v dvoch okresoch. V tomto jednom alebo dvoch okresoch získa veľké množstvo preferečných hlasov. To môže prekročiť 3 % z odovzdaných hlasov aj u takejto veľkej strany alebo hnutia. Tomu, kto bude na prvom mieste ich kandidátnej listiny, napríklad pán Čarnogurský, nikto nedá preferenčný hlas z jednoduchého dôvodu - veď je na prvom mieste, čiže jemu už preferenčný hlas dávať nebudem, veď tak či tak bude zvolený. Výsledok môže byt, že politická osobnosť celoštátneho významu nachádzajúca sa na prvom mieste nebude zvolená, a bude musieť byť dopĺňaná v druhom skrutíniu.

Preto podporujem návrh pána Moravčíka na zvýšenie tejto hranice na 10 %, ktorá umožní osobám, ktoré si získali ak nie v jednom okrese, ale predsa len vo väčšej časti Slovenska určitú podporu a popularitu, dostať sa do parlamentu bez ohľadu na to, na ktoré miesto kandidátnej listiny ich dala politická strana, a zároveň znížiť pravdepodobnosť nežiadúceho vplyvu - povedzme si to rovno - miestnej známosti a lokálpatriotizmu.

Myslím, že keď sú voľby úlohou štátu, a to nesporne sú, náklady na voľby by sa mali v plnej miere uhrádzať z rozpočtu štátu, a mali by sme v tomto smere vylúčiť pochybnosti, ktoré obce majú, doplnením tých troch alebo štyroch slov, ktoré navrhoval spoločný spravodajca.

Ďakujem vám za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Pán poslanec, dovolím si k vášmu argumentovaniu malú poznámku. Viem, že ste argumentovali predsedom našej strany, ale zhodou okolností bol som vo voľbách na kandidátke tiež na prvom mieste, a napriek tomu, že túto logiku zrejme by si ľudia mohli osvojiť, voliči sa nedali tým vyviesť z miery a zakrúžkovali ma vyše sedemdesiattisíckrát.

Takže voliči predsa len majú rozmýšlanie, ktoré nemusí byt vždy také, aké ste teraz uviedli. To len hovorím skutočnosť, aká bola. /Potlesk. /

Ako ďalší sa prihlásil poslanec Strýko. Pripraví sa pán poslanec Hamerlík.

Poslanec M. Strýko:

Vážená Slovenská národná rada,

zmienim sa iba o dvoch problémoch, o ktorých sa tu vlastne už hovorilo. V bode 31 spoločnej správy 7 výborov fakticky navrhuje znížiť preferenčnú bariéru na 3 %. Pán poslanec Moravčík hovorí o znížení na 10 %. Dovoľte, aby som tiež predniesol svoje argumenty, prečo zníženie bariéry z 50 % na nižšiu hladinu je veľmi potrebné. Pri minulých voľbách sa stala dokonale absurdná vec. Vo Východoslovenskom kraji kandidoval na 41. mieste poslanec, ktorý získal 28 000 preferenčných hlasov, ale kvôli vysokej percentuálnej úspešnosti tejto strany ho to neposunulo ani o jedno jediné miesto, pretože nebolo potrebných 50 % všetkých odovzdaných hlasov. Stalo sa teda to, že mandátové číslo bolo okolo 20 000, to znamená, že voliči oveľa viac prekročili mandátové číslo, ale tento človek sa do parlamentu dostať nemohol. Stalo sa tak až v druhom skrutíniu. Naproti tomu v menej úspešnej strane, ktorá získala pár percent, stačilo pár tisíc hlasov na to, aby to dokonale rozhádzalo kandidátku.

