je dôležité pre politické strany, štátne orgány, orgány samosprávy obcí a volebné orgány, ktoré pôsobia pri voľbách, ako aj ďalšie inštitúty, ktoré budú zabezpečovať, prípravu, priebeh volieb a spracovanie ich výsledkov.
Uznesením Predsedníctva Slovenskej národnej rady zo dňa 7. januára 1992 č. 699 bola požiadaná vláda Slovenskej republiky o vypracovanie návrhu novely zákona Slovenskej národnej rady č. 8O z roku 199O Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady. Táto úloha bola realizovaná v súlade s odporúčaním a stanoviskami poslaneckých klubov politických strán a politických hnutí zastúpených v Slovenskej národnej rade. Základom pre vypracovanie novely zákona by mal byt volebný systém pomerného zastúpenia a ponechania súčasných volebných obvodov. Návrh novely zákona Slovenskej národnej rady teda nerobí podstatný zásah do volebného systému pomerného zastúpenia založeného súčasnou právnou úpravou. Jej účelom je zdokonaliť predovšetkým organizačno-právny základ volieb a zosúladiť niektoré ustanovenia zákona so súčasným právnym stavom, ktorý nastal koncom roka 1990 po komunálnych voľbách. V návrhu novely sa teda navrhujú zmeny, ktoré v našej spoločnosti nastali v súvislosti so zánikom bývalých národných výborov a vznikom nových orgánov samosprávy obcí a orgánov miestnej štátnej správy. Osobitne treba zdôrazniť, že pri zachovaní systému pomerného zastúpenia zostávajú zachované aj inštitúty dvoch skrutínií pre prideľovanie mandátov s niektorými spresneniami.
Predložený návrh novely volebného zákona Slovenskej národnej rady je zdanlivo rozsiahly. Treba si ale uvedomiť, že novela musí reagovať nielen na obdržané stanoviská politických strán a politických hnutí, ale aj na viaceré nové zákonné úpravy prijaté po nadobudnutí účinnosti zákona Slovenskej národnej rady č. 8O z roku 199O Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady. Týka sa to najmä zákonov, ktoré zrušili národné výbory a novoupravili územné členenie Sloven-
skej republiky. Návrh novely volebného zákona Slovenskej národnej rady obsahuje aj viacero racionalizačných a transformačných zásahov, ktoré vyplynuli zo skúseností získaných z prípravy a priebehu volieb do Slovenskej národnej rady v roku 1990.
Vážená Slovenská národná rada,
v návrhu zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 80 z roku 199O Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady, sú uvedené jednotlivé ustanovenia, ktoré sa navrhujú novelizovať. Podrobne sú rozdiely uvedené v dôvodovej správe návrhu novely zákona. Nebudem sa preto o nich zmieňovať. Dávam vám do pozornosti skutočnosť, že vo Federálnom zhromaždení už bola schválená novela zákona o voľbách do Federálneho zhromaždenia. Pokiaľ by sa mali voľby do Slovenskej národnej rady a do Federálneho zhromaždenia konať súčasne, teda v tých istých dňoch, je nevyhnutné brať do úvahy už schválenú novelu zákona o voľbách do Federálneho zhromaždenia, čo teda znamená, že niektoré ustanovenia obidvoch noviel zákonov o voľbách treba zosúladiť tak, aby pri organizovaní volieb nevyvolali problémy v jednotlivých orgánoch.
Rozdiely medzi novelami zákonov boli prerokované v jednotlivých výboroch Slovenskej národnej rady, na ktoré ministerstvo vnútra bolo povinné upozorniť. Ide najmä o zastúpenie štátnych orgánov v jednotlivých volebných komisiách, skrátenie dĺžky volebnej kampane a vysielacích časov pre kandidujúce politické strany a politické hnutia. Ďalšie rozdiely v novele zákona o voľbách do Slovenskej národnej rady sú skôr legislatívneho charakteru.
Na záver môjho úvodného vystúpenia odporúčam, aby pre prehľadnosť zákonnej úpravy bolo zabezpečené vyhlásenie úplného znenia zákona Slovenskej národnej rady o voľbách do
Slovenskej národnej rady tak, ako sa to uvádza v článku II. návrhu novely.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi ministrovi. Faktická poznámka - pán poslanec Pirovits.
