ciálnych služieb, bola zmenená z dvoch mesiacov na štyri tak, ako sme si to aj v našom výbore odsúhlasili. Odsek 2 § 4 navrhujem zaradiť do kontextu § 9 pred súčasný odsek 6, kde sa hovorí o príspevku na úhradu za sociálne služby, pričom pred znenie tohto odseku navrhujem zaradiť vetu: "Na úhradu nákladov získava právnická alebo fyzická osoba prostriedky jednak formou úhrady ceny služby od jej príjemcu, jednak formou príspevku od iných subjektov. " Za znenie tohto uvedeného odseku navrhujem doplniť vetu: "Cena služby môže byt stanovená až po určení výšky všetkých poskytnutých príspevkov. " Dôvodom tohto môjho návrhu je eliminovanie rizika, že cena bude stanovená bez ohľadu na výšku príspevkov z iných zdrojov.
Za nedostatočný považujem rozsah aj spôsob poskytovania príspevku na úhradu za sociálne služby. Pokiaľ ide o rozsah, v predloženom návrhu zákona sa hovorí len o prevádzkových nákladoch. Pritom dobre vieme, že rozsah neštátnych sociálnych služieb naráža najmä na bariéru v podobe nedostatku prostriedkov na opravy budov alebo na iné, často finančne nie príliš náročné vybavenie alebo na vybavenie infraštruktúry. Ponuka 216 miliónov korún zo štátneho rozpočtu sa takto stáva pre nás platonickou ponukou, ak z nej nebude aspoň časť využitá aj pre tieto účely. Navrhujem preto v § 9 zaradiť nový odsek 7 v tomto znení: "Príspevok na úhradu nákladov na sociálne služby sa môže v odôvodnených prípadoch poskytovať aj na investičné účely súvisiace bezprostredne s druhom poskytovanej sociálnej služby alebo jej technickým zabezpečením. "
Pokiaľ ide o spôsob poskytovania príspevku, predložený návrh zákona neobsahuje kritériá, ktoré by umožňovali príslušnému orgánu poskytujúcemu tento príspevok hierarchizovať záujemcov z radov právnických alebo fyzických osôb, čo prináša nebezpečenstvo voluntarizmu do rozhodovania o tom, komu bude príspevok poskytnutý. Východiskovým kritériom by potom,
podľa môjho názoru, malo byť sprístupnenie resp. priblíženie sociálnych služieb ich príjemcom, čo je aj v súlade so schválenou koncepciou sociálnej pomoci. Ďalším kritériom by pritom malo byt zvyšovanie kvality sociálnych služieb oproti službám sociálnej starostlivosti a až nakoniec znižovanie porovnateľných nákladov.
Z tohto dôvodu som navrhla bod 15 vyňať a zaradiť § 9 ods. 8 tak, ako ho schválil výbor pre zdravotníctvo a sociálnu politiku. Navrhujem zaradiť odsek 8 v tomto znení: "Príslušný orgán sa pri rozhodovaní o poskytnutí príspevku na úhradu za sociálne služby riadi nasledovným poradím dôležitosti:
a/ sociálne služby, ktoré v území spravovanom príslušným orgánom chýbajú,
b/ príspevok na sociálne služby sa bude poskytovať v území spravovanom príslušným orgánom, kde sú nedostatkové,
c/ sociálne služby, ktoré budú poskytované vo vyššom štandarde, ako je súčasný štandard v území spravovanom príslušným orgánom,
d/ príspevok na sociálne služby, ktoré budú poskytované v obdobnom štandarde, ako je súčasný štandard území, ale pri nižších prevádzkových nákladoch, ako sú náklady porovnateľných služieb sociálnej starostlivosti, ak je takéto porovnanie možné,
e/ ostatné sociálne služby.
Opätovne pripomínam, že je to bod 15 spoločnej správy, ktorý sme v našom výbore odsúhlasili.