Myslím si, že zníženie preferenčnej bariéry je motiváciou pre voliča, pretože tento vie, že reálne zostavuje kandidátku, že proste kandidátka sa mu nevnúti politickou stranou. Je to, pochopiteľne, väčšinový prvok v tomto pomernom systéme. Ozvali sa hlasy, že prípadne by bolo možné tieto preferencie znížiť, teda ten prah, hoci aj na nulu. Napríklad v írskom volebnom systéme platia absolútne preferencie,

to znamená, že voliči zostavia kandidátku a nie je absolútne nijaký prah. Nič divné na tom nie je. Ale prečo som predsa len za to, aby sme prijali skôr 3 % ako 10 %? Uvediem príklad. Vo Východoslovenskom kraji je napríklad l 100 000 voličov. Úspešná strana získa napríklad 40 %, to znamená, že ju volí 440 000 voličov. 10 % z toho je 44 000 hlasov. Mandátové číslo by bolo niečo nad 20 000. Teda, ak kandidát získa len niečo málo pod 45 000, to znamená počet, ktorý presahuje dve mandátové čísla, obrazne povedané, že až dvakrát si ľudia želajú, aby v parlamente sedel, a bude na nevýhodnom mieste, neposunie ho to vôbec ani o jednu priečku, proste na tom mieste ostane proti vôli voličov. Zdá sa mi, že by to bola tiež absurdita, preto podporujem prijatie bodu 31 spoločnej správy v tom znení, ako ho pán poslanec Moravčík štylisticky upravil, s tým, aby tie 3 % ostali.

Poviem ešte ďalší príklad. Ak pristúpime na preferenčnú bariéru 3 %, ktorú navrhujem, v prípade rovnako úspešnej strany, ktorá získa napríklad 40 % hlasov, aj to bude okolo 15 000 potrebných hlasov, aby vôbec dosiahol tie 3 %. Aj to je vysoké číslo. Samozrejme, je to oveľa prijateľnejšie ako tých 10 %, kde by potreboval 45 000 hlasov. Aby sme sa nedopustili nejakého lapsusu, navrhujem, aby sme hlasovali najprv za návrh, ktorý je uvedený v spoločnej správe, teda 3 %, aby sa nestalo, že budem proti 10 %, neprejde dokonca ani návrh na 3 %, a nedajbože, ostaneme pri tej bariére, ktorú navrhuje novela. Navrhujem hlasovať najprv o 3 %, a ak to neprejde, pochopiteľne, aj ja budem potom hlasovať za 10 %. Predsa je to lepšie, ako žiadna zmena.

A dovoľte, aby som dal ešte jeden návrh, a to v § 28 a § 34. V § 28 je to odsek 3, v § 34 je to odsek 1. Ide o to, že volič má právo odovzdať 4 preferenčné hlasy. Navrhujem, aby v obidvoch týchto paragrafoch, uvediem aj na ktorých miestach, sa tento počet zvýšil na 6 možných preferenčných hlasov, a uvediem dôvod. Ak znižujeme preferenčnú ba-

riéru na 10 %, prípadne v lepšom prípade na 3 %, volič má veľmi reálnu možnosť kandidátku zostavovať. Nepochybujem, že politické strany navrhnú dostatok kvalitných kandidátov, a to číslo bude vyššie ako 4. Volič pravdepodobne by mal mať v tejto chvíli, keď preferencie sú už naozaj rozhodujúce, možnosť preferovať väčší počet ako 4. Narvhujem teda, aby v § 28 ods. 3 slová "najviac štyroch" sa zmenili na slová "najviac šiestich". To isté v § 34 odsek l, kde sa hovorí o tom, že viac ako 4, zmeniť na viac ako 6. Hlasovanie o týchto dvoch paragrafoch, samozrejme, musí byt súčasné, pretože inak to stráca význam. V prípade, že by to bolo treba uviesť správne aj v novele, snáď by to bolo možné uviesť tak, že je to bod 47a ako nový bod, a bod 52a ako nový bod tejto novely. Ale to treba zvážiť.