Poslanec L. Pirovits;
Chcem sa opýtať, či sme uznášaniaschopní, lebo sa neprezentovali, či tento orgán vôbec môže konať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnoguský:
Pán poslanec, podlá rokovacieho poriadku to, či sme uznášaniaschopní, zistíme pred hlasovaním. Rokovať môžeme. V rokovacom poriadku nie je stanovené percento, koľko musí byt prítomných poslancov počas rokovania. Včera sme len prerušili program.
Poslanec L. Pirovits;
Ale tam nejde iba o hlasovanie, ale o konanie. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec, naozaj v rokovacom poriadku nie je taký bod, ktorý by nám neumožňoval rokovať.
Prosím spoločného spravodajcu výborov pán Jozefa Moravčíka, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.
Poslanec J. Moravčík:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,
v úvode chcem vyjadriť svoje stotožnenie s tým, čo povedal pán minister pri odôvodňovaní tohoto návrhu, preto moje úvodné slová budú maximálne zostručnene. Chcel by som v rámci nich uviesť, že návrh zákona, ktorý teraz budeme prerokovávať, v podstate odráža politické myslenie, ku ktorému sa spoločnosť v tomto štáte dopracovala. Je výsledkom určitého kompromisu, ktorý, domnievam sa, môže predstavovať spoľahlivú základňu pre to, aby sa náš politický systém a najmä systém politických strán ďalej rozvíjal a ďalej zdokonaľoval. Návrh zákona, podlá mojej mienky, predstavuje spoľahlivú základňu pre to, aby mohol vzísť, z volieb parlament, ktorý bude spôsobilý plniť úlohy, aj tie, ktoré nesplnil tento parlament.
Návrhom zákona, ktorý teraz budeme prerokovávať, sa zásadne nemení doterajší resp. predchádzajúci volebný systém, zachováva sa systém pomerného zastúpenia, ktorý dáva politickým stranám veľký priestor pri sprostredkovávaní styku medzi voličom a parlamentom. Doterajší systém sa určitým spôsobom predsa len modifikuje, podlá môjho názoru tak, ako je to navrhnuté, pozitívne. Predovšetkým tým, že zvýrazňuje význam preferenčných hlasov a tiež tým, že sa zvýši najnižší volebný cenzus, prispeje k formovaniu takého systému politických strán, ktorý bude môcť zabezpečovať celú funkciu politického systému. Napriek týmto v zásade kladným hodnoteniam dovolím si upozorniť, že pri posudzovaní jednotlivých konkrétnych ustanovení by sme mali prísne dbať na to, čo predstavuje európsky štandard demokracie, a to Listinu základných práv a slobôd, a najmä pokiaľ ide o problém, akým spôsobom organizovať voľby - čl. 22 tejto listiny, podlá
ktorej zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musí umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na túto základnú líniu by sme mali dbať aj pri posudzovaní jednotlivých návrhov a jednotlivých pozmeňovacích návrhov.
Ako vyplýva zo spoločnej správy - tlač 250a, 250b, ktorú ste obdržali, všetky výbory Slovenskej národnej rady, okrem mandátového a imunitného výboru, prerokovali tento návrh a odporučili ho, okrem národohospodárskeho a rozpočtového výboru, na schválenie. Takéto odporúčanie by som chcel tlmočiť aj ja, pravda, po zvážení všetkých pozmeňovacích návrhov a po zapracovaní výsledkov rozpravy, ktorá by mala dopracovať tento návrh do takej podoby, aby sme mohli týmto zákonom skutočne prispieť k ďalšiemu rozvíjaniu politického systému u nás.
