alebo zastavení prevádzky zdrojov znečisťovania ovzdušia, ukladať sankčné opatrenia a opatrenia na odstránenie zistených závad. Dôležitou pôsobnosťou týchto úradov je určovanie emisných limitov pre veľké a stredné zdroje znečisťovania ovzdušia.
Obciam navrhovaný zákon zveruje štátnu správu ochrany ovzdušia výlučne nad malými zdrojmi znečisťovania ovzdušia, t. j. rozhodovaciu činnosť, ukladanie opatrení na odstránenie zistených závad a ukladanie sankcií za nesplnenie zákonom stanovených povinností prevádzkovateľmi malých zdrojov. Spoplatnenie prevádzkovateľov malých zdrojov znečisťovania ovzdušia obcami bude riešiť osobitný zákon Slovenskej národnej rady o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, ktorý Slovenská komisia životného prostredia už odovzdala vláde Slovenskej republiky na ďalšie prerokovávanie v januári 1992.
Ako som už uviedol, prijatím predloženého návrhu zákona nedôjde k vytvoreniu nových orgánov štátnej správy. Dôjde však k podstatnému rozšíreniu ich pôsobnosti o nový druh výkonu štátnej správy, čo predpokladá určité zvýšenie počtu pracovníkov na týchto orgánoch a tým aj zvýšenie nárokov na štátny rozpočet. Vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie č. 3 zo 7. 1. 1992, v ktorom uložila Slovenskej komisii pre životné prostredie riešiť finančné nároky vyplývajúce z uplatnenia tohto zákona v rámci schválenej rozpočtovej kapitoly Slovenskej komisie pre životné prostredie. Problematiku finančných nárokov pre obce toto uznesenie nerieši.
V tejto súvislosti mi dovoľte podotknúť, že na úseku ochrany ovzdušia je výkon štátnej správy zabezpečovaný doteraz úsporne, a to tak, že je vykonávaný na 44 poverených obvodných úradoch životného prostredia z celkového počtu 127 a na 7 okresných úradoch životného prostredia z ich celkového počtu 38. Výkon štátnej správy upravila takto Slovenská
komisia pre životné prostredie podlá § 3 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady o štátnej správe pre životné prostredie.
Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh vládneho zákona ste prerokovali vo výboroch. Diskusia, ktorá odznela k jednotlivým ustanoveniam, poukazuje na to, že tento zákon rieši závažnú problematiku. Za prínos považujem najmä diskusiu k postaveniu Slovenskej inšpekcie životného prostredia a k rozhodovacej pôsobnosti úradov životného prostredia, najmä k problematike stanovenia emisných limitov pre veľké a stredné zdroje znečisťovania ovzdušia. Rovnako významná bola diskusia k výkonu štátnej správy obcami podlá § 6 tohto zákona. Slovenská komisia pre životné prostredie vysvetlila zvolenú filozofiu návrhu zákona i riešenie z tohto vyplývajúce.
Vážené dámy, vážení páni, zabezpečiť činnosť orgánov štátnej správy vo veciach ochrany ovzdušia považujem za naliehavé. Prijatím tohto návrhu zákona dôjde k uplatneniu federálneho zákona o ovzduší č. 309 z roku 1991 v praxi. Verím preto, že rovnako, ako pri rokovaniach vo výboroch, vyslovíte tomuto zákonu podporu.
Ďakujem vám za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem ministrovi Bútorovi. Prosím spravodajcu výborov, pána Juraja Plesníka, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.
Pán poslanec Pokorný - faktická poznámka.
Poslanec J. Pokorný;
Vážený pán predsedajúci,
chcem vás požiadať, aby ste vyzvali predsedov poslaneckých klubov, nech zoženú sem svoje ovečky. Ako sa budú zorientovávať, keď pán spoločný spravodajca bude odporúčať - neodporúčať jednotlivé body svojej správy?
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec, najväčší problém je, že ovečky by možno ešte aj boli, ale tých baranov tu nevidím, čo to majú viest, predsedovia nie sú na dohľad.
Poslanec J. Plesník:
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená vláda,
predložený vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o štátnej správe ochrany ovzdušia nadväzuje na prijatý zákon Federálneho zhromaždenia č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami, ktorý je hmotnoprávnou úpravou pre túto oblasť. Nevyhnutným predpokladom realizácie vykonávania štátnej správy na tomto úseku aplikácie federálneho zákona o ovzduší je prijatie organizačno-kompetenčnej normy pôsobnosti Slovenskej národnej rady, ktorá bude vykonávať citovaný federálny zákon.