Rozpaky vyvoláva u mňa aj finančné krytie dopadov prijatia tohto návrhu zákona. V dôvodovej správe je vyčíslená suma 216 miliónov korún, ktorej disponibilnosť je však otázna, keďže rozpočet ministerstva práce a sociálnych vecí bol schválený len v rozsahu legislatívy platnej v minulom roku. Žiadali sme uznesením nášho výboru zo dňa 12. februára č. 290, v bode b/, v dôvodovej správe na príslušnom mieste explicitne vyjadriť, že je zabezpečených v rozpočte ministerstva práce a sociálnych vecí 216 miliónov na krytie nákladov vyplývajúcich z tohto zákona. Žiaľ, v dôvodovej správe, ani v spoločnej správe spravodajcu som toto nenašla. Čiže pýtam sa, či a ako bude krytých 216 miliónov korún dopadov po prijatí tohto zákona?
Rovnako zákon ukladá povinnosť obciam poskytovať príspevok na úhradu za sociálne služby poskytované právnickými a fyzickými osobami. Pre túto povinnosť ukladanú obciam zo zákona nemajú obce vytvorené žiadne osobitné príjmové zdroje, hoci ich ich pôsobnosť v tejto oblasti odbremeňuje náklady na štátne zariadenia sociálnej starostlivosti. Žiadam preto predkladateľ návrhu o ustanovenie, ktorým sa stanoví spôsob, akým budú obciam poskytované zo štátneho rozpočtu na tento účel, napríklad formou účelových dotácií alebo inak.
Splnenie požiadaviek týkajúcich sa finančného krytia dopadov predkladaného návrhu zákona považujem za podmienku toho, aby sme predkladaný návrh zákona schválili. Zákon, ktorého dopady nie sú v rozpočte kryté, považujem skôr, ako som už hovorila, za platonickú ponuku, ale nie za riešenie sociálneho problému.
Ďakujem vám za pozornosť.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Pán poslanec Brestenský. Poslanec R. Brestenský:
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dámy a páni,
priznám sa, že som do určitej miery spolupracoval pri tvorbe návrhu tohto zákona, a mnohé veci, ktoré pani poslankyňa Keltošová predniesla, sa veľmi často pretriasali. Mnohokrát sme hľadali spôsob, ako to vyjadriť, a vždy sme prišli k názoru, že akékoľvek obmedzenie, aj z tých, ktoré tu vyslovila, v tomto prechodnom období zrodu poskytovania sociálnych služieb neštátnymi subjektami by mohli byt skôr brzdou, ako iniciáciou tohto rozbehu. To je jedna maličkosť.
Druhá maličkosť, ktorá ma zarazila, keď som čítal dôvodovú správu, - tá v tom čase, keď sme na tom robili, nebola - je suma 126 miliónov. Tá suma sa hrozne podobá jednej položke, ktorú má ministerstvo práce a sociálnych vecí pre voluntariát, pre združenia zdravotne postihnutých. A mám vážne obavy, že tu sa táto suma nejak zmixovala. Voči tomu vážne protestujem, pretože na základe tejto položky v kapitole ministerstva práce a sociálnych vecí sa - opakujem, nie na úrovni nomprofitných systémov, kde sú všetky veci platené, len zisk sa z toho nezískava, ale na úrovni dobrovoľných aktivít - zabezpečuje financovanie určitých činností a projektov. V tomto - dovolím si podotknúť - je asi zavádzanie. S tým nemôžem zásadne súhlasiť.
