nárnej schôdze. Je zrejme potrebné zaujať stanovisko, ako sa jednotliví poslanci a poslankyne postavia k tomu faktu. Musím tu konštatoval, že uvedená zmena už uvažuje s poľnohospodárskou pôdou, čo je objektívnejšie riešenie deformácii spôsobených obciam.
Vzhľadom na to, že z historického hľadiska vieme, že obce vlastnili pozemky, obrazne povedané na sedem honov od sídla, v predloženej novele by došlo k navráteniu majetku podlá terajších katastrálnych území. Mám obavy, či pri tomto postupe navrátenia nepoľnohospodárskych a poľnohospodárskych pozemkov nedôjde k spôsobeniu ďalších alebo následných krívd obciam. Zároveň, ako uvediem v spoločnej správe, tlač 257a, nie sú tu vyjasnené ďalšie právne vzťahy k iným právnym normám, ktoré spomeniem.
Dovolím si vás teraz oboznámiť so spoločnou správou - tlač 257a. Návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí - tlač č. 257 - pridelil predseda Slovenskej národnej rady rozhodnutím č. 147 z 3. februára 1992 na prerokovanie v lehote do 14. februára 1992 všetkým výborom Slovenskej národnej rady, okrem Mandátového a imunitného výboru Slovenskej národnej rady.
Výbory Slovenskej národnej rady prerokovali návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady v priebehu 10. až 19. februára 1992. Po určenej lehote tento legislatívny návrh prerokovali tri výbory Slovenskej národnej rady, a to Ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady 19. februára 1992, Výbor Slovenskej národnej rady pre obchod a služby a Výbor Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu 18. februára 1992. Ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady sa však s uvedeným návrhom zaoberal až tri razy, prvý raz ešte 13. februára 1992.
Pri prerokúvaní tohto návrhu skupiny poslancov Slovenskej národnej rady nedospeli výbory Slovenskej národnej rady k žiadúcej jednote. Súhlas s legislatívnym návrhom skupiny poslancov Slovenskej národnej rady vyslovilo iba 6 výborov, a to Výbor Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu, Výbor Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva, Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady, Výbor Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady. Tieto výbory Slovenskej národnej rady odporúčajú Slovenskej národnej rade schváliť návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Pripomienky k tomuto návrhu z uvedených šiestich výborov, ktoré s ním súhlasili, mal iba Výbor Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody. Tento výbor navrhuje z čl. l návrhu zákona vypustiť bod 2.
Žiaducu podporu nedostal tento legislatívny návrh poslancov Slovenskej národnej rady spolu až v štyroch výboroch Slovenskej národnej rady, a to v Ústavnoprávnom výbore Slovenskej národnej rady, Národohospodárskom a rozpočtovom výbore Slovenskej národnej rady, Výbore Slovenskej národnej rady pre obchod a služby a vo Výbore Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy.
Ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady vo svojom uznesení z 19. februára 1992 č. 445 sa síce stotožňuje s cieľom návrhu skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na novelizáciu zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a považuje za naliehavé zavŕšiť reštitúciu majetku, ktorý bol vo vlastníctve obcí v Slovenskej republike. Zároveň na-
vrhuje - po prvé, aby Predsedníctvo Slovenskej národnej rady nezaradilo na rokovanie 22. schôdze Slovenskej národnej rady návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a prerokovat ho na 23. schôdzi Slovenskej národnej rady. Ako vieme, predsedníctvo to nerešpektovalo. Tu však musím podotknúť, že na základe informácie predsedu ústavnoprávneho výboru výbor toto uznesenie jednoznačne podporil, a za toto uznesenie hlasovali aj dvaja predkladatelia, ktorí sú členmi ústavnoprávneho výboru. Po druhé - požiadať Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, konkrétne prof. Štefanoviča alebo Doc. Rapanta o vypracovanie krátkeho rozboru majetkových pomerov obcí v Slovenskej republike so zameraním na vlastnícke vzťahy k obecným pozemkom tak, aby novela zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí umožnila prinavrátenie poľnohospodárskych, lesných, prípadne iných pozemkov obciam.
Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady v uznesení z 11. februára 1992 č. 357 konštatuje, že skupinou poslancov navrhovaná novela zákona číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí nerieši vzťah ostatných vlastníkov, nie je zosúladená so zákonom o ochrane prírody a Tatranskom národnom parku. Je žiaduce túto novelu zosúladiť so zákonom č. 229/1991 Zb. a zákonom Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. Z týchto dôvodov Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a v uvedenom smere ho navrhuje vrátiť na prepracovanie.
V podstate k rovnakému stanovisku dospel aj Výbor Slovenskej národnej rady pre obchod a služby. V uznesení z 18. februára 1992 č. 278 nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov
Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, keďže predložený návrh nie je komplexný. Výbor Slovenskej národnej rady pre obchod a služby odporúča Slovenskej národnej rade tento legislatívny návrh skupiny poslancov neschváliť a vrátiť ho na prepracovanie.
Výbor Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy podľa záznamu č. 285 z jeho rokovania 12. februára 1992 neprijal platné uznesenie k návrhu skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Podľa § 48 ods. l zákona Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku nevyslovila s návrhom súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Z prítomných 11 poslancov za prijatie návrhu hlasovali dvaja, proti prijatiu traja a šiesti poslanci sa zdržali hlasovania.
V čase vypracovania tejto spoločnej správy výborov Slovenskej národnej rady o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ešte nebolo oficiálne známe stanovisko, ktoré k tomuto návrhu zaujala vláda Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu sa ani výbory nemali možnosť oboznámiť s týmto stanoviskom vlády. Podlá dostupných informácií mala vláda Slovenskej republiky prerokovat uvedený legislatívny návrh 18. februára 1992, čo sa aj stalo, a so stanoviskom vlády vás oboznámim.
Vláda 18. februára 1992 tento návrh prerokovala. Stanovisko vlády je nasledovné: Uznesením č. 89 z 18. februára 1992 vyslovila vláda Slovenskej republiky súhlas s predloženým návrhom skupiny poslancov po zapracovaní pripomienok
uvedených v stanovisku, ktoré poslancom v prílohe zaslala. Bohužiaľ, mám ho len ja, vy ho nemáte. Pokiaľ som si toto stanovisko preštudoval, musím povedať, že vláda sa zaoberala len čiastkovým návrhom, teda návrhom riešenia problematiky lesov a lesných porastov, nezaoberala sa komplexným riešením tejto problematiky, a zároveň vláda odporúča ďalšie ustanovenia, teda rozšírenie novely, s čím nie ste oboznámení. Osobne s týmto rozšírením nesúhlasím. Pokiaľ vás to zaujíma, ide o rozšírenie § 3 bodu h/, ktorým veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia národným výborom a ktoré boli v období od 24. novembra 1990 do 1. mája 1991 prevedené do práva hospodárenia právnických osôb alebo do vlastníctva právnických osôb alebo fyzických osôb v súlade s osobitnými predpismi - odvolávka 15a Hospodárskeho zákonníka. Nestotožňujem sa s týmto stanoviskom z toho dôvodu, že zrejme tu ide o činnosť likvidátorov, ktorí pracovali na bývalých národných výboroch, a neviem, prečo by to mala riešiť táto novela. Nakoniec, poslanecký návrh o tomto ani nepojednáva, takže o tejto problematike vo výboroch nebola reč.
Na základe toho, čo som povedal v úvode mojej správy, a na základe obsahu tlače 257a si osobne myslím, že predložená novela zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí nerieši všetky krivdy spôsobené obciam v pätdesiatych rokoch. Je tu aj požiadavka Ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady vytvoriť časový priestor na dopracovanie predloženej novely predkladateľmi a prerokovat ju na 23. schôdzi Slovenskej národnej rady. S týmto názorom sa stotožňujem.
