaže komorou. Veď vypisovateľ súťaže je nositeľom zodpovednosti rizika, a teda veto komory k tomuto vypisovaniu považujem za nie odôvodnené.

O bezplatnom výkone odbornej činnosti sa predkladateľ zmienil. Domnievam sa, že je nelogický a neetický zákaz výkonu bezplatnej odbornej činnosti s výnimkou prác malého rozsahu pre sociálne a charitatívne zariadenia. To by napríklad znemožnilo pomoc odborníkov málosolventným alebo nesolventným obciam alebo napríklad málopočetným náboženským komunitám, pretože honoráre za práce zasa nie sú až také malé. Odporúčam zvážiť, či tak, ako v komore inžinierov sa počíta s regionálnymi pracoviskami v Banskej Bystrici, v Košiciach a v Žiline, by nebolo správne postupovať obdobne aj v prípade komory architektov a nevytvárať jediné centrum všetkých architektov Slovenska iba v Bratislave.

O uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia sa nebudem zmieňovať, o tom sa zmienil spravodajca. Plne sa s ním stotožňujem. Rád by som ešte upozornil na skutočnosť, že v § 5 ods. l h/ geologickými prácami sa zaoberajú absolventi prírodovedeckej fakulty s titulom doktor prírodných vied a nie inžinieri. Neviem, čo je to inžinier geotechnik.

Odporúčam nasledovné pripomienky - sú značne preriedené, pretože pán spravodajca značnú časť obsiahol do svojich pripomienok:

Prvá pripomienka - zvážiť vypustiť § 2 v celom rozsahu a číslovanie ďalej posunúť. Ide o zváženie povinnej autorizácie a povinného členstva. Domnievam sa, že pre komoru by bolo prospešnejšie, keby to bolo fakultatívne.

V § 4 bod l b/, c/ spojiť nasledovne: "architektom pre urbanizmus tvorby krajiny a záhradnú architektúru". Územné plánovanie nevyhradiť výlučne len profesii architektov tak, ako hovorí pán kolega Buday, lebo územno-plánovacou činnosťou sa môže v chránenej oblasti zaoberať ekológ alebo lesný inžinier.

V § 4 body 2, 3, 4, 5 a 6 úplne vypustiť. To sú verbálne textácie, ktoré do textácie zákona nepatria. Tie by sa mali nachádzať buď v štatúte komory alebo v dokumente nejakej inej právnej sily.

V § 5 bod l i/ zmeniť text nasledovne: "vysokoškolsky vzdelaným odborníkom pre geotechniku". Tam môžu byť inžinieri aj doktori prírodných vied, ak tam dáme len inžinieri, je to zmätočné.

§ 5 bod 2 vypustiť. To je obdobná pripomienka ako u architektov. Táto textácia patrí do dokumentu nižšej právnej sily. To je celý výpočet, čo kto môže, nemôže, má, nemá. To môže byť obsiahnuté niekde inde. V nadväznosti na to bod 3 označiť ako bod 2.

§ 8 časť 4 - odporúčal by som celé vypustiť, pretože predpisovať vypisovateľovi súťaže, že to najprv musí odsúhlasiť s komorou, sa mi zdá byt dosť pozoruhodné. Ako vypisovateľ som predsa garantom čestného súťaženia a súčasne súladu s právnymi predpismi. Pokiaľ tak nespravím, ak chcem postupovať nečestne, súťaž nemá zmysel, a ak chcem postupovať protiprávne, na to sa vzťahujú iné páky, ako priviesť ma k slušnému správaniu.

V § 11 časť l - prihováram sa sa vypustenie druhej vety v časti 1. Ak chcem ako stavebný inžinier vyprojektovať pre chudobnú obec mostík cez potok, bolo by dosť čudné, keby mi to zákon zakazoval. Prvá veta tam môže zostať. To je v poriadku.

Z § 15 odsek l e/ ponechať iba text "má vzdelanie a odbornú prax". Ďalšie vypustiť, pretože to je vlastne odvolávka na to, že odbornú prax a vzdelanie mať nemusí.