Rozhodne nie je cestou k demokracii taká cesta, ktorú chceme mať bez oponentov.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem poslancovi Sabovi. Ďalší je poslanec Agárdy. Pripraví sa poslanec Brestenský.
Poslanec G. Agárdy:
Vážený pán predsedajúci, dámy, páni,
neprednesiem pozmeňujúci návrh, ale návrh na uznesenie, a to, aby zákon Slovenskej národnej rady o voľbách do Slovenskej národnej rady bol vydaný v Zbierke zákonov v úplnom znení.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Pán poslanec Brestenský. Pripraví sa pán poslanec Petko. Zatiaľ písomne nemám ďalších prihlásených.
Poslanec R. Brestenský:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,
dovoľte, aby som predniesol niekolko protinávrhov a pozmeňujúcich návrhov k bodom spoločnej spravodajskej správy. Ak dovolíte, začal by som bodom 17. Vzhľadom na to,
že znenie § 20 odseku 2 by som chcel doplniť dovolím si požiadať, aby o sa mojom doplnku hlasovalo, alebo musíme dohodnúť pravidlá, že keď bude toto odsúhlasené, možno text ešte doplniť. To je totiž problém, ktorý v takýchto prípadoch vyvstane. Navrhujem v bode 17 pre § 20 odsek 2 v piatom riadku odspodu za odvolávkou 12 vložiť slová "pred podaním kandidátky". Je síce návrh, aby ustanovenia tohto druhu boli z novely vypustené, ale ak k tomu nepríde, navrhujem toto doplniť, aby sa nemohlo stáť, že už v čase podania kandidátok, v čase predvolebnej kampane prišlo k likvidácii politických subjektov. To by bolo nefér a nekorektné, a toto tomu môže zabrániť. Druhá vec je, že pokiaľ by prešli nejakí poslanci, ktorí by robili také záležitosti v predvolebnej kampani, ktoré by boli v rozpore s patričnou etikou, zákonmi, atď., imunitný výbor, samozrejme, môže týchto poslancov uvolniť na trestné stíhanie. Tento problém tu vôbec nevidím.
Ďalší bod, kde by som si dovolil dať návrh, je bod 19. To je § 23 volebná kampaň. V odseku 2 v deviatom riadku je tretie slovo "podstatne". To je podiel na rozhlasovom a televíznom vysielaní. Neviem, čo je to podstatne. Neviem, kto si to bude dokazovať, a ešte koľko rokov po voľbách a po volebnej kampani. Preto navrhujem slovo "podstatne" vypustiť.
Ďalej navrhujem v bode 31 spoločnej spravodajskej správy takúto úpravu - už sa tu o tom hodne hovorilo. Vážené dámy, vážení páni, domnievam sa, že v tomto grémiu je každý hlas rovnakej váhy. Preferenčný prah, ktorý priznávam, že je naozaj potrebný, je určený percentuálne, teda je určený pomerným číslom. Tiež som robil určité výpočty, nepoužíval som integrály ako kolega Hamerlík, ale vyšla mi takáto maličkosť: Predpokladal som, že približné mandátové číslo, vzhľadom na možnú neúčasť takého počtu voličov ako pri minulých voľbách, bude okolo 20 000. Najhorší prípad by bol 13 000, ale dúfam, že to nebude. Povedal som, že to bude 20 až 22 000. Ak vychádzame z tézy, že každý mandát a každý posla-
nec má hlas rovnakej váhy, ak sa má určiť preferenčný prah, mal by byt určený absolútne. Osobne sa domnievam - a v tomto prípade nemôžem súhlasiť s pánom poslancom Hamerlíkom -, že ak preferenčný prah bude stanovený v optimálnej výške, vzájomná väzba medzi poslancom a voličom sa podstatne prehĺbi. Nemyslím tým podliehanie určitým tlakom, to poslanec by robiť nemal, a dovolím si povedať, že ani nesmie, nielen zo strany voliča, ktorého stretne prvýkrát, ale ani iných. Preto si dovolím navrhnúť zmeniť text, ktorý je v bode 31, tak ako ho uviedol pán spoločný spravodajca, ale namiesto 3 % uviesť číslo 2 000, čo predstavuje 10 % z predpokladaného mandátového čísla. Bohužiaľ, môžeme vychádzať len z predpokladaného.