Ostáva teda na poslancoch, aby rozhodli, či zvolíme postup prerokúvania alebo postup vrátenia. V tomto zmysle vám chcem predložiť návrh, s ktorým by sa po konzultácii predstavitelia jednotlivých politických klubov stotožnili, ktorý by riešil danú problematiku. Osobne si totiž myslím, že tento problém treba riešiť. Treba riešiť navrátenie pôdy ob-
ciam, teda poľnohospodárskej aj nepoľnohospodárskej, ale nie takou cestou, že na jednom pléne prijmeme novelu o lesných pozemkoch, v druhom pléne budeme prijímať novelu o poľnohospodárskej pôde. V každom prípade som za to, aby sa tento problém riešil komplexne. Tento problém sa rieši komplexne tým spôsobom, ako ste to dostali do lavíc, teda § 15a, ako spomínal predkladateľ.
Vzhľadom na to, že po diskusii sme dospeli k určitému konsenzu, chcem vám v zmysle § 22 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku predložiť návrh, ktorý by znel: "Navrhujem prerušiť prerokovávanie tohto bodu na tejto schôdzi s tým, že predkladatelia dopracujú návrh novely a tento prepracovaný návrh bude zaradený do programu 23. schôdze Slovenskej národnej rady. " O tomto návrhu v zmysle citovaného zákona o rokovacom poriadku by som chcel dať hlasovať bez rozpravy, ako je tam uvedené.
Mám ešte otázku na predkladateľov, či v prípade môjho návrhu, ktorý som predložil, sú ochotní súhlasiť s takýmto postupom? Osobne si myslím, že tento návrh komplexne nerieši danú problematiku.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Predtým, ako budeme pokračovat v tomto smere, pýtam sa predstaviteľa predkladateľov pána dr. Chmelu, či s tým súhlasí? S faktickou pripomienkou vystúpi potom pán minister Mikloš.
Poslanec J. Chmelo:
Prerokúvali sme to prakticky celé predchádzajúce štyri dni počas rokovania pléna. Stotožňujeme sa s tým a necháme na rozhodnutie poslancom.
Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR I. Mikloš:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,
chcem mať len stručnú faktickú poznámku k tomu, čo hovoril pán spoločný spravodajca ohľadom doplňujúceho návrhu vlády na novelizáciu tohto zákona. Nie je to celkom tak, ako hovoril o zmysle toho vládneho návrhu. Chcem len niekoľkými vetami povedať, prečo to vláda navrhuje.
Vláda navrhuje, aby sa v § 2 odsek 6 na konci pripojila veta: "Obec môže rozhodnút, že uplatní postup podlá osobitných predpisov. " Na vysvetlenie: Doteraz sa majetok, kde zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia prešla na obec, mohol privatizovať len v režime malej privatizácie. Tento majetok bol vylúčený z režimu veľkej privatizácie a z toho vyplynuli mnohé problémy. Stručne niektoré uvediem.
Po prvé - ak sa na takýto majetok, takýto podnik, kde zakladateľom je obec, vzťahovali reštitučné nároky, ktoré možno uspokojiť len cez privatizačný projekt - to sú podlá § 2 zákona č. 87 -, takéto nemôžu byt uspokojené, pretože tento majetok nemôže byt privatizovaný v procese veľkej privatizácie, a teda reštitučný nárok nemôže byt uspokojený cez privatizačný projekt.
Druhý problém je, že často sú to podniky alebo predajne, ktoré nemôžeme privatizovať v režime malej privatizácie. Inak by sme mohli, ale sú na tom záväzky. Sú tam napríklad učni alebo ide o podniky, ktoré majú nejaké objednávky, ktoré majú úvery, kde zakladateľom je obec. Takéto podniky v malej privatizácii nemôžeme privatizovať, lebo so záväzzkami sa to nedá. Preto by sme potrebovali, aby sa na tieto
podniky mohol vzťahovať aj režim veľkej privatizácie. Samozrejme, tu je to vždy so súhlasom obce, vždy len vtedy, ked' obec súhlasí. Takže to sú hlavné, ale skutočne veľmi praktické dôvody, prečo to potrebujeme a prečo aj obce súhlasia s tým, aby takéto ustanovenie sa prijalo.