Návrh zákona o štátnej správe ochrany ovzdušia upravuje pôsobnosť jednotlivých orgánov štátnej správy ochrany ovzdušia tak, aby bol výkon štátnej správy na tomto úseku čo najracionálnejší. Návrh zákona špecifikuje pôsobnosť Slovenskej komisie pre životné prostredie ako ústredného orgánu štátnej
správy na úseku ochrany ovzdušia, vymedzuje pôsobnosť okresných a obvodných úradov životného prostredia ako orgánov miestnej štátnej správy, upravuje aj pôsobnosť Slovenskej inšpekcie životného prostredia, prostredníctvom ktorej vykonáva Slovenská komisia pre životné prostredie štátny dozor vo veciach ochrany ovzdušia a určuje aj pôsobnosť obcí pri ochrane životného prostredia.
K posledne dvom spomínaným vymedzeným pôsobnostiam bolo pri prerokovávaní vo výboroch Slovenskej národnej rady vznesených niekoľko pripomienok, ktoré zásadným spôsobom vymedzovali či rozširovali pôsobnosť jednak Slovenskej inšpekcie životného prostredia a na druhej strane viedli k odňatiu pôsobnosti obcí pri uplatňovaní štátnej správy v ochrane ovzdušia. V týchto súvislostiach je nutné uviesť, a uvádzal to i predkladateľ, že základný rozsah pôsobnosti Slovenskej inšpekcie životného prostredia vychádza z organizačného usporiadania orgánov štátnej správy v životnom prostredí. Pôsobnosť obcí je orientovaná na výkon štátnej správy v celej škále malých zdrojov, čím sa zvýrazňuje ich bezprostredný územný podiel na tvorbe životného prostredia. I keď nepredpokladám, na rozdiel od dôvodovej správy, že finančné nároky obcí súvisiace s týmto výkonom štátnej správy budú vyriešené štátnymi dotáciami do rozpočtov obcí, istý a v pomernej výške i zodpovedajúci zdroj krytia nákladov spojených s výkonom tejto zverennej štátnej správy vidím práve v poplatkoch za malé zdroje znečisťovania, ktoré podľa návrhu zákona Slovenskej národnej rady o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia majú byť prínosom obecných rozpočtov.
Pokladám za nutné zdôrazniť, že predložený vládny návrh zákona o štátnej správe ochrany ovzdušia je potrebné chápať v nadväznosti s federálnym zákonom o ovzduší a jeho potreba je determinovaná vykonávaním štátnej správy v podmienkach Slovenskej republiky.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, výbory Slovenskej národnej rady, okrem mandátového a imunitného výboru, prerokovali na svojich schôdzach vo februári vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o štátnej správe ochrany ovzdušia. Výsledky rokovaní sú obsiahnuté v spoločnej správe - tlač 242a. Preto prejdem priamo k odporúčaniu pre hlasovanie k jednotlivým bodom spoločnej správy. Prosím vás, aby ste si pripravili spoločnú správu.
Hlasovanie odporúčam rozdeliť do troch skupín: prvá skupina body na prijatie an blok, druhá skupina body na neprijatie an blok a tretia skupina body na osobitné hlasovanie.
Do prvej skupiny na prijatie an blok navrhujem zaradiť nasledovné body: l, 2, 4, 5, 9, 10, 11, 12, 15, 17, 22, 24, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 35, 36, 38, 39, 42, 44 a 45. Do skupiny bodov, ktoré odporúčam an blok neprijať, odporúčam tieto body: 13, 14, 19, 20, 21, 40 a 41. Na osobitné hlasovanie odporúčam body: 3, 23, 34, 37 a 43. Prijatím bodu 5 sa vylučujú body 6, 7 a 8, prijatím bodu 15 sa vylučuje bod 16, prijatím bodu 17 sa vylučuje bod 18 a prijatím bodu 27 sa vylučujú body 25 a 26.