Teda ešte raz to zhrniem: Podporujem bod 31 v tom zmysle, ako ho štylisticky upravil pán poslanec Moravčík, navrhujem, aby sa hlasovalo najprv o 3 %, až neskôr o 10 %, a navrhujem zvýšiť možnosť odovzdávaných preferencií zo 4 na 6 v týchto dvoch paragrafoch v súvislosti so znížením preferenčnej bariéry.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Poslanec Hamerlík. Pripraví sa pán poslanec Sabo. Poslanec R. Hamerlík:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy, páni,

mám tri pozmeňujúce návrhy, ktorým sa zákon podstatne vylepší. Vzhľadom na to, že sme dostali viacero materiálov,

kde sú uvedené rôzne body, a na ten istý paragraf sa vzťahuje niekoľko bodov, orientácia v týchto materiáloch je trošku komplikovanejšia, budem hovoriť o paragrafoch pôvodného zákona. Myslím, že je to rýchlejšia orientácia. Predpokladám, že každý z vás tento zákon má so sebou. Najprv k § 16.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Pán poslanec, prepáčte, každý ten zákon so sebou nemá. Pokiaľ sa tieto pripomienky týkajú aj bodov uvedených v spoločnej správe, myslím si, že by to bolo treba vzťahovať k nej, pretože budeme hlasovať najprv o bodoch spoločnej správy, a vlastne by sa mohlo stať, že nebudeme vedieť, o čom hlasujeme.

Poslanec R. Hamerlík:

Nie je to v spoločnej správe. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Potom to treba povedať, že nie je to v spoločnej správe a sú to ďalšie body.

Poslanec R. Hamerlík:

Takže § 16 hovorí o okrskovej volebnej komisii. V ods. l - prečítam ho, keďže niektorí to nemáte: "Do okrskovej volebnej komisie deleguje každá politická strana, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná vo volebnom kraji, do ktorého patrí volebný okrsok, najneskoršie do 30 dní predo dňom volieb jedného člena a jedného náhradníka. " Na inom mieste je povedané, že volebné okrsky sa vytvárajú tak, aby zahrňovali zhruba 1000 voličov, a pritom volebný kraj, odhliadnuc od Bratislavy, má aspoň milión voličov, teda tisíckrát viac voličov, ako volebný okrsok. Tu nie je povedané,

kto môže byť vo volebnom okrsku delegovaný do okrskovej volebnej komisie. To znamená, že hocikto, z celého obrovského volebného kraja môže byt stranou delegovaný do niektorej miestnej okrskovej komisie. Preto navrhujem, aby sa tam za slová "môže delegovať" vložil text "z občanov, ktorí majú trvalý pobyt v príslušnej obci". Myslím, že je to veľmi dôležité. Je to dôležité z toho dôvodu, že keby strany - nebudem menovať aké - delegovali cudzích ľudí, ktorých v tej obci nepoznajú - myslím len na také obce, kde sa ľudia navzájom poznajú -, jednoduchí ľudia prídu do volebnej miestnosti a opýtajú sa: Čo sa stalo, to sú slobodné voľby, však tu sedia cudzí ľudia, ktorých nepoznám? Však to nebolo ani za komunizmu, že tu sedeli cudzí ľudia. Teda nás kontrolujú? Alebo čo sa vlastne stalo? Z toho dôvodu myslím, že môj návrh je skutočne opodstatnený, a prihováram sa, aby ste takéto doplnenie prijali.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Pán poslanec, musím ťa upozorniť, že nie je to tak, ako si to uviedol, lebo táto pripomienka sa týka bodu 13 spoločnej správy, ktorý práve tento odsek cituje. To znamená, že aj tvoja pripomienka vlastne sa týka odseku l a tie slová, o ktorých si hovoril, že by bolo treba doplniť. Ked' budeme hlasovať o bode 13, ak ho an blok prijeme, tvoja pripomienka je bezpredmetná. To znamená, že najprv by sa muselo hlasovať jednotlivo o bode 13.

Poslanec R. Hamerlík:

Ďakujem pekne, pán podpredseda, takže navrhujem bod 13 vyňať zo spoločného hlasovania a hlasovať o ňom s touto úpravou.