Ďalej navrhujem určité úpravy v samotnej novele, a to v bode 15 na strane 3, je to § 9 - volebné kraje. V odseku l navrhujem takéto znenie - ak dovolíte, prečítam to celé: Voľby do Slovenskej národnej rady sa konajú na území Slovenskej republiky, a to podľa viacmandátového volebného kraja. " Odsek 2: "Územie volebného kraja tvoria všetky okresy Slovenskej republiky. " Doplniť odsek 3: "Územie krajských volebných komisií tvoria okresy uvedené v prílohe č. l tohto zákona. " Súhlasím, že textové sa to trošku bije, ale chcel som vychádzať z pôvodného textu. Tým by sa vyriešil do určitej miery problém mandátových čísiel, pomerov v krajoch a podobne.
Ďalej na strane 9 novely v bode 28 k § 17 odseku 3 si dovolím navrhnúť toto: Celkom nesúhlasím s tým, aby toto ustanovenie, ako povedal spoločný spravodajca, sa vypustilo. Problém by bol vyriešený, aby neprichádzalo k sporom a k problémom pri voľbách do Slovenskej národnej rady subjektami inde preukázanými napríklad počtom hlasov, navrhujem vypustiť v druhom riadku "a ich nástupnícke politické strany". Som hlboko presvedčený, že pokiaľ by tento problém pri-
šiel pre ODÚ aj pre HZDS, že hravo tých 10 podpisov za tri dni nazbierate. V tom žiaden problém nevidím.
Ďalej si dovolím navrhnúť v bode 47 novely, aj keď už návrh tu bol, mrzí ma, že som bol predbehnutý - v odseku 4 § 28 číslo 4, ktoré hovorí o maximálnom počte preferenčných hlasov, zvýšiť na 10. Domnievam sa, že rozptyl politických subjektov, aj keď pán poslanec Sabo predpokladá, že by bolo treba zabezpečiť dosť veľký, nebude až taký veľký, ako by si to mnohí želali. A ak má existovať nepriama spätosť voliča a poslanca, opakujem, nepriama spätosť, domnievam sa, že na prejav vôle pri počte potrebných kandidátov na kandidátke - vychádzajme z toho, že subjekty získajú 35-40 % hlasov, prajem im, aby niektoré subjekty tak dopadli - považujem 4 možné preferenčné hlasy za absolútne nepostačujúce. Dokonca sa domnievam, že aj tých 6 je málo. Prečo hovorím o 10? Veľmi jednoducho, ak ich bude 10, zabránilo by sa problému, ktorý sa tu spomenul, že dva okresy vygumujú niekoho, ktorý môže byť z hľadiska postavenia strany alebo známostí v danom regióne, aj keď zostanú volebné kraje tak, ako je to pôvodne navrhnuté, lebo okrem svojich leadrov z okresu zakrúžkuje aj leadrov strany ako takých v danom regióne. A tento problém by úplne zanikol.
Vážené dámy, vážení páni, napriek tomu, že som povedal, že druhý návrh pána poslanca Hamerlíka ma veľmi zaujal, nemôžem s ním súhlasiť, ale naopak, jeho prvý návrh, ktorý sa týkal bodu 28, § 41 odsek 3, sa mi veľmi páčil, lebo je, podlá mňa, správny. Domnievam sa, že vhodnejšia je druhá alternatíva, pretože z hľadiska logiky a nadväznosti textov v novele nemení až tak závažne tú väzbu, a problém rieši takisto ako v alternatíve prvej.
Ďakujem za pozornosť.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Faktická poznámka - poslanec Hamerlík. Poslanec R. Hamerlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
pokiaľ sa hovorí o počte krúžkov, teda o počte preferenčných hlasov, už tu odznelo 6, teraz odznelo 10, musíme si uvedomiť jedno, že volič, obyčajný človek príde do volebnej miestnosti a v mierne vzrušenom stave má za plentou krúžkovať. Náhodou sa pomýli a do Federálneho zhromaždenia zakrúžkuje 6. Tieto krúžky sú automaticky neplatné, lebo zákon hovorí, že ak zakrúžkuje viac než 4, už sa preferencie nepočítajú. Takže aj na toto by sme mali brať ohľad. To je jedna vec. Druhá vec - pán kolega Brestenský, vieme dobre, že niektoré politické strany budú robiť volebné koalície. Tam sa ľahko môže stať taká vec, že akonáhle zvýšime počet na 10, vlastne politické strany sa dohodnú, že dajú na kandidátnu listinu fifty-fifty, po slovensky l: l, jedného z vašej strany, jedného z našej strany. Čo urobia ľudia? Šikovnejšia strana v koalícii povie: zakrúžkujte našich. Keď stačí, že budú mat o jedného viac, a každý bude rovnako krúžkovať, vlastne v rámci volebnej koalície toho druhého vygumujú. Áno, to je vážna vec, to si musíme uvedomiť a takto pristupovať k tým číslam.