Pokiaľ ide o jednotlivé pozmeňovacie návrhy, odporúčam v rámci hlasovania an blok odsúhlasiť tieto body: l, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10, 11, 13, 15, 16, 19, 24, 25, 26, 27, 28, 31. Pri tomto bode dovolím si urobiť jedno spresnenie. Dikcia, ktorá sa tu navrhuje, nie je celkom štylisticky, formulačne správna. Domnievam sa, že úpravu textu by sme mali urobiť teraz bez toho, že by sme to považovali za osobitný pozmeňovací návrh. Uvediem, ako odporúčam tento text upraviť. V bode 31 v treťom riadku sa uvedie - nahrádzajú slovami, " ktorý získal najmenej 3 % prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu v rámci volebného kraja". Takýmto spôsobom by sa odstránila trošku ťažkopádna formulácia, ktorá je tam uvedená. Ak by ste s tým súhlasili mohli by sme bod 31 s takýmto spresnením odsúhlasiť v rámci tohoto bloku, o ktorom budeme spoločne hlasovať. Ak sa niekto domnieva, že by sme sa tým dotkli vecného obsahu, potom by sme ho mohli vylúčiť na osobitné hlasovanie. Ďalej potom body 33, 34, 35, 36 a 37.
Teraz by som uviedol body, ktoré v prípade prijatia týchto pozmeňovacích návrhov, o ktorých navrhujem hlasovať spoločne, sa vylučujú. Prijatím bodu 7 by sa vylúčil bod 9. Prijatím bodu 13 by sa vylúčil bod 12. Medzi bodmi 13 a 14 je významový, vecný rozdiel, lebo v bode 14 sa uvádza spodný limit, kdežto v tých druhých sa neuvádza spodný limit. Medzi obidvoma návrhmi je vecný rozdiel, a ak by sa prijal bod 13, mohlo by sa hlasovať o bode 14, pretože by sa vymedzil iba najnižší počet. V bode 13 sa dáva právo starostovi určiť najnižší počet, a v bode 14 by bolo povedané, aký je najnižší počet, pod ktorý nemôže ísť. Vecne sa obidva návrhy nevylučujú. Ďalej bodom 19 sa vylučujú bod 21 a 21a z dododatku - tlač 250b, bodom 28 sa vylučuje bod 29 a bodom 31 sa vylučuje bod 30.
Ďalej neodporúčam prijať nasledujúce body, o ktorých by som navrhoval hlasovať an blok: bod 8, pretože ak by sme prijali navrhovanú dikciu bodu 8, potom by nám z novej dikcie, z nového znenia vypadla etapa spracovania výsledkov volieb. Z toho hľadiska je pôvodná dikcia v návrhu presnejšia a adekvátnejšie vyjadruje predmet úpravy. Ďalej bod 14 - som toho názoru, aby bolo ponechané na starostu tak, ako sa to navrhuje v bode 13, určovanie aj najnižšieho počtu členov volebnej komisie. Bod 18 - domnievam sa, že systém doručovania hlasovacích lístkov, ktorý bol zavedený teraz platným zákonom o voľbách do Slovenskej národnej rady, je praktickejší a myslím si, že lepšie umožňuje voličom zúčastniť sa na voľbách, umožní im ľahšie rozhodovanie. Preto odporúčam tento bod neprijať. Ďalej bod 20 - problém, ktorý sa chce riešiť v bode 20, je vyriešený v § 11 ods. 6 legislatívnou skratkou, politická strana ako legislatívna skratka zahrňuje aj volebnú koalíciu, čiže táto úprava by bola nadbytočná. Ďalej bod 23 - bodom 23 sa má vylúčiť preukazovanie totožnosti dvomi svedkami, ktorí sú volebnej komisii známi. Takýto spôsob preukazovania je obvyklý v demokratických spoločnostiach. Prečo by sa malo veriť iba preukazu? Význam pre-
ukaznosti všelijakých legitimácií sa postupne bude relativizovať. Domnievam sa, že pôvodné znenie je adekvátnejšie. Bod
30 - táto problematika sa bude riešiť stanoviskom, ktoré zaujmeme k bodu 31. Ďalej bod 32 - návrh obsiahnutý v bode 32 nie je vhodný z toho hľadiska, že v odseku 3 sa odkazuje na § 47 ods. l, na opatrenie, ktoré robí Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a nie Najvyšší súd Slovenskej republiky. Z tohoto hľadiska to je vecne nesprávne, preto odporúčam, aby sme s týmto návrhom vyslovili nesúhlas v bloku, o ktorom budeme hlasovať spoločne.