Podlá mňa bude potrebné, samozrejme, prispievať na poskytovanie sociálnych služieb, ale doslovných, teda nie určitých krátkodobých alebo čiastočne dlhodobejších projektov
na úrovni dobrovoľníckej, ktorá sa zatiaľ robí, ale na úrovni odbornej, lebo tu sú určité záruky odbornosti a dlhodobého pôsobenia. Potom na niečo peniaze nebudú. Pokiaľ viem, projekty sú, komisia na prideľovanie grantov funguje, i keď viem, že časť prostriedkov ide aj na mzdy určitých zoskupení. A tak sa pýtam, či vôbec budú fungovať projekty voluntariátu, alebo či budú fungovať poloprofesionálne alebo profesionálne poskytované sociálne služby neštátnymi subjektami? To je veľmi vážna otázka. Ak je to totiž takto, je to vlastne vykrytie dvoch vecí jednou sumou, a to predsa nie je možné, to sa jednoducho nedá.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi poslancovi Brestenskému. Poslanec Tatár. Poslanec P. Tatár:
Vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni,
vo výbore sme sa zaoberali týmto zákonom, ktorého sme gesčným výborom. Poznám niektoré prístupy k tvorbe tohto zákona za posledný rok a pol tak, ako dospel až do dnešnej podoby. Jedna z podôb toho prístupu bola, že sa vytvorí taký zákon, že neštátne sociálne subjekty budú zo zákona dotované cez štátny rozpočet. Dokonca ideové zámery pred rokom a pol išli tak ďaleko, že v prípade, že by zlyhal neštátny subjekt, štát preberá zodpovednosť za poskytovanú sociálnu službu. Toto bol len zámer. Potom sa to do zákona nedostalo, ale rezonancia tejto filozofie zaznievala aj z dnešnej diskusie, najmä o zdrojoch, ktorých je stále málo. Keď mám zákon všeobecne hodnotiť z tohto pohľadu, musel by som povedať
a poviem to, že od prvopočiatku sa zlepšil, že sa dostal k lepšiemu. Pripomienky, ktoré tu boli, sme prerokovali vo výbore. Okrem tej, ktorá je v bode 15, neboli výborom pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy prijaté. Chcel by som na toto upozorniť.
Ak sa napríklad v § l pokúsime vymenovať všetky osoby, ktoré by potrebovali sociálnu starostlivosť, je skoro isté, že na niekoho zabudneme. Naozaj je dobré nazvať ich fyzickými osobami. Samozrejme, že ak budú sociálnu starostlivosť potrebovať, podľa tohto zákona sa táto starostlivosť poskytnúť môže. V opačnom prípade, ak ich vymenujeme, tí nevymenovaní sú mimo, a to by bola chyba.
Problém sme mali aj s určovaním ceny až po určení výšky všetkých príspevkov, pretože to je tak obmedzujúce, že akási voľnost, ktorú tento zákon prináša a ktorý vlastne pluralizuje sociálne služby, zanáša aj prvok svojpomoci, prvok charity, prvok spoločenstva, pospolitosti, susedstva a všetkého ostatného, vlastne znova by dostávala akýsi komplikovaný účtovný krunier. Dlho sme o tom diskutovali, a chcel som na to upozorniť aj plénum, prečo niektoré pripomienky neboli prijaté, aj keď tu boli opakovane prednesené.
Samozrejme, bude veľmi zaujímavé vypočuť, koľko peňazí má na to ministerstvo, len zase som chcel upozorniť, že zdroje a prostriedky sú kľúčovým a krízovým problémom všade, lebo nie je ich nikde nadbytok, a závisí od spoľahlivosti grantových komisií, od serióznosti prístupu, aj od kontroly poslancov výboru pre sociálne veci, ako sa prostriedky, ktoré bude možné vyčleniť na tieto účely, budú grantovým systémom rozdeľovať.
Ďakujem za pozornosť.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Ďakujem poslancovi Tatárovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pán poslanec Blažko.
Poslanec V. Blažko:
Navrhujem, vážení páni a dámy, aby bod č. 7, ktorý bol navrhnutý an blok neprijať, bol z tohoto bloku vyňatý a hlasovalo sa o ňom osobitne. Keď sme tento dodatok písm. h/ v našom výbore dali, viedlo nás k tomu to, aby v písomnom oznámení bolo zakotvené všetko, čo by charakterizovalo právnickú a fyzickú osobu, ktorá poskytuje svoje služby, teda i to, že si podala žiadosť o poskytnutie príspevku na úhrady nákladov. Preto prosím, aby ste to takto pochopili a bod č. 7 odsúhlasili.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Sú ešte nejaké ďalšie pripomienky? /Neboli. /
Ak nie sú, ukončujem rozpravu k tomuto bodu. Chce sa vyjadriť pani ministerka Woleková?