Teraz niekoľko vysvetlení k jednotlivým skupinám bodov. K prvej skupine bodov navrhovaných prijať an blok - body pod číslom l, 4, 9, 10, 11, 22, 24, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 39, 42, 44 a 45 predkladajú legislatívno-technické úpravy alebo dôslednejšie zosúladenie predloženého vládneho návrhu so zákonom o ovzduší č. 309/1991 Zb. a ďalšími právnymi predpismi. Body 2, 5, 12, 15, 17, 35, 36 a 38 z tejto skupiny vo svojom znení rozširujú resp. upravujú rozsah vymedzených povinností jednotlivých orgánov štátnej správy v želateľnom rozsahu. To sú všetky body na prijatie, len odôvodňujem, prečo ich odporúčam na prijatie.
K druhej skupine bodov an blok neprijať: Bod 13 - zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia vo svojom § 20 - záverečné ustanovenie vymedzuje rozsah povinnosti, ktorý bude upravený pre znečisťovateľa osobitným predpisom. Je preto žiadúce, aby bol ponechaný text v pôvodnom navrhovanom znení. Bod 14, ktorý odporúčam na neprijatie - požadovanú spoluprácu totiž rieši ustanovenie § 1O zákona č. 599/199O Zb.
o štátnej správe pre životné prostredie. Body 19, 20, 21 a 40, ktoré odporúčam na neprijatie - ich prijatie predpokladá, že obce nebudú vykonávať štátnu správu týkajúcu sa ochrany ovzdušia. Navrhované riešenie vo vládnej predlohe však spolu s doplnkom pod bodmi 22 a 23 umožňujú obciam účinne aplikovať zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, a to jeho § 4 ods. 3 písm. g/, kde sa hovorí, že obecná samospráva je povinná utvárať a chrániť zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chrániť životné prostredie, pričom sa využíva i ustanovenie § 5 ods.
1 toho istého zákona, a to, že na obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy štátnej správy, ak je ich plnenie týmto spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie. Poskytnutie potrebných finančných prostriedkov sa musí riešiť tým, že poplatky znečisťovateľov malých zdrojov v zmysle návrhu zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia poplynú do obecných rozpočtov. K bodu 41, ktorý odporúčam neprijať - navrhované ustanovenie ide nad rámec priestupkového zákonu zákona č. 372/1990 Zb., kde skutkové podstaty sa v tomto prípade skôr týkajú právnických osôb.
K tretej skupine bodov, ktoré odporúčam na osobitné hlasovanie: Body 3, 23, 34 a 43 možno v podstate akceptovať i v tomto znení, z legislatívno-technického hľadiska si však ich znenie žiada malé úpravy, ktoré si dovolím predniesť v rozprave. Bod 37 - táto úprava predpokladá skrátenie lehoty, v ktorej musí orgán štátnej správy ochrany ovzdušia rozhodnút o žiadosti pre jestvujúce zdroje znečisťovania. S ohľadom na skutočnosť, že v súčasnosti je prerokovávaná
novela zákona č. 309/1991 Zb. vo Federálnom zhromaždení o ochrane ovzdušia, v rozprave k predloženému návrhu takéhoto znenia pre § 12 ods. 4 predložím také znenie, ktoré bude viac zosúlaďovať zámery tejto novely a tejto predlohy.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, s prihliadnutím na pripomienky tak, ako bolo odporúčané ich prijatie zo spoločnej spravodajskej správy, odporúčam po rozprave predmetný vládny návrh zákona o štátnej správe k ochrane ovzdušia prijať.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem spravodajcovi. Prosím, aby zaujal miesto pre spravodajcu. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa ako prvý prihlásil spravodajca pán poslanec Plesník.
Poslanec J. Plesník:
Vážená Slovenská národná rada,
najskôr pozmeňujúce návrhy k bodom spoločnej správy tak, ako som ich avizoval.
K bodu 3 spoločnej správy - v § 2 ods. 2. v písmene k/ sa koniec vety upravuje takto: "ich emisiách a tieto údaje vyhodnocuje". Teda rozširujem toto znenie o slovo "údaje".
K bodu 23 - v § 6 za písmeno g/ sa pripája nové písmeno h/, ktoré znie: "môže stanoviť všeobecne závažným nariadením zóny s obmedzením prevádzky mobilných zdrojov znečisťovania". Teda doplňujem slovo "mobilných".
K bodu 34 - v § 12 ods. l v druhom riadku sa za slovo "súhlas" vkladajú slová "podlá § 11 ods. l písm. h/ zákona
o ovzduší". Teda vkladám znenie "§ 11 ods. l písm. h/". Súhlasy, ktoré sa budú musieť totiž dávať na základe § 11 ods.