Na osobitné hlasovanie navrhujem body 17, 17a a 31. Bod
31 som omylom zaradil medzi body, ktoré by sme mali spoločne odsúhlasiť. Prosím vás, keby ste si urobili túto korekciu. Bod 31 odporúčam na osobitné hlasovanie.
Týmto by som ukončil svoju spravodajskú správu. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi spravodajcovi. Ešte ste nekomentovali bod 22 spoločnej správy.
Poslanec J. Moravčík:
Bod 22 sa vylučuje bodom 18, prepáčte, to som neuviedol. Ak schválime bod 18, bod 22 neprichádza do úvahy.
Ak dovolíte, pán predsedajúci, v rámci rozpravy by som sa prihlásil ako prvý.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem spravodajcovi za uvedenie spravodajskej správy a otváram rozpravu. Ako prvý sa prihlásil pán spravodajca.
Poslanec J. Moravčík:
Navrhujem, aby sa body 39 a 41 - to je môj prvý pozmeňovací návrh - vypustili. Bod 39 návrhu, nie spoločnej správy. V bodoch 39 a 41 sa rieši situácia zrušenia strany alebo pozastavenia jej činnosti v čase po zaregistrovaní kandidátov. Treba pripomenúť, že podlá zákona o politických stranách je takéto opatrenie možné, uskutočňuje ho Najvyšší súd Slovenskej republiky. Takéto opatrenie v čase, keď vrcholí volebná kampaň, keď došlo k registrácii kandidátov, je veľmi vážnym zásahom práve do súťaže politických síl tak, ako to má na zreteli článok 22 Listiny základných práv a slobôd. Ak by určitá strana vykonávala takú činnosť, ktorá by bola v rozpore s § l až § 5 zákona o politických stranách, ktorý upravuje dôvody zrušenia alebo pozastavenia činnosti, zrejme by išlo o nejakú trvalejšiu činnosť, a najvyšší súd by takéto opatrenie mohol prijať až do registrácie kandidátov vo voľbách. Po tomto období, podľa môjho názoru, tu dochádza k určitému vážnemu konfliktu, a to je konflikt medzi súdnou mocou a tým, čo by sme mohli nazvať ako zdroj suverenity a zdroj všetkej moci v štáte, ktorým je ľud. Volič je práve tým prameňom, tým zdrojom, od ktorého sa odvádza suverenita a právomoc všetkých orgánov v tomto štáte, vrátane parlamentu a vrátane aj súdu. Čiže volič by mal rozhodnút o tom, či dá hlasy určitej strane, ktorá sa dostala na kandidátnu listinu alebo nie. Z tohoto hľadiska sa domnievam, že by takéto opatrenie mohlo skôr viesť k určitému konfliktu práve týchto princípov. Keď sa pozrieme do histórie, a to nielen komunistických režimov, ale aj do histórie demokratických štátov, nájdeme v nich príklady zneužitia moci, vrátane súdnej moci. Domnievam sa, že v krátkom období, ktoré je od registrácie kandidátov po voľby, by skutočne mal o dianí rozhodovať ten, kto je nositeľom suverenity, to znamená ľud, volič. Preto by som odporúčal, aby body 39 a 41 boli z tohoto návrhu vypustené.
Ďalší pozmeňovací návrh sa dotýka bodu 28 návrhu, nie spoločnej správy, ale návrhu predlohy, ktorú prerokovávame. Tento bod 28 navrhujem vypustiť z toho dôvodu, že podlá Listiny základných práv a slobôd všetky politické subjekty by mali vstupovať do volieb z rovnakej základnej, z rovnakého východiska, to znamená, že nemali by byť preferované ani tie strany, ktoré sa dostali do parlamentu. Takisto tie strany, ktoré boli zvolené do najvyššieho zastupiteľského zboru, mohli v priebehu jeho činnosti stratiť dôveru, a mali by sa rovnako snažiť túto dôveru získať, mali by mat teda rovnaké kritériá, ako kladieme pre všetky ostatné strany. Preto odporúčam, aby bod 28 bol vypustený.
Ďalší pozmeňovací návrh sa týka bodu 74 návrhu resp. bodu 31 spoločnej správy - tlač 250a. Podlá tohoto bodu sa odporúča znížiť podiel, ktorý je významný pre určovanie poradia na kandidátnej listine strany, z doterajších 50 % na 3 %. Navrhujem, aby toto percento bolo určené na 10 %.