Ministerka práce a sociálnych vecí SR H. Woleková;
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
budem sa snažiť vyjadriť sa v poradí, v akom bolo v rozprave zaujaté stanovisko k predloženému návrhu zákona.
Myslím si, že je možné súhlasiť s pani Poslankyňou Uramovou, že v § l ods. 3 musíme rozlišovať dve rozšírenia, ktoré sú predmetom bodu 3 a bodu 4 spoločnej správy. Súhlasím s ňou v tom, že by sme mali odporučiť rozšírenie odseku 3 o vnukov, pretože ide v podstate o priamy vzťah najbližších príbuzných, ale nesúhlasím s tým, aby sme prijali bod 3, ktorý hovorí o rozšírení o osoby žijúce v spoločnej domácnosti a ak je poskytovaná menej ako 10 osobám mimo menovaných príbuzných. Náš návrh v tomto odseku vychádzal z okruhu fyzických osôb, ktoré sú obsiahnuté v zákone o rodine, kde sa vychádza zo zásady vzájomnej vyživovacej povinnosti. Táto vzájomná vyživovacia povinnosť je medzi manželmi, rodičmi a deťmi, predkami a potomkami, takže nemala by sa vzťahovať na ďalšie osoby, napriek tomu, že žijú v spoločnej domácnosti, a naopak, práve tento vzťah vzájomnej vyživovacej povinnosti by sa mal uplatniť bez ohľadu na to, či žijú v spoločnej domácnosti alebo nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhujem prijať bod 4, rozšíriť to teda o vnukov, kde vypadla táto skupina, ale nerozširovať to tak, ako je to navrhnuté v bode 3 spoločnej správy.
K bodu 11, kde sa vkladá slovo "priamo", samozrejme, je to možné. Myslím si, že spoločný spravodajca upozorňoval len na nebezpečenstvo, ktoré potom vyplýva z možných konfliktov pri výklade tohto slova, že priamo súvisia. Čiže je to možné, ale nám sa zdalo, že keby sme to slovo tam nevsunuli, bolo by to menej konfliktné a menej problémové.
Pán poslanec Brestenský mi trochu pomohol pri polemike s pani Poslankyňou Keltošovou práve vo vzťahu k definícii sociálnych služieb a osôb, ktorým by sa tieto sociálne služby mali poskytovať. Beriem všetky výčitky pani Keltošovej, ktoré súvisia s tým, že napriek tomu, že sama som označila zákon za prelomový z hľadiska demonopolizácie, má ešte veľmi veľa pupočných šnúr s existujúcimi platnými normami, predovšetkým so zákonom o sociálnom zabezpečení. Je to vlastne
takpovediac prvý zákon, ktorý začína sériu likvidácie zákona č. 543, ako aj príslušného federálneho zákona, pretože jednotlivé úseky sociálneho zabezpečenia by sa mali stať relatívne autonómnymi celkami. Tým by sa postupne pretrhala previazanosť s tým, čo je tam zapísané. Ale chcela by som upozorniť, že tak, ako je pravdepodobne správna jej námietka, že definícia sociálnych služieb je relatívne široká a pritom akoby všetko nevystihovala, takisto možno polemizovať s tým, či je správne definovať fyzické osoby alebo subjekty, ktorým sa táto činnosť poskytuje. Mne sa v mojej funkcii čím ďalej tým viac stáva, že narážam práve na nepriechodnosť poskytovania niektorých sociálnych služieb práve preto, že ich máme určené alebo vymedzené pre určité presne definované skupiny, a začína sa objavovať veľmi mnoho ľudí, ktorí sú kdesi na hranici týchto skupín, a je veľmi ťažké zaradiť ich do tej-ktorej skupiny. Súhlasím v tomto s pánom Brestenským ako s predstaviteľom voluntariátu ponechať zatiaľ čo najväčšiu šírku, aby sme si nezahatávali priestor, pretože si musíme uvedomiť, že v podstate tento zákon pomaličky bude prechádzať do zákona o sociálnej pomoci, a tá bude definovaná v podstate najširšie, ako je to možné. Ak to mám zhrnúť, v otázke definície by som to ponechala zatiaľ tak, ako je to navrhnuté v zákone.