1 zákona o ovzduší, sa vo všetkých ostatných prípadoch, s výnimkou písmena h/, týkajú novozačínajúcej činnosti. Z tohto hľadiska sa javí praktické vymedziť presnú činnost, kde sa žiada súhlas pre stávajúcu činnost.
K bodu 43-v § 18 v úvodnej vete sa slová "môže upraviť" nahrádzajú slovom "upraví".
K bodu 37 - § 12 odsek 4 znie: "Orgán štátnej správy ochrany ovzdušia o žiadosti podlá odseku 2 rozhodne najneskôr do jedného roka od jej podania; pri technologických objektoch, ktoré obsahujú stacionárne zariadenia na spaľovanie palív /elektrárne, teplárne, výhrevne/, rozhodne do 31. 12. 1992. Úprava v takomto znení a/ podstatne viac približuje text oproti pôvodnému návrhu úprave obsiahnutej v pripravovanej novele zákona č. 309/1991, b/ zohľadňuje omnoho viac, že orgány ochrany ovzdušia budú musieť posúdiť takmer l 000 žiadostí prevádzkovateľov veľkých zdrojov znečisťovania a cca 6 000 stredných zdrojov znečisťovania, pričom väčšina týchto zdrojov, s výnimkou uvedených, nebola doteraz ako zdroje znečisťovania v zmysle poňatia nového znenia zákona č. 309 sledovaná. Navrhovaná úprava preto sprísňuje termín rozhodovania o žiadosti práve u stacionárnych zariadení na spaľovanie palív, kde vzhľadom na ich mieru podielu na znečisťovaní ovzdušia by nebolo žiadúce predlžovať lehotu.
Predkladám zároveň tieto ďalšie úpravy:
V § 8 ods. l odporúčam zmeniť poslednú vetu na text: "ak zistí nedostatky, je oprávnená uložiť potrebné opatrenia na ich odstránenie". Zdôvodnenie: toto ustanovenie je potrebné najmä z dôvodu, že obci sa zveruje výkon štátnej
správy a v zmysle § 5 ods. 2. zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení, treba vymedziť i formu štátneho dozoru nad zvereným výkonom štátnej správy.
V § 11 ods. 2 odporúčam doplniť za písmeno i/ v treťom riadku písmeno m/. Zdôvodnenie: udeľovanie oprávnení právnickým a fyzickým osobám na vykonávanie merania emisií a imisií a kontrola správnosti ich výsledkov, ktoré podľa § 2 písm. m/ bude vykonávať Slovenská komisia pre životné prostredie, sa tým vyjme z rámca správneho konania. V opačnom prípade by musel v druhom stupni minister predseda Slovenskej komisie pre životné prostredie rozhodovať v rámci rozkladného konania podlá § 61 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, lebo Slovenská komisia pre životné prostredie by rozhodovala ako prvostupňový orgán štátnej správy.
A napokon k § 18 - odporúčam nové písmeno h/ nasledujúceho znenia: "podmienky pre overovanie odbornej spôsobilosti subjektov vykonávajúcich posudkovú činnosť podlá § 11 ods. 3 zákona o ovzduší". Citovaný § 11 zákona o ovzduší nevymedzuje, ktorý orgán vydá osobitný predpis. Doplnenie o toto znenie zabezpečuje plnú realizáciu citovaného paragrafu.
Vážené kolegyne, kolegovia, toľko doplňujúce odporúčania z mojej strany.
Ďakujem za pozornosť.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi poslancovi. Do rozpravy sú prihlásení dvaja poslanci - pán poslanec Pokorný a pán poslanec Sabo.
Poslanec J. Pokorný:
Vážená Slovenská národná rada, vážení páni ministri,
predložené znenie zákona napriek komplexnej snahe o zabezpečenie účinnej ochrany ovzdušia ako jednej z rozhodujúcich priorít pri vytváraní zdravých životných podmienok nezakotvuje v náležitej miere spoluúčasť štátnej správy v zdravotníctve pri rozhodovaní o problémoch čistoty ovzdušia súvisiacich s ochranou zdravia obyvateľstva. V návrhu zákona je spolupráca orgánov životného prostredia a orgánov štátnej správy na úseku zdravotníctva riešená v § 2 ods. 2 písm. j/, a to na úrovni Slovenskej komisie pre životné prostredie a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pri určovaní depozičných a imisných limitov, a na nižšom stupni je upravená v § 4 ods. l písm. d/, podľa ktorého má okresný úrad životného prostredia spolupracovať s príslušným orgánom štátnej správy na úseku zdravotníctva pri vyhlasovaní regulačných opatrení za smogových situácií nad rámec okresu. V žiadnych iných oblastiach výkonu ochrany ovzdušia sa v predloženom návrhu spolupráca orgánov životného prostredia s orgánmi štátnej správy na úseku zdravotníctva nepožaduje, a ani v žiadnych súvislostiach nedefinuje. Pritom podlá znenia § 4 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu sú všetky orgány, ktoré sú oprávnené schvaľovať opatrenia na ochranu zdravých životných podmienok, povinné vo vymedzených prípadoch vyžiadať si závažný posudok orgánov štátnej správy na úseku zdravotníctva.