A napokon k § 53 ods. l pôvodného znenia zákona, v ktorom sa uvádza - citujem "Výdavky spojené s voľbami do Slovenskej národnej rady sa hradia zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. " Túto prvú vetu navrhujem upraviť tak, že by sa do nej zaradila vsuvka. Potom by táto veta znela takto: "Výdavky spojené s voľbami do Slovenskej národnej rady, vrátane výdavkov obcí, sa hradia zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. " Nejde o nijakú vecnú zmenu, pretože v pôvodnej dikcii sa rozumie, že sú to aj výdavky obcí, ale s takouto žiadosťou sa obrátili na poslancov predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska s tým, že sa obávajú, či pri takej širokej interpretácii, ako je uvedená v § 53 ods. l, budú uspokojené materiálne nároky, to znamená výdavky, ktoré majú v súvislosti s organizovaním volieb. Keďže nejde o vecnú zmenu, ale ide o to, aby sa vytvorila určitá atmosféra dôvery medzi zástupcami obcí, odporúčam, aby sme túto vsuvku tam zaradili. Ide vlastne o čiastočný legálny výklad
pojmu, ktorý je uvedený v tomto zákone. Je to § 53 ods. 1. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi poslancovi Moravčíkovi. Do rozpravy je doteraz prihlásených 8 poslancov. Pán poslanec Kerti sa hlási s faktickou poznámkou.
Poslanec A. Kerti:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni,
dovoľte mi technickú pripomienku. Stretli sme sa tu s bezprecedentnou záležitosťou. Dostali sme tlač 250a - spoločnú správu, ako už asi 250-krát v tomto volebnom období, a potom sme k tejto správe dostali dva dodatky a, b. To znamená, že neboli zapracované a zohľadnené závery z určitých výborov. A teraz musím pripojiť ešte ďalšiu pripomienku, a to, že vo výbore pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy bol bod 39 návrhu novelizácie vypustený, a táto skutočnosť sa neobjavila v spoločnej správe a nebol vypracovaný ani ďalší dodatok. Neviem si vysvetliť, ako k takýmto omylom pri tejto príležitosti zrazu dochádza. Keby sa to nebolo stalo, teraz pán Moravčík by nebol musel navrhovať bod 39. Okrem toho to má aj určitú politickú váhu, keď v jednom výbore nejaký návrh prejde alebo neprejde.
Ďakujem pekne.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi poslancovi. Keďže to teraz uviedol na
správnu mieru pán poslanec Moravčík, myslím si, že je to v poriadku.
Ako prvý sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Galanda. Pripraví sa pán poslanec Bárány.
Poslanec M. Galanda:
Pán predsedajúci,
milé kolegyne, kolegovia,
vážený pán minister vnútra,
týmto zákonom v podstate robíme jednu zaujímavú vec, že voľby, ktoré sú záujmom a úlohou štátu a štátnej správy, prenášame určitým spôsobom na obce a obecné samosprávy. Je to možné, zákon to umožňuje, ale potom sa patrí obciam aj niečo dať. preto mi dovoľte, aby som vám prečítal uznesenie z rokovania Predsedníctva Združenia miest a obcí Slovenska zo dňa 20. februára 1992 konaného v Bratislave.
"Predsedníctvo Združenia miest a obcí Slovenska žiada Slovenskú národnú radu, aby pri prerokovaní návrhu zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady, zohľadnilo požiadavku Združenia miest a obcí Slovenska v takomto odporučení:
1. doplniť znenie § 51 ods. 3 na konci vety o navrhované znenie s tým, že výška tejto odmeny nesmie byť nižšia, ako je výška priemerného zárobku v Slovenskej republike,
2. doplniť znenie § 53 o nový ods. 2 tohto znenia: vyčleniť finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky samosprávam obcí na krytie vecných a mzdových nákladov spojených s prípravou a zabezpečením volieb do Slo-
venskej národnej rady. Doterajšie odseky 2 a 3 sa v § 53 upravia na ods. 3 a 4.