Ďakujem. To som chcel povedať. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Tieto vzájomné vysvetľovania by bolo možné urobiť aj na chodbe. Voľby sú na to, aby sa volilo.
Poslanec R. Brestenský:
Vážené dámy, vážení páni, len jednu vetu. Ak sa majú koalície zakladať na tom, ako sa budú subjekty navzájom podrážať, potom neviem, kde je naša politická kultúra, kam sme sa to dostali. Som presvedčený o tom, že ak to tak bude, s tou stranou alebo hnutím nielen, že nepôjde nikto nikdy do koalície, ale predpokladám, že to bude ich štvorročný hrob.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Pán poslanec Petko. Pripraví sa poslanec Sládek.
Poslanec J. Petko:
Vážený slovenský parlament, vážená vláda, dámy a páni,
november 1989 nám okrem iného uvolnil aj dlho zadržiavané stavidlá národnej pospolitosti, hrdosti a štátnosti občanov Slovenska. Prejavilo sa to nielen u radových občanov, ale aj u väčšiny slovenskej reprezentácie. Hádam nesedel tu pred nami minister, mimo tých, ktorí boli menovaní včera, aby neodišiel za krajanmi za "veľkú mláku", neprejavil sa ako rodoľub a nezakrepčil si, ako už bolo spomínané včera, "Slovák som a Slovák budem". Keď prelistujeme základné dokumenty slovenskej vlády počnúc programovým vyhlásením a končiac informáciou o aktivitách rezortov vlády Slovenskej republiky v oblasti nadväzovania ekonomických vzťahov so zahraničím, doslova cítiť potrebu a snahu proklamovať vrelý vzťah k občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky žijúcim mimo územia republiky. Keďže nechcem citovať všetky prehlásenia, uvediem iba niektoré. Sú to citácie z dokumentu, ktoré predložilo v septembri minulého roku ministerstvo
medzinárodných vzťahov ako koncepciu dlhodobých úloh vlády Slovenskej republiky v oblasti zahranično-politických vzťahov Slovenskej republiky. Záujmy Slovenska podlá tohto dokumentu majú byt presadzované najmä s nasledovnými prioritami: budovať databázu ku krajanskej problematike, nadväzovať kontakty s najvýznamnejšími krajanskými organizáciami, vytvoriť podmienky pre usmerňovanie záujmov a vstupu zahraničného kapitálu, rozvoj vzťahov s krajanmi a regiónmi s rozsiahlejšími krajanskými komunitami za účelom prehĺbenia kultúrnych, spoločenských alebo aj iných ekonomických väzieb v Slovenskej republike, užšie prepojenie a spoluprácu s krajanskými organizáciami nielen v záujme udržovania národného povedomia a väzieb, ale aj za účelom využitia politického, vzdelanostného a ekonomického potenciálu týchto organizácií pre potrebný rozvoj Slovenska.
Dnes nám vláda predkladá návrh zmeny zákona o voľbách do Slovenskej národnej rady, ktorý vlastne bráni alebo znemožňuje občanom žijúcim mimo územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky využiť zákonné právo voliť. Nepozná totiž žiadnu inú alternatívu výkonu volieb, iba alternatívu osobnej prítomnosti v okrskovej miestnosti príslušného dňa priamo na území Slovenska. Výkon volebného práva patrí k základným politickým právam občana štátu. Nie je najmenší dôvod upierať výkon tohto práva len z toho dôvodu, že občan sa zdržuje v zahraničí. Naopak, zabraňovanie vo výkone volebného práva alebo sťažovanie z tohto dôvodu je protiústavné. Ani náš prednovembrový totalitný režim nevylučoval výkon tohto práva apriori. Iná vec je, že vzhľadom na vtedajší režim nebolo umožnené voliť emigrantom. Každý demokratický štát však umožňuje svojim občanom dočasne alebo trvalé sa zdržujúcim v zahraničí voliť a zabezpečuje pre to praktické zázemie. Pri osobách s dvojitým štátnym občianstvom sa každý štát, ktorého je takáto osoba občanom, na túto pozerá ako na svojho občana. Ďalšie štátne občianstvo je pre tento štát irelevantné.