Inak súhlasím s tým, že ak odhlasujete, že sa to odloží o mesiac, zrejme aj s týmto. Chcel som len vysvetliť, prečo to navrhujeme a prečo to z hľadiska privatizácie považujeme za skutočne akútny problém. Obce s tým tiež súhlasia, takisto aj Združenie miest a obcí Slovenska.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi ministrovi. Pán spravodajca. Poslanec M. Miček;
Pánovi ministrovi na vysvetlenie toľko, že som mal pripomienku k bodu 2, nie k bodu 1. To je nové písmeno h/ v § 3. Bod l som nekomentoval.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán spravodajca predložil návrh, o ktorom musíme hlasovať bez rozpravy. Prosím, aby zopakoval svoj návrh.
Poslanec M. Miček:
Navrhujem prerušenie prerokovávania tohto bodu v zmysle § 22 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku s tým, že predkladatelia dopracujú ná-
vrh novely a tento návrh bude zaradený do programu na 23. schôdzu Slovenskej národnej rady.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 87 poslancov. /
Kto je za tento návrh?
/Za návrh hlasovalo 79 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. /
Konštatujem, že sme prerušili rokovanie o tomto bode, v jeho prerokúvaní budeme pokračovať na 23. schôdzi.
Poslanec M. Miček;
Ďakujem za spoluprácu a pochopenie.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Trinástym bodom programu je
Návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch.
Materiál ste dostali ako tlač Slovenskej národnej rady číslo 252 a spoločnú správu ako tlač 252a. Za skupinu poslancov návrh odôvodní poslanec Július Brocka. Prosím pána poslanca Júliusa Brocku, aby sa ujal slova.
Poslanec J. Brocka;
Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, páni poslanci,
predkladám vám návrh zákona o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch. Zákon vychádza zo zásad, ktoré po prerokovaní vo výboroch schválilo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady 23. septembra 1991 uznesením číslo 546. Návrh bol vypracovaný v spolupráci so Spolkom architektov Slovenska a Slovenským zväzom stavebných inžinierov. Sú v ňom zohľadnené pripomienky a stanoviská Ministerstva výstavby a stavebníctva Slovenskej republiky i Slovenskej komisie pre životné prostredie. Pri jeho vypracovaní boli využité skúsenosti a poznatky z obdobných právnych noriem o architektoch a stavebných inžinieroch z vyspelých demokratických krajín Veľkej Británie, Spolkovej republiky Nemecka, Španielska, Holandska, Belgicka, ako aj smernice Európskeho spoločenstva o architektoch z 10. júna 1985.
Ide o závažné systémové opatrenie, ktoré v dôsledku zániku monopolu štátnych projektových, inžinierskych a stavebno-dodávateľských podnikov vytvára podmienky pre výkon slobodných povolaní v oblasti architektúry a pozemného staviteľstva, a s existenciou ktorého počíta i platný Obchodný zákonník, živnostenský zákon i novela stavebného zákona. Zákon sleduje návrat architektúry a stavebníctva z devalvovanej polohy do usporiadaného systému. Pri oprávnene kritizovaných výsledkoch usiluje dostať architektúru do stavu správnych vzťahov medzi architektami a stavebnými inžiniermi voči štátu, ale rovnako sleduje autorizáciou aj úpravu vo vlastnej profesii so zreteľom na stupeň a kvalitu tvorby.