Je to logická a pochopiteľná požiadavka. Keďže Združenie miest a obcí Slovenska nemá právo navrhovať, tento návrh si osvojujem, a odporučil by som vám, kolegovia, keby ste ho aj svojím hlasovaním podporili.
Ďalej si dovolím povedať tri pripomienky k spoločnej spravodajskej správe. Najprv sa vyjadrím k bodu 28 ods. 3. V tomto bode sa znižuje kvórum potrebné na vstup do Slovenskej národnej rady. Z daných percent to ide nižšie o jedno percento. Osobne dávam na zváženie, či by nebolo v takom prípade lepšie vyhlásiť nové voľby. Domnievam sa, že ak žiadna politická strana na Slovensku a žiadna volebná koalícia nezíska minimálne stanovený počet, potom by sa, podlá mňa, patrilo konštatovať, že nie je až tak populárna a nemá takú dôveru ľudí, že nemala by byt ani v parlamente. Preto navrhujem, aby sme schválili bod 29.
Ďalej sa vyjadrím k bodom 30 a 31. To je otázka preferenčných hlasov. Osobne som zástancom väčšinového systému a najradšej by som bol, keby sa volilo podlá zákona, ktorý toto akceptuje. Keďže bola dohoda, a rešpektujem aj v týchto voľbách systém pomerného zastúpenia, odporúčam, aby sme schválili aspoň tento preferenčný väčšinový prvok. Tento má jednu obrovskú výhodu - čím viac hlasov dostane jednotlivý kandidát, tým má väčšiu šancu posúvať sa na volebnej kandidátke. Osobne to maximálne preferujem. Som za to, aby občania čo najviac rozhádzali stranícke kandidátky, aby tu boli osobnosti, ktoré chcú mat občania. Preto hovorím, aby tam nebola hranica 3 %, ako je navrhované, alebo 10 %, ako navrhol kolega poslanec Moravčík, ale navrhujem, aby tam bola spodná hranica l %, prípadne, ak je to veľmi málo, aby tam boli 3 %, ako sú v bode 31.
Posledná moja pripomienka je k bodu 19, to je § 23, presnejšie k ods. 2 a jeho poslednej vete. Tam sa zakazuje robiť volebnú kampaň v licenciách súkromných televíznych a rozhlasových vysielačov. Osobne neviem, koľko je u nás povolených súkromných televíznych vysielaní a koľko je vydaných licencií, ale dávam otázku, či to náhodou nie je určitý direktívny zásah do slobody podnikania. Ak niektorí ľudia dostali licencie na takéto podnikanie, neviem, či sa patrí zákonom im zakazovať, aby tam pustili koho chcú, ako chcú, za akých podmienok. Teda poslednú vetu v § 23 ods. 2 by som navrhoval vypustiť.
Keď mám slovo, dávam ešte jednu otázku Predsedníctvu Slovenskej národnej rady. Kedy bude predložený plénu návrh zákona o stálych voličských zoznamoch? Tento zákon už prešiel výbormi a patrilo by sa ho aj schváliť.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Pán poslanec Bárány. Pripraví sa pán poslanec Strýko.
Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni,
nečudo, že volebný zákon vyvoláva aj medzi poslancami zvýšený záujem. Trošku prehnane a snáď aj ironicky povedané - veď je to časť nášho Zákonníka práce, a práve tá časť, ktorá upravuje konkurz, kde poslanci, kandidáti sú uchádzačmi a občania, voliči sú konkurznou komisiou, ktorá rozhoduje o tom, kto bude riadiť veci spoločné, riadiť republiku. A myslím, že táto druhá stránka - výber politických strán
a hnutí a aj konkrétnych osôb, ktoré budú poverené spravovaním vecí verejných, je rozhodujúca. Je prirodzené, že počas minulých týždňov, mesiacov prebehla na pôde Federálneho zhromaždenia, v politických kruhoch Slovenska, a najmä v tlači diskusia o vhodnosti a nevhodnosti, o prednostiach a nedostatkoch rôznych volebných systémov, a to zvlášť v našich dnešných podmienkach. Odzneli v nej rôzne názory.