Ďalšia moja pripomienka je k § 41, ktorého sa zo spoločnej správy týka bod 28. Je to § 41 ods. 3. Ak zistí Slo-

venská volebná komisia, že požiadavku podlá odseku 2 nesplnila žiadna politická strana, prípadne politické hnutie, a žiadna koalícia, zníži postupne - po a/, po b/, po c/... Prosím vás pekne, na konci ten dovetok hovorí, že musia postúpiť aspoň dve strany alebo koalície, alebo ich nejaká kombinácia. Ale v prípade, že podmienku uvedenú v odseku 2 splnila jedna politická strana a žiadna koalícia, alebo naopak, jedna koalícia a žiadna politická strana, vlastne sa tieto body nemôžu realizovať, lebo tu je povedané, že potom sa zníži postupne. Preto navrhujem iné znenie. Tam sú 4 možnosti: buď ich získa viac, dve a viac, alebo jedna strana a žiadne hnutie, alebo jedno hnutie a žiadna strana, alebo žiadne, čo je tu napísané. Takže navrhujem doplniť aj o ďalšie dve kombinácie, aby toto malo zmysel, aby to malo logiku.

A mám tu dva varianty. Dodám potom písomne. Prvý variant je jednoduchší. Čítam ho: "Ak zistí Slovenská volebná komisia, že požiadavku podlá odseku 2, podmienku postupu do prvého skrutínia nesplnili aspoň dva subjekty /politická strana, politické hnutie, koalícia/, zníži postupne... " - tak ako je napísané - po a/, po b/, po c/ a ten dovetok na konci sa potom môže vypustiť. To je prvý variant. Ak s tým nesúhlasíte, budem sa držať presne tohoto textu...

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Pán poslanec, prepáč, ale dávaš pripomienky, tak ich dávaj. O tom, či súhlasíme alebo nie, sa bude hlasovať, ale musíme mat jasno, čo navrhuješ.

Poslanec R. Hamerlík:

Navrhujem danú vec riešiť minimálne dvomi spôsobmi. To som povedal - prvý variant, druhý variant. O druhom som ešte

nehovoril. Teda logický nedostatok, ktorý je v predkladanom zákone, navrhujem vyriešiť takým spôsobom, ktorý som nazval prvým variantom, a teraz som ho prečítal. Môžem ešte raz. Podlá znenia, ktoré som prečítal, to je úplne jasné.

Alebo sa budeme držať textu, ktorý je tu uvedený, a potom prečítam úpravu tohoto textu: "Ak zistí Slovenská volebná komisia, že požiadavku podlá odseku 2 nesplnila žiadna politická strana, prípadne politické hnutie a žiadna koalícia" - to je pôvodný text - a teraz to, čo dodávam - "alebo iba jedna politická strana, prípadne politické hnutie a žiadna koalícia, alebo žiadna politická strana, prípadne politické hnutie a iba jedna koalícia, zníži postupne... " a text ostáva taký, aký bol pôvodne, po a/ po b/, po c/, aj s tým dovetkom. Teda druhý variant. Oba varianty vyriešia logicky daný spor, ktorý je v tomto paragrafe predkladaného návrhu.

A teraz mám pozmeňovací návrh k § 42, to je bod spoločnej správy o tých percentách, o hranici, od ktorej hranice sa budú preferencie uplatňovať, spočítavať. Je to bod 31. Urobil som takú hrubšiu analýzu, nie úplnú analýzu bývalých volebných výsledkov. Je to veľmi zaujímavá analýza, preto by som vás prosil, keby ste tomu venovali pozornosť.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Páni poslanci, prosím kľud, je rozprava, venujme tomu pozornosť.

Poslanec R. Hamerlík:

Toľko času som nemal, aby som to spočítal pre všetky strany, pre všetky volebné kraje. Budú to pre vás zaujímavé informácie, ak chcete, môžete niektoré poznamenať. Volebný kraj Bratislava hlavné mesto: Demokratická strana dostala