V § 3 pani poslankyňa navrhovala doplniť na záver ustanovenie "ak je to možné a účelné". Vychádzame z toho, že poskytovanie sociálnych služieb je založené na zmluvnom princípe, čiže uzavretie zmluvy medzi poskytovateľom a príjemcom služby je v podstate vecou dohody. Slová "ak je to možné a účelné" sú vlastne vybraté alebo analogicky použité z Občianskeho zákonníka, a myslíme si, že pre náš zákon sú zužujúce, že zmluvný princíp by mohol byť širší, ako je to v Občianskom zákonníku.
K § 4 odst. 2, kde pani poslankyňa navrhuje dať to do § 9 pred odsek 6 - nesúhlasíme s touto zmenou, pretože si
myslíme, že ide o dva rozdielne okruhy problémov, ktoré sú riešené v § 4 a potom v § 9. Vážna je námietka, ako vylúčime, aby právnická a fyzická osoba, ktorá bude poskytovať, sociálne služby, za účelom dosiahnutia zisku nebrala súčasne príspevok od príslušného orgánu, od príjemcu a nebodaj aj od obce. Samozrejme, že chceme takýmto nevhodným súbehom zabrániť. Toto sa bude akceptovať, vo vyhláške, ktorú vydá ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky podlá splnomocňovacieho ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady o štátnej správe. Tu sa vlastne dostávame i k tomu, čo je pôvodne navrhované v spoločnej správe pod bodom 15, kde sa navrhuje rozšíriť § 9 odsek 6 o nový odsek 7, ktorý v podstate určuje poradie dôležitosti pri rozhodovaní o príspevku na úhradu za sociálne služby. Tento návrh možno prijať. Nebránime sa proti tomu, aby sme určili poradie dôležitosti, ale myslíme si, že v tomto zákone je nadbytočný. Podlá projektu bude obsahom spomínanej vyhlášky, ktorá bude presne definovať, akým spôsobom sa bude rozhodovať o poskytnutí príplatku. V tomto návrhu zákona upravujeme len základné podmienky pre poskytovanie príspevku. Za tieto základné podmienky považujeme uzavretie písomnej zmluvy, preukázanie odbornej spôsobilosti a uzavretie zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu. To sú tri základné podmienky, ktoré by mali byt v zákone, a všetky ostatné kritériá, či už dôležitosti alebo spôsob vylúčenia súbehu pri poskytovaní viacerých príspevkov, by mala obsahovať spomínaná spoločná vyhláška nášho ministerstva a ministerstva financií, na ktorú je zmocnenie v zákone.
A ešte k § 9, na čo sa môžu príspevky použiť. Myslíme si, že navrhovaná právna úprava nevylučuje, aby sa tieto príspevky použili i na investičné účely. Opäť, ako som povedala, by to malo byt v pripravovanej vyhláške. V celom tomto okruhu problémov, ako tieto príspevky poskytovať, treba zvažovať, čo teda má byt obsahom zákona, čo sú najdôležitejšie podmienky, a čo ponechať do príslušnej vyhlášky.