Zákon konštituuje inštitúciu nezávislých úradných osôb, ktoré by nestranne a s profesionálnou odbornou schopnosťou
vykonávali vybrané činnosti vo výstavbe. Ich výkon by slúžil jednak pre úradné účely, najmä pre potreby územného plánovania a stavebného konania, a jednak pre potreby fyzických a právnických osôb ako účastníkov výstavby. V tomto smere návrh vychádza zo zahraničných poznatkov a nadväzuje na našu tradíciu inštitúcie tzv. civilných technikov, ktorá bola v roku 1951 násilne prerušená. Inštitúcia úradných oprávnení autorizovaných technikov bola zavedená už v 19. storočí v lombardsko-benátskom kráľovstve, odkiaľ sa postupne presadzovala aj do iných štátov. Ustanovenie inštitúcie autorizovaných osôb vo výstavbe ako príslušníkov slobodného povolania zodpovedá i terajšiemu stavu v krajinách Európskeho spoločenstva. Revitalizácia autorizovaných osôb vo výstavbe a ich stavovských komôr utvorí organizačné a právne predpoklady rastu objektivity rozhodovania vo výstavbe, kvality územno-plánovacej a stavebnej dokumentácie, zvýšenia disciplíny, odbornosti a dôveryhodnosti účastníkov výstavby. Umožní zároveň zlepšiť medzinárodnú spoluprácu, keďže v zahraničí takého inštitúcie existujú a majú rozhodujúce postavenie v oblasti architektúry a projektovania stavieb. Realizácia navrhovaného zákona si nevyžiada nároky na štátny rozpočet.
Vážení páni poslanci, z uvedených dôvodov vám odporúčam, aby ste uvedený návrh zákona v pléne Slovenskej národnej rady schválili.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána Róberta Brestenského, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.
Poslanec R. Brestenský:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
predmetný návrh zákona je opäť jedným schodíkom deetatizácie u nás, pretože vytvára verejnoprávnu korporáciu pre samosprávne riešenie problémov v oblasti činnosti architektov a stavebných inžinierov. Predmetný návrh zákona skupiny poslancov - tlač 252 - bol pridelený na prerokovanie a prerokovaný vo všetkých výboroch Slovenskej národnej rady okrem mandátového a imunitného výboru. Všetky výbory Slovenskej národnej rady, až na zahraničný výbor, vyslovili súhlas s predmetným návrhom zákona s pripomienkami. V Zahraničnom výbore Slovenskej národnej rady návrh pri prerokovaní nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny hlasov členov výboru. Pri prerokovaní bolo prítomných sedem členov, z toho štyria boli za to, aby sa tento návrh prerokovával a prijal a traja prítomní členovia sa hlasovania zdržali. Teda proti nebol ani v tomto výbore nikto.
Vzhľadom na to, že vláda Slovenskej republiky sa dostala k prerokovávaniu predmetného návrhu zákona až po jeho prerokovaní vo výboroch Slovenskej národnej rady, legislatívci do spoločnej správy výborov prepašovali - hovorím prepašovali preto, že je mojou povinnosťou to tu predniesť, ak poslanci s tým neboli oboznámení, ale nie je to súčasťou spoločnej správy - i pripomienky vlády, z ktorých si niektoré osvojím, a niektoré ma inšpirovali k vlastným pozmeňujúcim návrhom, spolu s niektorými návrhmi výborov.
Po prekonzultovaní s odborníkmi, niektorými navrhovateľmi, zástupcami terajších profesijných združení, z návrhov výborov odporúčam prijať hlasovaním an blok návrhy uvedené v spoločnej správe, tlač 252a, označené týmito bodmi: l, 2,
4, 5, 6, 9, 12, 13, 14, 16, 17, 18, 19, 20, 22, 29, 32, 34, 38, 41, 42, 43, 45, 46, 47 a 48. Dovolím si ešte malú vsuvku. Dostali ste práve na stôl opäť neoficiálnu tlač 252b, kde sú uvedené moje pozmeňujúce návrhy, ktoré v mnohých prípadoch vyplývajú z návrhov, ktoré neodporúčam prijať, prípadne ich symbiózy z jednotlivých výborov, prípadne z ďalších dvoch návrhov vlády, ktoré boli uvedené v pripomienkach. Ďalej navrhujem prijať v spoločnom hlasovaní s uvedenými bodmi i bod 40, ktorý však vylučuje body 33 a 39.