žiaden mandát, minimálne 33 % ľudí v Bratislavskom kraji použilo preferenčné hlasovanie. Podlá nového návrhu, ak znížime hranicu uplatňovania preferenčných hlasov na 3 %, nastane tam 11 zmien, 11 presunov, a pritom nedostali žiaden mandát. Potom navrhnem svoj návrh. Podľa môjho návrhu, ktorý navrhnem v ďalšom, nedôjde k žiadnej zmene. Teda žiaden mandát, žiadna zmena. Zatiaľ zostaneme pri tom. Bývalé VPN v Bratislavskom volebnom kraji dostalo 5 mandátov, bola tam jedna zmena, voliči použili 36 % preferencie, hovorím minimálne, to sa dá vyrátať, lebo nie každý krúžkoval štyrikrát, počítal som, že každý krúžkoval štyrikrát, preto je to minimálny počet, tých 36 %. Podľa môjho návrhu by tam na základe bývalého krúžkovania boli tri presuny. Západoslovenský kraj: komunistická strana tam dostala 6 mandátov, žiadne presuny v bývalých preferenciách neboli, použili 30 %, podľa novej 3-percentnej hranice by tam bolo 17 zmien, a mali len 6 mandátov. Vidíme, aký je to nezmysel - tie 3 %. Podľa môjho návrhu by tam nastalo iba 6 zmien. KDH v Západoslovenskom kraji: bolo tam 9 vydaných mandátov, 30 % voličov krúžkovalo. Mám tu aj iné návrhy, ak chcete, môžem to rozmnožiť, rozdať. Teda bolo tam vydaných 9 mandátov, podlá 3-percentného krúžkovania by ich bolo 9 - to je zaujímavé - a podlá môjho iba 2 presuny. Egyúttélés-MKDH v Stredoslovenskom kraji: získali l mandát, krúžkovali 58 %, poradie podľa 3-percentnej hranice by sa zmenilo 15-krát, a pritom vydáva l mandát. Podlá môjho návrhu, ktorý ešte neodznel, by tam bolo O presunov. /Rozruch v sále. / Ešte Východoslovenský kraj.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Sme úplne netrpezliví, ten návrh by sme radi počuli, lebo sa musí zaregistrovať, patrí do pozmeňovacích návrhov.

Poslanec R. Hamerlík:

Východoslovenský kraj: komunistická strana získala 6

mandátov podlá pôvodného prednostného hlasovania, k žiadnej zmene nedošlo, krúžkovalo 48 %, podľa novej 3-percentnej hranice by tam bolo 24 zmien. Uznáte, že je to neúnosné. Podlá návrhu by tam boli len 4 zmeny. Ešte tu mám ďalšie, nebudem ich čítať, môžete sa potom opýtať.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Pán poslanec, netrpezlivo čakáme na ten pozmeňovací návrh.

Poslanec R. Hamerlík:

Áno, hneď. Teraz sa pokúsim zosumarizovať to, čo som tu tak útržkovité povedal. Teda ak na tie volebné výsledky, na základe ktorých sme sa dostali do parlamentu, aplikujeme navrhnuté kritérium 3 %, zistíme, že toto kritérium nespĺňa účel. Vyvolá totiž množstvo presunov na kandidátnych listinách, omnoho viac, než je počet mandátov, ktoré sa prideľujú. Navyše, sú použité iba v prvom skrutíniu, a to si musíme uvedomiť. Ak hovoríme o tom, že voliči si zvolia, prosím, nie, § 48 úplne jednoznačne hovorí o tom, že ďalší poslanec na uvolnený mandát nastupuje podlá kandidátnej listiny, a nie podlá týchto preferencií. To si musíme uvedomiť. Ešte som neskončil, pán Hrnko.

Toľko času som nemal, aby som všetko analyzoval. Podlá pôvodného starého systému nastali iba tri zmeny v tejto vybranej skupine. Podlá nového, nazvime to skrátene trojpercentného, by nastalo 202 zmien. A pritom sa vydalo iba 97 mandátov. Navrhujem lepší systém - a už sme pri tom - zhodnotenie prednostného hlasovania. Na spomínaných 97 mandátov by podlá toho by pripadlo iba 59 zmien. Môj systém sa líši od existujúceho, ale aj od novonavrhnutého tým, že sa neopiera o relatívne hodnoty, ktoré sú pre každý volebný kraj a každú politickú stranu rôzne, ale sa viaže v každom voleb-