V rámci ochrany ovzdušia do tohoto okruhu spadá podstatná časť v návrhu zákona vymedzených právomocí okresných a najmä obvodných úradov životného prostredia. V záujme zabezpečenia dostatočnej ochrany zdravia obyvateľstva považujem za potrebné, najmä na zabránenie vzniku nežiadúcich zdravotných dôsledkov obyvateľstva, v návrhu zákona výslovne
uviesť povinnosť orgánov štátnej správy ochrany ovzdušia plniť aj úlohy uložené zákonom o starostlivosti o zdravie ľudu. Preto navrhujem za § 12 doplniť nový paragraf 13 s týmto znením: "Orgány štátnej správy ochrany ovzdušia pri plnení svojich úloh sú povinné spolupracovať s orgánmi štátnej správy na úseku zdravotníctva v rozsahu zákona starostlivosti o zdravie ľudu. Odkaz č. 16. " Potom poznámka č. 16 pod čiarou znie: "Zákon č. 20 z roku 1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419 z roku 1991 Zb. " V prípade prijatia tohoto nového § 13 je potrebné prečíslovať ďalšie paragrafy a odkazy pod čiarou a v § 4 ods. l písm. d/ vypustiť časť vety za bodkočiarkou "pritom spolupracuje s príslušným orgánom štátnej správy zdravotníctva". Uvedomujeme si, že zákon č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v § 6 hovorí, že úrady životného prostredia pri svojej činnosti spolupracujú s ostatnými orgánmi štátnej správy a obcami, ale toto navrhované znenie nového § 13 explicitne vyjadrí túto spoluprácu.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem poslancovi Pokornému. Prosím poslanca Sabu. Poslanec P. Sabo:
Vážené predsedníctvo,
vážení členovia vlády,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
väčšina našich pripomienok k návrhu zákona už síce prešla vo výboroch Slovenskej národnej rady, ale zabudli sme na jednu dôležitú vec, kvôli ktorej ešte k tomuto návrhu vystupujem. Predtým si však dovolím upozorniť na fakt, že napriek tomu, že návrh zákona o ochrane ovzdušia bol prijatý
už v lete 1991, návrh zákona o štátnej správe v ochrane ovzdušia má výrazné meškanie. Je to viac ako polročné meškanie. O to viac je nutné, aby bol prijatý, aby táto štátna správa mohla existovať.
Tak federálny zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami, ako aj predkladaný návrh zákona o štátnej správe ochrany ovzdušia nepamätá na závažný problém - na ochranu ovzdušia pred látkami, ktoré narúšajú rovnováhu medzi produkciou a deštrukciou stratosferického ozónu. K najvýznamnejším patria chlórflorované uhľovodíky a halony, ktoré sú v nízkych vrstvách atmosféry inertné, ale stúpajú do stratosféry, kde sa z nich za pôsobenia slnečného žiarenia uvoľňuje chlór, a tieto atómy chlóru prispievajú k rozkladu ozónu.