Osobne som rád, že sme ostali pri volebnom systéme pomerného zastúpenia, z ktorého vychádza aj predložený vládny návrh. Nazdávam sa však, že je nesporné, že mechanizmus volieb by mal čím viac sťažiť porušovanie tajnosti výkonu volebného práva, čiže kontrolu toho, v prospech ktorej strany, hnutia či koalície volič odovzdal svoje hlasy. Doterajšie volebné zákony síce zaručujú, pokiaľ je toho právo vôbec schopné, tajnosť vhadzovania volebných lístkov do volebnej schránky, do urny, čiže tajnosť samotného volebného aktu. Umožňujú však, aby niekto voličovi mimo volebnej miestnosti odobral všetky volebné lístky, okrem toho jediného správneho hnutia, či strany, lebo volebné lístky sa doručujú voličom niekoľko dní pred voľbami domov. Volebná komisia nemá povinnosť zisťovať, či má volič všetky lístky pri sebe, a napokon, ani volič nemá povinnosť prísť do volebnej miestnosti so všetkými volebnými lístkami. V niektorých sociálnych prostrediach je možné, že voliči demonštratívne, čo pre jednotlivca môže znamenať už preto neslobodné, prídu do volebnej miestnosti len s volebným lístkom jedinej strany, či hnutia. Po predchádzajúcich voľbách sa v tomto smere šírili určité povesti.
Ako zabrániť opakovaniu týchto povestí a najmä ich prípadnej podloženosti po voľbách v roku 1992? Spôsobov je niekoľko. Jeden z nich predstavujú body 18 a 22 spoločnej správy. Konštrukcia tohto spôsobu založeného bodmi 18 a 22 sa skladá z dvoch téz. Hlasovacie lístky nebudú voličom doručované niekoľko dní pre voľbami, ale voliči ich dostanú až po
príchode do volebnej miestnosti. Teda voličovi niet vopred čo odobrať. Druhá téza - hlasovacie lístky, čiže kandidátne listiny, budú všetky naraz a rovnako zverejnené 7 dní pred voľbami, aby sa voliči mohli vopred rozhodnúť, ktorej strane odovzdajú svoj hlas a ktorým kandidátom dajú preferenčné hlasy. V záujme poctivosti volieb, skutočne slobodného rozhodovania voliča, i predchádzania povestiam a pochybnostiam po voľbách, vás preto prosím o podporu bodov 18 a 22 spoločnej správy. Vedel by som si predstaviť aj iné organizačnotechnické prostriedky, ako dosiahnuť cieľ upevnenia tajnosti výkonu volebného práva a slobody výkonu volebného práva, ale tento spôsob už je zahrnutý v dvoch bodoch spoločnej správy, ktoré prešli vo výboroch, preto sa prikláňam k tomu modelu.
Pán poslanec Moravčík mal v mnohom pravdu, ked' argumentoval ohľadne týchto dvoch bodov. Nazdávam sa však, že dôvod zaručenia tajnosti a slobody výkonu volebného práva tu prevažuje nad určitými organizačno-technickými a snád' aj informačnými výhodami doterajšieho systému. Kým v týchto bodoch som so spoločným spravodajcom nesúhlasil, som rád, že predniesol návrh na zvýšenie hranice pre zohľadňovanie preferenčných hlasov z 3 na 10 %. Ak by tak nebol urobil, prednášal by som v tejto chvíli rovnaký návrh sám. Dovolím si preto uviesť len v stručnosti niekoľko argumentov.
Kým v predchádzajúcich voľbách boli preferenčné hlasy skoro bezvýznamné, lebo nikto alebo skoro nikto nedosiahol požadovaný 50-percentný prah, dnes ideme do opačného extrému, kedy už osoba známa lokálne v jednom okrese, a to je prepočítané aj v stredne veľkých stranách, postupuje na kandidátnej listine do čela, a môže z neho dostať rozhodujúcu politickú osobnosť. Úmyselne preženiem. Vidím v prvom rade kolegov z Kresťansko-demokratického hnutia, preto zoberiem príklad z ich strany, a myslím, že v tomto smere by bol najvýraznejší. Kandidát, ktorý je na desiatom alebo na dvanástom mieste ich kandidátnej listiny, je známy v jednom, možno