Keďže pripúšťam, že nemôžeme byt stále iní ako ostatní, osobne som zisťoval na konzulátoch v Bratislave, aký postoj zaujali susedné štáty k svojim občanom žijúcim mimo ich územia v otázke volieb. Pán konzul Bulharskej republiky Jordán Gerasimov mi ochotne vysvetlil dôvody, ktoré ich viedli k tomu, že napriek určitým organizačným aj finačným otázkam chceli umožniť voliť svojim občanom priamo na zahraničných zastupiteľských úradoch v krajinách, kde žijú a pôsobia. Rovnako vyšli v ústrety svojim občanom v Maďarsku, čo mi potvrdil pán konzul Ferenc Boros. Aj Rumunsko, ktoré tiež v súčasnom období neprekypuje blahobytom a nemá dôvody na zvyšovanie nepredvídaných štátnych výdavkov, umožnilo podlá vysvetlenia pána generálneho konzula Nikolaja Hangana voliť svojim občanom v krajinách, kde žijú a pôsobia, nielen v parlamentných voľbách, ale aj v referende. Poliaci ešte v prvých Jaruzelského komunistických voľbách nielenže umožnili svojim občanom s poľskou štátnou príslušnosťou voliť v krajinách, kde žijú, ale volieb sa mohli zúčastniť prakticky všetci Poliaci hlásiaci sa k poľskému pôvodu, k poľskej krvi, bez ohľadu na platnosť štátneho občianstva. Pán generálny konzul Jerzy Korolec mi vysvetlil, ako pri parlamentných aj prezidentských voľbách zabezpečovali výjazdové volebné miesta do oblastí, kde sú poľské komunity, napríklad aj na našom malom Slovensku - do Ružomberka a inde.
Je veľmi ťažko po takejto lekcii hľadať argumenty, prečo slovenská politická reprezentácia znovu hádže kameň do vlastného obloka. Vecí v tomto prípade nie je možné použiť ani tu často otrepaný argument - čo na to povie svet, čo na to povie Európa, alebo ináč - čo na to povie Praha. Tentoraz skutočne môžeme byť kľudní. Mám správy, že Európa nás pozdravuje, vie o nás a nedovolí, aby nám Srbi zničili Ľubľanu.
Ale vrátim sa znovu k voľbám. Vyzerá to tak, že aj tieto voľby dostanú určité neveľmi demokratické črty. Na Slo-
vensku budú prakticky pozbavení hlasovacieho práva československí občania žijúci mimo územia Slovenska. Je predsa absurdná požiadavka, aby Slovák žijúci v Austrálii alebo v južnej Afrike pricestoval dňa 7. júna medzi 8. 00 a 21. 00 hodinou do volebného okrsku Malej Lehoty na uplatnenie svojho volebného práva. Pýtam sa, prečo sme znovu dali facku našej národnej identite, národnému povedomiu, národnej pospolitosti? Veď v tejto veci nemôžeme predsa tvrdiť, že žobráci si nemôžu vyberať. Veď je predsa zrejmé, že každý Slovák, ak v zhone za dnešnou mamonou nestratil dušu alebo nie je vrecom udretý, musí vedieť, že takéto gesto k vlastným občanom je nedomyslené, krátkozraké a hlúpe. Vecí predsa zvláštnosťou nášho posledného historického vývoja je najmä to, že oporou národnej identity Slovákov v posledných dvoch storočiach boli naši krajania v zahraničí, a nie naopak, ako to je bežné u iných národov. Neľahko sa žilo na Slovensku v dávnych, nedávnych i v súčasných dobách. Je preto pochopiteľné, že mnoho občanov Slovenska odchádzalo a odchádza hľadať lepšie životné podmienky do zahraničia. Takto sa skoro polovica národnej krvi rozliala po svete.