Dovoľte mi pred uvedením troch pozmeňujúcich návrhov, ktoré majú z našej strany prispieť k ochrane ozónovej vrstvy, uviesť niekoľko údajov, ktoré majú osvetliť závažnosť tohto návrhu. Väčšina z nás vie o ozónovej diere, ktorá sa rozširuje a vzniká v jarných mesiacoch nad Antarktídou. Podlá meraní predstavuje zoslabenie ozónovej vrstvy takmer o 50 %. Za posledných 20 rokov však došlo k oslabeniu ozónovej vrstvy aj na severnej pologuli. V 30 a 39 stupni severnej šírky sú to takmer 2 % a v 40 a 52 stupni severnej šírky sú to 3 %. Rozklad stratosferického ozónu podlá posledných výskumov pokračuje dvakrát rýchlejšie ako predpokladali najpesimistickejšie odhady. Je veľká pravdepodobnosť vytvorenia rozsiahlej ozónovej diery už túto jar aj na severnej pologuli. Zoslabenie ozónovej vrstvy a následné zvýšenie intenzity slnečného žiarenia, teda ultrafialového žiarenia nebezpečného pre živé organizmy vedie k oslabovaniu imunitného systému, čo môže z ekonomického hľadiska znamenať znehodnotenie očkovacích programov. Oslabenie tejto vrstvy o l % zvyšuje počet oslepnutí asi o 100 000 a zvyšuje počet výskytu kožnej rakoviny asi o 3 %. Najrukolapnejším dôkazom je
počet oslepnutí v Chile a počet výskytov kožnej rakoviny v Austrálii. Úsilie zabrániť postupujúcemu rozkladu ozónovej vrstvy viedlo k prijatiu Viedenskej konvencie o ochrane ozónovej vrstvy v roku 1985 a následne Montrealského protokolu o látkach, ktoré stenčujú ozónovú vrstvu, podpísaného v roku 1987, o podstatnom znížení globálnych emisií týchto látok na 50 % k úrovni roku 1986. Vzhľadom na to, že vedecké výskumy ukazujú nedostatočnosť týchto opatrení, nakoniec aj americká strana, ktorá sa najvýraznejšie stavala proti nim, pristúpila na nové termíny zákazu používania týchto látok. Predpokladám, že aj my pristúpime k Montrealskému protokolu a že celá záležitosť sa bude riešiť komplexne, veľmi precíznou environmentálnou legislatívou. Napríklad tento akt v Spojených štátoch amerických predstavuje zákon, ktorý má približne 50 strán.
Aj do tej doby však môžeme pre ochranu ozónovej vrstvy niečo konkrétneho urobiť práve v tomto zákone. Ide o to, že mnohé chlórfluorované uhľovodíky sa pod názvom freóny používajú v náplni chladničiek a klimatizačných zariadení. V Česko-Slovensku je v súčasnosti v chode asi 4, 5 miliónov chladničiek, l milión mrazničiek a niekoľko stotisíc zariadení stredného chladenia. Súčasná opravárenská prax je taká, že freóny sa vypúšťajú do ovzdušia, čo znamená záťaž približne 300 ďalších ton freónov v zemskej atmosfére ročne. Keby sme si to rozdelili na Slovensko, zo Slovenska je to minimálne tých 100 ton. Opravovne nie sú vybavené zariadeniami, ktoré by freón zachytávali a likvidovali alebo vracali recirkuláciou do opätovného použitia. Pritom chcem upozorniť na to, že tieto technologické zariadenia boli už na Slovensku vyvinuté a možno ich vyrábať v riadnej sériovej produkcii. Environmentálne šetrný postup pri servisných zásahoch teda vyžaduje používanie takýchto zariadení, žiaľ, v súčasnosti nie je zabezpečený žiadnymi zákonnými nástrojmi. Tento nedostatok práve chceme pozmeňujúcimi návrhmi odstrániť.
Prepáčte mi trošku dlhší úvod, ktorým som chcel osvetliť závažnosť problematiky, a prejdem ku konkrétnemu zneniu návrhov.
Pozmeňovací návrh č. l - do § 2 navrhujeme doplniť nový bod s textom: "Komisia určuje vyhláškou spôsoby používania zariadení zabraňujúcich emisiám tých látok do ovzdušia, ktoré prispievajú k rozkladu ozónovej vrstvy v stratosfére. Tieto zariadenia sú záväzne používané najmä pri výrobe, opravách a likvidácii chladiarenských a klimatizačných zariadení". Nový odsek navrhujem zaradiť za odsek 2.
Pozmeňovací návrh č. 2 k § 4, ktorý hovorí o okresných úradoch životného prostredia - navrhujeme doplniť nový bod s textom: "Okresný úrad životného prostredia vydáva všeobecne záväzné vyhlášky vo veciach používania zariadení zabraňujúcich emisiám tých látok do ovzdušia, ktoré prispievajú k rozkladu ozónovej vrstvy v stratosfére. Tieto zariadenia sú záväzne používané najmä pri výrobe, opravách a likvidácii chladiarenských a klimatizačných zariadení". Nový odsek navrhujeme zaradiť ako odsek 4.