nom kraji na jednu jedinú hodnotu, a to na krajské volebné číslo. Navrhujem podmienku, aby zhodnotenie preferenčných hlasov bolo pri nie menej, než je polovica krajského volebného čísla, aby sa vtedy zhodnotili. Príklad. V minulých voľbách krajské volebné číslo bolo zhruba 21 000. Teda, podlá mňa, limitná hodnota by bola 10 500 preferenčných hlasov. Vtedy sa vlastne prednostne posunie niektorý kandidát z ľubovoľného miesta dopredu. V tomto súbore by bolo iba 59 zmien. Samozrejme, niekto môže navrhnúť menej než 50 % krajského volebného čísla, niekto môže navrhnúť viac. O tom sa dá diskutovať, ale v každom prípade by sme sa mali viazať na takúto pevnú hodnotu, a nie na relatívnu, teda na pevnú hodnotu, ako je krajské volebné číslo.

Tento systém je v strede medzi pôvodným a trojpercentným. Okrem toho, ak sa dobre zamyslíme, má dôležitú ochrannú funkciu, chráni okresy pred rivalizáciou, dáva stranám trochu väčší vplyv na kandidátnej listine, ochráni početne slabšieho koaličného partnera - nad tým sa zamyslime tiež-, ktorý pri trojpercentnej hranici v rámci koalície by nemusel získať žiaden mandát. Teda, ak sa budeme opierať o krajské volebné číslo, netreba počítať, či sa v danom kraji pre tú-ktorú politickú stranu uplatnilo viac než 10 % preferenčných hlasov. Pôvodné znenie sa dá skrátiť veľmi jednoduchým spôsobom, a znelo by takto - prečítam prvú pôvodnú vetu: "V rámci jednotlivých politických strán kandidáti dostanú mandáty pridelené strane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovanom lístku. " To je pôvodná veta. Teraz je môj doplňovací návrh: "Ak však kandidát získal počet prednostných hlasov rovný aspoň polovici krajského volebného čísla, prideľuje sa mu mandát skôr. " Text pokračuje takto: "V prípade, že politickej strane je pridelených viac mandátov a viac kandidátov splnilo podmienku podlá predchádzajúcej vety, mandáty dostanú kandidáti postupne v poradí podlá najvyššieho počtu získaných prednostných hlasov. "

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;

Ďakujem. Poslanec R. Hamerlík;

Ešte som neskončil, ešte mám jednu poznámku. Niekto by mohol namietať, že Federálne zhromaždenie prijalo hranicu 3 %, Česká národná rada prijala hranicu, myslím, 15 % a my teraz budeme vyhodnocovať inak. Áno, vyhodnocovať. Pre voličov je volebný systém ten istý, teda budú krúžkovať štyrikrát. Pre voličov je to jedno, a vyhodnocuje sa jednoduchším spôsobom. A ďalšia vec - keď hovoríme, že pri trojpercentom systéme vlastne voliči majú možnosť ľubovolne prehádzať kandidátnu listinu, aj pri tomto, samozrejme. Niekto dostane viac hlasov ako je polovica krajského volebného čísla, tak sa to rozhádže, ale ten človek už je prínosom aj pre parlament aj pre tú stranu. To je jedna vec. A druhá vec, že voliči vlastne môžu aj takto, nepriamym spôsobom potvrdiť rozhodnutie orgánu tej-ktorej strany, ktorý kandidátnu listinu zostavil. Ak nebudú krúžkovať, vlastne budú rešpektovať toto stranícke rozhodnutie. Ak budú, uplatnia sa takýmto spôsobom. Nemusíme sa báť, že tento systém je nejakou novinkou, že budeme mať niečo iné, ako vo Federálnom zhromaždení alebo v Českej národnej rade. Som presvedčený, že ak to prijmeme, pre najbližšie voľby to prijmú aj vo Federálnom zhromaždení.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Pán spoločný spravodajca, je vám jasné, čo navrhoval pán poslanec Hamerlík, aby sme vedeli, o čom budeme hlasovať? Prosím, hlási sa pán poslanec Strýko.