Ďakujem pánovi poslancovi Brestenskému za to, že nás podporuje v tom, aby sme to formulovali a vytvorili čo najširší priestor, ale myslím si, že zle čítal dôvodovú správu. Je síce pravda, že sú tam čísla l, 2, 6, ale trochu v opačnom poradí, je to 2, l, 6. Dôvodová správa hovorí, že predpokladané náklady na realizáciu týchto sociálnych služieb resp. na príspevky na ne predstavujú 216 nie 126 miliónov. 126 miliónov, ktoré máme v rozpočte práve na podporu občianskych združení predovšetkým zdravotne postihnutých, sú iné peniaze. Môžem vás ubezpečiť, pán poslanec, že to nie sú tie isté, ani sa neprekrývajú. 126 miliónov máme skutočne na granty pre občianske združenia, a 216 miliónov, ktoré sú kvantifikované v dôvodovej správe, sú - a to som sa snažila povedať v úvode, i keď sa ospravedlňujem pani poslankyni Keltošovej, v dôvodovej správe to nebolo doplnené -, máme v rezerve neinvestičných prostriedkov nášho ministerstva. Realizácia tohto zákona je finančne zabezpečená približne 200 miliónmi korún, okrem 126 miliónov, ktoré sú účelovo viazané na granty pre občianske združenia.
Pán poslanec Blaško navrhoval vyňať bod 7. Bod 7 sa týka § 5 odseku 2, kde sa hovorí, že právnická a fyzická osoba v písomnom oznámení uvedie najmä. Ak pán poslanec Blažko má na mysli, že by to bola skôr pre príslušný orgán informácia o tom, či daný prevádzkovateľ služby bude požadovať alebo nebude požadovať, isteže, je to možné tam doplniť. Nepovažovali sme to za potrebné z toho dôvodu, že žiadosť musí byt osobitným dokladom, ktorým musí žiadateľ na základe projektu služby požiadať príslušný okresný úrad. Doplnenie do písomného oznámenia by malo len informačnú funkciu na zorientovanie príslušného orgánu, čo sa bude ďalej diať. Informačnú funkciu i v tom zmysle, že nemôžeme vylúčiť, že v budúcnosti, po určitom čase sa zmení názov prevádzkovateľa, a ak si pôvodne myslel, že nebude požadovať príspevok, o dva mesiace pri prevádzkovaní služby zistí, že pravdepodobne so
svojimi prostriedkami nevyjde, a rozhodne sa požiadať o príspevok. Ako informáciu pre príslušný orgán to možno doplniť, ale nepovažujeme za dôležité, aby to tam bolo.
To je všetko pán predsedajúci.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pekne pani ministerke. Žiada si slovo pán spoločný spravodajca?
Poslanec M. Ondruš:
Nie. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím pánov poslancov, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.
Pán poslanec Košťál má faktickú poznámku. Poslanec P. Košťál:
Vážený pán predsedajúci,
mám k tomu len dve vety. Tento zákon treba privítať aj z toho dôvodu, že vlastne rozširuje paletu ambulantných služieb, ktoré napríklad u starých občanov oddiali ich umiestnenie v ústavoch sociálnej starostlivosti, lebo každé "presadenie" starého človeka znamená urýchlenie jeho smrti. Je žiaduce, aby bol čím dlhšie v domácom prostredí.
Pokiaľ ide o polemiku k zmluve, podlá mňa, zmluva musí byt nielen preto, aby prijímateľ platil poskytovateľovi slu-
žieb, ale aby bol viazaný aj poskytovateľ. Napríklad poskytuje teplú stravu alebo poskytuje určité služby, aby ich nemohol hocikedy vypovedať, a tým by prijímateľ ostal bez služieb. Nedával by som tam to "možné a účelné".
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Prosím spravodajcu, aby sme prikročili k hlasovaniu.
Poslanec M. Ondruš:
V rozprave neboli spochybnené body, ktoré som navrhol prijať spoločne. Sú to body 2, 4, 5, 6, 9, 12, 13, 16 a 17.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 84 poslancov. /
Kto je za prijatie bodov tak, ako ich uviedol spravodajca?