Pozmeňovací návrh č. 3 - do § 5 navrhujeme doplniť nový bod s textom: "Obvodný úrad životného prostredia sleduje záväzné používanie a prevádzku zariadení zabraňujúcich emisiám tých látok do ovzdušia, ktoré prispievajú k rozkladu ozónovej vrstvy v stratosfére. Môže nariadiť zastavenie prevádzky v prípade, že nespĺňa požiadavky vyhlášky Slovenskej komisie pre životné prostredie a všeobecne záväzných vyhlášok okresných úradov životného prostredia na používanie týchto zariadení. " Čiže na Slovenskej komisii pre životné prostredie a na okresných úradoch životného prostredia leží úloha vydávať tieto predpisy a na obvodných úradoch životného prostredia sledovať ich dodržiavanie. Odôvodnenie je snáď zrejmé, čiže tým by som skončil časť týchto návrhov.
K návrhom pána spravodajcu si dovolím poznamenať, že ich podporujeme, až na jednu výnimku, a síce zmenu bodu 23, kde sa hovorí o tom, že obec môže zriadiť osobitné zóny so znížením prevádzky znečisťovacích zdrojov, neviem teraz presnú formuláciu, ale pán spravodajca tam doplnil "mobilné zdroje". Lenže tým vlastne zúžil vecný obsah tohto znenia, pretože tým pádom je to redukované len na to, že obec môže, povedzme, urobiť si čistejšiu zónu tým, že zabráni vjazdu automobilov, ale vlastne obec by mala mat právo urobiť si čistejšiu zónu aj tým, že môže odstaviť určitý stacionárny zdroj znečisťovania, alebo mu môže predpísať prísnejšie limity ako určuje zákon s cieľom dosiahnuť čistejšie prostredie v určitej lokalite. Takže oponujem tomuto návrhu.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Ďakujem pánovi poslancovi Sabovi. Ako ďalší vystúpi poslanec Huba.
Poslanec M. Huba:
Vážená Slovenská národná rada,
moja požiadavka nebude mat síce normatívny charakter, ale myslím si, že nie je napriek tomu bezvýznamná. Možno si pamätáte, že pri schvaľovaní rozpočtu životné prostredie nedopadlo nijako slávne, a teraz chceme z tej skromnej kapitoly ešte brat na finacovanie tejto novej a náročnej štátnej správy, ktorej vznik je však nevyhnutný. Pritom, ak ste si dobre pozreli podkladové materiály k zákonu o rozpočte, v rozpočtovej kapitole "Všeobecná pokladničná správa" je položka na krytie nových zákonných opatrení. Keď sme sa informovali u pána ministra financií resp. jeho námestníka, vyrozumeli sme, že je určená práve na krytie takýchto nových
zákonných noriem, výkonu týchto noriem, akou je táto, ktorú máme teraz na stole. Preto by som navrhol, aby sme v prípade prijatia tohto návrhu zákona prijali uznesenie, že náklady na štátnu správu podlá zákona Slovenskej národnej rady o štátnej správe ochrany ovzdušia majú byť kryté z rozpočtovej kapitoly "Všeobecná pokladničná správa", z položky "Nové zákonné opatrenia". Odovzdám tento text.
Ešte by som chcel na vás apelovať, aby ste skutočne tento zákon prijali aj vzhľadom na polročné meškanie, ktorým tu vzniklo určité nemilé vákuum, ktoré nám komplikovalo život v narábaní s ovzduším a jeho znečisťovateľmi, a upozorniť na to, že ani prijatie tohto zákona ešte celkom nevyrieší problém. Pevne verím, že o mesiac sa tu stretneme s ďalším zákonom, ktorý tento proces zavŕši, a to je zákon o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia. Takže uchovajte si v pamäti tento návrh, aby ste potom kontinuálne naň nadviazali.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi poslancovi Hubovi. Hlási sa pani poslankyňa Kaliská.
Poslankyňa G. Kaliská:
Vážené torzo slovenského parlamentu,
dovolím si vyňať body, ktoré navrhol pán spoločný spravodajca an blok zamietnuť, a to sú body 19, 20, 21 a 40. Je mojou povinnosťou upozorniť na jeden fakt. Chceme zveriť štátnu správu obciam v smere malých zdrojov znečistenia, ale treba vás upozorniť, že na zavedenie tejto štátnej správy treba 1, 5 mil. korún, ktoré obce zatiaľ z rozpočtu nedosta-