Poslanec M. Strýko:

mám krátku faktickú poznámku k návrhu poslanca Hamerlíka. Ide tu totiž práve o princíp, aby sa tie presuny udiali, aby sa prejavila vôľa voličov. Práve to chceme. Teda to, čo pán poslanec uvádza ako istú chybu v tomto návrhu, považujem za jeho prednosť. A ešte jedna maličkosť - ak by sme pripustili možnosť hoci aj polovičky mandátového čísla, teoreticky sa nám stane napríklad to, že kandidát, ktorý je na prvom mieste, nezíska ani jeden jediný preferenčný hlas, a ten, ktorý je posledný, získa - povedzme - len o jeden hlas menej ako 10 tisíc - ten prvý nemá absolútne nijakú dôveru voliča a predsa sa tam dostane, a ten, ktorý má aspoň tých desaťtisíc, je odpísaný. Samozrejme, pán poslanec správne poznamenal - navrhnem to neskôr, keď budem zaradený do rozpravy - v § 48 v otázke nastupovania náhradníkov je istá nelogičnosť tam, kde sa hovorí, že nastupuje náhradník podlá poradia navrhnutého politickou stranou. O chvíľu to navrhnem zmeniť tak, aby nastupoval v poradí, v akom dostal d'alší najvyšší počet preferenčných hlasov. Zdá sa mi to byť oveľa logickejšie.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka. Poslanec A. Hrnko:

Podlá môjho názoru je hlboké nedorozumenie v spôsobe volenia, lebo voliči, ktorí súhlasia s listinou, vlastne nemusia mená zakrúžkovať. Politické strany, ktoré chcú uprednostňovať preferenčný systém, by mali, podlá môjho názoru, svojim voličom hovoriť, že si želajú, aby ich preferovali. V tom je, myslím, princíp tohto zákona. Keď chceme, aby nás preferovali, povedzme voličovi - ten, ktorý je na prvom mieste, nie je na prvom mieste, krúžkujte ho, ak chcete, aby

bol na prvom mieste. To je princíp. A pán Hamerlík vo svojom výklade nám zabudol povedať jednu dôležitú vec - keď to máme tak hlboko rozanalyzované, koľko ste mali preferenčných hlasov?

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Faktická poznámka - poslanec Poliak. Poslanec M. Poliak;

Mám iba krátku faktickú poznámku na predsedníctvo. V prípade, že predsedníctvo bude okrem Národnej ceny udeľovať aj Oskara, navrhujem ho prvýkrát pánovi poslancovi Hamerlíkovi. /Smiech v sále. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Prosím kľud. Pán poslanec Sabo. Poslanec P. Sabo;

Vážené predsedníctvo, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte, aby som začal pripojením sa k diskusii, ktorá sa tu vedie o preferenčných hlasoch. Strana zelených na Slovensku sa domnieva, že je nutné znížiť percento preferencií v každom prípade, pretože tým sa vlastne prejavuje vôľa voličov, a tak, ako to pred chvíľou hovoril pán poslanec Strýko, vôbec nie je podstatný počet presunov. Práve naopak, je žiadúce, aby tieto presuny boli. Na druhej strane chápeme opodstatnenosť námietky, ktorú tu preniesol pán poslanec Bárány, a preto prednášame ešte jeden návrh, aby sa preferencie uplatňovali pri hranici 7 %. Toľko k tomu.

Ďalšie pozmeňovacie návrhy sú rozdelené do dvoch skupín. Prvá skupina sa týka § 23, je to k bodu 19 spoločnej správy, k bodu 43 predlohy. Ide len o technické spresnenie ods. 2 alebo vôbec textu v bode 43, kde sa hovorí o tom, že každá samostatne kandidujúca politická strana má zabezpečený rovnaký prístup k štátnym verejným informačným prostriedkom, atď. Niekoľkokrát sa to opakuje. Myslím, že sa tu zabudlo na to, že budú vznikať predvolebné koalície - tu by som prosil vysvetlenie prípadne od pána ministra vnútra. Domnievam sa, že tento zákon v prípade prijatia tohto textu môžeme vykladať tak, ako keby koalície nemali zabezpečený prístup, pretože tie politické strany nekandidujú samostatne. Navrhujem doplnenie, aby všade v texte, kde sa hovorí o prístupe samostatne kandidujúcej politickej strany, bolo doplnené "alebo koalície".