/Za návrh hlasovalo 83 poslancov. /
Kto je proti?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržal l poslanec. /
Konštatujem, že tieto body boli prijaté. Poslanec M. Ondruš:
Ďalej z tých bodov, ktoré som navrhol spolu neprijať, zostali tri, ktoré nikto nenapadol. Sú to body l, 8 a 14.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 85 poslancov. /
Kto je za prijatie bodov tak, ako ich uviedol spravodajca?
/Za návrh hlasovalo 5 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. /
Zisťujem, že tieto body neboli prijaté. Poslanec M. Ondruš:
Teraz by sme prešli k bodom, ktoré boli v rozprave spochybnené, a budeme o nich hlasovať jednotlivo. Prvý je bod 3 spoločnej správy, ktorý odporúčam neprijať z dôvodov, ktoré som hovoril a ktoré hovorila aj pani ministerka.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 83 poslancov. /
Kto je za prijatie bodu 3?
/Za návrh hlasovalo 33 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. /
Bod 3 nebol prijatý.
Poslanec M. Ondruš:
Ďalej bod 7 tiež odporúčam neprijať. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 82 poslancov. /
Kto je za prijatie bodu 7?
/Za návrh hlasovalo 40 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. /
Bod 7 nebol prijatý. Poslanec M. Ondruš:
Bod 10 nechávam na rozhodnutie pléna.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 83 poslancov. /
Kto je za prijatie bodu 10?
/Za návrh hlasovalo 51 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. /
Bod 10 bol prijatý.
Poslanec M. Ondruš:
Bod 11 odporúčam neprijať. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 85 poslancov. /
Kto je za prijatie bodu 11?
/Za návrh hlasovalo 44 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. /
Bod 11 bol prijatý. Poslanec M. Ondruš:
Bod 15 ako posledný bod spoločnej správy odporúčam neschváliť.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 86 poslancov. /
Kto je za prijatie bodu 15?
/Za návrh hlasovalo 50 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. /
Bod 15 bol prijatý.
Poslanec M. Ondruš:
Ako prvá vystúpila v rozprave pani poslankyňa Urámová, ktorá navrhla v § 5 nový odsek 3 v tomto znení: "Fyzická osoba, ktorá poskytuje sociálne služby, prikladá k písomnému oznámeniu aj výpis z registra trestov. " Doterajšie odseky 3 a 4 sa prečíslujú na 4 a 5. K tomuto vystúpil pán poslanec Košťál, ktorý bol proti.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 86 poslancov. /
Kto je za pozmeňovací návrh poslankyne Uramovej?
/Za návrh hlasovalo 44 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. /
Doplňujúci návrh pani poslankyne Uramovej bol prijatý. Poslanec M. Ondruš:
Ako ďalšia vystúpila pani poslankyňa Keltošová s niekoľkými pozmeňujúcimi návrhmi. Prvý je v § l ods. l vypustiť na jeho konci slová "fyzických osôb" a nahradiť slovami, kde menuje všetkých, ktorých sa to má týkať. Proti tomuto vystú-. pili pán poslanec Tatár, pán poslanec Brestenský, pani ministerka, ja som tiež proti.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 82 poslancov. /
Kto je za prijatie tohto návrhu poslankyne Keltošovej?
/Za návrh hlasovalo 38 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. /
Tento návrh nebol prijatý. Poslanec M. Ondruš:
Ďalej navrhla v § 3 doplniť prvú vetu o slová "pokiaľ je to možné a účelné". Neodporúčam prijať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 85 poslancov. /
Kto je za tento druhý návrh poslankyne Keltošovej?
/Za návrh hlasovalo 40 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. /
Tento druhý pozmeňovací návrh nebol prijatý. Poslanec M. Ondruš:
Ďalší návrh bol § 4 ods. 2 vyňať a zaradiť ho do § 9 pred súčasný odsek 6. Neodporúčam prijať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 85 poslancov. / Kto je za tento pozmeňovací návrh?