Preto nechápem, čím je motivovaná snaha nedovoliť občanom žijúcim mimo územia republiky ovplyvniť výsledky volieb. Argument, že nemôžeme predsa dovoliť, aby na Slovensku prebiehali voľby inou alternatívou, ako v Českú, je zavádzajúci. Veď práve poslanci Federálneho zhromaždenia navrhujú v zmene a doplnení zákona o voľbách, ktorý sme dostali ako tlač 1074, alternatívu aktívnej volebnej účasti našich občanov v zahraničí vo forme korešpondenčnej. Návrh podpísal okrem iných aj poslanec ODÚ VPN Ernest Valko. Iný argument je, že nie je možné sa príliš spoliehať na politický realizmus našich krajanov, vraj im chýba znalosť skutočného slovenského politického života, politického rozvrstvenia. Domnievam sa však, že ani tento argument neobstojí.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec, mohli by ste sformulovať návrh? Poslanec J. Petko:
Myslím, že k tomu spejem, o chvíľu k tomu prídem. Veď dnes nám všetkým chýba objektívna analýza politického spektra a volebného zázemia slovenskej komunity v zahraničí. Čoho sa máme báť? Veď predsa včera pán podpredseda vlády Porubjak nás presvedčil, že občania slovenskej národnosti združení v mamutej masovej slovenskej organizácii Rada slobodného Československa, sú pobúrení rozbíjaním republiky a odsudzujú krikľúňov zo Svetového kongresu Slovákov, Kanadskej ligy a iných trpasličích slovenských spolkov. Napriek skutočnej presvedčivosti jeho prejavu, ktorý mnou ľahko otriasol, kašlem na skutočnosť, že zahraniční Slováci pravdepodobne posilnia existujúci číselný pomer poslancov ODÚ VPN.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec, som povinný vás upozorniť v zmysle rokovacieho poriadku. Teraz sa prednášajú pozmeňovacie návrhy, rozprava bola včera.
Poslanec J. Petko:
Áno. Myslím si, že umožnenie volieb je vecou etiky. A myslím si, že nie je argumentom, že musíme robiť zlé veci, aby sme predišli horším. Dnes nerobíme zlú vec, ale robíme chybu. Preto si dovolím prejsť k návrhu úprav nového znenia.
Do § 2 za odsek l navrhujem vsunúť ustanovenie, ďalšie odseky znenia:
"Ods. 2 Právo voliť majú aj občania Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorí sa dočasne zdržujú v zahraničí.
Ods. 3 Právo voliť majú aj občania Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky trvalo sa zdržujúci v zahraničí, ktorí majú posledné bydlisko na území Slovenskej republiky.
Ods. 4 Právo voliť majú aj občania Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorí majú aj štátne občianstvo iného štátu a ktorí sa dočasne zdržujú alebo majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Ak vykonajú svoje volebné právo v zahraničí z dôvodu dočasného alebo trvalého pobytu v zahraničí, preukážu sa platným cestovným pasom alebo dokladom o štátnom občianstve. "
Za ods l § 4 vsunúť nový odsek: "Zoznam voličov v zahraničí zostavujú a vedú príslušné zastupiteľské úrady Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Volebný kraj pre všetkých voličov v zahraničí je jednotný a je ním hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. "
Do § 10 doplniť: "Osobitné volebné okrsky sa vytvoria na zastupiteľských úradoch v zahraničí. Volebná komisia na zastupiteľských úradoch sa skladá zo štátnych občanov Slovenskej republiky, pracovníkov zastupiteľského úradu a z občanov Slovenskej republiky, ktorí dočasne alebo trvalé žijú v príslušnom štáte. "
Do § 24 doplniť ods. 2: "Predsedníctvo Slovenskej národnej rady môže stanoviť deň volieb na zastupiteľských úradoch v zahraničí po dohode s federálnym ministerstvom zahraničných vecí v skoršom termíne. "
Doplniť § 39 ods. 4: "Volebné komisie ustanovené na zastupiteľských úradoch zašlú dvojmo zápisnicu a prílohy o výsledku hlasovania zapečatenú, diplomatickou poštou priamo slovenskej volebnej komisii. "
Všeobecné ustanovenie: "Pre výkon volieb v zahraničí sa primerane použijú ostatné ustanovenia tohto zákona. " Navrhujem, aby zaradenie tohto ustanovenia upravil pán spravodajca po dohode s pánom Sečánskym, predsedom ústavnoprávneho výboru.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Sú dve faktické poznámky - pán poslanec Ondruš a potom pani poslankyňa Olejníková.