Osobitne navrhujem hlasovať o bode 15, ale to nechám na rozhodnutie pléna, pretože vzhľadom na ustanovenie § 11 odseku l mám pozmeňujúci návrh, ktorý korešponduje s týmto bodom. Je možnosť prijať bod 15 a rozšíriť bezplatné poskytovanie služieb, alebo druhú vetu v odseku l § 11, ktorá ustanovuje, že činnosti autorizovaných členov komôr sú možné len za odplatu, možno vypustiť. Viem, že zástupcovia sdružení momentálne nebudú za to, ale viac poslancov so mnou o tom hovorilo, preto to dávam na rozhodnutie pléna. Žiaľbohu. Ďalej navrhujem osobitne hlasovať o bode 26, ktorý odporúčam prijať.
Neodporúčam prijať návrh v bode 3, nakoľko pri architektonickom riešení tvorby krajiny a záhradnej architektúry sa netvorí ochrana prírody, ale navrhuje sa krajina ako taká. Okrem toho ochranu krajiny sú povinní rešpektovať a dokonca realizovať pri svojej tvorbe a návrhoch architekti všetkých kategórií. Pokiaľ by to bolo len v tejto kategórii špecificky uvedené, naopak, mohlo by to zvádzať k tomu, že ostatní s tým nemajú absolútne nič spoločného.
Ďalej navrhujem neprijať bod 7 spoločnej správy. Tu navrhnutý ústredný orgán štátnej správy totiž nie je ústredným orgánom štátnej správy v oblasti architektúry, územného plánovania a tvorby krajiny na rozdiel od orgánov, ktoré sú v návrhu zákona uvedené. Čiže nie je tam kompetencia.
Ďalej navrhujem neprijať bod 8. V ňom navrhnuté kategórie inžinierov sú uvedené už v pôvodnom návrhu zákona, a to kategórie navrhnuté v písmenách e/ a f/ - to sú inžinieri pre technológie a vnútorné vybavenie stavieb - a kategória navrhnutá v písmene l/ v spoločnej správe je zahrnutá v písmene a/ - aj priemyselné stavby sú pozemné stavby - a časť priemyselných stavieb v písmene b/ ako inžinierske konštrukcie. Pravdepodobne návrh inšpiroval podaktorých kolegov preto, že boli zaťažení pojmom generálnych riaditeľstiev - pozemné staviteľstvo a priemyselné staviteľstvo. To vyplývalo z iného, nie z hľadiska stavieb, ale z ich činnosti.
Ako ďalší bod, ktorý navrhujem neprijať, je bod 10. Ak si dosadíte tu navrhnuté zmeny slov do textu, vzniknú vzťahy súčasného platenia podmienok a podmieňujúce vzťahy, ktoré sa legislatívne nepoužívajú. Slová, ktoré sa tam navrhovali povymieňať, čiastočne aj menia význam toho, čo bolo napísané v pôvodnom návrhu.
Ďalej navrhujem neprijať bod 11. V uvedenom texte je totiž rozpor. Autorizovaná osoba nemôže byť oprávnená na činnosť, ktorá presahuje oprávnenie autorizovaného osvedčenia. To je predsa nelogické.
Ďalším bodom, ktorý navrhujem neprijať, je bod 21, nakoľko si vo svojich návrhoch osvojím písmeno e/ pripomienok vlády, kde je legislatívne čistejšie znenie.
Ďalej navrhujem neprijať bod 23. Uvedený návrh pre nestavebné činnosti rieši bod 28, ktorý navrhnem prijať v upravenom znení.