Ďalšia pripomienka je vážnejšia a týka sa percentuálnej hranice vstupu do parlamentu. Ospravedlňujem sa, pokiaľ by to malo vyznieť pateticky, neprial by som si, ale myslím si, že sloboda ani demokracia skutočne nevzniká tým dňom, keď sa vyhlási vonku na námestí, ale snáď mi dáte za pravdu, že je to veľmi ťažká robota za tie dva roky, je to množstvo konfliktov, množstvo stresov. Domnievam sa, že táto sloboda a demokracia je v pohybe každý deň, každú chvíľu, a v prípade, keď hovoríme o voľbách, zvlášť vtedy, keď sa hovorí o volebnom zákone. Domnievam sa, že tento princíp náš parlament sa chystá práve vážne nabúrať tým, že mieni podporiť zvýšenú percentuálnu hranicu vstupu do parlamentu na 5 % pre samostatne kandidujúce strany a na pomerne vysoké percento pre koalície. Pokiaľ sa nám podarilo v diskusii s kolegami vysledovať, sú obavy jednak z možnosti kopírovania poľského vývoja, tento postup sa vysvetľuje nefunkčnosťou poľského parlamentu, a obavou, aby sme ho nenasledovali. Lenže tu máme argument, že nie je nutné túto percentuálnu hranicu odstránit, aby sa dostalo, povedzme, 25 strán do parlamentu,

ale je možné istým spôsobom ju upraviť, aby tu bolo, povedzme, od 7 do 10 politických strán.

Ďalšie argumenty sa zrejme týkajú toho, že ako sa polarizuje spoločnosť, ako sa polarizuje aj slovenský parlament, väčšina subjektov si tu praje seba alebo politické subjekty, ktoré sú im priaznivo naklonené, a nepraje si tu mat problémy s večne reptajúcou opozíciou takého alebo onakého druhu. Tým sa však vlastne zbavujeme možnosti korekcie v budúcnosti, zbavujeme sa možnosti, aby opozičný hlas bol silnejší. Rozhodne to nie je ani na prospech demokracie ani na prospech slobody. Som si vedomý, že väčšina politických klubov je už rozhodnutá, ako bude v tejto otázke hlasovať, ale napriek tomu si dovolím apelovať na vás, aby ste tento fakt veľmi vážne zvážili.

V tejto súvislosti dávame pozmeňovací návrh, aby sa neuplatňovala percentuálna hranica 5 % pri vstupe do parlamentu pre samostatne kandidujúce strany, ale 4 %. Je to zvýšenie o l % oproti minulosti a vieme, že už v predchádzajúcich voľbách 3 % predstavovali určitú bariéru. Keď to zvýšime na 4 %, bude táto bariéra ešte vyššia, ale domnievam sa, že 5 % v podstate veľmi výrazným spôsobom redukuje počet politických strán, počet politických subjektov, ktoré budú v parlamente. Pokiaľ bude tento pozmeňujúci návrh prijatý, dávam ďalší pozmeňovací návrh, aby následne bolo znížené percento, ktoré je predpísané pre koalície, teda tých 7 % na 6 %. Upozorňujem, že sú to rozdielne pozmeňovacie návrhy a budeme žiadať, aby sa o nich hlasovalo samostatne.

Ešte na záver si dovolím poznámku. Skutočne sa domnievam, že napriek všetkým hádkam a všetkej kritike verejnosti, i neobľúbenosti, ktorá sa zosypáva na hlavy slovenského parlamentu, práve cesta vzájomných konfrontácií a vzájomného posúvania argumentov protivníkov je cestou k demokracii.