Poslanec M. Ondruš:
Bol som veľmi potešený, že až doteraz to tu prebiehalo výrazne vo vecnom rokovaní, nech už vystupovali poslanci hociktorej strany, preto aj ja budem chcieť hovoriť vecne. Voľby sú, podľa mňa, obrovská občianska zodpovednosť. Keď človek ide voliť, rozhoduje o tom, ako bude žiť v nasledujúcom období. Pýtam sa, akú občiansku zodpovednosť má človek, ktorý trvalo žije mimo územia tej-ktorej republiky a akurát by zabehol na veľvyslanectvo odvoliť? Ten proste zodpovednosť nemá žiadnu, pretože môže urobiť pokus - zvolím týchto, a potom budem pozerať, ako tam dopadnú. To po prvé. A po druhé, čo sa týka toho, že by mali voliť aj cudzí štátni príslušníci, ktorí žijú na našom území, viem si živo predstaviť napríklad amerického konzula ako volí do Slovenskej národnej rady.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pani poslankyňa Olejníková. Poslankyňa M. Olejníková:
Už predrečník vlastne naznačil, o čom je reč. V minulosti mohlo byt povolené voliť občanom, ktorí vycestovali do cudziny, pretože hlasy sa dávali povinne jednej strane, žiadna zmena nebola možná, teda vedúca úloha bola zachovaná. Pýtam sa, akú výšku daní odvádzajú napríklad spomínaní austrálski Slováci, aby rozhodovali svojím hlasom o našej budúcnosti aj týmto spôsobom, nielen tým, že budú hovoriť hlasmi, aký kapitál vložili zahraniční Slováci do našich slovenských podnikov, aby pomohli rodákom doma prekonať počiatočné problémy ekonomickej reformy?
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka. Poslanec A. Hrnko;
Prepáčte, ale veľmi sa čudujem politickým stranám, ktoré zastávajú tzv. občiansky princíp, že občanom tohto štátu chcú znemožniť voliť. čo je to za občiansky princíp?
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec Miškovský sa hlásil s faktickou poznámkou.
Poslanec V. Miškovský:
Chcel by som sa spýtať pani poslankyne Olejníkovej, aký kapitál ona osobne vložila do slovenských podnikov, aby mohla takisto ísť voliť? /Smiech v sále. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďalší sa už predtým prihlásil do rozpravy poslanec Sládek, potom poslanec Fogaš.
Poslanec V. Sládek;
Vážená Slovenská národná rada, vážení členovia vlády, dámy a páni,
pri tomto návrhu novely je predvolebná kampaň. Chceme jej dať termínovanie na 23 dní, neviem, že by boli voľby 20. marca, tak nebudem pokračovat v predvolebnej kampani. Rád by som sa zmienil o bodoch 17 a 31 spoločnej správy.
Obávam sa, že ak bod 17 nebude prijatý, vytvoríme poslancom veľmi zvláštne kategórie. Po prvé, nebudú zastupovať nikoho, prakticky žiaden politický subjekt, a nebudú nikomu zodpovední. A potom tu budú veľmi zvláštni poslanci, lebo v bode 80 navrhované odseky 3 a 4 hovoria, že nebudú mat svojich nástupcov. Proste miesto nich nikto nemôže do zákonodarného zboru nastúpiť. Z týchto dôvodov sa prihováram, aby sme bod číslo 17 prijali.
K bodu číslo 31 tiež veľmi krátko - ide o 3 % kvórum. Nechcem napodobniť pána poslanca Hamerlíka, lebo nemám také podklady, ani som si takú analýzu neurobil, ale videl som analýzu výsledkov volieb z roku 1990. Ak by tam namiesto 50-percentného kvóra bolo 3-percentné, aj vo Federálnom
zhromaždení aj v tomto ctihodnom sneme by asi bola polovica tvárí iná, nastala by zmena zhruba v 50 %. Zdá sa mi, že ako volič by som bol s tým spokojný, ak by k takýmto zmenám došlo.
A potom úplnú drobnosť, nemám to sformulované, ospravedlňujem sa pánovi poslancovi Petkovi, ale volebné právo so sebou nesie aj volebné povinnosti. Nad tým sa treba zamyslieť. Ekonomický vzťah už bol spomenutý. Ak chcem voliť, musím platiť na danom území daň, takže to je veľmi dôležitý fakt. Potom je tu vzťah politický. Tam by bolo treba zdokumentovať, či dané osoby majú aktívne volebné právo v krajine, kde majú štátne občianstvo. Mne sa zdá byt nekorektné voliť v krajine iba preto, že pred tromi generáciami moji predkovia prišli do Austrálie alebo na Nový Zéland, a teraz by som chcel voliť, pričom mám aktívne aj pasívne volebné právo ako občan inej krajiny. Poznanie reálií, obávam sa, že je tiež vážna vec, pretože títo voliči by mali oktrojované volebné právo, pretože konkrétne, čo sa týka preferenčných hlasov, naozaj by si nemohli vybrať.