Ďalším bodom, ktorý navrhujem neprijať, je bod 24. Ak by sme pre autorizovaného architekta nepripustili vzdelanie v odbore pozemného staviteľstva, nemohol by vlastne navrhnúť
s architektonickým riešením žiadnu pozemnú stavbu odborník s týmto vzdelaním. Takúto činnosť predsa i doteraz vykonávali tí, ktorí mali vzdelanie v odbore pozemného staviteľstva. Obmedzili by sa tým aj určité možnosti alebo priestory pre konkurenciu. Je však samozrejmé, že takéto vzdelanie nemôže postačovať pre kategóriu napríklad architekta pre tvorbu krajiny a záhradnú architektúru.
Ďalej odporúčam neprijať bod 25. K zneniu predvetia odseku 4 si dovolím navrhnúť upresňujúci návrh, a doplnenie slov "v odboroch" - myslí sa tým v odboroch vzdelania - neodporúčam, nakoľko študijné odbory majú dokonca aj svoj kód. Napríklad na bývalej Vysokej škole drevárskej a lesníckej vo Zvolene existovalo, dúfam, že existuje naďalej, štúdium so stavebným zameraním, ale nie stavebného odboru. Ak by to tam bolo taxatívne stanovené, napríklad absolvent takéhoto štúdia by nemal možnosť vykonávať tieto činnosti.
Tiež navrhujem neprijať bod 27. Som presvedčený, že pre samotnú odbornú a zodpovednú činnost architekta a jeho rozhľadenosť a získavanie skúseností je zodpovedajúcejšia dĺžka praxe 5 rokov ako 3 roky.
Ďalej odporúčam neprijať bod 28, nakoľko po konzultáciách si dovolím navrhnúť presnejšie znenie.
Ďalej navrhujem neprijať bod 30, nakoľko tu uvedený návrh je výlučne vecou komory a takúto alebo podobnú podmienku môže prijať jej valné zhromaždenie v interných predpisoch. Nejaví sa to potrebné upravovať zákonom.
Ďalej navrhujem neprijať bod 31. Navrhnuté slovo je nadbytočné, nakoľko autorizačné osvedčenie musí obsahovať i registračné číslo, takže osvedčenie musí byt pred vydaním vlastne zaregistrované.
Ďalej navrhujem neprijať bod 35. Vo veci pozývania účastníkov valného zhromaždenia si dovolím dať po konzultáciách s odborníkmi i s členmi profesných združení iný návrh.
Ďalej navrhujem neprijať bod 36. Tu navrhovaný odsek § 26 by znemožnil konať valné zhromaždenie napríklad formou delegátov, čo je tiež určitá forma zastúpenia.
Ďalším bodom, ktorý navrhujem neprijať, je bod 37. Navrhnuté doplnenia sú totiž ako možnosti uvedené v dôvodovej správe, čo je tiež zdrojom aplikácie práva. Pokiaľ si to upraví komora vlastným predpisom, celý systém je variabilnejší, a valné zhromaždenie môže otázku ďalších členov ako výlučne autorizovaných upravovať, i vzhľadom na prípadné hosťovanie z iných komôr a podobne, čo je momentálne vzhľadom na prepojenosť a vzájomnú komunikáciu komôr architektov v Európe dnes bežné.
Ďalej neodporúčam prijať návrh v bode 44, ktorý čiastočne mení význam a je v trpnom rode. Takéto znenie v návrhu zákona sa obyčajne nepoužíva. Pôvodné znenie je vecné, a som presvedčený, že aj jednoznačne jasné.
Vážené dámy, vážení páni, ak nebudú z vašej strany námietky, navrhujem aj o uvedených bodoch, ktoré navrhujem neprijať, hlasovať spoločne.
Tým sú vyčerpané všetky body spoločnej správy výborov Slovenskej národnej rady. Dovoľte mi, aby som sa hlásil o slovo v rozprave, kde by som hovoril aj o bodoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe v úvode, zo stanoviska vlády k zákonu, plus o bodoch, ktoré som si dovolil predložiť vám na stôl.
Ďakujem.