Posledná vec, ktorú chcem povedať, - nebral by som argumentáciu z tých krajín, ktoré prakticky sú v tej istej fáze ako sme my, že iba budujú demokraciu. Ak chceme poľský vzor, aby výsledky volieb dopadli na Slovensku tak ako v Poľsku, ďakujem pekne, ale to neberiem.
Ďakujem za pozornosť.
Prvž podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec Ľupták - faktická poznámka
Poslanec I. Ľupták:
Vážené dámy, páni,
isteže, každý môže argumentovať, každý má argumenty pre aj proti, čo sa týka umožnenia voľby lud'om, ktorí sú mimo územia. Ale potom nechápem rozporuplnosť konania strán vládnej koalície v tom, čo sa deje teraz vo Federálnom zhromaždení, že síce nechcú povoliť týmto lud'om voliť, ale im vracajú majetky až do roku 1919. Len na to som chcel upozorniť.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Pán poslanec Fogaš, si na rade. Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážené predsedníctvo, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,
chcel by som sa stručne vyjadriť tiež k jednému bodu, ktorý tu už bol dvakrát, a dosť rozporuplné traktovaný. Spoločný spravodajca sa vyjadril k bodu 17 alias k 39 návrhu zákona, pričom jeho návrh znel tak, že tento bod, presnejšie povedané § 20 ods. 2 i v spresnenom znení vypustiť. V ňom sa hovorí o tom, že po zistení krajskou komisiou alebo Slovenskou volebnou komisiou, že politická strana, ktorá podala kandidátnu listinu, bola zrušená alebo pozastavená, takúto registráciu má zrušiť a túto skutočnosť písomne oznámiť splnomocnencovi politickej strany. Poslanec Sládek sa vyslovil presne opačne, hovoril tesne predomnou. Domnievam sa, že naozaj nemôžeme vytvárať dvojaké kategórie poslancov. Toto ustanovenie treba zvážiť. Osobne, i náš klub súhlasí
s dôvodmi, ktoré uviedol spoločný spravodajca. Ak neboli splnené podmienky pre zrušenie strany alebo pozastavenie jej činnosti pred voľbami, použitie týchto inštitútov počas volieb je naozaj nebezpečným nástrojom, ktorý môže byt zneužitý proti slabším či menším stranám. Navyše, zákon nerieši situáciu, a to ma viedlo vlastne k vystúpeniu, v ktorej síce dôjde k pozastaveniu činnosti strany, ale toto pozastavenie bude trvať len počas volieb, a po voľbách bude toto rozhodnutie zrušené. Čo vtedy, ako ďalej postupovať? Preto sa domnievam, že je potrebné toto ustanovenie zvážiť. Odporúčal by som, aby sme podporili návrh spoločného spravodajcu, ale pre prípad, že by tento návrh neprešiel, odporúčam takúto formuláciu:
K § 20 by sa pridal ďalší odsek, ktorý by znel: "Ak rozhodnutie o pozastavení činnosti politickej strany, ktoré malo za následok zrušenie jej registrácie podlá § 20 odsek 2, a pri rozdeľovaní mandátov sa k tejto politickej strane neprihliadalo, bolo k tomu kompetentnými orgánmi vyhlásené za neplatné a zrušené, musia byť Predsedníctvom Slovenskej národnej rady vyhlásené nové voľby do 90 dní po prijatí takéhoto rozhodnutia. " Tým by sme vlastne vytvorili rozumný rámec pre to, aby, ak došlo k diskriminácii nejakého politického subjektu, bolo možné zjednať nápravu. Domnievam sa, že iným spôsobom to nie je možné, než tak, že by sa vyhlásili nové voľby. Tento návrh sleduje vlastne riešenie situácie, ktorá by naozaj mohla nastať, ak by § 20 odsek 2 v tom znení, ako je navrhovaný, bol prijatý. Súčasne by sa vytvorila situácia, že by došlo k diskriminácii nejakého politického subjektu.
To je všetko. Ďakujem pekne. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Ďalší je podpredseda Nagy.